Poznámka

Vitamíny, medúzy a spomienky

Autor: Rachel Khongová
Názov: Nazdar, vitamíne
Rok vydania: 2018
Vydavateľ: Plus
Počet strán: 200
Orig. názov: Goodbye, Vitamin
Preklad: Jitka Jeníková

. . .

Rozchod so snúbencom, otcovi diagnostikovali Alzheimera a do toho Vianoce. Takto si to tridsiatnička Ruth rozhodne nepredstavovala. Tak nejak začína knižka Nazdar, vitamíne. Podľa anotácie som očakávala zmes dojatia i smiechu v príbehu o starostlivosti o chorého otca.

V prvom rade nie je dej postavený iba na Alzheimerovi. Nazdar, vitamíne je najmä o rodine, to mi prišlo veľmi krásne, pocitovo lepšie, než prvoplánový román o boji otca s chorobou z pohľadu dcéry. Ako rodina to spolu nevzdávajú, podporujú sa, aj keď nie vždy boli ich vzťahy ideálne. Sonda do rodinných vzťahov to je. A zabúdanie a spomínanie.

Ruth sa na jeden rok odsťahuje k rodičom, aby pomohla a bola prítomná. O celom roku píše denník, ktorý sa tiež mení. Ako sa mení Ruth, ako sa mení rodina i ako sa mení otec. Ako sa menia spomienky. Občas to máme v hlave uložené inak, ako ten druhý.

V druhom rade, kniha nie je vtipná. Aspoň nie tak, ako by sa podľa vety: „Humorný i dojemný příběh o lásce, ztrátě a vzpomínkách v těch nejrůznějších podobách.“ mohlo zdať. Nie je ani dojemná. Ani napínavá, tragická, pútavá či strhujúca. Je to len a len dobre napísaná pohodová kniha. Príjemná a realistická.

Na necelých 200 stránách sa vlastne nič zásadné neudeje, pritom je v nej veľmi veľa. Každá rodina to má, nejakú minulosť, trápenia, tajnosti pred deťmi. No nie vždy z toho musí byť krimidráma. Ak vás práve tieto obyčajné príbehy bavia, náhľady do určitého obdobia, úlomky, ktoré prezradia niečo viac… tak vtedy si knžku Nazdar, vitamíne maximálne užijete.

Ja by som jej dokonca kľudne dala nálepku feel-good román, ale to sa asi úplne nehodí. No naozaj bola svojim tempom a rozprávaním hlavnej hrdinky Ruth veľmi dobre naladená, aj keď je vlastne o neveselých témach. Niektorí autori to skrátka vedia. Napísať jednohubku, ktorá vám budú v hlave rezonovať ešte nejaký čas.

4/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Vianočné knižné tipy pre dospelých na poslednú chvíľu

Ja som vedela, že som pred Vianocami chcela ešte publikovať jeden článok. Chýbajú tu tipy na knihy pre dospelých! Tak idem na to, nech sa páči, toto odporúčam pod vaše vianočné stromčeky, všetky knihy som tento rok prečítala, niektoré vyšli už dávnejšie, ale nebojím sa ich odporúčať.

Triediť do kategórii pre tatina, pre maminu, pre babičku a tak ďalej nebudem, lebo čo ak máte babičku vášnivú čitateľku severských krimi a tatínka, čo na tajnáča číta harlekýnky (akurát tomu neporadím, pretože na harlekýnky som zatiaľ nenašla odvahu). Knihy pre deti som spomínala tu.

Tento rok ma bavila najmä česká tvorba. Medzi to najlepšie patrí román Hana od Aleny Mornštajnovej. Ak by sa vám málilo jej výborného písania, odporúčam aj Hotýlek. Druhý top je Autismus & Chardonnay.

