Poznámka

Na materskej | týždeň devätnásty

Sobota

  • Keďže Adamko potrebuje dostatok priestoru, ideálne na zemi, hľadám vhodnú podložku. Klasické puzzle sa mi nepáčia, naviac celkový rozmer je nič-moc, ak ju chceme aj na neskoršie obdobie. Nakoniec objavujem omývateľnú podložku veľkú 1,8 x 1,5 m na detskepodlozky.cz. Pár mesiacov by mu mohla vydržať, než začne loziť a ihriskom sa mu stane celý byt.
  • Adamkova schopnosť držať hračky sa šikovne rozvíja. Už si berie aj do každej ruky jednu hračku.
  • Tento týždeň som pozerala iba seriál The OA (veľká zvláštnosť, som zvedavá na druhú sériu ak náhodou bude) a dočítala román Nabíječ (začalo to dobre, ale potom išiel príbeh dolu vodou, koniec veľmi slabý).

Nedeľa

  • Ráno sa zobúdzam a pozerám na Adamka. Spí. Pozerám na hodinky. Prepočítavam. Prepočítavam niekoľkokrát a nechce sa mi veriť, že spí už desať hodín. Wow.
  • Začína byť nejaký dlhý, oblečenie veľkosti 68 mu je celkom tesné.
  • Na výlet ideme kúsok nad Brno na Alexandrovu rozhľadňu. Viditeľnosť je krásna až na Pálavu.
    • Z výšok mám rešpekt, v lietadle sa bojím, v lanovke dokážem slušne panikáriť, na rozhliadni odmietam ísť k zábradliu… ale aj tak to stále skúšam, prekonávam a hľadám odvahu.
  • Zájdeme aj nakúpiť. Paradoxné je, že v kočíku Adamko nespal, ale keď sme prišli domov a položila som ho v kuchyni na sofu, tak zaspal takmer okamžite. To dieťa ma neprestáva prekvapovať.
  • A veľmi ma baví, ako sa hrá ruka s rukou. Už si ich navzájom chytá, občas dáva do pusinky, pozoruje a celkom stabilne drží predmet oboma rukami.

Pondelok

  • Pár týždňov dozadu sa Adamko naučil vyplazovať jazyk a robil to stále. Dnes si uvedomujem, že už s tým prestal. Taká škoda, bol roztomilý.
  • Na hlavičke sa robí Adamkovi plešinka. Môže za to jeho zvedavosť, otáča hlavičkou doľava doprava a keďže väčšinou leží na chrbátiku, tak sa mu to vzadu vyšucháva. Snáď mu nejaké vlásky ostanú. Už ich ani nemá také tmavé, ako po pôrode. Do toho ešte stále seborea, ktorá mu nechce zliezť dole.
  • Zaujímavý čánok: Ženy si o vyšší pozici řeknou, až když cítí, že na ni mají, shodují se české vrcholové manažerky (jedna zo žien je z firmy, kde pracujem a syn sa jej narodil o mesiac skôr ako Adamko)

V brněnské společnosti prodávající letenky Kiwi.com patří matky ke klíčovým zaměstnancům. „Snažíme se maminkám pomáhat, aby se do firmy mohly brzo vrátit. Kdyby odešly, přišli bychom o klíčové týmové lídry. Rychle rosteme a ony s námi byly od začátku, znají souvislosti a jsou těžko nahraditelné,“ říká výkonná ředitelka podniku Lucie Brešová.

Sama je matkou čtyřměsíčního syna, který se účastní všech jejích pracovních schůzek a porad. Mohla se rozhodnout, za jak dlouho po porodu se chce do firmy vrátit. „Některé věci jsem úplně předala kolegům, některé projekty jsem jen rozběhla a pak je nechala na ostatních. Se synem chodím do práce, protože nechci být posazená na střídačce po dobu péče o dítě,“ popisuje vlastní zkušenost výkonná ředitelka.

Utorok

  • Adamko má tri mesiace a zároveň ideme na trojmesačnú kontrolu k pediatričke.
    • Váži 6300 g, meria 65 cm, obvod hlavičky 41 cm (v šiestich týždňoch: 5200 g/58 cm/39 cm).
    • Vie si držať hračky v rukách, začína sa obracať z chrbátika na bok, svoj repertoár rozšíril o nové zvuky i druhy plaču. Koníky ho nebaví pásť, ale ide mu to celkom fajn, zato nohami kope o stošesť a v rukách má takú silu, že oko ma ešte tri dni bolelo.
    • Dostal prvé očkovanie, nepovinné proti rotavírusom.
    • Má vlastný cestovný pas a potrebuje novú knižnicu, pretože kníh mu pribúda rýchlejšie, ako som predpokladala, blíži sa k prvej stovke.
    • Stále je bez dudlíka a popravde si ho s ním už ani nevieme predstaviť. Naviac teraz je preňho zaujímavejšie nacpať si obe ruky do pusinky, hnevať sa, že to nejde a ideálne tam zmestiť ešte aspoň jednu malú hračku.
    • Rád sa nosí na rukách s výhľadom pred seba a pozoruje. Pozoruje všetko a všetkých, cez deň je dlhšie hore, vyžaduje viac pozornosti, nové podnety, zmenu prostredia, ale vie sa zabaviť aj sám.
    • High five stále nevie, ale pracujeme na tom.
    • Režim si mení každý týždeň, ale v noci našťastie spáva 8-10 hodín s jedným zobudením, sem-tam prekvapí a dá to aj bez neho.
    • Denný spánok je čoraz zložitejší, asi veľa vecí, ktoré nechce prepásnuť. Ale šátok je istota, v ňom zaspí vždy. Už mám štyri.
    • Čo ma naučil štvrťrok s Adamkom
    • Je plne kojený, stále ho baví kúpanie, vo veľkej vani „pláva“ dvakrát týždenne, tento mesiac by už mohol začať s ponáraním.
    • Plače málo, keď je hladný, dáva to najavo najprv mrnčaním. Plač už býva niečo vážne, napríklad keď je dlho v autosedačke, keď je hladný v autosedačke, alebo keď som zjedla čerstvé pečivo na večeru a jeho potom bolí bruško. Grilovaný oštiepok tiež nemôžem.
    • Ostáva posledných 5 kg a som na predtehotenskej váhe (v tehotenstve som nabrala ~23 kg).

