Poznámka

Na materskej | týždeň jedenásty

Sobota

  • Po týždni strávenom doma v horúčkach to chce konečne na vzduch. Myslím, že ani Adamko nie je z toho doma sedenia nadšený. Kúsok od domu máme park. Nie je veľký, nie je tam ani veľa stromov. No rodiny s deťmi ho očividne milujú, pretože akonáhle je aspoň trochu pekné počasie, je tam plno. Ale voľnú lavičku nachádzame, pochodili sme to tam kolom-dokola a než Adamko spustil plač, že chce jesť, do neďalekej nonstop pekárne pre dobroty stihneme zájsť.
    • Keď bude teplejšie, budem v parku pečená varená. Len musím nejak vymyslieť slnečník, lebo pod stromami je to obsadené okamžite a Adamko je na opaľovanie maličký. A mňa to tiež neláka.
  • Tento týždeň som prečítala iba komiks Batman 2: Zastrašovací taktiky a poviedky Vzpomínky na jednu vesnickou tancovačku. Rozčítala som ďalšie dve predbežne výborné české romány. Hana od Aleny Mornštajnovej a Rekviem za pluto od Adama Chromého.

Nedeľa

  • V Brne prebieha Festival tehotenstva a rodiny. Tam nemôžeme chýbať. Chcela som stihnúť dve prednášky, jednu s laktačnou poradkyňou a druhú o látkových plienkach. Ale do areálu prichádzame neskoro a než sa tam rozkukáme, končí aj druhá beseda.
  • Tak iba prechádzame stánky, zastavujeme sa u tých s oblečením, nakupujeme u České ghíčko (majú novinku KokoGhí, spojenie ghíčka a kokosového oleja), dávame si koblížky, krásne sme zmokli a strihla som si premiéru kojenia na verejnosti.
    •  No, úplne na verejnosti to nie je, zašli sme na kopček a kraj parku, obďaleč od ľudí, takže výhľad máme, ale na nás s Adamkom vidieť nie je.
    • V prírode to má svoje čaro.
  • Objavujeme dopravný park. Deti sa tam učia pravidlá cestnej premávky, sú tam značky, križovatky, prichádzajú do styku s rôznymi dopravnými situáciami, musia mať helmu, fungujú tam semafory. O pár rokov tam vezmeme Adamka nie v kočíku, ale na bicykli.
  • Keď najväčší dážď opadol, ideme kočíkovať do parku Anthropos. V Brne je toľko miest, ktoré môžeme na prechádzkach ešte objaviť.
    • Prechádzky sú zatiaľ jediný spôsob, ako sa dostanem späť do formy. 10 000 krokov každý deň pre začiatok, časom to navýšim.

Pondelok

  • Keď sme grilovali naposledy, na druhý deň ráno sme išli do pôrodnice. A narodil sa Adamko. Po mesiaci si to žiada akciu zopakovať, tentokrát i s Adamkom. Je štátny sviatok, luxusné počasie, začíname poobede. Adamko strávi pol dňa na záhrade, buď u mňa v šátku, alebo v zavinovačke. Dostáva ďalšie darčeky, dokonca i bodyčko z mojej firmy. Teraz je to hrdý nový člen Kiwi.com. Už mu držia miesto v iOS týme (manžel je iOS developer) ale zobrali by ho aj do frontendu, kde pracujem ja (ako QA tester).
  • Na chvíľku prišla na návštevu moja sesternica. Žije v Anglicku a nevídame sa často. O to väčšiu radosť som mala, keď si pred odchodom na letisko v Bratislave našla pár hodín a prišla za nami do Brna.

Utorok

  • Adamko sa usmieva! Nie len tak, že sa mu kútiky zdvihnú. On sa naozaj usmieva! Robil to celé doobedie a ja som sa naňho nevedela vynadívať.
    • Dnes má päť týždňov.
    • Teraz už presne chápem, o čom matky hovoria, že noc mohla byť akákoľvek náročná, v okamihu keď sa dieťa usmeje, všetko mu odpúšťame. Naše noci sú našťastie kľudné, ale verím, že pri tom úsmeve by som mu odpustila fakt všetko. Ale vážne. Je to dokonalá radosť. A to som si myslela, že sa mi hormóny už ukľudnili.
  • Aby sa nepovedalo, že iba knihy na materskej čítam, začala som i filmy pozerať. Dneska to prebieha tak, že pred obedom, keď už mal Adamko dosť usmievania sa, ostal hladný. Začnem kojiť a zároveň pozerať film. Potom si nechávam Adamka na sebe, aby si odgrgol a stále pozerám. Adamko zaspáva, tak film dopozerám. On je spokojný, lebo je na mne, ja som spokojná, lebo filmy ma bavia a už som dlho žiadny nevidela. Keďže cez deň spí okolo päť hodín, stíham hneď dva snímky.
  • Blíži sa Svět knihy a ja verím, že sa mi podarí dostať na Severský literární salón, besedu so šiestimi autormi. Preto si objednávam ich knižky. Jednu už mám doma, druhá vyjde v predpredaji až na veľtrhu, tak aspoň zvyšné štyri. Z toho jedna bude pre Adamka. Mal by to byť jeho prvý autogram.

Streda

  • Dnes je Adamko prvýkrát iba v látkových plienkach. Doteraz sme ich dávali iba občas, no jeho spotreba jednorázových je enormná, nehovoriac o tom, že v nedeľu večer je smetiak viac ako plný a vynášajú až v utorok.
    • Učím sa skladať novosklad, chystám svrchňáčky, strihám Perlan, riedim Medvídka. Do Prahy budeme brať balík jednorázoviek, ale keď budeme doma, pôjdeme 100 % látkové plienky.
  • Mamina mi píše, že Adamko má hotový slovenský rodný list, bola mu ho zobrať na matriku. Skvelá správa, môžeme mu ísť dať spraviť pas. Som prekvapená, že je tak rýchlo.
    • K rodnému listu je priložená aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Mám si ju dať potvrdiť pediatričke a gynekologičke, príspevok je niečo vyše 820 €. Čo je krásna suma, ale neverím, že na ňu mám naozaj nárok, pretože prácu, poistenie, lekárov… no skrátka všetko mám v ČR. A pokiaľ mi je známe, tento príspevok je len v prípade, ak by som ich mala na Slovensku. Ale mamina ma presviedča a na matrike jej to tiež tvrdili, že na to nárok mám. Tak uvidíme.

Štvrtok

  • Ako zbaliť bábätko na tri dni? To mi už nejakú dobu vŕta hlavou. Zajtra nás čaká prvý výlet a Adamko má plný celý kufor. Plienky a prebaľovacia výbava, bodyčka, veľa oblečenia, niekedy má veľkú spotrebu, hniezdočko, deka na spanie, šátok… kočík zaberie väčšinu miesta v kufri auta a to máme combi. Aj tak mám pocit, že niečo zabudneme.
    • Ubytovanie sme rezervovali v Sky Apartment Rezidence Eliska Tower. Je to kúsok od miesta, kde sa bude konať festival mini. Tak nejak je nám sympatickejšie byť akoby vo vlastnom a nie v hoteli.
  • Viete, aké je ťažké zohnať obyčajnú drevenú hrazdičku? Takú, na ktorej nič nie je? Chvíľu to trvalo, ale vďaka Instagramu som ju objavila na bigpig.cz. Myslím, že mi ju odporúčala Rosa Mitnik. Dnes hrazdička prišla, večer ju manžel poskladal a od budúceho týždňa môžem pre Adamka pripraviť „ihrisko„. Už chce viac podnetov, čiernobiele leporelá ho síce stále zaujímajú, ale vidím, že by chcel niečo viac.

Piatok

  • Ráno zbalím seba, kontrolujem, či máme naozaj všetko a okolo obeda vyrážame. Cesta Brno – Praha nám trvá štyri hodiny a nie, zápchy neboli žiadne. Najprv v autosedačke len pozoroval. Na benzínke v Brne plakal. Plakal tak veľmi, až som mala strach, či vôbec do tej Prahy pôjdeme. Za prvou zákrutou zaspal. A spal hodinu. Potom chcel jesť. Celkovo sme stáli trikrát. Ale do Prahy sme prišli, prišli sme včas a napodiv som stihla aj Severský literární večer. Nie celý, ale bola som tam.
  • Apartmán je nádherný, bola to skvelá voľba. Len bývame vysoko, na 23. poschodí. Nemám rada výšky.
  • Ako bolo na veľtrhu sa dočítate tu.
    • Keď sme sa po besede vrátili do apartmánu, vzhľadom na okolnosti som predpokladala, že Adamko bude na nás nahnevaný, keď sme si dovolili v čase, kedy chodí spávať, byť mimo domu. Že nás bude v noci budiť, alebo tak niečo. Nakoniec prekvapil a spal sedem hodín. Sedem! Ja som ho musela budiť, pretože úprimne, sedem hodín je pre prsia kojacej matky veľa. Ich kapacita nie je nekonečná. Verím tomu, že Adamko by spal kľudne i dlhšie.
Poznámka

Na materskej | týždeň desiaty

Sobota

  • V Brne v Malej Amerike sa koná food festival Ochutnej svět. Počasie vyzerá byť krásne, po obednom kojení Adamka obliekame a vyrážame do mesta.
  • Na festivale veľa ľudí na malom priestore. Ale dá sa prejsť aj s kočíkom, hoci sem-tam s obtiažami.
  • Po festivale ešte prechádzka po meste, popri katedrále sv. Petra a Pavla na námestie. V predajni Swarovski som si mala ísť vybrať náramok k blížiacemu sa dňu matiek. Swarovski preto, lebo mám od nich väčšinu šperkov a tak trochu i slabosť.
    • Vybrali sme náramok Genius Bangle.
    • Než sme vyšli z predajne, Adamko spustil svoj oznam, že chce jesť a do toho jarný lejak.
  • Domov prichádzame po asi štyroch hodinách, zmoknutí, unavení, ale spokojní. Milujem prechádzky s kočíkom, len by som na ne potrebovala viac energie.
  • Únava sa do večera premieňa na celkové vyčerpanie a zvýšenú teplotu. Pri polnočnom kojení mám horúčku.