Z ČR ešte neodchádzam. Humorne naladeným ľuďom určite sadne Jen aby, řekla moje žena, dospelým, čo sa ešte cítia mladí, venujte Losos v kaluži, ak blízky potrebuje povzbudiť, príbeh Terezy Salte môže byť tá správna voľba, v kníhkupectve hľadajte Šlehačková oblaka. Náročný čitateľ ocení Jezero, ktoré napísala víťazka Magnesia Litera Bianca Bellová. Všetkým matkám naordinujte pohodu a Krkavčí matka? Veroniky Hurdovej. A klasikou je nový Zibura a jeho tretia, tentokrát i nádherne ilustrovaná kniha Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii.

Nesmie chýbať niečo severské, ale iba poskromne, veľa som toho neprečítala. Komiks Agnes a sedmý host pre každého a poviedky Cestovat nalehko pre milovníkov Tove Jansson. Ak teda chcete poznať aj niečo viac, ako iba Mumínkov.

Poďme do sveta.

Nesklame Robert Fulghum, napríklad poviedky Poprask v sýrové uličce alebo tanečné Drž mě pevně miluj mě zlehka. K poviedkam sa ešte vrátim, tento rok ma zaujali argentínske Co nám oheň vzal. Magický realizmus, trošku tajomná a veľmi zvláštna atmosféra. Na pohodové spomienkové čítanie odporúčam Etta a Otto a Russell a James. Nádherný poetický príbeh som objavila v novele Hedvábí.

Skvelé a trochu i poučné čítanie bolo Dvanáct kmenů Hattiiných. Udalosti, na ktoré nesmieme zabudnúť, sú výborne spracované napríklad v komikse Maus, v tomto prípade holokaust. Drsná krimi? Jednoznačne pokračovanie Jerúldelgera s názvom Kruté časy. Jemnejšia krimi? Čínska detektívka Případy soudce Ti, napríklad Zelený čaj s arsenikem, ale Garamond od leta vydal ešte Smrt na podzimní řece.

Kvalitnú literatúru vydáva slovenské nakladateľstvo Absynt. Obzvlášť Akoby si kameň jedla odporúčam. Ďalšia dôležitá kniha, ktorá by nemala v rodinnej knižnici chýbať – Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť.

Nenáročná young adult? Aj takú som tento rok prečítala a prekvapivo ma bavila. Odvrácená tvář lásky od populárnej Colleen Hoover, pre mladých dospelých ako stvorené. Dve krásne jednohubky skôr pre ženy, to sú Ubulená hromádka štěstí a Slaďák. Pre cestovateľov Atlas zemí, které neexistují a pre všetkých, ktorí majú radi Japonsko Podivuhodný život osamělého pošťáka.

Montessori rodičom knihu Ako oslobodiť potenciál vášho dieťaťa.

Tento rok som čítala veľa komiksov a detských kníh, románov už viac nebude. Mám rozčítané ešte nejaké knižky, ktoré ma bavia. Na 100 % ich zatiaľ odporúčať neviem, no moja čitateľská intuícia mi našepkáva, že nebudú krok vedľa. Takže pre mladých ešte Divotvůrce, zo spoločenských románov Ulice zlodějů, z Fínska Magický průvodce městem pod pahorkem (fakt som ho od pôrodu ešte nedočítala), pre rodičov Najděte si svého marťana, všetkým Sůl moře no a samozrejme klasika v historických románoch, autori Ken Follett a Jan Guillou. Dozvedieť sa o minulom storočí prostredníctvom ich ság je zážitok.

Síce som nečítala toľko, ako po minulé roky, to mi ale nebránilo knihy naďalej kupovať. Je medzi nimi zopár románov, na ktoré sa neskutočne teším, dúfam, že si nájdem čas čo najskôr a verím, že nesklamú. Preto posledný odsek venujem knihám, ktoré mám doma, na prečítanie čakajú a ja naozaj verím, že stoja za to.

Oneiron, Náš všední život, Jen zvířata, Jmenuju se Leon, Plamen v temnotě, Kdy bude konečně zase všechno takové, jaké to nikdy nebylo, Malinka, Řeka, která teče pozpátku, Na konci samoty, Mlčení, Posvátné lži Minnow Blyové, Ke dnu, Jidáš, Nekončné dny, Všichni ptáci na nebi, Vegetariánka, Kouzelníkův únik z reality, Amerikána, Hledání modré, Pojď sem, ať ti můžu dát pusu, Únava materiálu a Šest vran.

