Poznámka

Z Tangeru do ulice Zlodejov

Autor: Mathias Énard
Názov: Ulice Zlodějů
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha ZLín
Počet strán: 264
Orig. názov: Rue des voleurs
Preklad: Anna Lukavská, Erik Lukavský

. . .

Už nie chlapec, ešte nie dospelý. Lachdar je vyhnaný svojou rodinou, pretože bol pristihnutý nahý so svojou sesternicou. Tým začala smutná cesta plná dobrých aj zlých náhod, stretnutí a činov. Ulice Zlodejů je na prvý pohľad príbehom mladého Maročana, ktorý mal sen dostať sa do Európy. Ale už od prvej kapitoly začína čitateľ tušiť, že za tým bude niečo viac.

Výborne a pútavo napísaný román je výpoveďou o spoločnosti, náboženstve, túžbach mladých. Pretína sa so skutočnými udalosťami, ktoré viac či menej zasahujú do života Lachdara. Arabská jar, revolúcie, demonštrácie, teroristické útoky i smrť bin Ládina.

Lachdar by radšej sníval o sesternici Merjem, o Španielke Judite, čítal detektívky, bol slobodný. No rodina ho odvrhla, kamarát sa mení, nie všetko, čo vyzerá ako nádej a vstupenka do slobodného sveta, tak nakoniec dopadne. Mesiace plynú a život hádže Lachdarovi pod nohy ďalšie prekážky i príležitosti.

Ulice Zlodejů mi nejedenkrát pripomenula výborný román 35 mrtvých. Oba ma pohltili od prvej strany, nedokázala som sa od nich odtrhnúť, za čo môže aj skvelý preklad. Oba majú správnych hlavných hrdinov. Takých, s ktorými sa život nemaznal, no oni sa nezľakli, išli ďalej.

Ulice Zlodejů ma skrátka bavila. Kapitoly, svižne napredovali, občas o deň, občas o týždne. Nebol priestor na slabé miesto.

Autor Mathias Énard má už pár kníh na svojom konte. Je arabista a prekladateľ. Žil na Blízkom aj Strednom východe, usadil sa v Barcelone. Témam v knihe dobre rozumie, miesta pozná. Knihe to dodáva veľkú dávku reálnosti a to ma bavilo.

Príbeh Lachdara môže byť kľudne skutočný, môže sa v ňom skrývať desiatky príbehov ďalších mladíkov.

Že to bude za plný počet som vedela už v prvej časti. Kniha ich má tri, každá sa odohráva v inom meste. Od Tangeru až po carrer Robadors, ulica Zlodejov. Miestami možno nebude pre slabšie povahy, ale tým sa nenechajte odradiť. Ulice Zlodejů skrýva veľa a bola by škoda ju nepreskúmať.

___

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Vianočné knižné tipy pre dospelých na poslednú chvíľu

Ja som vedela, že som pred Vianocami chcela ešte publikovať jeden článok. Chýbajú tu tipy na knihy pre dospelých! Tak idem na to, nech sa páči, toto odporúčam pod vaše vianočné stromčeky, všetky knihy som tento rok prečítala, niektoré vyšli už dávnejšie, ale nebojím sa ich odporúčať.

Triediť do kategórii pre tatina, pre maminu, pre babičku a tak ďalej nebudem, lebo čo ak máte babičku vášnivú čitateľku severských krimi a tatínka, čo na tajnáča číta harlekýnky (akurát tomu neporadím, pretože na harlekýnky som zatiaľ nenašla odvahu). Knihy pre deti som spomínala tu.

Tento rok ma bavila najmä česká tvorba. Medzi to najlepšie patrí román Hana od Aleny Mornštajnovej. Ak by sa vám málilo jej výborného písania, odporúčam aj Hotýlek. Druhý top je Autismus & Chardonnay.

Z ČR ešte neodchádzam. Humorne naladeným ľuďom určite sadne Jen aby, řekla moje žena, dospelým, čo sa ešte cítia mladí, venujte Losos v kaluži, ak blízky potrebuje povzbudiť, príbeh Terezy Salte môže byť tá správna voľba, v kníhkupectve hľadajte Šlehačková oblaka. Náročný čitateľ ocení Jezero, ktoré napísala víťazka Magnesia Litera Bianca Bellová. Všetkým matkám naordinujte pohodu a Krkavčí matka? Veroniky Hurdovej. A klasikou je nový Zibura a jeho tretia, tentokrát i nádherne ilustrovaná kniha Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii.

