Poznámka

Na materskej | týždeň jedenásty

Sobota

  • Po týždni strávenom doma v horúčkach to chce konečne na vzduch. Myslím, že ani Adamko nie je z toho doma sedenia nadšený. Kúsok od domu máme park. Nie je veľký, nie je tam ani veľa stromov. No rodiny s deťmi ho očividne milujú, pretože akonáhle je aspoň trochu pekné počasie, je tam plno. Ale voľnú lavičku nachádzame, pochodili sme to tam kolom-dokola a než Adamko spustil plač, že chce jesť, do neďalekej nonstop pekárne pre dobroty stihneme zájsť.
    • Keď bude teplejšie, budem v parku pečená varená. Len musím nejak vymyslieť slnečník, lebo pod stromami je to obsadené okamžite a Adamko je na opaľovanie maličký. A mňa to tiež neláka.
  • Tento týždeň som prečítala iba komiks Batman 2: Zastrašovací taktiky a poviedky Vzpomínky na jednu vesnickou tancovačku. Rozčítala som ďalšie dve predbežne výborné české romány. Hana od Aleny Mornštajnovej a Rekviem za pluto od Adama Chromého.

Nedeľa

  • V Brne prebieha Festival tehotenstva a rodiny. Tam nemôžeme chýbať. Chcela som stihnúť dve prednášky, jednu s laktačnou poradkyňou a druhú o látkových plienkach. Ale do areálu prichádzame neskoro a než sa tam rozkukáme, končí aj druhá beseda.
  • Tak iba prechádzame stánky, zastavujeme sa u tých s oblečením, nakupujeme u České ghíčko (majú novinku KokoGhí, spojenie ghíčka a kokosového oleja), dávame si koblížky, krásne sme zmokli a strihla som si premiéru kojenia na verejnosti.
    •  No, úplne na verejnosti to nie je, zašli sme na kopček a kraj parku, obďaleč od ľudí, takže výhľad máme, ale na nás s Adamkom vidieť nie je.
    • V prírode to má svoje čaro.
  • Objavujeme dopravný park. Deti sa tam učia pravidlá cestnej premávky, sú tam značky, križovatky, prichádzajú do styku s rôznymi dopravnými situáciami, musia mať helmu, fungujú tam semafory. O pár rokov tam vezmeme Adamka nie v kočíku, ale na bicykli.
  • Keď najväčší dážď opadol, ideme kočíkovať do parku Anthropos. V Brne je toľko miest, ktoré môžeme na prechádzkach ešte objaviť.
    • Prechádzky sú zatiaľ jediný spôsob, ako sa dostanem späť do formy. 10 000 krokov každý deň pre začiatok, časom to navýšim.

Pondelok

  • Keď sme grilovali naposledy, na druhý deň ráno sme išli do pôrodnice. A narodil sa Adamko. Po mesiaci si to žiada akciu zopakovať, tentokrát i s Adamkom. Je štátny sviatok, luxusné počasie, začíname poobede. Adamko strávi pol dňa na záhrade, buď u mňa v šátku, alebo v zavinovačke. Dostáva ďalšie darčeky, dokonca i bodyčko z mojej firmy. Teraz je to hrdý nový člen Kiwi.com. Už mu držia miesto v iOS týme (manžel je iOS developer) ale zobrali by ho aj do frontendu, kde pracujem ja (ako QA tester).
  • Na chvíľku prišla na návštevu moja sesternica. Žije v Anglicku a nevídame sa často. O to väčšiu radosť som mala, keď si pred odchodom na letisko v Bratislave našla pár hodín a prišla za nami do Brna.

Utorok

  • Adamko sa usmieva! Nie len tak, že sa mu kútiky zdvihnú. On sa naozaj usmieva! Robil to celé doobedie a ja som sa naňho nevedela vynadívať.
    • Dnes má päť týždňov.
    • Teraz už presne chápem, o čom matky hovoria, že noc mohla byť akákoľvek náročná, v okamihu keď sa dieťa usmeje, všetko mu odpúšťame. Naše noci sú našťastie kľudné, ale verím, že pri tom úsmeve by som mu odpustila fakt všetko. Ale vážne. Je to dokonalá radosť. A to som si myslela, že sa mi hormóny už ukľudnili.
  • Aby sa nepovedalo, že iba knihy na materskej čítam, začala som i filmy pozerať. Dneska to prebieha tak, že pred obedom, keď už mal Adamko dosť usmievania sa, ostal hladný. Začnem kojiť a zároveň pozerať film. Potom si nechávam Adamka na sebe, aby si odgrgol a stále pozerám. Adamko zaspáva, tak film dopozerám. On je spokojný, lebo je na mne, ja som spokojná, lebo filmy ma bavia a už som dlho žiadny nevidela. Keďže cez deň spí okolo päť hodín, stíham hneď dva snímky.
  • Blíži sa Svět knihy a ja verím, že sa mi podarí dostať na Severský literární salón, besedu so šiestimi autormi. Preto si objednávam ich knižky. Jednu už mám doma, druhá vyjde v predpredaji až na veľtrhu, tak aspoň zvyšné štyri. Z toho jedna bude pre Adamka. Mal by to byť jeho prvý autogram.

