Poznámka

Zasnežené Vysoké Tatry s Adamkom

Začína sa nám rodiť tradícia. Vo Vysokých Tatrách sme boli na svadobnej ceste. To bolo v roku 2015. Pri jednej prechádzke sme narazili na reštauráciu Koliba Kamzík. Pri prvej návšteve sme si ju zamilovali tak veľmi, že o rok neskôr sme sa tam rovno ubytovali a strávili tam naše prvé spoločné Vianoce. Iba my dvaja. No vlastne dvaja a pol, bola som v šiestom mesiaci. Tento rok sme chceli Tatry ukázať Adamkovi. Opäť sme sa ubytovali v Kolibe Kamzík a opäť sme boli maximálne spokojní. Myslím, že je to správne miesto aj na oslavu Adamkových prvých narodenín. Ale to už predbieham.

Tatry sme mali v celej svojej paráde. Nádherne zasnežené. V deň príchodu začalo snežiť a na druhý deň už bolo po kolená snehu. Krásneho, čistého, pod nohami pukajúceho. Tým za nás rozhodol, či pôjdeme na túru iba na Reinerku alebo rovno na Zamkovského. S Adamkom zababušeným vo všetkom zimnom, čo sme zatedy stihli kúpiť, by som si na dlhšiu cestu netrúfla. Ešteže je to nosenec, s kočíkom by sme neuspeli.

Podvečer sme zašli do wellness v hoteli Átrium. Ale dlho sme sa nezdržali, voda bola studená a Adamkovi drkotala pusinka. No zožal úspech, v plavkách je rozkošný a hneď sa pri ňom zastavilo zopár detí a nadšene sledovali, ako si s vodou poradil. Adamko im všetkým ukázal, že je zdatný ponárač, však už to má z vane riadne natrénované.

Stravovali sme sa vždy v našej kolibe. Strapačky, halušky, kapustnica… tie najlepšie slovenské jedlá. Ale i husacie a kačacie hody, ktoré zrovna prebiehali. V reštaurácií je detský kútik, kde sa občas Adamko zabavil. A keď bolo voľno, sedeli sme tam s ním, majú tam pre rodičov jeden menší stolík.

Alebo sme si jedlo objednali a oni nám ho priniesli až na izbu. To vtedy, keď Adamko nemal náladu na spoločnosť a vedeli sme, že by to bolo iba trápenie. Takto sme sa v kľude najedli. A personálu sme vďační za ochotu i pochopenie.

V jeden deň zatvorili pre silný vietor lanovky vo Vysokých Tatrách. Tak sme išli kúsok vedľa, pri Ždiar do Bachledovej doliny. Nedávno tam vyrástol Chodník korunami stromov. Lanovkou na kopec vo výške 1151 m n. m a potom už len obdivujete tu nádheru všade naokolo. No riadne nám fúkalo. Adamko lanovku preplakal, lebo chcel spať, lenže keď sedím, to ho neuspáva. No len čo sme boli späť na pevnej zemi, už si odfukoval. A my sme riadne premrzli. No stálo to za to.

Výhľady dychberúce, vetrisko jak sa patrí, snehu kopec a ľudí tak akurát.

Ešte AquaCity Poprad sme navštívili. Zavolali sme im, či aj so 7 mesačným bábätkom môžeme prísť. Môžeme. Detský bazén mal 33 stupňov, to už bolo lepšie. A voda trošku slaná. Adamko vysmiaty od ucha k uchu. Potápanie? Je to vodný živel, užíval si to, ani raz nezaplakal, nevadila mu voda v očiach, ak mu voda zabehla, trošku si pokašlal a bol pripravený na ďalšie ponorenie. Vyskúšali sme ešte jeden o stupeň teplejší bazén a to bolo radosť najväčšia, pre nás i pre neho. Aj také dve pani ho obdivovali, že je vo vode ako doma.

Na Štrbské pleso sme sa iba previezli, počasie a spiaci Adamko nás presvedčili, že z auta radšej vychádzať nebudeme. Tak nabudúce.

Po ceste domov sme aj na Kozom vršku zastavili, zásoby syrov domov pokúpili, v salaši Krajinka sa naobedovali a potom Adamko na tri hodiny zaspal a až v Brne sa zobudil.

Máte osobné skúsenosti, čo vo Vysokých Tatrách navštíviť s ročným dieťaťom?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Pohodové Vianoce vo Vysokých Tatrách

Darčeky objednané cez internet v novembri, stromček ozdobený začiatkom adventu, koláčikov si do sýtosti užijeme aj u rodičov, netreba to preháňať aj s pečením doma, okná umyje LidskaSila.cz v novom roku. Tehotenstvo je úžasné a keď aj manžel trvá na tom, aby som sa zbytočne nenamáhala a odpočívala, čo to dá, treba to využiť na 110 %. Vianoce sú pre väčšinu ľudí všetko, len nie sviatky pokoja a bez stresu. A my sme ich chceli skutočne pokojné a bez stresu.

Pred rokom sme spravili Vianoce u nás, pozvali obe naše rodiny, postarali sa o večeru i výzdobu, dokonca i tie okná som mala umyté a prakticky bez skúsenosti som sa do zdravého pečenia pustila. Lenže minulý rok som nebola dva týždne chorá a v 6. mesiaci tehotenstva. Tento rok sme naviac mohli mať prvé a zároveň posledné Vianoce len my dvaja. O rok s osem mesačným bábätkom to bude úplne iná radosť. Tak sme sa chopili príležitosti.