Nesmie chýbať niečo severské, ale iba poskromne, veľa som toho neprečítala. Komiks Agnes a sedmý host pre každého a poviedky Cestovat nalehko pre milovníkov Tove Jansson. Ak teda chcete poznať aj niečo viac, ako iba Mumínkov.

Poďme do sveta.

Nesklame Robert Fulghum, napríklad poviedky Poprask v sýrové uličce alebo tanečné Drž mě pevně miluj mě zlehka. K poviedkam sa ešte vrátim, tento rok ma zaujali argentínske Co nám oheň vzal. Magický realizmus, trošku tajomná a veľmi zvláštna atmosféra. Na pohodové spomienkové čítanie odporúčam Etta a Otto a Russell a James. Nádherný poetický príbeh som objavila v novele Hedvábí.

Skvelé a trochu i poučné čítanie bolo Dvanáct kmenů Hattiiných. Udalosti, na ktoré nesmieme zabudnúť, sú výborne spracované napríklad v komikse Maus, v tomto prípade holokaust. Drsná krimi? Jednoznačne pokračovanie Jerúldelgera s názvom Kruté časy. Jemnejšia krimi? Čínska detektívka Případy soudce Ti, napríklad Zelený čaj s arsenikem, ale Garamond od leta vydal ešte Smrt na podzimní řece.

Kvalitnú literatúru vydáva slovenské nakladateľstvo Absynt. Obzvlášť Akoby si kameň jedla odporúčam. Ďalšia dôležitá kniha, ktorá by nemala v rodinnej knižnici chýbať – Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť.

Nenáročná young adult? Aj takú som tento rok prečítala a prekvapivo ma bavila. Odvrácená tvář lásky od populárnej Colleen Hoover, pre mladých dospelých ako stvorené. Dve krásne jednohubky skôr pre ženy, to sú Ubulená hromádka štěstí a Slaďák. Pre cestovateľov Atlas zemí, které neexistují a pre všetkých, ktorí majú radi Japonsko Podivuhodný život osamělého pošťáka.

Montessori rodičom knihu Ako oslobodiť potenciál vášho dieťaťa.

Tento rok som čítala veľa komiksov a detských kníh, románov už viac nebude. Mám rozčítané ešte nejaké knižky, ktoré ma bavia. Na 100 % ich zatiaľ odporúčať neviem, no moja čitateľská intuícia mi našepkáva, že nebudú krok vedľa. Takže pre mladých ešte Divotvůrce, zo spoločenských románov Ulice zlodějů, z Fínska Magický průvodce městem pod pahorkem (fakt som ho od pôrodu ešte nedočítala), pre rodičov Najděte si svého marťana, všetkým Sůl moře no a samozrejme klasika v historických románoch, autori Ken Follett a Jan Guillou. Dozvedieť sa o minulom storočí prostredníctvom ich ság je zážitok.

Síce som nečítala toľko, ako po minulé roky, to mi ale nebránilo knihy naďalej kupovať. Je medzi nimi zopár románov, na ktoré sa neskutočne teším, dúfam, že si nájdem čas čo najskôr a verím, že nesklamú. Preto posledný odsek venujem knihám, ktoré mám doma, na prečítanie čakajú a ja naozaj verím, že stoja za to.

Oneiron, Náš všední život, Jen zvířata, Jmenuju se Leon, Plamen v temnotě, Kdy bude konečně zase všechno takové, jaké to nikdy nebylo, Malinka, Řeka, která teče pozpátku, Na konci samoty, Mlčení, Posvátné lži Minnow Blyové, Ke dnu, Jidáš, Nekončné dny, Všichni ptáci na nebi, Vegetariánka, Kouzelníkův únik z reality, Amerikána, Hledání modré, Pojď sem, ať ti můžu dát pusu, Únava materiálu a Šest vran.

Vaše tipy na knihy, ktoré vás tento rok zaujali a bavili, uvítam v komentároch.