Streda

  • Dnes je Adamko prvýkrát iba v látkových plienkach. Doteraz sme ich dávali iba občas, no jeho spotreba jednorázových je enormná, nehovoriac o tom, že v nedeľu večer je smetiak viac ako plný a vynášajú až v utorok.
    • Učím sa skladať novosklad, chystám svrchňáčky, strihám Perlan, riedim Medvídka. Do Prahy budeme brať balík jednorázoviek, ale keď budeme doma, pôjdeme 100 % látkové plienky.
  • Mamina mi píše, že Adamko má hotový slovenský rodný list, bola mu ho zobrať na matriku. Skvelá správa, môžeme mu ísť dať spraviť pas. Som prekvapená, že je tak rýchlo.
    • K rodnému listu je priložená aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Mám si ju dať potvrdiť pediatričke a gynekologičke, príspevok je niečo vyše 820 €. Čo je krásna suma, ale neverím, že na ňu mám naozaj nárok, pretože prácu, poistenie, lekárov… no skrátka všetko mám v ČR. A pokiaľ mi je známe, tento príspevok je len v prípade, ak by som ich mala na Slovensku. Ale mamina ma presviedča a na matrike jej to tiež tvrdili, že na to nárok mám. Tak uvidíme.

Štvrtok

  • Ako zbaliť bábätko na tri dni? To mi už nejakú dobu vŕta hlavou. Zajtra nás čaká prvý výlet a Adamko má plný celý kufor. Plienky a prebaľovacia výbava, bodyčka, veľa oblečenia, niekedy má veľkú spotrebu, hniezdočko, deka na spanie, šátok… kočík zaberie väčšinu miesta v kufri auta a to máme combi. Aj tak mám pocit, že niečo zabudneme.
    • Ubytovanie sme rezervovali v Sky Apartment Rezidence Eliska Tower. Je to kúsok od miesta, kde sa bude konať festival mini. Tak nejak je nám sympatickejšie byť akoby vo vlastnom a nie v hoteli.
  • Viete, aké je ťažké zohnať obyčajnú drevenú hrazdičku? Takú, na ktorej nič nie je? Chvíľu to trvalo, ale vďaka Instagramu som ju objavila na bigpig.cz. Myslím, že mi ju odporúčala Rosa Mitnik. Dnes hrazdička prišla, večer ju manžel poskladal a od budúceho týždňa môžem pre Adamka pripraviť „ihrisko„. Už chce viac podnetov, čiernobiele leporelá ho síce stále zaujímajú, ale vidím, že by chcel niečo viac.

Piatok

  • Ráno zbalím seba, kontrolujem, či máme naozaj všetko a okolo obeda vyrážame. Cesta Brno – Praha nám trvá štyri hodiny a nie, zápchy neboli žiadne. Najprv v autosedačke len pozoroval. Na benzínke v Brne plakal. Plakal tak veľmi, až som mala strach, či vôbec do tej Prahy pôjdeme. Za prvou zákrutou zaspal. A spal hodinu. Potom chcel jesť. Celkovo sme stáli trikrát. Ale do Prahy sme prišli, prišli sme včas a napodiv som stihla aj Severský literární večer. Nie celý, ale bola som tam.
  • Apartmán je nádherný, bola to skvelá voľba. Len bývame vysoko, na 23. poschodí. Nemám rada výšky.
  • Ako bolo na veľtrhu sa dočítate tu.
    • Keď sme sa po besede vrátili do apartmánu, vzhľadom na okolnosti som predpokladala, že Adamko bude na nás nahnevaný, keď sme si dovolili v čase, kedy chodí spávať, byť mimo domu. Že nás bude v noci budiť, alebo tak niečo. Nakoniec prekvapil a spal sedem hodín. Sedem! Ja som ho musela budiť, pretože úprimne, sedem hodín je pre prsia kojacej matky veľa. Ich kapacita nie je nekonečná. Verím tomu, že Adamko by spal kľudne i dlhšie.
Poznámka

Májový Restaurant Day v Piknik boxe

Víkend plný jedla. V sobotu bol Festival Ochutnej Česko na hrade Veveří, v nedeľu Restaurant Day v Piknik boxe. V sobotu sme prišli na priehradu, mali sme šťastie, desať minút pred odchodom lode a Adamko tak má za sebou prvú plavbu i výlet na hrad. Počasie síce nebolo slnečné, ale pri vode, kde sa to odráža, možno i lepšie. Len keby nebolo tak veterno.

V nedeľu sme si spravili prechádzku Björnsonovho sadu, kde sa pravidelne v Piknik boxe stretnú úžasní ľudia, ktorí dokážu vykúzliť úžasné jedlá. A večer sme ešte na záhradke grilovali. To už bolo počasie priam letné a mala som čo robiť, aby bol Adamko v tieni.

