Poznámka

Na materskej | týždeň siedmy

Sobota

  • Prvá uplakaná noc, dvojhodinový nárek kvôli brušku. Zisťujeme, čo sú to „prdíky“ a ako dokážu tak malého človiečika potrápiť.
  • Prvá ranná návšteva je z detského oddelenia, Adamkovi prišli opäť skontrolovať žltačku. Kým doteraz bolo všetko v poriadku, dnes dostávame správu, že sa mu zhoršila a je na hranici. Chvíľku na to si nás volajú na oddelenie a Adamkovi berú krv. Zvládol to statočne. Výsledok bude do dvoch hodín a podľa toho sa uvidí, či nás pustia domov.
    • Najdlhšia hodina v našom živote. Sedíme na posteli a čakáme na výsledok. Medzitým prídu z gynekologického a dajú mi moju prepúšťaciu správu. So mnou je všetko v poriadku, môžem ísť domov.
    • Pred desiatou príde opäť detská lekárka. Má pre nás presne tú správu, akú sme chceli počuť. Je síce na hranici, ale môžeme ísť domov. Adamka mám poriadne kojiť a cez deň musí byť na svetle. To zvládneme.
  • Rýchlo zaplatiť za nadštandard, zbaliť všetky veci, vybrať peniaze na kauciu, aby mohol prísť manžel s autom do areálu pred pôrodnícke oddelenie. Krátko po jedenástej opúšťame FN Bohunice a vezieme si Adamka domov.
  • Byť doma s bábätkom je iné. Je to nádherné. Adamko tu krátku cestu prakticky prespal, doma sa hneď najedol a v spánku pokračoval. Trochu sme vybalili, trochu popratali, niečo málo zjedli až sme napokon pri Adamkovi zaspali aj my.
  • Podvečer prišli najprv Marekovi rodičia, hodinu na to aj moji. Ja som dostala krásnu kyticu, manžel škótsku single malt whisky a Adamko strašne moc plienok, nejaké oblečenie a dve knižky.

Nedeľa

  • Uff, ďalšia náročná noc za nami. Opäť dve hodiny, opäť sme vyskúšali snáď všetko. Polohovanie, masáž, nahrievanie bruška, hojdanie na rukách i Espumisan. Neviem či únavou, ale Adamko zaspal až v manželovom náručí, po polhodine chodenia po byte. Našťastie do rána už spinkal.
  • Manžel na záhradu pripevnil veľký sušiak na prádlo, takže nové plienky som oprala a nechala vyschnúť na slnku. V tomto musím Mareka pochváliť, pretože kvôli mojej jazve po CS vynáša a vešia všetko prádlo von. A robí to tak dobre, že ho ani žehliť netreba. Tým mi značne uľahčuje prácu.
  • Pred obedom odišli rodičia. Krátko na to prišla objednávka z Rohlik.cz a množstvom vývarov od Konečně vývar. Treba si to varenie nejako zjednodušiť a vývar je jedna z najlepších možností pre kojaciu ženu.

Pondelok

  • Šesť hodín spánku! Síce s prestávkou na kojenie, ale ani jedno bolenie bruška. Vysadzujeme Espumisan, pretože i tak mu nepomáha. V noci som Adamka prvýkrát nebudila na kojenie, nechala som to na ňom.
  • Ráno nakojiť, rýchlo obliecť a dokúpiť nejaké veci. Máme Adamka doma len tretí deň a ja už idem von bez neho. Ale zisťujeme, čo nám chýba a našťastie obchod s detskými potrebami máme na tej istej ulici, kde bývame. Manžel zatiaľ strážil, no Adamko aj tak ešte celý deň iba spí alebo papá (a aj popritom prakticky spí), takže som išla bez obáv.
    • A veci nepotrebuje iba Adamko, ale i ja. Totiž, docela dosť sa hodí mať košieľky, tričká i podprsenky určené na kojenie. Je to potom celé jednoduchšie. Keďže na motanie sa v obchodoch je ešte skoro, objednávam z astratex.cz.
  • Máme za sebou prvú návštevu pediatričky. Dostali sme strašne moc informácií, musíme naštudovať, do akých očkovaní pôjdeme (pediatrička je skvelá, dáva nám všetko na rozmyslenie, netrvá na presnej schéme), naučili sme sa Adamka správne uchytiť, aby sme ho mohli umývať pod vodou a nemuseli utierať vlhčenými obrúskami, ktoré sa ani mne osobne veľmi nepáčia.
    • Poučenie som dostala aj ja. Kojacia žena má veľa piť (nebáť sa 3-4 litrov vody, vhodného čaju a vývaru), kvalitne jesť a dostatočne odpočívať, ideálne i spať. Spokojná matka = spokojné bábätko.
  • Zároveň sme zašli na prvú kratučkú prechádzku a kúpiť komodu s prebaľovacím pultom. Mali sme podložku na IKEA komode Malm, lenže to nám úplne nevyhovuje. Podložku sme prehodili do kúpeľne na práčku a v detskej bude poriadna komoda.
  • Adamko na nás hádže prvé úsmevy, sem-tam sa mu zdvihnú kútiky úst. Vtedy sa nad ním už úplne rozplývam.

Utorok

  • Šátkujeme! Bol trošku nekľudný, tak som ho uviazala do šátku a okamžite spinkal. Mohla som si čítať, najesť sa a trošku popratať. Výborná vec!
  • Dnes oslavujeme, Adamko má týždeň. Z terve.cz som objednala fajnové uteráčiky. Pôvodne som chcela iba pre manžela k meninám, pretože si obľúbil tie od Lapuan Kankurit, ale keď som uvidela Mumínkovské, musela som zobrať aj malému.
  • Kvôli laktácii som si začala písať, koľko času pri tom vlastne strávim. Začínajú sa vyskytovať prvé problémy, Adamko saje ako drak a nie som si istá, či to moje prsia vôbec stíhajú. No každopádne som zistila, že kojenie novorodenca je viac ako práca na full-time. Adamko sa ešte pýta často, v noci síce spinká 3-4 hodiny, ale cez deň sa ohlási aj po 1,5-2 hodinách. A saje dlho. Výhodou je, že mám hodiny času na čítanie. Ale fakt hodiny. Zatiaľ ma ale baví sledovať ho, pretože budem k vám úprimná, pohľad na spokojné bábätko, ktoré môžete kojiť a nemusí byť na umelom mliečku, to je na nezaplatenie. Takže v čítaní sa iba rozbieham. Nakoniec to bude môj čitateľsky najúspešnejší rok.
  • Neviem sa na svojho syna vynadívať. Keď spí, keď ho kojím, keď ho uspávam, keď na nás pozerá… Netušila som, že to bude tak intenzívne. Ten pocit, ako veľmi ho ľúbim a záleží mi na tom, aby sa mal čo najlepšie. A spravím pre to všetko, aj na úkor môjho spánku či pohodlia. Materská láska je zvláštna vec. A nedá sa opísať.

zdroj: Stokke® Flexi Bath®

Streda

  • Spala som osem hodín. OSEM! Jasné, s dvoma približne hodinovými prestávkami na kojenie a následné odgrgnutie, ale Adamko opäť vydržal tri-štyri hodiny. Dnes sa cítim plná energie.
    • Ale je pravda, že spať chodím okolo ôsmej a ráno s opustením postele nijako neponáhľam.
    • Zaujímavé je, ako sa mi zmenili priority. Adamko je na prvom mieste. To, aby bol spokojný, napapaný, nič mu nechýbalo, nič ho nebolelo.V tesnom závese je manžel. Aby sa necítil na druhej koľaji, aby videl, že si vážim všetku pomoc (a pomáha fakt so všetkým) a že pre mňa veľa znamená. Na treťom mieste vidím seba. Občas sa najem neskôr, občas mám čaj studený, občas radšej niečo popracem než by som si iba ľahla do postele a odpočívala. Ale všetko ostatné ide bokom.
  • Manžel poskladal komodu, chýbala nám jedna krabica, tak len včera podvečer pre ňu boli. Teraz mi usporiadanie vecí príde oveľa praktickejšie.
  • Adamko má rodný list, dnes ho bol Marek zobrať na matriku. Zároveň malého registroval do zdravotnej poisťovne, v práci si ho bol zapísať kvôli zľave na dani a v lekárni mu vyzdvihol Vigantol (vitamín D).
  • Ďalšie po prvé čakalo Adamka večer. Kúpanie doma. Síce len pár minútové, ale zaplakal len pri prvom kontakte s vodou. Potom sa mu to páčilo.
  • Čo sa týka „bolestí“ bruška, prišli sme na (zatiaľ) účinný rituál. Prebaliť, pomasírovať bruško s mastičkou Pupík, nechať chvíľku Adamka na brušku. Nakojiť a dať odgrgnúť. Keď pije dlho, nechám ho aj počas kojenia. Po kojení to ale nesmiem odfláknuť, takže Adamko na mne leží aj polhodinu. Výsledkom je, že bruško ho netrápi, maximálne občas, ale to stačí pocvičiť s nožičkami, ponosiť a do polhodiny spinká. Takže keď nám začne plakať, je to od hladu. Snáď to tak vydrží čo najdlhšie.
    • Ja pijem denne 2 šálky čaju v ktorom je rasca i fenykel. A nasadila som diétu. Všetko nadýmavé či inak problematické som vysadila a budem až postupne zavádzať.

