Poznámka

Šesť mesiacov

  • Váži 6770 g, meria 72 cm, obvod hlavičky 44,5 cm (pred dvoma mesiacmi: 6630 g / 68 cm / 44 cm).
    • Kvôli nepriberaniu (140 g nabral prvé dva týždne, potom 6 týždňov absolútne nič) odložené očkovanie hexavakcíny a zajtra ideme na ďalšie vyšetrenia.
  • Musíme odložiť plávanie v bazéne o 2-3 mesiace.
  • Nabiehame na príkrmy, trošku rýchlejšie a nie 100 % BLW ako sme chceli. Zatiaľ sa na to moc netvári. Ale kojím naďalej.
  • Vie druhé vzpriamenie, otáčanie z chrbátika na bruško a naopak, otáčanie do kruhu na mieste, váľanie sudov a plazí sa, takže koniec srandy, už je fakt všade. A rýchlo. Skúša sa zdvíhať na všetky štyri.
  • Jemnú motoriku má tiež skvelú, hračky začína vyhadzovať z kočíka, vie si ich bez problémov držať, prehadzovať z ruky do ruky, doplaziť sa za nimi a hrať sa s nimi v polohe na brušku.
  • Opäť rozšíril svoju “reč”, najjasnejšie je rozumieť “jajajaj”, prichádza prvé opakovanie “dadada”, zaznelo i “mamama”.
  • Režim, ktorý mal, už nemá, každý deň je iný, chodí spávať inokedy, vstáva kedy chce, cez deň si zdriemne vždy inak, v noci sa minimálne raz budí, častejšie 2-3krát.
  • Výborne sa prispôsobuje zmenám, stále je spokojný aj v novom, ale keď chce svoj kľud na hranie sa, nemá rád, keď naňho niekto hovorí a vyrušuje ho.
  • Zub zatiaľ žiaden, ale sem-tam už máme podozrenie, že sa to blíži. Napríklad dnes.
  • Vo výrobe má nízku domčekovú postieľ, pretože do jeho postieľky sa už pomaly prestáva zmestiť a častejšie spáva u nás v posteli.
  • Chodíme na jógu pre maminky s miminky a hľadám ďalšie cvičenie, aby sme doma nelenili (ale nesmie sa tam spievať). Keďže počasie už nie je veľmi výletové, asi presedláme na výstavy.
  • Videných 5 filmov, prečítaných 10 kníh. Ďalšie 2 kg dole (-4 kg než pred tehotenstvom), oblečiem aj najtesnejšie kostýmové šaty z doby pred tehotenstvom. Bola som na workshope pletenia a pomaličky sa vraciam k práci (ale len z domu na pár hodín).
  • Začína to byť náročnejšie, akčnejšie, ale i zábavnejšie a hravejšie.
Poznámka

Sensory Hoop

Brúzdala som Pinterestom a hľadala inšpirácie na košík s lákavými predmetmi pre Adamka. Ukladala som si tie najzaujímavejšie a búchala sa do čela, že ma tak očividná vec nenapadla. Odrazu je jeden obrázok iný. Nie je to košík. Neviem, ako sa sem dostal, ale vďaka mu za to. Objavila som sensory hoop a ten sa vzhľadom na Adamkov vek hodí viac.

Nenašla som, či existuje nejaký český alebo slovenský preklad tejto pomôcky/hračky. Ide o obyčajnú gymnastickú hula hoop obrúč na ktorej sú látky, drevené prvky, hračky, rolničky, koliečka… Čokoľvek, čo baví dieťa.

Hneď na úvod priznávam, že som absolútne nekreatívna. Som šikovná, čo sa týka prečítania počtu kníh za rok, ale nie čo sa týka strihania, šitia a podobných schopností. Neviem rozdiel medzi látkou a úpletom (ak vôbec nejaký je), šijací stroj mám požičaný už dva mesiace, ale zatiaľ z neho iba pravidelne utieram prach. No i tak mi niekde v mojej hlave preskočilo, obehala som pár obchodov a rozhodla sa Adamkovi sensory hoop vyrobiť.