Nedeľa a pondelok

  • Dva prakticky rovnaké dni. Horúčka medzi 38-39 °C, zimnica a triaška, intenzívna pulzujúca bolesť hlavy. V pol minutových intervaloch ma to na priemerne tri až päť sekúnd totálne odrovnáva.
  • V nedeľu si nesmelo dávam prvý Paralen, aby som bola schopná aspoň Adamka kojiť, v pondelok večer mám na nočnom stolíku poloprázdne plátičko.
  • Pri pohľade na začervenaný a naliatý prs si hovorím, či toto už nie je zápal a nemala by som Paralen a Ibuprofen vymeniť za antibiotika.
  • Takú zimnicu, aká občas prichádza, to som ešte nezažila. Ak nerátam tú pri pôrode. Ale to bol iný level.
  • Vďaka mamine, po bratovi, ktorý bol na víkend u nich na Slovensku, mi posiela domáci vývar. Vývar na večeru aj raňajky je liek. Aspoň na žalúdok, keď nie na hlavu.

Utorok

  • Skoro ráno kontaktujem laktačnú poradkyňu. Uisťuje ma, že o zápal s najväčšou pravdepodobnosťou nejde, je to opäť retencia mlieka. Musím veľa odpočívať (prakticky nonstop) a ležať, nahrievať a samozrejme správna technika kojenia. To jediné mám asi správne. Odpočívať som sa síce snažila, ale vždy keď zabrali tabletky a mňa nič nebolelo, tak som aspoň upratovala a v nedeľu sme i na nákup boli. Som chcela na vzduch.
  • Manžel ide ráno na tréning, ale potom si berie home office, prikazuje mi ostať v posteli a o Adamka sa stará výlučne on. Ja iba kojím. Na hrudi mám buď Adamka alebo termofor, pospávam cez deň a snažím sa zatnúť zuby, keď chýba ešte hodina do najbližšej možnosti zobrať si ďalší Paralen. Už teraz mám výčitky, že ho beriem viac ako mi je milé, ale dennú dávku prekračovať odmietam.
    • A utešujem sa tým, že keby som tehotná, je to horšie, to by šlo Adamkovi rovno do krvi. Takto sa do mlieka dostane snáď iba zanedbateľné množstvo a jeho žalúdkom to snáď iba prejde. A ja som schopná ho držať v náruči.
  • Do večera to nejako pretrpím, aj keď zlepšenie sa mi moc nezdá.

Streda

  • Wow, spánok je magický, liečivý a skrátka úžasný. Teda, nie že by som spala nejak dlho, Adamko to samozrejme všetko cíti, takže hore bol snáď každé dve hodiny. Ale budil sa i manžel, malého prebalil, priniesol, ja som nakojila a keď sa maličkému nedalo zaspať, Marek ho ešte uspával. Takže relatívne som si oddýchla. A ráno som sa cítila oveľa lepšie.
  • Ale do dokonalosti furt ďaleko, preto aj dnes ostáva manžel doma a to isté čo včera. Ja spím, nahrievam a kojím, on pracuje, upratuje, varí a stará sa o Adamka. Podvečer ešte nakúpiť zašiel.
  • Adamko je zo mňa asi dosť nešťastný, pretože ho kojím hodinu až hodinu a pol (občas si dal 20 minút prestávku medzitým). A o dve hodiny znova. Takto celý deň. Je to vyčerpávajúce, určite aj preňho, ale to zvládneme.
  • Večer bol problém ho uspať, aj keď kúpanie si našťastie užil. Keď sa nám ho o deviatej podarilo dostať do postieľky, potom čo konečne zaspal, unavení ideme spať aj my. Tušíme, že nás čaká náročná noc.

Štvrtok

  • A nakoniec to bola jedna z najkrajších nocí. Adamko spal šesť hodín, za pol hodinu sa napapal, okamžite zaspal a druhé zobudenie až o pol siedmej ráno. S manželom sme boli obaja krásne vyspaní, odpočinutí a spokojní.
  • Mne to ohromne pomohlo, pretože posledný Paralen som si na bolesť hlavy dala o jednej v noci, keď som sa na chvíľku kvôli tomu prebudila, ale potom celý deň nič. Už nemám teplotu, hlava nebolí. Odpočinok naozaj pomáha. A asi aj ten termofor, s ktorým spávam.
  • Manžel išiel znova ráno na tréning a potom i do práce. Dnes už to zvládneme. Adamko bol ráno dve-tri hodinky hore, ale zabavila som ho hudbou, čiernobielymi kartičkami a mojou tvárou. Potom už znova spal.
  • Vypozorovala som, že občas je nekľudný a nevieme prečo. Je napapaný, plienka čistá, bruško nebolí (to už poznáme, kedy bolí), venujeme sa mu. Ale on plače. Tak si ho položím bruškom na moju hruď, pustím v mobile zvuk fénu a za pár minút spí. Dnes na mne spal hodinu, než som ho musela položiť, pretože mi damejidlo.cz doviezlo obed.
    • S dieťaťom na hrudi si len ťažko uvarím, za to objednať cez mobil dokážem čokoľvek.
  • Kojenie sa po včerajšku tiež vracia do normálu, zvláda to za pol hodinu a medzitým dve hodiny spí. Ja odpočívam, vraj ani práčku nemám zapínať, až keď pôjde domov, aby potom povešal. Sú to moje zlatíčka, Adamko i Marek.
  • A Adamko má dnes jeden mesiac. Už definitívne nie je novorodenec.

Piatok

  • Najradšej by som už išla von, ale jednak je škaredo a najmä sa ešte bojím. Síce mi je oveľa lepšie, prakticky dokážem bez problémov fungovať, no mám obavy, aby sa mi to nevrátilo. Tak si naordinujem ešte posledný deň odpočinku, budem si čítať, sem-tam ešte termofor.
  • Cez týždeň som prečítala iba e-knihu Hotýlek a Praktický návod na dojčenie. Hotýlek je výborná záležitosť a ďalšie české prekvapenie. Autorky novinku Hana nebudem dlho odkladať.
Poznámka

Na materskej | týždeň deviaty

Sobota

  • Sobotné lenivé doobedia sú úžasné. Adamko ráno už veľmi nespáva, zato rád pozoruje. A pozorovať rodičov ho zatiaľ baví najviac.
    • Vypozorovala som, stačí na chvíľku odbehnúť z postele a dokáže sa porozťahovať tak, že na pôvodne miesto sa už nevrátim. A to ešte ani nelozí! Taký malý drobec a tak veľa priestoru už dokáže pre seba zabrať.
  • Na obed prichádzajú svokrovci a keďže sme akosi z postele nedokázali pripraviť žiadne jedlo, berieme kočík a že skúsime prvú reštauráciu s Adamkom. V Butcher’s je plno, len čakanie na jedlo by bola hodina ako nás vopred upozorňujú. To by nevydržal, tak ideme len na brunch do neďalekého Brunche’s. Majú tam menšie jedla, výborné a s láskou robené.
  • Manželovi rodičia nám priniesli aj nejaké zákusky, ktorým som neodolala, tak dúfam, že sa z toho Adamko nevyhádže alebo nebude mať bolesti bruška. Francúzskymi topinkami v Brunche’s som si tiež veľmi nepomohla.
  • Podvečer som si aspoň mrkvové sušienky pripravila.
  • Druhú vec, ktorú sme vypozorovali, že zatiaľ nemá moc rád prítomnosť ďalších ľudí. Nevadí, keď sa u nás zastaví návšteva na pár minút a zájdu za ním. Ale keď sú u nás rodičia niekoľko hodín, to už býva po čase nekľudný. Niečo na tom „návštevy až po šestinedelí“ asi bude.

Nedeľa

  • Dnes teda žiadne návštevy. Ale ideme aspoň na prechádzku a do Technického múzea. Dá sa tam dobre pohybovať aj s kočíkom, takže sme ho prešli komplet celé. Pobavilo nás, že výťah je pre maminky s kočárkem. Tatinkovia asi musia po schodoch.