Štvrtok

  • Máme za sebou ďalšie poprvé. Látkové plienky. Ale zatiaľ len na skúšku, kým je Adamko ako prietokový ohrievač a jeho bruško nestrávi všetko mliečko, tak ostaneme ešte pár dní/týždňov na jednorázovkach. Lebo s novorodeneckými nákladmi si ani separačky neporadia a všetky tie krásne biele plienky by boli veľmi rýchlo fľakaté.
  • Opäť som vonku bez malého. Na pár minút, vybrať stehy po cisárskom reze. Obvoďáčku mám na tej istej ulici, tak nebolo treba ísť aj s Adamkom. Stehy trošku zarástli, na jednej strane sa mi jazva ľahko zapálila. Sestrička mala celkom problém ich vytiahnuť a stále sa ma pýtala, či to nebolí. Ubezpečila som ju, že po mojom pôrode ma len tak niečo nebolí.
  • Od príchodu domov som schudla 5 kg. Za necelý týždeň to je celkom dosť, ale úlohu zohrali aj opuchy, ktoré už zmizli.
  • Zisťujem, že som stále hladná. Najmä pri kojení. Medzitým mi to ani tak nepríde, ale v okamihu keď začnem kojiť, prepadne ma strašný hlad. Takže mám vždy po ruke niečo zdravé na zobkanie. Už zvládam popritom jesť aj normálne jedlá, takže manžel mi občas niečo sýtejšie uvarí a prinesie. Neviem si vynachváliť, že je celý týždeň s nami doma.
    • Nočný hlad zachraňujú mrkvové sušienky. Sú sýte, chutia výborne, vydržia pár dní. Pôvodnú pšeničnú múku som akurát vymenila za pohánkovú, špaldovú a ryžovú. Striedam to, sušienky si robím dvakrát za týždeň.

Piatok

  • Máme ďalšiu návštevu, na pár hodín prišli moji rodičia a priviezli i moju babičku, Adamkovu prababičku.
    • Adamko je jej piaty pravnuk, okrem toho má ešte štyri pravnučky. Pekne sa nám rodinka rozrastá.
    • Zaujímavosťou je, že babičky otec sa volal Adam. To som napríklad vôbec nevedela.
    • Mamina si zobrala na Slovensko Adamkov rodný list, náš sobášny a moju kópiu OP. Keďže je Adamko Slovák, musíme mu vybaviť slovenský rodný list. Na základe toho dostane pas a potom mu môžeme vybaviť prechodný pobyt v Brne. Ale to je otázkou pár mesiacov, než toho byrokratické kolečko úspešne dokončíme.
  • Po obede Adamka trošku potrápilo bruško, ale za hodinku sme sa s tým popasovali. Sú chvíle, kedy nič nepomôže, aspoň sme na nič neprišli.
  • Adamko má občas chvíľky, kedy nespí. Je hore, pozoruje to málo, čo jeho očká dovidia. Neplače, nič ho nebolí, nie je hladný, plienku má čistú. Vyzerá spokojne a vždy sa snažím byť pri ňom, tak blízko, aby ma videl a vnímal. Niekedy ho len tak nosím v náručí, niekedy ho po kojení nechám zaspať na mojej hrudi.
  • S kojením začínajú byť problémy. Doobeda ide manžel do lekárne prvýkrát, potrebujem odsávačku a Purelan. Večer musí zájsť znova, tentokrát pre umelé mliečko. Žiaľ, než sa dajú moje prsia dohromady, budeme musieť dokrmovať. Inak by hladoval a plakal.
    • Týmto posielam chválu a vďaku spoločnosti Medela za všetky výrobky, vďaka ktorým sa mi postupne kojenie vráti do normálu. Aj keď mám stále pochybnosti, či to Adamkovi stačí a trochu sa bojím blížiacej sa utorkovej kontroly u pediatričky. Musí pribrať 150 až 300 g.
  • Dochádza mi, že začína Veľká noc. A je mi to jedno. Ostávame v Brne, nijakú návštevu nečakáme, nebudem vypekať, robiť výzdobu ani trvať na akýchkoľvek tradíciách. Pôjdeme s Adamkom na prechádzku a budeme všetci spolu doma.
  • A čo sa týka čítania. Jezero od Bellovej je skvelý, smutný a surový román, Etta a Otto a Russell a James od Hooperovej nesklamalo, zaujímavý príbeh. Pobavilo Moudré z nebe od Skoleka a trošku sklamali poviedky Spoušť od Vybíralovej. To som prečítala tento týždeň.
Poznámka

Na materskej | týždeň šiesty

Sobota

  • Tak krásny víkend by bolo škoda presedieť doma. Obzvlášť, keď mám energie na rozdávanie.
  • S manželom sme teda zašli do mesta. Vrátiť ďalšie prečítané knižky do knižnici, do cukrárne V Melounovém cukru, prejsť sa centrom a samozrejme do kníhkupectva pre dva výtlačky novinky Magický průvodce městem pod pahorkem.
    • Určite ste už zachytili, že Pasi Ilmari Jääskeläinen sa rozhodol napísať pre jednu knihu dva rôzne konce. Takže nestačí, že Fíni majú ten svoj podivný žáner “fínske podivno” a teda i magický realizmus v ich podaní je divný sám o sebe. Jääskeläinen podivnosť dotiahol do absurdna a keď prídete do kníhkupectva, vezmete prvého Magického sprievodcu, tá druhá kniha hneď za tým, ktorá sa volá rovnako, vyzerá rovnako, všetko sa tvári rovnako… môže končiť úúúplne inak.

Nedeľa

  • Prvá tohtoročná grilovačka u nás na záhrade. O dva dni skôr, ako minulý rok a opäť sme za „jedlo dňa“ zvolili hamburger. Tak dobrý, že i ja som si dala.
  • Doobeda sme zašli poriadne nakúpiť. Na grilovanie prišlo myslím okolo trinásť ľudí? Škoda, že so západom slnka sa tak rýchlo ochladí. Ale vydržali sme vonku dlho.
    • A ja mám zasadené jahody a pár ďalších byliniek. Jahôd bude tento rok 20 sadeničiek, ak budú plodiť tak ako minulý rok, budú jahody každý deň.
  • Keď všetci odišli, aj napriek únave som zvládla popratať, akurát potom mi prišlo neskutočne zle. Asi som si mala dávať väčší pozor na jedlo.

Pondelok

  • 4:50 ráno. Budím sa na pocit, že mi asi odtečie plodová voda. Pár sekúnd potom, len čo sa zdvihnem z postele, mi je to jasné. Do kúpeľne odcupitám. Vôbec to nie je ako v amerických filmoch, voda môže odtekať aj postupne v priebehu hodín, čo sa ukáže ako môj prípad.
  • V kúpeľni sa vzápätí rozplačem, pretože mi jasné, čo nasleduje. Adamko sa chystá na svet.
  • Budím manžela a nevieme tomu uveriť. Celé nám to príde neskutočné, hoci na túto chvíľu sme čakali.
  • Keďže kontrakcie zatiaľ nemám, do pôrodnice neponáhľame. Ľahké raňajky, sprcha, popratať, skontrolovať veci.
  • O necelé tri hodiny neskôr som už na príjme v pôrodnici FN Bohunice. Robia mi monitor, kontrolu, evidujú ma, UTZ a odhad váhy. Vraj by mal mať okolo 4 200 g. No, malé bábätko som ani nečakala.
  • Keďže som stále bez kontrakcií, ešte je zbytočné ma dať na pôrodný box. Ale s odtekajúcou plodovkou ma domov neposielajú, presúvam sa na JIPku. Manžel tam byť so mnou nemôže, ale od druhej do šiestej sú návštevné hodiny, takže vtedy príde.
  • O tretej kontrakcie stále nikde, s manželom dvakrát vyjdeme všetky poschodia. Treba Adamka popohnať. Snažím sa niečo málo zjesť, najmä energetické. Robíme si srandu, že malý sa narodí o jedenástej, lebo to bola jeho hodina. Keď začnú prvé kontrakcie, stále mi je do smiechu. Teším sa z každej silnejšej, pretože ma približuje k Adamkovi.
  • O šiestej už to celkom bolí, ale na pôrod to stále nie je. Manžela posielajú domov, ja idem do sprchy. Teplá voda je na kontrakcie uvoľňujúca.
  • O deviatej to už vidia na presun na pôrodný box. Kontrakcie pravidelné, aj keď nie tak silné, aby to bolo na rýchly pôrod. To už začínam tušiť aj ja, že jedenástu asi nestihne, takže si pýtam voľný nadštandard s vaňou. Keď to má trvať dlho, nech mi je aspoň príjemnejšie vo vode.
  • Natočia monitor, presun vecí, klystír, zoznámenie s príjemnou pôrodnou asistentkou, zabývanie sa na pôrodnom boxe, príchod manžela, ďalší monitor. Už sa to pomaly rozbieha. Žiaľ, pomaly. Tak idem do vane, lebo bolesti už sú poriadne.
  • Blíži sa polnoc. Bolesti začínajú byť ťažko zvládnuteľné, dobrovoľne si pýtam epidurál, ktorý som pôvodne nechcela. Vaňa nestačí, mám problém to predýchať.

