Poznámka

Jeden rok


Adamko má rok a ja nechápem, kedy sa to stalo. Asi niekedy posledných 365 dní, ale i tak mám pocit, akoby to bolo predvčerom, čo mi ho po 25 hodinovom pôrode priviezli v zavinovačke, aby som mu dala pusu, čo si pamätám len dosť rozmazane, pretože som sa zrovna preberala po cisárskom.

4. 4., 4440 g, Adam

Blik, ubehlo 365 dní a Adamko sa začal usmievať, plaziť, loziť, stáť, sedieť, obchádzať, chodiť, chytať predmety, púšťať ich, hádzať, búchať nimi, schovávať, objavovať, kopať nohami, plávať, ponárať sa…

Mali sme zopár neprespaných nocí i náročných hodín, kedy sme ani jeden nevedeli, čo máme robiť a prečo plače, kedy sme obaja sedeli na zemi a plakali, on neviem prečo a ja preto, že neviem čo robiť, keď aj kojenie odmietal. A nebolo to iba prvé dni, ale kľudne i keď mal desať mesiacov. To vám je teda pekná blbosť, že matky svojim deťom vždy rozumejú a naučia sa rozpoznávať plač. Občas to proste nefunguje.

No zároveň bolo asi bambilión úsmevov a okamihov, kedy som pochopila, čo znamená láska k vlastnému dieťaťu. Vlastne to nechápem, pretože to sa pochopiť nedá, to cítite a stále nemáte dosť, máte strach o toho malého človiečika, a zároveň ste detinsky nadšení z každej maličkosti, ktorú dokáže a že ich za ten rok dokázal.

Čo si pamätám z posledného roka je, že mám neskutočne úžasného syna. Nie je to ten flegmatický kluďas po Marekovi, ako som tvrdila prvé mesiace. Stačilo, aby sa začal pohybovať a je to nezastaviteľný zvedavec, ktorý musel všetko vidieť, skúsiť, preskúmať, preliezť, podliezť, vyliezť, posunúť… a tie chvíle, kedy prídem do spálne a on sedí na kraji stola a ja nechápem, ako sa tam dostal, no on sa z toho raduje a nadskakuje a ja už vidím rozbitú hlavu, ale deti sú gumové, nerozbil si ju nakoniec.
Aj Bref zo záchoda ochutnal, aj s rozbitým pohárom sa hral a ja som potom googlila, ako vyprať krv z oblečenia.

Každý deň bojujem sama so sebou, či to robím dobre, či mi to raz nevyčíta. Hovorím si, že tú výchovu nebudem tak veľmi riešiť, ale stejnak si knihu o poznatkoch kontaktného rodičovstva a Montessori pedagogiky prečítam. Lebo aj keď ostávam sama sebou (hahaha), ukradnem si čas pre seba, chodím do kina, na jógu, plávať, blogujem, čítam, pozerám filmy, pracujem… vo vnútri som na 120 % s Adamkom a ešte dlho budem, tak dlho, ako bude potrebovať, kľudne i do puberty a potom znova, keď ho to prejde.

Tak teda Adamko… všetci ti budú priať všetko najlepšie, veľa zdravia, lebo to je to najcennejšie, aj keď teda na to prídeme až keď ho strácame; samozrejme šťastia, ale to ty máš, narodil si sa v slobodnej krajine (i keď zrovna teraz je situácia taká všelijaká, stále sme slobodní), môžeš cestovať (tešíš sa do USA? My veľmi!), čítať čo chceš, už teraz dostávať kvalitné vzdelanie (Montessori predsa!), môžeme chodiť plávať, cvičiť i do sauny, a bude toho oveľa viac, a také možnosti bohužiaľ každé dieťa nemá.

A najmä máš oboch rodičov, ktorí ťa bezpodmienečne a maximálne milujú, a to je asi to najdôležitejšie, pretože čo je viac?

Ja ti prajem, aby si vyrástol v sebavedomého človeka, ktorý bude v živote šťastný. A je mi úplne jedno, čím budeš. (Mimochodom, podľa rodiny a okolia budeš plavcom, letcom, objaviteľom, zubárom, knihomoľom, kuchárom, horolezcom a čo ja viem čo ešte. Mne by sa páčil astrofyzik, ale hovorím, nechám to na tebe, aj balet je fajn.) Druhých počúvaj, hlavne tých inšpiratívnych, ale nikdy si nenechaj nič nahovoriť, proti svojej vôli. V tom si už teraz dobrý, milujem, keď babičky po tebe chcú, aby si povedal baba a ty odpovieš tata. Bože, vtedy cítim takú hrdosť a hovorím si: “To je môj syn!”
A hlavne ostaň zvedavý, pretože to ťa posúva dopredu.

No ale to najdôležitejšie. Spomaľ! Ja ti nestíham, rastieš rýchlo, snažím sa zapamätať si každý moment s tebou, najmä večer, keď ťa uspávam, to ťa stále hladkám a šepkám ti, ako ťa ľúbim, prehrávam uplynulý deň, vtedy som ohromne šťastná mama, dokonca aj keď ťa uspávam hodinu. Keď dve, to už teda začínam byť trošku zúfalá, ale keď sa na mňa usmeješ, tak je to zas dobré, a úsmevy, tie ti fakt že idú, dokonca aj o jedenástej večer.

Je mi jasné, že náročných chvíľ ešte bude, vraj nás čaká nejaké obdobie vzdoru a hneď po ňom puberta (ale neboj, včera som videla webinár Nevýchovy o období vzdoru, takže už som chytrá a zvládneme to s úsmevom).

A vieš ty čo, Adamko? Ja ti mám pocit, že už sme celkom zohraná dvojica. Tak snáď si to budeme užívať naďalej, vzdoru navzdory a teším sa, až si pôjdeme kúpiť do centra Božský kopeček, a počkáme tatina po práci, a pôjdeme pešo domov, a zastavíme sa na detskom ihrisku, a budeme tak dlho, ako budeš chcieť, kľudne až už budú všetky deti doma a začne sa stmievať. A na jeseň, až si obujeme gumáky, budeme skákať do kaluží, a na zimu, kedy sa budeme spúšťať dolu kopcom na saniach, na daždivé dni, kedy vyjdeme kvapkám naproti a so smiechom zmokneme, dokonca i na prechladnutia, kedy sa zahrabeme pod deku a budeme si listovať obľúbenými knihami a popíjať čokoládu (áno, už ti občas dovolím aj kakao a cukor).

Mám ťa rada, Adamko. Ohromne moc.

Poznámka

Jedenásť mesiacov

  • Stojí, občas už i bez opory, drepuje jak pán, pred sebou potlačí čokoľvek, čo sa potlačiť dá. S obľubou prisúva krabice k nábytku a lozí do kresla, na stôl a kľudne i vyššie ak sa dá. Lietať ešte nevie, tak padá.
  • 11. mesiac začínal s váhou 9090 g a s dĺžkou 78 cm. Zubov šesť, oblečenie veľ. 80 a 86.
  • Druhé očkovanie hexavakcínou má za sebou.
  • Džavoce, ale zmysel to nedáva. Občas povie mama, občas tata, občas to pletie.
  • V pondelok chodíme plávať a saunovať sa k Hastrmánkom, v utorok na jógu, v stredu do kina Art a v štvrtok cvičíme v The Little Gym a hráme sa v herni BRuNO family parku.
  • Z bazéna vylezie aj bez pomoci, downward-Facing Dog zvládne lepšie ako ja, filmy ho nebavia, za to loziť medzi sedačkami áno, na hrazde sa udrží aj sám. Je to borec.
  • Vie si ukázať, keď chce kojiť. Pletie, či chce “ešte” alebo už “stačilo” pri jedle. Začína rozumieť ďalšie znaky (jesť, piť, spať), ale sám ich používa zatiaľ iba výnimočne. Nové ho učím ešte kúpať a loptička.
  • Skracuje doobedný spánok.
  • Večer odmieta spať sám.
  • Keď sa mu nedarí, vie sa nahnevať.
  • Niektoré vkladačkové hračky vie popamäti.
  • Z vajíčka vyrástol a vozí sa v autosedačke (odporúčame Recaro Zero.1 i-Size, to 360° točenie je boží).
  • Miluje hrušky.
  • Najradšej by jedol to, čo my, ideálne sám a samozrejme s našou kovovou vidličkou a nie tou malou detskou plastovou.
  • Máme za sebou najmenej problematický mesiac. Čiže najlepší. Zuby ho netrápia, dokáže lepšie dať najavo, čo chce, viac si rozumieme, je to parťák, no dokáže sa pomerne dlho zahrať aj sám. Len občas dostane myšlienku vyliezť vysoko a to vám je veselé keď prídete do izby a dieťa sedí na kraji stola a radosťou poskakuje.
  • Adamko bude zaujímavá osobnosť, už sa rysuje.
Poznámka