Pondelok

  • Idem sa ukázať do kancelárie. Respektíve idem ukázať Adamka, pretože keď máte tak malé rozkošné dieťa, na vás už nikto nie je zvedavý. 😀 Naopak Adamko žne všade úspech. Však ja som z neho tiež paf.
  • Kancelárie máme oproti FN Bohunice, tak sa mi trošku vybavujú spomienky na pôrod. Naviac do nemocnice musím zájsť, do Family Pointu. Prebaliť, nakŕmiť. Doma mu asi nestačilo.
  • Prvý revízor! Adamkovi som šalinkartu vybavila hneď ako dostal rodný list, ja ako doprovod jazdím tiež zadarmo, tak ju hrdo ukazujem. Náhodou je od mesta pekné, že deti a doprovod jazdia bez poplatku.
  • Počasie síce furt nič moc, ale idem aj do mesta, do UGO s manželom na obed. Chcela som ešte po obchodoch pochodiť, ale Adamko toho už mal dosť a dal to značne najavo. Našťastie v trolejbuse zaspal, pretože to ma vždy desí, čo ak maličký začne plakať v uzavretom priestore a na mňa všetci budú pozerať ako na matku neschopnú sa postarať o dieťa. No ale vytiahnuť prso v MHD a začať kojiť nie je ani bezpečné, ani príjemné (pre nás ani pre ostatných).
    • Prvýkrát mi niekto cudzí pomáha s kočíkom. Vždy si vystriehnem nízkopodlažný spoj, ale teraz máme naponáhlo, beriem prvý. Zrovna taký vysoký, ale ide dosť aj mladých ľudí, tak mi jeden mladík pomáha s nástupom a neskôr druhý s výstupom.

Utorok

  • Juu, prišiel mi krásny nový biely Kindle Paperwhite. Darček od manžela za pôrod. Zrovna som dočítala e-knihu Dvanáct kmenů Hattiiných, keď zazvonilo UPS. Ďalšie e-knihy už budú v novom.
  • A aby radostí nebolo málo, prišla i objednávka z terve.cz. Začali spolupracovať s dizajnérkou Hanne Haimivaara-Hämäläinen, ktorá pod značkou Siluettiverstas ručne vyrába drevené hračky a dekorácie. Adamkovi sme zobrali lampu na stenu v tvare líšky a kocky na hranie.
  • No ale aby som sa len nechválila. Už som si začínala myslieť, že to s tým kojením ide krásne. No a nejde. Bolí to. Všade sa dočítate, že kojenie bolieť nemá. Preto som sa konečne odhodlala zavolať laktačnú poradkyňu. Našťastie čas má hneď na druhý deň, pretože večer som už od bolesti plakala, celú noc iba odstriekavala a malý pil z flašky, lebo čo je veľa, to je veľa.

Streda

  • Laktačná poradkyňa prichádza krátko po desiatej. Skúšala som predtým kojiť, ale zase bolesť a plač. Vysvetľuje mi, čo bolesť spôsobuje (začínajúca kandidóza, zlé priloženie) a učí správnu techniku. Keď som mala Adamka priložiť, úplne som tŕpla, že príde bolesť a ono nič. Žiadna bolesť. 20 minútové absolútne bezbolestné kojenie. Nádhera.
  • Rada pre všetky budúce maminy a čo by som spravila inak. Laktačnú poradkyňu volať na návštevu hneď po príchode z pôrodnice! Nie rodičov, ale skúsenú a vyškolenú pani, vďaka ktorej by som si ušetrila veľa trápenia a bolesti.
  • Radí mi bylinky na zvýšenie laktácie, naučila správnu techniku, ako sa starať o prsia, ubezpečila ma, že kojiť dlho je normálne, niektoré detičky sajú pomalšie, príjemne sme sa porozprávali a precvičuje so mnou aj viazanie do šátku. Na kurze som síce bola, ale ešte s bruchom a trénovala som na bábike. S takmer 5 kilovým živým stvorením je to iná zábava. No krásny úväz som dala na prvýkrát.
  • A zdvihla mi sebavedomie, lebo ma pochválila, že Adamko nemá dudlík, že ho chcem nosiť, budeme látkovať, že máme postieľku hneď vedľa postele, ale spáva aj s nami v posteli a že ho vedieme veľmi kontaktne. No a to poteší. A chválila aj Adamka, akého krásneho novorodenca máme. A to ma tiež teší.
  • Potešil aj manžel, po práci mi prináša štyri nové knižky. Nevyberal sám, mala som ich na zozname, v poslednej dobe ich odporúčalo pár obľúbených blogerov. Ale potešil ma, že keď som mu ich spomenula, tak mi ich kúpil.

Štvrtok

  • Adamko rastie tak rýchlo. A mení sa. Kde je ten novorodenec, čo stále iba spinkal? Teraz každým dňom vymýšľam, ako ho zaujať. Ráno býva hore aj dve-tri hodiny a častokrát i podvečer.
  • Baví ho sledovať čiernobiele obrázky. Máme dve leporelá, jedno má v postieľke, druhé pri prebaľovacom pulte. Prekvapivo ho to zabaví na dlhé minúty. Musím zohnať ďalšie obrázky.
  • Rád má aj naše tváre. Už ich dokáže zamerať a otáča sa, keď chodíme zľava doprava.
  • Usmieva sa čoraz viac, ale ešte to nie je vedomý úsmev, ktorý by vedel aj opätovať. No kútiky sa mu zdvíhajú stále častejšie.
  • Nemá rád zatiaľ zvuky. Máme jednu hrkalku, ale ešte sa na ňu mračí. Kontrastné veci ho pútajú viac.
  • Nadšene rozhadzuje ručičkami a vyzerá to, že sa ich už ani nebojí. Ale ľakne sa nárazových zvukov. Nevadí mu vysávač, tečúca voda, hudba, práčka… no keď cinknem kovovou lyžičkou o smaltovanú misku alebo keď mi niečo spadne na zem, tak sa preľakne. Niekedy sa zľakne aj sám seba. To keď spí a náhodou zachrapká, alebo si hlasnejšie prdne. Vtedy ho úplne mykne, otvorí oči a občas sa aj na pár sekúnd rozplače. Vždy ma to rozosmeje. Našťastie na to rýchlo zabudne a spinká ďalej.
  • Z bieleho šumu ho nezaujal dážď ani more, zato fén áno. Keď si ho naviac položím bruškom na hruď, zaspí.

Piatok

  • Tento týždeň som prečítala krásny a poetický román/novelu Hedvábí, detskú knihu Zpověď Jonatána Papírníka (ak vás bavili Paměti imaginárního kamaráda, odporúčam aj Jonatána, oboje sú tak milé a nevinne detské) a už spomínaných Dvanáct kmenů Hattiiných. Všetky odporúčam. Pár ďalších kníh mám rozčítaných a vyzerá to na samé dobré príbehy.
Poznámka

Na materskej | týždeň ôsmy

Sobota

  • Tak sme si dali väčšie kolečko s kočíkom v našej štvrti. Počasie síce uzimené, ale nebudeme predsa len doma sedieť a bolo treba navštíviť lekáreň, Sklizeno a obchod s detskými potrebami.
    • Rozhodnutá kojiť za každú cenu pristupujem na homeopatika a kupujem Ricinus Communis 5CH. Ja to materské mlieko pre malého proste dostanem a keď čaje, tekutiny, žiadne stres a dostatok jedla nestačia, pridávam ďalšiu odporúčanú možnosť.
    • Zo Sklizena chcem dusenú šunku, jedinú, ktorá mi chutí.
    • Z detského obchodu potrebujeme ponožky. Pretože dva páry Adamkovi akosi nestačia. Nakoniec berieme aj látkové plienky na ublinkávanie, lebo tých pár čo máme nestačia, pokiaľ nechcem prať každý deň, chrániče na bradavky od Medela (na kojenie a veci okolo toho by mal byť v tehotenstve povinný aspoň mesačný kurz, pretože je to celkom veda a nie iba vezmem dieťa, priložím a všetko funguje) a ďalšiu bambusovú osušku, pretože Adamko má úžasnú schopnosť raz za deň jednu pocikať, vždy keď ho poumývam pod tečúcou vodou a následne utieram. Už má viac uterákov a osušiek, ako ja s Marekom dohromady.
  • Tie rozkvitnuté stromy sú úžasné, hrozne moc sa na časté a dlhé kočíkovanie v parkoch teším. Len počasie by sa mohlo zlepšiť, veľa teplých vecí pre Adamka nemáme (prakticky žiadne).

Nedeľa

  • V Brne sa bežal polmaratón, ktorého sa zúčastnil aj môj brat. Takže po obednom kojení sme Adamka uložili do kočíku a vyrazili do centra mesta. Fascinujúce, že doma by sa zobudil po dvoch hodinách, ale v kočíku vydrží spať aj štyri.
    • V kníhkupectve sme kúpili knižku Rozvíjej se děťátko, zaujíma ma psychomotorický vývoj dieťaťa. Budeme aspoň približne vedieť, kedy nás čo s Adamkom čaká. A ako ho (ne)držať.
    • Na námestí boli okrem bežcov aj stánky s výrobkami a jedlom. No pre obmedzené stravovanie kvôli kojeniu som si dopriala len dva malé koláčiky z cukrárne Tutti Frutti. Na grilovaný oštiepok bola dlhá rada.
  • Aby sme nemiešali Adamkove oblečenie s našim, ktoré periem zvlášť, išli sme do Tiger kúpiť košík. Zas tak veľa vecí nemá, aby potreboval veľký kôš na prádlo.
    • V obchodoch Tiger hrá dobrá hudba. A moje popôrodné hormóny stále pracujú. Keď začala hrať pesnička Here Comes The Sun, tak som mala slzy na krajíčku i na lícach. V tehotenstve so mnou hormóny nič nerobili, ale po pôrode som akási precitlivená. A Here Comes The Sun nám harfistka hrala pri nástupe na svadbe. Dajte k tomu prostredie zámockej knižnice na Kačine a sami uznáte, že je to dojímavá spomienka.