Utorok

  • Prvých päť hodín dnešného dňa bolo najbolestivejších, najdlhších a najkomplikovanejších v mojom živote. Viac menej sa mi to zlieva.
    • Epidurál sa nepodarilo napichnúť, dostávam mnou riadený oblbovák rovno do žily. Anestéziologička je skvelá, dlho ma pozoruje, že mi to zaberá a nemám nežiadúce reakcie. Keď odchádza, praje mi veľa šťastia.
    • Anestetikum funguje, cítim sa síce oblbnutá, ale kontrakcie viem v tichosti predýchať. Problém je, že pôrod postupuje neskutočne pomaly. Som hladná, unavená, bolí to a viem, že to najťažšie je stále predo mnou.
    • Obdivujem manžela, ako to zvláda. Najmä psychicky. Je vždy po ruke s vodou (mám úplne vyschnuté v puste, pijem medzi každou kontrakciou), masíruje chrbát, kam mi strieľa neskutočná bolesť, prikrýva mi nohy, lebo mi je stále zima, pripomína, ako mám správne dýchať. Snažím sa, ale sama cítim, že je niečo zle.
    • Dostávam druhú kanylu do druhej ruky a cez ňu dávku oxytocínu. Treba mu pomôcť.
    • Neviem, ako dlho to trvalo. Kontrakcie mám snáď nonstop, oblbovák kvôli oxytocínu nefunguje, namiesto predýchania kontrakcie dostávam kŕče, keď na minútu zatvorím oči, mám pocit, že ubehla hodina.
    • Po piatej ráno sa pýtam, či skončím na akútnom cisárskom reze. Tuším to. Skúšajú poslednú možnosť, ale nepomáha.
    • Zastavenie kontrakcii je neskutočné. Funguje okamžite, ale tá triaška, to doteraz nechápem. Od toho okamihu je to pre mňa ako v dramatickom americkom filme. Obviazať nohy, cievkovanie, ukľudňovanie, pusa od manžela, možno nejaké injekcie, čo ja viem, už to nevnímam, celá sa klepem, kontrakcie sa presúvajú do svalov a tadiaľ uvoľňujú, vraj je to normálny jav, presun na operačnú sálu, je tam zima, dostávam záchvat paniky, plačem, znova ma ukľudňujú, všetko mi vysvetľujú, čo sa bude diať, aj tak tak to nevnímam, stále sa trasiem, ale doktor vtipkuje, snažím sa, vidím kyslíkovú masku, asi… nádych… tma.
  • Niekto mnou presúva, niekam ideme, vidím v pozadí manžela? Neviem, koľko je hodín, ani kde som, prinášajú mi bábätko v zavinovačke, to je môj syn, Adamko, môžem mu dať pusu. Výťah, chodba, nejaká izba, nejaké sestričky alebo doktorky okolo mňa. Prichádza manžel, počujem, ako mu niečo hovoria, a že mobil mi má dať na stolík, ideálne do nabíjačky, ktovie, prečo som si zapamätala zrovna toto. Znova prichádza manžel, tentokrát i s Adamkom, je v takej presklenej postieľke. Stále som mimo, mám veľa odpočívať, spať, poobede príde znova na chvíľku.
  • Do obeda prídem k sebe, Adamka mi nosia na priloženie, poobede bol so mnou aj manžel, potom išiel na polhodinu za malým ešte. Na brušku mám piesok, nemôžem sa hýbať, celé je to divné, ale každou hodinou sa cítim lepšie, píšem si s manželom, posielam mu fotky Adamka, keď mi ho nosia.
  • Večer sa zvládnem sama postaviť, dôjsť do sprchy, netočí sa mi hlava, cítim sa dobre. Oproti nočným kontrakciám mi je vlastne dokonalo. Pýtam sa na nadštandard, chcem byť od zajtra s manželom. Ale som tak šikovná, že doktor ho schválil už ten večer. Píšem manželovi, že môže prísť. Od tej chvíle sme znova spolu.
  • Na večeru dostávam bujón a zjem v ňom namočenú polovicu rohlíka. V tejto chvíli je to gurmánsky zážitok. Kedy som vlastne naposledy jedla?

Streda

  • V noci som mala častejšie kontroly, nosili mi Adamka, manžel sa vyspal na matraci, ja v nepohodlnej polohe na chrbte, mám úplne suché hrdlo, nemôžem si ani kýchnuť. Bolí to, ale dostávam infúzie od bolesti, takže sa to dá zvládnuť.
  • Cez deň rehabilitujem, snažím sa pohybovať v rámci možností, ale zároveň aj odpočívať. Idem dokonca s manželom do bufetu, len sa prejsť, ja mám ešte diétu. Zvládnem aj pár krokov von pred budovu, na vzduch.
  • Robím, čo môžem, aby som sa dala čo najrýchlejšie dokopy. Trávime čo najviac času s Adamkom, bavíme sa, ako prebiehal pôrod, manžel ma upokojuje, že to nie je moja chyba, Adamko je skrátka veľké bábätko (4 440 g a 37 obvod hlavičky), neporodila by som ho. Doliehajú na mňa hormóny, ale viem, že musím byť silná. Snažím sa s tým vyrovnať.
  • Večer sa rozhodneme, že chceme Adamka na izbu. Odporúčali mi to až od ďalšieho dňa, lenže ja sa potrebujem rozkojiť a cítiť, že mám naozaj dieťa. Nechcem ho vidieť iba občas. Celé to bol šok a skok, chcela som čo najprirodzenejší pôrod a skončila som v celkovej narkóze pod skalpelom. Chýba mi ten proces zoznámenia sa s čerstvo narodeným bábätkom a závidím manželovi, že on s ním mal bonding.
  • Dostávame veľké inštrukcie ohľadom starostlivosti o novorodenca. Ujme sa ma skvelá sestrička, ktorá mi pomôže s technikou kojenia a ja sa cítim istejšia, že túto noc zvládneme. Aj keď je jasné, že budeme chodiť pre dokromovanie. Laktácia po cisárskom reze zvykne nastúpiť neskôr.

Štvrtok

  • V nemocnici je to samá vizita. Sestričky a doktorky z gynekologického oddelenia, z detského oddelenia, niekto ohľadom matriky, fyzioterapeutka, upratovačky, raňajky, obed, olovrant, večera, vizita ráno, poobede i večer. Návštevné hodiny využívame k spánku, do pôrodnice príde za nami len môj brat, na pár minút doniesť pár vecí.
  • Laktácia sa rozbieha, dokrmujeme, ale zatiaľ to vyzerá nádejne.
    • Opäť mi pomáha sestrička z detského, prsia sa mi začínajú nalievať a opúchať, malý má problém s prisatím, ale s jej pomocou si poradíme, hoci klobúčikom sa nakoniec nevyhnem. Nevadí, hlavne že bude mať Adamko čo najviac mlieka odo mňa. Doma sa popasujeme s technikou, až sa prsia ustália.
  • Manžel to ešte nevzdal, síce zaspáva na stoličke, ale ohromne mi pomáha. Mám rozostup brušných svalov, niekoľko centimetrovú jazvu na bruchu, musím sa šetriť, čaká ma 3 až 6 mesiacov rehabilitácie, než sa dá brucho dohromady. Nemala by som nosiť nič ťažšie, ako je moje dieťa, lenže moje dieťa je ťažké samo o sebe. Nehovoriac o obmedzenej pohyblivosti v dôsledku ani neviem koľkých stehov.
    • Výborne sme sa zosynchronizovali čo sa týka v starostlivosti o Adamka. Prebaliť, odvážiť, nakojiť, znova odvážiť, zapísať. Adamko je úžasné bábätko, stále spí, budíme ho len na kojenie, ani neplače. Je strašne nádherný, aj keď to vám o svojom dieťati povie každý rodič. Ale Adamko je fakt nádherný. Veľký, s vlasmi po Majovi a noštekom nevieme po kom. Najradšej by som ho celého vybozkávala a vystískala. Rodičovská láska je naozaj zvláštna vec.
  • Ale úprimne, stále tomu neverím. Ja mám syna!

Piatok

  • Všetko sa deje z hodiny na hodinu. Prvé kojenie, kedy nepotrebuje dokrm ma takmer rozplače. Celkovo na mňa začínajú doliehať hormóny.
  • Cítim sa stále lepšie, chodím, v sprche už nepotrebujem pomoc druhej osoby. Zamilovala som si sladký nemocničný čaj.
  • Dostali sme krabicu s rôznymi vzorkami, letáčikmi i výrobkami.
  • Len škoda, že strava je nič moc. Nechutí mi a dostávame podozrivo veľa pečiva. Našťastie mi manžel chodí do neďalekého Campusu pre poriadne jedlo, ovocie i zeleninu. Dokonca i pediater pri vizite povedal, že ako zdravo si tu žijeme.
  • Stále ma trápi podráždene hrdlo, vraj je to kvôli intubovaniu. Jediná poloha, v ktorej môžem spať je na chrbte, lenže vtedy ma to dráždi najviac. Vincentka, Hašlerky a pastilky musia byť vždy po ruke, ideálne i teplý čaj.
  • Do vizity ďaleko, manžel šiel na večeru, Adamko krásne spinká. Otváram Magický průvodce městem pod pahorkem a doprajem si luxus čítania. Aspoň prvých pár strán.
  • Ak bude všetko v poriadku, zajtra môžeme ísť domov. Už zajtra! Myslela som, že tu budeme tak do nedele, možno pondelka. Je to tu vyčerpávajúce, no stále je skvelé, že máme zázemie ľudí z oboru a so skúsenosťami, takže akýkoľvek problém môžeme hneď vyriešiť, akákoľvek otázka je hneď zodpovedaná. Personál je tu naozaj výborný, musím ich pochváliť a som rada, že som si vybrala túto pôrodnicu.
Poznámka

Na materskej | týždeň piaty

Sobota

  • Whohooo, asi i prvý poslíčkovia prišli. Akurát teda boli dosť slabí a krátky, tak som si nie úplne istá, ale budem si hovoriť, že boli a že sa pôrod naozaj pomaly blíži. Dva týždne do termínu!
  • Spravila som výbornú jahodovo-smotanovú zmrzlinu, luxusné mrkvové koláčiky, trošku slabší tvarohový puding (nebol dostatočne hustý, ako som si predstavovala) a na raňajky skvelú brokolicovú omeletu s feta syrom.
    • Obed nakoniec robil manžel, pretože chcel bravčové výpečky na pive s batátmi. Mňam. Aj mäso som zjedla.
  • Brat a manžel upratali garáž a prístrešok na záhradu, začína príprava na grilovaciu sezónu. Vonku začína byť stále krajšie a pred rokom sme mali prvé grilovanie už 4. apríla. Príchod malého môžeme osláviť na záhrade.
  • Dočítala som Ponožky pred odletom.
    • Slovenská literatúra mi akosi nesedí. Nebolo to zlé čítanie, naviac autor dosť opisuje aj Piešťany, kde som nejakých 10 rokov bývala, takže prostredie mi bolo bližšie. Ale že by ma kniha nejak výnimočne zaujala, to nemôžem povedať.
  • Videli sme dobrý animák Sing.

