Poznámka

Šálka zeleného čaju?

Autor: Frédéric Lenormand
Názov: Případy soudce Ti. Zelený čaj s arsenikem
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Garamond
Počet strán: 240
Orig. názov: Thé vert et arsenic
Preklad: Vlasta Misařová

. . .

Ubehlo tri a pol roka a ku mne si opäť našiel cestu Soudce Ti. Síce som vtedy plánovala, že ten ďalší bude od pôvodného autora Roberta van Gulika, ale cesty kníh sú nevyspytateľné. Takže Zelený čaj s arsenikem.

Cisár v Zakázanom meste si každoročne dopriava osobnú dodávku čaju. Príchod čaju je zároveň oslavou vítania jari. Ani rok 670 nie je výnimkou. Za čajového komisára, ktorý má dohliadať na úrodu a prevoz, je menovaný Soudce Ti. Toho samého takáto pocta prekvapí, pretože čaj si síce dopraje, ale vôbec mu nerozumie. Spoločnosť mu bude robiť jeho tretia manželka, paní Cao.

Nebol by to Soudce Ti, aby z obyčajného výletu do vyhlásenej čajovej oblasti, nevznikol prípad. Kým všetci oslavujú obetavú smrť paní Wang, jemu sa na tom všetkom niečo nezdá. Popri všetkých formalitách, ktoré si jeho postavenie a dôvod návštevy vyžadujú, rozbieha aj súkromné vyšetrovanie.

Pomerne presne si pamätám, ako na mňa pred rokmi pôsobil diel s názvom Smrt čínského kuchaře. Nenáročná oddychová detektívka. Pozorný sudca, ktorý si všíma detaily. Exotické prostredie a s tým spojené zaujímavosti. Občas trochu prikrášlené, ale inak celkom dôveryhodné. Zelený čaj s arsenikem sa o moc nelíši. A to myslím v dobrom, pretože tá kniha mi perfektne sadla do obdobia, kedy som chcela čítať detektívku, ale stačilo niečo ľahšie a bez sociálneho rozsahu, ako to býva u severských krimi. I keď Soudce Ti si pár morálnych poznámok tiež neodpustí.

Tentokrát som ale mala problém s menami. Neviem či to bolo tým, ako dlho som knihu čítala (zvládnete to aj za jeden večer, no pri polročnom kojencovi som rada aj za tie dva týždne), ale mená sa mi stále plietli a občas som sa musela zastaviť a porozmýšľať, o kom je reč a akú úlohu doposiaľ zohral. Pretože ako sa neskôr ukázalo, všetky postavy sú dôležité.

Ale prečítala som sa až k prekvapivo dobrému záveru a rozuzleniu. Čo mi však vadilo je, že Frédéric Lenormand opísal čajové miesta a mesto Si-Fu tak pútavo, až mi bolo ľúto, že sedím iba doma na gauči. Aspoňže zelený čaj sa dá bežne kúpiť aj u nás, i keď verím, že kvalita toho pravého čínskeho v spojení precíznej prípravy, má predsa len iné čaro.

Znalosť predchádzajúcích častí nie je nutná. Pre záujemcov je ale na konci vypísaná stručná kariéra sudcu Ti i uvedenými knihami. A tiež niečo málo o čaji v období Tchangov. Tých zaujímavých informácií o čaji a dobových zvykov je knihe viacej, čo ju robí ešte atraktívnejšou. Také ja rada.

Verím, že Soudce Ti má už dávno svojich fanúšikov nájdených (ja si najčastejšie predstavujem skôr staršiu generáciu, ktorá po tejto sérii siahne), ale určite má čo povedať aj tým novým (a mladším). Už len pre to prostredie a dobu, kde sa odohráva.

4/5

Za knižku ďakujem nakladateľstvu Garamond.

Poznámka

Nočníková knižka

Správne by som o tejto knihe mala písať až o rok – rok a pol. Vtedy, keď Adamkovi kúpime nočník a budeme sa mu snažiť vysvetliť, že na tie krásne látkové plienky je už veľký a je čas sa naučiť niečo nové. Ale knižku sme dostali už teraz, tak to nebudem dlhšie odkladať. Dnes to bude tak trochu o hovienkach.

Malý nočník, malé hovienka, jednoduchá interaktívna knižka pre najmenších. Pre batoľatá, ktoré začínajú s odplienkovaním a rodičia by ich na nočníku rady niečím zaujali, ideálne aj poučili. Obsahuje vkusné ilustrácie, vyťahovacie okienka a čo ma hneď zaujalo, pomerne bohatý slovník. Tým nemyslím dlhé vety, ale samotná potreba i jej výsledok sú vždy opísané inak, takže dieťa sa dozvie rôzne názvy.