Streda

  • Po očkovaní bol celkom ospalý a prakticky celé poobedie prespal. Spánok ho prechádza o druhej v noci. Ale keďže je to Adamko, tak sa sám hrá pod hrazdičkou, ja si medzitým upratujem kúpeľňu a kuchyňu, potom sa s ním hrám a o štvrtej ráno ideme obaja spať.
    • V noci sa krásne smeje. Aj cez deň, ale v noci to oceňujem viac, pretože keď sa smeje, ani mi nevadí, že nespíme.
  • Zaujímave, na to, že som sa až tak moc nevyspala, energie mám na rozdávanie.
  • Preto ideme na výlet, na lom Hády a do lamacentra. Je štátny sviatok, manžel nemusí ísť do práce, počasie letné, tak predsa nebudeme doma sedieť.
  • Dobrý článok: Když nebyly peníze, začala si mladá matka vydělávat šitím. Dnes má firma Unuo obrat kolem tří milionů měsíčně
  • Šátok je síce stále istota, že v ňom zaspí a vyspí sa dlho, ale už to nie je okamžite ako kedysi, že do piatich minút po naviazaní na nás hodil tu svoju zasnenú spiacu tváričku a nezobudilo ho absolútne nič (ale fakt nič). Teraz najprv pozoruje, kľudne i 15-30 minút a až potom skloní hlávku a už len počujem pravidelné odfukovanie.

Štvrtok

  • Včera som sa nevyspala a bola som plná energie. Dnes som sa vyspala, ale už poobede som ako ovalená mechom a neviem sa dočkať postele.
  • Na obed k nám prichádza svokra, má v práci dovolenku, tak sme ju pozvali k nám, nech si trochu Adamka užije.
  • V meste je pohodička, nikde nikoho, všetci asi na dovolenke. Odpočívame v lehátkach na Sloboďáku, pijeme drinky z Na Brno dobrý, obedujeme v Cattani, pretože kto by sa otravoval s varením a domov sa vraciame pešo, pretože prechádzka musí byť.
  • Poobede sa stretávam s jednou známou, znova drink v neďalekom parku, začínam mať leto fakt rada. Adamko mi zaspáva tak nejak v náruči, spinká, aj keď ho položím do kočíku, takže keď sa rozlúčime, volám manželovi nech sa oblečú, že sa ešte poprechádzame. Adamkov spánok má prioritu.

Piatok

  • Ráno ideme nakúpiť do Sklizeno a Adamko prekvapuje spánkom. Však vstával len pred chvíľou. Čo už, dáme si rannú prechádzku po našej štvrti.
  • Poobede ideme na výlet na Stránsku skalu, je to odtiaľ krásny výhľad na Brno a počasie je stále ukážkové.
    • Občas si vypočujem, že je zbytočné chodiť na výlety s tak malým dieťaťom, že z toho nič nemá a aj tak ich prakticky celé prespí. Lenže pre mňa je dôležité to, že trávime čas spolu, že si vyvetrám hlavu, že nesedím iba doma, kde by som sa po pár dňoch zbláznila, že je Adamko na čerstvom vzduchu a v prírode. A myslím, že to svojim spôsobom nejako vníma a je to preňho prínosom, aj keď má iba tri mesiace.
    • Stránska skala
  • Na obed zájdeme do našej obľúbenej Mikrofarmy a zastavujeme aj v predajni Lindex, pre nový klobúčik pre Adamka. Ten starý mu už začína byť tesný. Že bude rásť do dĺžky, to chápem, ale že mu aj hlavička rastie tak rýchlo, to ma prekvapuje. A do šátku klobúčik potrebuje.
Poznámka

Na materskej | týždeň osemnásty

Sobota

  • U našich sa Adamkovi páči, pospinkal si 7 hodín. Po kojení ho nechávam uprostred postele a kým sa vrátim, znova spí. Tak sa k nemu pridávam, však máme dovolenku.
  • Doobeda ideme s mojou maminou do Piešťan, je to necelá polhodinka pešo. Adamko v kočíku sleduje a pozoruje. V hračkárstve kupujeme malý bazén a dokupujem nejaké hračky od Oball, ktoré sa mu dobre držia. Zastavíme sa na trhoch pre čerstvú zeleninu, kde sa mu ale prestáva páčiť. Cestou naspäť ho musím niesť na rukách, pretože v kočíku kričí. Na rukách je vysmiaty. Začína byť pekne ťažký.
  • Poobede ideme na golfové ihrisko, kde sa koná Family Day pre zamestnancov kúpeľov a ich rodinných príslušníkov. Strávime tam skoro štyri hodiny, Adamko v šátku. Po dvoch hodinách sa ale budí, predsa len sú tridsiatky teploty, tak sa musí aj napiť. Prebaľovanie som zvládla v kufri auta. Family Day bol skvelý, veľa atrakcií, veľa jedla, večer i kapela hrala, ale to už sme šli domov. Boli s nami aj svokrovci, tak ešte posedíme na terase, Adamko vo svojej obľúbenej húpačke.

Nedeľa

  • Adamkova schopnosť držať hračky je čoraz lepšie, tie najľahšie drží aj viac ako minútu, máva s nimi a samozrejme ochutnáva.
  • Začína prvé pokusy s prevrátením z chrbátika. Na bok mu to ide dobre, ale ďalej nie, nevie čo s rukou, ktorú má pod sebou a blokuje ho. Ale na to má ešte kopec času. Sledujem psychomotorický vývoj na mamaaja.sk a otočenie je až v priebehu štvrtého mesiaca. Ešte keby sa mu tak koníky chcelo pásť, aby potom vedel, čo na brušku robiť.
  • Vždy, keď som prišla k našim, čakali ma tam knihy. Od maminy, objednávky, recenzáky. Teraz? Žiadna! Ale Adamko, ten tam má knihy od maminy, objednávku a áno, už i ten recenzák dostal.
  • Padanie vlasov. Už som si začínala myslieť, že na mňa tento popôrodný neduh zabudol. Ale nie, je to tu. Moje vlasy sú všade v množstve viac ako bežnom.

Pondelok

  • Ráno viažem Adamka do šátku, pretože mimomestské autobusy v tejto oblasti nie sú nízkopodlažné. Ideme na policajnú stanicu pre Adamkov pas. Na fotke je taký bacuľatý a nepozerá do objektívu.
  • Doobeda sa stretávam s kamarátkou zo strednej a ideme si na chvíľku sadnúť a poprechádzať sa po obchodoch (kníhkupectvo vrátane, Adamko má novú knihu, mojej mame som kúpila knihu, ale pre seba nič, až tak veľmi ma materstvo zmenilo).
  • Poobede strávim doma, kde ma Adamko prekvapuje novou schopnosťou. Hračky si už vie chytiť, ale doposiaľ iba tie zavesené na hrazdičke. Dnes prvýkrát berie do ruky plastovú zicherku (určite ste takú mali aj vy), ktorá bola položená vedľa neho. Och, tieto drobné rodičovské radosti, z ktorých sa dokážem vytešovať ešte niekoľko dní.
  • Podvečer ideme do Veselého do Plantexu, kde kupujeme z ich úrody marhule, jablká a hrušky. Bude sa zavárať pre Adamka domáca detská výživa. Treba sa pripraviť na zimu.
  • A večer znova do kočíka, ideme ešte do mesta. Už vážne potrebujem nové nohavice. Nakoniec kupujem rovno troje, k tomu pár tričiek (ktoré musia byť breastfeeding friendly) a jedny šaty. Normálne som spokojná a rada, že som si v kľude všetko poskúšala, kým mamina kočíkovala po predajni.

