Poznámka

Postrehy z tretieho trimestra

Adamko je na svete, začala mi skutočná materská dovolenka a skončil tretí trimester. Aj posledné tri mesiace môjho tehotenstva ma všelijako prekvapili.

O toaletách I

Tvorcovia záchodových kabiniek a miestností by mohli myslieť aj ženy v pokročilom stave tehotenstva. Ako sa mám odtiaľ dostať, keď mi otvoreniu dverí bráni obrovské bruško?

O toaletách II

Je to pravda, tehotné ženy majú skvelý prehľad o toaletách v meste. Alebo na trase Brno – Piešťany/Topoľčany v mojom prípade. Začínam sa orientovať v benzínkach, ktoré majú WC voľné prístupné, platené alebo na kľúčik. Nie že by mi vadilo platiť za WC, ale dosť to zdržuje, keď fakt musíte ísť, pretože už ste pol hodinu neboli.

Peekaboo

S malým hrávame Peekaboo. Taká tá detská hra, kedy si zakrývate a odokrývate tvár pred bábätkom. Akurát my to máme trochu komplikovanejšie tým, že je ešte v brušku.

Keď som zakrytá dekou alebo paplónom, tak kope a mrví sa. A keď sa chcem na tie jeho vlny, ktoré mi na brušku robí, pozrieť, tak prestane. Už vníma aj svetlo a to ho zaujíma tak veľmi, že spozornie.

O váhe I

Kým on priberie 200 g za týždeň, ja 2 kg.

O dýchaní I

Takže teraz, ako mi bábätko rastie ešte viac, sa mi bude ťažšie dýchať, lebo bábätko sa zväčšuje a ešte viac tlačí na pľúca a všade inde. Takže v priebehu mesiaca sa asi zadusím úplne.

O posteľných radostiach

Môj najväčší posteľný výkon spočíva v šikovnom obrate z jedného boku na druhý s poduškou pre tehotné, ktorý zvládam aj v polospánku.

O toaletách III

Wow, už celú hodinu (HODINU!) som nebola na WC. Čím som si taký luxus zaslúžila?

O dýchaní II

Ten úžasný moment, keď bábätko poklesne nižšie a uvoľni časť pľúc. Ja môžem zase dýchať!

O výhodách nespavosti

Výhody nespavosti v noci, ktoré prišli s tretím trimestrom tehotenstva. Ráno mám:

  • vyumývanú kúpeľňu
  • oprané
  • ožehlené
  • inbox-zero
  • menší hlad, lebo už som aspoň dvakrát jedla
  • prejdené všetky sociálne siete, vrátane Modrého koníka (by ste neverili, koľko je tam o druhej ráno aktívnych užívateliek)

O hračkách

Som si myslela, že tak malé deti hračky nepotrebujú. Niekto by to mohol povedať aj tomu môjmu. Zvykne sa hrať s mojim močovým mechúrom. Ísť deväťkrát v priebehu dvoch hodín na WC nie je tak skvelé, najmä keď sa snažíte zaspať.

O toaletách IV

Od rána čakáte na kuriéra a on zazvoní zrovna vo chvíli, keď ste na toalete? Nuž, v tehotenstve som tam pomaly častejšie, ako v posteli, takže čomu sa divím, tá pravdepodobnosť je fakt vysoká.

O pošte

Nevýhody práce z domu a materskej sú, že ste celý deň doma, takže poštárka vás LOGICKY nezastihne a nechá vám iba lístoček v schránke. Alebo mi možno len chcela ušetriť schody pre preberaní zásielky a naopak pridať jednu prechádzku naviac.

O začiatku materskej dovolenky

Piatok 24. február, 18:00. Ten najdivnejší pocit. Ukončujem posledné pracovné veci, maily, odpovedám na posledné správy. Na druhý deň mi oficiálne začína materská dovolenka. Čo sa robí na materskej, kým dieťa ešte nie je na svete?

O váhe II

Jednou z výhod tehotenského bruška je, že nevidím svoju skutočnú váhu.

