Poznámka

Severský literární večer

Hádam, že žiadnemu knihomoľovi neušlo, čo sa koná budúci týždeň. V štvrtok začína v Prahe knižný veľtrh Svět knihy! Knižné Vianoce, sviatok pre všetkých, ktorí sa nevedia dočkať nových kníh, autogramiád, besied, stretnutí s autormi a ďalšieho knižného programu.

Svět knihy som si užila minulý rok, kedy bol hlavnou témou Sever. O mimoriadne vydarenom ročníku, kde som od rána do večera strávila celé štyri dni a dokonca som bola pozvaná na besedu Blogeři doporučují severskou literaturu, si môžete prečítať v mojich reportoch.

Tento rok bude iba nakupovací. So šesťtýždňovým bábätkom v kočíku sa chceme vyhnúť najväčším davom v piatok a sobotu. Vtedy je problém prejsť z jednej strany na druhú a vzduch býva občas nedýchateľný. Naopak nedeľa bola pred rokom veľmi pohodová, uličky prázdnejšie, ľudí pomenej. Ideálne pre nás.

No Skandinávsky dům ma na jednu akciu predsa len nalákal. Ako inak severskú. Nie som si istá, či ju naozaj stihnem, nakoľko práve v piatok do Prahy prídeme (v sobotu budeme na festival mini) a s Adamkom sa zatiaľ veľmi plánovať nedá. Ale ak všetko dobre dopadne, o siedmej večer prídem do Lapidária na Severský literárny večer.

Dve hodiny, šesť hostí. Tešiť sa môžeme na autorov, ktorých knihy už nejaký ten mesiac môžeme čítať ale i autorov, ktorých knihy ešte len vychádzajú. Sú to autori kníh pre deti i dospelých. Prídu Tuomas Kyrö (kniha Mrzout mu vyjde čoskoro v Argu), Frida Nilsson (Gorila a já, Piráti z Ledového moře), Riikka Pelo (román Náš všední život vychádza v týchto dňoch), Selma Lønning Aarø (Už budu!), Alen Mešković (Ukulele Jam) a Marit Reiersgårdová (nedávno vyšla detektívka Závěje).

Besedy doplní scénické čítanie úryvkov v podaní herečky Márie Jansová a samozrejme bude i autogramiáda. Tak si poznačte a príďte aj vy. Budúci týždeň, v piatok 12. mája, 19:00 prvá časť, 20:00 druhá časť, Lapidarium Národního muzea. Všetko podstatné nájdete aj na skandinavskydum.cz. A možno sa uvidíme.

Poznámka

Šieste dovolenkové čítanie

Niekedy mi na celom cestovaní príde najťažšie presvedčiť manžela, že naozaj so sebou potrebujem aj papierové knihy. Aj keď letíme na druhý koniec sveta iba s príručnou batožinou. Ja si ich odnesiem. A obzvlášť teraz, keď sa mi s rastúcim bruškom číta čoraz ťažšie, si chcem užiť posledné chvíľky s papierovou knihou. Čoskoro prejdem už len na Kindle a pár mesiacov (alebo rokov?) budem v knižnici iba utierať prach.

Čakali nás dosť dlhé lety i samotná cesta autom do Amsterdamu, nakoniec mi ani neprišlo veľa, že si do lietadla beriem tri knihy a ďalšie tri do auta. Aj keď som nakoniec niektoré dočítala už tradične až po dovolenke a paradoxne počas samotného cestovania som tomu moc nedala.

Dnes teda o tom, čo som (roz)čítala na Filipínach.

Kati Hiekkapeltová – Kolibřík

Novinka z Fínska, ktorú som rozčítala už v lietadle. Ak by mi v preklimatizovaných priestoroch nebola taká zima a nebola som unavená, dočítam ju počas jedného letu. Ale väčšiu starosť mi robilo, ako udržať deku tak, aby na mňa nefúkalo.

Vyzerá to, že sa nám rysuje ďalšia kvalitná detektívna séria. Hlavná hrdinka je Anna Fekete, Maďarka z Juhoslávie, ukážkovo integrovaná do fínskej spoločnosti. Ale ako doma sa tam stále necíti. No to vlastne nikde. Začína kariéru vyšetrovateľky a najväčšiu výzvu predstavuje už kolega. Arogantný alkoholik a xenofób. Do toho dostáva prvé dva neľahké príbehy a pútavý príbeh s nečakaným rozuzlením sa môže začať. 

