Poznámka

Adamkove vianočné darčeky

Vybrať vianočné darčeky pre 8,5 mesačné dieťa je jednoduché a zložité zároveň. Jednoduché, pretože má pred sebou obdobie veľkého rozvoja v jemnej i hrubej motorike, o knižky prejavuje záujem sám od seba, z oblečenia rýchlo rastie, o pár mesiacov bude isto potrebovať niečo nové… Zložité preto, lebo v záplave ponuky je jednoduché sa stratiť. Trochu som sa bála, aby sme to neprehnali, ale nakoniec sme spoločne s Adamkom pod troma stromčekmi rozbaľovali krásne darčeky.

Rodina vie, že chceme pre Adamka najmä drevené hračky. Alebo látkové. Montessori, jednoduché, nie veľmi farebné. Také, ktoré podnecujú fantáziu a dieťa sa s nimi samé zahrá. Nechceme hračky, ktoré sa hrajú s dieťaťom, svietia, vydávajú zvuky, treba tam stláčať gombíky. No a ten plast tiež úplne nepreferujeme. Našťastie rodina to schvaľuje.

Drevené hračky & Montessori

Hračky z dreva boli základ. Svokrovci objavili v Nitre obchod Vnímavé hračky, moja mamina radšej objednáva cez internet, ja som fanúšikom Plan Toys. Pod stromčekom si Adamko rozbalil veselé pyramídy (Detoa), športové autíčko (Hape), zatĺkanie valčekov (Plan Toys), točiacu pyramídu (Hape) a prevliekačku (Hape). Pyramídy nezaujali, takže zatiaľ odložené, prevliekačka mu nejde a tiež ju ešte obchádza, ale autíčko už podobné má, to pozná a vie sa s ním zahrať. Kladivko a farebné krúžky ho bavia najviac a vôbec nám nevadí, že si vybral iba časť z hračky.

Drevenú má aj jedálenskú stoličku Sedees. Sedenie má ešte vratké, ale poznáme deti, zlepšujú sa každým dňom, takže čoskoro už bude stolovať s nami.

Na vlakovú dráhu ma síce ešte čas, ale prvá jednoduchá je už doma. Tá známa LILLABO z IKEA, ktorá zdobí nejednu detskú izbu. Pozerala som, že v sérií sú rozširujúce koľajnice a ďalšie príslušenstvo, takže je jasné, čo sa bude na ďalšie sviatky dokupovať.

Štyri Montessori hračky a pomôcky má zo skvelého e-shopu samostatne-dite.cz. Puzzle list, ohrádka s guľôčkou, krúžky na vodorovnom kolíku a doska s kolíkmi. Puzzle i kolíky som zatiaľ schovala, bude mať o pár týždňov na precvičovanie pinzetového úchopu, ktorý zatiaľ iba objavuje. Ohrádka s guľôčkou ho veľmi zaujala, ale guľôčku tam trafiť ešte nevie (no snažil sa). Krúžky sú naňho tiež náročné, no aspoň ich preskúmal zo všetkých strán, kým zistí, ako ich nasunúť.

Veľkú radosť nám spravili drevené kocky s ilustráciami Jozefa Lady. To sa bude skladať! Druhú sadu má s obrázkami zvierat na farme. Kocky zatiaľ iba skúma, vezme jednu do ruky a poobracia zo všetkých strán, pookusuje hrany, prehadzuje, hádže s nimi, o parkety vydávajú parádny zvuk.

Knihy a leporela

Knihy nemohli chýbať. Nádherný ABeCeDárik od Daniela Heviera je TOP! Veľmi zaujímavé sú knižôčky 12 ukolébavek z nakladateľstva Baobab. Moja mamina rada podporuje projekty na HitHit, tentokrát prispela na vydanie publikácie Andromeda, elfka malá – kniha příběhů pro malé i velké děti. Na tú som veľmi zvedavá. Na zvukové leporelo Zvieratká na farme pozeral tak nepekne, ale ani sa mu nedivíme, nevie zvuky nikam zaradiť. Vytiahneme, až si budeme knižkou listovať spoločne alebo neskôr, keď tomu bude sám chápať. Zatiaľ je preňho mätúce. Spoločne si budeme pozerať aj leporelo zo Svojtka Jak to žije na zahradě, pretože odklápacie okná by určite rád vytrhol.

Štyri leporela od Petra Horáčka sú na ceste, nestihli to pred Vianocami.

Textil a látkové vecičky

Parádu bude robiť v oblečení od BeBirdie. Dve mikiny a tri čiapky. Oblečenie kupujeme priebežne a má ho tak akurát, preto viac ani netreba. A vlastne aj ponožky boli. Ale s prímesou, nie 100 % bavlna a keďže také mu robili ekzém, veľa si ich neužije. Maximálne na pančušky mu ich dáme.

To je moje. Krásna kolekcia dua Rosa Mitnik a Jana Nachlingerová. Taštička na doklady, organizér na drobnosti, ktoré nosíme stále so sebou a najmä povlečenie do novej postieľky.

Mini cuteguy od Meia, bude robiť spoločnosť v kočíku. A moja mamina mu uštrikovala deku a svetrík.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Dokonalo nedokonalé Vianoce

Tak má Adamko za sebou prvé meniny. A Vianoce. Do 15. decembra sme verili, že sviatky strávime v Budapešti. Nepiekla som, neupratovala, ani sme nemali stromček. No ráno volal tatino, že tento rok pobyty neschvaľujú a tak neostávalo, než vymyslieť náhradný plán. Na tom sme sa s Marekom zhodli okamžite. Ostaneme v Brne a na druhý deň vyrazíme za rodinou na Slovensko.