S Adamkom je radosť takéto akcie navštevovať. Naviažem do šátku a on štyri hodiny spí. Úžasne dieťa. Naviac ako si tam tak krásne spinká, podozrivo veľa ľudí sa na nás usmieva. A to ma proste teší.

Baví ma, že s ním bez problémov nachodím 10 000 krokov denne, často i viac. Kilometre nabiehajú a ja sa dostávam do kondície. Asi ma čaká prvé leto, kedy budem postupne opálená a nie rovno spálená. Veľa ľudí sa ma pýta, či nie je ťažký, keď s ním tak dlho chodím v šátku. Ale nosím ho už pár týždňov, on priberá postupne a tým si ja postupne zvykám na vyššiu záťaž. Naviac dobre zaviazaný šátok spraví veľa. Takže nie, nie je náročné. Naopak, je to pohodlnejšie ako s kočíkom.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Svět knihy s Adamkom

Keď sa nad tým spätne zamýšľam, je vlastne úžasné, že som na knižnom veľtrhu bola aj tento rok. Samozrejme som si ho nechcela nechať ujsť, najmä keď ten istý víkend sa konal aj festival mini. Lenže so šesťtýždňovým bábätkom sa nedá ešte veľmi plánovať. Vôbec sme netušili, čo s ním zmena prostredia spraví.

Preto som si nedávala žiadne ciele. Program som raz pozrela, pár vecí ma zaujalo, ale bolo mi jasné, že nič z toho nestihnem. Tento rok som poňala nákupne a ako príjemný bonus som brala, ak by som stihla v piatok Severský literární večer v Lapidáriu. Takže nečakajte žiaden dlhý report podobný minuloročnému (klik!), aký bol veľtrh úžasný, koľko autorov som stretla a na akých besedách som sedela.

V areály výstaviska Holešovice sme s Adamkom a manželom strávili dohromady ani nie tri hodiny. V piatok a v nedeľu. Za ten krátky čas by som k veľtrhu poznamenala:

  • Rozšíriť priestory bol skvelý nápad, napríklad Lapidárium je krásne miesto na komornejšie besedy.
  • Stan malých nakladateľov ohromne chválim.
  • Stánky s jedlom a nápojmi pred hlavnou budovou tiež výborný nápad.
  • Vydýchaný vzduch vo vnútri asi netreba komentovať, ale bol to jeden z dôvodov, prečo sme v nedeľu ostali tak krátko.
  • Oproti minulému roku sa prakticky nič v priestore nezmenilo. Okrem stánku #ReadNordic v strede, ktorý nahradil iný, popravde vôbec netuším aký, nezaujal. Inak som nezaznamenala v stánkoch žiadne zmeny, tuším boli i mnohí na rovnakých miestach.

PIATOK

Ísť s Adamkom na besedu v čase, kedy chodí spávať, mohlo dopadnúť buď skvelo (proste to celé prespí) alebo úplne katastrofálne (bude plakať tak veľmi, že to na apartmán otočíme ešte na parkovisku).

Dopadlo to 50:50. Prišli sme, pri aute som si ho uviazala do šátku, tam sa mu predsa vždy páči a išli do Lapidária. Pred vstupom začal plakať. Tak sme v kočíku prebalili a znova do šátku. A opäť plač. Späť do kočíku a kľud. Asi nechcel na besedu. Ja som teda išla a manžel vonku kočíkoval. Po štvrť hodine ma výčitky vrátili von, ale Adamko bol spokojný, tak som sa vrátila. Po hodine začal byť hladný. Mali sme nachystanú fľašku, ale tú veľmi nechcel. Pán je gurmán, predsa nebude piť z fľašky, keď má maminu. O štvrť na deväť sme sadli do auta (tam so samozrejme pospal) a vrátili sa do apartmánu.

Na Adamka bolo neskoro, je to jeho spánkový čas. Zvyknutý na ticho, prítmie a že zaspáva na mne, nie v kočíku. Stihla som aspoň prvú časť s Tuomasom Kyröm, Fridou Nilsson a Riikkou Pelo. Obe fínske knihy mi podpísali autori i prekladateľky. A moja mama, ktorá do Prahy prišla tiež, mi dala podpísať po druhej časti ďalšie tri knihy a na druhý deň aj Adamkovi detskú knihu Gorila a ja. Frida Nilsson sa totiž akosi vytratila, kým som sa bavila s Emou Stašovou. Takže za mňa spokojnosť a Adamko má prvú knižku s autogramom. S knihomoľstvom začína dobre.

NEDEĽA

V nedeľu sme očakávali menej ľudí, dokonca i vstupné bolo za polovicu. Manžel dúfal, že areál prejdeme za hodinu, čakala nás ešte cesta do Brna. Radšej dostať časový, ako finančný limit, že áno. I tak som chcela navštíviť iba pár stánkov a úprimne ma nelákalo prejsť všetko.