Prebiehalo to asi tak, že ihlou som spočiatku pichla častejšie seba ako látku. Večer som volala mamine, ako sa používa šijací stroj a ona ma cez videohovor navigovala, kadiaľ mám natiahnuť niť a ako to funguje. Šijací stroj je mimoriadne magický prístroj, ktorého ovládanie som zatiaľ nepochopila, ani s návodom pred sebou. Ale vrecúško som takmer dokončila, zlomila pri tom iba jednu ihlu a hneď potom sa prihlásila do novootvoreného kurzu s lákavým názvom Začni šít na šicím stroji.

Hula hoop som za 69 Kč kúpila v Dráčikovi, stužky v galantérii (našťastie ma osvietilo a nekúpila som aj gombíky, ktoré by Adamko istotne vytrhol a prehltol), dve rôzne látky v prvom textile, na ktorom som po ceste narazila (určite nemajú certifikát na žužlanie pre deti do troch rokov a naviac som ich zabudla oprať), rolničky, drevené guľôčky a celofán v kreatívnych potrebách.

Kruh som celý obšila, pretože jeho farba a plastový povrch sa mi nepáčili. Dookola som náhodne a absolútne neesteticky poviazala všetko možné aj nemožné. Napríklad hryzátka Oball, ktoré Adamka samostatne nebavia. Vrecko, do ktorého som zašila celofán, aby šušťalo. Guľôčky na stužke. Kúsky látok a stužiek. Látkovú príšeru (tá je kupovaná). Rolničky zašité v látke.

Zabralo to dva dni, ale akákoľvek šikovnejšia mamina, ktorá nešila naposledy na základnej škole (my sme sa to fakt učili, štopkať ponožky a prišiť gombík), to má za jeden podvečer. Krajšie, estetickejšie a bez voľným okom viditeľných nitiek. Ale ja som na seba hrdá i tak. Aktuálne podoba nie je výsledná, určite budem kruh obmieňať a upravovať podľa Adamkovho záujmu. Ak nejaký bude mať. A určite ho zatiaľ nenechám hrať sa bez dozoru, musím vypozorovať, ktoré veci sa môžu uvolniť, roztrhnúť, prípadne povoliť.

Viac inšpirácie nehľadajte u mňa, Google aj Pinterest poslúžia lepšie. A ja budem pri ďalšom nápade niečo vytvoriť chytrejšia a nebudem hľadať iba obrázok, ale rovno How to make a sensory hoop. To ma vlastne čaká už čoskoro, chcela by som pre Adamka sensory activity board. Ostáva len dúfať, že krpec moju snahu ocení.

Nejaké ďalšie nápady, čo vyrobiť polročnému chlapcovi?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Drobné materské radosti

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Bývali doby, kedy som si za dávala vznešené ciele. Zabehnúť 10 km. Naučiť sa fínčinu (aspoň základy). Prečítať tri knihy za víkend. Zdokonaliť sa v španielčine. Vidieť aspoň 20 filmov na festivale Cinematik…

Teraz? Pri Adamkovi som objavila kúzlo tešiť sa z drobností. Napríklad keď:

  • prečítam celý komiks alebo novelu na jeden záťah bez vyrušenia
  • zjem si akékoľvek jedlo bez Adamkovej prítomnosti
  • za dve hodiny medzi kojením upracem celý byt
  • idem spať a mám umyté riady, aj keď manžel robil večeru (varí grandiózne, ale ten bordel)
  • mám v prijatej pošte maximálne dva nevybavené emaily
  • mám v To Do liste menej ako desať položiek
  • nezabudla som Adamkovi dať trikrát denne Maltofer kvapky

Minulý týždeň ma potešilo večerné kúpanie a uspávanie Adamka. Kúpeme vždy spoločne s manželom, on napustí vaničku, ja pripravím veci… no skrátka to máme rozdelené. Lenže Apple predstavoval novinky, mali zas nejaký ten svoj event, manžel je iOS developer, takže si to nemohol nechať ujsť a prenos sledoval s kolegami v práci. Začína to o siedmej, bolo jasné, že ostanem celý večer na Adamka sama.