Január s Adamkom

1. pondelok

Prvý deň nového roka som začala veľmi odhodlane. Odolala som všetkým zákuskom, jedla zdravo, bola na trojhodinovej prechádzke s Adamkom a prešla 10 km, kúpila si lístok do kina, prešla potreby na kurz šitia, zapísala diár všetkými plánmi…

Celkom mi to dodalo radosť a odhodlanie splniť si viacero predsavzatí. Tento rok si ich dávam a nie jedno. Akosi cítim, že ich potrebujem. Ešte by Adamko mohol mať lepšiu náladu a lepšie spávať. Nejaké náročné obdobie má.

2.

Stále je akýsi nevrlý, ale už sa to zlepšuje. Vonku je krásne, vyrazili sme do mesta, najmä teda kúpiť látky a galantériu, keďže mi začal online kurz šitia. Adamka to zaujímalo tiež, lebo po polhodine sa zobudil a nahodil tú svoju typickú zvedavosť. No asi už prejdeme na športiak, hlbokú uskladníme u našich a do Brna sa vrátime len s podvozkom.

Poobede sme zašli na menší hotelový bazén, kde je fajn teplá voda a vírivka. Ale majú to tam veľmi chlórované, takže sme boli len krátko, hoci Adamko si to, ako inak užíval. Už mi písala aj lektorka, ktorá k nám chodila na vaničkovanie a prihlásila som Adamka do kurzu, desiateho začíname. Ekzém mu zmizol, už z toho nemám také obavy.

3.

Chceli sme ísť na Tematín, ale pokazilo sa počasie. Doobeda pršalo, ja nemám vhodné nosičské oblečenie. Tak sme ostali doma, študovali, čo všetko sa dá robiť v MioMate, ktorý som dostala k Vianociam. Využívať ho budem najmä na polievky na večeru, ale dnes skúšame aj rastlinné mlieko. Keby mi rastlinné mlieka chutia, bolo by to skvelé, ale úplny fanúšik (zatiaľ) nie som.

Večer zaspal za 10 minút. Silno podozrivé, kľudne by to mohlo bývať odteraz až navždy.

4.

Adamko má deväť mesiacov (článok tu).

Moji rodičia išli skoro ráno do Bratislavy. Ak by sa Adamko zobudil, išli by sme s nimi, ale on spal dneska dlhšie. My sme išli aspoň do mesta na prechádzku, na brunch do Freshka, malý podnik v uličke medzi hlavným námestím a parkom, kde sme pred pár rokmi bývali. Adamko sa prebudil, zvládol aj moje dlhé skúšanie nohavíc, nakoniec som si kúpila troje. Od pôrodu mám 30 kg dolu, 7 kg menej ako pred tehotenstvom, všetky sú mi buď veľké alebo som ich zničila. Troje nakoniec preto, lebo Adam mi ich stále slintá, občas i poblinká, periem takmer každý deň a nestíhajú schnúť.

Po ceste domov zaspal a spal potom ešte hodinu na terase, psiemu štekotu navzdory.

5.

Ideme na Tematííííín. Vyjasní sa síce až hore, ale celkovo je to fajn nenáročná turistika. Adamko v šatke, občas spí, občas sleduje. Už to dá celkom zabrať nosiť ho do kopca.

6.

Babička mala včera 80 rokov, dnes jej robíme u našich oslavu. Prišla veľká rodina, po dome behá šesť detí vo veku 9 mesiacov až 11 rokov. Torta je nádherná, babička spokojná. Adamko sa našťastie predtým vyspinkal, takže spoločnosť mu nevadí.

Ale zmohlo ho to, večer opäť rýchlo zaspal.

7.

Adamko má šiesty zub. Záhada jeho podráždenosti z posledných dní odhalená.

Po dvoch týždňoch na Slovensku sa vraciame do Brna. Maximálne naložený, pretože pribudlo vianočných darčekov a ide s nami aj môj brat. Hlbokú korbu musíme nechať u našich aj keby nechceme. Vážne by sa nikam nezmestila. Adamko si so spánkom v aute dáva načas, oveľa dôležitejšie mu príde dávať si nohu do pusinky. Zaspal až hodinu pred Brnom, keď sa hral s bratovými hodinkami.

Doma prerábame izby, Adamkovu aj našu spálňu, montujú mi stôl na šitie, potrebujem priestor na stroj. Mamina mi požičala jej, kým si kúpim svoj, mám vyhliadnutý Janome 920, ale zatiaľ sa zdá byť všade vypredaný.

8. pondelok

Mám nový šijací stroj. Ráno sme zašli do servisu, že dáme ten maminin poštelovať. A popýtala som sa aj na Janome 920 (dlhodobo nedostupné, vraj až vo februári). Pani sa pre zmenu popýtala mňa, čo od toho očakávam, čo chcem šiť, aké sú moje predstavy a výsledkom bolo, že priniesla Lucznik 2015 Zofia II, ja som sa zamilovala, manžel zaplatil (predčasný darček k blížiacim sa narodeninám) a odišla som s vlastným strojom. Mamin poslali do servisu.

Doma som zvládla veľké upratovanie, už si to domácnosť zaslúžila. Poobede sme išli s Adamkom do kina, film super, ale dvojhodinový a to bolo skrátka dlho, maximum dá 1,5 hodiny, takže sme odišli pred koncom, trápiť ho tam nebudem. Marek končil v práci, tak sme v Mikrofarme posedeli na večeri a keď sme sa vrátili domov, on si zobral Adamka a ja som sa pustila do skúšania môjho nového stroja.

A športiak celkom super, Adamko v ňom spal, keď je hore, má pekný výhľad, zvykneme si.

9.

Woow, Adamko sa v noci zobudil iba trikrát. To už dávno také nebolo. Dnes sme doma, pretože nám chodí pošta, kuriéri a opraviť kotol. Keď nevyžaduje moju pozornosť, chystám si látky na šitie a organizujem šijací priestor. Som preto strašne nadšená. Poobede vybehneme aspoň na krátku prechádzku a neviem sa dočkať, kedy sa vráti manžel z práce a budem mať chvíľku na šitie.

Adamko sa dokáže takmer celý vopchať do práčky. Mám na 8 kg a to už mal. A má rád avokádo. Samotné, len tak. Dnes zjedol takmer celé.

10.

Odstrojili sme vianočný stromček. Adamko samozrejme pomáhal.

Placky z vajíčka, cukety a mrkve mu chutia. Akurát som ich spravila málo.

Dnes ideme prvýkrát plávať k Hastrmánkom. Lektorka Ivana k nám chodila na vaničkovanie, preto sme chceli k nej. Lekcia trvá polhodinu, bolo nás tam myslím iba päť, bazén má úžasne príjemnú vodu, je tam veľmi čisto. Po lekcii do vírivky a sú tam dve sauny, parná a fínska. S Adamkom po minúte-dvoch skúšam. Nadšená som veľmi, ani mi nevadí, že je to až kdesi v Modriciach. Dnes nás viezol manžel autom, ale máme to o pol štvrtej, to asi nebude môcť každú stredu tak skoro končiť v práci. Adamko si plávanie užil tiež a zaspal sotva sme opustili parkovisko.

Po plávaní som zašla na poštu odoslať jeden balík a v tom mi volali z The Little Gym. Prihlásila som Adamka na skúšobnú lekciu, chceli dohodnúť termín. Budúci štvrtok ideme vyskúšať.