Poznámka

Čítam aj na materskej II

Robert Fulghum – Drž mě pevně miluj mě zlehka

Fulgum opäť nesklamal. To on ani nevie. Jeho príbehu sú balzamom na dušu. Príjemné, jednoduché, pohodové, úsmevné a krásne. Veľmi rada jeho tvorbu čítam.

Drž mě pevně miluj mě zlehka som si vybrala na čítanie niekedy po polnoci. Adamko sa zobudil a vyžadoval svoju porciu mliečka, a ja som nemala zrovna nič iné v Kindle rozčítané. Chcela som niečo nenáročné, pretože úprimne, po troch hodinách spánku v hlbokej noci sa na nič intelektuálne, psychologické ani dramatické necítim. Fulgum mi presne sadol a skoro ma i roztancoval.

Príbehy z tančírny Century sú o ľuďoch i o láske. Ale najmä o tanci. Od každého trošku v tom správnom pomere. Veľmi sympatické postavy a najmä skvelé prostredie tančiarne Century. Skrátka ideálne čítanie aj na podvečerné leňošenie.

4/5

Timothy Snyder – O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia

Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.

Krátke, ale dôležité. Z histórie sa môžeme ponaučiť a nie je tajomstvom, že história sa opakuje. Môžu sa zopakovať zlé veci, alebo ich môžeme včas rozpoznať a vyhnúť sa im. Nie je to iba o veľkých spoločnostiach a politikoch. Zmenu môže spraviť každý. Musíme začať od seba. Nesmieme stratiť svoju ľudskosť.

Keby sa však právnici riadili právnou normou, že poprava bez súdneho procesu nie je zákonná, keby doktori akceptovali pravidlo, že nie je možné vykonať operačný zákrok bez súhlasu pacienta, keby obchodníci neobchádzali zákaz otroctva, keby byrokrati odmietli papierovanie okolo likvidácie ľudí, potom by to nacistickému režimu značne komplikovalo páchanie zverstiev, vďaka ktorým si ho pamätáme.

Timothy Snyder napísal dvadsať výborných postrehov, ktoré by si mal prečítať každý. Sú skrátka knihy, ktoré vám niečo dajú. Nad ktorými môžete premýšľať a ktoré by sa mali šíriť ďalej. Som presvedčená, že O tyranii je jednou z nich. Tak si ju, prosím, prečítajte. A šírte ďaľej.

Odstráňte teda obrazovky zo svojich izieb a obklopte sa knihami. Postavy z Orwellových a Bradburyho kníh to urobiť nemohli – ale vy ešte áno. Čo čítať? Každý dobrý román oživuje našu schopnosť rozmýšľať o viacvýznamovosti situácií a posudzovať zámery iných. V tejto chvíli by mohli poslúžiť Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského a Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Román Sinclaira Lewisa To sa tu nemôže stať možno nie je veľkým umením, zato román Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike je lepší. Románom o tyranii a odpore je dielo J. K. Rowlingovej Harry Potter a Dary smrti, ktoré poznajú milióny mladých Američanov. Ak ste toto dielo vy, vaši priatelia alebo vaše deti prvý raz neprečítali v tomto význame, stojí za to sa ku knihe vrátiť.

5/5

Když ti to udělá radost

Výber poviedok od prevažne českých autorov. Michal Viewegh, Robert Fulghum, Petr Šabach, Emil Hakl, Milan Lasica, Petra Soukupová, Pavel Renčín a Lenka Sobotová. Osem poviedok na rôzne témy. S poviedkami od Viewegha a Fulghuma som sa už stretla predtým, v inej ich tvorbe, ostatné boli pre mňa novinkou.

E-knihu som objavila zadarmo v mojej e-knižnici na Alze. Známe mená ma presvedčili, aby som si ju aj stiahla. Niečo málo cez sto strán, nenáročné čítanie, skrátka taká jednohubka, ktorá vám vlastne ani dlho neutkvie v hlave, ale číta sa príjemne. Niektoré boli skvelé (najmä tá od Fulghuma), niektoré zaujímavé (napríklad fantasy krimi od Renčína). Zväčša by ma aj nalákali na ďalšiu autorovu tvorbu. Vlastne výberu nemám čo vytknúť, ale priznávam, že v papierovej podobne (a vlastne i elektronickej) by som si ju nezakúpila. Ako ukážky ale fungujú dobre.