Utorok

  • Adamko spal vyše osem hodín bez zobudenia. Cítim sa ako znovuzrodená na tejto dovolenke.
  • Och, a už drží hračky v oboch rukách naraz. Prosím, zastavte čas, to nie je normálne aby sa tak rýchlo učil. A naviac keď je manžel v Škótsku, priletí až dnes večer. Ešteže zrušili roaming, navzájom sa spamujeme fotkami. Ja mu posielam malého, on mne škótsku prírodu a whisky pálenice.
  • Doobeda pripravíme s mamou prvé poháre výživy. Jablkové, jablkovo-hruškové a jablkovo-mrkvové. Teda, väčšinu spraví mamina, pretože Adamko má akúsi kojaco-túliacu náladu, takže každú chvíľu je na mne.
  • Poobede ideme na výlet do Haluzíc a na česko-slovenskú hranicu. Nachodili sme takmer 12 km hore-dolu kopcami, Adamko v šátku, vyliezla som na dvoje rozhľadne (mám strach z výšok, ale stále chcem chodiť na rozhľadne a lanovky, a vždy tam panikárim a odmietam sa postaviť ku kraju a pozrieť dole), prešli sme Haluzickou tiesňavou a celkovo to bolo hrozne fajn, aj keď som tam skoro dušu nechala.

Streda

  • Tým, že sa Adamko začal otáčať na bok, začal sa aj posúvať. Stačí si odskočiť do kuchyne pre vodu a už je o 90 stupňov otočený. Síce robí zatiaľ len kolečká, ale preventívne už ho nechávam iba na podložke na zemi. Na gauči alebo v posteli len s dozorom.
  • Doobeda robíme ešte marhuľovú detskú výživu, ktorá sa nakoniec ukáže ako veľmi kyslá. Budeme ju musieť potom miešať s iným ovocím.
  • Na obed prichádza manžel, aby nás zobral naspäť do Brna. Dobalím všetky Adamkove veci, pre istotu si ešte spisujem, čo sme vôbec nepotrebovali a čoho stačilo menej kusov. Tým, že som bola u našich, mohla som si každý deň oprať a tak nepotreboval veľkú zásobu oblečenia ani látkových plienok. Hodí sa aj na dovolenky, pretože teraz zaberajú Adamkove veci väčšinu kufra.

Štvrtok

  • Tento týždeň jeden film (Lion), dopozerala som Narcos (a zistila, že je aj druhá séria) a tri detské knihy (Môj macík, Dita a Medvěd Wrr: Po přečtení zavřít!).
  • Prišla veľká objednávka z nakladateľstva Svojtka. Už som o nej písala tu.
  • Adamko dneska nemá svoj deň. Nespí, chce byť stále s nami, nosiť sa. Po kojení spí sotva desať minút. O štvrtej manžel hovorí, nech si ho naviažem, ideme von. V Bráne k dětem sa pýtame na nosítka, Marek už chce začať nosiť. Zastavíme sa na zmrzlinu a posedíme v Bare, ktorý neexistuje. Už som dávno nebola na drinku.
  • Doma ho tradične rozviažem a položím do postele. Doprostred, keďže sa už vie posúvať. Ešte spinkal. Spinká aj po polhodine, čo je podozrivé, ale budiť ho nebudeme. Spinká aj o deviatej a o desiatej stojíme s Marekom nad posteľou a premýšľame, kde budeme spať my.
    • Spali sme na zemi.

Piatok

  • No pekne, tak ten náš synáčik si od podvečera do rána pospal 13 hodín s dvoma zobudeniami na kojenie a doobeda spal znova. Lepšie ako deň predtým, keď s ním nebola reč.
  • Manžel má dnes voľno, tak ideme do Vida centra. Máme obrovské šťastie, pri vstupe stojí jedna pani, má dva voľné lístky, tak nám ich dáva zadarmo.
    • A aby ste vedeli, Vida je skvelé centrum, viem si predstaviť tam stráviť celý deň a Adamko si to tam o pár rokov náramne užije. A my s ním.
Poznámka

Čo ma naučil štvrťrok s Adamkom

Spokojná mamina = spokojné bábätko

Na dieťa sa odráža snáď úplne všetko. Keď som ležala v horúčkach v posteli, Adamko to cítil, bol nepokojný, pláčlivý, chcel často kojiť, byť pri mne. Keď som sa zotavila, mala som späť spokojné a usmiate bábätko. Keď som večer „potrebovala“ aby zaspal, pretože som bola naozaj unavená a chcela som spať, Adamko moju nervozitu a napätie cítil. A nespal. Ak nechávam večer na ňom, všetko pokojne a bez časového stresu, zaspí počas kojenia. Keď som ja spokojná, je aj Adamko spokojný. Keď ja mám blbú náladu, aj Adamko sa na nás viac mračí.

Psychohygiena je u matky ohromne dôležitá. U mňa sú to knihy, filmy/seriály, blog a prechádzky. Každý deň si nájdem čas na sprchu, neexistuje, aby ma štvalo, že som si nestihla umyť vlasy alebo nemám oholené nohy. Ono je to maličkosť, ale keď sa týchto maličkostí naskladá veľa, máte vystresovanú matku, čo sa necíti ako človek a naviac sa musí postarať o dieťa. A dieťa plače, nikto nevie prečo a možno je to iba kvôli vystresovanej matke, ktorá si nestihla oholiť nohy. To nechceš.

Dieťa má aj otca

S prechádzajúcim bodom súvisí aj tento. Mám to šťastie, že nie som matka samoživiteľka (a úprimne ich všetky obdivujem, ako to zvládajú). Adamko má otca. Marek bol pri pôrode i po celý čas s nami na popôrodnom oddelení. Pomáhal mi zotaviť sa po cisárskom reze a staral sa o Adamka. Zaplatenie si nadštandardu považujem za jednu z najlepších investícií, pretože Marek nevidel Adamka prvýkrát po príchode domov. Poznal sa s ním dokonca skôr ako ja, staral sa oň, držal ho, prebaľoval.

Nebojím sa dať Adamka jeho tatinovi. V starostlivosti o malého sme rovnocenní partneri a ja mám naviac iba kojenie. Preto keď je Marek doma, nechávam im čas osamote. Manžel je nadšený, že vidí svojho syna rásť, ja mám čas iba pre seba. Dám si hriešne dlhú vaňu. Alebo ničnerobím na sociálnych sieťach. Alebo proste iba skladám plienky. Ale nehrám sa na supermatku, ktorá dokáže všetko jednou rukou, držiac dieťa v tej druhej.