11.

Ooo, prišla kožušinka na kočík. Popravde, ja na tieto dekorácie veľmi nie som, ale manželovi sa to páči. Originál Stokke winterkit vychádza draho, kupovala som preto iba kožušinku u Linda Cube. A vyzerá celkom pekne. Ešte by mohlo poriadne nasnežiť.

Adamko začína byť po mne. Dnes napríklad otvoril dvere a vrazil si ich do tváre. To sa mne stáva úplne bežne. A večer? Číta si knihy. Čítať si o jedenástej večer je moja obľúbená činnosť.

12.

Dieťa sa dá ráno celkom dobre zabaviť svetlom. Napríklad malou čelovkou. #vyskusanezavas

Dnes k nám prišli svokrovci, budú u nás na víkend.

13.

Marekova sestra bude mať stužkovú, tak si išla ich mamina vybrať šaty. Adamka nakupovanie moc nebralo, som s ním kočíkovala vonku, schovávala sa v kojacom kútiku vo Vaňkovke, objednala si jedlo v Bageterie Boulevard a videla snáď všetky výklady. Oni medzitým vyberali jedny šaty. Vtipné je, že keď už boli zaplatené a boli sme dáááávno doma, padla na ne reč a ja som sa pýtala, aké to vlastne vybrali. No a že také trblietavé, to som teda dodala, že trblietky budú v celom aute, viem to z vlastnej skúsenosti, mám trblietavé šaty spred dvoch mesiacov, kedy sme boli na svadbe. No ale že nie, toto sú iné, ešte aj manžel hovoril, že tieto určite padať nebudú. Hahaha a viete čo? Nie sú iné. Sú to navlas také isté šaty, ako mám ja. Dokonca aj veľkosť! A oboje vyberal môj manžel. No tak ich išli vrátiť, lebo načo dvoje rovnaké šaty v rodine.

14.

Adamko sedíííí. Sedí sám a bez opory.

A má novú posteľ. Montessori domčekovú. Mala byť pred dvoma mesiacmi, ale trochu sa to ponaťahovalo. No dnes ráno prišiel pán Adamčík z nene.sk, doviezol ju a vlastnoručne poskladal. V článku Adamkove kráľovstvo si môžete pozrieť fotky.

Keď som večer žehlila, dala som si ho v nosítku na chrbát. A on zaspal. Ohromný pomocník. Manžel tvrdí, že tým mi vlastne pomáha, lebo naňho nemusím dávať pozor. Len by nemusel mať hlavu tak vyklonenú. Manžel bol inak v Prahe, na koncerte Arch Enemy. Takže sme večer zmákli s Adamkom bez neho. Dokonca aj kúpanie.

15. pondelok

Celkom chytré je na posteľ uviazať šatku a spraviť Adamkovi provizórnu hojdačku. Musím to ale doladiť, z tejto vypadával.

Dnes nám prišli opraviť kotol. Zas, odkedy tu bývame, čo sú asi tri roky, opravujú ho ale tretíkrát. Neviem, ako to opravili, lebo večer mi do vane išla studená voda. Som si chcela dopriať relax. Poprosila som manžela, aby mi v Havlíkovej apotéke kúpil balzám na pery. Pomáha mi na pery, už ich mám zničené a prvý balzám som stratila. A on doniesol aj soľ do kúpeľa, vraj nech si oddýchnem. Zákon schválnosti funguje a okrem toho, že nešla tak nádherne horúca voda, ako mám rada, Adamko sa zobudil presne vtedy, kedy som sa do vane naložila. Ale manžel bol skvelý, lebo kým som Adamka znova uspala, vodu dopustil, dokonca správne horúcu, nejako to fixol.

16.

Kaleráb nakrájaný na 3-4 mm hrubé časti je pre Adamka mimoriadne lákavá potravina. Polhodinu ho jedol, ale spokojný maximálne.

Snežííííí. Sneží veľa a stále, je tam zima, vyťahujem na kočík pršiplášť a ideme sa prejsť po Brne. V našom parku neodhŕňajú chodník, takže tam teraz chodiť nebudeme. Zasnežené Brno je krásne Brno.

Pripnúť štipce na prádlo na kýblik a dať to Adamkovi. Zábava na 10 minút.

17.

Ideme kaderníčke. Vlasy mi už neskracuje, popôrodné vypadávanie už dávno skončilo, nechávam znova dorásť. Akurát farbu si už červenú nedávam, lebo na plávaní by som okamžite zafarbila bazén. Takže späť do hneda, tá toľko nepúšťa.

Na plávanie ideme MHDčkou. Je to takmer hodina cesty. Ale je tam super, že mi to nevadí. Síce by sa Adamko mohol vyspať, predtým aj potom, ale to on nespraví. Asi nová cesta ho zaujíma. Inak je zlatý, naučil sa, keď je na štyroch, zdvihnúť zadok vyššie. A vyzerá pritom úplne ňuňuňu.

A kým ja som plávala, prišli látky. Veľa nových objednaných látok. Už len presvedčiť Adamka, že potrebujem šiť.

18.

Ráno máme prvú lekciu v The Little Gym. Kdesi v Slatine, ale cesta tam trvá o štvrť hodinu kratšie než na plávanie. Yay. Telocvičňa je perfektná, moderné a čisté priestory, samozrejme sa tam občas spieva, ale lektorka opäť super a Adamko si to tiež užil. Najlepšie je, že po cvičení máme prístup do parádnej herne, kde je obrovský bazén s gulôčkami. Tam sa nám bude páčiť.

Len čo odtiaľ po dvoch hodinách odchádzame, Adamko mi zaspáva v šatke. V centre sa stretávam s manželom a ideme na obed. V knižnici vo Family Pointe sa naje aj Adamko, chvíľu sa tam zahráme. Potom ideme za manželom do práce, asi na hodinu. Domov sa nám neoplatí ísť, sme dohodnutí s kamarátkami na stretnutí. Adamko potom strávi ešte dve hodiny v detskej čajovni. Keď odtiaľ vyjdeme, unavený okamžite zaspáva. Manžel zrovna končí v práci, tak sa stretávame a ideme pešo domov. Hodinová prechádzka na čerstvom vzduchu len a len prospieva.

19.

Doobedie Adamko prakticky celé prespal. Podozrivé, ale nesťažujem si a naviac včera mal náročný deň. Poobede začína byť akýsi horúci. Do večera 39 stupňov. Eeej, také sme tu ešte nemali. Na noc jeden Paralen dostal, inak odpočívame telo na telo v posteli. Na noc som si aj ponožky musela dať dolu, tak ohrieval. A ja v ponožkách spávam pomaly aj v lete. 40,5 °C mal rekord.

20.

Cez deň pretrvávajú štyridsiatky teploty. Inak mu nič nie je, nekašle, nemá soplík. Dokonca je opäť nezastaviteľný. Aspoň keď má horúčky by mohol zvoľniť tempo, ale on nie. Zrážame mu ich Paralenom. Doma sa mu veľmi spať nechce, takže zababušiť poriadne do kočíka, manžel s ním dá trojhodinovú prechádzku, kde sa poriadne vyspinká a naberie energiu a ja zatiaľ doma vyupratujem celý byť. Už bolo treba. Vezmem to riadne z gruntu, Sanytol lieta všetkými smermi.

Stavím sa, že zajtra mu teplota zmizne a Adamko sa vyhádže. A bude to šiesta choroba. Inak ani jesť nechce, vlastne ani piť, takže som neskutočne rada, že stále kojím. To si samozrejme dá.

A večer som aj šiť stihla, ušila som podušky podľa predšitej látky od Co budu dneska šít?

21.

Hmm, stále ma teplotu a malé červené vyrážky nikde. Buď prídu neskôr alebo to nie je šiesta. Googliť veľmi nechcem, to by som mu diagnostikovala ďalších desať chorôb. Začínam byť ľahko nervózna. Adamko teda bezo zmeny, horúčky mu idú okolo 39-40, Paralen vždy na pár hodín zaberie a inak je to čulé bábätko.