Jednou z nevýhod moderných váh je, že stav posielajú priamo do mobilu.

Poznámka

“Ako sa má mamina?”

Zdroj: wellnessjunky.com

Túto otázku dostávam a najmä na začiatku tehotenstva som dostávala, pomerne často. Vždy som mala chuť odpoveď buď „Vlastne ani neviem, už sme spolu pár dní neboli v kontakte“ alebo „Veď sa jej opýtajte, stojí tamto“. Viem, že tá otázka bola pre mňa a nie na moju mamu a viem, že dotyčný ju myslel úprimne. Lenže ja sa v tehotenstve ešte ako matka necítim a už vôbec nie v dobe, kedy to na mne ani nebolo vidieť.

Môžem vám povedať, ako sa cítim ako tehotná, čo sa mení snáď každý týždeň. Jediným spoločným pocitom počas celého obdobia je „Šťastná“. A väčšinou i fascinovaná. Fascinovaná zmenami môjho tela, psychiky, toho, ako si viac cením oddych, voľný čas, snažím sa dávať si pozor alebo naopak rebelantsky ukázať, že tehotenstvo nie je choroba a ja to dokážem. Byť celý deň na nohách, ísť na niekoľkohodinový výlet do kopca alebo upratať celý byť. No, dokážem, ale za cenu absolútneho vyčerpania večer a potom ešte dva dni. O bolestiach chrbta ani nehovorím.

Fascinuje ma, že to čo bolo pre mňa len pár mesiacov dozadu samozrejmosťou, je dnes väčším problémom. Že nespavosť prišla zo dňa na deň, bruško rastie priamo pred očami a malý má toľko sily, až to občas v noci pôsobí, ako by sa chcel prekopať za nami von. Sám, len pomocou nožičiek.

Ale ako matka sa ani zďaleka necítim a nepríde mi správne, keď ma tak niekto osloví. Nie je to fér voči skutočným matkám. Jediný “materský” pocit, ktorý na sebe pozorujem, je strach o malého. Lenže rovnako tak mám i strach o manžela, takže to asi bude láskou.

Hoci mám predstavu, čo má ako matku čaká, realita môže byť iná. Určite bude. Malý si pôjde svojou cestou a nie takou, ako písali v knihe o výchove alebo akou by sme si s manželom priali. Nahodí si vlastný spánkový režim, prekvapí nás svojou povahou i záľubami.

Vôbec netuším, aké to naozaj bude. Mať za niekoho zodpovednosť 24/7, vychovávať ho podľa najlepšieho svedomia a vedomia, poskytnúť mu to najlepšie, viesť ho tak, aby prežil krásny a šťastný život, bol zdravý čí získal tie najlepšie spoločenské návyky. Viem, že to bude ťažké, ale to je tak všetko. Ako sa pritom budem cítiť mi ostane ešte nejakú dobu záhadou.

Viem, že aspoň šesť hodinový spánok sa prepadne na rebríčku denných činností kdesi do neznáma, viem, že ma čakajú chvíle, kedy nebudem vedieť, prečo plače, čo chce, čo sa mi snaží naznačiť alebo čo vlastne hovorí. Toto ale minimálne tušia aj bezdetné páry, takže bez ohľadu na to viem, že skrátka vôbec netuším, aké je to byť matkou a ako sa budem mať.

Tak prečo sa ma to pýtajú, keď ňou ešte nie som?

. . .

Predchádzajúce články:

Poznámka

Fínsky baby box

V 30. rokoch minulého storočia nebolo Fínsko tak bohatou krajinou, ako v súčasnosti, čo sa odrazilo aj na vysokej úmrtnosti novorodencov. V roku 1938 prišlo s pomerne jednoduchou myšlienkou, ktorá, samozrejme spolu s ďalšími faktormi, pomohla výrazne znížiť túto nepeknú štatistiku. V súčasnosti patrí Fínsko k najlepším krajinám pre matky s deťmi.