4/5

Poznámka

Vitaj, Čibi!

kocici-host-web

Autor: Takaši Hiraide
Názov: Kočičí host
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: HOST
Počet strán: 160
Orig. názov: Neko no kjaku
Preklad: Anna Křivánková

. . .

Kočičí host prišiel v ten pravý čas. Nie iba k manželskej dvojici príbehu, ale aj ku mne. Svojim poetickým jazykom, pomalým tempom a príjemnou atmosférou si ma okamžite podmanil. Čítala som ho v období, kedy som chcela práve takýto pokojný príbeh. Žiadne zložité, akčné či dramatické zvraty. A čítala som dlho, aj keď je to skôr novela.

Mačiatko, ktoré bezdetná manželská dvojica pomenovala Čibi, vkráčalo do ich záhrady, domčeka a života celkom nečakane. Spočiatku sa len obzerali, no veľmi rýchlo si získala ich srdcia. Tešili sa na každú chvíľku s ňou, pripravovali jej dobroty, nechávali otvorené, rozprávali sa o nej. Vedeli, že patrí chlapčekovi zo susedstva, no zároveň trochu cítili, že je aj ich.

Na pozadí toho odkrývajú svoje bežné životy, zamestnanie a úskalia s bývaním. Dej je skutočne veľmi jednoduchý. Krása je v tom, ako je napísaný, má v sebe niečo japonské. Plynutie času, opisy, atmosféra… Z príbehu vyžaduje neuveriteľný kľud, ale aj harmónia. Netuším, ako sa to autorovi podarilo, ale citlivo vystihol všetky detaily. Nejedenkrát som sa ocitla na záhradke aj ja.

Na jednej strane vám príbeh učaruje, na druhej strane, na niekoho môže pôsobiť až príliš nudne. Musí sa trafiť do nálady a som si istá, že ak vystihnete tú pravú dobu, užijete si ho ako dokonalé knihomoľské klišé – so šálkou čaju, v deke a pri okne, za ktorým padá dážď alebo jesenné listy.

4,5/5

Poznámka

„Každé město potřebuje knihkupectví“

Ctenari z Broken Wheels doporucuji

Autor: Katarina Bivaldová
Názov: Čtenáři z Broken Wheel doporučují
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Host
Počet strán: 400
Orig. názov: Läsarna i Broken Wheel rekommenderar
Preklad: Martina Kašparová

. . .

„Cítíš to? Vůně nových knih. Nepřečtená dobrodružství.

Aj to najmenšie. Aj Broken Wheel. Malé mestečko kdesi v Iowe so štyrmi ulicami, skrachovanými obchodmi a poloobývanými domami.

Dva roky si Sara a Amy písali dopisy. Začalo to kúpou knižky v internetovom antikvariáte, skončilo to listovým priateľstvom dvoch odlišných žien, ktoré spájala láska ku knihám. Po dvoch rokoch sadla Sara Lindqvistová s trinástimi knihami do lietadla, aby na pozvanie Amy prežila prázdniny v Broken Wheel. To, čo mali byť krásne týždne s niekým, s kým sa mohla hodiny rozprávať o knihách, sa premení na tie najneuveriteľnejšie chvíle. Pretože Amy je mŕtva a Sara sa ocitá v deň pohrebu v jej dome.

Amy nemůže být mrtvá, uvažovala Sara. Byla to moje kamarádka. Měla přece ráda knížky, proboha!

Broken Wheel je bez preháňania ospalá diera. Jedinou zaujímavosťou je všadeprítomná kukurica a kukurica vlastne nie je vôbec zaujímavá. Sara sa cíti sama, hoci z listov jej obyvateľov pozná. Dokonca viac, ako by si samy mysleli. Nevie, čo tam bude robiť, či je vôbec správne, aby ostávala v Amyinom dome a naviac tam nikto nečíta knihy.

Člověk musí být tak trochu snílek, aby docenil knihy, alespoň zpočátku.