Podvečer sa mi zdá, že mooožno niečo na brušku predsa len naskakuje. Ale kľudne to môže byť alergická reakcia na niečo, čo som zjedla.

22. pondelok

Stále má teplotu, ale aj vyrážky. Doktorke radšej ideme, lebo ani manželovi sa to nezdá. Šiestu potvrdí, vraj to má i s nejakou virózou, preto tá teplota. Dá nám tabletku diazepamu, ak by mu vyskočila znova nad 39, ochrana pred febrilnými kŕčmi. Zajtra má priniesť moč, dostane malé vrecúško na odber a skúmavku.

Do večera sa teplota drží už len okolo 38. To mám radosť, diazepam mu fakt že dávať nechcem.

Podozrivé ticho? Adamko v kúpeľni, toaleťák všade. Zdá sa, že mu chutí. Už potrebujeme ísť von a medzi ľudí. Obaja.Tak som aspoň nepečenú jablkovú tortu spravila. Pre nás, nie preňho.

Tento článok by som chcela napísať ja: Ktože je to biomatka.

23.

Ráno doktorke, nález tam nebol, teplota už ustúpila, vyhádzaný je minimálne. Celý deň sme doma, tak si aspoň môžem pozrieť webinár Tajemství výchovy prvorozených dětí, ktorý vysielala zadarmo Nevýchova.

Načo chodítko? Krabica, stolička, podnožka, taburet… skrátka čokoľvek, všetko tlačí pred sebou a chodí po byte krížom krážom a hnevá sa, keď narazí do steny. Ale už na to prišiel, predmet obíde a tlačí iným smerom. Šikovné dieťa.

Na ulici sme mali záchranku, bolo na čo z okna pozerať, svetielka deti bavia. Suseda odvážali, našťastie živého.

24.

Dnes mám narodeniny. 29 rokov. Staršia si nepripadám. Naviac sme mali s Adamkom krízu. On plakal, netuším prečo. Ja tiež, lebo už mi došli nápady, prečo plače. A nič nezaberalo. Plienka čistá, napapaný, vyspinkaný, kojenie odmietal, nosiť sa nechcel, ale na mne byť chcel. Hrať sa nechcel, nič robiť nechcel. Možno zub? Čo ja viem. Ale po hodine intenzívneho kriku a plaču by bol každý na nervy. Nie pre ten plač a krik, ale pre tú bezmoc, keď mama nevie, čo trápi jej dieťa. A tak sme sedeli v kuchyni na zemi a plakali spolu. Nejako to prešlo.

No konečne sme išli von. Na vzduch a poriadnu prechádzku. Chodník v parku stále neodhrnuli.

25.

Žitný chlieb s mrkvou Adamkovi chutí. Mne tiež. Na rozdiel od neho ale chlieb zjem celý. On nie, on má omrvinky všade naokolo. A ešte tak uličnícky sa pritom tvári.

Sám prišiel do postele, ľahol si a odpočíval. Ten moment, kedy som si povedala, že nízka posteľ mala zmysel. Večer balíme, zajtra ideme na Slovensko.

V meste sme objavili výbornú voňavú sušienkáreň Momenta a v Levných knihách som si kúpila tri knihy z nakladateľstva Plus za 67 Kč dohromady.

26.

Zobudiť sa, najesť sa, dobaliť, popratať a krátko po deviatej opúšťame Brno, smer Slovensko. Ideme k mojim rodičom. Manžel sa zastaví aj za dietologičkou. Dúfam, že mu poriadne prehovorí do duše, lebo posledné týždne diétu fláka a váha mu stagnuje. Po konzultácii ideme všetci na sushi. Keďže Adamko už sám sedí, príjmeme ponuku detskej stoličky. Ale jedlo dostal vlastné, lebo v ich ponuke nič vhodné pre neho nemali.

27.

Na Adamka teraz hľadí viac očí, takže som si k našim priviezla šijací stroj a keď sa s ním hrajú moji rodičia, šijem. Dnes som napríklad prvýkrát vytiahla úplet a do večera z neho boli haremky. Manželovi som pre zmenu z obyčajnej látky spravila jednoduché púzdro na slúchadla.

Pred obedom sme zašli so známymi do kaviarne Villa Vodička. Majú to tam historicky ladené. Akurát ma trochu zarazila pani, ktorá nás obsluhovala. Adamko spal v šatke a keď ho videla, síce reagovala, že je to krásne, ale povedala, že je chudátko. To by ma zaujímalo prečo, ale jaksi som nebola schopná reagovať.

28.

Dostala som k narodeninám tlačiareň. Taká praktická vec, na strihy, ale robí i nádherné fotky. Canon Pixma, ak by ste hľadali kvalitu za rozumný peniaz. No ale čo vymyslel manžel s krabicou z tlačiarne? Dal do nej Adamka a vozil ho po byte. Taká blbosť a toľko zábavy.

Večer som pracovala, takže som išla spať pomerne neskoro. Už i manžel dávno spal. A Adamko? Rozvalený cez celú posteľ. Našu. Čiže spať som mohla ísť akurát tak na zem. Jak to tie deti dokážu, tie malé, zabrať toľko miesta?

29. pondelok

Po včerajšku asi doháňa, doobeda skoro dve hodiny, poobede 2,5 hodiny spánku. Na mne v nosítku. Medzitým sa celý čas hral v izbičke, ja som tam fotila veci na bazár, on sa mi motal pod nohami. Podvečer sme vyrazili na väčší nákup, Mareka sme počkali na zastávke a išiel po práci s nami.

Ani dnes nebolo uspávanie jednoduché, hoci unavený už bol a vykazoval všetky známky spánku. Nakoniec z toho bola opäť show na dve hodiny, kedy sme sa hrali, čítali dve knihy, striedali s Marekom v uspávaní a zvládol aj ďalšie prebalenie a prezlečenie seba i postele. Ja to nechápem.

30.

Adamko vie baran baran buc. A na buc dá celkom ranu do hlavy. Samozrejme sa pritom smeje od ucha k uchu.

Dnes je vonku mimoriadne krásne. Išla som kvôli daniam do práce, podpísať nejaké papiere a zobrať si potvrdenie o zdaniteľných príjmoch. Nastáva obdobie daňových priznaní.

Kolega z teamu má malého psíka s menom Charlie. Keď som prišla, motal sa mi pod nohami a Adamko ho zaujímal. Potom sme dali Adamka na zem a Adamko začal za Charliem stále loziť. To už sa mu veľmi nepáčilo a snažil sa mu utiecť. Ale Adamko sa nevzdáva a chodil za ním veľmi dlho. Tak sme sa tam celkom zdržali, pokecala som s kolegami, popozerala, čo majú nové, vybavila, čo bolo treba a išli sme domov.

Od Anthroposu som to zobrala pešo. Pôvodne som chcela ísť tam do parku, lebo Adamko zrovna v kočíku zaspal. Ale potom som uvidela cyklochodník popri Svratke a povedala som si, že to skúsim. Bola z toho pekná, vyše hodinová prechádzka až domov. Som zistila, že Žabovřesky sú veľmi pekná časť Brna.

31.

Na desiatu som išla zubárke. Spiaceho Adamka v kočíku si zobral manžel. Opravovala mi tri zuby a pobudla som tam dve hodiny. Celkom relax. O dva a pol mesiaca ma objednala na preventívku a prvýkrát pôjde zubárovi aj Adamko. Zároveň som dostala žiadanku na vytrhnutie dvoch osmičiek. Od zubára som išla za manželom, Adamko stále spal, tak sme si dali v Ugo ľahší obed.

On išiel odtiaľ do práce, ja rýchlo domov, najesť sa, zbaliť veci, nakŕmiť Adamka a do Modřic na plávanie. Je to síce ďaleko a cesta v MHD trvá hodinu, ale baví ma to tam strašne moc. A som rada, že Adamko môže navštevovať saunu, myslím, že na imunitu je to len a len dobre. Dnes vyskúšal prvýkrát aj fínsku, doteraz sme chodili len do parnej.