Kolibřík je úžasná jazda a ak rozmýšľate, čo milovníkovi severských krimi tento rok pod stromček, nesiahnete vedľa. Už to, že kniha vyšla v HOSTe je akousi zárukou kvality. Spoločenské otázky, ktoré v severskej krimi nemôžu chýbať, sú tentokrát prisťahovalectvo a iné kultúry.

Johanna Holmströmová – Hush Baby

Ďalšia fínska kniha a ďalšie skvelé prekvapenie. E-knihu som dostala na recenziu z nakladateľstva Kniha Zlín, preto sa jej dostalo viac slov. Prečítať si ich môžete v článku s názvom Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören.

Stéphanie Des Hortsová – Cartierova panteřice

Kto by nepoznal okúzľujúce šperky Cartier? Ale kto pozná aj históriu za nimi? Cartierova panteřice je príbehom kurtizány a neskôr šperkárky Jeanne Toussaintovej, ženy, ktorá dala značke Cartier nezameniteľnú podobu. Bola milenkou, múzou, inšpiráciou, ale najmä silnou ženou, pre ktorú odpoveď „Nie, to je nemožné taký šperk vyrobiť“ bola výzvou.

Páčil sa mi spôsob, zvláštne umelecký, poetický a spevavý, akým je kniha napísaná. Spočiatku. Ku koncu už mi nesedel a skôr prekážal. No atmosféra bola vykreslená trefne, luxusné šperky, kolekcie na zákazku, no i vojnové roky, vzťahy a ďalšie známe osobnosti tej doby. Vedeli ste napríklad, že jej dobrou priateľkou bola Coco Chanel? V knihe narazíte na desiatky osobností umenia, politiky a módy.

Len teda pozor, pretože pri čítaní možno dostanete chuť na nejaký originálny šperkársky kúsok, ideálne priamo od Cartiera.

Manel Loureiro – Apokalypsa Z: Začiatok konca

Zombie knihy nepatria u mňa k vyhľadávaným, ale to najmä preto, že prvá a zatiaľ jediná, ktorú som čítala, bola Svetová vojna Z. Jedna z najlepších kníh vôbec, ktorú som doslova hltala a som z nej nadšená doteraz. No po dvoch rokoch som si povedala, že prišiel čas dať šancu ďalším zombíkom. Aj keď čítať zrovna post-apo thriller v lietadle počas turbulencií nie je žiadna výhra, takže som ju dočítala len nedávno v bezpečí domova.

Apokalypsa Z je písaná formou blogových a neskôr denníkových zápiskov muža, ktorý stále trúchli nad stratou milovanej ženy, no svet v ktorom žije sa ocitol zoči-voči katastrofe, akú by si nepredstavil ani v najhorších nočných morách.

Spočiatku nikto netuší, akých rozmerov dosiahne nehoda niekde v Rusku. Ako rýchlo sa bude šíriť, ako sa zmení svet i naše hodnoty. Španielsky právnik všetko sleduje najprv z bezpečia svojho domova, no živí mŕtvi sa veľmi rýchlo dostanú aj do jeho mesta. A jemu neostáva nič iné, iba hľadať nový bezpečný bod. Len kto vie, či niečo také vôbec ešte niekde existuje.

Tove Jansson – Mumínkovia

Do auta sa mi osvedčili príbehy o Mumínkoch. Nahodia správnu pohodovú cestovateľskú atmosféru, a ako bonus majú väčšie písmenka, ktoré na nerovnej ceste neutekajú a môžem čítať. Čarovnú zimu som vybrala kvôli snehu, ktorý začal padať, keď sme z Brna odchádzali. Neviditeľné dieťa je deväť kratších poviedok, výborne na krátke čítanie medzi spaním. Čarodejníkov klobúk bol náhodný výber.

Opäť mi niektoré kapitoly ostali ešte na doma, na previanočnú atmosféru mi padli ako stvorené. Ešte mám dve neprečítané knihy z kolekcie. Príbehy Mumínkov sú roztomilé a neprestávajú ma prekvapovať múdrosťou i vtipom. Neskutočne sa teším, až ich budem raz čítať bábätku, dúfam, že si ich obľúbi. Je vôbec možné nemať tie bizarné postavičky rád?