Liezla na mňa nejaká choroba, bola som unavená tak som si o siedmej povedala, že Adamka okúpem o hodinu skôr, ako zvyčajne a keď tak sa budeme ešte váľať v posteli. On totiž chodí spávať až o deviatej, skôr zaspával málokedy. Samozrejme vodu som neodhadla, ja milujem horúcu, ale viem, že Adamkovi takú dávať nesmiem, tak som sa fakt snažila, mne sa teda zdala nejaká vlažná, ale nie, bola horúca, začal hneď plakať a to on nerobí nikdy, kúpanie miluje, to zabudne aj na hlad, ale tentokrát sa mu nepáčilo, takže som musela ešte dolievať studenú, aby bol spokojný.

To ma teda trochu sklamalo, za päť mesiacov som ho sama kúpala len dvakrát, vodu správne neviem dať. A ešte nechty mu neviem strihať, to som nikdy nerobila, našťastie sa nemusia strihať každý deň, stačí raz týždenne (a nedajbože to premeškáme, vtedy sa mení na Wolverina).

No ale zvládla som ho sama okúpať, potrénovať ponáranie, prezliecť, nespadol mi z prebaľovacieho pultu na práčke, to je totiž jeho najnovšia záľuba, pretočí sa na kraj na bruško a pozerá dole, obliecť ho je náročné. Najedol sa podozrivo rýchlo a o ôsmej už spal. Bola som z toho celkom paf, hodinu som čakala, či naozaj spí, povešala som medzitým prádlo, zjedla guláš, zaslala som prihlášku na kurz šitia (na ktorý ma nakoniec nezobrali) a potom som išla spať tiež, čo bolo tiež skvelé, o deviatej som už dávno nešla spať.

Medzi ďalšie drobné radosti z poslednej doby patrí:

  • vypravím sa s Adamkom z domu za menej ako pol hodinu
  • Adamko spí cez deň celé tri hodiny
  • nezabudnem, že som si spravila čaj a vypijem si ho
  • viem, aký je deň
  • nepozerám jeden film dlhšie ako dva dni
  • nezabudnem cvičiť cviky od fyzioterapeutky
  • idem spať najneskôr hodinu po Adamkovi
  • zrkadlo v kúpeľni je aspoň deň čisté (Adamko sa na seba rád pozerá, takže keď s ním manžel chodí po byte, vždy sa zastavia aj pred zrkadlom a nechávajú mi na ňom ťapky. Čím viac, tým väčšiu radosť z toho majú.)
  • zobudím sa sama od seba a nie na kopanec od Adamka

A potom sú tu také obrovské radosti, ako každý jeden opätovaný úsmev a všetky tie na prvý pohľad drobné pokroky. Napríklad dnes sa začal plaziť.

Foto: Petra Hašková (portretnifotografie.cz)

Poznámka

Postrehy z rodičovskej?

foto: Lucie Polášková

28 týždňov materskej skončilo. Prvých šesť som ešte mala Adamka pod srdcom, 4. apríla sa po dlhom a komplikovanom pôrode narodil akútnym cisárskym rezom a odvtedy je to neskutočne krásna zmena. Za 5 mesiacov sa naučil tak veľa! A ako sa zmenil. A vyrástol. Vážne, kde je ten malý drobček, ktorého sme si priniesli z pôrodnice? Do zavinovačky sa nezmestil po druhom mesiaci, na prebaľovací pult v štvrtom, z hlbokej korbičky v kočíku a postieľky vyrastie čoskoro. Smeje sa, výska, váľa sudy, už bolo aj druhé vzpriamenie a ja viem, že ani sa nenazdám a bude loziť.