Poznámka

Desať mesiacov

  • Lozí, sám sedí, stojí s oporou a na dve sekundy i bez nej.
  • Neposedí, nezastaví sa, stále v pohybe.
  • 6 zubov, zatiaľ žiaden ďalší na ceste.
  • Chodíme cvičiť, plávať a do sauny.
  • Zvládol prvú typickú detskú chorobu – šiestu.
  • Stále má režim, väčšinou vstáva o siedmej, doobeda jeden dvojhodinový spánok, poobede druhý, keď je málo, podvečer tretí krátky. Spávať chodí o ôsmej a v noci sa budí každé 2-3 hodiny.
  • Kojený, nosený, milovaný.
  • Vie ťapkať rukami i baran baran buc. Dá high five aj si ukáže o mliečko.
  • Peek-a-boo hrá aj s vlastnou čiapkou.
  • Znakujeme, začína chápať význam znakov, ale zatiaľ neopakuje.

Absolútne najlepší mesiac za nami, stále je rozkošné bábätko, no už je to parťák, ktorý rozumie veľa, aj keď nehovorí, aj keď to nedá vždy najavo, vidíme, že chápe, poznáme to v jeho úsmeve i výraze. Skúša, nastavujeme limity. Zahrá sa sám aj s nami, vydrží chvíľku pri čítaní knihy, veľmi rýchlo opakuje a učí sa, spozornie, keď mu niekto vysvetľuje.
Všetko ho ohromne fascinuje a mňa ohromne fascinuje, ako všetko nasáva, ako sa tvorí jeho osobnosť, ako sa rozvíja.
Robí nám radosť každý deň.

A ten smiech, oj keby ho počujete smiať sa. Láska na nekonečno.

Poznámka

Adamkove kráľovstvo

Postieľka dokončená, nábytok popresúvaný, po prvých meninách a Vianociach pribudlo hračiek. Pridať osvetlenie, dekorácie, pribudli aj knihy a leporelá. Hotovo, Adamko má svoje kráľovstvo. A je v ňom rád, z čoho máme obrovskú radosť.

Začnem posteľou, pretože to je asi najvýraznejšia novinka oproti prvej verzii izby, o ktorej som písala včera. Rozhodli sme sa pre Montessori domčekovú posteľ, veľkú 160×80 cm, ktorú nám vyrobil pán Adamčík (nene.sk). Prvá posteľ mala iba 90×40 cm (Kuko od villo design) a z tej prirodzene vyrástol. Nie teda, že by mal už v pol roku skoro meter, ale deti ešte nemajú také to nočné orientovanie, že hlava tu, nohy tu a maximálne sa otočím na druhý bok. Nie nie, deti cestujú. A veľmi. A s obľubou vytláčajú rodičov. Niektoré viac, niektoré menej. Adamko viac. Až tak, že sa budil on aj my, ani jeden sa nevyspal, manžel zlámaný kdesi na kraji, ja vykrútená niekde dolu, Adamko rozvalený jak sa patrí a vždy s rizikom, že sa prevalí preč.

Nízka posteľ má tú výhodu, že aj keď sa Adamko v noci zobudí na kojenie, čo on robí často, a nedá o sebe vedieť zvukom, čo tiež robí často, ale rozhodne sa ísť niekam, aj to robí často, tak nespadne. Proste je hneď na zemi. Alebo keď v noci cestuje, tak občas spal vedľa postele, ale musím povedať, že aj to ho už prešlo a teraz už ostáva pekne na matraci. No riziko je tu stále. Plaziť sa začal po pol roku, loziť v 8. mesiaci.

Samozrejme ho tam nenechávame celú noc samého, večer položiť do postieľky, dobrú noc a čau, ráno sa uvidíme. Zaspáva krásne pri kojení, takže zaspáva vedľa mňa. Ja si potom môžem na dve-tri hodiny odísť robiť, čo potrebujem a nehrozí, že zletí. Keď sa pred polnocou zobudí na prvé kojenie, prídem opäť za ním, uspím a idem spať aj ja. Ak sa v noci budí často, každú hodinu, som tam s ním celú noc alebo si ho prenášam k nám. To isté keď je chorý, keď lezú zúbky alebo keď mal ťažší deň. Nad ránom, okolo štvrtej-piatej ho tiež presúvam k nám a ešte si pár hodín pospíme. Už sa naučil zliezať z našej postele, takže za svetla to zvládne aj sám a už nám nepripravuje taký ten šok, že ticho a zrazu obrovská rana a plač.

Takže takáto kombinácia sa nám osvedčila najviac a dokonca aj keď k nemu v noci párkrát vstanem a presuniem sa tie dva metre do jeho izby, nakojím a vrátim sa, tak sa vyspím stále lepšie, ako keby je u nás celú noc a zabral by absolútnu väčšinu nášho priestoru. Ale trochu ma to mrzí, predstavovala som si, že bude u nás aspoň dva roky.

Iba dodám, že postieľka s mrežami (šprušle, zábradlie) by u nás neprešla, lebo sa mi protiví myšlienka dávať Adamka za mreže, či už v postieľke alebo ohrádke. Naviac ak by bola jedna strana dolu, tak ako sme to mali na prvej postieľke, tak by stejnak prešiel k nám do postele. Ak by boli zdvihnuté všetky strany, tak by som nemohla uspávať kojením a po nočnom kojení by som ho presúvaním zobudila, to on už nemá rád, keď sa po kojení (alebo nosení v šátke) pokladal (pritom technicky to máme vychytané a vieme, čomu sa vyvarovať).

Druhou novinkou v izbe je zásuvkový systém Trofast z IKEA. Ja v ňom mám praktické veci ako Adamkove uteráky, plienky či obaly, Adamko má v najnižších košíkoch hračky. Knižnica je bohatšia o pár kníh. Tie pevné pre najmenších som vyčlenila do košíka a dala na zem, aby si k nim kedykoľvek prišiel. Prvá postieľka sa premenila na poličky a má na nich všetky drevené hračky. Inšpirované Montessori, dočiahne na všetky.

Biela komoda Malm je na oblečenie, aktuálne i to väčšie. Prekvapivo na nej zásuvky neotvára. Buď ho nezaujímajú, alebo mu to ešte nejde. Vedľa postele je veľký koš na deky, zimné fusaky a overalky. Menší zelený kôš je na prádlo. Keďže Adamkovi periem zvlášť a v inom géle, tak i na oblečenie má svoj kôš. Je nízky a verím, že raz sa naučí dávať doň sám veci na vypranie.

Na stenu sme nalepili hviezdičky. Čo nás prekvapilo, keď ho máme na rukách tak sa za nimi načahuje a snaží sa ich chytiť. Takže nečakane ho aj zaujímajú. Osvetlení je tam niekoľko a aj veľké stropné sa dá regulovať, farba i intenzita. Naviac vypínač je prenosný, takže zhasnúť si môžem večer rovno pri kojení, nemusím tápať v tme, ani sa načahovať rukou za vypínačom na kábli, ktorý by Adamka zaujímal a vždy sa ho snažil strhnúť. A dá sa ovládať aj mobilom! Týmto chválime a odporúčame Chytré osvetlenie z IKEA.

Jediné mínus má zásuvka, pretože je tam len jedna, pri zemi vedľa dverí. Vymenili sme ju aspoň za tú bezpečnostnú, cez deň ju prikrývam vankúšom, ale Adamko o nej vie a keď chce, stejnak za ňou ide a vyťahuje z nej káble.

Doplnky som najčastejšie kupovala na terve.cz, bellarose.cz a v IKEA. Pri zariaďovaní som sa inšpirovala severským dizajnom a Montessori pedagogikou. Zvieratkové podušky som šila ja z predtlačenej látky od Co budu dneska šít?, povliečky sú z kolekcie To je moje od Rosa Mitnik. Hojdacieho Zajka Majka vymysleli vo villo design. Hračky má najradšej od Plan Toys a Haba. Nesmie chýbať malé zrkadlo.