Vaše tipy na knihy, ktoré vás tento rok zaujali a bavili, uvítam v komentároch.

Poznámka

Šieste dovolenkové čítanie

Niekedy mi na celom cestovaní príde najťažšie presvedčiť manžela, že naozaj so sebou potrebujem aj papierové knihy. Aj keď letíme na druhý koniec sveta iba s príručnou batožinou. Ja si ich odnesiem. A obzvlášť teraz, keď sa mi s rastúcim bruškom číta čoraz ťažšie, si chcem užiť posledné chvíľky s papierovou knihou. Čoskoro prejdem už len na Kindle a pár mesiacov (alebo rokov?) budem v knižnici iba utierať prach.

Čakali nás dosť dlhé lety i samotná cesta autom do Amsterdamu, nakoniec mi ani neprišlo veľa, že si do lietadla beriem tri knihy a ďalšie tri do auta. Aj keď som nakoniec niektoré dočítala už tradične až po dovolenke a paradoxne počas samotného cestovania som tomu moc nedala.

Dnes teda o tom, čo som (roz)čítala na Filipínach.

Kati Hiekkapeltová – Kolibřík

Novinka z Fínska, ktorú som rozčítala už v lietadle. Ak by mi v preklimatizovaných priestoroch nebola taká zima a nebola som unavená, dočítam ju počas jedného letu. Ale väčšiu starosť mi robilo, ako udržať deku tak, aby na mňa nefúkalo.

Vyzerá to, že sa nám rysuje ďalšia kvalitná detektívna séria. Hlavná hrdinka je Anna Fekete, Maďarka z Juhoslávie, ukážkovo integrovaná do fínskej spoločnosti. Ale ako doma sa tam stále necíti. No to vlastne nikde. Začína kariéru vyšetrovateľky a najväčšiu výzvu predstavuje už kolega. Arogantný alkoholik a xenofób. Do toho dostáva prvé dva neľahké príbehy a pútavý príbeh s nečakaným rozuzlením sa môže začať. 

Kolibřík je úžasná jazda a ak rozmýšľate, čo milovníkovi severských krimi tento rok pod stromček, nesiahnete vedľa. Už to, že kniha vyšla v HOSTe je akousi zárukou kvality. Spoločenské otázky, ktoré v severskej krimi nemôžu chýbať, sú tentokrát prisťahovalectvo a iné kultúry.

Johanna Holmströmová – Hush Baby

Ďalšia fínska kniha a ďalšie skvelé prekvapenie. E-knihu som dostala na recenziu z nakladateľstva Kniha Zlín, preto sa jej dostalo viac slov. Prečítať si ich môžete v článku s názvom Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören.

Stéphanie Des Hortsová – Cartierova panteřice

Kto by nepoznal okúzľujúce šperky Cartier? Ale kto pozná aj históriu za nimi? Cartierova panteřice je príbehom kurtizány a neskôr šperkárky Jeanne Toussaintovej, ženy, ktorá dala značke Cartier nezameniteľnú podobu. Bola milenkou, múzou, inšpiráciou, ale najmä silnou ženou, pre ktorú odpoveď „Nie, to je nemožné taký šperk vyrobiť“ bola výzvou.

Páčil sa mi spôsob, zvláštne umelecký, poetický a spevavý, akým je kniha napísaná. Spočiatku. Ku koncu už mi nesedel a skôr prekážal. No atmosféra bola vykreslená trefne, luxusné šperky, kolekcie na zákazku, no i vojnové roky, vzťahy a ďalšie známe osobnosti tej doby. Vedeli ste napríklad, že jej dobrou priateľkou bola Coco Chanel? V knihe narazíte na desiatky osobností umenia, politiky a módy.