Nakoniec to boli Vianoce pohodové snáď ešte viac, ako by sa patrilo. Marek mi povedal, že nemá zmysel za týždeň robiť to, na čo je celý advent. Stromček sme vytiahli umelý z garáže, ozdoby rovnaké, ako minulý rok. Upratovanie len zbežné, dala som si síce viac záležať, ale nejedná gazdiná by našla nedokonalosti.

Pár zákuskov z polovičných dávok som spravila, zjedli sa postupne ešte pred Vianocami. Nárazové obžerstvo sa nekonalo, čo bolo vlastne fajn. Darčeky som balila priebežne ako chodili už od októbra, v tomto som poctivka každý rok a nič nenechávam na poslednú chvíľu. Nákupy aj ryby sme objednali cez internet.

Nedeľu sme začali Adamkovými meninami, dostal od nás knižky, kocky Plan Toys a dve drevené hračky. Po neskorých raňajkách sme sadli do auta a vyrazili do ZOO. Adamko chodí o desiatej spať, pravidelne každý deň. V kočíku prespal dve hodiny a tak sme brnenskú ZOO prešli celú. Po obede sme sa vrátili a pustili do príprav. Pri neposednom lezúňovi sme sa zhodli, že nemá zmysel chystať večeru na konkrétny čas. Keď bude Adamko po poobednom spánku, tak vtedy bude ten správny čas. Nakoniec to vyšlo na piatu.

  • Nemali sme trubičky ani oplátky. Vianočnú večeru sme preto nezačali tradičnými oplátkami s medom. Toto mi síce chýbalo, ale v Brne sme ich nezohnali, tak čo sa dalo robiť.
  • Vianočku sme mali kupovanú.
  • Hríbová polievka bola veľmi hustá. Chuťovo výborná, ale lyžica v nej stála.
  • Lososa sme mali s opekanými paprikami, čo je u nás obľúbené a nie veľmi vzácne jedlo. Žiadna výnimočná vianočná príloha sa nekonala.
  • Nemali sme žiadnu vianočnú tradíciu. Šupinka z kapra pod tanier? Prekrojenie jabĺčka? Liatie olova? Ani jednému nám to nič nehovorí.
  • Dokonca aj adventný veniec chýbal, zato svietnikov sme mali pozasvecovaných ako u nejakej bosorky.
  • Darčeky boli pod stromčekom už od rána.
  • Nedržali sme pôst.
  • Večer sme hrali na Playstation Gran Turismo.
  • Keďže nemáme TV, nevideli sme žiadnu tradičnú vianočnú rozprávku. Sám doma, Láska nebeská, Mrázik… fakt nič. Ale celý deň sme počúvali na Spotify Christmas Classics playlist a na večeru sme si pustili Paľka Haberu, pretože veríme, že Svet lásku má.
  • Ani raz sme sa s manželom nepohádali, hoci už v sobotu sme vtipkovali, že by sme si mali nájsť nejakú príležitosť, nech nemáme tie Vianoce tak nudné.

Adamko mal iba tuniaka s batátom. Za hríbovo-smotanovú omáčku by nás jeho bruško nepochválilo. Aj keď poobede veľmi nespal, náladu mal výbornú. Motal sa nám pod nohami, opakoval mammam, čo teraz robí celé dni. Po večeri si zobral jeden darček a s tým zápasil.

Manžel si nedávno kúpil Playstation, tak som mu kúpila hru. K tomu ešte pár športových vecí, ktoré som vyberala z jeho wishlistu. Mať zoznam na dejmidarek.cz ušetrí kopu starostí. Ja som dostala štyri knihy. Dve kuchárky pre deti, Máma v kuchyni a Recepty dětem, z beletrie román Listopadoví motýli od mojej obľúbenej islandskej spisovateľsky Audur Ava Ólafsdóttir a od Knižíška mi prišla Sběrná kniha: Helena Třeštíková v rozhovoru s Pavlem Kosatíkem. Manžel ma prekvapil novým šátkom na nosenie, modranská od Sestrice a online kurzom šitia. Začínam prvého.

Adamko má novú knižku, oblečenie BeBirdie, drevenú hračku od českej firmy Detoa a pár Montessori pomôcok. Na hranie sme mu zatiaľ nechali dve, o ktoré prejavil najväčší záujem. Ostatné zatiaľ schovám.

V pondelok sme vyrazili k mojim rodičom, kde budeme dva týždne. Čakali nás ďalšie darčeky, poriadna porcia vianočných zákuskov, kapustnica a konečne i oplátky s medom. Gýčovú atmosféru dotváral horiaci krb v ich obývačke, kde si Adamko popálil brušká prstov, takže sme pol dňa chodili chladiť pod vodu.

Ja som sa najviac tešila na MioMat o ktorom som vedela, že ho dostanem. Mamina ma neskutočne prekvapila limitovaným setom piatich hrnčekov Arabia, ktoré vyšli pri príležitosti 100. výročia nezávislosti Fínska. Každý hrnček je iný, za unikátnym motívom stoja významný fínsky dizajnéri a odrážajú jednotlivé dekády. My sme dostali obdobie 1965-2017. To som naozaj nečakala a vytešujem sa z nich doteraz.