V štvrtok sme zbalili veci a darčeky, a vyrazili smer Vysoké Tatry, na kolibu Kamzík v Starom Smokovci. Reštauráciu sme objavili pri našej poslednej návšteve Tatier, teraz sme včas rezervovali aj posledný voľný apartmán. Majú to tu nádherné. Moderné, ale stále v duchu našich tradícií. Výzdoba krásne ľudová, jemné detaily na vankúšoch, obrazy i lampy. Pripravuje to majiteľka osobne, čo kus, to originál. Varia úžasné slovenské jedlá, z reproduktorov sa šíri príjemná folklórna hudba i vianočné koledy. Na raňajky voňavá vianočka, bryndzová nátierka alebo korbáčiky. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Vysoké Tatry z opačnej strany

Neubehlo ani päť týždňov a my sme sa do Tatier vydali znova. Tentokrát sme to ale zobrali z opačnej strany. Z Poľskej.

Polske Vysoke Tatry 01

Ubytovali sme sa v meste Zakopané v rezidencii Nosalowy Dwór. Krásny hotel, na kraji Zakopaného, čo sa hodilo, pretože doprava je tam obrovská, tak sme aspoň neboli v centre diania. Ale vážne, toľko turistov, to som naozaj nečakala. Celé Zakopané nám prišlo ako jedno obrovské turistické stredisko, hotel vedľa hotela, reštaurácia na reštaurácií.

Ale našli sme jednu veľmi príjemnú. Mała Szwajcaria, v zime musí mať kúzelnú atmosféru. Majú to tam veľmi krásne zariadené, útulné a pohodové, a varia naozaj výborne.

zakopane restauracia Pokračuj v čítaní

Poznámka

Vysoké Tatry

Vysoke Tatry 01Ani si neviete predstaviť, ako rada prezerám fotky z našej prvej svadobnej cesty. Prvej preto, lebo bola krátka a určite chceme ešte niekam vyraziť. A rada nie iba preto, že bola svadobná. V týchto horúčavách ma chladí predstava a spomienky na nádherné Vysoké Tatry, kam sa vždy radi vraciame. Príjemný vzduch, hory, ktoré sa nikdy neopozerajú ale i útulný hotel a rezidencia Kukučka v Tatranskej Lomnici, kde sme sa tentokrát ubytovali. Rozhodne odporúčam, majú ho do detailov zariadený. Všetko je tam veľmi krásne a vládne tam príjemná atmosféra.

Vysoke Tatry 02 Pokračuj v čítaní

Vysoké Tatry

IMG_1012

Už dlhší čas sme s priateľom uvažovali nad kratšou dovolenkou vo Vysokých Tatrách. V podstate nám v nej nič nebránilo, len sme vždy uprednostnili iné destinácie či iný program. Až si raz priateľ povedal dosť a jeden pobyt nám zarezervoval. Od štvrtka do nedele v Aplend Mountain Resort v Hornom Smokovci. Ciele sme mali iba dva – Téryho chata (2015 m n.m.) a Slavkovský štít (2 452 m n.m.).

IMG_1016Do Tatier sme prišli v štvrtok ráno. Keďže check-in na hoteli bol až od druhej, TEŽ* sme sa odviezli na Štrbské pleso. S kufrom sme nechceli podnikať nijaké túry, takže sme zamierili do obchodu neďaleko železničnej stanice. Lákal na 50-80% a je zameraný prevažne na slovenskú outdoor značku Zajo. Výborne sme si tu nakúpili, ja som obzvlášť spokojná s hnedou vestou (Zajo Como Lady Vest Ginger). Ak budete mať cestu okolo, určite sa tam zastavte. Na obed sme ešte zašli do reštaurácie Toliar, krátka prechádzka k plesu a späť na TEŽ do Smokovca a ubytovať sa.

Z pôvodne plánovaným zoznámením sa s okolím nič nebolo. Asi to spôsobilo vstávanie už o tretej ráno, možno ten nečakaný príval kyslíka a pekného prostredia, jednoducho sme zaspali a okrem krátkej večere sme spali až do rána.

V piatok sme sa pozemnou lanovkou vybrali na Hrebienok. Inak je to zo Starého Smokovca necelá hodina pešo, ale výhľad tam ešte nie je zaujímavý, tak sa nám moc nechcelo. Hore sme najprv váhali, či doľava na Slavkovský, alebo doprava na Téryho chatu. Zhodli sme sa na jednoduchšej túre, aby sme zhodnotili naše sily. Výsledkom bolo, že ja neľutujem 750Kč, ktoré platím každý mesiac za členstvo vo fitness a ďakujem najmä lektorkám Jumpingu že nás nešetria. S výstupom na Zámkovského a následne Téryho chatu som nemala najmenší problém a sama som cítila, že moja kondička sa od jari výrazne, ale fakt výrazne zlepšila.

Tých pár hodín chôdze do kopca bolo úžasných. Krásne prostredie, vzduch, aký mi v Ostrave neskutočne chýba, usmievaví turisti, občas posedenia na skalách. Už som i zabudla aké je to krásne stúpať kilometre po kameňoch. A ten pocit, keď zvolený cieľ nakoniec dosiahnete, ten je neopísateľný. Bohužiaľ priateľa cestou dole zradilo koleno a tak nám zostup nakoniec trval dlhšie ako výstup. A bolo nám jasné, že Slavkovský štít zdoláme až inokedy.

IMG_0951 IMG_0963 Pokračuj v čítaní