Len teda pozor, pretože pri čítaní možno dostanete chuť na nejaký originálny šperkársky kúsok, ideálne priamo od Cartiera.

Manel Loureiro – Apokalypsa Z: Začiatok konca

Zombie knihy nepatria u mňa k vyhľadávaným, ale to najmä preto, že prvá a zatiaľ jediná, ktorú som čítala, bola Svetová vojna Z. Jedna z najlepších kníh vôbec, ktorú som doslova hltala a som z nej nadšená doteraz. No po dvoch rokoch som si povedala, že prišiel čas dať šancu ďalším zombíkom. Aj keď čítať zrovna post-apo thriller v lietadle počas turbulencií nie je žiadna výhra, takže som ju dočítala len nedávno v bezpečí domova.

Apokalypsa Z je písaná formou blogových a neskôr denníkových zápiskov muža, ktorý stále trúchli nad stratou milovanej ženy, no svet v ktorom žije sa ocitol zoči-voči katastrofe, akú by si nepredstavil ani v najhorších nočných morách.

Spočiatku nikto netuší, akých rozmerov dosiahne nehoda niekde v Rusku. Ako rýchlo sa bude šíriť, ako sa zmení svet i naše hodnoty. Španielsky právnik všetko sleduje najprv z bezpečia svojho domova, no živí mŕtvi sa veľmi rýchlo dostanú aj do jeho mesta. A jemu neostáva nič iné, iba hľadať nový bezpečný bod. Len kto vie, či niečo také vôbec ešte niekde existuje.

Tove Jansson – Mumínkovia

Do auta sa mi osvedčili príbehy o Mumínkoch. Nahodia správnu pohodovú cestovateľskú atmosféru, a ako bonus majú väčšie písmenka, ktoré na nerovnej ceste neutekajú a môžem čítať. Čarovnú zimu som vybrala kvôli snehu, ktorý začal padať, keď sme z Brna odchádzali. Neviditeľné dieťa je deväť kratších poviedok, výborne na krátke čítanie medzi spaním. Čarodejníkov klobúk bol náhodný výber.

Opäť mi niektoré kapitoly ostali ešte na doma, na previanočnú atmosféru mi padli ako stvorené. Ešte mám dve neprečítané knihy z kolekcie. Príbehy Mumínkov sú roztomilé a neprestávajú ma prekvapovať múdrosťou i vtipom. Neskutočne sa teším, až ich budem raz čítať bábätku, dúfam, že si ich obľúbi. Je vôbec možné nemať tie bizarné postavičky rád?

Potešilo ma, že k nedávnym meninám som dostala aj skvelý pohár s Mumínkovským motívom. Plán na Vianočný deň je tak jasný – horúci čaj, voňavá sviečka, Mumínkovská knižka, deka a výhľad na zasnežené Tatry. Ale o tom až v siedmom dovolenkovom čítaní.

Poznámka

Rozprávka so šťastným koncom?

Blanka Hoskova - Horko domaciho krbu

Autor: Blanka Hošková
Názov: Horko domácího krbu
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: JOTA
Počet strán: 224

. . .

Priznám sa, že o tejto knihe sa mi píše ťažko. To tak občas býva, keď je kniha dobrá. A vy by ste to i radi dali najavo ostatným, ale nenachádzate tie správne slová.

Martina vyrastala v detskom domove, neskôr si našla prácu v pekárstve. Práca ju bavila, milovala ten pocit, ako ráno spraví radosť voňavým pečivom rozospatým zákazníkom. A práve v práci stretla jeho. Šimona. Upravené a krásneho muža, ktorý o ňu prejavil záujem. Svadba, dieťa a sťahovanie do nového domu v inom meste na seba nenechajú dlho čakať. Na prvý pohľad idylka, ktorú zažíva a praje si mnoho žien. Martina si však bohužiaľ až neskoro všimne, že jej dokonalé manželstvo je iba ilúzia a milujúci manžel je vlastne tyran.