Pondelok

  • Celodenné ničnerobenie. Prakticky celý pondelok som strávila v posteli a Adamko vedľa mňa. A buď spinkal alebo pozoroval svet okolo seba alebo papal. A bolo nám fajn. Čítala som knihy, obdivovala svojho syna, užili sme si posledný deň, kedy bol manžel s nami doma. Od zajtra už bude chodiť do kancelárie.

Utorok

  • Adamko pribral! Priemerný prírastok za týždeň mal 280 g. Potrebovali sme niečo medzi 150 – 300 g. Bála som sa, že kvôli problémom s kojením nebude prírastok veľký, ale očividne si vie zobrať, čo potrebuje. Stále síce nie je na pôrodnej váhe, žltačku tiež ešte má, ale prospieva, takže máme radosť.
    • Ďalšia kontrola za mesiac, to už začneme riešiť očkovanie. Chceme dať Rotarix, nad hexou uvažujeme či klasickú schému 3+1 alebo 2+1 a Prevenar 13 dáme asi až jednu dávku v dvoch rokoch.
  • Nakladateľstvo Paseka poslalo Adamkovi dve krásne knižky. Jaro a Léto. To sa nám teraz hodí, pretože vonku začína snežiť, tak si o týchto obdobiach môžeme aspoň čítať. Knižky sú obrázkové, nie je v nich text, nabádajú k aktívnemu vytváraniu príbehov a spoločnému „čítaniu“ rodičov s dieťaťom. A to sa mi páči. Dokúpime aj Podzim a Zima, nech máme kompletku.

Streda

  • Wow, fakt sneží. Vlastne by ma to ani nemalo prekvapovať, je apríl. Ale i tak. Sneží! Takže namiesto kočíkovania v jarných parkoch utekám na balkón schovať jahody do bytu, aby nám nepomrzli.

Štvrtok

  • Nakoľko si Adamko s tými svojimi dlhými a ostrými nechtíkmi už celkom riadne poškriabal tváričku, museli sme mu ich ostrihať. Z prvého strihania sme pochopiteľne mali obavy, ale ukázalo sa to veľmi jednoduché. Ja som kojila a manžel mu ich medzitým ostrihal. Adamko sa ani nepohol.
  • Nespomínam si, koľko bolo hodín, vlastne by som to mohla písať do piatku. Adamko sa prebudil, napapal a zaspával mi v náruči. Čítať sa mi nechcelo, tak som si dala slúchadla a počúvala hudbu. Hral Poison od Alice Cooper, všade okolo tma, iba naša Mumínkovska lampička vyžarovala trochu svetla, zvonku som počula štebotať vtáčikov. Takže asi bolo veľmi skoro ráno. Pozerajúc na Adamka som si uvedomila, aká som šťastná. Ako mi v živote nič nechýba, aké mám šťastie na perfektného manžela, aké máme spolu krásne dieťa.
    • A vlastne celkovo musím povedať, že materskú si konečne poriadne užívam. Už sa všetko ustálilo, máme všetko, čo potrebujeme, začínam Adamkovi rozumieť, cítim sa ako mamina, baví ma kojenie (len keby s tým neboli také problémy), baví ma sledovať, ako Adamko rastie a postupne sa mení z novorodenca na kojenca.
    • Som veľmi rada, že sa nám podarilo zbaviť problémov s bruškom, že Adamkov plač znamená vo väčšine prípadov iba oznam, že je hladný alebo že by ešte rád ostal na prsiach dlhšie.
    • A najmä sa neviem vynadívať, aký je rozkošný. Stále mi nie je jasné, ako to, že mám tak nádherné dieťa. Zdravé, spokojné a dobré, aj keď ten posledný výraz nemám rada, pretože tak malé deti nevedia byť zlé. A to že plačú, je len ich jediný prostriedok, ako dať najavo, že chcú papať, sú smutné, chcú rodičov, cítiť blízkosť maminy alebo potrebujú čistú plienku. No rozhodne nás svojim plačom nechcú hnevať a byť zlé.
      • Preto k tomu tak aj pristupujem a Adamka vychovávam veľmi kontaktne. Nikdy ho nenechám vyplakať a radšej ho budem hodinu nosiť v náručí, než aby som ho položila do vibračného lehátka, len aby sa upokojil.

Piatok

  • Kontrola u ortopéda. Bežne chodí ortopéd v pôrodnici, ale zrovna počas nášho pobytu prísť nemohol. Tak sme sa objednali na detskú kliniku, kde novorodencov vyšetrujú v utorok, stredu a piatok, medzi jednou a druhou.
    • Doktor Adamkovi pochválil kýčle (v slovenčine bedrá?), žiadne pomôcky ani rehabilitácie nie sú potrebné a o osem týždňov sa máme prísť ukázať na kontrolu.
  • Neviem, kto vymyslel Family Pointy, ale vďaka mu za to (familypoint.cz). Ide o miesta rôzne po meste, kde si mamičky môžu svoje deti v kľude a súkromí nakŕmiť, prebaliť alebo si s nimi oddýchnuť. Ja som dnes zašla do Family Pointu v knižnici. Už sme boli dlho v meste, manžel musel ísť ešte do práce, ale chcela som s ním zájsť potom na neskorší obed a na Zelňák. Adamko bol hladný, takže sme to využili. V kľude sa najedol, prebalila som ho a mohli sme ešte zájsť do mesta a počkať na Mareka.
    • V H&M som pre Adamka nakúpila veľa oblečenia, najmä svetríky (lebo chladné počasie akosi neustupuje) a krásne bodyčka. Mali aj námornícky štýl, spolu so severským náš obľúbený.
      • Pôvodne som chcela ísť do Lindexu, pretože ich štýl sa mi páči, lenže predajňa nie je na kočík ideálna. V H&M je detské oddelenie síce tiež na poschodí, ale je tam aj výťah. Takže teraz navštevujem obchody podľa výťahov a širokých uličiek.
    • Na obed do Rebio, už mi ich zdravé jedlá a najmä placičky chýbali.
    • Na Zelňáku sa konali Slavnosti medvědího česneku. Ale moc sme sa tam nezdržali, zašli sme len pre cesnak a dať si Božský kopeček.
  • Knihy prečítané tento týždeň: Drž mě pevně miluj mě zlehka, O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia, Když ti to udělá radost a komiks Batman: Detective Comics, #1: Tváře smrti. Rozčítané mám pokračovanie Batmana, román Dvanáct kmenů Hattiiných a stále Magický průvodce městem pod pahorkem.
  • Viem, že som to vravela už veľakrát, ale musím znova. Môj manžel je perfektný. A naviac teraz je aj skvelým tatinom pre Adamka. Vždy, keď sa vráti z práce, tak už od dverí vidím jeho úsmev a to ako sa teší na Adamka. Príde za nami, privíta sa a vezme si malého do náruče (ak zrovna nespí, inak mu iba dá pusu). Večer mi s ním pomáha, takže ja sa môžem v kľude osprchovať. Celkovo na ňom vidím, že mu nevadí sa o malého starať a robí to rád. V noci ho môžem zobudiť, ak niečo potrebujem, zohreje mliečko, ktoré som odstriekala, ak Adamkovi nestačí kojenie, alebo pripraví umelé, ak zrovna žiadne nemám (ale to sa našťastie už často nedeje).
    • Iba umývať malého pod točkou sa ešte bojí, predsa len je to taký hmat, kedy je bábätko v na prvý pohľad divnej polohe. Pre mňa je to už rutina, pretože ho tak umývam pri každom prebaľovaní, okrem noci, to som trochu lenivá, takže mám košík s podložkou na prebaľovanie, plienkami a vlhčenými obrúskami pri posteli.
    • Adamkove kúpanie nikdy nevynechá. Kým ja ho pripravím, on nachystá vaničku so správnou teplotou vody. Adamko si kúpanie užíva a my si užívame jeho spokojný výraz.
    • Chodí s nami k všetkým doktorom, aj keď ich má počas pracovnej doby.
    • A v priebehu dňa mi stále píše, ako sa má malý. Reaguje na každú fotku aj informáciu, ktorú mu pošlem. Naozaj ma teší, že sa o Adamka tak aktívne zaujíma už teraz, keď sa s ním ešte ani hrať nedá. Väčšinou si otcovia svoje deti začnú užívať až keď sú staršie, či nie?

Poznámka

Na materskej | týždeň siedmy

Sobota

  • Prvá uplakaná noc, dvojhodinový nárek kvôli brušku. Zisťujeme, čo sú to „prdíky“ a ako dokážu tak malého človiečika potrápiť.
  • Prvá ranná návšteva je z detského oddelenia, Adamkovi prišli opäť skontrolovať žltačku. Kým doteraz bolo všetko v poriadku, dnes dostávame správu, že sa mu zhoršila a je na hranici. Chvíľku na to si nás volajú na oddelenie a Adamkovi berú krv. Zvládol to statočne. Výsledok bude do dvoch hodín a podľa toho sa uvidí, či nás pustia domov.
    • Najdlhšia hodina v našom živote. Sedíme na posteli a čakáme na výsledok. Medzitým prídu z gynekologického a dajú mi moju prepúšťaciu správu. So mnou je všetko v poriadku, môžem ísť domov.
    • Pred desiatou príde opäť detská lekárka. Má pre nás presne tú správu, akú sme chceli počuť. Je síce na hranici, ale môžeme ísť domov. Adamka mám poriadne kojiť a cez deň musí byť na svetle. To zvládneme.
  • Rýchlo zaplatiť za nadštandard, zbaliť všetky veci, vybrať peniaze na kauciu, aby mohol prísť manžel s autom do areálu pred pôrodnícke oddelenie. Krátko po jedenástej opúšťame FN Bohunice a vezieme si Adamka domov.
  • Byť doma s bábätkom je iné. Je to nádherné. Adamko tu krátku cestu prakticky prespal, doma sa hneď najedol a v spánku pokračoval. Trochu sme vybalili, trochu popratali, niečo málo zjedli až sme napokon pri Adamkovi zaspali aj my.
  • Podvečer prišli najprv Marekovi rodičia, hodinu na to aj moji. Ja som dostala krásnu kyticu, manžel škótsku single malt whisky a Adamko strašne moc plienok, nejaké oblečenie a dve knižky.