Tou jednoduchou myšlienkou bol tzv. baby box. Každá žena, ktorá nezanedbala starostlivosť v tehotenstve, čím zvýšila šance na donosenie zdravého dieťaťa, získala box s množstvom užitočných a potrebných vecí na prvé mesiace dieťaťa. Naviac samotný box môže slúžiť ako postieľka, pretože je dostatočne veľký a nechýba v ňom matrac.

Obsah sa v priebehu rokov menil, kedysi v ňom nastávajúce matky, zvyknuté šiť si samé, našli látky, aktuálne už sú to hotové výrobky a oblečenie podľa aktuálnych potrieb a trendov. Za zmienku stojí aj spomínaná štatistika. Kým v roku 1938 bolo 65 úmrtí na 1000 narodených detí, posledné roky sú to iba tri úmrtia na 1000 narodených detí.

Traja otcovia z Fínska, Anssi, Anton a Heikki, si povedali, že táto myšlienka je natoľko skvelá, že by bolo fajn sa s ňou podeliť s celým svetom. Teda, nie len s myšlienkou, ale celým boxom. Oficiálny fínsky baby box je dostupný len fínskym matkám, no nie je tak ťažké ho napodobniť. Dnes je možné si ho objednať prakticky do celého sveta. Len teda nie je zadarmo, ako to majú Fínky v rámci zdravotnej starostlivosti.

Za 400 € vám príde box o rozmeroch 70 x 40 x 20 cm s päťdesiatimi vecami, vrátane množstva oblečenia, hračky, overalov, spacieho vaku, nejakej drogérie, uteráčiku i vecí pre rodičov. Za príplatok 200 € to máte v Mumínkovskom vydaní. Kompletný zoznam nájdete aj na finnishbabybox.com (v angličtine).

Keďže nie všetky krajiny majú rovnakú klímu ako Fínsko, pri objednávke zvolíte, aké chladné bývajú najchladnejšie mesiace u vás. A keďže deti sa rodia počas celého roka, uvediete, ako mladý bude v tom čase váš potomok. Oblečenie nie je iba na novorodenca, ale približne na prvý rok jeho života. Dodanie si môžete zvoliť expresné, ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj to obyčajné, bez príplatku je rýchlo. V pondelok som objednala a o sedem dní mi GSL kuriér volal, že čaká s balíkom pred domom.

My sme sa pre box rozhodli, pretože hoci sa na malého neskutočne tešíme a zariaďovanie izby i kupovanie výbavičky si užívame, všetko má svoje hranice. Ponuka je obrovská, nechce sa mi listovať troma stranami iba s vatovými tyčinkami pre deti, nehovoriac o ďalších desiatkach vecí. S boxom odpadli niektoré starosti, čo a kde kúpiť. Zároveň sa vyriešil problém, kde bude malý spať prvé mesiace, keď pôjdeme na návštevy k rodičom. Cestovnú postieľku totiž kupovať nechceme.

Z recenzií som vedela, že veci a materiály sú kvalitné, poznám štýl severských krajín, takže som sa nebála, že sa mi nebudú páčiť farby alebo vzory. Až na fľašku, ktorá je od švédskej spoločnosti Twistshake, sú všetky veci fínskeho pôvodu od fínskych výrobcov. Takže za nás spokojnosť. Nie je to síce najlacnejšia záležitosť, ale myslím, že kvalita odpovedá cene, nehovoriac o úspore času.

Tak sa poďte so mnou pozrieť, čo Anssi, Anton a Heikki povyberali pre nášho malého.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Prosím, nechytať

Please dont touch my belly

Zdroj: motherforlife.com

Máte v okolí tehotnú ženu? Ak je u vás taký babyboom ako u mňa, tak určite máte. A už jej narástlo bruško? No, skôr či neskôr určite narastie. Predtým, než načiahnete ruku s túžbou sa ho dotknúť, prosím, prosím, prosím, spýtajte sa jej najprv, či môžete. Či jej to nevadí a nie je jej to nepríjemné. Lebo mnohým je.