Blanka Hošková napísala svoju druhú knihu mimoriadne verne, až som si nejedenkrát hovorila, do akej miery je autobiografická alebo nakoľko dobre pozná osudy týchto žien. Žien, ktoré sa dobre vydajú, nemusia chodiť do práce a starajú sa o domácnosť. Žien, ktoré boli zaslepené láskou a ich manžel dokonalý manipulant. Lenže ružové okuliare musia zložiť a po rokoch si uvedomujú, že ich naoko perfektný manžel nie je tak dokonalý a že nevedú tak dokonalý život, ako si ich okolie myslí.

Zamilovanost odezněla.
Láska vyprchala.
Namísto ní měla zůstat v našem vztahu vzájemnost, respekt a tolerance, kterým se však, bohužel, do našeho domu nechtělo. Prozřela jsem. Došlo mi, že roli princezny někdo přepsal na roli poddané, kterou jsem začala hrát už dávno, aniž bych si to uvědomila. Snad bych i připustila, že jsem se stala spíš nevolnicí, řeholnicí a inventářem na Šimonově statku.

Hlavná hrdinka si síce začne včas všímať, že Šimon sa už nespráva ako kedysi, lenže ako odchovankyňa detského domova nechce ich synovi Krištofovi pripraviť podobné detstvo. Bez otca, bez rodiny. No za akú cenu? Stojí psychické a postupne i fyzické týranie za to? Ako dlho vydrží domáce násilie a naozaj si myslí, že Krištof napätú atmosféru v domácnosti necíti?

Po prečítaní niekoľkých paperbackových kníh slovenských autoriek som bola presvedčená, že písanie o nefungujúcich vzťahoch nemôže dopadnúť dobre. Ani jedna ma nepresvedčila, že sa o tejto téme dá písať natoľko, aby v čitateľke vzbudili záujem o tému domáceho násilia a nemali samé chuť hlavné hrdinky nakopať. Blanka Hošková ma ale presvedčila o opaku.

Horko domácího krbu je o domácom násilí a nefungujúcom vzťahu, ale je to príbeh napísaný jednoducho a veľmi pútavo (alebo ako hovoria Česi: „Je to čtivé„). Príbeh prirodzene pobáda k zamysleniu, na druhej strane ale nečakajte žiadne náročné myšlienky. Dej je zasadený do nášho prostredia, odohráva sa na Morave, a s hlavnou hrdinkou sa bude vedieť určite nejedna stotožniť. Odľahčením je skutočnosť, že Martina je síce obeťou, ale stále ma svoje sny, nechýba jej humor a nájde si aj spojencov. Skrátka jej budete držať palce.

Protipólom je sebavedomý manžel s potrebou Martine organizovať život. Vyžaduje poslušnosť a robí všetko preto, aby na ňom bola závislá. Manželku ponižuje, má svoju predstavu, ako by mala byť Martina šťastná a považuje sa za jej záchrancu z nudného života. A za každú nevďačnosť, ktorú úmyselne vyvoláva, Martina tvrdo pyká. Skrátka ho nebudete mať rady.

Kniha ma veľmi prekvapila, len veľmi ťažko sa mi od nej odchádzalo. Prekvapila ma témou, príbehom, odvahou, posolstvom i tempom rozprávania. A opäť ma presvedčila, že v Českej republike je veľa dobrých spisovateľov, ktorí stoja za objavenie.

4/5

Horko domácího krbu i autorky prvotinu Láskobraní zakúpite na knihcentrum.sk, ktorému touto cestou za knižku veľmi ďakujem.

Poznámka

Ísť za svojim srdcom

Stuj pri mne

Autor: Daniela Sacerdotiová
Názov: Stůj při mně
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Host
Počet strán: 260
Orig. názov: Watch Over Me
Preklad: Tereza Schindlerová

. . .