Nedeľa

  • Uff, ďalšia náročná noc za nami. Opäť dve hodiny, opäť sme vyskúšali snáď všetko. Polohovanie, masáž, nahrievanie bruška, hojdanie na rukách i Espumisan. Neviem či únavou, ale Adamko zaspal až v manželovom náručí, po polhodine chodenia po byte. Našťastie do rána už spinkal.
  • Manžel na záhradu pripevnil veľký sušiak na prádlo, takže nové plienky som oprala a nechala vyschnúť na slnku. V tomto musím Mareka pochváliť, pretože kvôli mojej jazve po CS vynáša a vešia všetko prádlo von. A robí to tak dobre, že ho ani žehliť netreba. Tým mi značne uľahčuje prácu.
  • Pred obedom odišli rodičia. Krátko na to prišla objednávka z Rohlik.cz a množstvom vývarov od Konečně vývar. Treba si to varenie nejako zjednodušiť a vývar je jedna z najlepších možností pre kojaciu ženu.

Pondelok

  • Šesť hodín spánku! Síce s prestávkou na kojenie, ale ani jedno bolenie bruška. Vysadzujeme Espumisan, pretože i tak mu nepomáha. V noci som Adamka prvýkrát nebudila na kojenie, nechala som to na ňom.
  • Ráno nakojiť, rýchlo obliecť a dokúpiť nejaké veci. Máme Adamka doma len tretí deň a ja už idem von bez neho. Ale zisťujeme, čo nám chýba a našťastie obchod s detskými potrebami máme na tej istej ulici, kde bývame. Manžel zatiaľ strážil, no Adamko aj tak ešte celý deň iba spí alebo papá (a aj popritom prakticky spí), takže som išla bez obáv.
    • A veci nepotrebuje iba Adamko, ale i ja. Totiž, docela dosť sa hodí mať košieľky, tričká i podprsenky určené na kojenie. Je to potom celé jednoduchšie. Keďže na motanie sa v obchodoch je ešte skoro, objednávam z astratex.cz.
  • Máme za sebou prvú návštevu pediatričky. Dostali sme strašne moc informácií, musíme naštudovať, do akých očkovaní pôjdeme (pediatrička je skvelá, dáva nám všetko na rozmyslenie, netrvá na presnej schéme), naučili sme sa Adamka správne uchytiť, aby sme ho mohli umývať pod vodou a nemuseli utierať vlhčenými obrúskami, ktoré sa ani mne osobne veľmi nepáčia.
    • Poučenie som dostala aj ja. Kojacia žena má veľa piť (nebáť sa 3-4 litrov vody, vhodného čaju a vývaru), kvalitne jesť a dostatočne odpočívať, ideálne i spať. Spokojná matka = spokojné bábätko.
  • Zároveň sme zašli na prvú kratučkú prechádzku a kúpiť komodu s prebaľovacím pultom. Mali sme podložku na IKEA komode Malm, lenže to nám úplne nevyhovuje. Podložku sme prehodili do kúpeľne na práčku a v detskej bude poriadna komoda.
  • Adamko na nás hádže prvé úsmevy, sem-tam sa mu zdvihnú kútiky úst. Vtedy sa nad ním už úplne rozplývam.

Utorok

  • Šátkujeme! Bol trošku nekľudný, tak som ho uviazala do šátku a okamžite spinkal. Mohla som si čítať, najesť sa a trošku popratať. Výborná vec!
  • Dnes oslavujeme, Adamko má týždeň. Z terve.cz som objednala fajnové uteráčiky. Pôvodne som chcela iba pre manžela k meninám, pretože si obľúbil tie od Lapuan Kankurit, ale keď som uvidela Mumínkovské, musela som zobrať aj malému.
  • Kvôli laktácii som si začala písať, koľko času pri tom vlastne strávim. Začínajú sa vyskytovať prvé problémy, Adamko saje ako drak a nie som si istá, či to moje prsia vôbec stíhajú. No každopádne som zistila, že kojenie novorodenca je viac ako práca na full-time. Adamko sa ešte pýta často, v noci síce spinká 3-4 hodiny, ale cez deň sa ohlási aj po 1,5-2 hodinách. A saje dlho. Výhodou je, že mám hodiny času na čítanie. Ale fakt hodiny. Zatiaľ ma ale baví sledovať ho, pretože budem k vám úprimná, pohľad na spokojné bábätko, ktoré môžete kojiť a nemusí byť na umelom mliečku, to je na nezaplatenie. Takže v čítaní sa iba rozbieham. Nakoniec to bude môj čitateľsky najúspešnejší rok.
  • Neviem sa na svojho syna vynadívať. Keď spí, keď ho kojím, keď ho uspávam, keď na nás pozerá… Netušila som, že to bude tak intenzívne. Ten pocit, ako veľmi ho ľúbim a záleží mi na tom, aby sa mal čo najlepšie. A spravím pre to všetko, aj na úkor môjho spánku či pohodlia. Materská láska je zvláštna vec. A nedá sa opísať.

zdroj: Stokke® Flexi Bath®

Streda

  • Spala som osem hodín. OSEM! Jasné, s dvoma približne hodinovými prestávkami na kojenie a následné odgrgnutie, ale Adamko opäť vydržal tri-štyri hodiny. Dnes sa cítim plná energie.
    • Ale je pravda, že spať chodím okolo ôsmej a ráno s opustením postele nijako neponáhľam.
    • Zaujímavé je, ako sa mi zmenili priority. Adamko je na prvom mieste. To, aby bol spokojný, napapaný, nič mu nechýbalo, nič ho nebolelo.V tesnom závese je manžel. Aby sa necítil na druhej koľaji, aby videl, že si vážim všetku pomoc (a pomáha fakt so všetkým) a že pre mňa veľa znamená. Na treťom mieste vidím seba. Občas sa najem neskôr, občas mám čaj studený, občas radšej niečo popracem než by som si iba ľahla do postele a odpočívala. Ale všetko ostatné ide bokom.
  • Manžel poskladal komodu, chýbala nám jedna krabica, tak len včera podvečer pre ňu boli. Teraz mi usporiadanie vecí príde oveľa praktickejšie.
  • Adamko má rodný list, dnes ho bol Marek zobrať na matriku. Zároveň malého registroval do zdravotnej poisťovne, v práci si ho bol zapísať kvôli zľave na dani a v lekárni mu vyzdvihol Vigantol (vitamín D).
  • Ďalšie po prvé čakalo Adamka večer. Kúpanie doma. Síce len pár minútové, ale zaplakal len pri prvom kontakte s vodou. Potom sa mu to páčilo.
  • Čo sa týka „bolestí“ bruška, prišli sme na (zatiaľ) účinný rituál. Prebaliť, pomasírovať bruško s mastičkou Pupík, nechať chvíľku Adamka na brušku. Nakojiť a dať odgrgnúť. Keď pije dlho, nechám ho aj počas kojenia. Po kojení to ale nesmiem odfláknuť, takže Adamko na mne leží aj polhodinu. Výsledkom je, že bruško ho netrápi, maximálne občas, ale to stačí pocvičiť s nožičkami, ponosiť a do polhodiny spinká. Takže keď nám začne plakať, je to od hladu. Snáď to tak vydrží čo najdlhšie.
    • Ja pijem denne 2 šálky čaju v ktorom je rasca i fenykel. A nasadila som diétu. Všetko nadýmavé či inak problematické som vysadila a budem až postupne zavádzať.

Štvrtok

  • Máme za sebou ďalšie poprvé. Látkové plienky. Ale zatiaľ len na skúšku, kým je Adamko ako prietokový ohrievač a jeho bruško nestrávi všetko mliečko, tak ostaneme ešte pár dní/týždňov na jednorázovkach. Lebo s novorodeneckými nákladmi si ani separačky neporadia a všetky tie krásne biele plienky by boli veľmi rýchlo fľakaté.
  • Opäť som vonku bez malého. Na pár minút, vybrať stehy po cisárskom reze. Obvoďáčku mám na tej istej ulici, tak nebolo treba ísť aj s Adamkom. Stehy trošku zarástli, na jednej strane sa mi jazva ľahko zapálila. Sestrička mala celkom problém ich vytiahnuť a stále sa ma pýtala, či to nebolí. Ubezpečila som ju, že po mojom pôrode ma len tak niečo nebolí.
  • Od príchodu domov som schudla 5 kg. Za necelý týždeň to je celkom dosť, ale úlohu zohrali aj opuchy, ktoré už zmizli.
  • Zisťujem, že som stále hladná. Najmä pri kojení. Medzitým mi to ani tak nepríde, ale v okamihu keď začnem kojiť, prepadne ma strašný hlad. Takže mám vždy po ruke niečo zdravé na zobkanie. Už zvládam popritom jesť aj normálne jedlá, takže manžel mi občas niečo sýtejšie uvarí a prinesie. Neviem si vynachváliť, že je celý týždeň s nami doma.
    • Nočný hlad zachraňujú mrkvové sušienky. Sú sýte, chutia výborne, vydržia pár dní. Pôvodnú pšeničnú múku som akurát vymenila za pohánkovú, špaldovú a ryžovú. Striedam to, sušienky si robím dvakrát za týždeň.