Zatiaľ má izba u Adamka úspech, hádam mu teda pár mesiacov takto vydrží.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Adamkova izbička (prvý pol rok)

Adamkovu izbu sme zariadili ešte v čase, kedy som bola tehotná. Vedľa spálne máme úzku miestnosť, vhodnú ako šatník. Ja som v nej mala nejakú dobu knižnicu, neskôr tam bola pracovňa. Prirodzene sme sa rozhodli tam spraviť detskú izbu. Pre bábätko je ideálna, nie je veľká a najmä sa nachádza vedľa spálne, dá sa do nej prejsť iba odtiaľ.

Izba vlastne spočiatku vôbec nebola detskou izbou, ako si ju predstavujeme. Novorodenec aj tak najviac potrebuje rodičov, takže Adamko trávil prvé týždne najčastejšie na mne v šátke alebo ležal so mnou v posteli.

V izbe sme mali prebaľovací pult na komode, kde som mala zásobu látkových plienok, komodu so všetkým jeho oblečením, aktuálnym aj na ďalšie mesiace, knižnicu s knihami, pár hračiek, kreslo, stolík a lampa. To kreslo bolo najdôležitejšie, pretože Adamko patril ku kojencom, ktorý si dali na čas a kojenie zabralo vždy minimálne polhodinu. A verte mi, tú polhodinu nechcete sedieť nepohodlne. Nehovoriac o tom, že on si potom rád pospal, kľudne i na hodinu-dve a tak som ho mala na sebe, sedela som v pohodlnom kresle, na dosah ruky som mala notebook, knihy, Kindle, vodu a jedlo. Veľa jedla, prvé týždne som jedla za troch, kam sa hrabalo tehotenstvo. Šestonedelie bola iná jazda.

Izba je celkom zastrčená a teda tichá. Kedykoľvek prišla návšteva alebo bolo doma rušnejšie, pretože sa varilo, vysávalo alebo niečo montovalo, mali sme s Adamkom možnosť utiecť pred ruchom.

Myslím, že obzvlášť prvé mesiace je veľmi dôležité, aby bolo bábätko čo najmenej vystavené príliš farebnému a žiarivému prostrediu, hluku, ostrému svetlu. Po deviatich mesiacoch asi sotva túži po mumraji nášho sveta a preto sme izbu zariadili v svetlých, neutrálnych farbách.

Bola tam jednoduchá drevená hrazdička, kontrastné leporelá (písala som o nich v Leporelá pre najmenších), zopár obľúbených hračiek (Hračky pre deti do šiestich mesiacov).

No a samozrejme nechýbali dekorácie, ktoré dieťa nepotrebuje, ale rodičom robia radosť. Plagáty na stene, nástenka s fotkami, molitánový Zajko Majko, veľký plyšový medveď od mojich kolegov, nástenná lampa v tvare líšky, plagát o psychomotorickom vývoji…

Nebola tam postieľka, pretože tu mal ako balkón k našej manželskej. V nej hniezdočko a v hniezdočku Adamko. Občas spal tam, občas s nami. Ale vždy bol vedľa nás, aby cítil, že nie je sám a aby nočné vstávanie a kojenie bolo čo najpríjemnejšie.

Prvý pol rok izbička maximálne vyhovovala. Potom sa Adamko rozlozil, potreboval priestor, viac podnetov. Hrazdička ho prestala zaujímať, už potreboval niečo viac. Prebaľovací pult stačil jeden, ten v kúpeľni na práčke. Komodu s pultom sme preto na jeseň predali. Kojenie už netrvalo tak dlho, kreslo sme prehodili do spálne, v izbe zväčšili hrací priestor, aby sa mohol plaziť a neskôr loziť. Iba tam máme koberec, na prvé pokusy vhodnejšie ako studené parkety. Aj keď jemu je to jedno a najradšej bol aj tak v kúpeľni na dlažbe.

Látkové plienky sa presunuli do kúpeľne, plyšový medveď sa musel schovať, inak by mu vytrhal všetky chlpy, Zajko Majko sa z dekorácie presunul do pozície „zhodím ťa a dobijem“, Adamko sa na ňom začal vertikalizovať. Pribudlo kníh, hračiek, košíkov (Adamkove treasure baskets). Do svojej postieľky sa už nezmestil a z našej nás vytláčal. No skrátka, na jeseň sme mu objednali posteľ, prehádzali nábytok a do nového roka, po troch mesiacoch pozorovania, čo vyhovuje jemu aj nám, vstúpil s novou izbou. Ale o tej až zajtra.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

December s Adamkom

December s Adamkom

1.

Ideme do Prahy, vyrážame už o desiatej, to chodí Adamko spať, takže prespí celú cestu. Ubytujeme sa a po obede vyrážame do centra. Navštívime obchod Hugo chodí bos, prejdeme sa po vianočných trhoch, nesmie chýbať trdelník. Za tmy sa vraciame späť na byt a Adamko má za sebou prvú jazdu metrom.

2.

Skoro ráno prichádzajú za nami aj naše maminy. Dôvod návštevy Prahy je, pre nás už tretí, festival mini. Tentokrát v Kotve a článok tu. Po mini opäť na trhy, punč nám nechutil, trdelník áno. Keďže svokra v Prahe nikdy nebola, ukázali sme jej typické turistické pražské miesta v centre. Ľudí je tam naozaj veľa, takže s kočíkom občas zábava, najmä keď sa Adamko vyspinkal a rozhodol sa sledovať, čo sa deje naokolo. Chvála popruhom, nevypadol.

December s Adamkom

3.

A späť do Brna. Večer ma Adamko prekvapí novou schopnosťou. Zhodí Zajka Majka na zem, vylezie naň, postaví sa a dočahuje na veci na stole. Deti sú neskutočne vynaliezavé.

4. pondelok

Adamko má osem mesiacov a tretí zub (ktorý mu objavila pediatrička)! Článok tu. A ja mám meniny, tak oslavujeme spolu. Dostal parádne raňajky, jogurt s čučoriedkou.

Začal si otvárať posuvné dvere na skrini a vyhadzovať odtiaľ veci. A chodítko si spravil z nejakej malej krabice, posúva ju pred sebou. Adam, máš osem mesiacov, na chodenie fakt ešte veľa času!

December s Adamkom

5.

Kúpili sme mu na mini húpaciu dosku od Utukutu, ale Adamko sa radšej húpe s košom na prádlo.

Repa, cuketa, zemiak, ružičkový kel a vajíčko. Zjedol celú misku a ešte chcel pridať. To si musím zapamätať takúto kombináciu.

Adamko začína loziť. Keďže v pančuškách sa mu šmýka, tak mu ich dávam na nejaký čas dolu. Niekedy pár minút, niekedy aj hodinu. A lozíme po byte. Lákam ho na obľúbené hračky, má rád aj riekanky, takže si sadnem obďaleč, čakám naňho. Keď je doma teplejšie, tak mu dám dolu aj bodyčko a je iba v plienke. Chlad ho postaví na štyri a naľahko sa mu lepšie lozí. Dnes už prešiel celý byt, takže som na seba hrdá, že som ho k tomu naviedla. Lozenie považujem pre vývoj veľmi dôležité, takže preskakovať ho nebude.

6.

Adamko prišiel pri dvere, nádherne na mňa pozrel a mimoriadne nenápadne chytil internetový kábel vedúci tesne pri prahu dverí. Samozrejme ho vytiahol a ešte sa pri tom usmieval. Marek kábel večer odstránil, aj tak máme všade WiFi.

Poobede sme zašli do kina, film (Absence blízkosti) nič moc, ale bol iba hodinový, tak to šlo. Po kine manžel skončil v práci, tak sme si zašli na trhy, grilovaný oštiepok, turbomošt a trdelník musia byť. Adamko si medzitým zdriemol v šátku.

December s Adamkom

7.

Plná taška detských vecí a smer nemocnica. Z čoho Adamko vyrástol darujeme nemocnici. Nechala som si len pár krásnych vecí ku ktorým mám srdcový vzťah, väčšina ale poputovala detičkám. Asistentka riaditeľa nemocnice, ktorej som tašku priniesla hovorila, že pôjdu pravdepodobne na popáleninové oddelenie, teraz tam majú nedostatok. A Adamka pochválila, aký je krásny. Tiež sa naňho neviem vynadívať.