Inak je naozaj skromná, nezaťažuje detské hlávky dlhšími informáciami. Stručne, jasne a výstižne, v podobnom duchu ako MiniPÉDIA, o ktorej som už na blogu písala. Vrátane zaoblených rohov a tvrdých strán, čo pri Adamkovom záťažovom testovaní oceňujem najviac.

V hlavnej úlohe sú obľúbené zvieratká, ktoré batoľatá už zvyknú poznať. Psík, mačička, zajačik a koník. Po nich nasleduje starší brat a na záver malý drobec, ktorý sa má na nočník naučiť. Nenásilnou formou sa tak dozvedá, že je to prirodzená vec a na jej vykonávanie máme určené miesto.

Jedinú výtku by snáď mohli mať rodičia dievčat, pretože knižka končí pochvalou smerovanou na syna. („Výborne! Teraz už si veľký chlapec.“) Ale to je detail, ktorý zrovna nám nevadí.

Nateraz ukladám Malý nočník, malé hovienka do knižnice, ale o rok sa na nejaké obdobie určite dostane medzi najčítanejšie. Na záver musím dať ešte do pozornosti jednu obsiahlejšiu nočníkovú knižku, ktorá zaujme trošku staršie a zvedavejšie batoľatá. Volá sa Pozri sa pod okienko – Čo je to hovienko? a vyšla tiež vo vydavateľstve Svojtka.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Myšák Očko zachraňuje brnenské zvieratká

Mysak Ocko

Pár týždňov dozadu som dostala príležitosť spoznať knižku Myšák Očko. A takéto projekty mám rada. Myšák Očko nie je totiž len tak nejaká kniha. Odohráva sa na skutočných miestach v Brne a na nich má vlastné značky! Takže moja optimistická predstava je, že o pár rokov, keď bude vedieť Adamko kresliť, tak si zbalíme deku, jabĺčko a Horalku do batôžka, vyberieme sa na opačnú stranu Brna, než bývame, nájdeme značku, prečítame si príbeh, vyfarbíme maľovanku na začiatku knihy, presunieme sa na ďalšie značky a strávime príjemný letný deň.

Než sa tak stane, aspoň vám o knihe prezradím viac a prečo ma vlastne bavila. V prvom rade je to už spomínaná lokácia. Ktorý čitateľ by sa nechcel aspoň občas preniesť do sveta svojich hrdinov? Obzvlášť v detstve, kedy naša fantázia pracuje na plné obrátky. Myšák Očko nebýva nikde ďaleko, spolu s kamarátmi obýva miesta, ktoré sú vďačnými cieľmi brnenských rodičov pri prechádzkach.

Hneď potom je to jazyk, príbehy sa príjemne čítali; a mená zvierat, ktoré mi tam akosi prirodzene sedeli. A do tretice je to poučenie, ktoré bolo zrozumiteľne zakomponované do deja a okamžite mi frnklo do nosa. Len tu si nie som istá, či by to menšie deti pochopili aj samé, alebo by bol treba „zásah“ rodičov, ktorý im to prípadne ešte dovysvetlia.

Kniha obsahuje dva príbehy. Příšera z Mariánského údolí a Olympiáda u Růženina lomu. Oba sú krátke, okolo 30 strán, sem-tam nejaká ilustrácia. V oboch je hlavným hrdinom myšiak Očko, ktorý ako detektív dohliada na poriadok vo svojom okolí. V prvom príbehu sa rozhodne rozlúštiť záhadu, prečo z rybníka odišli všetky zvieratká a kto je tá záhadná príšera, ktorej sa boja. V druhom príbehu si musí poradiť s neférovým konaním počas olympiády. Nuž, jednoduché to mať nebude.

Sympatická mi je celá myšlienka, ako kniha vznikla. Šárka je totiž učiteľka v MŠ a príbeh vznikol na prechádzkach s deťmi. Na materskej mu dala ucelenú podobu a vznikol Myšák Očko v podobe, akej sa už dá zakúpiť. Podporuje ho Magistrát mesta Brna, odporúčajú pedagógovia MŠ a ZŠ. Hlavným cieľom je poslať deti von s knihou v ruke. Nádherná myšlienka, ktorú rada podporím.

Chcela som miesta s Adamkom navštíviť a pridať aj reálne fotky, no už týždeň bojujeme všetci s nachladnutím, takže sa von na dlhšie výpravy nepúšťame. Ale v knižke fotky nechýbajú, nájdete tam aj mapy, takže verím, že pri hľadaní značiek sa nestratíte.