Piatok

  • Máme ďalšiu návštevu, na pár hodín prišli moji rodičia a priviezli i moju babičku, Adamkovu prababičku.
    • Adamko je jej piaty pravnuk, okrem toho má ešte štyri pravnučky. Pekne sa nám rodinka rozrastá.
    • Zaujímavosťou je, že babičky otec sa volal Adam. To som napríklad vôbec nevedela.
    • Mamina si zobrala na Slovensko Adamkov rodný list, náš sobášny a moju kópiu OP. Keďže je Adamko Slovák, musíme mu vybaviť slovenský rodný list. Na základe toho dostane pas a potom mu môžeme vybaviť prechodný pobyt v Brne. Ale to je otázkou pár mesiacov, než toho byrokratické kolečko úspešne dokončíme.
  • Po obede Adamka trošku potrápilo bruško, ale za hodinku sme sa s tým popasovali. Sú chvíle, kedy nič nepomôže, aspoň sme na nič neprišli.
  • Adamko má občas chvíľky, kedy nespí. Je hore, pozoruje to málo, čo jeho očká dovidia. Neplače, nič ho nebolí, nie je hladný, plienku má čistú. Vyzerá spokojne a vždy sa snažím byť pri ňom, tak blízko, aby ma videl a vnímal. Niekedy ho len tak nosím v náručí, niekedy ho po kojení nechám zaspať na mojej hrudi.
  • S kojením začínajú byť problémy. Doobeda ide manžel do lekárne prvýkrát, potrebujem odsávačku a Purelan. Večer musí zájsť znova, tentokrát pre umelé mliečko. Žiaľ, než sa dajú moje prsia dohromady, budeme musieť dokrmovať. Inak by hladoval a plakal.
    • Týmto posielam chválu a vďaku spoločnosti Medela za všetky výrobky, vďaka ktorým sa mi postupne kojenie vráti do normálu. Aj keď mám stále pochybnosti, či to Adamkovi stačí a trochu sa bojím blížiacej sa utorkovej kontroly u pediatričky. Musí pribrať 150 až 300 g.
  • Dochádza mi, že začína Veľká noc. A je mi to jedno. Ostávame v Brne, nijakú návštevu nečakáme, nebudem vypekať, robiť výzdobu ani trvať na akýchkoľvek tradíciách. Pôjdeme s Adamkom na prechádzku a budeme všetci spolu doma.
  • A čo sa týka čítania. Jezero od Bellovej je skvelý, smutný a surový román, Etta a Otto a Russell a James od Hooperovej nesklamalo, zaujímavý príbeh. Pobavilo Moudré z nebe od Skoleka a trošku sklamali poviedky Spoušť od Vybíralovej. To som prečítala tento týždeň.
Poznámka

Na materskej | týždeň šiesty

Sobota

  • Tak krásny víkend by bolo škoda presedieť doma. Obzvlášť, keď mám energie na rozdávanie.
  • S manželom sme teda zašli do mesta. Vrátiť ďalšie prečítané knižky do knižnici, do cukrárne V Melounovém cukru, prejsť sa centrom a samozrejme do kníhkupectva pre dva výtlačky novinky Magický průvodce městem pod pahorkem.
    • Určite ste už zachytili, že Pasi Ilmari Jääskeläinen sa rozhodol napísať pre jednu knihu dva rôzne konce. Takže nestačí, že Fíni majú ten svoj podivný žáner “fínske podivno” a teda i magický realizmus v ich podaní je divný sám o sebe. Jääskeläinen podivnosť dotiahol do absurdna a keď prídete do kníhkupectva, vezmete prvého Magického sprievodcu, tá druhá kniha hneď za tým, ktorá sa volá rovnako, vyzerá rovnako, všetko sa tvári rovnako… môže končiť úúúplne inak.

Nedeľa

  • Prvá tohtoročná grilovačka u nás na záhrade. O dva dni skôr, ako minulý rok a opäť sme za „jedlo dňa“ zvolili hamburger. Tak dobrý, že i ja som si dala.
  • Doobeda sme zašli poriadne nakúpiť. Na grilovanie prišlo myslím okolo trinásť ľudí? Škoda, že so západom slnka sa tak rýchlo ochladí. Ale vydržali sme vonku dlho.
    • A ja mám zasadené jahody a pár ďalších byliniek. Jahôd bude tento rok 20 sadeničiek, ak budú plodiť tak ako minulý rok, budú jahody každý deň.
  • Keď všetci odišli, aj napriek únave som zvládla popratať, akurát potom mi prišlo neskutočne zle. Asi som si mala dávať väčší pozor na jedlo.

Pondelok

  • 4:50 ráno. Budím sa na pocit, že mi asi odtečie plodová voda. Pár sekúnd potom, len čo sa zdvihnem z postele, mi je to jasné. Do kúpeľne odcupitám. Vôbec to nie je ako v amerických filmoch, voda môže odtekať aj postupne v priebehu hodín, čo sa ukáže ako môj prípad.
  • V kúpeľni sa vzápätí rozplačem, pretože mi jasné, čo nasleduje. Adamko sa chystá na svet.
  • Budím manžela a nevieme tomu uveriť. Celé nám to príde neskutočné, hoci na túto chvíľu sme čakali.
  • Keďže kontrakcie zatiaľ nemám, do pôrodnice neponáhľame. Ľahké raňajky, sprcha, popratať, skontrolovať veci.
  • O necelé tri hodiny neskôr som už na príjme v pôrodnici FN Bohunice. Robia mi monitor, kontrolu, evidujú ma, UTZ a odhad váhy. Vraj by mal mať okolo 4 200 g. No, malé bábätko som ani nečakala.
  • Keďže som stále bez kontrakcií, ešte je zbytočné ma dať na pôrodný box. Ale s odtekajúcou plodovkou ma domov neposielajú, presúvam sa na JIPku. Manžel tam byť so mnou nemôže, ale od druhej do šiestej sú návštevné hodiny, takže vtedy príde.
  • O tretej kontrakcie stále nikde, s manželom dvakrát vyjdeme všetky poschodia. Treba Adamka popohnať. Snažím sa niečo málo zjesť, najmä energetické. Robíme si srandu, že malý sa narodí o jedenástej, lebo to bola jeho hodina. Keď začnú prvé kontrakcie, stále mi je do smiechu. Teším sa z každej silnejšej, pretože ma približuje k Adamkovi.
  • O šiestej už to celkom bolí, ale na pôrod to stále nie je. Manžela posielajú domov, ja idem do sprchy. Teplá voda je na kontrakcie uvoľňujúca.
  • O deviatej to už vidia na presun na pôrodný box. Kontrakcie pravidelné, aj keď nie tak silné, aby to bolo na rýchly pôrod. To už začínam tušiť aj ja, že jedenástu asi nestihne, takže si pýtam voľný nadštandard s vaňou. Keď to má trvať dlho, nech mi je aspoň príjemnejšie vo vode.
  • Natočia monitor, presun vecí, klystír, zoznámenie s príjemnou pôrodnou asistentkou, zabývanie sa na pôrodnom boxe, príchod manžela, ďalší monitor. Už sa to pomaly rozbieha. Žiaľ, pomaly. Tak idem do vane, lebo bolesti už sú poriadne.
  • Blíži sa polnoc. Bolesti začínajú byť ťažko zvládnuteľné, dobrovoľne si pýtam epidurál, ktorý som pôvodne nechcela. Vaňa nestačí, mám problém to predýchať.