Kniha samozrejme nemohla chýbať, mamina mi vybrala Sníh, oheň, vina a smrt. Keďže pobyt v Budapešti na Vianoce nevyšiel, dostali sme od tatina poukaz na iný termín. Asi využijeme na Adamkove narodeniny. Ponožky boli samozrejme tiež, jedny huňaté, jedny športové. K tomu dve sviečky. Brat mi spravil radosť 50 € poukážkou na Martinus a jelením šperkom. Na kočíku sa bude skvelo vynímať.

V utorok sme sa vybrali navštíviť manželovu rodinu, takže tretie darčekové kolečko. I tam nás veľmi milo prekvapili.  Všetky Adamkove nafotím časom do samostatného článku, určite poslúžia ako inšpirácia. Keďže bolo Štefana, na obed sme mali husu a lokše. Manželovi spravila aj jeho obľúbený zemiakový šalát a zákusky, ktoré doma volajú japončíci.

Adamko bol však z toho všetkého taký rozkukaný, že za celý deň takmer nespal. Uspávala som ho niekoľkokrát, vrátane takmer hodinovej prechádzky po Topoľčanoch. No ani nový šátok nepomôže, keď z jednej strany bijú kostolné zvony a z druhej sídliskové ohňostroje a delobuchy. A aby toho nebolo málo, večer si parádne narazil hlavu, pri oku má modrinu. Som zvedavá, čo si spraví dnes.

Rodinné návštevy budú pokračovať, máme v pláne ešte nejakú turistiku, ísť si s Adamkom zaplávať, prechádzkovať po Piešťanoch, odpočívať, dojedať zákusky (do konca roka), osláviť s oboma rodinami Silvestra a Nový rok, začať s paleo (ja od nového roka), ešte viac odpočívať a prechádzkovať, osláviť babičkine narodeniny a siedmeho sa vrátiť do Brna. No a ten kurz šitia samozrejme, mamina mi požičia stroj, kým dostanem vlastný.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

November s Adamkom

1.

Dnes nám končí dovolenka a vraciame sa z Vysokých Tatier. Adamko je z toho asi nesvoj, inak si neviem vysvetliť, prečo vstáva už o piatej. Aspoň mi pomôže zbaliť. Cesta je spočiatku náročná, Adamko nechce zaspať, stojíme na Koziom vršku, krátko na to obed v reštaurácii Krajinka. Našťastie potom to zalomil a spal až do Brna.

Doma ma čakalo upratovanie, vybaľovanie a cez bontia.cz objednávam ďalšie krabičky s fotkami. Nejak sa mi to zapáčilo a rodičia i svokrovci sú radi, že ich zásobujem fotkami Adamka.

2.

Zastavujem sa u pediatričky, Adamko má na nohe nejaké fliačiky, ekzém, vyrážku, čo ja viem čo to môže byť, ale mastička, ktorú nám dávala minulý mesiac nezabrala, tak asi to bude chcieť niečo viac. Dala nám žiadanku na kožné. No som zvedavá.

Poobede idem na dentálnu hygienu, Adamko je s manželom, kočíkuje po centre a Adamko spí. Dentálna hygienička mi odporúča gél a masírovanie na Adamkove prvé zúbky, ktoré idú, idú, ale stále sa neprerezali. Hneď v lekárni kupujem Dentibaby a kefku prstáček. Masírovanie ho doma asi zmohlo, pretože si dal podvečer šlofíka.

Ozaj, Adamko je šteklivý. A tak krásne sa pritom smeje.

3.

Zažína sa vertikalizovať. Pri sofe, pri posteli alebo pri molitanovom zajačikovi, všade to skúša. Hneď padá, ešte nemá pevný chrbát, ale tie jeho pokusy ma bavia. Nevzdáva to.

Vyberám pár doplnkov do Adamkovej izby, nálepky na stenu a svetielka na domčekovú posteľ, ktorá sa mu vyrába. Prišli mi z Albatrosu dve novinky, Losos v kaluži a Šlehačková oblaka. Na víkend prichádzajú moji rodičia. Mamina uštrikovala Adamkovi fajnovú čiapku so sobom.

4.

Adamko má sedem mesiacov (článok).

Po obede ideme do Olympie, potrebujem šaty na budúcotýždňovú svadbu. Šaty by som mala dostať za objavenie prvého zubu, ale keď sa stále nechce ukázať a svadba sa blíži, trošku prehodíme poradie. Nakoniec vyberáme jedny parádne, k tomu kabát, ktorý, ako neskôr zisťujem, je tak super, že Adamka uviazaného v šátku doňho schovám tiež. Tak asi nemusím kupovať na zimu nosičský.

5.

S mamou si robíme doobeda prechádzku po štvrti, Adamko spí v kočíku dve hodiny. Rodičia na obed odchádzajú, po obede ide s malým von Marek. Výsledkom je ďalší dvojhodinový spánok. Ja som medzitým doma stihla porobiť veľa drobností, na ktoré pri Adamkovi nie je príležitosť. Zašiť gombíky, pretriediť papiere a tak.

6.