Myšák Očko je skvelý počin obzvlášť pre deti z Brna a okolia. Je to tak trošku interaktívna kniha, ktorá deti vyženie von, ktorá im umožní si obľúbené postavy vyfarbiť, niečo nové ich naučí a nenásilne poučí. Chválim, naozaj chválim. V poslednej dobe ma potešilo veľa detských kníh a môžem povedať, že táto je medzi nimi. Dúfam, že Myšák Očko rozšíri svoje pôsobenie aj do okolia Královho pola. Videla by som to na záhadu na letisku Medlánky.

mysak-ocko.webnode.cz

5/5

Za knižku ďakujem autorke Šárke. Knižku je možné dostať na viacerých miestach po Brne, nazrite na túto stránku. Okrem knižky sú aj tématické magnetky, pohladnice či pexeso.

Poznámka

MiniPédia pre najmenších

Po leporelách pre najmenších a leporelách pre malých-väčších prichádza článok o leporele pre… väčších-malých? No proste pre detičky vo veku 1 až 3 roky. Adamko je naň ešte maličký, pretože má výchovný charakter a ten ho zatiaľ nezaujíma. Baví ho ale spoznávať nový tvar, najmä veľkosť, pretože medzi hračkami nič také nemá. No plne ho ocení až od toho roka.

Reč je o MiniPÉDII z vydavateľstva Svojtka. Adamkova prvá knižka z tejto bohatej série je MiniPÉDIA – Objavujeme svet! Telo. Prvá a rozhodne nie posledná, v hľadáčiku máme ešte ZOO, Les, Čísla, Lúka a Farby. Celková ponuka obsahuje viac ako dvadsať titulov rôznych zameraní. Bude z čoho vyberať.

Najradšej máme pohyblivé prvky v knižke, už som ich chválila v minulom článku pri knižkách z edície Kto je tam? Adamko si na nich môže rozvíjať jemnú motoriku, posúvať idú jednoducho aj pre jeho maličké prsty, ktoré sa ešte len učí používať. Len musí trafiť príslušnú oblasť.

Samozrejme si vyžaduje moju spoluúčasť, pretože vedome ešte nevie, čo vlastne robí. Ja mu ich čítam formou hry a aj z posúvania obrázkov máme zábavu. U knižky sa dá výborne improvizovať a čítať ju zakaždým inak. Najmä posledná dvojstrana o napodobovaní nás baví najviac. Je zábavné sledovať, ako sa Adamko naozaj snaží po mne niektoré zvuky opakovať (a niektoré mu už pekne idú).

Leporelo má veľmi tvrdé strany a zaoblené rohy, úspešne tak odoláva Adamkovmu objavovaniu. A ten sa s tým nepapre. MiniPÉDIU popozeral od prvej po poslednú stranu, poobracal, prevrátil a neunikla ani jeho pusinke. Takže väzbu chválim, pre nás je toto najdôležitejšie a ešte pár mesiacov bude. Hádam vydrží v dobrom stave aj do doby, kedy sa z neho začne učiť.

A to je druhá vec, ktorá sa mi na knižke páči. Je kratučká, obrázkov v nej nie je veľa, malé dieťa sa tak nestratí v záplave nových informácií. Zatiaľ ale neviem posúdiť, ako je to s pozornosťou u batoliat. Niekedy Adamko vydrží polhodinu počúvať moje nadšené ukazovanie, kde má noštek, ruku a koleno, inokedy na mňa ani nepozrie a naďalej sa venuje otáčaniu z chrbátika na bruško a naopak.

Spomínala som, že obrázkov je málo. Na druhej strane, od každého sa dá odpichnúť a rozprávať sa o ňom, takže zabaví na dlho. Hovoriť si, aký sme mali my deň, ukazovať si jednotlivé časti tela. Teraz je to celé v mojej réžií, ale Adamko býva našťastie vďačný poslucháč (keď má náladu).

Bavia ma knižky, kde je potrebná spolupráca dieťa – rodič. Kde sa priam žiada, aby sme si k tomu s Adamkom sadli spoločne. A MiniPÉDIA presne taká je, k tomu jednoduchá, kvalitne spracovaná a interaktívna s ohľadom na vek dieťaťa. Bude zaujímavé pozorovať, ako bude Adamko na knižku pozerať o mesiac, pol roka a ďalšie letá.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Najkrajšia fotokniha

Najkrajšia preto, lebo je plná Adamka. Odkedy sa narodil, fotoaparát v mojom mobile ide nespočetkrát denne. Adamko je totiž nádherný, rozkošný, úžasný a ďalšie superlatívy, ktoré o svojom dieťati povie snáď každá matka. A my si chceme tie jeho výrazy a úsmevy uchovať čo najdlhšie.