Od včerajška som na rodičovskej dovolenke. Iný názov, ale prakticky sa pre mňa nič nemení, okrem toho, že najbližších 19 mesiacov budem dostávať o desať tisíc menej, ako na materskej a začnem pracovať. Nie hneď, nie na full-time, ale vypadnúť z IT oboru na tri roky je veľa, svoju prácu mám rada, skvelý kolektív, takže od októbra na pár hodín týždenne a z domu. Uvidím, čo na to povie Adamko.

Budú postrehy naďalej? Budú, ale nie v takej forme ako doposiaľ. Zhrnutie každého týždňa dá časovo zabrať aj keď som si denne to dôležité písala do poznámok. Veľmi rada sa vraciam k starším zápiskom a teším sa, keď si ich prečítam o rok, päť či desať. No ďalšie postrehy a zápisky budú nepravidelné, viac príbehové, rôzne. Budú to moje postrehy, poznatky, zistenia, objavy, názory. Takže budú!

Bude blog ešte o knihách? Ale isteže bude. Len nie tak často. Bude viac o tých detských, o zaujímavých akciách a tipoch s tým spojených. Beletria pre dospelých dostane priestor tiež, aj keď častejšie formou súhrnov. Samostatný článok sa dostane len vybraným knihám.

A čo cestovanie? No, v zime neviem či toho prejdeme viacej, ale od jari to začne, výlety hlavne po okolí a určite najmä baby-friendly miesta. Láka ma aj zimné víkendy stráviť mimo Brno, nie každý samozrejme, tak uvidíme. Každopádne, už to bude viac bábätkovské a rozhodne to chcem poňať ako inšpiráciu pre ďalších rodičov.

No a to je vlastne i celková zmena zamerania blogu, aj keď to už je pár mesiacov celkom jasné, kam smerujem. Vlastne som pôvodne ani toľko nechcela písať o živote s Adamkom, ale zistila som, že ma to baví. Byť mama-blog mi sadne asi viac ako byť iba knižný blog.

Tak dúfam, že sa vám tu bude páčiť aj naďalej a stále viac.

Poznámka

Najkrajšia fotokniha

Najkrajšia preto, lebo je plná Adamka. Odkedy sa narodil, fotoaparát v mojom mobile ide nespočetkrát denne. Adamko je totiž nádherný, rozkošný, úžasný a ďalšie superlatívy, ktoré o svojom dieťati povie snáď každá matka. A my si chceme tie jeho výrazy a úsmevy uchovať čo najdlhšie.

Narovinu priznávam, že čo sa týka triedenia, som celkom marná. V notebooku si dokážem udržať ako-taký prehľad, ale vytlačeným fotografiám sa bránim zubami-nechtami, to by bol chaos. Našťastie riešenie tohto problému sme objavili už pri svadbe. Fotky sme vytlačili formou fotoknihy. Rovnako sme sa rozhodli aj pre tie Adamkove.

Kým zo svadby sme mali jednorázovo okolo sto fotiek, pri Adamkovi by som bezproblémov nafotila sto fotiek každý týždeň (niekedy aj deň, ale tie nepodarené a rozmazané mažem). Nuž sme sa s manželom rozhodli, že fotoknihy budeme robiť každý štvrťrok z približne stovky našich najobľúbenejších.

Fotoknihu sme sa rozhodli spraviť u Saal Digital. Prvýkrát som o nich počula už pred rokom u mojej obľúbenej blogerky What Jane Read. Náhoda tomu chcela, že sa mi naskytla možnosť akcie spojenej s recenziou. Na rozhodovanie super, zo Saal sme nemali predtým žiadne skúsenosti a ani v mojom okolí nie sú veľmi známi.