Je to citlivka. Tak nejak by sme zhrnuli návštevu kožnej. Adam má citlivú pokožku a ekzém mu pravdepodobne spôsobili prímesy v ponožkách. Odteraz len 100 % bavlna, kúpať max. 2x týždenne a kratšie, používať len kozmetiku z lekárne a aj to len tri druhy (namiešaná mastička priamo na ekzém, krém na premazanie celého telíčka a mydlová kocka od A-derma na zadoček). K tomu diétne opatrenia a nejaké drobnosti. Kontrola o tri týždne. Na poliklinike Bílý Dům majú veľkú miestnosť na kojenie a super klietky na odloženie kočíka.

Adamko miluje otváranie a zatváranie dverí. Akože fakt, keď potrebujem čokoľvek, dám ho k dverám a on s radosťou otvára/zatvára.

Podvečer sme išli na autogramiádu Terezy Salte. Adamko v šátku, nespí, stáť vo fronte ho nebaví, tak za nami prišiel manžel, ten sa s ním prechádza medzi knihami, kým ja čakám. Asi mám radšej autogramiády a besedy v čase poobedného spánku, ale inak bolo super.

7.

Takmer som nespala, budil sa snáď stále. Dlhý deň pred sebou, ale to nejak zvládnem. Podvečer mám druhý kurz šitia, dnes vyrábame kozmetickú taštičku. Tri hodiny a náhodou sa podarila. Adamko je medzitým s Marekom.

8.

Prvý zub! A objavuje ho Marek. Adamko totiž celú noc spal, zobudil sa iba raz a ja som, v návale radosti a energie, zabudla ráno kontrolovať.

Prichádza na chuť mäsu. Pohárik od HiPP – jablko, repa a hovädzie. Spapal celý a v kočíku okamžite zaspáva. To je fajn, ideme kaderníčke, pred svadbou treba novú farbu. Hodinu tam prespí, potom ho nosí manžel, kým mne dokončuje strih. Keď vyjdeme von, opäť zaspáva, tak si aspoň dávame s manželom obed v gréckej reštaurácii.

Odtiaľ rýchlo domov, prichádza pravidelná porcia zdravia, farmárske bedýnky z badeko.cz. Vždy odtiaľ vezmem Adamkovi ešte studenú hrušku, ošúpem mu šupku a nechám mu ju na jedenie. Síce je po celej kuchyni, ale tá radosť! A najmä si trénuje hrýzanie a nemá problém jesť ani kúsky, nemusí mať všetko na hladučké pyré. Nejdeme 100 % BLW, tak aspoň takto.

Prišla kniha Opravdové jídlo pro děti od Terezy Broschovej. Čo sa týka stravovanie, som u Adamka strašne prísna. Ten piškóty, pečivo a chrumky tak skoro neochutná.

9.

Keď vidíme, akú radosť má Adamko vo vani, kope nohami, teší sa a smeje, až nám je ľúto, že ho nemôžeme kúpať častejšie. Je to vodný živel.

A ešte má rád káble. Je jedno, ako veľmi ich schováme, on ich nájde. Aj tie, o ktorých existencii v našej domácnosti sme ani netušili.

10.

Balíme a ideme na víkend na Slovensko. Na pol ceste píšem rodičom: „Uz ideme 40 minut a zatial klud. Nespi, hra sa, odmieta nosit ponozky, vzdy sa odkope, snazi sa nacpat si nozicky do pusinky. 😄Ale uz sa mu ziva a zmoli si ocka, tak snad coskoro zaspi.“

V Piešťanoch sa ešte zastavujeme za budúcimi novomanželmi odovzdať svadobné dary. Sme si toho navymýšľali, ale vyzerali nadšene, tak dúfam, že budú k úžitku.

Foto: Peter Lukačovič

11.

Svadbaaaaa. Berú sa naši svedkovia zo svadby. Tiež sú spolu už vyše dekády. Mali to moooc krásne, Adamko obrad v kostole prespal, potom pozorne sledoval, aké novoty sa okolo neho dejú a na hostine sme vydržali až do deviatej, čiastočne ju tiež prespal. Ale bola som stále na nohách, mala som ho často v ring slingu a krútili sme sa do rytmu ako sa len dalo. Len vždy, keď stíchla hudba a začala nová pesnička, tak sa prebudil, preto sme si večer povedali, že je čas do postieľky.

Manžel sa potom ešte vrátil a ostal až do záverečnej. Na introvertného asociála dooosť dobré. Ale keby sa vráti o polnoci, normálne ho vyženiem nech sa tam ešte vráti. Však sa ženil jeho dobrý kamarát a bol mu za svedka!

12.

7,5 mesiaca a Adamko ide prvýkrát von s babičkou. S manželom sme spoločensky unavení, takže mama berie kočík a za tri hodiny prejde snáď celý kúpeľný ostrov a časť Piešťan. Donesie nám kúpeľné oplátky a vyspinkaného Adamka. Ale už mi chýbal, takže zas ho nejakú dobu nebudem nikomu dávať.

Medzitým sme rozpálili oheň v krbe a to vám je, pánečku, pre Adamka veľmi zaujímavá vec. Je celkom náročné ho udržať v bezpečnej vzdialenosti.

Adamko je večer pekne ukecaný. Na to, že by mal spať, dokáže ešte hodinu džavotať a loziť po mne. Mali sme ísť dnes do Brna, ale manžel sa po svadbe necíti na šoférovanie (sa nedivím), tak to presúvame na zajtra. Mne je jedno, ja som na dovolenke.