Z nemocnice cez cestu pozrieť kolegov do práce. Chvíľku sme ich tam otravovali, dohodla som sa, že moju prácu odložíme až na nový rok, pri Adamkovi to teraz jaksi nejde, treba sa mať pri ňom na pozore a naviac má separačnú úzkosť, takže nemôžem odísť ani do vedľajšej miestnosti.

Poobede bolo veľmi pekne, tak sme sa ešte poprechádzali. A večer sa mi po veeeľmi dlhej dobe podarilo mať vybavené všetky maily a inbox-zero.

8.

Wow, dnes doobeda zaspal už o pol desiatej. Väčšinou uspávam až po desiatej. A to ani nevstával nejak skoro a v noci sa zobudil iba dvakrát. Po spánku som mu dala do ruky uhorku, on odišiel na chodbu a tam ju asi štvrťhodinu jedol. Zatiaľ som mu pripravila obed. O pol dvanástej už znova spal. It’s a kind of magic.

Po obede som s ním spravila nejaké fotky pri mojej knižnici, ale svetlo už nič moc. Asi ho to celkom unavilo, lebo podvečer si dal tretí spánok.

December s Adamkom

9.

Ráno sa zobudil, prešiel ku košu s oblečením (má svoj vlastný v izbičke) a začal veci vyhadzovať von. Asi triedenie na biele a farebné. Pred obedom šup do auta a opäť do Prahy. Ja na blogerskú merendu, Marek zatiaľ kočíkoval po Žižkove. Bolo to fajn, sociálne som sa vyžila, z Albatrosu som dostala knihy a skvelý kalendár s ilustráciami Tomski&Polanski, Zuzana mi priniesla novinku z Garamondu a večer sme sa vrátili späť do Brna. A som veľmi rada, že som osobne spoznala Alžbetu z blogu pampuch.sk.

10.

Keďže sme už dlho nemali úplne voľný deň, na dnes si ordinujeme domasedenie. Spravila som pre rodičov wishlist Adamkových kníh, prala som, balila darčeky. Adamko sa nám zdá nejaký prechladnutý, tak sa nám ani von nechce ísť.

December s Adamkom

11. pondelok

Síce stále vyhráva plazenie, ale čoraz častejšie lezie, už aj sám od seba, bez toho, aby som ho k tomu motivovala. A to je skvelé, pretože táto nová schopnosť ho zabaví. Ja už sa tiež cítim nejaká prechladnutá, hrdlo ma bolí a unavená som. Adamko v noci spánku veľa nedal, to budenie každú hodinu dá docela zabrať. Všetkým.

12.

Adam kašle docela dosť, najmä v noci mal nejakú ťažšiu chvíľku. A ja na tom nie som o nič lepšie. Manžel ide s malým doktorke, máme ju kúsok od domu, už tam nejedenkrát bol, tak moja prítomnosť nie je potrebná. Našťastie nič vážne, asi mal po očkovaní slabšiu imunitu, tak prechladol. A ja od neho. No kvôli kašľu nám odporúčala dávať Hedelix a Fenistil kvapky. Po práci prinesie manžel ešte zvlhčovač vzduchu, aby sa nám lepšie dýchalo.

Medzitým prišla jedálenská stolička, tak ju v priebehu dňa postupne skladám. S popruhmi som celkom bojovala, ale nakoniec úspešne hotovo. Zatiaľ ju odkladáme do izby, než začne sám sedieť.

December s Adamkom

13.

Stále doma, stále obaja chorí, tak trochu nevyspatí a sem tam na seba protivní. Poobede prídu z Badeka farmárske prepravky. Vitamíny teraz potrebujeme ako soľ. Boli v nich parádne mäkké a chutné hrušky, Adamkovi som ani šupku nemusela dávať dolu, pustil sa do nej s odhodlaním a bez problémov si s hruškou poradil.

Keďže nemáme čo na práci, pranie a vešanie prádla nezaberie zas tak veľa času, spravila som Adamkovi ďalšie domáce fotenie. Ale celkom mi to ignoroval a kvôli slabšiemu svetlu sa ani nedali robiť momentky, keď sa hýbal. Musím nejako potrénovať fotenie.

14.

Marek išiel do Bratislavy na Star Wars, takže dnes som na Adamka sama. Už je nám obom lepšie. Konečne. Na poštu som bola zobrať zásielku z Bontia, fotoknihu za obdobie štyri až šesť mesiacov.

Adamko včera nejak divno spadol alebo vrazil, alebo čo ja viem ako sa mu to podarilo, do nohy stola. Dnes má modrinu pod okom aj v strede čela.

Uviazať Adamka v šátke na chrbát je jednoduchšie, ako ho tam dať v nosítku. Som dnes zistila.

December s Adamkom

15.

Už sme nejedny Vianoce strávili mimo domova. Aj tento rok sme mali naplánované, že spolu s mojou rodinou pôjdeme do kúpeľov v Budapešti. Môj tatino pracuje v kúpeľoch a občas sme boli na krátkych dovolenkách v hoteli, ktoré patria pod Danubius. Obľúbili sme si najmä Danubius Health Spa Resort Margitsziget, kam sme si zažiadali aj tento rok. Ráno mi tatino volal, že bohužiaľ tento tok to nevyjde, ani v inom hoteli. Proste neberú. S manželom sme sa dohodli, že teda ostaneme v Brne a na druhý deň pôjdeme na Slovensko. Takže ma čaká pripraviť Vianoce za víkend.

Poobede som odoslala Knižíška a dobalila posledné darčeky, ktoré v priebehu týždňa pochodili. Aspoň túto položku mám odškrtnutú. Večer som si nakúpila a nachystala tri cestá. Manžel mal firemný večierok a Adamko mal veľmi samostatne hravú náladu, tak sa mi len motal pod nohami, ale nevyžadoval veľa mojej pozornosti, tak som toho stihla veľa. A má silno zásuvkové obdobie.

December s Adamkom

16.

Ozdobili sme stromček a niečo málo som už piekla. Linecké sa hneď zjedli, to má za to, že robím tak malé dávky. Keď som dopiekla perníky, došlo mi, prečo sa robia v takom predstihu. Tvrdé sú ako skala a za týždeň odstáť nestihnú. Obavy, že Adamko bude chcieť stromček zhodiť sa nenaplnili, takmer ho nezaujímal.

Poobede išiel Marek kočíkovať a ja som zatiaľ vyupratovala byt. Za hodinu to nebola žiadna sláva, ale zobrala som to dôkladnejšie, ako zvyčajne. Okná až na jar a poličky v kuchynskej linke tak isto. Tesco má rozvozy takmer obsadené, takže si akurát spíšem zoznam a cez týždeň doobeda, kým nebude toľko ľudí, pôjdem nakúpiť. Lososa a tuniaka v Ocean48 som tiež stihla objednať.

Papier zavedený, zjedol polovicu nejakej faktúry.

17.

Doobeda som dopiekla zvyšné cestá,vanilkové rohlíčky, ktoré vyzerajú všelijak, len nie ako rohlíčky a kakaové pracny.

Adamko lozí ako drak. Lozí väčšinu času a ide mu to páradne. Keď sa postaví, dočiahne na tlačidlá na práčke, takže aktívne využívam bezpečnostnú poistku pred nechceným prepnutím programu alebo vypnutím.

Trošku nepríjemne je, že Adamko neskutočne škrípe zubami. No vraj je to v tomto veku bežné, zúbky sú preňho nové, musí si zvyknúť. Ale zvuk je to vážne nepríjemný.

Poobede sme sa vybrali na trojhodinovú prechádzku do centra, tam aj naspäť pešo, máme to tak 4 km. V centre na trhy, samozrejme zástavka v stánku Turbomošt, na grilovaný oštiepok a niečo sladké. Adamkovi sme kúpili ozdobu na stromček, budeme mu zbierať každý rok vždy z mesta, kde strávime Vianoce.

December s Adamkom

18. pondelok

Adamko ma štvrtý zub! A našla som ho ja! Radosť mám z toho najväčšiu, však som mama a už sa patrilo, aby som aspoň jeden zub objavila.