Ovládanie aplikácie SaalDesigner (chválim, že je aj na macOS, nie iba Windows) je intuitívne. Na výber od najjednoduchších prázdnych šablón, ktoré si užívateľ môže prispôsobiť maximálne podľa seba, až po tie vopred pripravené. Rôzne motívy, farby, lesk/mat, veľkosti, väzby a pod., sú samozrejmosťou. Ja som zvolila zlatú strednú cestu v podobe automatických návrhov. Na každú stranu som si nahrala toľko fotiek, koľko som chcela a program navrhol usporiadania s možnosťou zmien a úprav. Každý projekt je možné uložiť a vrátiť sa k nemu neskôr.

Vo výsledku som mala naklikanú fotoknihu v rozmere 28 x 19 cm s rozsahom 54 stránok so 117 fotkami. Aká je? Prekvapivo výborná. Prekvapivo preto, lebo môj mobil nepatrí k najnovším a dobrý fotoaparát sme kúpili len nedávno, takže ostrejšie fotky bude mať Adamko až od štvrtého mesiaca. Ale ukázalo sa, že aj tie z mobilu, fotené niekedy za zlých svetelných podmienok, vyzerajú offline nádherne.

Čo ma dostalo, bola rýchlosť. V štvrtok večer som návrh odoslala a na druhý deň, asi o dvanásť hodín na to, mi prišiel email, že fotokniha bola odoslaná. Wow. Kedy to stihli? No ale bol piatok, takže predsa len som si počkala do ďalšieho týždňa. Nabudúce budem vedieť a fotoknihu pripravím cez víkend.

O pár dní čaká Adamka prvé fotenie u profesionálneho fotografa a tak služby Saal Digital s radosťou využijeme opäť. Tentokrát ich dáme do fotozošitu a rovno trikrát, aby mali pamiatku aj starí rodičia.

www.saal-digital.cz

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Leporelá pre malých-väčších drobcov

Už som písala o leporelách pre najmenších aj o Adamkových obľúbených hračkách. Dnes som si pripravila ďalší článok z kategórie „ako sa s Adamkom hráme“. Adamko posledné týždne pokročil s pasením koníkov a držaním predmetov, takže nie je odkázaný iba na pasívne sledovanie veľkých leporel.

Vedú uňho dva druhy knižiek. Prvé sú farebné leporelá s veršovaným príbehom z nakladateľstva Junior. O mravenečkovi z lesa, O kuriatku z dvorčeka, O kachničce od rybníčka. Myslím, že viac ho baví počúvať môj hlas, ako mu ich čítam. Najradšej si ľahne, pozerá a počúva. A keď ho pritom hladkám po chrbátiku, spokojnosť najvyššia.

Druhé sú knižky Kto je tam? Tak sa volá séria z vydavateľstva Svojtka&Co, ktorá nás s Adamkom baví najviac. Vždy to pojmem ako hru, pretože Adamko ešte ani nevie, čo sú to tie zvieratá a že ich bude raz rozoznávať. Takže keď sa niečo schováva, zakryjem sebe alebo Adamkovi oči. Keď sa spomínajú uši, pohladkám ho na ušiach. Bublinky a vlnky? Prstom mu ich nakreslím na brušku. Každé poodhalenie okníčka sprevádza moje nadšenie a následne Adamkov úsmev. Pretože úsmevy, to mu ide. Myslím, že s týmito knižkami sa budeme baviť ešte dlho.