Na tehotenstve ma prekvapilo, ako zrazu i pomerne cudzí ľudia majú potrebu sa dotknúť rastúceho bruška. Mne osobne príde divné chytať ľudí len tak. Obzvlášť za tak intímnu časť, akou tehotenské bruško je. A je jedno, že mám na ňom pás z tehotenských nohavíc, tričko a niekedy i sveter. Proste je to divné. A nepríjemné.

Sú ženy, ktoré vám samé vezmú ruku a priložia ju, no pokiaľ tak práve vaša “tehuľka” nespravila, radšej sa jej opýtajte. Prepadnutím zozadu a priložením dlane vo chvíli, kedy si robí čaj, obeduje po stojačky, kopíruje papiere alebo študuje cestovný poriadok si koledujete minimálne o facku. Žena je ale väčšinou v takom šoku, že sa sotva zmôže na slovo a nechápe, prečo ju obťažujete. Lebo svojim spôsobom to obťažovanie je.

Vždy ma zaujímalo, čo si vlastne od toho dotyčný sľubuje. Napnutú pokožku cez tričko určite necíti a to istotne nebude dôvod jeho túžby. Že by zachytenie kopanca? To by dávalo väčší zmysel a uznávam, že ide o čarovné, magické a fascinujúce momenty, sama sa ich u seba neviem nabažiť. Lenže šanca, že kopanec v tom konkrétnom okamihu zachytíte, je fakt mizivá.

Prečo?

  • Bruško je veľké, tzn. veľká plocha kde by sa zrovna nohy dieťaťa mohli nachádzať. Pochybujem, že ho chcete hladkať všade. Netušíte, ako je dieťa otočené, či má hlavičku hore, dole alebo je priečne, takže nohy môžu byť kdekoľvek.
  • Dieťa môže byť taktiež otočené dovnútra a teda aj keby zrovna kopalo, cíti to akurát močový mechúr nastávajúcej matky. To poznáte, keď odíde uprostred rozhovoru rýchlosťou blesku a vy uvidíte akurát zatvárajúce sa dvere od toaliet.
  • Do približne 20 týždna pohyby necíti ani matka, to, že už jej brucho narástlo, teda neznamená, že o sebe dieťa dáva najavo aj takto okato.
  • Pravdepodobne spí. Pretože ak je žena pri vás a stojí, predtým chodila a chôdza na bábätka v brušku pôsobí ako kolíska. A v kolíske by ste zaspali aj vy dospelí. Deti sú najaktívnejšie večer a keď je matka v kľude (a potrebuje zaspať).
  • A vôbec, spýtajte sa otca dieťaťa, aké je občas ťažké zachytiť pohyb vlastného potomka a ako dlho musí čakať na ten vytúžený moment, o ktorom jeho žena tak zamilovane a nadšene básni.

To už by bolo jednoduchšie sa tehotnej na rovinu spýtať, či zrovna malý kope a kde konkrétne. A vypýtať si tak dovolenie dotyku.

Ak sa chcete, obzvlášť teda ženy, dotýkať bruška tehotnej ženy z dôvodu povery, že do roka a do dňa vás stretne rovnaký osud, musím vás sklamať. Na to musíte začať s dotykmi u vášho partnera, tehotná žena vás do druhého stavu nedostane, aj keby o tom písali v každom materskom fóre v sekcii Babské rady ako otehotnieť. Skrátka to biologicky nie je možné, preto namiesto nežiadúceho dotýkania sa tehotnej si naordinujte sex s partnerom. Počas plodných dní je úspech väčší.

Takže, prosím, nabudúce, ak sa vám zachcie pohladkať tehotnú ženu, spýtajte sa jej, či jej to nevadí.

. . .

Predchádzajúci článok:

Poznámka

Detská výbavička bez modrej a ružovej | 3. časť

Dnes tu mám tri malé české firmy, ktoré založili šikovné maminy. Spoločným menovateľom výrobkov je kvalitný materiál (bio bavlna a merino vlna), jednoduché strihy a nádherné motívy. Oblečenie šité v Čechách a s láskou. Všetky tri som objavila na jesennom pražskom festivale mini a od každej si odniesla niečo pre malého do výbavičky.