Nedeľa

  • Pomazánka z kalerábu. Milujem kaleráb, ale nikdy by ma nenapadlo ho použiť v nátierke. Naozaj dobrota.
  • Žehlenie po sediačky mi ide lepšie. Pobavilo ma, že v jednej krátkej príručke pre tehotné písali pri 9. mesiaci, aby sme si dávali pozor na správne držanie tela. To nemám ani v netehotnom stave, teraz, keď je ťažisko ktoviekde, je správne držanie úsmevnou predstavou. Aj keď umývam riady, chrbát trpí. No po sediačky, obzvlášť na fitlopte, mi je dobre. Preto žehlím v sede.
  • Obedové varenie mi zrušili, brat chcel ísť do mesta, tak že zájdeme na sushi a miso do Umami. Umami bolo zatvorené, skončili sme v neďalekom podniku 4pokoje. Keď ho otvárali, veľa sa o ňom hovorilo, preto bolo jasné, že 4pokoje chcem navštíviť. Bar ktorý neexistuje i Super Panda Circus sú originálne bary, zaujímalo ma, s čím prídu zakladatelia v treťom podniku. A ako chutí termix v ich podaní. Spokojnosť.
    • Krátka zástavka v kníhkupectve, brat chcel knihu Jak na triatlon – Na (první) triatlon s radami nejlepšího českého závodníka od Petra Vabrouška. Akonáhle sa jedná o knihy, neváham a idem. Veď čo ak by sa vypredala?

Pondelok

  • Až do stredy bude manžel pracovať z domu. Aspoň môžem skúšať svoje kulinárske pokusy a bude mi mať kto pomôcť, keď to pokazím.
  • O šiestej ráno opäť na bazéne. Ľudí bolo o niečo menej, ako minulý týždeň, plávalo sa lepšie.
  • Pred obedom sme si dali prechádzku po okolí. Dvojhodinovú, potrebovali sme pár obchodov navštíviť, tak sme to spojili. Normálne by nám to trvalo tretinu času.
    • Keď ideme okolo Sklizeno, zájdeme pre čerstvý smotanový syr. Doma ho rozmiešam s pažitkou a cesnakom. Neskutočná dobrota, na čerstvý chlebík, nakrájanú zeleninu alebo do kvalitnej šunky.
  • Obed sme varili s manželom spoločne. Zistili sme, že kuchyňa do L vôbec nevyhovuje na spoločnú prácu. Ešteže sme len v podnájme, do vlastného tieto drobnosti vychytáme. Ale zároveň sme zistili, že sa nám spolu varí dobre, výborne sa dopĺňame a najmä stíham po ňom všetko priebežne upratovať.

Utorok

  • Špenátové palacinky! Mňam. Tvarohovo-mrkvová náplň sa nám nepáčila, ale zhodli sme sa, že s rybacou nátierkou to bude dobrota. Musím zájsť do Ocean48 pre čerstvú.
  • Spravila som jáhlové gulôčky. Hrozienka, mandle, obaliť v kokose. Jednoduché, rýchle, moc dobré a naviac bezlepkové.
  • Pár hodín som aj práci venovala.
    • Chcela by som pracovať viac, lenže sa mi zle sedí. Bruško veľké, v posteli mám notebook ďaleko od seba, čo je nepraktické, za stolom musím byť tiež ďalej, lebo malému vadí, keď sa o bruško niečo opiera a skrátka nájsť dobrú pracovnú polohu je náročné. Keď odpracujem 4-5 hodín, som rada, aký pracovný výkon som podala.
  • Večer v divadle. Na komédii Apartmá v hotelu Plaza. Teším sa na to už niekoľko dní, posledné divadlo na pár mesiacov. (Odhadujem, že Národné divadlo nerobí vystúpenia pre matky s kojencami, ako majú niektoré artové kiná premietania so stíšeným zvukom a slabým osvetlením).

Streda

  • Mať doma manžela je skvelé, rýchlejšie mi utekajú dni. Naviac dorábame posledné veci pre malého a premýšľame, čo nám ešte chýba. Napríklad:
    • Majo: „A pod čím bude spať, čím ho prikryjeme?“
    • Ja: „Eh. Ja neviem. Pod čím spia bábätka?“
  • Podvečer bol v kníhkupectve Dobrovský britsko-americký spisovateľ Patrick Ness. Zatiaľ som čítala iba Sedem minút po polnoci (česky Volání netvora, teraz ide do kín aj filmové spracovanie) a túto knihu som si dala podpísať. Patrick Ness je jeden z tých autorov, ktorých je radosť stretnúť. Vidieť, že má svojich fanúšikov rád.
    • Keď už som bola v kníhkupectve, malému som kúpila fínsku novinku Zmáťa a záhada: Všechno dobře dopadne! od Ninka Reittu. Prečítané ešte v ten večer.
  • Večer vkročil manžel do spálne, porozhliadol sa a odišiel vedľa do detskej. Po chvíľke sa vrátil s postieľkou. Poposúval trochu nábytok, poupratoval miesto a postieľku nachystal vedľa manželskej postele. Myslím, že tu sa už niekto nevie dočkať malého.
    • Naviac sa ma za dnes už asi trikrát spýtal, či idem rodiť.

Štvrtok

  • Začína mi chutiť polievka miso. Manžel na nej ulietava už nejakú dobu a keďže sme dnes boli na sushi v Umami, dala som si aj ja. S lososom je fakt výborná.
  • Opäť monitory a opäť všetko v poriadku. So mnou, aj s malým. Víkend vraj vydržíme 2v1, ale pri zmene tlaku, ktorá má niekedy v nedeľu kvôli búrkam nastať, sa zvykne tiež pár detí pozrieť na svet. Na nedeľu plánujeme grilovať, ešte by nemusel.
    • Budúcu kontrolu budem mať už v nemocnici.
    • Malý kopal viac ako dosť a to som si dala len Kofilu, dva nugátové minikoblížky a trochu džúsu z exotického ovocia. 20 minút a mohla som ísť.
    • Za povzbudivé považujem, že na vyšších hodnotách sa pohybujú aj odozvy mojej maternice. Sa asi pripravuje. Konečne.
  • V knižnici som si požičala trinásť kníh. Ani tentokrát nebol manžel nadšený, ale domov mi ich odniesol. Aby sa nepovedalo, ešte v ten večer som prečítala tie najkratšie. Dvoje Opráski sčeskí historje, Fuzz a Pluck (túto dvojku som nepoznala, ale nijako ma nezaujali), Podivná knihovna (najslabšia Murakamiho kniha s akou som mala česť) a komiks Thor: Vikingové (obyčajný priemer).
    • Päť kníh za jeden večer je fajn skóre.

Piatok

  • Absolútne som sa nevyspala. Neviem, čo to malý stváral, ale od desiatej do druhej rána si v brušku robil náramnú párty. Snažila som sa zaspať, ale po polnoci som to vzdala a išla si do detskej čítať, aby som nerušila manžela. Do toho nejaké malé bolesti, čo by možno mohli byť aj poslíčkovia, ak môžu poslíčkovia bolieť iba tak nijak. Po druhej ho to prestalo baviť a zaspal, išla som teda i ja.
    • A ráno tradične zobudená už o siedmej. Napodiv som mala celkom veľa energie. A vôbec sa posledné dni cítim až podozrivo dobre.
  • Pretriedila som staré účtenky, faktúry, dodacie listy, dokumenty… Za nejakých 10 rokov sa toho nazbieralo dosť. Teraz v tom už máme aj systém.
    • Večer som objavila ešte jednu krabicu, ale na tú kašlem, počká na neskôr.
  • Dôležitá správa! Božský kopeček od Cukrárna Tutti Frutti je už na Zelňáku. Pravdepodobne najlepšia zmrzlina, absolútne skvelé príchute a hrozne fajn ľudia. Dopriala som si rovno trojitú porciu: mango, ružový banán a malina s kardamonom. Mňam!
  • Predtým sme boli s manželom v Rebio, takže som si dala len ľahší obed.
  • Na trhoch sme kúpili jahody a medvedí cesnak. Potom to chcelo poriadny nákup a najmä kúpiť žervé a čerstvé pečivo. Pomazánka s medvedieho cesnaku bude u nás teraz často. Na to pažitka, reďkovky… no skrátka jar je úžasná (a to hovorí milovníčka zimy).
  • Ráno som stihla prečítať výborný komiks Anin duch a nádherné poviedky ošetrovateľa z pražskej ZOO Gorilí táta, večer ešte historický komiks 300: Bitva u Thermopyl od Franka Millera.
    • To mi tie požičané knižky pekne ubúdajú.
  • A večer, keď sme prišli domov, obdržala som e-mail, že Magický průvodce městem pod pahorkem od Pasi Ilmari Jääskeläinena je už na predajni. Zajtra musím znova do mesta, dnes už by som to nestihla.
Poznámka