Po počiatočnom ostychu sa Sara začne zapájať do diania v mestečku a pozoruje, ako to tam funguje. Bližšie spoznáva jednotlivé postavičky, vzťahy medzi nimi. Cíti sa vlastne celkom vítaná aj keď neužitočná. Veď jediné, čomu skutočne rozumie, sú knihy. A keď sa nad tým tak zamyslí, prečo by obyvateľom Broken Wheel nemohla prostredníctvom maličkého kníhkupectva s Amyinými knižkami ukázať, aký úžasný svet sa skrýva na stránkach kníh?

Svěřili jí šedý, zaprášený obchod a ona ho proměnila v okouzlující, útulné knihkupectví; pokud tohle neznamenalo něco v životě dokázat, pak Sara nevěděla, co jiného by to mělo být.

Sara sa stane miestnou senzáciou. Otvoriť si kníhkupectvo vyžaduje poriadnu dávku odvahy a ona pôsobí tak presvedčená o svojom konaní, je že jej pomáha celé mestečko. Dokáže ľudí pohnúť tým správnym smerom, vyprovokovať k činom. A naviac si stále číta.

V tomhle byli lidé zvláštní. Mohli jste jim být sebevíc ukradení, ale pokud byste si otevřeli knížku, hned by vás považovali za nezdvořáka.

Čtenáři z Broken Wheel doporučují je nádherná knižka o knižkách. Príjemne napísaná, veď i dostala nálepku úžasný feel-good román. Priznám sa, že to ma nalákalo v anotácii najviac. Okrem dobrej nálady sa mi ale dostalo oveľa viac. Najmä hromada knižných tipov, ktoré si musím prečítať.

Když nad tím tak přemýšlela, najít nějakou chlapskou detektivku, ve které se neřeší alkoholismus, bude těžké.

Toľko úžasných myšlienok a postrehov o knihách. Všetky tie drobné radosti, ktoré každý knihomoľ zažíva pri čítaní. Katarina Bivaldová vo svojej prvotine do bodky opísala tie pocit, aké prežívame s veselou i smutnou knihou, ako veľmi nám záleží na pohodlnom ušiaku v ktorom sa dá hodiny bez prestávky čítať, akú škálu emócií dokážeme prežiť za tri hodiny čítania.

Jak to, že se vyžadují varovné texty na krabičkách cigaret, ale už ne na přebalech tragických knih?

Obľúbila som si každú jednu postavu mestečka Broken Wheel. Boli veľmi predvídateľný, malomestskí, ale svojim spôsobom príťažlivý. Obľúbila som si romantickú líniu, pár rodinných prekvapení i napínavé chvíle spojené so Sariným koncom pobytu.

Neexistovalo nic více frustrujícího než špatná literatura pro ženy.

400 strán? Čítajú sa samé, atmosféru mestečka a Sarinho kníhkupectva sa mi vôbec nechcelo opustiť. A možno ani neopustím, pretože kedykoľvek si prečítam nejakú so Sariných alebo Amyiných obľúbených kníh, spomeniem si na čitateľov z Broken Wheel.

Pokud už člověk trávil většinu času s knihami, určitě by si měl přečíst díla nositelů Nobelovy ceny, klasiků a těch, o nichž všichni mluvili, ale sami je nečetli, jak by to formuloval Mark Twain.

Ak milujete knihy, určite sa v románe spoznáte. Určite si tam nájdete to svoje. A k tomu príjemný a romantický príbeh o tom, že kde sú priatelia, stanú sa divy.

„Byla jsem vzhůru dlouho do noci a četla. Zapomněla jsem dokonce i kouřit.“

Povinné čítanie pre každého knihomoľa, doporučené každému, kto ešte neobjavil čaro kníh.

Mně osobně vždy připadalo, že knihy mají určitou léčivou moc; když už nic jiného, dovedou rozptýlit.

4,5/5

Poznámka

Americký sen Džendeho Džongy

Touhy Dzendeho Dzongy

Autor: Imbolo Mbue
Názov: Touhy Džendeho Džongy
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 408
Orig. názov: Behold the dreamers
Preklad: Libuše Čižmárová

. . .