Uži si to, koniec koncov, máš štátom platenú dovolenku

Tak isteže by som sa mohla sťažovať, že s dieťaťom musím chtiac-nechtiac vstávať o šiestej, že v noci vstávam na kojenie, že nemôžem ísť večer do kina, že každé priemerne dve hodiny musím usadnúť do kresla a kojiť, že nerozvíjam svoju kariéru, že namiesto angličtiny vydávam divné zvuky opakujúc ich po svojom pár mesačnom dieťati.

Alebo si môžem povedať, aké je skvelé, že už o deviatej mám hotové všetky domáce práce, pretože som hore od šiestej, koľko kníh prečítam a filmov vidím, keďže dieťa kojím každé dve hodiny a tých kilometrov čo nachodím na prechádzkach s kočíkom je lepších ako hodina v posilovni. Len tú angličtinu neviem kde doženiem, ale na prácu myslím a občas si prečítam Slack (channel s klebetami).

Skrátka, do materstva som išla s tým, že niektoré veci budú zrazu inak. Preto mi to nevadí. Prispôsobiť svoj režim tomu Adamkovmu a vedzte, že ten má režim každý týždeň iný. Preto si skutočnosť, že mi štát nadštandardne platí za polročnú dovolenku (a potom bude o niečo menej ešte ďalšie dva roky) užívam. Prechádzky, výlety, food festivaly. Knihy, filmy. Grilovačky na záhrade. Celý deň doma alebo v parku. Ale najmä úžasné chvíle so synom. Ktorý sa smeje, stále učí niečo nové a mňa to baví viac ako premiéra novej marvelovky.

Dieťa ti rozumie viac ako si myslíš

Toto tak úplne vysvetliť nedokážem, ale tri mesiace s Adamkom ma naučili, že mi rozumie. Len s ním treba vedieť komunikovať. A to vysvetliť tiež neviem. Ale s vlastným dieťaťom na to prídete tiež. Bábätka sú chytré. Fakt.

Zabudni na dochvíľnosť

Vždy som bola všade načas. Ak som niekedy meškala, nebolo to mojou vinou. Vždy som si dávala časovú rezervu. Pri Adamkovi si gratulujem, ak prídeme pediatričke alebo ortopédovi v presne určený čas. Väčšinou sa síce snažím stále pripraviť dopredu, ale keď sa dochvíľnosť snažím moc hrotiť, vytvára to napätie, dieťa to cíti a s plačom fakt z domu nepôjdem. Takže v kľude. Iba k lekárom načas, o hodinu skôr. Kojiť môžem aj v čakárni.

Teraz je to už lepšie, ale spočiatku, keď som kojila hodinu a na prsiach mi opäť visel za ďalšiu hodinu, si šlo ťažko naplánovať čokoľvek. Ja som sa desila aj toho, že mi zazvoní poštár a ja budem zrovna kojiť (neznášam Zásielku doručíme medzi 8:00 a 14:00).

Vychutnaj si každý moment, nebude sa opakovať

Mal sotva dva mesiace a už mi prišiel iný, ako v pôrodnici. Doteraz ma dojíma, keď vidím fotky z prvého týždňa. Bol tak maličký a bezbranný. Nič nevedel, všetko bolo nové, sotva pozeral, iba spinkal. Každý jeho plač nám trhal srdce, báli sme sa ho dotknúť. Ešte ani šestonedelie neskončilo a on už sa smial, býval niekoľko hodín hore, pozoroval, začínal objavovať hračky nad sebou a úchop pri umývaní zadočku ma nedesil.

Áno, uteká to rýchlo a nič z toho sa už nebude opakovať. Môžem mať aj tisíc fotiek z každého dňa, spomienky a skutočné momenty, ktoré som s ním zažila to nenahradí.

Ostatných si vypočuj, ale viac dôveruj svojmu inštinktu

„Ty mu nedávaš vodu? Musí piť čaj aj keď kojíš! Pokiaľ kojíš, nič iné nepotrebuje. Ty nedokrmuješ? Je mu zima! Je mu teplo! Musíš… Nemôžeš… Prečo to nerobíš takto? Ty kojíš polhodinu? 15 minút maximálne! Nosením mu škodíš! On spáva s vami v posteli? Očkovaním ho zabíjaš, prečo dávate aj nepovinné? V šestonedelí s ním nesmieš nikam chodiť. Ty nekúpeš každý deň? Ty kúpeš viackrát do týždňa? On nemá dudlík? (Seriously? Ako zaspáva? Na tvojich prsiach? Haha, si si zavarila dievčatko.)“

S príchodom bábätka domov dostanete aj balíček nevyžiadaných a protichodných názorov. Je úplne jedno, či sú od rodiny, matiek s deťmi, bezdetných párov, článkov na internete alebo diskusií. Nech to robíte ako najlepšie viete, podľa najnovších vedeckých poznatkov, buďte si istý, že to robíte zle. Sú ľudia, ktorí vás dokážu odsúdiť aj za používanie látkových plienok, za to, že nenecháte svoje dieťa vyplakať alebo že ste mu nedali ponožky. Zlá zlá matka!

Akosi sa zabúda na materský inštinkt, na vlastnú dôveru v dieťa, na taký ten zdravý sedliacky rozum.

Takže… kašlite na nich. Spôsobov ako vychovávať je bambilión. Niektoré sú zlé, niektoré zakázané, ale väčšina je skrátka iných. Nemám nič proti názoru od druhých, ale neznášam (a vtedy automaticky prepínam do módu „jedným uchom dnu, druhým von a úsmev na tvár“), názor, ktorý začína: „Musíš…“ alebo „Nesmieš…“. Raz som matka, mám so svojim dieťaťom bližší vzťah, než ktokoľvek iný, rozumiem mu viac ako ty. Buď mi rozumne vysvetli, prečo to robím zle, alebo choď presviedčať niekoho iného.

Je mi jedno, že vy považujete dokrmovanie dvojmesačného bábätka za normálne, ja som to nevzdala a kojím. Je mi jedno že vám sa nosenie nepáči, ale ja mám vďaka tomu spokojné bábätko. Je mi jedno, že vy nechávate dieťa vyplakať, „aby si zvykalo“, ale podľa mňa je Adamko ešte príliš maličký na to, aby bolo bez rodiča, keď ho potrebuje. Aj vy občas potrebuje objať (a netvárte sa, že nie).

Dobre, nie je mi jedno, ak to naozaj robím zle. Ale o tom ma presvedčíte len rozumnými argumentami a nie vetou „Musí piť vodu aj keď kojíš“. Aha.

Mám svoj názor na vibračné lehátka, farebné kolotoče nad postieľkou, podávanie čajíku plne kojenému dieťaťu a tisícke ďalších každodenností. A rovnako tak vy. Tie názory môžu byť odlišné. Nikdy sa s nikým na 100 % nezhodneme. Asi je to tak dobre, môžme si o tom navzájom povedať, porovnať skúsenosti, získať nový pohľad, niečo nové sa naučiť, dozvedieť. Ale nikdy nenúťme a nikdy si nenechajte nanútiť niečo, čo je vám proti srsti. Dieťa to vycíti.