Narovinu priznávam, že čo sa týka triedenia, som celkom marná. V notebooku si dokážem udržať ako-taký prehľad, ale vytlačeným fotografiám sa bránim zubami-nechtami, to by bol chaos. Našťastie riešenie tohto problému sme objavili už pri svadbe. Fotky sme vytlačili formou fotoknihy. Rovnako sme sa rozhodli aj pre tie Adamkove.

Kým zo svadby sme mali jednorázovo okolo sto fotiek, pri Adamkovi by som bezproblémov nafotila sto fotiek každý týždeň (niekedy aj deň, ale tie nepodarené a rozmazané mažem). Nuž sme sa s manželom rozhodli, že fotoknihy budeme robiť každý štvrťrok z približne stovky našich najobľúbenejších.

Fotoknihu sme sa rozhodli spraviť u Saal Digital. Prvýkrát som o nich počula už pred rokom u mojej obľúbenej blogerky What Jane Read. Náhoda tomu chcela, že sa mi naskytla možnosť akcie spojenej s recenziou. Na rozhodovanie super, zo Saal sme nemali predtým žiadne skúsenosti a ani v mojom okolí nie sú veľmi známi.

Ovládanie aplikácie SaalDesigner (chválim, že je aj na macOS, nie iba Windows) je intuitívne. Na výber od najjednoduchších prázdnych šablón, ktoré si užívateľ môže prispôsobiť maximálne podľa seba, až po tie vopred pripravené. Rôzne motívy, farby, lesk/mat, veľkosti, väzby a pod., sú samozrejmosťou. Ja som zvolila zlatú strednú cestu v podobe automatických návrhov. Na každú stranu som si nahrala toľko fotiek, koľko som chcela a program navrhol usporiadania s možnosťou zmien a úprav. Každý projekt je možné uložiť a vrátiť sa k nemu neskôr.

Vo výsledku som mala naklikanú fotoknihu v rozmere 28 x 19 cm s rozsahom 54 stránok so 117 fotkami. Aká je? Prekvapivo výborná. Prekvapivo preto, lebo môj mobil nepatrí k najnovším a dobrý fotoaparát sme kúpili len nedávno, takže ostrejšie fotky bude mať Adamko až od štvrtého mesiaca. Ale ukázalo sa, že aj tie z mobilu, fotené niekedy za zlých svetelných podmienok, vyzerajú offline nádherne.

Čo ma dostalo, bola rýchlosť. V štvrtok večer som návrh odoslala a na druhý deň, asi o dvanásť hodín na to, mi prišiel email, že fotokniha bola odoslaná. Wow. Kedy to stihli? No ale bol piatok, takže predsa len som si počkala do ďalšieho týždňa. Nabudúce budem vedieť a fotoknihu pripravím cez víkend.

O pár dní čaká Adamka prvé fotenie u profesionálneho fotografa a tak služby Saal Digital s radosťou využijeme opäť. Tentokrát ich dáme do fotozošitu a rovno trikrát, aby mali pamiatku aj starí rodičia.

www.saal-digital.cz

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Kruté Mongolsko

Autor: Ian Manook
Názov: Kruté časy
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 484
Orig. názov: Les Temps sauvages
Preklad: Jovanka Šotolová

. . .

Po roku vychádza v nakladateľstve Kniha Zlín pokračovanie krimirománu Jerúldelger s názvom Kruté časy. Prvý diel si ma získal už od začiatku a nie inak tomu je aj u novinky. Kruté časy sa jedničke veľmi podobajú, zároveň prichádzajú s niečím novým.

Tie isté postavy, nekonečné prostredie Mongolska, striedanie napínavého vyšetrovania s opismi nespútanej prírody, exotického jedla a miestnych zvykov. Kapitoly sú krátke, čo pridáva na dynamike, názov je opäť podľa poslednej vety v danej kapitole. Drobnosť, ktorá zvyšuje napätie, keď sa na to sústredite.

Príroda ukáže svoju nemilosrdnú tvár a čitateľ mrzne počas dzudu, krutej mongolskej zimy. Krajina ukáže nové škandály. Dej sa presunie aj za hranice Mongolska. Ulánbátar sa zahalí do nebezpečného smogu a Jerúldelgerovu dušu zahalí temnota ešte väčšia. Budú vlci, kozie oči a ďalšie pokrmy pre odvážnych, budú zvieratá i ľudia padajúci z neba. Jerúldelger stále niekam mizne, Ojún sa zamiluje, Gantulga sa stratí. Pôjde o život aj o moc a mŕtvych pribúda.