Život v Kamerune nebol ľahký pre Džendeho Džonga, ani pre jeho rodinu, ani pre tisícky ďalších obyvateľov. Ak sa niekto nenarodil do bohatstva, nemal šancu stať sa bohatým. Pre mnohých sa tak jediným snom stáva odísť z krajiny a dopriať lepší život sebe i blízkym. Džende Džonga patrí medzi nich. Tvrdo pracoval, aby našetril na letenku, odletel do Ameriky, ešte tvrdšie pracoval, aby za ním mohla priletieť aj jeho manželka Nene a synček, a spolu tak mohli začať žiť svoj americký sen.

Získať zelenú kartu je náročné a než sa Džende s rodinou stanú americkými občanmi, musia prejsť dlhým imigračným procesom a stráviť roky v neistote. Džende ale našťastie dostane, na základe dobrého odporúčania, prácu šoféra pre Clarka Edwardsa, bohatého manažéra v Lehman Brothers banke. Nenáročná práca za slušné peniaze im umožní niečo našetriť, jeho žene študovať, synovi dopriať pekné detstvo. Nezľaknú sa ani príchodu druhého potomka a Nene si v rodine Edwardsových nájde tiež prácu a získa ich sympatie.

Píše sa rok 2008, Barack Obama ešte nie je prezidentom a hospodárska kríza je za dverami. Americký sen Džendeho Džongy sa má čoskoro zrútiť ako domček z kariet, len čo sa svet dozvie o neférových praktikách banky Lehman Brothers.

„Táta je řidič, protože nedokončil školu. A teď už nikdy nebude moct školu dokončit, protože musí pracovat, abychom ty a já školu dokončit mohli. Práce řidiče je pro tátu dobrá, ale nebude dobrá pto tebe.“
Liomi se přinutil k úsměvu.
„Už jsem ti to říkala a budu ti to říkat pořád: pro lidi, jako jsme my, je škola vším. Nepovedeme si dobře ve škole, nebudeme mít v tomhhle světě žádnou šanci Tomu rozumíš, ne?“
Přikývl.
„My s tátou nechceme, aby z tebe jednou byl řidič. Nikdy. My chceme, abys ty sám měl jednou svého řidiče. Třeba se staneš velkým mužem z Wall Street jako pan Edwards, co ty na to? To bychom byli moc šťastní. Ale nejdřív musíš být dobrý ve škole, fajn?“

Touhy Džendeho Džongy je dlhá kniha, ale krásne a realisticky napísaná, takže jej radi venujete víkend. Džende i Nene sú príjemní ľudia, ktorí síce majú svoje chyby, za ktoré ich nebudete mať radi, ale zároveň sú tak odhodlaní, že im budete držať palce, aby im tá Amerika vyšla.

Nie je to iba román o túžbe získať lepší život, ale aj rozdieloch medzi nami. O tom, ako niekto príde z chudobnej krajiny a je vďačný aj za dve namáhavé práce od rána do večera, vrátane víkendov, ako považuje za dôležité, že jeho dieťa môže študovať. Na druhej strane sú to uponáhľaní bankári z Wall Street, ktorí majú peniaze, dávajú to najavo životným štýlom, ale akosi zabúdajú na samotný život a najmä na rodinu.

Tiež je to príbeh o exotických kamerunských jedlách, americkom sne, bublinách, ktoré časom prasknú a New Yorku. Meste všetkých národov, možností, rozdielov. Touhy Džendeho Džongy je kniha o rodine a sile zvládnuť aj nemožné.

Džende i jeho zamestnávateľ Clark majú rozdielne osudy, pochádzajú z úplne odlišných spoločenských vrstiev, ale majú aj veľa spoločného. Oboch ich čakajú náročné rozhodnutia, ktoré budú stáť mnoho sĺz.

Autorka Imbolo Mbue opísala celý Džendeho boj o získanie vytúženého amerického života veľmi dôverne. Sama pochádza z Kamerunu a odišla do USA, študovala na univerzite. Pozná problémy s akými prichádzajú imigranti do styku, prostredie, z akého utekajú i sny, ktoré v sebe nosia.

5/5

Za poskytnutie tejto skvelej e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Na lodi do kráľovského mesta

Kralovo srdce WEB

Autor: Gaute Heivoll
Názov: Královo srdce
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 222
Orig. názov: Kongens hjerte
Preklad: Kateřina Krištůfková

. . .