Potešilo ma, že k nedávnym meninám som dostala aj skvelý pohár s Mumínkovským motívom. Plán na Vianočný deň je tak jasný – horúci čaj, voňavá sviečka, Mumínkovská knižka, deka a výhľad na zasnežené Tatry. Ale o tom až v siedmom dovolenkovom čítaní.

Poznámka

Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören

hush-baby-web

Autor: Johanna Holmströmová
Názov: Hush Baby
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 366
Orig. názov: Hush Baby
Preklad: Helena Matochová

. . .

Myslím, že tieto Vianoce bude každý knihomoľ a obzvlášť Finofil nadšený. Vyšli totiž tri výborné fínske knihy, kedy každá z nich by mohla mať zaradenie severská krimi, ale zároveň zasahuje do ďalších žánrov a dotýka sa ďalších tém.

Či už je to Důl od Anttiho Tuomainena, Kolibřík Kati Hiekkapeltovej alebo najnovšia Hush Baby od Johanny Holmströmovej. A práve poslednú menovanú vám chcem dnes odporučiť.

Robin prichádza navštíviť svoju matku, ktorá žije v luxusnej vilovej štvrti Vråkören, medzi Helsinkami a Porvoo. Miesto bohatých, obklopené lesom a močiarmi z jednej strany a morom z druhej. Miesto, kde sa tajomstvá dajú schovať veľmi dobre. Aspoň do doby, než sa v nich začne hrabať niekto z vonka.

Presne to sa podarí Robin. Sama má vo svojej minulosti udalosti, na ktoré nerada spomína a ktoré ju doviedli k povolaniu detskej psychologičky. Ale podozrivé správanie matky a susedov jej nedá spávať a začne pátrať na vlastnú päsť, čo vlastne štvrť skrýva a kto sú jej obyvatelia. A to aj napriek tomu, že sa musí postaviť čelom vlastnej minulosti a strate milovaného brata.

Johanna Holmströmová sa po románe Asfaltoví andělé, ktorý rozpráva o sile patriarchátu, kultúrnych priepastiach a spletitých cestách medzi identitami, pustila do ďalšej náročnejšej témy. Hush Baby nie je detektívka v pravom slova zmysle, priradila by som to k spoločenskému thrilleru.

Ako to u Severanov býva, za jedným príbehom sa skrýva oveľa rozsiahlejší sociálny problém. Ten nie je v príbehu jasný od prvej chvíle, odhaľuje sa postupne a naberá až nečakaný rozsah. Ide si pomalým tempom, nechýba temná atmosféra, koniec koncov, blíži sa zima, do toho močiare, les, opustený dom a záhadné postavy.

Autorke sa veľmi dobre podarilo schovať všetky tajomstvá, pretože motív je skrytý pomerne dlho, alebo si čitateľ predstavuje iný. Rozprávanie hlavnej postavy a jej konanie v prítomnosti sa často a bez väčších odlišností strieda s jej spomienkami. Chce to trošku čas si na štýl zvyknúť. A celým dejom prestupuje pomerne veľa postáv, odporúčam čítať naozaj sústredene, inak sa budete musieť vraciať k predchádzajúcim riadkom.

Záver mi prišiel možno až moc náhly a dlho som sa nevedela zbaviť pocitu, že niektoré veci si zaslúžia ešte rozvinúť. Pritom by to vôbec nevadilo, román má síce 366 strán, ale keď sa zoznámite s úvodom, plynú rýchlo, pár strán naviac by som nepostrehla.

Skrátka, o niektorých úsekoch by som chcela, podobne ako v detektívke Důl, vedieť viac a mala som po dočítaní ešte niekoľko otázok. No ako celok funguje Hush Baby výborne, otvára spoločenské problémy súvisiace s deťmi, o ktorých sa veľa nepíše a na pár dlhých hodín vás ponorí do sveta bohatých, ktorí sa uzatvorili do svojho vlastného sveta. Ak sa nebojíte vykročiť do lesa a prejsť pred vysokými múrmi luxusných obydlí, za ktorými sa skrýva všeličo, čaká vás zaujímavý čitateľský zážitok.

4/5

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Poďte na Dny Severu, budú v Prahe i v Brne

dny-severu

Minulý rok to boli Hlasy menšín, tento rok sa môžete nechať unášať na hudobnej vlne. Reč je o severskom festivale Dny Severu, ktorý tento rok zavíta nie len do Prahy, ale aj do Brna. Ako naschvál v čase, kedy budem na dovolenke. Ale vy by ste si ho nemali nechať ujsť, najmä ak máte radi knihy Nóra Larsa Saabyeho Christensena alebo ste si zamilovali feel-good román Čtenáři z Broken Wheel doporučují. Obaja autori totiž do ČR prídu.