Hneď na úvod som nemohla vynechať stánok Škandinávskeho domu. Mala som vyhliadnutú poviedkovú knihu Cestovat nalehko od Tove Jansson, autorky Mumínkov. Ešte ju mali. Potom sme s manželom a Adamkom spiacom v šátku zamierili do ľavého krídla. Argo – Host – Paseka. Jediné tri nakladateľstva, ktoré sme navštívili a kúpili tam vybrané knihy. Prevažne detské pre Adamka. Napríklad Tappiho dobrodružstvách i krásne ilustrované príbehy Podzim, Zima a Noc od Rotraut Susanne Bernerovej.

V pravom krídle sme zamierili do priestorov Albatrosu. Nakoniec sme odchádzali bez knižky, ale po veľtrhu som na mnohé doporučenia dokupovala novinku Justýnka a asistenční jednorožec z tohto nakladateľstva. Adamkovi sa nepozdával hluk v tejto časti, tak sme radšej išli.

Naozaj veľmi chválim stan malých nakladateľov. Boli tam tri úžasné nakladateľstvá, Labyrint, Baobab a Meander, ktorých knihy by som rada videla v Adamkovej knižnici. Prvé kúsky sme mu už kúpili. Rozhodne vám odporúčam popozerať ich tvorbu, ak máte deti.

Za hodinu sme mali prejdené, domov som si niesla päť kníh, Adamkovi sme ich vybrali pätnásť. Dobré skóre za tak krátky čas. Som zvedavá na budúci rok, to už by sa aj nejaká beseda mohla stihnúť. Ale všetko záleží na Adamkovi, ako sa bude jemu chcieť. Ja mám ohromnú radosť že som sa na veľtrh dostala, kúpila viac kníh, ako bolo v pláne, že Adamka zmena prostredia veľmi nerozhodila a že čo sa týka akcií po šiestej-siedmej večer, tak tie budem musieť ešte nejakú dobu vynechávať.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Jarný festival mini

Po skvelom jesennom festivale mini sme si nemohli nechať ujsť ani jarný. Adamko bol úžasný, celý ho v šátku prespal. Takmer štyri hodiny! Ale dá zatiaľ zabrať na chrbát, nosiť ho tak dlho. V sobotu bolo prvýkrát, kedy som ho mala naviazaného vonku a nie iba doma, kde si môžem aj oddýchnuť (za predpokladu, že spí, inak musím chodiť).

Pokúpili sme hromadu skvelých vecí, sotva nám kočík stačil na ich odnesenie. Aspoň na niečo sa hodil, keď už sme ho do Prahy ťahali, inak ostal nevyužitý.

Musím pochváliť nové priestory, Hala C Balabenka je na takúto akciu skvelá. Nebol problém odložiť kočík, aby nezavadzal, ale prechádzať sa dalo i s ním, uličky boli pomerne široké. Výborné bolo i vonkajšie sedenie a stánky, vyjsť trochu na vzduch. Atmosféru snáď ani netreba komentovať, celá budova dýchala hravou a inšpiratívnou náladou.

Pre Adamka máme letné bodyčko z merino a čiapočku z bambusu od Duomamas. Jednoduchý strih, príjemný materiál, túto značku mám naozaj rada. Nemohla som obísť zajačika Břichopas od Marie Mrňávkovej, jej látkové postavičky ma bavia. Keďže Adamko vyžaduje čoraz viac podnetov, od mojej maminy dostal závesné dekorácie z Mimimo. Jednu nad postieľku, druhú menšiu do kočíku. A tiež tak správne divného králička Small Rags z FÓR kids. Má dlhé tenké ručičky a nožičky, a to sa Adamkovi dobre uchopuje.

Ani ja som neobišla na prázdno, aj keď všetky veci sa týkajú malého. Na nosenie Ring Sling Inception 018 od OMNIFERA. Pretože Omnifera bol môj vysnívaný šátok už v čase, kedy bol Adamko ešte v brušku. Len mám problém ho správne dotiahnuť, no to potrénujem. Konečne mám i štýlové tričko na kojenie, objavila som ho v Maternity & Style. Keďže už si trúfam šátkovať aj vonku, bolo treba batoh na prebaľovanie, pretože je praktickejší, ako taška cez plece. Ten sme vybrali v mimmo.

Stánky sme prešli dvakrát. Mali sme vyhliadnuté ešte nejaké veci, ale akosi sme na ne zabudli. Napríklad čiapočku od Elí Belí a kolotoč od Hojdavak. Tentokrát se vynechali aj krásne oblečenie od Be Birdie a Nadoma a Naven, ale keď Adamko podrastie, doplníme.

Knižky nakoniec žiadne, kúpili sme na druhý deň na veľtrhu Svět knihy. Hračky radšej nabudúce, keď bude starší. Napríklad kolekciu šimido, škriatkovská mikina i doplnky, naživo vyzerajú ešte lepšie, okamžite som si ich zamilovala. K prvým narodeninám by sme Adamkovi chceli dopriať červené celoodpružené odrážadlo Re pello a ku koncu roka začne byť u nás aktuálna aj stolička Sedees (chytrazidle.cz), pri ktorej sme sa tiež zdržali dlhšie a pozisťovali vlastnosti.