13.

Predali sme prebaľovaciu komodu a dnes večer si ju prišli zobrať. Už sme ju skoro nevyužívali a menší pult máme aj v kúpeľni na práčke, takže z izby odišla a Adamko bude mať viac priestoru na hranie sa. Aspoň kým mu nepríde postieľka.

14.

Najobľúbenejšou hračkou sa stáva molitánový Zajko Majko od villo design. Ten chalan ho okupuje nonstop a naučil sa ho nie iba preliezať ale aj sa postaviť. Ale že by lozil, to nie, to si dáva načas. Však ja ho naučím.

15.

Ja už fakt neviem, ako schovať všetky tie káble v zásuvkách. On sa k nim proste dokáže dostať. A naviac neúnavne bojuje so zajacom. Ale celkom sa učí padať. Väčšinou už ani neplače, len sa na mňa pozrie, asi aby sa ubezpečil, že svet je naďalej v poriadku a pokračuje v tom, čo robil. Alebo začne niečo nové. Občas sa svojmu pádu zasmeje. Dokonca aj takému, pri ktorom si hovorím, že by mohol plakať, pretože to zadunelo.

A viete, ako miluje vyhadzovanie do vzduchu? Ten smiech musia počuť aj susedia.

16.

Adamko má druhý zub. Opäť ho objavil Marek. Dnes ochutnal prvýkrát melón, včera mal slivku. Pri prvom vyskúšaní sa vždy rozkošne ksichtí a potom to zbaští a ešte pozerá, keď už nie je.

Na obed som išla kočíkovať, vonku zima, rukavice som zabudla doma a Adamko čo? Adamko spal tri hodiny. Manžel mi po práci kúpil stojan na nápoje ku kočíku a termohrnček.

17.

Na víkend k nám prichádzajú čerství mladomanželia. Sú vegetariáni, tak sa ideme spoločne najesť do Rebio, doma by sme tak dobre nenavarili. Prechádzame sa nočným Brnom a večer, len čo uspím Adamka, otvárame víno.

A Adamko? Tak ten nespal. Ten sa v postieľke postavil a začal sa smiať. Vždy lepšie, ako keby ma privolá plačom.

18.

Takže teraz stále skúša stáť. O všetko. A keď sa postaví, tak stojí, vratko, ale stojí, pozerá na nás s tými jeho veľkými modrými kukadlami a teší sa, že dokázal zase niečo nové. To ešte len bude pádov.

19.

Platobná karta je ohromná vec. Bratovi jednu zablokovali, tak som ju umyla a dala Adamkovi. Dokáže sa s ňou zabaviť dlhšie, ako s čímkoľvek iným. Ešte hrebeň má rád, najprv mu očešem vlásky ja, potom si ho zoberie a hrá sa s ním. A dvere, ale tie bavia už dlho.

Príde, postaví sa a stojí. Celý deň. Občas sa dá sám dole, občas mu to nevyjde a spadne, občas ho stihnem podchytiť a spadne šetrno. A on vždy príde znova a znova sa postaví. Keď je na sofe položený kábel, je to rýchlejšie. Chcela som sa vrátiť k práci, ale myslím, že tento mesiac to nevyjde.

Večer mu Marek ukazuje, ako sa lozí.

20.

Povešiam prádlo, príde Adam a strhne celý sušiak na seba, schová sa pod ním, pretože bunker. A ja ho môžem hľadať. A tak stále dokolečka, pretože veci sa usušiť musia a udržať od nich Adamka je nemožné. Ale bavíme sa obaja.

Prišla matrac do Adamkovej novej postele. Posteľ ešte nie je, tuším budúci týždeň už by snáď mohla byť.

21.

Na jóge po mne skáče a len čo vyjdeme von, zaspí. A tak po jóge, namiesto oddychu a jedla, prechádzkujem vonku.

Večer som si dala trochu kultúry a išla som na DNY SEVERU – Severský literární salón se Siri Pettersen. Vyhrala som knihu a Adamko bol zatiaľ doma s tatinom. Psychohygiena na tento týždeň na maximum.

22.

Tie Adamkove zuby, ako ja z nich mám radosť, to áno, len by ich nemusel používať pri kojení.

Po obede sme zašli s kamarátkami a ďalšími dvoma deťmi vo veku 1 a 2 roky do detskej kaviarne. Akože fest detská kaviareň, všade hračky, všetko prispôsobené rodičom a ich milovaným potomkom. Asi je to dosť populárne, lebo prvá takáto kaviareň mala komplet obsadené a museli sme hľadať inú.

Matrac som dala do detskej, spať sa tam dá, takže ruším postieľku, stejnak v nej už nespával a od dnes vo vlastnom. Budem tam ešte s ním a uvidím, ako sa mu bude páčiť. Je to hneď vedľa našej spálne, izbičku má v malej miestnosti, ktorá by mala byť šatníkom. Zliezanie z matraca mu ide dobre, takže aj keby tam nie som, doplazí sa tie dva metre k našej posteli a dá o sebe vedieť.

23.

Prvé náznaky lezenia. Ja som vedela, že on to vie, len sa mu nechce, pretože na parketách sa mu v pančuškách lepšie šmýka, takže plazenie je proste lepšie ako lezenie.

Má za sebou aj prvé vajíčko. Asi chutí. Postieľka zatiaľ nebude, zdržanie s materiálom. A ja už som sa tak tešila.