Po dieťati túžila tak moc, že i pred manželovou neverou zavierala oči. Lenže keď aj posledné tehotenstvo skončilo skôr, ako poriadne začalo, duševne aj fyzicky vyčerpaná Eilidh všetko opúšťa a odchádza do dedinky Glen Avich v škótskej vysočine, odkiaľ pochádza jej rodina. Okrem pokoja, ktorý tu nachádza, sa stretáva aj s dávnym priateľom Jamiem.

Jamie sa naozaj snažil, aby sa Janet v Glen Avich cítila dobre. Lenže Janet tam byť nechcela. Bola umelkyňa a nebyť nešťastnej jednej noci, kedy s Jamiem splodili dcéru, nikdy by do tej dedinky neprišla znovu. Ale chcela pre Maisie otca. A Jamie bol nakoniec tak dobrý otec, že Janet bez väčších výčitiek z Glen Avich odišla. Navždy.

Elizabeth je mŕtva už tri roky, no pokoj na duši nenájde, až kým jej syn Jamie nezačne skutočne žiť. Nie iba pre malú Maisie. Preto ešte naozaj neodišla, ale ťahá za snové nitky a smeruje osudy hlavných i vedľajších postáv, aby uskutočnila svoj plán, a mohla odísť na večnosť.

Teď chci, aby věděla, že až se stane cokoliv, domov bude vždy bezpečné, přátelské a pěkné místo, že ji večer vždycky uložím do postele a ráno vzbudím, že ji budu vždycky ochraňovat a mít rád. Že ona je to nejlepší, co mě kdy potkalo.

Tušíte, kam to smeruje? Pravdepodobne áno. Viete, ako sa kniha skončí? Predpokladáte správne. Stojí za to ju čítať? ÁNO! Ale iba potrebujete vyresetovať, oddýchnuť si a prečítať romantickú knihu. Stůj při mně je prvoplánový, jednoduchý ženský román o láske, túžbe po deťoch, rodine a vzťahoch. Ak hľadáte náročný román, hľadajte ďalej. No ak si chcete oddýchnuť a prečítať krásny príbeh, Daniela Sacerdotiová ho pre vás napísala.

Pomalšie tempo deja a akási nežnosť až zasnenosť vytvárali spolu príjemnú atmosféru. Toto je presne tá kniha, ku ktorej sa hodí voňavý čaj, pohodlné kreslo a huňatá deka. Fakt. Nečítajte to v mestskej hromadnej doprave, pokazíte si zážitok.

Stůj při mně nie je ale iba obyčajná romantika. Prítomnosť a zásahy Elizabeth dodáva knihe trošku mystický prvok, zaujímavé je aj striedanie rozprávania rovno troch postáv. Niekedy je naozaj zaujímavé sledovať tú istú udalosť očami všetkých zúčastnených a pozorovať rozdiely. A ako to pri podobných knihách býva, do deja a na škótsku vysočinu vás vtiahnu realistické opisy prostredia.

Ja som knihu čítala na dovolenke a presne mi padla do noty. Obľúbila som si Eilidh i Jamieho s malou Maisie. Tešila som sa na obyvateľov Glen Avich i rozprávanie Elizabeth. Tušila som prekážky a zvraty v deji, a verila, že sa čo najlepšie vyriešia. Nemala som žiadne očakávania, ale nakoniec som bola príjemne prekvapená.

4/5

Poznámka

Gayle Formanová – Zostaň so mnou

Gayle Forman Zostan so mnou

Autor: Gayle Forman
Názov: Zostaň so mnou | Ak zostanem
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: YOLI
Počet strán: 176
Orig. názov: If I Stay

. . .

Pravdepodobne za to mohol sneh. V ten deň ho nenapadlo veľa, ale v tej časti Oregonu, kde žije so svojou rodinou talentovaná čelistka Mia, je aj jemný poprašok dôvodom na mimoriadne školské prázdniny. Skvelá príležitosť navštíviť blízkych a spraviť si výlet. Mia si svoje violončelo nechala v škole, takže sa pripája aj ona. Ten deň mal byť dobrodružstvo a ďalší do zbierky príjemných zážitkov. Všetci nasadnú do auta a cestu začnú výberom hudby.