Nečítaj internetové diskusie a nesnaž sa v nich diskutovať

No dobre, čítam, ale s rozumom. Som na Modrom koníkovi. Som aj vo FB skupine detí, narodených v apríli 2017. Ale triedim. Triedim čo čítam a do ktorej diskusie sa zapojím. Inak by som sa zbláznila a toľko času ani nemám, radšej napíšem článok na blog a odpoviem na email.

V týchto skupinkách je skvelé, že sú tam matky s približne rovnako starými deťmi, takže veľmi rýchlo vidíte, že v tom nie ste samé. Viete, že novorodenecké akné je bežné, že čerstvo narodené bábätko nemá lupienku, ale obyčajnú seboreu, že nie ste jediná, ktorú homeopatika nerozkojili.

Malý bonus, keď vaše dieťa spí, v noci 6-7 hodín, cez deň aspoň tri, netrápi ho trojmesačná kolika a manžel vám v domácnosti pomáha? Ego boost! Na internete majú ľudia tendenciu sa sťažovať, takže keď si o tretej ráno pri prvom nočnom kojení prečítate, ako niektoré ešte stále nespia, lebo ich dieťa plače a partner odišiel s kámošmi na chatu… no čo si budeme klamať, je vám hej, lebo vy máte za sebou už šesť hodín spánku a manžel spí hneď vedľa. Síce pochrapkáva, ale je tam a keby ho zobudím, aby mi priniesol čučoriedky zaliate jogurtom, posypané Grankom a s kúskami mliečnej čokolády, lebo som brutálne hladná, ale zrovna kojím, tak by síce remcal, ale spravil by to, pretože spokojná mama = spokojné bábätko (a happy wife = happy life).

Hlavne s úsmevom

Je jedno, či praktikujete BKM, BLW, látkove plienky, Montessori, Waldorf, kontaktné rodičovstvo, Estvillovu metódu uspávania, nosíte v šátku alebo nosítku, vozíte v kočíku alebo na dúhovom jednorožcovi. Robte to najlepšie pre svoje dieťa a robte to s úsmevom. Dieťa vám to vráti. Nie iba úsmevom.

Adamko ďakujem a všetko najkrajšie k tvojim dnešným trom mesiacom.

Poznámka

Na materskej | týždeň sedemnásty

Sobota

  • Pred troma rokmi ma Marek požiadal o ruku. 💖
  • V Lužánkach prebieha Street Food Rocks Brno. Moc nás nezaujal, ochutnáme iba Wow waffle. Na obed ideme do reštaurácie Ponava. Veľký výber nemajú, ale dá sa sedieť vonku, vo vnútri je hluk. Nakoniec sa ukáže, že ani záhradka nie je výhra.
    • Najprv prichádza pani, viaže o stôl psa a ide dovnútra. Pes šteká a Adamko sa budí. Ale utíšime ho rýchlo. Potom prichádza nejaký pán, berie vŕtačku a do zeme, kde neodteká kaluž, začne vŕtať. To keď vidíme, akurát utekáme zaplatiť a rýchlo preč s plačúcim Adamkom v náručí, pretože ten zvuk ho vyplašil. Ako tiež sa pán mohol spýtať, či nám to nevadí, zbíjať do betónu keď obedujeme a neboli sme tam jediný s dieťaťom.
  • Môj tatino, ktorý je u nás na víkend, ide na festival Country Fontána. Škoda, že počasie moc nevyšlo, nie je zrovna festivalové. Ani my sa vonku nezdržujeme nejak dlho.

Nedeľa

  • Pred dvoma rokmi sme mali svadbu v knižnici na Kačine.
  • A dnes je Deň otcov. Manžel si ide vybrať liatinovú panvicu, už dlhšie hovorí, že chce nový riad a keďže varieva on, skvelá príležitosť si konečne niečo dopriať. Je pekne ťažká, ale je z nej nadšený. Hádam mu vydrží čo najdlhšie a budem mávať pravidelné raňajky do postele.
  • Adamkov darček pre nás bol osemhodinový spánok. Ráno som nechápavo pozerala striedavo do postieľky a na hodinky, či je to naozaj pravda. Osem hodín bez prebudenia. No nie je úžasný?
  • Spolu s mojim tatinom ideme na obed do Stopkova Plzeňská Pivnice. Výborne tam varia.
  • Nedávno som roztrhla jediné nohavice, ktoré mi sedeli. Tehotenské už mi padajú, do predtehotenských sa ešte neoblečiem. Ideme preto do Vaňkovky, aby som si nejaké kúpila. Ako to už pri deťoch býva, ja nohavice nemám, zato Adamko má pár nových vecí z výpredaju v H&M.
  • Aby tých radostí nebolo málo, Adamko už začína celkom slušne chytať veci do ručičky. Nie iba omylom, ale i vedome. A samozrejme ich všetky musí ochutnať.
  • Už nikdy nebudem jesť pečivo na večeru. Adamko sa večer krúti, bruško ho tlačí, tak s ním chodíme, polohujeme a keď nič nepomáha, dostáva pár lyžičiek čajíku od Weledy. Našťastie zabral. Kmín/anýz/fenykel sú zázrak.

Pondelok

  • Zaujímavý článok o prvých slovách: Miláčku, řekni máma.
  • 9. 9. mi končí materská dovolenka. Z práce mi prišlo, aby som podpísala Preplatenie nevybranej dovolenky medzi materskou a rodičovskou. Dnes idem podpísaný papier zaniesť, tak sa zastavím aj za kolegami. Chcela som len na skok, ale postupne sa zarozprávam s ďalšími a ďalšími, takže nakoniec sa zdržíme pomerne dlho. Vonku je aj tak horko, tak sa nám tam moc nechce.
  • Podvečer si vylezieme na záhradku grilovať, už je príjemnejšie a Adamka to tam zaujíma a baví.
  • Filmy tento týždeň žiadne, ale začala som pozerať seriál Narcos. Výborná záležitosť! Kníh tiež máličko, dočítala som Hanu (proste WOW) a z detských Justýnka a asistenční jednorožec (druhé WOW). Ale pokročila som v rozčítaných, čítam vždy po častiach, pár strán a striedam knihy podľa toho, kde sa nachádzam. Jedna v kabelke, druhá v taške na prebaľovanie, pár + Kindle pri posteli, ďalšie v Adamkovej izbe, kam chodím cez deň kojiť.

Utorok

  • 33 stupňov. To je proste moc, ostávame doma. Aj lenivé dni treba, aspoň poupratujem. Jediná výhoda tohto počasia je, že látkové plienky sú za chvíľku suché a škvrny, ktoré občas po praní ostanú, slnko dokonalo vytiahne a vyzerajú ako nové.
  • Keďže nám je sympatická Montessori pedagogika, snažíme sa o ňu u Adamka už od malička. Veľkou inšpiráciou na jednotlivé obdobie sú nám články na montessoridoma.cz.
  • Reč padla aj na znakovanie. Je to spôsob komunikácie s batoľatom v čase, kedy ešte nevie samo rozprávať. Páči sa mi tá myšlienka, že Adamko by o pár mesiacov vedel znakmi vyjadriť svoje pocity alebo „ukázať“ niečo konkrétne. Ešte máme pár mesiacov čas, ale už si aspoň začínam zisťovať prvé informácie. Napríklad na babysigns.cz.