Na materskej | týždeň štvrtý

Sobota

  • Ďalší týždeň za mnou (alebo predo mnou, záleží, ako naň pozriem). Blíži sa deň D. Pomaly, ale blíži.
    • Čaju z maliníku pijem za liter. Na jednej strane mi stále chutí, na druhej je to nuda, každý deň tá istá chuť.
  • Na víkend sme mali návštevu, tak utiekol veľmi rýchlo. Obed v Rebio, pretože známi preferujú vegetariánsku stravu. A tiež si pochvaľovali. Dnes tam bol výnimočne dobrý výber a mala som problém sa rozhodnúť, čo si dať.
    • V Rebio je časť jedál na váhu, podávala som si od každého niečo a ochutnala tak veľa nových vecí. Musím sa naučiť robiť dobré pohánkové placičky.
  • Chalani išli pracovať, tak som bola v kancelárii s nimi. Mala som so sebou knihu (Ponožky pred odletom), ale po pár stranách som zaspala. Je tam veľmi pohodlný gauč.
  • Podvečer išli na bicykel. Mňa láka tiež, ale nebudem riskovať, ktovie, či by som naň vôbec vyliezla. A chcela som si zahrať Might and Magic VII: For Blood and Honor.
    • Môžu sa vydávať neviem aké skvelé hry, ale mňa bavia len tie staré, overené, s hroznou grafikou a občas problémom ich spustiť na novom PC. Might and Magic VII je hra z roku 1999. Hodiny ma dokáže baviť aj Theme Hospital z roku 1997 alebo Pharaoh (tiež 1999). Z novších jedine The Sims a stratégia Age of Empires II. Pôvodne je hra opäť z roku 1999 (asi dobrý herný ročník), ale manžel mi kúpil novšiu HD verziu na Steame. Keď tak nad tým premýšľam, RollerCoaster Tycoon (hádajte, ktorý rok ju vydali?) a OpenTTD (uff, tak toto je pomerne novinka z 2004) som tiež dlho nehrala a kedysi ma obe bavili. No, ešte mám pred sebou pár týždňov.

Nedeľa

  • Might and Magic VII ma baví podozrivo dlho, strávila som hraním mnoho hodín. Chalani museli aj tak pracovať a poobede návšteva odchádzala.
  • Aspoň podvečer som k práci na dve-tri hodiny usadla i ja.
  • S manželom sme dali dohromady nákupný zoznam. Keďže trávim veľa času doma a on by si chcel pripravovať vlastné jedlo do práce, rozhodli sme sa plánovať vopred. Tento týždeň si varenie vezme na starosť ešte on, ale od ďalšieho víkendu ovládnem kuchyňu ja. Snáď.
    • Z hromady kuchárok sme vyberali jedlá pre nás nové, prevažne jednoduché a najmä čo najzdravšie. Začal veľa cvičiť, má osobného trénera dvakrát týždenne, znova ho láka bicyklovanie, plávať chodí pravidelne. Som naňho hrdá, takže zdravou stravou ho rada podporím a mne tiež prospeje, obzvlášť po pôrode.
  • Konečne viem, čo je to tvrdnutie brucha. Začínala som si myslela, že moja maternica sa na pôrod ani nezačne pripravovať, ale druhým dňom pociťujem, že tento sval naozaj pracuje. Odhadujem, že bude pracovať ešte pár týždňov, než sa spustí ten očakávaný okamih.

Pondelok

  • Budíček v 5:07! Dobrovoľne. Nemám šalinkartu, takže som využila skutočnosť, že brat a manžel jazdia na bazén autom a išla som s nimi. Bolo tam viac ľudí, ako okolo obeda (resp. menej voľných dráh pre verejnosť), ale plávať o šiestej ráno má svoje čaro.
  • Po návrate som spravila smoothie. Manžel ostal doma, dali sme si spoločné raňajky i obed, pomohol mi s upratovaním, dokonca si so mnou zdriemol. Oddychovanie je nákazlivé.
  • Ale aj práca. Bol prechladnutý, ale pracovať musel. Na štyri hodiny som k notebooku usadla i ja.
    • Mať možnosť robiť z domova v IT obore je skvelé. Nie že by som mala zlú materskú, ale ďalšie finančné prilepšenie je len vítané. Ďalšie bonusy sú, že nevypadnem úplne z oboru ani z kolektívu, hlavu zamestnám aj inými, ako materskými vecami, práca ma baví a deň ubehne rýchlejšie.
  • Spravila som neskutočne dobrú čokoládovú tortu. Čokoláč bez múky podľa receptu smoothcooking.cz
    • Na Vianoce si budem priať 22 cm okrúhlu formu. Silikónových formičiek mám nespočet, ale takáto základná veľkosť mi chýba.
  • Podvečer som skočila do práce, kde ma čakal balík, rýchly nákup chýbajúcich vecí (na Rohlik.cz nemajú všetko, čo sme potrebovali) a asi trikrát som prelistovala nádhernou ilustrovanou knihou Cesta časem. Vrelo odporúčam!

Utorok

  • Asi od prehnanej aktivity predchádzajúci deň, mi dnes bolo akosi slabo. Pritom som spala dobre, nečakane dlho a v noci som sa zobudila iba raz.
  • Môj celý deň bol praktický rovnaký. Práca – spánok – práca – spánok – práca – spánok. Celý deň v posteli.
  • Aj do jedla som sa musela prehovárať, pripraviť si batáty bol najväčší výkon. Ale na nevoľnosť sú super.
  • Večer som pokročila s pár stranami knihy Najdete si svého marťana.

Streda

  • Na rozdiel od včerajška, dnes som sa nevyspala takmer vôbec (zobudila som sa asi osemkrát!). A na rozdiel od včerajška, dnes som mala energie na rozdávanie. Divné.
  • Tak som si spravila väčšie upratovanie, oprala som posledné veci pre malého (zavinovačky, šátok na nosenie a pod.) a celkovo som bola stále v pohybe.
    • Dokonca i kozmetické štetce som vyumývala a vydezinfikovala, hoci sa aktuálne ani nelíčim.
  • Žerucha nádherne vyrástla, takže ju pridávam všade, kde sa hodí.

Štvrtok

  • Doobeda sme dali stretnutie s kamarátkami.
  • Radosť mi spravilo, že v Sklizeno ešte nemali vypredané tvarohové koláčiky.
  • Na obed druhý monitor a kontrola u doktorky. Tentokrát sa malému hýbať nechcelo, džús ani sladkosti naňho nezabrali, prihováranie ani šťuchanie nepomohlo. Až vďaka Sie a jej pesničke Move your body je na grafe nejaké aktivita.
    • Som naozaj zvedavá, či ho pesnička rozhýbe, aj keď bude na svete.
    • Všetko ostatné je tradične v poriadku a na pôrod to stále nevyzerá. Ale bruško tvrdne stále, tak aspoň z toho mám radosť a cítim sa tak správne tehotná, keďže to k tomu patrí.
  • S manželom obed v Rebio, ako inak. Je to kúsok medzi mojou doktorkou a jeho kanceláriou.
  • Podvečer v knižnici Jiřího Mahena na besede so štyrmi autormi posledného Veľkého knižného štvrtku. Najviac ma zaujala kniha 55 minut mezi životem a smrtí od slovenského autora Jozefa Kollára.
    • 2 týždne do termínu, ja som sa zaregistrovala do knižnice a odniesla si 11 kníh! Hlavne že mám doma stovky vlastných neprečítaných. Naviac som aj zabudla, aké ťažké knihy sú, takú hromadu som dlho nemala v rukách a odniesť ju domov bol v mojom stave mimoriadny výkon. Manžel ma zaň nepochválil.
    • Požičala som si veľa komiksov, tie o Batmanovi číta aj brat.
  • Pred spaním som prelistovala Simonův kocour a nástrahy světa (textu tam je minimálne, preto sa neodvažujem napísať prečítala). A do polnoci som stihla prečítať komiksový životopis Anne Franková (výborný!) i komiksovú detektívku Na odstřel (nič moc, nechápem, čo robila v mojom wishliste a som rada, že som si ju nekupovala).

Piatok

  • Aj dnes ostal manžel doma. Deň je hneď veselší, keď nie som sama doma.
    • Išiel mi kúpiť raňajky do Sklizeno.
    • V detskej pripevnil zatemňovací záves a opäť mi pomohol s uprataním niektorých vecí, na ktoré ja nestačím (napríklad utrieť prach zo zeme za práčkou fakt nedávam).
    • Vymaľoval komponenty na kolotoč nad postieľku.
    • Pripravil luxusné zapekané rajčiny s tuniakovou náplňou. On si k tomu dal i steak, ale mne mäso posledné týždne veľmi nechutí, takže zelenina a ryby mi stačia.
  • Piatky som síce pôvodne pracovať nechcela, ale bolo toho dosť a keďže štvrtky chodievam na kontroly a pracovať nestíham, nakoniec som k notebooku na pár hodín usadla.
  • Prvýkrát sme objednávali z iTesco.cz. Spravila som si nákupný zoznam na ďalší týždeň a Rohlik.cz nemá všetko, čo som potrebovala. Tak že skúsime dovoz z Tesca. Musím pochváliť ten obrovský výber, síce nemali úplne všetko (polníček ani tarhoňu, lososa kúpime radšej v Ocean48), ale to dokúpime v týždni. Normálne sa na zajtrajšie varenie/pečenie teším. A s dovozom maximálna spokojnosť, budeme využívať častejšie.
  • Bruško stále tvrdne, ale Braxton-Hicksove kontrakcie („poslíčkovia“) stále nikde.
    • Som i v skupinkách žien, ktoré v apríli čakajú dieťa. Keď vidím rôzne ich diskusie, hovorím si, že mne vlastne nič nie je. Netrpím na opuchy končatín (ak nerátam celý deň v lietadle, keď sme v novembri leteli na Filipíny), chrbát ma bolí, iba ak to preženiem s aktivitou, čo je logické, ale rozhodne nie samovoľne, hocikedy aj v kľude. Malý sa hýbe pravidelne, takže nestresujem, či je stále v poriadku alebo mám utekať na pohotovosť. Trávenie mi funguje, vyslovene zle mi nebýva, s tou únavou to tiež nie je tak hrozné, čo je to pálenie záhy neviem doteraz, nemám nedostatok horčíka (iba železa, ale to mám odjakživa a ako darca krvi som bývala pravidelne kontrolovaná). Nie som na rizikovom, nemusím dodržiavať prísny kľudový režim, „neotváram sa“ predčasne, ani mi nehrozil predčasný pôrod. Nebyť veľkého bruška a s tým spojených „problémov“ s pohybom, tak ani neviem, že čakám dieťa. Proste krásne a prakticky bezproblémové tehotenstvo. Na ktoré bude bezpochyby naväzovať krásny, bezproblémový a rýchly pôrod. 😀
Poznámka