Na jeseň radi prídeme znova. Mini je totiž úžasná akcia, ktorá spája prevažne lokálnych predajcov. Drevené hračky, stavebnice, krásne ilustrované knihy, kvalitné ručne šité oblečenie, originálne dekorácie… proste to nejde tam prísť a nič si nevybrať. Čím bude Adamko starší, tým viac veci bude preňho aktuálnych. Naviac si užije aj workshopy a sprievodné akcie. Tentokrát bol na mini napríklad skvelý retro kolotoč.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Čo ma zaujalo na festivale mini

Festival mini sa blíži, ja pomaly premýšľam, čo všetko treba zbaliť na tri dni, predsa len je to naša prvá cesta s Adamkom. Popritom sledujem stránky a instagram vystavovateľov, značím si, čo nesmiem vynechať, čo by sa Adamkovi mohlo páčiť. Tu sú moje tipy a čo sa chystám preskúmať bližšie.

Určite nevynechám žiadne kníhkupectvo a nakladateľstvo. Na festivale bude amadito & friends, ktoré sa zameriava na cudzojazyčnú literatúru. Hravými knižkami sa pýši štúdio pop-pap, skvelé tituly z nakladateľstiev Baobab, Albatros, Host i Argo bude mať pražské kníhkupectvo pinwheels, a originálne knižky knižky prinesie aj meander.

Mám trochu averziu voči plastovým, prehnane farebným hračkám, hromadne vyrábaných v Číne. A naopak mám slabosť pre hračky originálne, ručne vyrábané, ideálne drevené alebo látkové. Pre Adamka chcem najmä hračky, v ktorých bude vidieť radosť a rukopis tvorcu.

Zaujali ma manáskovia od andrea tachezy, textilné hračky břichopas od Marie Mrňávkovej, pani pieska i lollipop Ivany Holbovej, nafukovacie hračky od Fatra, kreatívne drevené hračky chytrá opička a stavebnice z kidtown. Nádherné sú dekorácie do izbičiek od kuskus decor i drevený vtáčikovia kutulu.

Bavia ma lesné motívy, kto má sleduje dlhšie, pozná moju radosť z Fínska a Škandinávie. Preto nevynechám stánok šimido a ich lesných škriatkov. Zaujala ma i kombinácia knižka a zhmotnenie hlavných hrdinov v látkových hračkách. To vymyslela Rozmar Kopecká s knižkou a postavičkami Čimpulák a Čapír. Boží názov!

Keď bude Adamko väčší, okrem lega by som v jeho izbičke videla aj stavebnicu perfo systém a kufríky pikle z pytle.

A doplníme aj Adamkovu garderóbu. Na jeseň sme zobrali len pár vecičiek od duomamas, Nadoma a Naven a Be Birdie. V duomamas by som si bambusové tričko chcela kúpiť aj ja, Adamkovi asi zoberieme ďalšie merino bodyčko, pretože ten materiál je priam luxusný. Nadoma a Naven láka na instagrame na množstvo nových vzorov, to treba vidieť naživo. A to isté Be Birdie, severské vzory si nejde nezamilovať. Moc pekné vecičky som videla u petit bateau a young primitive.

Zisťujem, že by sa mi hodilo praktické oblečenie do mesta, ale nemusí hýriť všetkými farbami a nepotrebujem ani rôzne ornamenty. V jednoduchosti je krása a presne taká by mala byť móda mama by segra. Pekné kúsky som si všimla i v ponuke maternity & style.

Adamko sa rád nosí v šátku, takže určite zájdeme pozrieť českú značku Omnifera. Pravdepodobne najkrajšie šátky, aké som videla. Zaujal ma Ring sling – krátky šátok s krúžkami na nie dlhé nosenie. Šátky japonskej spoločnosti Lucky Industry prinesie belvela, zvedavá som na ich nosítko Suppori.

. . .

Festival mini začína už tento piatok v hale C Balabenka v Prahe na Drahobejlovej. Zastavte sa, najmä ak máte malé deti.

Foto a informácie k jednotlivým vystavovateľom: festivalmini.cz

Poznámka

Na materskej | týždeň desiaty

Sobota

  • V Brne v Malej Amerike sa koná food festival Ochutnej svět. Počasie vyzerá byť krásne, po obednom kojení Adamka obliekame a vyrážame do mesta.
  • Na festivale veľa ľudí na malom priestore. Ale dá sa prejsť aj s kočíkom, hoci sem-tam s obtiažami.
  • Po festivale ešte prechádzka po meste, popri katedrále sv. Petra a Pavla na námestie. V predajni Swarovski som si mala ísť vybrať náramok k blížiacemu sa dňu matiek. Swarovski preto, lebo mám od nich väčšinu šperkov a tak trochu i slabosť.
    • Vybrali sme náramok Genius Bangle.
    • Než sme vyšli z predajne, Adamko spustil svoj oznam, že chce jesť a do toho jarný lejak.
  • Domov prichádzame po asi štyroch hodinách, zmoknutí, unavení, ale spokojní. Milujem prechádzky s kočíkom, len by som na ne potrebovala viac energie.
  • Únava sa do večera premieňa na celkové vyčerpanie a zvýšenú teplotu. Pri polnočnom kojení mám horúčku.