Uhádneš, ktože sa tam schováva? Kto to je? Všade čakajú zvieratká, ktoré sa chcú s tebou hrať. Stačí ich nájsť a spoznať. Ale rýchlo, než ti utečú! Toto hravé leporelko je svojou jednoduchosťou, názornosťou a veľkosťou určené pre najmenšie deti, ktoré sa pomocou vyťahovacích okienok nie len naučia rozpoznávať zvieratká žijúce v pralese, ale precvičia si aj šikovnosť prstíkov. zdroj: svojtka.sk

Podobnú knižôčku máme aj Kukuk, kto je tam? od Pro solutions. Zvieratká v nej sa dajú zobraziť jednoduchým posunutím prstom, netreba ťahať na kraji knižky, čo ide o niečo ťažšie. Posledným leporelom, ktoré máme, je Kačenka. Tiež zo Svojtky. No to je len na krátke zabavenie, kedy Adamkovi ukazujem obrázky. Zatiaľ ho veľmi nezaujíma, ešte k tomu je celkom ťažké, takže ani do ruky si ho veľmi neberie.

S malými leporelami a knižkami máme na nejakú dobu vystarané. Zatiaľ sme len na začiatku toho, ako ich môžeme využiť. Teším sa, keď bude o pár mesiacov Adamko viac chápať obrázky, keď sa začne učiť, aké zvuky vydávajú rôzne zvieratká, ktorí sa v nich vyskytujú. Dovtedy ho budem s nimi zoznamovať hravou formou.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Hračky pre deti do šiestich mesiacov

Látkový štvorec od Rosa Mitnik

Adamko leží v detskej izbičke, skúma veľkého plyšového medveďa, ktorého dostal od mojich kolegov a konečne sa znova usmieva. Včera dostal Maltofer kvapky na železo a asi mu po nich nie je úplne najlepšie. Alebo má nejaké obdobie. Tak či onak, v tejto chvíli mu stačím iba na dohľad. Takže beriem košík s jeho hračkami a idem pripravovať článok. Budúci rodičia ho môžu brať aj ako inšpiráciu, čo by mohlo baviť kojencov prvé mesiace.

Keď sme si Adamka priniesli z pôrodnice, veľa toho nepotreboval. Čistá plienka, pravidelná dávka materského mliečka a najmä naša prítomnosť. Väčšinu dňa prespal a aktívneho času bolo málo. Vtedy sme mu rozprávali, čítali, sem-tam i falošne spievali.

S pribúdajúcimi týždňami a ustupujúcou novorodeneckou žltačkou klesala denná potreba spánku. Jeho očká videli čoraz lepšie, záujem o okolie rástol. Asi po mesiaci prišli prvé hračky. Kúpili sme obyčajnú drevenú hrazdičku (na bigpig.cz) a na ňu zavesili silikónové kojíci korále (z mimijo.cz). Jedny naľavo, druhé napravo. Je jasné, že spočiatku o nich netušil, ale ako začal otvárať pästičky a viac mávať ručičkami, zavadil o ne. Korálky sú ľahučké, takže i letmý dotyk vyvolal pohyb. A to ho zaujalo. Bolo krásne sledovať pokrok zo dňa na deň, až začal do nich vedome šťuchať a neskôr ich aj chytať.

Chrastítko medvedík – námorník

Jedna z prvých hračiek, ktorú si rukami dokázal pritiahnuť okolo druhého mesiaca bol trošku zvláštny šedý králiček od Small Rags z FÓR kids. Má tenké ručičky a nožičky, takže hoci ešte neovládal úchop, vedel si ho poposunuť tak, aby mu všetky končatiny oslintal.

Druhou hračkou, ktorá ho baví doteraz, je známa lopta od Oball. Dostať ju vo väčšine drogérií i hračkárstvach. Je ľahučká, chrastí, dobre sa drží. Občas ho hnevá, pretože sa mu celá nezmestí do pusinky, a že sa fakt snaží. Od Oball som dokúpila ešte činku, ktorá ho ale bavila len pár dní a Clickity Twist, ktorý časom prekonal aj loptu. Spočiatku ho veľmi neudržal, ale teraz oceňuje rôzne povrchy na oblúkoch.

Mimoriadne obľúbený je látkový štvorec od Rosa Mitnik. Šuští, má drevenú gulôčku, dá sa rôzne chytať a skrčiť. Zábava s prehľadom aj na hodinu. Najprv ho mával tiež len zavesený na hrazdičke, pozoroval čiernobielu látku, zachytával látkové okraje, až som mu ho raz dala do ruky a boli najväčší kamoši.