Na materskej | týždeň tretí

Sobota

  • Víkend na Slovensku. Prvý večer sme boli u mojich rodičov, dnes sme sa presunuli k manželovým.
  • Strávili sme vyše dvoch hodín v Decodome, obchode s nábytkom. Našťastie je tam veľa gaučov a kresiel, takže ja som iba prichádzala s mojim názorom na vybrané farebné kombinácie a popritom sa presúvala z miesta na miesto, aby som našla to najpohodlnejšie. Našťastie nevyberali posteľ, to by som tam zaspala.
  • Okrem iného sme kúpili aj pekný fotorám na tehotenské a prvé malého fotky.
  • Chceli sme ísť aj do neďalekých kúpeľov, ale únava, málo času a skutočnosť, že tá voda je tam až nebezpečne teplá (a ja by som v nej bola schopná vydržať aj dve hodiny, čo asi nie je úplne bezpečné v takom pokročilom štádiu, obzvlášť ak neplánujem rodiť na Slovensku) rozhodli, že sme ostali doma.
    • Tak som zase pokročila so sci-fi Illuminae. Akurát ma to nebaví tak, ako som podľa nadšených recenzií očakávala.
  • Dočítala som Koncept kontinua: Hledání ztraceného štěstí pro nás a naše děti od Jean Liedloffovej. To ma tiež trošku sklamalo.

Nedeľa

  • V Topoľčanoch toho veľa nie je. Trávenie voľného času je pomerne obmedzené a mesto samo neponúka veľa historických či inak zaujímavých oblastí aspoň na prechádzky. Ale i tam som objavila miesto, kam si rada zájdem. Je to originálna kaviareň Eg café. Interiér by obstál aj vo veľkom meste ako Brno, plnom štýlových reštaurácií. Ponuka je skromná, ale kvalitná. Či už ide o drink, zákusok a vraj i káva je tam dobrá.
  • Rozčítala som Najděte si svého marťana od Mareka Hermana. Zatiaľ je to výborné. Rozhovor som spomínala už v minulom príspevku, ale nezaškodí si ho pripomenúť. Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu.
    • Dokonca som vytiahla pastelky a zýrazňovače na zaujímavé pasáže.
  • Poobede sme sadli do auta a vyrazili do Brna. Mám radosť, neporodila som na Slovensku.

Pondelok

  • Z môjho skorého vstávania majú brat i manžel obrovskú výhodu. Kým oni si zájdu ráno zaplávať, ja im pripravím raňajky a smoothie do práce.
  • Keď všetci odišli z domu, pustila som sa trochu do práce, trochu do upratovania a trochu do nákupov. Dokonca som vyše hodiny volala s mamou a podobne dlho si zdriemla. Náročný deň, čo vám budem hovoriť.
  • Stihla som pripraviť čokoládovú paleo tortu (recept na paleolifestyle.cz). Nestihla som si ísť zaplávať. Neskutočné, ako mi všetko trvá a to čo som inokedy stihla za jeden deň, dám teraz pomaly za celý týždeň.

Utorok

  • 11 rokov. Pred jedenástimi rokmi sme s Marekom začali spolu chodiť. Na jednej strane mi to príde ako včera, na strane druhej mám pocit, že je to celá večnosť. Som za náš vzťah veľmi rada, neskutočne veľa nás naučil. Bez pochýb môžem povedať, že je ešte krajší, intenzívnejší a silnejší, ako na začiatku a nemenila by som za nič na svete.
  • Keďže mám tri týždne do termínu, predĺžený víkend sme radšej vynechali. Zašli sme iba na sushi a polievku miso do Umami.
    • Manžel dostal, okrem iného, aj komiks Wonder Woman. A sám si ešte vybral Ready player one. Kým Wonder Woman som rozčítala už v autobuse na ceste domov, Ready player one chcel v angličtine, takže to mu čítať nebudem.
  • The Sims 4 je v akcii. 22 €. Chcem si hru zahrať odkedy vyšla, takže konečne prišla ta správna chvíľa. Do pôrodu tri týždne, to by som mohla pár domov stihnúť postaviť a zariadiť.

Streda

  • Dnešok som strávila najmä prácou. Bazén plný, doma upratané, hrať sa mi nechcelo, čítať tiež nie. Tak som pracovala.

Štvrtok

  • Mám za sebou prvý monitor. Odteraz naň budem chodiť každý týždeň až do termínu a pri samotnom pôrode, počas I. doby pôrodnej, sa robí myslím každé tri hodiny. Merajú sa odozvy mojej maternice a malého srdiečka. Predtým som si dala ovocný džús a kokosovú tyčinku, takže malý bol zobudený a kopal. Čo je žiadúce, inak by ho museli zobudiť. Naopak moja maternica neprejavuje žiadne známky kontrakcií. Čo je tiež žiadúce, inak by to mohlo signalizovať blížiaci sa pôrod. Takže záznam máme obaja ukážkový, stačilo 20 minút a poslali nás ešte na vyšetrenie k doktorovi.
  •  Ale to bola len rýchlovka, kde sa merali bežné veci ako tlak, váha atď. Skontroloval polohu malého, stále, už dva mesiace, je hlavičkou dolu. Aj to je žiadúce.
    • Každopádne, na predčasný pôrod to vraj nevyzerá. Malému je u mňa dobre.
  • Poobede som mala ísť do Prahy na stretnutie blogerov, lenže hoci samotné návštevy vyšetrení netrvali dlho, to čakanie predtým sa natiahlo o viac, ako som potrebovala. A tak som autobus o druhej nestihla, hoci som si dávala viac ako hodinovú rezervu a gynekologické centrum nie je ďaleko od autobusovej stanice.
  • Aby mi nebolo ľúto, s manželom sme aspoň zašli na neskorý obed do Rebio. Mne tam chutí stále viac. Asi preto, že nemám už moc chuť na mäso a tam varia vegetariánsky. Asi preto, že mám viac chuť na sladké a tam nemám so špaldovými palacinkami pocit, že jem niečo nezdravé.
  • A malému sme v Tchibo kúpili zvieratka do vane. Ktoré ešte pár mesiacov nebude potrebovať, ale keď mne sa tak páčili. Za ten ukážkový monitor si ich zaslúžil. A ja tiež.
  • Zastavili sme sa aj v kreatívnom hobby obchode. Dostala som totiž nápad, že kolotoč nad postieľku pre malého vyrobím sama. Budúci týždeň sa do toho pustím.

Piatok

  • Zasadila som žeruchu. Ide jar, na okne je už dostatok slnka, žerucha má veľa vitamínu C a nemusím stále len reďkovky, kaleráb a pažitku jesť.
  • Pripravila som skvelý puding. Pretože naň mám týždeň chuť. Nakoniec som kvôli nemu išla do obchodu, aby bol aj s jahodami a šľahačkou.
    • Pri ceste do obchodu som si uvedomila, že každým dňom robím novší a novší rekord. Žiaľ, je to v disciplíne o najpomalšiu chôdzu. 650 metrov, ale pocitovo ako keby zabehnem pol maratón.
  • Ráno som poupratovala a oprala, ale potom mi ostalo horšie a na dve hodiny som zaspala.
  • Na víkend k nám prišli známi, malý od nich dostal knižku. Hilda a začarovaná krajina od slovenskej autorky Radoslavy Kabaňovej. Je síce až pre väčšie deti, ale má krátke kapitoly, môžem mu ju čítať pred spaním.
Poznámka