Celá akcia začína budúcu stredu, v Brne bude štyri dni, v Prahe až do 2. 12. Lars Saabye Christensen navštívi obe mestá, Katarina Bivaldová iba Prahu. Premietať sa budú filmy Beatles, Neplač pro mě, Heima i Hlava plná metalu. Posledný menovaný by ma osobne zaujímal najviac, tak snáď budem mať niekedy príležitosť ho vidieť. A ak ste skôr na prednášky, poteší vás tá o severských filmov s názvom Vyšší moc filmu: aktuální tendence v severské kinematografii.

Podrobnejšie informácie o tom kedy, kde, za koľko a čo sa vlastne bude diať nájdete priamo na stránkach Škandinávskeho domu (Praha | Brno). Pokračuj v čítaní

Poznámka

Důl Anttiho Tuomainena

antti-tuomainen-dul

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Důl
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 277
Orig. názov: Kaivos
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Po skvelých thrilleroch LéčitelMoje temné srdce prichádza do českých kníhkupectiev ďalšia kniha fínskeho spisovateľa Anttiho Tuomainena. Pre mňa osobne jedna z najočakávanejších jesenných noviniek, pretože Anttiho štýl písania ma veľmi baví a témy prekvapujú.

Podobne ako v Léčitelovi, aj v Důl je jednou z hlavných myšlienok životné prostredie a jeho zmeny. Avšak k ekologickej katastrofe takého rozsahu zatiaľ nedošlo. Dej sa odohráva približne v súčasnosti. Novinár Janne Vuori dostáva tip na nekalé praktiky niklovej bane na severe Fínska. Spoločnosť vypúšťa škodlivé látky priamo do prírody aj keď sa prezentuje ako ekologická.

Janne je svojej práci oddaný a tak po námete siahne, opäť na úkor rodinného života. Problémy vo vzťahu sa začínajú hromadiť, prípad vyzerá byť komplikovanejší, než sa prvý pohľad zdalo a do toho sa po tridsiatich rokoch ozval jeho otec.

Príbeh je rozvíjaný v dvoch dejových líniách. Janneho časť z pohľadu prvej osoby sa strieda z časťou jeho otca písanou v tretej osobe. Janne svojho otca vlastne vôbec nepozná, odišiel od nich, keď nemal ani rok. No aj po toľkých rokoch zisťuje, že majú spoločného viac ako dosť.

Stále platia slová Mikka Warisa pre Savon Sanomat „Tuomainenov jazyk je bohatý, precízny a presný”. A to aj teraz, v najdlhšej z doposiaľ preložených kníh. Antti Tuomainen totiž nie je žiaden megaloman. Na vytvorenie tej správnej atmosféry používa opisy, no žiadne slovo nie je naviac. Píše inak, má veľmi svojský štýl a to ho odlišuje od autorov píšucich podobný žáner.

Nevyžíva sa v do extrémov dotiahnutých situáciach, aj keď mŕtvych bude viac ako dosť. Vytvára veľmi realistické prostredie a uveriteľné postavy. Píše pútavo, napínavo. Mám pocit, že každou knihou lepšie a lepšie. Jediné, čo by som snáď tejto knihe vytkla je slabo rozvinutá línia o Janneho otcovi, mala som viacero otázok, ktoré neboli zodpovedané.

Pre koho je Důl? Tradične pre všetkých autorových fanúšikov a tých, čo milujú severské krimi. Ale svojou témou zaujme oveľa širší okruh čitateľov. Dráma, napätie, thriller, rodinné vzťahy i hroziaca ekologická katastrofa. To všetko v správnom pomere na dĺžke, kde nie je čas na nudu. A naviac výborný preklad Vladimíra Piskořa.

4,2/5

. . .

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Samuel Bjørk v Martinuse

samuel-bjork-v-martinus-i

Už dlho som nebola na žiadnej besede, naposledy tuším na veľtrhu Svět knihy a to je už pol rok dozadu (ale tam som si to užila viac ako dosť, veď pozrite reporty). Keď som narazila na informáciu o besede s nórskym autorom detektívok Cestujem sama a novinky Sova Samuelom Bjørkom, naplánovala som si na ten deň pár ďalších vecí tak, aby som o šiestej sedela v Bratislave v kaviarni Foxford. Vyšlo to.