Drevené Montessori hračky od Plan Toys

Veľkej obľube sa u Adamka tešia aj dve látkové chrastítka českej značku Šapitó. Obzvlášť s pánom mývalom rád vedie dlhý monológ. Pokiaľ nie sú zavesení, tak ho veľmi nebavia, ale keď sú nad ním, vidí na nich, môže nimi hrkať a držať ich, joooj, to sa s nimi vyhrá.

Okolo štvrtého mesiaca začal objavovať drevené Montessori hračky Plan Toys. Najprv kľúče, aktuálne je najobľúbenejší triangel a keď pasie koníkov, rád sleduje aj valčeky, ktoré pred ním posúvam. Od pol roka mu chcem prikúpiť ďalšie hračky od tejto thajskej firmy.

O niečo menšiu pozornosť venuje krásnemu námorníckemu chrastítku medvedíka. Ale vyzerá s ním veľmi rozkošne. Nedávno objavil, ako dobre uchytiť drevenú hrkálku s dopravnými prostriedkami od Heimess. Z nostalgie som mu kúpila aj klasickú plastovú zicherku, s ktorou sme sa hrávali i my. Od kamarátky dostal kúsatka, v ktorých je voda. Až mu začnú rásť zúbky, určite ich oceníme. Zatiaľ mu ich dávam len občas, aby sa ich naučil držať.

Chrastítka českej značky Šapitó

Keďže Clickity Twist od Oball si obľúbil, kúpila som mu ešte jednu podobnú hračku. Loptička s kúsatkami Playgro. Gulatejšia, iné povrchy, hrkoce a má kúsky látok na oboch koncoch. Tá si ho získala okamžite. Jediná hrkálka, ktorej zatiaľ neprišiel na chuť, je panáčik z IKEA. To už aj plyšovú Nessie, ktorú priniesol manžel zo Škótska, občas vyobjíma a oslintá jej chvostík.

Na fler.cz som objavila u predajcu Prošikulky krásne drevenné chrastítko/kusátko s rybičkou. Ale tým, že sú guličky celkom veľké, pred štvrtým mesiacom ho absolútne nezaujímalo. Až teraz posledné dni ho vídavam, že po ňom siahne. Drevený ježko od Oops zaujme, len keď mu s ním hrkám ja. Sám si ho držať zatiaľ nevie. O niečo menej než látkový štvorec ho baví tzv. prítulníček od Canpol. Chvíľku sa s ním pohrá, ale šuštia mu iba uši a nohy, a to je málo.

Na hrazdičku mu vešiam ešte textilnú knihu Where Do I Live od Tiny Love. Som prekvapená, že už si ňou „listuje“. Ocení ju určite oveľa neskôr, ale zabaví aj teraz. Rôzne povrchy, šuštanie, farby, ktoré ho zaujmú. Občas si ňou listujeme spolu.

Toľko k hračkám, ktoré má Adamko aktuálne v košíku. Len dodám, že má štyri mesiace a dva týždne. Nikdy mu nedávam všetky hračky naraz, maximum sú tri. Často mu ich striedam. Clickity Twist a látkový štvorec ho bavia aj niekoľko dní po sebe, ale ostatné musíme obmieňať. Na druhej strane, keď niektorú vidí po týždni, tak vidieť Adamkovu radoť zo znovuobjavenia. Do pol roka už nemám v pláne mu hračky pridávať, maximálne jednu-dve. Napríklad dnes dostal dreveného krokodýla na koliečkach (Fischer Price), tak mu ho skúsim dať, či už ho zaujme alebo ešte pár týždňov počká.

Aké hračky bavili vaše bábätka prvé mesiace? 

Králiček Small Rags

Pokračuj v čítaní