Streda

  • Druhá návšteva u ortopéda. Prichádzame skoro, ale aspoň ideme potom prvý dovnútra a Adamko sa stihol najesť, takže bol vysmiaty. Tretia a hádam i posledná kontrola bude o štyri mesiace. Nožičky má Adamko v poriadku, pýtam sa tiež, či nevadí, keď ich má trošku do O. U bábätiek je to vraj normálne.
  • Na Zelňáku sa bude otvárať nová tržnica. Dnes je prezentácia niektorých podnikov, ktoré tam budú. Najviac sa tešíme na Pastificio, bistro od výborného Pasta Truck. A objavujeme ďalšie luxusné dobroty, donuty od La Donuteria. Tak obrovské, že sa sotva do krabičky zmestili.

Štvrtok

  • Dnes som mala mať fyzioterapeutku, ale posunula mi stretnutie na zajtra. Nevadí, plánov mám aj tak dosť. Najmä zbaliť nás na týždeň, pôjdem s Adamkom na Slovensko.
    • Manžel odlieta na týždeň do Škótska. V septembri sme boli na prvom whisky tripe na Islay, teraz ide celá zostava okrem mňa na škótsku vysočinu (Highlands). Budúci rok sa k nim s Adamkom pridáme, tento rok je ale na let ešte maličký (a nezaočkovaný).
  • Doobeda stíhame navštíviť ČSOB, zakladali sme účet kvôli budúcej hypotéke, do dvoch-troch rokov by sme radi do vlastného. Ideme vybaviť aby som mala kreditnú a debetnú kartu k dispozícií aj ja. Na konci s pracovníčkou hodíme reč o nosení v šátku, zo spiaceho Adamka je nadšená.
  • Odtiaľ na rýchly obed, dnes je Pasta Truck pri technologickom parku, to nemáme ďaleko.
  • Manžel odchádza krátko poobede, ja postupne balím čo najúspornejšie všetky potrebné veci pre Adamka. Podvečer prichádza moja mamina, ktorá ma k nim odvezie. Sama s Adamkom v aute si netrúfam ísť, za volantom som nesedela pol roka a keďže vodičák som dostala len pred rokom, nemám ešte veľa skúsenosti.
  • Po vyše mesiaci konečne žehlím. Nebaví ma to, takže v tomto som lajdácka a žehlím iba niektoré naše tričká a nohavice. Adamkovi som veci žehlila iba raz, po prvom praní. Občas má bodyčko na sebe 10 minút než ho celé oslintá, tak načo. A ublinkávacie plienky hádžem do prádlového koša po každom dni, takže s ich žehlením sa nenamáham, stejnak sú furt niekde pohodené, zastrčené alebo zmotané.

Piatok

  • Ešteže mi fyzioterapeutka posunula termín na dnes a moja mamina už bola v Brne. Na druhé poschodie bez výťahu neviem ako by som s kočíkom vyšla. Malého rovno aj postrážila, v kočíku ho to samozrejme hodinu nebavilo.
  • Fyzioterapeutku som si vyhľadala kvôli rozostupu brušných svalov. Nechcem to podceniť a je mi jasné, že keď začnem cvičiť zle, tak sa mi brucho nedá do poriadku. Videa na youtube ma neoslovili a niet nad osobnú konzultáciu.
    • Najprv som mnou prechádza státie a držanie tela, robí drobné úpravy, na ktoré si mám dávať pozor. Potom prechádza na uvoľnenie po nosení v šátku, je to len jednoduché natiahnuté tela, najmä ramená. Naučí ma, ako masírovať jazvu po cisárskom reze, ktorú samozrejme ignorujem, pretože najprv som sa jej bála, potom bola zapálená a potom som si povedala, že vďaka nej mám Adamka, tak mi je jedno, ako vyzerá. Ale starať sa o ňu treba aj tak, takže teraz ju už zanedbávať nebudem.
    • Najväčšia časť je ale zameraná na brušné svaly. Našťastie rozostup nemám veľký, robí aj tejpovanie, ale mne ho netreba. Na začiatok mi ukazuje pár cvikov na spodnú časť brucha a jeden na vrchnú. Dôkladne ich so mnou prejde, nechá ma ich opakovane vyskúšať, uisťuje sa, že ich robím správne.
    • Na záver so mnou všetko prejde ešte raz, rovno si to zapisujem a hľadáme vhodný termín ďalšej návštevy.
    • Ak by ste v Brne hľadali fyzioterapeutku zameranú na tehotenstvo a popôrodné stavy, odporúčam Martinu Crhovú (martinacrhova.cz).
  • S mamou ideme pre obed do Ugo a rovno domov, Adamko už sa prebúdza.
  • Okolo obeda nám prichádzajú dať sieťky na okná, hneď potom dobalím posledné veci, nejakým zázrakom všetko zmestíme do maminho auta, vrátane kočíka a vyrážame na Slovensko. Vychytávame to výborne, Adamko sa najedol, v autosedačke zaspal a prespal celú cestu.
  • U rodičov obsadíme s Adamkom terasu. Ja si čítam, on sa húpe v závesnom kresle. Preňho je to náramná pohodička, byť tam rozvalený a nechať sa húpať.
Poznámka

Na materskej | týždeň pätnásty

Sobota

  • Tento víkend máme na návšteve mojich rodičov. Pôvodne sme plánovali ísť už na Slovensko, ale nevyšlo to. Tak sme ich pozvali k nám s tým, že dnes pôjdeme do ZOO, tak nech sa na to pripravia.
  • Brnenská ZOO je na kopci, to sa mi kočík nechce tlačiť, radšej šátok. Ale horko je riadne, takže Adamko dostáva klobúčik a hoci vidím, že by spinkal až do návratu domov, v polke ZOO ho budím na kojenie, lebo dehydratáciu u tak malého bábätka fakt nepotrebujeme.
  • ZOO sme neprešli celú, ale to ani nebolo v pláne. Mne stačí sa len pár kilometrov poprechádzať a naviac od budúceho leta tam budem s Adamkom tráviť viac času.
  • Podvečer je už našťastie príjemné, tak sa presúvame na záhradu. Adamko si spokojne leží v korbičke kočíku, potom som si ho dala na deku a pozerali sme na stromy. Dokonca som jeden komiks stihla prečítať.
  • Už nám dozreli ďalšie výborné jahody na záhrade. Sú veľké, sladké a môžem ich zjesť aj za misku, Adamko nemá žiadnu alergickú reakciu ani bolesti bruška. Tak sa mi to páči.