Z Nórska do Kodane sa plaví loď. Jej posádku ale netvoria ostrieľaní námorníci ani dobyvatelia. Píše sa rok 1775 a najmä juhozápadné Nórsko sužuje neznáma kožná choroba. Na palube lode sa plaví viac ako desať chorých pacientov, ktorým sa má dostať starostlivosti v Kodanskej nemocnici. Medzi nimi je i otec a dievča. Otec prišiel o manželku i staršiu dcéru, ostalo mu jediné dieťa. A musí sa prizerať, ako neznáma choroba pomaly ničí aj to.

Královo srdce je pomerne krátkym príbehom o škaredom prostredí v 18. storočí, kedy neexistovali očkovania, účinné lieky ani pravidelná lekárska starostlivosť. Tá je ešte len v plienkach, metódy liečby sú z nášho pohľadu až šokujúce.

Otec seděl na pelesti, Deegen zatím dívce vymýval rány peroutkou namočenou do oleje a kolem nich se šířilo jakési důvěrné ticho. Dívka se zklidnila, zdála se být téměř spokojená, z koutků úst jí po tvářích stékaly kapky vody, otřel jí je. Rány měla stále stejné, nebo snad o trochu méně zapálené, možná svěžeji zbarvené a méně mokvající, nevěděl. Posléze ji Deegan přiložil nové obvazy. Otel sledoval jeho hubené prsty pracující v jasném světle lampy. Sledoval jeho hladkou bezvousou tvář, pootvořená ústa, a všiml si medailonku, který se mu houpal na hrudi a narážel mu zevnitř na košili.

Mohol to byť skvelý román. Námet za to rozhodne stojí. Tajomná choroba, ľudské osudy, pokroky v medicíne, stiesnené priestory lode. Naviac podľa skutočnej udalosti. Tiež si viete predstaviť hutnú a ľudskú drámu, všakže?

Autor zvolil nie zrovna najlepšiu formu podania. Absencia úvodzoviek možno mala nejaký význam, ale mne ostal skrytý. Mám pre podobné výstrelky pochopenie, ale v tomto prípade sa to vyslovene nehodilo.

Jasne oddelené odseky boli vítaným prerušovaním samotného deja. Musím povedať, že každou ďalšou stránkou ma bavil čoraz menej. Celý sa totiž točil iba okolo otca a dcéry a neprinášal žiadne zaujímavé okamihy. Čítať to v jednom celku by bolo podstatne náročnejšie.

Oceňujem, že autor veci pomenoval na rovinu. Kožná choroba a smrť nie sú príjemné udalosti, najmä v 18. storočí, takže nemá zmysel o nich písať kvetnato. Za to má u mňa plusové body. Naopak niektorými prirovnaniami si ma nenaklonil. A nezískalo si ma ani správanie postáv. Akosi som si k nim nenašla vzťah a keď to preženiem, aj keby sa celá loď potopila, dlho by som nesmútila.

Bohužiaľ, najzaujímavejšou časťou knihy je jej úplný koniec. Ten za poslednou bodkou príbehu. Ten o dánskom lekárovi Hendrichovi Deegenovi. Niekoľko odstavcov o jeho osobe a chorobe, ktorá hrala podstatnú úlohu v príbehu.

Rozhodne nechcem povedať, že Královo srdce je zlý román. Nie je. Holka modrookatá je z neho napríklad nadšená (klik!). Lenže mne toho veľa nepovedal. Verím tomu, že keby je príbeh viac drsný, viac o chorobe, viac o lekárovi i ďalších pacientoch, tak by som ho prečítala už za jeden večer a nie až za dva. Lenže takto to bol unavujúci pohľad na otca, ktorý so svojou dcérou vedie nezaujímavé dialógy a nečinne sa prizerá, ako jeho dcéra striedavo umiera alebo sa jej stav zlepšuje.

A to som naozaj chcela, aby sa mi kniha páčila, aby som mala dôvod si jeho predchádzajúci román Než shořím kúpiť, keď už ho mám tak dlho vo wishliste. Myslím, že tam ešte nejakú dobu ostane.

3/5

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.