24.

Hurá do Bratislavy na detský predajný festival Kid. Písala som o ňom tu. Odtiaľ do Piešťan, manžel na kontrolu k dietologičke, na chvíľku k mojim rodičom, Adamko chce jesť a potom k svokrovcom do Topoľčian, kde budeme celý víkend.

25.

Dnes sme chceli dať výlet na Marhát, ale počasie ma presvedčilo, že s Adamkom v šátku to nebude najlepší nápad. Išli sme iba po Rotundu sv. Juraja, tam aj naspäť 7 kilometrová prechádzka. Manžel sa vrátil so mnou, naše maminy to dali až na ten Marhát. My sme zatiaľ boli navštíviť manželovu rodinu a Adamko tak opäť videl svoju prababičku.

26.

Pred odchodom do Brna sa ešte zastavujeme v mojom obľúbenom Eg Café. Adamko je správny kaviarenský povaľač. Spoločensky unavený cestu do Brna prespí. Tak to má byť.

27.

Kontrola u kožnej. Dopadlo to super, ekzém sa mu totiž po dvoch týždňoch začal rýchlo zlepšovať a teraz má už iba dve menšie ložiská. Diétne a ďalšie opatrenia naďalej trvajú, dostal nové balenia krémov, odporúčanie na krém do mrazov (Vitella Extrem) a ak sa mu to nezhorší, tak už ani nemusíme chodiť. To bolo rýchle. Ale za tie tri týždne od prvej návštevy sme vypozorovali, že za to fakt mohli ponožky s prímesou. Tak ponožky už nemá žiadne a chodí len pančuškách od Mile. Tie sú aj pre atopikov.

Uff, asi budem musieť vymeniť hlbokú korbu za športiak. On sa v nej začal staviať a dnes dôjsť domov bol nadľudský výkon, aby mi samou zvedavosťou nevyskočil. Ale vonku bolo krásne, tak sme mali dlhú prechádzku.

Prvýkrát v kine. S Adamkom, na dokumente Nerodič. Chvála kinu Art a premietaniu pre maminy s deťmi.

28.

Učíme Adamka na hrnček. Kojený je stále, ale keďže ide vo veľkom zeleninu a začína už aj mäso a vajíčka, tak mu dávam aj vodu. Z fľaše moc nechce, preto skúšame hrnček. Zatiaľ je to 50:50, niečo vypije, niečo vyleje.

Ale posledné dni je nejaký uplakaný, občas mi príde, že ani nosenie nepomáha.

29.

Kúpila som kšíry (traky?) do kočíka, takže ešte nejaký čas ostane v korbe. Na zimu mi to príde lepšie a naviac keď sám nesedí, nechcem ho dávať do športiaku (aj keď píšu, že je od 6 mesiacov, nejak sa mi nechce veriť, že všetky mimča sú akoby lusknutím prstu pripravené od ukončeného 6. mesiaca na športiak).

Adamko hovorí mamama. To je tak úúúúúžasné a náááádherné.

30.

Viete, čo vyčaruje nádherný úprimný detský smiech? Lopta. Obyčajné kopanie do lopty. Marek má Adamka na rukách, kope do lopty a Adamko je v siedmom nebi. Také drobné rodičovské radosti. A ešte vyhadzovanie varechy do vzduchu. Neviem, ako to Mareka vždy napadne, taká na prvý pohľad hlúposť. Ale Adamko výska radosťou a čo je viac?

V dávaní sa zo stoja späť na zem je už celkom profík, pádov je minimálne a Adamkove nožičky sú každým dňom pevnejšie a istejšie. Stále mi to príde ako zázrak, ako rýchlo sa takíto drobci učia.

Poznámka

Zasnežené Vysoké Tatry s Adamkom

Začína sa nám rodiť tradícia. Vo Vysokých Tatrách sme boli na svadobnej ceste. To bolo v roku 2015. Pri jednej prechádzke sme narazili na reštauráciu Koliba Kamzík. Pri prvej návšteve sme si ju zamilovali tak veľmi, že o rok neskôr sme sa tam rovno ubytovali a strávili tam naše prvé spoločné Vianoce. Iba my dvaja. No vlastne dvaja a pol, bola som v šiestom mesiaci. Tento rok sme chceli Tatry ukázať Adamkovi. Opäť sme sa ubytovali v Kolibe Kamzík a opäť sme boli maximálne spokojní. Myslím, že je to správne miesto aj na oslavu Adamkových prvých narodenín. Ale to už predbieham.

Tatry sme mali v celej svojej paráde. Nádherne zasnežené. V deň príchodu začalo snežiť a na druhý deň už bolo po kolená snehu. Krásneho, čistého, pod nohami pukajúceho. Tým za nás rozhodol, či pôjdeme na túru iba na Reinerku alebo rovno na Zamkovského. S Adamkom zababušeným vo všetkom zimnom, čo sme zatedy stihli kúpiť, by som si na dlhšiu cestu netrúfla. Ešteže je to nosenec, s kočíkom by sme neuspeli.

Podvečer sme zašli do wellness v hoteli Átrium. Ale dlho sme sa nezdržali, voda bola studená a Adamkovi drkotala pusinka. No zožal úspech, v plavkách je rozkošný a hneď sa pri ňom zastavilo zopár detí a nadšene sledovali, ako si s vodou poradil. Adamko im všetkým ukázal, že je zdatný ponárač, však už to má z vane riadne natrénované.