„Na spiatočnej ceste sa môžeme zastaviť v Book-Barn,“ navrhuje mama, akoby ma chcela nalákať. Book-Barn je obrovský obchod s hŕbami starých zaprášených kníh z druhej ruky. Vzadu je celá kopa klasických nahrávok po dvadsaťpäť centov, ktoré si, ako sa zdá, nikto okrem mňa nekupuje. Pod posteľou ich už mám poriadnu kopu. Zbierku klasickej hudby, s ktorou by ste sa asi nechválili.

Namiesto veselého rozhovoru rodičov zrazu Mia počuje iba pekelný rámus. Počas Beethovenovej Sonáte č. 3 pre violončelo si uvedomovala skutočnosť. Symfónia škrípania, zbor praskania, ária explózie a smutný náraz kovu do mäkkého dreva stromov. Jej rodina ležiaca v bezvládnom stave. Zvuk blížiacich sa sanitiek. A nakoniec ruka jej malého bratčeka Teddyho pri priekope. Chce mu pomôcť, ale kovový lesk strieborného náramku s violončelom a gitarou ju zarazí. Ten má predsa na ruke ona.

Som mŕtva?
Musím si položiť tú otázku.
Som naozaj mŕtva?
Najprv sa mi zdá, že áno. Pocit, že som stála na nohách bol len dočasný. Predo mnou sa mihá jasné svetlo a obrazy z môjho doterjšieho života. Pomôžu mi dostať sa tam, kam asi odteraz budem patriť.

Zostaň so mnou je smutný, ale zároveň svojim spôsobom krásny príbeh. Mia má úžasnú rodinu a pred sebou určite mimoriadnu hudobnú kariéru. Hlási sa na Juilliard, už len čaká na výsledok. Ten jeden deň, kedy sa vybrali na výlet, sa ale všetko zmení. Mia stráca tých, ktorí ju milujú a v živote maximálne podporovali. Rodičov a bratčeka Teddyho. Má ešte starých rodičov, kopec priateľov, príbuzných a Adama. Ale niečo v nej chce ísť radšej za rodičmi. Záleží to len na nej.

Kniha je napísaná z pohľadu hlavnej hrdinky v ich-forme. Dej z miesta nehody a následne z nemocnice sa premieta s jej spomienkami na minulosť, od detstva, cez lásku k violončelu až po vzťah s rockerom Adamom. Keď uvidíte, ako nádherný život prežila, pochopíte, prečo váha. Čo všetko stratila a koho už nikdy neuvidí. Zobudiť sa ako sirota alebo zavrieť oči navždy?

Kniha síce hrá na emócie, ale povedala, by som, že veľmi citlivo. Myslím, že aj napriek tragédií vám príde krásna. Pretože taký bol Miin život. Nie je to žiadna ducharina, autorka len vhodne zvolila formu podania a Miu zdvojila. Jej bezvládne telo po operáciach a jej nehmotná podoba, ktorá sleduje dianie v nemocnici, hovorí čitateľom svoj príbeh a smeruje k odpovedi. Zostane?

Nečakala som, že si ma tento krátky román tak podmaní. Vedela som, o čom bude i ako skončí, pretože som videla film na premiére a knihu si prečítala až pár dní potom. I tak mi to ale neubralo na dojmoch a priznávam, tá kniha si ma získala. Ani som nerozmýšľala, že by som nedala plné hodnotenie.

Trailer na filmové spracovanie

Poznámka

58 odtieňov vnútornej bohyne

Fifty Shades Darker

Autor: E L James
Názov: Padesát odstínů temnoty
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Nakladatelství XYZ
Počet strán: 656
Orig. názov: Fifty Shades Darker

. . .