Nedeľa a pondelok

  • Dva prakticky rovnaké dni. Horúčka medzi 38-39 °C, zimnica a triaška, intenzívna pulzujúca bolesť hlavy. V pol minutových intervaloch ma to na priemerne tri až päť sekúnd totálne odrovnáva.
  • V nedeľu si nesmelo dávam prvý Paralen, aby som bola schopná aspoň Adamka kojiť, v pondelok večer mám na nočnom stolíku poloprázdne plátičko.
  • Pri pohľade na začervenaný a naliatý prs si hovorím, či toto už nie je zápal a nemala by som Paralen a Ibuprofen vymeniť za antibiotika.
  • Takú zimnicu, aká občas prichádza, to som ešte nezažila. Ak nerátam tú pri pôrode. Ale to bol iný level.
  • Vďaka mamine, po bratovi, ktorý bol na víkend u nich na Slovensku, mi posiela domáci vývar. Vývar na večeru aj raňajky je liek. Aspoň na žalúdok, keď nie na hlavu.

Utorok

  • Skoro ráno kontaktujem laktačnú poradkyňu. Uisťuje ma, že o zápal s najväčšou pravdepodobnosťou nejde, je to opäť retencia mlieka. Musím veľa odpočívať (prakticky nonstop) a ležať, nahrievať a samozrejme správna technika kojenia. To jediné mám asi správne. Odpočívať som sa síce snažila, ale vždy keď zabrali tabletky a mňa nič nebolelo, tak som aspoň upratovala a v nedeľu sme i na nákup boli. Som chcela na vzduch.
  • Manžel ide ráno na tréning, ale potom si berie home office, prikazuje mi ostať v posteli a o Adamka sa stará výlučne on. Ja iba kojím. Na hrudi mám buď Adamka alebo termofor, pospávam cez deň a snažím sa zatnúť zuby, keď chýba ešte hodina do najbližšej možnosti zobrať si ďalší Paralen. Už teraz mám výčitky, že ho beriem viac ako mi je milé, ale dennú dávku prekračovať odmietam.
    • A utešujem sa tým, že keby som tehotná, je to horšie, to by šlo Adamkovi rovno do krvi. Takto sa do mlieka dostane snáď iba zanedbateľné množstvo a jeho žalúdkom to snáď iba prejde. A ja som schopná ho držať v náruči.
  • Do večera to nejako pretrpím, aj keď zlepšenie sa mi moc nezdá.

Streda

  • Wow, spánok je magický, liečivý a skrátka úžasný. Teda, nie že by som spala nejak dlho, Adamko to samozrejme všetko cíti, takže hore bol snáď každé dve hodiny. Ale budil sa i manžel, malého prebalil, priniesol, ja som nakojila a keď sa maličkému nedalo zaspať, Marek ho ešte uspával. Takže relatívne som si oddýchla. A ráno som sa cítila oveľa lepšie.
  • Ale do dokonalosti furt ďaleko, preto aj dnes ostáva manžel doma a to isté čo včera. Ja spím, nahrievam a kojím, on pracuje, upratuje, varí a stará sa o Adamka. Podvečer ešte nakúpiť zašiel.
  • Adamko je zo mňa asi dosť nešťastný, pretože ho kojím hodinu až hodinu a pol (občas si dal 20 minút prestávku medzitým). A o dve hodiny znova. Takto celý deň. Je to vyčerpávajúce, určite aj preňho, ale to zvládneme.
  • Večer bol problém ho uspať, aj keď kúpanie si našťastie užil. Keď sa nám ho o deviatej podarilo dostať do postieľky, potom čo konečne zaspal, unavení ideme spať aj my. Tušíme, že nás čaká náročná noc.

Štvrtok

  • A nakoniec to bola jedna z najkrajších nocí. Adamko spal šesť hodín, za pol hodinu sa napapal, okamžite zaspal a druhé zobudenie až o pol siedmej ráno. S manželom sme boli obaja krásne vyspaní, odpočinutí a spokojní.
  • Mne to ohromne pomohlo, pretože posledný Paralen som si na bolesť hlavy dala o jednej v noci, keď som sa na chvíľku kvôli tomu prebudila, ale potom celý deň nič. Už nemám teplotu, hlava nebolí. Odpočinok naozaj pomáha. A asi aj ten termofor, s ktorým spávam.
  • Manžel išiel znova ráno na tréning a potom i do práce. Dnes už to zvládneme. Adamko bol ráno dve-tri hodinky hore, ale zabavila som ho hudbou, čiernobielymi kartičkami a mojou tvárou. Potom už znova spal.
  • Vypozorovala som, že občas je nekľudný a nevieme prečo. Je napapaný, plienka čistá, bruško nebolí (to už poznáme, kedy bolí), venujeme sa mu. Ale on plače. Tak si ho položím bruškom na moju hruď, pustím v mobile zvuk fénu a za pár minút spí. Dnes na mne spal hodinu, než som ho musela položiť, pretože mi damejidlo.cz doviezlo obed.
    • S dieťaťom na hrudi si len ťažko uvarím, za to objednať cez mobil dokážem čokoľvek.
  • Kojenie sa po včerajšku tiež vracia do normálu, zvláda to za pol hodinu a medzitým dve hodiny spí. Ja odpočívam, vraj ani práčku nemám zapínať, až keď pôjde domov, aby potom povešal. Sú to moje zlatíčka, Adamko i Marek.
  • A Adamko má dnes jeden mesiac. Už definitívne nie je novorodenec.