Stravovali sme sa vždy v našej kolibe. Strapačky, halušky, kapustnica… tie najlepšie slovenské jedlá. Ale i husacie a kačacie hody, ktoré zrovna prebiehali. V reštaurácií je detský kútik, kde sa občas Adamko zabavil. A keď bolo voľno, sedeli sme tam s ním, majú tam pre rodičov jeden menší stolík.

Alebo sme si jedlo objednali a oni nám ho priniesli až na izbu. To vtedy, keď Adamko nemal náladu na spoločnosť a vedeli sme, že by to bolo iba trápenie. Takto sme sa v kľude najedli. A personálu sme vďační za ochotu i pochopenie.

V jeden deň zatvorili pre silný vietor lanovky vo Vysokých Tatrách. Tak sme išli kúsok vedľa, pri Ždiar do Bachledovej doliny. Nedávno tam vyrástol Chodník korunami stromov. Lanovkou na kopec vo výške 1151 m n. m a potom už len obdivujete tu nádheru všade naokolo. No riadne nám fúkalo. Adamko lanovku preplakal, lebo chcel spať, lenže keď sedím, to ho neuspáva. No len čo sme boli späť na pevnej zemi, už si odfukoval. A my sme riadne premrzli. No stálo to za to.

Výhľady dychberúce, vetrisko jak sa patrí, snehu kopec a ľudí tak akurát.

Ešte AquaCity Poprad sme navštívili. Zavolali sme im, či aj so 7 mesačným bábätkom môžeme prísť. Môžeme. Detský bazén mal 33 stupňov, to už bolo lepšie. A voda trošku slaná. Adamko vysmiaty od ucha k uchu. Potápanie? Je to vodný živel, užíval si to, ani raz nezaplakal, nevadila mu voda v očiach, ak mu voda zabehla, trošku si pokašlal a bol pripravený na ďalšie ponorenie. Vyskúšali sme ešte jeden o stupeň teplejší bazén a to bolo radosť najväčšia, pre nás i pre neho. Aj také dve pani ho obdivovali, že je vo vode ako doma.

Na Štrbské pleso sme sa iba previezli, počasie a spiaci Adamko nás presvedčili, že z auta radšej vychádzať nebudeme. Tak nabudúce.

Po ceste domov sme aj na Kozom vršku zastavili, zásoby syrov domov pokúpili, v salaši Krajinka sa naobedovali a potom Adamko na tri hodiny zaspal a až v Brne sa zobudil.

Máte osobné skúsenosti, čo vo Vysokých Tatrách navštíviť s ročným dieťaťom?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Sedem mesiacov

  • Plazí sa, péruje na štyroch, má nakročené k lozeniu a začína šikmé sedenie.
  • Džavoce o sto šesť, snaží sa napodobovať, zvláda rovnakoslabičné slová (tatata, dadada, jajajaj, dajdaj… na mamama kašle).
  • Keď sa mu chce, vie zamávať “pápá” a má aj náznak tlieskania.
  • Vie si dať chodilo do pusinky.
  • Bez problémov zvláda tretie ponorenie (z chrbátika), vyskúšal si ho aj v bazéne.
  • Rád otvára a zatvára dvere.
  • Máme za sebou zatiaľ najťažši mesiac, pretože zuby (minimálne dva naraz idú) sa ešte stále neprerezali. V noci sa budieva minimálne trikrát, asi týždeň mal obdobie, kedy bol hore každú hodinu.
  • Režim? Uff, ale tak nejaké náznaky tam má.
    • spánok medzi 8-9 letného času (+- hodina)
    • vstáva medzi 6-8 letného času (+- hodina)
    • občas má dvojhodinovú nočnú chvíľku
    • jeden spánok doobeda (iba v šátku alebo kočíku)
    • druhý spánok poobede (občas i v postieľke)
  • Keď vystihneme správny čas (je najedený, prebalený, má dobrú náladu a chce spať), cestu autom dá iba s minimom plaču.
  • Zelenina mu chutí (zavedené mrkva, batát, zemiak, cuketa, dyňa, brokolica, karfiol, kaleráb, fenikel, petržlen), dá si aj ovocie (jablko, hruška, banán).
  • Poradí si s pyré, hrudkami i celým kúskom. Nič iné zatiaľ nedostáva, stále plne kojený. Priberať začal, prekročil 7,5 kg. Dlhý je strašne moc a už oblieka niektoré kúsky veľ. 80.
  • Nemá rád obliekanie a dáva to patrične najavo.
  • Spáva už iba na brušku, v spánku rád cestuje, vyžaduje priestor. Veľa priestoru. Novej postele sa nevieme dočkať, spoločné spanie v jednej posteli nám všetkým prestáva vyhovovať.
  • Zvládol celý deň v Bratislave, ďalší víkend v Prahe, nejaké tie výlety i pobyt vo Vysokých Tatrách. S príkrmami je cestovanie ešte jednoduchšie, naje sa aj za jazdy v aute.
Poznámka

Zvončeková krabička

Pochmúrna nedeľa, celý deň voľno, iba s Adamkom na prechádzku som vybehla. Aby to ale nevyzeralo, že som za celý deň nič nespravila, pretože aj obed mi spravila mamina, rozhodla som sa konečne vytvoriť zvončekovú krabičku. Tip na ňu som dostala od jednej čitateľky. Vlastne sa ani nevolá zvončeková, názov článku, ktorý mi poslala, je DIY Ribbon Box for Babies.