Utorok

  • Prvých päť hodín dnešného dňa bolo najbolestivejších, najdlhších a najkomplikovanejších v mojom živote. Viac menej sa mi to zlieva.
    • Epidurál sa nepodarilo napichnúť, dostávam mnou riadený oblbovák rovno do žily. Anestéziologička je skvelá, dlho ma pozoruje, že mi to zaberá a nemám nežiadúce reakcie. Keď odchádza, praje mi veľa šťastia.
    • Anestetikum funguje, cítim sa síce oblbnutá, ale kontrakcie viem v tichosti predýchať. Problém je, že pôrod postupuje neskutočne pomaly. Som hladná, unavená, bolí to a viem, že to najťažšie je stále predo mnou.
    • Obdivujem manžela, ako to zvláda. Najmä psychicky. Je vždy po ruke s vodou (mám úplne vyschnuté v puste, pijem medzi každou kontrakciou), masíruje chrbát, kam mi strieľa neskutočná bolesť, prikrýva mi nohy, lebo mi je stále zima, pripomína, ako mám správne dýchať. Snažím sa, ale sama cítim, že je niečo zle.
    • Dostávam druhú kanylu do druhej ruky a cez ňu dávku oxytocínu. Treba mu pomôcť.
    • Neviem, ako dlho to trvalo. Kontrakcie mám snáď nonstop, oblbovák kvôli oxytocínu nefunguje, namiesto predýchania kontrakcie dostávam kŕče, keď na minútu zatvorím oči, mám pocit, že ubehla hodina.
    • Po piatej ráno sa pýtam, či skončím na akútnom cisárskom reze. Tuším to. Skúšajú poslednú možnosť, ale nepomáha.
    • Zastavenie kontrakcii je neskutočné. Funguje okamžite, ale tá triaška, to doteraz nechápem. Od toho okamihu je to pre mňa ako v dramatickom americkom filme. Obviazať nohy, cievkovanie, ukľudňovanie, pusa od manžela, možno nejaké injekcie, čo ja viem, už to nevnímam, celá sa klepem, kontrakcie sa presúvajú do svalov a tadiaľ uvoľňujú, vraj je to normálny jav, presun na operačnú sálu, je tam zima, dostávam záchvat paniky, plačem, znova ma ukľudňujú, všetko mi vysvetľujú, čo sa bude diať, aj tak tak to nevnímam, stále sa trasiem, ale doktor vtipkuje, snažím sa, vidím kyslíkovú masku, asi… nádych… tma.
  • Niekto mnou presúva, niekam ideme, vidím v pozadí manžela? Neviem, koľko je hodín, ani kde som, prinášajú mi bábätko v zavinovačke, to je môj syn, Adamko, môžem mu dať pusu. Výťah, chodba, nejaká izba, nejaké sestričky alebo doktorky okolo mňa. Prichádza manžel, počujem, ako mu niečo hovoria, a že mobil mi má dať na stolík, ideálne do nabíjačky, ktovie, prečo som si zapamätala zrovna toto. Znova prichádza manžel, tentokrát i s Adamkom, je v takej presklenej postieľke. Stále som mimo, mám veľa odpočívať, spať, poobede príde znova na chvíľku.
  • Do obeda prídem k sebe, Adamka mi nosia na priloženie, poobede bol so mnou aj manžel, potom išiel na polhodinu za malým ešte. Na brušku mám piesok, nemôžem sa hýbať, celé je to divné, ale každou hodinou sa cítim lepšie, píšem si s manželom, posielam mu fotky Adamka, keď mi ho nosia.
  • Večer sa zvládnem sama postaviť, dôjsť do sprchy, netočí sa mi hlava, cítim sa dobre. Oproti nočným kontrakciám mi je vlastne dokonalo. Pýtam sa na nadštandard, chcem byť od zajtra s manželom. Ale som tak šikovná, že doktor ho schválil už ten večer. Píšem manželovi, že môže prísť. Od tej chvíle sme znova spolu.
  • Na večeru dostávam bujón a zjem v ňom namočenú polovicu rohlíka. V tejto chvíli je to gurmánsky zážitok. Kedy som vlastne naposledy jedla?

Streda

  • V noci som mala častejšie kontroly, nosili mi Adamka, manžel sa vyspal na matraci, ja v nepohodlnej polohe na chrbte, mám úplne suché hrdlo, nemôžem si ani kýchnuť. Bolí to, ale dostávam infúzie od bolesti, takže sa to dá zvládnuť.
  • Cez deň rehabilitujem, snažím sa pohybovať v rámci možností, ale zároveň aj odpočívať. Idem dokonca s manželom do bufetu, len sa prejsť, ja mám ešte diétu. Zvládnem aj pár krokov von pred budovu, na vzduch.
  • Robím, čo môžem, aby som sa dala čo najrýchlejšie dokopy. Trávime čo najviac času s Adamkom, bavíme sa, ako prebiehal pôrod, manžel ma upokojuje, že to nie je moja chyba, Adamko je skrátka veľké bábätko (4 440 g a 37 obvod hlavičky), neporodila by som ho. Doliehajú na mňa hormóny, ale viem, že musím byť silná. Snažím sa s tým vyrovnať.
  • Večer sa rozhodneme, že chceme Adamka na izbu. Odporúčali mi to až od ďalšieho dňa, lenže ja sa potrebujem rozkojiť a cítiť, že mám naozaj dieťa. Nechcem ho vidieť iba občas. Celé to bol šok a skok, chcela som čo najprirodzenejší pôrod a skončila som v celkovej narkóze pod skalpelom. Chýba mi ten proces zoznámenia sa s čerstvo narodeným bábätkom a závidím manželovi, že on s ním mal bonding.
  • Dostávame veľké inštrukcie ohľadom starostlivosti o novorodenca. Ujme sa ma skvelá sestrička, ktorá mi pomôže s technikou kojenia a ja sa cítim istejšia, že túto noc zvládneme. Aj keď je jasné, že budeme chodiť pre dokromovanie. Laktácia po cisárskom reze zvykne nastúpiť neskôr.

Štvrtok

  • V nemocnici je to samá vizita. Sestričky a doktorky z gynekologického oddelenia, z detského oddelenia, niekto ohľadom matriky, fyzioterapeutka, upratovačky, raňajky, obed, olovrant, večera, vizita ráno, poobede i večer. Návštevné hodiny využívame k spánku, do pôrodnice príde za nami len môj brat, na pár minút doniesť pár vecí.
  • Laktácia sa rozbieha, dokrmujeme, ale zatiaľ to vyzerá nádejne.
    • Opäť mi pomáha sestrička z detského, prsia sa mi začínajú nalievať a opúchať, malý má problém s prisatím, ale s jej pomocou si poradíme, hoci klobúčikom sa nakoniec nevyhnem. Nevadí, hlavne že bude mať Adamko čo najviac mlieka odo mňa. Doma sa popasujeme s technikou, až sa prsia ustália.
  • Manžel to ešte nevzdal, síce zaspáva na stoličke, ale ohromne mi pomáha. Mám rozostup brušných svalov, niekoľko centimetrovú jazvu na bruchu, musím sa šetriť, čaká ma 3 až 6 mesiacov rehabilitácie, než sa dá brucho dohromady. Nemala by som nosiť nič ťažšie, ako je moje dieťa, lenže moje dieťa je ťažké samo o sebe. Nehovoriac o obmedzenej pohyblivosti v dôsledku ani neviem koľkých stehov.
    • Výborne sme sa zosynchronizovali čo sa týka v starostlivosti o Adamka. Prebaliť, odvážiť, nakojiť, znova odvážiť, zapísať. Adamko je úžasné bábätko, stále spí, budíme ho len na kojenie, ani neplače. Je strašne nádherný, aj keď to vám o svojom dieťati povie každý rodič. Ale Adamko je fakt nádherný. Veľký, s vlasmi po Majovi a noštekom nevieme po kom. Najradšej by som ho celého vybozkávala a vystískala. Rodičovská láska je naozaj zvláštna vec.
  • Ale úprimne, stále tomu neverím. Ja mám syna!

Piatok

  • Všetko sa deje z hodiny na hodinu. Prvé kojenie, kedy nepotrebuje dokrm ma takmer rozplače. Celkovo na mňa začínajú doliehať hormóny.
  • Cítim sa stále lepšie, chodím, v sprche už nepotrebujem pomoc druhej osoby. Zamilovala som si sladký nemocničný čaj.
  • Dostali sme krabicu s rôznymi vzorkami, letáčikmi i výrobkami.
  • Len škoda, že strava je nič moc. Nechutí mi a dostávame podozrivo veľa pečiva. Našťastie mi manžel chodí do neďalekého Campusu pre poriadne jedlo, ovocie i zeleninu. Dokonca i pediater pri vizite povedal, že ako zdravo si tu žijeme.
  • Stále ma trápi podráždene hrdlo, vraj je to kvôli intubovaniu. Jediná poloha, v ktorej môžem spať je na chrbte, lenže vtedy ma to dráždi najviac. Vincentka, Hašlerky a pastilky musia byť vždy po ruke, ideálne i teplý čaj.
  • Do vizity ďaleko, manžel šiel na večeru, Adamko krásne spinká. Otváram Magický průvodce městem pod pahorkem a doprajem si luxus čítania. Aspoň prvých pár strán.
  • Ak bude všetko v poriadku, zajtra môžeme ísť domov. Už zajtra! Myslela som, že tu budeme tak do nedele, možno pondelka. Je to tu vyčerpávajúce, no stále je skvelé, že máme zázemie ľudí z oboru a so skúsenosťami, takže akýkoľvek problém môžeme hneď vyriešiť, akákoľvek otázka je hneď zodpovedaná. Personál je tu naozaj výborný, musím ich pochváliť a som rada, že som si vybrala túto pôrodnicu.
Poznámka

Na materskej | týždeň piaty

Sobota

  • Whohooo, asi i prvý poslíčkovia prišli. Akurát teda boli dosť slabí a krátky, tak som si nie úplne istá, ale budem si hovoriť, že boli a že sa pôrod naozaj pomaly blíži. Dva týždne do termínu!
  • Spravila som výbornú jahodovo-smotanovú zmrzlinu, luxusné mrkvové koláčiky, trošku slabší tvarohový puding (nebol dostatočne hustý, ako som si predstavovala) a na raňajky skvelú brokolicovú omeletu s feta syrom.
    • Obed nakoniec robil manžel, pretože chcel bravčové výpečky na pive s batátmi. Mňam. Aj mäso som zjedla.
  • Brat a manžel upratali garáž a prístrešok na záhradu, začína príprava na grilovaciu sezónu. Vonku začína byť stále krajšie a pred rokom sme mali prvé grilovanie už 4. apríla. Príchod malého môžeme osláviť na záhrade.
  • Dočítala som Ponožky pred odletom.
    • Slovenská literatúra mi akosi nesedí. Nebolo to zlé čítanie, naviac autor dosť opisuje aj Piešťany, kde som nejakých 10 rokov bývala, takže prostredie mi bolo bližšie. Ale že by ma kniha nejak výnimočne zaujala, to nemôžem povedať.
  • Videli sme dobrý animák Sing.