Piatok

  • Najradšej by som už išla von, ale jednak je škaredo a najmä sa ešte bojím. Síce mi je oveľa lepšie, prakticky dokážem bez problémov fungovať, no mám obavy, aby sa mi to nevrátilo. Tak si naordinujem ešte posledný deň odpočinku, budem si čítať, sem-tam ešte termofor.
  • Cez týždeň som prečítala iba e-knihu Hotýlek a Praktický návod na dojčenie. Hotýlek je výborná záležitosť a ďalšie české prekvapenie. Autorky novinku Hana nebudem dlho odkladať.
Poznámka

Na materskej | týždeň deviaty

Sobota

  • Sobotné lenivé doobedia sú úžasné. Adamko ráno už veľmi nespáva, zato rád pozoruje. A pozorovať rodičov ho zatiaľ baví najviac.
    • Vypozorovala som, stačí na chvíľku odbehnúť z postele a dokáže sa porozťahovať tak, že na pôvodne miesto sa už nevrátim. A to ešte ani nelozí! Taký malý drobec a tak veľa priestoru už dokáže pre seba zabrať.
  • Na obed prichádzajú svokrovci a keďže sme akosi z postele nedokázali pripraviť žiadne jedlo, berieme kočík a že skúsime prvú reštauráciu s Adamkom. V Butcher’s je plno, len čakanie na jedlo by bola hodina ako nás vopred upozorňujú. To by nevydržal, tak ideme len na brunch do neďalekého Brunche’s. Majú tam menšie jedla, výborné a s láskou robené.
  • Manželovi rodičia nám priniesli aj nejaké zákusky, ktorým som neodolala, tak dúfam, že sa z toho Adamko nevyhádže alebo nebude mať bolesti bruška. Francúzskymi topinkami v Brunche’s som si tiež veľmi nepomohla.
  • Podvečer som si aspoň mrkvové sušienky pripravila.
  • Druhú vec, ktorú sme vypozorovali, že zatiaľ nemá moc rád prítomnosť ďalších ľudí. Nevadí, keď sa u nás zastaví návšteva na pár minút a zájdu za ním. Ale keď sú u nás rodičia niekoľko hodín, to už býva po čase nekľudný. Niečo na tom „návštevy až po šestinedelí“ asi bude.

Nedeľa

  • Dnes teda žiadne návštevy. Ale ideme aspoň na prechádzku a do Technického múzea. Dá sa tam dobre pohybovať aj s kočíkom, takže sme ho prešli komplet celé. Pobavilo nás, že výťah je pre maminky s kočárkem. Tatinkovia asi musia po schodoch.

Pondelok

  • Idem sa ukázať do kancelárie. Respektíve idem ukázať Adamka, pretože keď máte tak malé rozkošné dieťa, na vás už nikto nie je zvedavý. 😀 Naopak Adamko žne všade úspech. Však ja som z neho tiež paf.
  • Kancelárie máme oproti FN Bohunice, tak sa mi trošku vybavujú spomienky na pôrod. Naviac do nemocnice musím zájsť, do Family Pointu. Prebaliť, nakŕmiť. Doma mu asi nestačilo.
  • Prvý revízor! Adamkovi som šalinkartu vybavila hneď ako dostal rodný list, ja ako doprovod jazdím tiež zadarmo, tak ju hrdo ukazujem. Náhodou je od mesta pekné, že deti a doprovod jazdia bez poplatku.
  • Počasie síce furt nič moc, ale idem aj do mesta, do UGO s manželom na obed. Chcela som ešte po obchodoch pochodiť, ale Adamko toho už mal dosť a dal to značne najavo. Našťastie v trolejbuse zaspal, pretože to ma vždy desí, čo ak maličký začne plakať v uzavretom priestore a na mňa všetci budú pozerať ako na matku neschopnú sa postarať o dieťa. No ale vytiahnuť prso v MHD a začať kojiť nie je ani bezpečné, ani príjemné (pre nás ani pre ostatných).
    • Prvýkrát mi niekto cudzí pomáha s kočíkom. Vždy si vystriehnem nízkopodlažný spoj, ale teraz máme naponáhlo, beriem prvý. Zrovna taký vysoký, ale ide dosť aj mladých ľudí, tak mi jeden mladík pomáha s nástupom a neskôr druhý s výstupom.