Ingrediencie sú jednoduché. Krabička, papier, stužky, zvončeky. Nožnice, lepidlo a lepiaca páska. Veľa lepiacej pásky, ak ste šikovní ako ja.

Postup je tiež jednoduchý a časovo nenáročný. Krabičku oblepiť, porobiť dierky, poprevlekať šnúrky, zvončeky dovnútra, kľudne pridať mašličky, zalepiť, hotovo. Celý postup, z ktorého som vychádzala nájdete na simplefunforkids.com, ale pre viac inšpirácií som frázu Ribbon Box zadala aj do Google.

Po prvom zoznámení krabičky s Adamkom mám už pár postrehov.

  • Zvolila som dobrú krabičku, pretože aj keď si na ňu Adamko ľahol, neprepadla sa.
  • Hrkoce a to je dobre. Kľudne by mohlo byť viac zvončekov vo vnútri.
  • Šnúrky síce uchopiť vie, ale zatiaľ neprišiel na to, že za ne treba ťahať, aby zvončeky vo vnútri zvonili.
  • Stále hrozí, že o niečo zavadí a roztrhne, ale zatiaľ drží pohromade.
  • Musím zistiť, či existuje lepidlo vhodnejšie pre deti.

Rýchle, lacné a zabaví, takže obojstranná spokojnosť. Môžem sa pustiť do niečoho ďalšieho. Nejaké tipy?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Sobotienka v Bratislave

Pohodové ráno (všetci), prespinkaná cesta do Bratislavy (Adamko), rozčítaná knižka Autismus & Chardonnay (ja), výstava zmysluplných hračiek, Žufaňa, Mile pančušky, prechádzka Starým Mestom, dážď, Martinus, nové knihy, trhy na Starej tržnici, Foxford, IKEA, pohodový večer.

Prečo?

Pretože ráno sa Adamko zobudil vo výbornej nálade, spravila som mu batát s jabĺčkom, mamina spravila raňajky mne a vyrazili sme do Bratislavy. Adamko cestu prespal a ja som si mohla zatiaľ čítať perfektnú knihu od Martina Selnera. Určite si ju prečítajte aj vy.

Na ZŠ Tupolevova sa konala výstava zmysluplných hračiek. Pobrali sme letáčky, poobdivovali niektoré hračky, prehodili pár slov s predajcami, povymýšľali, čo sa kedy Adamkovi hodí a ani nie po hodine odchádzali.

Poznáte _dzejny? Janu Šlinskú? Odporúča nie iba kvalitné knihy, ale i bratislavské podniky. A do Žufane chodí tak často, že už mi to nedalo a musela som tam ísť tiež. Mamina súhlasila. Adamko nesúhlasil, ale až na mieste, pretože nemal kde plaziť. Plno bolo, málo miesta. Takže len taká rýchlovka, ale varia mňamózne a chválim prebaľovací pult.

Milujem pančušky s trakmi od mile.sk. Adamko mal dvoje a teraz má ešte ďalšie troje. Kúpila mu ich mamina v KOMPOTe na Laurinskej. A to vám je tiež aký milý obchod. Raz budem veľká, zarobím kopec peňazí a pôjdem ich tam zameniť za niektoré kúsky, ktoré ma zaujali.

Pršalo, ale dážď nám nevadí, krátku prechádzku Starým mestom sme si dali. A mne sa tuším začína v Bratislave páčiť.

Martinus na Obchodnej sme nemohli vynechať. Chcela som Adamkovi ukázať knižný raj. Ale on chcel spať a nejak sa mu to nedarilo. Tak iba zľavy sme pozreli, tri knihy som mu tam vybrala a išli sme ďalej. Foxford na poschodí, kde sme mali v pláne sa usadiť, mal až od tretej.

Adamko zaspal len čo sme vyšli z Martinusu.

Na Starej tržnici sa konali trhy, už síce pomaly končili, ale aspoň sme nakukli, tatinovi aj sebe som fajnové čokoládky kúpila a pomalým tempom sme premýšľali, kam ďalej, keď dieťa spí na mne, v tej novej krásne šátke Find the Heart od yako yako, ktorá mi tento týždeň prišla.

Tri hodiny odbili, naspäť do Martinusu sme sa vrátili, vo Foxforde výbornú vajíčkovú nátierku pojedli, melónovú limonádu vypili, s Adamkom, ktorý sa medzitým samozrejme zobudil, sa zahrali a za jeho plaču odišli. Eeej, kde sú tie časy, kedy i dve hodiny vydržal na jednom mieste. Ale zuby, ja to chápem, potrebuje pozornosť, nosiť, kojiť, tíšiť. Čakám ako na spasenie, kedy vylezie ten prvý.

Ešte aj do IKEA sme stihli. Tam to opäť prespal. A my sme za plný košík medzitým nakúpili, taká sviečka, hentaký odkladač, taká dózička, ooo vianočné sušienky už majú, jaj, ten plyšový žralok, to sa bude Adamkovi páčiť, skrinka, stolík, poduška, niečo pre Adamka, niečo pre nás…

Proste dve baby pohromade.

Domov sme prišli o siedmej. Vybaliť, oprať, okúpať a dobrú noc.