Nedeľa

  • Pomazánka z kalerábu. Milujem kaleráb, ale nikdy by ma nenapadlo ho použiť v nátierke. Naozaj dobrota.
  • Žehlenie po sediačky mi ide lepšie. Pobavilo ma, že v jednej krátkej príručke pre tehotné písali pri 9. mesiaci, aby sme si dávali pozor na správne držanie tela. To nemám ani v netehotnom stave, teraz, keď je ťažisko ktoviekde, je správne držanie úsmevnou predstavou. Aj keď umývam riady, chrbát trpí. No po sediačky, obzvlášť na fitlopte, mi je dobre. Preto žehlím v sede.
  • Obedové varenie mi zrušili, brat chcel ísť do mesta, tak že zájdeme na sushi a miso do Umami. Umami bolo zatvorené, skončili sme v neďalekom podniku 4pokoje. Keď ho otvárali, veľa sa o ňom hovorilo, preto bolo jasné, že 4pokoje chcem navštíviť. Bar ktorý neexistuje i Super Panda Circus sú originálne bary, zaujímalo ma, s čím prídu zakladatelia v treťom podniku. A ako chutí termix v ich podaní. Spokojnosť.
    • Krátka zástavka v kníhkupectve, brat chcel knihu Jak na triatlon – Na (první) triatlon s radami nejlepšího českého závodníka od Petra Vabrouška. Akonáhle sa jedná o knihy, neváham a idem. Veď čo ak by sa vypredala?

Pondelok

  • Až do stredy bude manžel pracovať z domu. Aspoň môžem skúšať svoje kulinárske pokusy a bude mi mať kto pomôcť, keď to pokazím.
  • O šiestej ráno opäť na bazéne. Ľudí bolo o niečo menej, ako minulý týždeň, plávalo sa lepšie.
  • Pred obedom sme si dali prechádzku po okolí. Dvojhodinovú, potrebovali sme pár obchodov navštíviť, tak sme to spojili. Normálne by nám to trvalo tretinu času.
    • Keď ideme okolo Sklizeno, zájdeme pre čerstvý smotanový syr. Doma ho rozmiešam s pažitkou a cesnakom. Neskutočná dobrota, na čerstvý chlebík, nakrájanú zeleninu alebo do kvalitnej šunky.
  • Obed sme varili s manželom spoločne. Zistili sme, že kuchyňa do L vôbec nevyhovuje na spoločnú prácu. Ešteže sme len v podnájme, do vlastného tieto drobnosti vychytáme. Ale zároveň sme zistili, že sa nám spolu varí dobre, výborne sa dopĺňame a najmä stíham po ňom všetko priebežne upratovať.

Utorok

  • Špenátové palacinky! Mňam. Tvarohovo-mrkvová náplň sa nám nepáčila, ale zhodli sme sa, že s rybacou nátierkou to bude dobrota. Musím zájsť do Ocean48 pre čerstvú.
  • Spravila som jáhlové gulôčky. Hrozienka, mandle, obaliť v kokose. Jednoduché, rýchle, moc dobré a naviac bezlepkové.
  • Pár hodín som aj práci venovala.
    • Chcela by som pracovať viac, lenže sa mi zle sedí. Bruško veľké, v posteli mám notebook ďaleko od seba, čo je nepraktické, za stolom musím byť tiež ďalej, lebo malému vadí, keď sa o bruško niečo opiera a skrátka nájsť dobrú pracovnú polohu je náročné. Keď odpracujem 4-5 hodín, som rada, aký pracovný výkon som podala.
  • Večer v divadle. Na komédii Apartmá v hotelu Plaza. Teším sa na to už niekoľko dní, posledné divadlo na pár mesiacov. (Odhadujem, že Národné divadlo nerobí vystúpenia pre matky s kojencami, ako majú niektoré artové kiná premietania so stíšeným zvukom a slabým osvetlením).

Streda

  • Mať doma manžela je skvelé, rýchlejšie mi utekajú dni. Naviac dorábame posledné veci pre malého a premýšľame, čo nám ešte chýba. Napríklad:
    • Majo: „A pod čím bude spať, čím ho prikryjeme?“
    • Ja: „Eh. Ja neviem. Pod čím spia bábätka?“
  • Podvečer bol v kníhkupectve Dobrovský britsko-americký spisovateľ Patrick Ness. Zatiaľ som čítala iba Sedem minút po polnoci (česky Volání netvora, teraz ide do kín aj filmové spracovanie) a túto knihu som si dala podpísať. Patrick Ness je jeden z tých autorov, ktorých je radosť stretnúť. Vidieť, že má svojich fanúšikov rád.
    • Keď už som bola v kníhkupectve, malému som kúpila fínsku novinku Zmáťa a záhada: Všechno dobře dopadne! od Ninka Reittu. Prečítané ešte v ten večer.
  • Večer vkročil manžel do spálne, porozhliadol sa a odišiel vedľa do detskej. Po chvíľke sa vrátil s postieľkou. Poposúval trochu nábytok, poupratoval miesto a postieľku nachystal vedľa manželskej postele. Myslím, že tu sa už niekto nevie dočkať malého.
    • Naviac sa ma za dnes už asi trikrát spýtal, či idem rodiť.

Štvrtok

  • Začína mi chutiť polievka miso. Manžel na nej ulietava už nejakú dobu a keďže sme dnes boli na sushi v Umami, dala som si aj ja. S lososom je fakt výborná.
  • Opäť monitory a opäť všetko v poriadku. So mnou, aj s malým. Víkend vraj vydržíme 2v1, ale pri zmene tlaku, ktorá má niekedy v nedeľu kvôli búrkam nastať, sa zvykne tiež pár detí pozrieť na svet. Na nedeľu plánujeme grilovať, ešte by nemusel.
    • Budúcu kontrolu budem mať už v nemocnici.
    • Malý kopal viac ako dosť a to som si dala len Kofilu, dva nugátové minikoblížky a trochu džúsu z exotického ovocia. 20 minút a mohla som ísť.
    • Za povzbudivé považujem, že na vyšších hodnotách sa pohybujú aj odozvy mojej maternice. Sa asi pripravuje. Konečne.
  • V knižnici som si požičala trinásť kníh. Ani tentokrát nebol manžel nadšený, ale domov mi ich odniesol. Aby sa nepovedalo, ešte v ten večer som prečítala tie najkratšie. Dvoje Opráski sčeskí historje, Fuzz a Pluck (túto dvojku som nepoznala, ale nijako ma nezaujali), Podivná knihovna (najslabšia Murakamiho kniha s akou som mala česť) a komiks Thor: Vikingové (obyčajný priemer).
    • Päť kníh za jeden večer je fajn skóre.

Piatok

  • Absolútne som sa nevyspala. Neviem, čo to malý stváral, ale od desiatej do druhej rána si v brušku robil náramnú párty. Snažila som sa zaspať, ale po polnoci som to vzdala a išla si do detskej čítať, aby som nerušila manžela. Do toho nejaké malé bolesti, čo by možno mohli byť aj poslíčkovia, ak môžu poslíčkovia bolieť iba tak nijak. Po druhej ho to prestalo baviť a zaspal, išla som teda i ja.
    • A ráno tradične zobudená už o siedmej. Napodiv som mala celkom veľa energie. A vôbec sa posledné dni cítim až podozrivo dobre.
  • Pretriedila som staré účtenky, faktúry, dodacie listy, dokumenty… Za nejakých 10 rokov sa toho nazbieralo dosť. Teraz v tom už máme aj systém.
    • Večer som objavila ešte jednu krabicu, ale na tú kašlem, počká na neskôr.
  • Dôležitá správa! Božský kopeček od Cukrárna Tutti Frutti je už na Zelňáku. Pravdepodobne najlepšia zmrzlina, absolútne skvelé príchute a hrozne fajn ľudia. Dopriala som si rovno trojitú porciu: mango, ružový banán a malina s kardamonom. Mňam!
  • Predtým sme boli s manželom v Rebio, takže som si dala len ľahší obed.
  • Na trhoch sme kúpili jahody a medvedí cesnak. Potom to chcelo poriadny nákup a najmä kúpiť žervé a čerstvé pečivo. Pomazánka s medvedieho cesnaku bude u nás teraz často. Na to pažitka, reďkovky… no skrátka jar je úžasná (a to hovorí milovníčka zimy).
  • Ráno som stihla prečítať výborný komiks Anin duch a nádherné poviedky ošetrovateľa z pražskej ZOO Gorilí táta, večer ešte historický komiks 300: Bitva u Thermopyl od Franka Millera.
    • To mi tie požičané knižky pekne ubúdajú.
  • A večer, keď sme prišli domov, obdržala som e-mail, že Magický průvodce městem pod pahorkem od Pasi Ilmari Jääskeläinena je už na predajni. Zajtra musím znova do mesta, dnes už by som to nestihla.