Utorok

  • Juu, prišiel mi krásny nový biely Kindle Paperwhite. Darček od manžela za pôrod. Zrovna som dočítala e-knihu Dvanáct kmenů Hattiiných, keď zazvonilo UPS. Ďalšie e-knihy už budú v novom.
  • A aby radostí nebolo málo, prišla i objednávka z terve.cz. Začali spolupracovať s dizajnérkou Hanne Haimivaara-Hämäläinen, ktorá pod značkou Siluettiverstas ručne vyrába drevené hračky a dekorácie. Adamkovi sme zobrali lampu na stenu v tvare líšky a kocky na hranie.
  • No ale aby som sa len nechválila. Už som si začínala myslieť, že to s tým kojením ide krásne. No a nejde. Bolí to. Všade sa dočítate, že kojenie bolieť nemá. Preto som sa konečne odhodlala zavolať laktačnú poradkyňu. Našťastie čas má hneď na druhý deň, pretože večer som už od bolesti plakala, celú noc iba odstriekavala a malý pil z flašky, lebo čo je veľa, to je veľa.

Streda

  • Laktačná poradkyňa prichádza krátko po desiatej. Skúšala som predtým kojiť, ale zase bolesť a plač. Vysvetľuje mi, čo bolesť spôsobuje (začínajúca kandidóza, zlé priloženie) a učí správnu techniku. Keď som mala Adamka priložiť, úplne som tŕpla, že príde bolesť a ono nič. Žiadna bolesť. 20 minútové absolútne bezbolestné kojenie. Nádhera.
  • Rada pre všetky budúce maminy a čo by som spravila inak. Laktačnú poradkyňu volať na návštevu hneď po príchode z pôrodnice! Nie rodičov, ale skúsenú a vyškolenú pani, vďaka ktorej by som si ušetrila veľa trápenia a bolesti.
  • Radí mi bylinky na zvýšenie laktácie, naučila správnu techniku, ako sa starať o prsia, ubezpečila ma, že kojiť dlho je normálne, niektoré detičky sajú pomalšie, príjemne sme sa porozprávali a precvičuje so mnou aj viazanie do šátku. Na kurze som síce bola, ale ešte s bruchom a trénovala som na bábike. S takmer 5 kilovým živým stvorením je to iná zábava. No krásny úväz som dala na prvýkrát.
  • A zdvihla mi sebavedomie, lebo ma pochválila, že Adamko nemá dudlík, že ho chcem nosiť, budeme látkovať, že máme postieľku hneď vedľa postele, ale spáva aj s nami v posteli a že ho vedieme veľmi kontaktne. No a to poteší. A chválila aj Adamka, akého krásneho novorodenca máme. A to ma tiež teší.
  • Potešil aj manžel, po práci mi prináša štyri nové knižky. Nevyberal sám, mala som ich na zozname, v poslednej dobe ich odporúčalo pár obľúbených blogerov. Ale potešil ma, že keď som mu ich spomenula, tak mi ich kúpil.

Štvrtok

  • Adamko rastie tak rýchlo. A mení sa. Kde je ten novorodenec, čo stále iba spinkal? Teraz každým dňom vymýšľam, ako ho zaujať. Ráno býva hore aj dve-tri hodiny a častokrát i podvečer.
  • Baví ho sledovať čiernobiele obrázky. Máme dve leporelá, jedno má v postieľke, druhé pri prebaľovacom pulte. Prekvapivo ho to zabaví na dlhé minúty. Musím zohnať ďalšie obrázky.
  • Rád má aj naše tváre. Už ich dokáže zamerať a otáča sa, keď chodíme zľava doprava.
  • Usmieva sa čoraz viac, ale ešte to nie je vedomý úsmev, ktorý by vedel aj opätovať. No kútiky sa mu zdvíhajú stále častejšie.
  • Nemá rád zatiaľ zvuky. Máme jednu hrkalku, ale ešte sa na ňu mračí. Kontrastné veci ho pútajú viac.
  • Nadšene rozhadzuje ručičkami a vyzerá to, že sa ich už ani nebojí. Ale ľakne sa nárazových zvukov. Nevadí mu vysávač, tečúca voda, hudba, práčka… no keď cinknem kovovou lyžičkou o smaltovanú misku alebo keď mi niečo spadne na zem, tak sa preľakne. Niekedy sa zľakne aj sám seba. To keď spí a náhodou zachrapká, alebo si hlasnejšie prdne. Vtedy ho úplne mykne, otvorí oči a občas sa aj na pár sekúnd rozplače. Vždy ma to rozosmeje. Našťastie na to rýchlo zabudne a spinká ďalej.
  • Z bieleho šumu ho nezaujal dážď ani more, zato fén áno. Keď si ho naviac položím bruškom na hruď, zaspí.

Piatok

  • Tento týždeň som prečítala krásny a poetický román/novelu Hedvábí, detskú knihu Zpověď Jonatána Papírníka (ak vás bavili Paměti imaginárního kamaráda, odporúčam aj Jonatána, oboje sú tak milé a nevinne detské) a už spomínaných Dvanáct kmenů Hattiiných. Všetky odporúčam. Pár ďalších kníh mám rozčítaných a vyzerá to na samé dobré príbehy.