Na materskej | týždeň druhý

Sobota

  • Mala som pravdu, manželov príchod krátko po jednej v noci ma prebudil. Kým on sa ani nevybalil a zaspal prakticky okamžite, ja som sa ešte dve hodiny striedavo snažila zaspať alebo prechádzala po byte, lebo sa mi nedalo zaspať.
    • Ale priniesol mi dve výborné čokolády a väčšie balenia môjho obľúbeného Ferrero Rocher.
  • A ráno od siedmej hore. Prečo? No aspoň pomaly zisťujem, aké je to fungovať s nedostatkom spánku.
  • Poobede sme zašli do pôrodnice. Nie že by sa malý chystal predčasne na svet, ale chceli sme vidieť priestory, tak sme využili informačné stretnutie, ktoré FN Bohunice budúcim rodičkám a prípadne i partnerom poskytuje.
    • Prekvapilo ma, že takmer všetky ženy mali aj partnerský doprovod. Otec pri pôrode sa zdá byť naozaj bežná skutočnosť.
    • Prekvapilo ma, ako ticho a kľudne tam je. Neviem prečo som očakávala zúfalý krik rodiacich žien a prvý plač novorodencov. Dieťa sme počuli iba jedno a aj to na oddelení šestonedelia.
    • Potvrdila som si, že si nemusím písať pôrodné priania, pretože Bohunice sú prirodzeným pôrodom naklonené a ak nie je potrebné, tak do pôrodu nezasahujú, ani ho neurýchľujú. S pôrodnou asistentkou si snáď stihneme povedať, čomu sa nebránim a čo by som chcela v najnutnejšom prípade, manžel je s tým oboznámený tiež, takže verím, že môj pôrod dopadne dobre a budem naň spomínať s radosťou, a nie ako na nepríjemný zážitok, ktorý vyvážilo len to, že máme zdravé dieťa.
    • Nadštandard s vaňou ma stále láka. Na jednej strane verím, že pôrod nebude trvať neznesiteľne dlho a sprcha mi bude stačiť, na druhej strane tá predstava, že môžem byť počas najväčších kontrakcií ponorená v teplej vode… Ale to sa asi rozhodne až v deň D.
  • Po viac ako dvojhodinovej prednáške a prehliadke sme zašli na neskorý obed. Opäť do Rebio, reštaurácie, kde varia zdravo a veľmi nám tam chutí.
  • A o šiestej sme sedeli v kine na John Wick: Chapter 2. Aj druhýkrát v jednom týždni ma to bavilo.

Nedeľa

  • Aj sme trochu premýšľali, že by sme šli na bazén, ale lenivá nedeľa doma znie lepšie. Ja mám v pláne ísť zaplávať cez týždeň, tak to zas nemusím preháňať.
  • Podarilo sa mi spraviť výborné smoothie. Darí sa mi lepšie kombinovať ovocie a zeleninu, ešte pár týždňov a vychytám to dokonalo. Snáď. Vďaka knihe České smoothie za inšpirácie.
  • Zvyšujem dávku čaju z malinových listov na dve šálky denne.
    • O maliníku a drvených ľanových semiačkach sa hovorí, že uľahčujú pôrod. Áno prosím, aj keby to má byť iba placebo, verím tomu. A naviac mi chutia. Semiačka miešam do müsli alebo smoothie, čaj nemusím ani sladiť. Síce odhadujem, že až sa ďalší týždeň dostanem na tri šálky denne, ho budem mať plné zuby, ale čo by som nespravila pre minimálne dobrý pocit?
  • Dve hodiny som strávila prácou a v priebehu dňa pokročila s Dům za zdí od Davida Mitchella.
  • Manžel spravil na večeru výborného lososa s chrumkavým ružičkovým kelom.
    • V tehotenstve som si viac zamilovala zeleninu. Reďkovky, ružičkový kel, kaleráb a pažitka sú TOP. V tesnom závese ide mrkva a baby karotka. Z ovocia vedie mango, ale keďže je ťažšie zohnať správne dozretý kus za prijateľnú cestu, dopriavam si ho menej často, ako by som chcela. V miske s ovocím ale nikdy nechýbajú banány, mandarínky, kiwi a jablká.
  • Uvedomila som si, že som počas tehotenstva pribrala 20 kg. A je mi to jedno. Viem, že to pôjde rýchlo dole, pocitovo sa na takmer 90 kg necítim a najmä to ani nie je na mne veľmi poznať. Tak by ma celkom zaujímalo, kde sa tie kilogramy schovávajú.

Pondelok

  • Plávanie ma baví stále viac. Ale dala som si len pol kilometra, ešte ma čakala dlhšia chôdza, nepotrebovala som večer zaspať o šiestej a potom od polnoci strašiť.
    • Stále nemám sandále na bazén a teda ani do pôrodnice, ale kašlem na ne, budem chodiť na boso.
  • Máme objednanú autosedačku – vajíčko. Jupí a konečne. Nakoniec sme sa rozhodli pre Kiddy Evoluna I-Size 2017 v odtieni Night Blue. Porovnávali sme s BeSafe iZi Go, ale Kiddy bude lepšie vyhovovať nášmu životnému štýlu. A je krajšia.
  • Tej chôdze bolo nakoniec viac ako dosť, zastavili sme sa ešte v Lidl, kúpili napríklad jahody, ale keď som prišla domov, len som vyložila nohy a sedela. Vyčerpávajúce!
  • Dočítala som Dům za zdí  (slabšie, ako som si myslela) a rozčítala Hledání modré od Lois Lowryovej, autorky dystopie Dárce.

Utorok

  • Posledná seanca u kozmetičky. Mám tie každomesačné návštevy spojené s čistením a masážou tváre i dekoltu rada. Skvelý relax. Akurát teraz už hodinové ležanie nie je moc príjemné. I tak som odchádzala odpočinutá a rovnako ako u kaderníčky, som zvedavá, kedy sa mi popri kojencovi bude dať prísť znova.
  • Na obed sme boli v novej gréckej reštaurácie Cosmopolis v centre Brna. Varia tam výborne, určite si zájdite, ak vám je ich kuchyňa blízka.
  • Preventívka u zubárky dopadla výborne, tehotenstvo mi zuby nezničilo. Len teda osmička stále rastie. Našťastie nebolí, takže ak to vydrží, von pôjde až na jeseň.
  • Poobedie som strávila u manžela v práci. Od kolegu, ktorý sa vrátil z dovolenky na Aljaške, sme pre malého dostali nádherne ilustrovanú detskú knižku Bear Hugs.
  • A večer znova do kina, na Logan: Wolverine. Drobné odporúčanie. Film je to super, ale je lepšie poznať aj tie predchádzajúce. Priznávam, že občas som bola stratená a som si istá, že by sa mi páčil viac, ak by som po celý čas vedela, čo sa stalo v minulosti.
  • Mám pocit, že malý miluje akčné filmy, na ktoré sme posledné týždne chodili. Akurát si z nich odnáša tie bojové scény a potom ich trénuje v mojom brušku. Dnes večer mal mimoriadne aktívnu hodinku. Videla som uňho všeličo, ale i tak ma stále prekvapuje.

Streda

  • Volali kvôli autosedačke, naša vybraná farba by bola za 6-8 týždňov. No, termín mám za štyri, takže vyberáme inú. Ďalšie dve farby sú na tom rovnako, boli by pre nás príliš neskoro. Nakoniec sme sa zhodli na skladovke v odtieni Nougat Brown. Doma po rozbalení sa zhodujeme, že je to dosť krásna farba. A vlastne i malému trochu závidíme, akú fajnovú sedačku bude mať.
    • Samozrejme, naplánovať sa to nedá, ale ak okolnosti dovolia, chceme cestovať. Sprvu po okolí, Česko, Slovensko, časom pridáme ďalšie susedné štáty. Viem si predstaviť dva týždne v Alpách a po sezóne ísť aj pri more. Tak preto sme do sedačky pomerne zainvestovali.
  • Posledná vec, ktorá nám chýbala, nebola autosedačka, ale kýblik na látkove plienky. Ale na záver máme aj ten. Teraz je to snáď naozaj všetko.
  • Bazén obsadený, respektíve keď boli voľné všetky dráhy, nebol voľný relaxačný bazén, takže plávanie nakoniec vynechávam. No chýba mi to.

Štvrtok

  • Rozhodla som sa zájsť do práce. Na recepcii ma čakal balíček (papierová kniha Dobří sousedé), chcela som pozrieť nové kancelárie, kam sa tím presunul pár dní po mojom nástupe na materskú. A vraj ma tam čaká niečo málo k MDŽ.
  • V práci som nakoniec strávila takmer šesť hodín.
  • A ostala by som aj dlhšie, ale vo Vanda Store sme mali pripravenú tašku na kočík. Balím do nej veci na pôrodný box, takže som rada, že to stihli. Mala prísť koncom januára, ale nejak sa im to zdržalo. Našťastie už je doma, ja som zbalená a pripravená, pôrod môže prísť kedykoľvek.
  • O ktorom som si myslela, že asi aj príde. Keď som išla z práce, aby mi trolejbus nezatvoril dvere pred nosom, posledných pár krokov som pridala do kroku. Taký svižnejší doskok, ktorý nenaznačoval nič strašidelné. Keď som ale vystúpila z MHD, do obchodu vzdialenom 129 metrov, som takmer nedošla. Taká bolesť, tlak a neviem čo ešte. Našťastie ma na zástavke čakal manžel a po ceste podopieral. Zobrali sme tašku a musel pre nás prísť brat autom.
  • Takže celý večer nohy hore, nič nerobiť a odpočívať. Robilo mi problém sa otočiť z boku na bok, postaviť sa a o chôdzi ani nehovorím. Asi prvýkrát v tehotenstve som dostala strach. A tá bolesť!

Piatok

  • Našťastie nešlo o nič vážne. Do rána som nejako zvládla, žiadne komplikácie neprišli, tlaky i bolesť postupne poľavili, malý kopal tak ako zvyčajne. Ani na pohotovosť nebolo treba ísť.
  • Do tretej poobede som prakticky iba presedela v kresle, čítala knihu a na hodinku si išla pospať. Nechcela som to podceniť.
  • O tretej som usúdila, že naozaj nič nehrozí, takže sme namontovali sedačku do auta, do kufra hodili tašky pripravené do pôrodnice (pre istotu) a vyrazili smer Slovensko.
    • Síce sa mi veľmi nechcelo, v aute je to nepohodlné, ale aspoň sme strávili víkend s časťou rodiny.
  • A prišli mi knižky od manžela! Objednala som ich v utorok, Host mal 30 % zľavu na ich e-shope, tak že keď bolo to MDŽ. (Kuk na HOSTovské knižné novinky.)
  • Novú knižku mám aj od brata. Najděte si svého marťana. Nedávno som čítala výborný rozhovor s psychológom Marekom Hermanom – Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu. Keďže sa mi páčilo, o čom a ako rozprával, nebolo treba dlho nad knihou váhať. Dostane prioritu, chcela by som ju stihnúť prečítať ešte do pôrodu.
Poznámka

Na materskej | týždeň prvý

Predvečer

  • Natešená na nastávajúce zmeny a hromadu voľného času som samou radosťou prerobila knižnicu. Výsledok nájdete v článku Farebná knižnica. Do toho som v aktívnom móde vyupratovala polovicu bytu.