Príbeh je zamotaný, strhujúci a surový po celý čas. Ian Manook vie, ako na to.  Pospájať si všetko dohromady dá zabrať nie iba vyšetrovateľom, ale aj čitateľom. Nie je núdza o nepredvídateľné zvraty a nejedno eso v rukáve si autor nechal aj nakoniec. Musím priznať, že mi dalo zabrať sa na všetko sústrediť, ale neskutočne ma čítanie bavilo.

Rozhodne odporúčam vyhradiť si na knihu dostatok času a nenechať sa ničím rušiť. Ale to nebude nijak ťažké, kniha vás bezpochyby pohltí a len ťažko sa od nej odchádza. Má nejaké chyby? Možno áno. Možno príde dej niekomu príliš prehnaný, zápletka príliš komplikovaná, postavy príliš silné. Ale myslím, že práve to robí Kruté časy tak napínavé, naviac stále si zachovávajú reálnosť. Ian Manook sa nebál pridať aj trochu tajomna a nadprirodzena, to všetko v duchu tradícií. Skvelý ťah, po ktorom je Mongolsko v mojich očiach naozaj neobyčajnou krajinou.

Stále trvám na tom, že Jerúldelger je ako Harry Hole, ale lepší. A vzhľadom na záver verím, že u nás vyjde aj tretí diel. Toto je totiž presne ten typ kriminálky, aký ma baví a ktorý ma šancu zaujať aj fanúšikov severských krimi, ktorí by radi zmenili prostredie.

5/5

Za knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Ilustrovaná cesta naprieč históriou

Peter Goes Cesta casem

Autor: Peter Goes
Názov: Cesta časem: Světové dějiny v obrazech
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 80
Orig. názov: Tijdlijn
Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

. . .

Nedávno som sa rozplývala nad tenkou, no formátom veľkou a obsahom zaujímavou knihou Mapy. Dnes tu mám podobný počin a neviem sa naň vynadívať. Cestu časem som prečítala, prelistovala trikrát a je mi jasné, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim, no to už spoločne s malým-veľkým čitateľom. Úprimne mu trošku závidím, že sa o histórií svetových dejín dozvie tak pútavou formou. A ja by som si dovtedy mala dejiny naštudovať, pretože mi je jasné, koľko otázok pritom padne.

Cesta časem začína Veľkým treskom a postupne sa cez prvé osídlenia a civilizácie dostáva k rôznym ríšam i národnostiam, nevynechá najdôležitejšie udalosti významných storočí, veľký priestor dostane 20. storočie a skončí v súčasnosti.

Dozviete sa, čo boli pterosaury, kedy vzniklo klinové písmo, ako sa volal meč, ktorý priniesol jeden starec Attilovi, ako to bolo z Inkmi a Aztékmi, ktoré storočie bolo storočím veľkých skladateľov, kedy sa objavil na plátne Mickey Mouse i kto vytvoril prvý animovaný zvukový film. Tých udalostí je tam naozaj veľa, kniha sa dá čítať opakovane a som si istá, že niečo nové prinesie aj dospelákom, ktorí už majú čo to načítané.

Cesta časem je nielen pre najmenších čitateľov, ale svoje si nájdu aj tí starší. Ideálna mi príde kombinácia, kedy si rodič číta s dieťaťom a spoločne spoznávajú históriu. Veľkoformátové ilustrácie zaujmú na prvý pohľad, texty nie sú dlhé ani nudné.

Jediné, čo by som knižke trošku vytkla, vzhľadom k tomu, že má osloviť aj deti, sú malé písmenká. Texty nie sú vyrovnané do riadkov, ale kopírujú jednotlivé obrázky. K tomu striedavo tmavé a svetlé pozadie, a čítanie môže drobcom robiť problém.

Inak je ale Cesta časem jedinečnou a originálne spracovanou knihou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Dokonalé mi príde, ako na seba jednotlivé ilustrácie naväzujú, takže tvoria časovú os. Skvelý je výber historických okamihov, skvelé sú aj obrázky, ktoré fungujú samostatne k textu i ako celok. No skrátka nádhera.

Marec je mesiac kníh, takže ak by každé dieťa vo vašej rodine malo dostať jedinú knihu, táto je ideálna voľba.

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín. Pokračuj v čítaní