Stromček Adamka stále nezaujíma, občas k nemu príde, snaží sa dočiahnuť ozdoby, ale dlho ho to nebaví a ide sa venovať niečomu zaujímavejšiemu. To máme radosť, aspoň nemusíme stromček nijako brániť.

O tretej sme boli s kamarátkami a ich deťmi v detskej kaviarni. Predtým sme sa ešte zastavili za manželom a na trhoch si dali Turbomošt. Po stretnutí Marek zrovna končil v práci, tak sme zašli ešte na jeden a do Pastificia na večeru. A v Tiger som Adamkovi kúpila malé drevené autíčko. Išla som tam pôvodne pre papuče, ktoré nemali a to autíčko sa mi veľmi páčilo.

19.

Ráno do IKEA, na Slovensku budeme po Vianociach 2 týždne a Adamko by nemal kde spať. V posteli by sa veľmi rozťahoval a naviac ho nemôžem po večernom uspaní nechať bez dozoru, lebo keď sa zobudí, nemá problém spadnúť z postele. A o ôsmej sa mi spávať nechce. Takže matrac, perinku a povliečky, bude pri zemi, lebo nízke postele tam nemajú. V aute po nákupoch zaspal, tak som ho doma len prehodila do kočíka a ešte som dve hodiny trajdala po Královom poli a čítala si knihu.

Adamko obchádza nábytok. Najčastejšie vaňu.

Mrkva, zemiak, karfiol a hrášok. Zjedol celú miska a ešte si vypýtal dodatok. Ešteže som toho spravila viac.

December s Adamkom

20.

Prechádzka pešo do Tesca, polhodina tam, polhodina naspäť. Veľký nákup na Vianoce, lebo Rohlík.cz nemá všetko a Tesco dovoz je obsadený. Adamko sa ku koncu zobudil, tak to dalo celkom zabrať. Ale chválim Scan&Shop službu, pretože som si všetko rovno nahádzala do tašiek, zaplatila a bolo. Marekovi som sa ešte v obchode zastavila pre dve hry na Playstation.

Po ceste som vyzdvihla balík zo samostatne-dite.cz, štyri hračky dostane na meniny, zvyšok sú pomôcky na neskôr. Doma dávam neustále Adamka preč od stromčeka, už ho začal zaujímať a ťahá ho za konáriky. O tretej mi zaspí v nosítku, medzitým prídu farmárske bedýnky. Večer pred záverečnou skočím ešte na poštu, manželovi pre jeden balík, sebe pre druhý.

21.

Neviem čo sa stalo, ale Adamko s pár prestávkami na kojenie spal až do pol desiatej ráno. Nakoľko sme zvyknutí, že vstáva už o šiestej-siedmej, manžel nepotrebuje budík. Tak dnes zaspal.

Pracny dojedené ráno, vanilkové ne-rohlíčky večer. Ale včera som v Sklizeno kúpila hotové cesto na linecké a perníky, tak zajtra bude ďalšia várka vianočných radostí.

Vonku sneží, ale aj tak má prísť ešte niekoľko kuriérov. Prišiel mi Knižíšek, prestieranie z Terve a Česká pošta mi doručila otvorenú obálku. Boli v nej iba dva perníčky. Večer som konečne dopátrala, od koho zásielka bola a čo mi vlastne chýbalo. Hudobné CD Angatar, ktoré som asi pred mesiacom podporila na Startovači.

December s Adamkom

22.

Bolí ma chrbát, pretože keď som o štvrtej prišla za Adamkom, budil sa na kojenie, ostala som spať vedľa neho. A on sa poposúval tak, že zaspal na mne. Tým pádom som sa nemohla hýbať a v nepríjemnej polohe sme spali asi dve hodiny, kým sa zobudil na ďalšie kojenie. Ale je to krásne, keď na mne spinká.

Nejak ho ale noc vyčerpala, pretože cez deň často podriemaval. A celkovo bol nejaký veľmi šťastný a spokojný. Večer si ho naviazal manžel, do šátky, pretože nosítko sa pralo. A zaspal mu. Marek bol z toho nadšený.

23.

Tri hodiny sme sa prechádzali a on celý čas spinkal. 10 km sme nachodili, do centra sa pozreli, posledný Turbomošt v tomto roku si dali.

A inak taká kľudná sobotienka, Adamko sa hral so štipcami, keď som prádlo vešala, manžel hral PS4, večer hrávam s ním, Gran Turismo. Večerná romantika po takmer 12 rokoch vzťahu a jednom dieťati.

24.

Adamko má meniny. Prvé meniny si zaslúžia poriadnu porciu darčekov.

O našich dokonalo nedokonalých Vianociach som písala tu.

December s Adamkom

25. pondelok

Veci zbalené, začala som s tým už cez víkend, dnes ostali len nejaké drobnosti a hurá na Slovensko, kde strávime dva týždne. Vyrážame doobeda, aby Adamko cestu prespal. Bývať budeme u mojich rodičov, kde máme vlastnú izbu, dostatok priestoru na odloženie všetkého. Rodičia naviac majú v obývačke krb, takže atmosféra bude parádna. Akurát Adamko si na ňom stihol okamžite popáliť brušká prstov, takže sme pol dňa chodili chladiť pod vodu.

26.

Dnes sa na celý deň presúvame k manželovým rodičom. Tretie darčekové kolečko. Adamko sa u nich vôbec nevyspí, bola som s ním aj v meste, ale ani nádherný nový merino šátok od Sestrice nepomôže, keď z jednej strany zvonia kostolné zvony a z druhej sídliskové delobuchy. Zaspí až keď sa podvečer vraciame, takže k prababke a tete zájdeme len pozdraviť a oznámiť, že prídeme o pár dní, lebo v aute nám spí dieťa.

27.

Ďalšia rodinná návšteva, tentokrát k mojej babičke a krstným rodičom.

Adamkova obľúbená činnosť v obývačke je vyliezť si na poličku pod konferenčným stolíkom. Keď je tak akurát od gauča, vylezie si aj na ten. Šikovný je ten náš chlapček.

December s Adamkom

28.

Doobeda spinkal vyše polhodiny, poobede spal skoro dve hodiny a keď sme vyrazili podvečer na trhy, tak ešte vyše hodiny si pospal. Tak trochu mu závidím.

U rodičov si užívame vianočnú pohodu, tradičné zákusky, kapustnicu, oplátky s medom.

29.

Sadám si za volant, po veeeeľmi dlhej dobe. Ideme k manželovej babičke a tete na návštevu. Zrovna nádherne nasnežilo. Poobede sme si dali trojhodinovú prechádzku po Piešťanoch, zastavili sa na pizzu v obľúbenom podniku Leierov dvor, kam sme spolu chodili v puberte na rande.

Večer mal Adamko problém zaspať. Náhodou sa mi podarila spraviť na stenu drobná tieňohra a Adamko si ju všimol. Och, to ste mali počuť tú radosť a smiech. Tak sme sa hrali do zbláznenia, Marek mi napovedal, ako sa ukazujú rôzne zvieratá, Adamko všetko sledoval a smial sa. To mi ani nevadilo, že sme šli spať tak neskoro.

December s Adamkom

30.

Adamkova obľúbená hra začína byť peek-a-boo. A je jedno, či schovávame tvár iba do dlane alebo vykukujeme spoza rohu. Preňho je to radosť najväčšia. Konečne sme si dali voľný deň, dnes nikam nejdeme, doma leňošíme.

31.

Adamko má piaty zub.

Silvestra som nejako neprežívala. K mojim rodičom prišli manželovi rodičia. My mládež sme ostali doma a naši rodičia išli do mesta. Nakoniec tam ostali aj na polnočný ohňostroj. Ja som išla o desiatej spať, pretože ja, na rozdiel od nich, budem v noci vstávať niekoľkokrát.

Adamko sa zobudil o jedenástej, pretože to sa tak budí každý večer, potom ho zobudil malý ohňostroj od susedov priamo pred oknami izby a to tretice som ho zobudila ja, keď som si dovolila ho prikryť. Polnoc prespal, trieskaniu a svetlám z ohňostroju navzdory.

December s Adamkom