Nedeľa

  • Adamko má dva mesiace!
    • Režim si upravuje len mierne, jedno nočné vstávanie a cez deň mu stačí menej spánku, takže začal spávať nie po desiatej, ale až okolo dvanástej.
    • Miluje kúpanie, nosenie v šátku, kontrastné predmety a zvuk rozprašovača. Nemá rád dávanie do autosedačky, ale potom v nej zaspí.
    • Z veľkosti oblečenia 56 vyrástol na 62, väčšie potrebuje aj ponožky.
    • Ide 100 % v látkových plienkach a stále nemá dudlík. Moje malé osobné víťazstvo.
    • Ani jeden jediný problém s kojením. Možno ma dokonca trošku mrzí, že už mu to ide rýchlejšie (no ale stále to nie menej ako 20 minút, to iba veľmi výnimočne).
    • Plač? Väčšinou hlad. Ak je po kojení, tak buď chce suchú plienku alebo si ešte potrebuje odgrgnúť. Ak je všetko splnené a plače pri hraní sa, tak už ho to nebaví a stačí zmena prostredia. Z izby do kuchyne, z chrbátika na bruško, z ležania na nosenie…
    • Usmieva sa i v spánku a pri kojení, pretože vie, čo je dobré, pasie koníky, je zvedavý, prekvapuje novými zvukmi, dokáže si uchytiť plienku, občas sa snaží opakovať grimasy (akurát neviem, či zrovna vyplazovanie jazyka je vhodné ho učiť) a nedávno objavil, že má ruku, ktorú si môže dať do pusinky a cmúlať (alebo si prisunúť plienku a cmúlať tú 😄). Sám sa vie zabaviť i hodinu, len potrebuje stále nové podnety a prostredie.
  • Na prechádzku ideme do Mariánskeho údolí. Predpoveď hlási dážď a vskutku, v okamihu kedy zájdeme do reštaurácie Kadlcův mlýn na obed, spustí sa lejak. S obedom teda nijak neponáhľame a podnik má u mňa malé plus, pretože vedľa reštaurácie je chodba so sedačkami, kde sa dá relatívne v súkromí kojiť.

Pondelok

  • V pondelok sa už tradične púšťam do väčšieho upratovania v dôsledku čoho si nestihnem spraviť obed (nie že by som sa o to vôbec snažila). Takže na obed Adamko do šátku a vyrážame do centra za manželom. Nie úplne najlepší obed, naviac s dlhým čakaním, si dávame v Charlie’s street.
  • Odtiaľ ideme do predajne Rieker, manžel má ostruhu na nohe, tak okrem liečby od doktorky hľadá vhodnejšiu obuv. A s Rieker máme už z minulosti dobré skúsenosti.
  • Dnes znovuotvárajú Bránu k dětem, tak sa zastavujeme nájsť nejakú novú závesnú hračku pre Adamka. A vidím stojan so šátkami. Dokonca aj so zanosenými a o 40 % lacnejšími. Prisahám, že som ich chcela iba pozrieť, ale keď tam na mňa doslova žiaria Slncia od Sestrice, jeden kus, moja veľkosť a za nádherných 1800 Kč, tak i manžel povedal, nech si ich kúpim, však o tom, že chcem šátok od Sestrice, nikoho iného, ale práve Sestrice, hovorím už dobré dva týždne minimálne. Tak mám nový šátok.
    • A viete čo? Budem mať ešte jeden. Manžel priznal, že ako som chcela zrovna šátok od Sestrice, tak sa nekúpil len preto, lebo vysnívaný Herbs Autumn Sky with Merino nemajú moju veľkosť. A ja som sa nevedela rozhodnúť medzi troma ďalšími vzormi. Ale vôbec. Tak som ich poslala manželovi, nech na to pozrie a pomôže mi vybrať. On nie iba vybral, ale rovno aj objednal a šátok Herbs Mint je už na ceste ku mne.
  • Normálne mi ani nevadí, že Adamko sa znova budí v noci už o tretej a opäť nahadzuje ten svoj hodinový smiech, než sa rozhodne ísť opäť spať. Koniec koncov, on je tak rozkošný keď sa usmieva, že ma vlastne i baví byť hore a sledovať ho.

Utorok

  • Celkom náhodou zisťujem, že kúsok od bydliska bude stáť Pasta Truck, malá dodávka, v ktorej pripravujú výborné čerstvé cestoviny. Tri druhy cestovín, tri druhy omáčok. Jednoduché. Manžel musel ráno doktorke, tak ostal na home-office, ideme tam preto spolu. Ja si beriem ešte limetkovo-bazový cheesecake, po ceste domov si v Kofi-Kofi kupujem po dlhej dobe kokosovú čokoládu a to všetko si prinesieme k nám na záhradku. Adamko odpočíva v šátku, my si užívame slniečka a ani sa nám nechce odísť. Ako dezert domáce jahody. Ja tuším začnem mať leto aj rada.
  • O štvrtej prichádza lektorka na vaničkovanie. Najprv prejdeme motoriku, ukáže nám správne držanie bábätiek aj ako trénovať pasenie koníčkov. Adamka pochváli, že sa prirodzene otáča na obe strany, nepreferuje iba jednu, hlavičku má pekne guľatú a jeho motorika je výborná. Dáme napúšťať vaňu a medzitým nám vysvetlí, čo budeme robiť a ako Adamka začneme trénovať na budúce ponorenie.
    • Spočiatku sa Adamkovi náramne páči, takže sa naučíme to najdôležitejšie. Plač spustí nečakane a nejde utíšiť. Ta ho zabalíme do osušky, oblečieme a dám kojiť. Medzitým sa ešte s lektorkou pobavíme, ako trénovať a čo všetko sa učí potom u nich na kurzoch, čo môžeme očakávať atď. O mesiac si ju zavoláme znova, s lekciou sme boli spokojní a ja mám radosť, že Adamko bude zrejme plavec po mne.

Streda

  • Tento týždeň si nejako dopriavam. V centre otvára Mlsná holka svoj donut shop. A sladké, to ja môžem. Tak si zapíšte adresu Kozí 2, tam totiž malú predajňu s veľkými dobrotami nájdete.
  • V Brne bývame tri roky a začíname tretiu grilovaciu sezónu na našej záhrade. Aspoň raz za mesiac sa u nás stretnú známi. Tento rok sme sa rozhodli povýšiť na vyšší level a gril na brikety meníme za plynový. Úžasná vec, najmä na grilovanú zeleninu. S Adamkom v kočíku alebo časom na mäkkej deke budeme tráviť na záhrade veľa večerov. A zdravá strava bude tiež jednoduchšia, zajtra kúpim lososa a budeme grilovať aj rybičky.
  • Prišiel šátok Herbs Mint od Sestrice a je ešte krajší, ako na obrázku. A príjemný na dotyk, myslím, že ani zanášať ho nebude dlho treba. Nie ako môj prvý Babylonia BB Slen, s tým sa až tak po mesiaci lepšie pracovalo.