Tlmočené bola z angličtiny, moderoval Juraj Šlesár. Asi nikoho neprekvapilo, že autor je sympaťák. Hovoril o milom privítaní na Slovensku i hlučných kávomatoch. Keďže u nás začalo snežiť, reč padla aj na počasie, oproti nórskemu máme vraj leto. Ale debata plynulo nadväzovala, či práve to severské počasie nenahráva žánru severskej krimi.

samuel-bjork-v-martinus-ii

Nahráva. Dlhé zimy, osamelosť, tma. Viete si predstaviť lepšiu atmosféru pre detektívku? Paradoxne, v Nórsku sa odohrá približne štyridsať vrážd ročne. V detektívkach je to mnohonásobne viac. Samuel Bjørk vtipne poznamenal, že Nóri sa doma nudia, tak si napínavé krimi prostredie vytvárajú prostredníctvom kníh. Cestovnému ruchu to ale prospieva, pretože po týchto miestach potom robia turistické trasy. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Piate dovolenkové čítanie

Upršané Škótsko. Tak som si ho predstavovala. Aké prekvapenie nastalo, kedy sme poriadny dážď mali iba jeden deň. Ďalšiu tohtoročnú dovolenku sme strávili na Islay (zápisky nájdete pod tagom whisky) a nesmeli chýbať ani knihy. Niektoré som už mala rozčítané, takže mi prišlo fajn ich v lietadle dočítať, inú som naopak nestihla dokončiť už tam, takže som si atmosféru pripomenula aj o niečo neskôr doma.

Vybrala som si napríklad knihu od Petera Maya, pretože ostrov Lewis sa tiež nachádza v Škótsku. Norský dandy je pre zmenu kniha od nórskeho autora, ale práve tento druhý diel sa odohráva v Anglicku. Atmosféra mi bola hneď bližšia, keď som mala ten úžasný anglický vidiek všade naokolo. Ďalšie dve knihy sú z európskeho kontinentu, ale chcela som ich už dočítať. A kde inde potrebujete čo najviac posunúť čas, než keď čakáte na lietadlo?

piate_dovolenkove_citanie_01

Peter May – Muž z ostrova Lewis

Asi som mala začať prvým dielom Skála, lenže ten mám síce v elektronickej podobe, ale nie v Kindle. A tablet ostal doma. Takže som musela začať druhým. Z anotácie som vyrozumela, že by to nemal byť problém, postava vyšetrovateľa je síce rovnaká, ale samotný dej nie priamym pokračovaním, ako to už v podobných detektívkach býva.

Vedela som, že Peter May má v ČR veľa fanúšikov, videla som to aj pred dvoma rokmi na MAČ, kde mi práve túto knihu podpísal. Avšak nebyť dovolenky v Škótsku, asi by som trilógiu ešte nejakú dobu odkladala. Pritom je to obrovská škoda. Krimi Muž z ostrova Lewis si ma okamžite získala a už dlhšie sa mi nestalo, že by som prečítala dvesto strán na jeden záťah. Neskutočne ma to bavilo.

Najviac tie výstižné opisy škótskeho ostrova, miestna príroda a počasie. Výborne napísané sú aj postavy, ich viera, temné stránky, osobné problémy. A samozrejme zápletka. Hlavná dejová línia, odhaľovanie dávnej minulosti. Perfektne prepletené, od začiatku až do konca napínavé, nečakané zvraty, pritom všetko citlivo napísané a bez väčších násilností, ktoré mi aktuálne v knihách skôr vadia.
piate_dovolenkove_citanie_02

Jan Guillou – Norský dandy

Druhé pokračovanie ságy Velké století. Z prvej knihy Stavitelé mostů som bola nadšená, hoci historické romány nie sú moja šálka čaju. Takže som rada, že konečne došlo aj na pokračovanie, naviac Host tento rok vydáva už piaty diel Modrá hvězda, tak mám ešte čo doháňať.

Norský dandy je iný. Najmladší brat, ktorý sa rozhodol odísť do Anglicka je iný ako jeho bratia. Miluje muža, je viac umelecky založený. Preto je rozdiel vidieť aj v tom, ako je kniha napísaná. A musím priznať, že síce ma už nechytila tak ako prvý diel, môže za to najmä povaha najmladšieho a jeho predstava o starších súrodencoch, ktorá sa, žiaľ, nezakladá na pravde, stále je to ale výborne napísané dielo o Európe na začiatku 20. storočia.