Obdivujem tie ženy – zakladateľky, na materskej a rodičovskej dovolenke sa pustili do podnikania. Chceli to najlepšie pre svoje vlastné deti a nakoniec z toho vznikli značky, ktoré stoja za pozornosť. To sú Nadoma a Naven, BeBirdie a duomamas.

bebirdie

Zdroj: bebirdie.com

BeBirdie

Začnem s BeBirdie, kde na prvý pohľad vidieť inšpiráciu v Škandinávii. Zakladateľka Vendula si vyberá nevtieravé motívy lesa a lesných zvieratiek a šije na kvalitnej bio-bavlne. „Biobavlna se sbírá ručně, není chemicky upravována, bělena ani barvena. Při povrchové úpravě vlákna se používají přířodní oleje. Barvení se provádí jílem, bylinami, anebo šetrnými syntetickými barvivy.“ Vyššia cena je preto pochopiteľná.

Mňa najviac bavia práve motívy. Dajte na detské oblečenie lesné zvieratká – líšku, srnčeka alebo zajačika; a máte moju pozornosť (častokrát i peniaze). Naviac svetlé, sivé a zelené farby sú moji najväčší favoriti, čo sa týka detskej výbavy. Takže je jasné, že časom ešte pár kúskov pribudne.

NadomaaNaven

Zdroj: nadomaanaven.cz

Nadoma a Naven

Druhou firmou, ktorá si za hlavnú látku zvolila bio bavlnu je Nadoma a Naven. Firma má ani nie tri roky a založila ju Magda, keď bola na materskej. Celý proces, od návrhu až po balenie prebieha výhradne v réžii Nadoma a Naven. Roztomilé sú hravé vzory na látkach. V spojení príjemného materiálu nehrozí, že by oblečenie ostalo nevyužité.

duomamas

Zdroj: duomamas.cz

duomamas

Duomamas vzniklo pôvodne ako spolupráca dvoch kamarátok – mamín. Hlavný materiál si vybrali ten najpríjemnejší možný. Merino vlnu! A nešijú len pre deti, ale aj ich maminky. Oblečenie je veľmi jednoduché, takmer bez vzorov, maximálne kombinácia dvoch farieb. Tie, čo sa pripravujú na prirodzený pôrod určite poteší deka na bonding. Okrem merino ju majú v ponuke aj v lacnejšom bavlnenom variante. Mimochodom, bodyčka sú rastúce a dostatočne dlhé aj pre látkove plienky.

Poznámka

Drobné radosti #35

NILA

Zdroj: nila.cz

„Nemá toho už nejako moc?“ spýtal sa ma manžel potom, čo som mu poslala fotky balíka, ktorý dnes prišiel. Uznávam, že to tak môže pôsobiť, keďže len deň predtým prišiel z Fínska babybox plný vecí, predchádzajúci piatok sme boli pre zásielku kozmetiky/lekárne a ani nie týždeň dozadu som doniesla základ na látkové plienky. Celkovo sa mi darí kompletizovať výbavu, takže toho pribúda pomerne dosť.

A uznávam, že malý nepotrebuje úplne všetko. Lenže čiernobiele leporelo na prvé týždne (a farebnejšie z druhej strany na tie ostatné) som fakt musela mať (Montessori predsa!), konečne som objavila deku, ktorá sa mi zapáčila na prvý pohľad a na niečom sa batoliť i pásť koníky musí. Tej žirafe sa tiež ťažko odolávalo, hoci väčšinou sa mi žirafy na detskom nábytku či oblečení skôr protivia. Ale táto je akási iná a sympatická.

No a bodyčko, tak to bolo v akcii, naviac som potom nemusela platiť poštovné. Na nila.cz si nejakú dobu zakážem chodiť, ešte tam náhodou objavím niečo ďalšie, čo zaručene potrebuje(m). A vôbec, získať výbavičku bez modrej a ružovej sa zdá byť oveľa jednoduchšie, ako som si pôvodne myslela.