Sobota – deň prvý

  • Upratovanie som si mohla odpustiť, vážne netuším, čo budem dnes robiť. Manžel je celý víkend na Slovensku, naviac ma z prehnanej aktivity bolia kríže.
  • Ráno som dočítala výborný thriller Dobří sousedé a priniesla si obrovské raňajky do postele.
  • Dostala som chuť na tvarohový koláčik. Nedošlo mi, že je sobota a v Sklizeno ho mať nebudú. Tak som si po ceste kúpila aspoň tulipány.
  • Mamina mi volá, že čoskoro bude v Brne. Ide ešte s pár ľuďmi za kultúrou do Bobycentra, ale doobeda má čas, tak sa zastaví. Svojim spôsobom ma zachraňuje, pretože má lístok naviac, takže môžem ísť s nimi. Zisťujem, že sa jedná o Angeliku, muzikál Michala Davida. Nie som si istá, či som správna cieľová skupina. O tretej som si istá, že nie som cieľová skupina. Muzikál ma nebaví, tie akože vtipné vsuvky dvoch pánov mi prídu trápne, tance nezaujímavé a zvuk bol príliš nahlas. To sa nepáči malému, ktorý väčšinu času znepokojene kopal. Počas najhlasnejších spevov odchádzam na chodbu, aby som malého netrápila. Našťastie ho to upokojí. Záverečné spevy i potlesk strávime tiež na chodbe, toto už nezvládali ani moje uši.
  • Večer rozčítam skvelé poviedky Co nám oheň vzal. Je jedenásť hodín, už som bola unavená, lenže začala malého hodinka. Tak mu púšťam Siu, to on rád. On si tancuje, ja si čítam. O polnoci obaja zaspíme.

Nedeľa

  • Konečne zisťujem, čo sú to poriadne tehotenské kŕče v lýtkach. Tak rýchlo som sa zo spánku neprebrala a neposadila už pekných pár mesiacov. Zisťujem, ako doplniť horčík zo stravy.
  • Rozhodla som sa stráviť celý deň v posteli. Čítam poviedky, brúzdam internetom, prechádzam blogy, pripravujem nejaké príspevky, volám s manželom.
  • Poobedie sa rozhodnem stráviť užitočne a idem pracovať. Okrem full-time práce mám ešte jednu víkendovku a keďže je to nenáročná práca spojená s testovaním stránky a aplikácie na mobile a notebooku, ani nemusím opustiť posteľ. Naviac mi to zabralo len dve hodiny.
  • Večer sa vrátil manžel. Chceli sme ísť do kina, ale je tak unavený, že radšej spolu leňošíme a bavíme sa na malého kopancoch. Naviac dostáva štikavku, tak ju konečne manželovi ukážem, ako sa mi nadvihuje celá ľavá časť bruška.

Pondelok

  • Manžel ostáva doma, takže si užívame jeden druhého a robíme spoločný obed. Večer odlieta pracovne do Madridu, až do piatku budem sama doma. Ak by ma kvôli cestovaniu v dopravných prostriedkov, či už autá alebo lietadla, tak nebolel chrbát, išla by som s ním. Hoci, v 35tt ma už do lietadla asi ani nepustia. No Španielsko mu trošku závidím, je tam krásne a hneď by som sa tam išla pozrieť znova.
  • Kým on cestuje na letisko do Bratislavy, ja idem s bratom do kina na John Wick 2. Je to tak skvelý film, že cez víkend pôjdem s manželom znova. Nesmiem zabudnúť rezervovať lístky.
  • Po kine zapínam Kindle a dočítam posledné poviedky, popritom hádžem očko na flightradar24.com a sledujem, kde sa nachádza lietadlo FR2516.

Utorok

  • Idem si zaplávať, pretože mi došli nápady, čo by som mohla doma robiť. Naviac si potrebujem kúpiť nekĺzavé sandále do pôrodnice (a vlastne i na bazén sa hodia).
    • Zabudla som si hrebeň, fén i krém na tvár.
  • Sandále som nezohnala, v Tescu sa mi zasekol samoobslužný scanner a neskôr i váha pri samoobslužných pokladniach. Po dlhšej dobe vyrazím osobne nakupovať a hneď také problémy. Ostávam pri objednávke z Rohlíku.
  • Ale zaplávala som pol kilometra za 20 minút. A bolo to úžasné, musím využiť to voľno čo mám a chodiť čo najčastejšie.
  • Akurát tá únava. V priebehu dňa som dvakrát spala.
  • Večer idem na Severský literární salón. Moravsko zemskú knižnicu nemám ďaleko a minulý rok ma táto akcia veľmi bavila. Tento rok sa začalo s predstavovaním severských noviniek. Naviac som vyhrala knihu a kúpila si štýlovú plátenku, takže maximálna spokojnosť.

Streda

  • Nechápem, ako je možné, že sa zobudím, som dve-tri hodiny hore (aj to v posteli) a potrebujem zase spať. Ja viem, že posledné týždne tehotenstva sú náročné, ale až tak? Veď som nič nespravila!
  • Iba rozčítala komiks Maus. A večer dočítala.
  • Po štyroch dňoch začínam znova pracovať. Je 1. marca, vybavila som si dohodu a až do pôrodu môžem robiť približne 20 hodín týždenne. Na dnes nemám aj tak nič iné naplánované, takže aspoň mi čas utečie rýchlejšie.
  • Poobede mi posiela email fotografka, že máme pripravené fotky a DVD z tehotenského fotenia. Práca neutečie, sadám na najbližší trolejbus a idem pre ne.
  • A keď už som v meste, zájdem kúpiť nejaké darčeky pre moju i manželovu maminu, pretože sa blíži deň žien. A radosť spravím samozrejme aj sebe.
  • Zistila som, že chodiť okolo pekárne Panos je pre mňa nebezpečné. Milujem ich nugátové minikoblížky.

Štvrtok

  • Ráno mám posledné sedenie u kaderníčky pred pôrodom. Doplniť farbu, trošku zastrihnúť. Som zvedavá, kedy si popri malom nájdem čas na ďalšiu dvojhodinovú návštevu.
  • Obed si dávam vo výbornej bio vegetariánskej reštaurácii, ktorú sme s manželom nedávno objavili. Palacinky s čokoládou a pomarančovo-mangový fresh k tomu. Mňam.
  • Odtiaľ rovno do tehotenskej poradne na ďalšiu kontrolu. Už tradične je s malým všetko v najlepšom poriadku. Rastie ukážkovo, ja nemám prakticky žiadne problémy typu opuchy, nevoľnosti, neidentifikovateľné bolesti, tvrdnutie brucha, zmeny tlaku atď. Ale mám už tradične málo železa, takže dostávam tabletky. Odnášam si pravdepodobne poslednú fotku z ultrazvuku, pochybujem, že sa tam nabudúce ešte zmestí. A o dva týždne idem už na prvý približne 20 minútový monitor.
  • Z celého pol dňa som taká unavená, že z knihy Frankieho otázky před spaním prečítam len pár strán. Už by som rada vedela, ako to skončí.

Piatok

  • Opäť sa budím zbytočne skoro. Myslím, že malý ma už pripravuje na nepravidelný režim a nedostatok spánku. Nuž, vždy lepšie ako do toho skočiť po hlave.
  • Na bazéne som si dala o 100 metrov viac ako v utorok. Vo vode sa cítim úžasne, dokážem sa bez problémov hýbať, nič ma netlačí, neťahá, malému sa očividne tiež páči. Škoda, že sa nedá tehotenstvom preplávať.
    • Zabudla som si fén, gumičku do vlasov, vodu na pitie a stále nemám vhodné sandále. Do pôrodu to snáď vychytám.
  • Nakupovať sa mi nechcelo, takže lenivo objednávam z Rohlík.cz a nechám si nákup vyniesť až do bytu. Ale keď ma kuriéri vidia s tým bruchom, ani mi nedovolia zobrať čo i len jednu tašku.
  • Manžel sa vráti až o jednej v noci, ale povedala som si, že vydržím, nezaspím a privítam ho.
  • Takže som znova upratovala, spravila marhuľový puding s ovocím, pozrela si prvý diel Johna Wicka (stále je to dobré), pracovala a asi pol hodiny premýšľala, čo by som si zahrala. Nakoniec som to vzdala, pretože The Sims 4 som na Steame nenašla (no on manžel hráva trošku akčnejšie hry, takže v jeho knižnici je asi len jediná stratégia a aj to tá, ktorú som tam sama chcela. Age of Empires II. Lenže ja chcem dnes stavať domček a nie dobíjať civilizácie.)
  • A stále je iba osem hodín večer. Manželove lietadlo sa ešte len blíži k Bratislave, potom sa musí presunúť na stanicu, počkať na spoj a dopraviť do Brna. Zvládnem približne 70 strán z knihy Dům za zdí od Davida Mitchella a o desiatej idem spať. Však mňa to zobudí, keď odomkne dvere.