Z drsného Nórska, kde najstarší brat Lauritz stavia železnicu a Afriky, kde ten stredný Oscar stojí pri rozvoji afrických krajín sa dej presunul najmä na panstvo na anglickom vidieku, a zameral sa iba na jedného z bratov. Benjamínok Sverre prehlbuje maliarske nadanie, viac ako technika ho zaujíma umenie, aj keď som svojim Albertom nezanevreli na železničný vývoj. Prevládajú liberálne názory a tiež netechnické zmeny, ktoré nové storočie prinesie.

Ostatné si ale kniha zachováva. Dlhšie kapitoly, obrovský časový úsek, zaujímavé osobnosti, pútavý príbeh a to na pozadí skutočných udalostí. Neviem sa dočkať, až sa pustím do tretieho dielu, ďalšie osudy bratov ma zaujímajú a jeseň je ideálna doba na takéto čítanie.

piate_dovolenkove_citanie_03

Adriaan van Dis – Já se vrátím

Komplikovaný autobiografický román o matke a synovi. Ona chce umrieť, on sa jej chce priblížiť. Ak jej on pomôže umrieť, ona mu povie svoj príbeh. Svoj život. O Indii, pracovnom tábore, minulosti. A rozhodne to nebude pekné.

Asi je jasné, že nejde o žiadne jednoduché čítanie, ale kniha si ma dokázala získať na celkom dlhé chvíle. Občas som ju musela odložiť, pretože som mala dosť ich komplikovaného vzťahu. Inokedy som hltala stránku za stránkou, pretože som chcela odhaliť ďalšie z tajomnej matkinej minulosti. Netušila som, ako tento zložitý rodinný vzťah skončí, ani koľko o sebe matka prezradí. Nezaujímalo ma ani tak veľmi, čo sa ukrýva v truhle. Stačilo mi sledovať, ako sa ich vzťah vyvíja.

Rozprávanie bolo miestami zmätené, začiatok ma bavil o niečo menej, ako koniec, keď už sa veľa vecí ujasnilo. Asi za to môže aj spôsob, akým je kniha napísaná, takže vo výsledku som hodnotila len ako lepší priemer. Nesadne každému, ale ak vás bavia rodinné vzťahy, Já se vrátim od Adriaana van Disa je dobrá voľba.

piate_dovolenkove_citanie_04

Jari Järvelä – Dívka s bombou

Ďalšia kniha, ktorú som na jednej strane potrebovala prečítať čo najskôr, pretože ma neskutočne zaujímalo, ako dopadne, na strane druhej som ju neustále odkladala, pretože to napätie bolo na mňa dosť. Toľko nespravodlivosti na pomerne málo stranách. Nakoniec ďalšie prekvapenie vo fínske literatúre, podľa hodnotení som čakala skôr obyčajný príbeh, ale dostala som niečo viac.

Sprejerka s prezývkou Metro je svedkyňou toho, ako jej parťáka a chalana, ku ktorému cíti niečo viac, dostanú a zabijú strážcovia. Rozhodne sa potrestať vinníka a zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Lenže kde je vlastne pravda? Bola tma, videla, že ľudí tam bolo veľa, nie iba traja, ako píše protokol z miesta činu. Naozaj trestá toho správneho?

Jere, v očiach Metro ten, kto môže za smrť jej priateľa, nestojí proti sprejerom. Necíti k nim nenávisť, svoju prácu berie iba ako prácu. Viac ho zaujíma rodina, druhé dieťa na ceste. Lenže pre Metro je nepriateľ číslo 1 a tak musí znášať jej čoraz hrozivejšie útoky na súkromie. Kam až to dotiahne a kedy sa to celé skončí?

Prelínajú sa dve dejové línie, jedna z pohľadu Metro, druhá z pohľadu Jereho. Takéto vzájomné odhaľovanie toho, kde je pravda, ma väčšinou baví a ani Dívka s bombou nie je výnimka. Motív je jasný, pointa taktiež. Nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Zasadené do zaujímavého prostredia sprejerov a strážnikov majetku, pútavo napísané. Takže spokojnosť.

piate_dovolenkove_citanie_05

Predchádzajúce tipy