Tak nejak mi nejde do hlavy, ako som mohla pred necelými dvoma rokmi ohodnotiť prvý diel tak vysoko. Stále tá istá Anastastia, ten istý Christian, tie isté absurdné situácie. Druhý diel neprináša prakticky nič nové, snáď len menej špirálových orgazmov a viac dramatických situácii. Ale tak dosť trápne dramatických. Takže z pôvodného relatívneho nadšenia (v rámci žánru a kategórie) z prvého dielu som sa dostala na neskutočne zdĺhavý a nudný druhý diel, ktorý som čítala jedenásť mesiacov. To je takmer osemkrát dlhšie, ako spolu tí dvaja šukajú.

To jeho slova jsou mojí roznětkou. Vybuchuju velkolepou omračující explozí a tříštím se kolem něj na milion kousků, a on chvíli po mně volá mé jméno.

Ana sa spamätáva z odchodu od Christiana, ktorý jej na konci prvého dielu… to by bol asi spoiler. Kniha by však nemala 650 strán, ak by sa doma trýznila myšlienkami na sex, ktorý s ním mohla mať, keby sa prestane hrať na naivné dievčatko, ktoré čaká na romantického princa, a tak sa ich cesty (a telá) samozrejme opäť skrížia.

Obaja sa musia naučiť spolu vychádzať, lenže obaja sú tak rozdielny, že bez neustálych a zbytočných hádok to proste nepôjde. Anastasia nevynechá jedinú príležitosť, aby nezistila niečo z Christianovej minulosti, a dôvodu jeho komplikovanej povahy a potreby ženy mlátiť rákoskou. Christian si naopak nenechá ujsť jedinú príležitosť Anu kontrolovať a určovať jej život. Čo vyvolá ďalšiu špirálu hádok a nedorozumení a obzvlášť absurdného správania sa hlavnej hrdinky.

Lenže obaja spolu chcú byť tak moc, že sa rozhodnú prekonať všetky prekážky, vrátane obťažujúceho šéfa, ex-sub so zbraňou či len ich vlastnej povahy a (vysnívanej) predstavy o tom druhom. A na odvážnom čitateľovi ostáva už len prekonať Anine rozkúsané pery a Christianových 25 rozkazov, aby sa najedla (a tých päťdesiatosem vnútorných bohýň, ktoré sa, ak som to dobre spočítala, v texte objavia).

Nečakaně vybuchuju v extatickém orgasmu, který mi ochromuje všechny smyslu, a zatímco se v něm svíjím a sténám, maže z povrchu zemského všechno, co se děje mimo mé tělo… Páni, to ale byla rychlost.

Presne ako som očakávala po prečítaní jednotky, príbeh sa zmenil na romantickú lovestory. Na herňu sa opäť moc nedostalo, Christian sa preventívne rozhodol svoju milovanú zahŕňať radšej luxusom než dobre mierenými ranami, a naučil sa mať rád vanilku. Aniným vnútorným dialógom sa naopak zmeny nedostalo a je stále otravná (a na to, že vyštudovala univerzitu a robí v nakladateľstve, i hlúpa).

Myslím, že by nezaškodilo, pridať do deja naviac aspoň pár dní, prípadne rovno týždňov. Ak by som si odmyslela jednotvárne sexuálne scény, vyhrotené situácie sa zdali tak umelo vyvolané, že som príbehu neverila absolútne nič (snáď len ten výhľad na Seattle). Každý deň sa totiž udialo niečo, čo hraničilo s násilným predlžovaním čitateľovho trápenia. Ja viem, nemusela som to čítať, lenže nemám rada nedočítané knihy a série.

Kým u predchádzajúceho dielu som nepostrehla výraznejšie opakovanie toho, čo sa stalo, tu som mala pocit, že sme sa snáď dostali do nejakého cyklu. A prekladateľka to tiež tak trochu doje**la (naozaj musela toto spojenie použiť tak veľakrát a tak nevhodne?). Čo sa ale knihe nedá uprieť, že sama o sebe sa číta rýchlo. V okamihu, keď ju odložím, nemám chuť sa k nej vracať znovu, ale ten dej je tak jednoducho napísaný, že sa skrátka číta rýchlo.

Hodnotenie dve hviezdičky dávam i sebe, že som to nakoniec dočítala.