A tá radosť, keď som zistila, že polovica vecí je od fínskej značky Mainio.

Zajtra sa tešte na ďalšie tri tipy, tentokrát výhradne z ČR.

Nila.cz

Poznámka

„A čo meno, už máte vybrané?“

baby name

Zdroj: todaysparent.com

Máme. A vlastne už dosť dlho, aj keď občas tvrdím niečo iné. Keď nám pri ultrazvuku v 16. týždni tehotenstva bolo oznámené pohlavie bábätka, trošku som spanikárila, že nemáme absolútne žiadne chlapčenské meno a žiadne sa nám nepáči. Za to dievčenských máme asi päť, tak prečo je to chlapček? Nakoniec sme ale meno vybrali pomerne rýchlo. Zhodli sme sa na ňom obaja a prakticky okamžite. Nechali sme si ho pár dni uležať v hlave, párkrát si ho povedali, začali tak malého oslovovať.

Dnes už je viac menej jasné, že sa tak naozaj volať bude. Ešte síce padli dve-tri iné mená, ale veľmi rýchlo sme ich zamietli. To prvé sme si zamilovali a ja už si ani neviem predstaviť, že by sa volal inak. Dokonca ani neverím, že by som naňho po pôrode pozrela a prišla s niečím úplne iným.

Častokrát počúvam, aký problém bol s výberom mena. Tehotných žien i čerstvých mamín mám vo svojom okolí desiatky, už ich ani nerátam. Samozrejme, každý je zvedavý na to, ako sa im darí, či už vedia pohlavie a ako sa bude volať. Problémom je, že keď meno poviete nahlas, zaručene sa nájde minimálne jedna osoba, ktorá k tomu bude mať negatívne pripomienky. Väčšinou ich je ale viac.

Či už je to osobný názor na to, prečo má meno zahraničné, ako sa nehodí k priezvisku, aké je rozšírené, poučenie, že tak sa volala jej teta z tretieho kolena, historka o neobľúbenom spolužiakovi, nadávky na bývalého šéfa. Som si istá, že nech vyberiete akékoľvek meno, niekto vo vašom okolí s ním má spojenú osobu z minulosti. A rád vám to bude vyhovárať bez ohľadu na to, že vy dotyčného buď nepoznáte, alebo vám je to jedno.

Oveľa väčšie obavy mi ale robilo to, že ak my povieme meno, aj ostatní tak začnú malému hovoriť. A ja som si istá, že za tých pár mesiacov by mi ho sprotivili. Možno ešte rýchlejšie. Je to naše dieťa, moje tehotenstvo, drobček, čo rastie vo mne a oni si ho „privlastňujú“ menom? Tak to teda nie! 😀

Viem, že tento argument je trošku zvláštny, ale založený na osobnej skúsenosti. Ešte na začiatku tehotenstva som mala dve mená, jedno chlapčenské a druhé dievčenské. Boli moje obľúbené a hoci nebolo jasné, či ho/ju tak naozaj pomenujeme (skôr nie, nehodia sa k priezvisku), medzi rečou som povedala, že tieto sa mi páčia. V okamihu, keď ho/ju (vtedy sme ešte ani zďaleka nevedeli, čo čakáme) tým menom oslovili, vedela som, že tak by sa nevolal(a), ani keby sa k priezvisku hodí.

Takže nakoniec sme sa rozhodli vydržať až do konca a meno oznámime po pôrode. Občas si musíme dávať väčší pozor, neoslovovať ho tak, keď je poblíž osoba, ani ho nikam nenapísať. Našťastie rozhodnutie rodina rešpektuje a na meno sa nepýta, iba brat stále háda. Prišiel aj s takými menami, o ktorých existencii úprimne pochybujem. So známych sa sem-tam niekto snaží získať aspoň malú nápovedu, no v tomto sme s manželom neoblomní.

Naviac sa mi páči to malé tajomstvo medzi mnou, manželom a malým. Ostáva ešte dva mesiace vydržať, ale to už by nemal byť problém. Dovtedy to bude bábätko alebo malý.