Štvrtok

  • Dlho som nebola vo firme pozrieť. Adamko zaspal nejak sám pred obedom, tak ho opatrne dávam do kočíka a vyrážame. Pochodíme tam dve poschodia, pokecám s kolegami, dostal podbradníček z Barcelony (to sa teraz hodí, začal veľa slintať). Stihnem ísť dokonca nakúpiť do Lidl aj Sklizeno a zobudil sa až kúsok od domu. Po štyroch hodinách spánku. Dokonalé dieťa.
  • Dnes mi došlo, že až vďaka Adamkovi spoznávam všetky funkcie mojej práčky. A to som ich aj dovtedy používala dosť, pretože periem zvlášť aj športové a vlnené veci, zvlášť voľba na uteráky a povliečky, rýchle pranie a tak ďalej. Kvôli Adamkovi poznám naviac všetky bavlnené režimy, odstraňovanie škvŕn a konečne som objavila, kde sa dáva extra plákanie. Pretože býval na hrudi vyhádzaný, tak možno kvôli zbytkom gélu na pranie (a to má Lovelu sensitive). Doktorka poradila pridať ocot a extra plákanie.
    • Akurát zároveň sme prestali používať aj Weledu, máme kojeneckú měsíčkovú sadu a niektoré detičky sú vraj na měsíček (po slovensky asi nechtík lekársky) alergické. Tak jedno z toho zabralo.

Piatok

  • Ideme na Slovensko. Neplánovane a do utorka. Adamkove veci zaberajú polovicu kufra v aute, ani kočík sa nám nezmestí. A to sme ešte zabudli vaničku a prenosný prebaľovací pult.
    • Ale nevadí, budeme aj tak len navštevovať rodinu a sem-tam nejaké krátke prechádzky, takže dva šátky budú stačiť. Aspoň mi ho nikto nebude v kočíku moc chytať, objímať a nedajbože brať do náruče. Ja som na to ešte veľmi háklivá a aj našim rodičom ho dávam do rúk a kočíkovať len občas. No vlastne takmer vôbec.
      • Asi si tým kompenzujem ten pôrod a chýbajúci bonding. Teraz si Adamka užívam maximálne a iba u manžela mi nevadí, keď si ho berie do náruče. U ostatných vždy pozorne sledujem a som rada, keď mi ho vrátia a to aj keď je iba v kočíku.
  • V Bučoviciach znovu otvorili mrazený jogurt, tak sa zastavujeme odpočinúť. Brno je zas rozkopané, takže trvalo hodinu, než sme sa dostali von. Pritom sme išli mimo najväčšiu špičku.
  • Adamko napodiv celú cestu prespal, len v Brne chvíľu plakal, keď sme stále v zápche. Ale keď bolo auto v pohybe, Adamko spinkal. A to som mu o štvrtej ráno odstriekala plnú fľašku mlieka, keby náhodou vyhladne po ceste a nemáme zrovna kde zastaviť. Večer som ho mohla vyliať, najedol sa až v Topoľčanoch, keď sme prišli k manželovým rodičom.
  • Prečítané tento týždeň: komiks Iron Man: Extremis, poviedky českej autorky Ivany Myškovej Bílá zvířata jsou velmi často hluchá, Denníky z Rakky – Útek z „Islamského štátu“ a dočítala som ďalšiu skvelú českú prvotinu Rekviem za pluto od Adama Chromého.
  • Filmy žiadne, ale dopozerala som seriál The OA.
Poznámka

Na materskej | týždeň štrnásty

Sobota

  • Manžel nebol kvôli vybavovačkám okolo auta celý týždeň v práci, takže bude v kancelárii cez víkend. Eh, tak žiaden výlet nebude. Aspoňže v centre sú Slavnosti dobrého jídla, takže na obed dávam malého do kočíku a ideme za ním.
  • Rovno Adamkovi kupujeme v Lindex klobúčik na hlavičku. Slnko začína byť veľmi prudké, nechcem spoliehať iba na opaľovací krém, ktorý aj tak nemažem vždy a do šátku sa tiež nedá vždy schovať. Pod klobúčikom bude viac krytý.
  • Adamkov režim sa mení. Ale nie veľmi, akurát v noci sa už nebudieva dvakrát, ale iba raz. Najprv spí 5-6 hodín a potom ešte štyri.
    • Ak sa náhodou začína budiť už okolo štvrtej, stačí ho z postieľky prehodiť medzi nás do postele a ejhľa, ešte si do šiestej pospí. Náš budíček potom vyzerá tak, že Adamko kope nožičkami, máva ručičkami a triafa nás do tváre. Rana do oka, to chceš. A on sa na tom smeje. Vlastne lepšie ako keby nás budí jeho plač.
  • Brat sa vrátil z Poľska, kde bol na konferencii a priniesol mi Malého princa (pol. Mały Książę). Zbieranie pokračuje.

Nedeľa

  • Do Brna prichádza moja mamina, chodieva s pár známymi na predstavenia do Bobycentra. Hneď prvý deň mojej materskej som s ňou bola na Angelike, čo ma ale vôbec nebavilo. Dnes idú na Deti ráje. Opäť majú voľné lístky, ale tak dlho by Adamko v šátku nevydržal, kojiť sa mi ho tam nechcelo, hoci by bolo prítmie a naviac ten hluk.
  • Ale pred predstavením sa na dve hodiny stretávame a ideme na obed. Čaká ma na Špilberku, kde boli na prehliadke. Nevadí mi chodiť s Adamkom tri hodiny vkuse, ale kopec, to dáva zabrať. Obzvlášť v tomto horúcom počasí.
  • Keďže sa blížil deň detí, od maminy dostáva veľa nového oblečenia. Si ho hýčkajú, ale popravde sa moc nedivím, pre mojich aj manželových rodičov je to prvé a na veeeľmi dlho aj posledné vnúča.
  • Adamko už celkom pekne pasie koníkov (na Slovensku vraj barančekov). Už pritom ani neplače, len samozrejme musí mať dobrú náladu. Dnes tak bol štvrťhodinu a pozeral doľava-doprava na leporelo. Ani ma nepotreboval.

Pondelok

  • Pondelky mám upratovacie. Adamko vstane o šiestej, nakojím a položím ho naspäť k manželovi. Manžel spí, Adamkovi ráno stačí naša prítomnosť, smeje sa, máva ručičkami-nožičkami, vydáva spokojné zvuky. Toto robí aj hodinu a bohato mu stačí, že je aspoň jeden z nás pri ňom.
  • A ja ráno stíham teplý čaj, sprchu, umyť riady (večer sa mi už nechce) a v pondelok i veľké upratovanie. Povysávať, upratať kúpeľňu, vyleštiť sporák, oprať látkovky, umyť zem…
  • Deväť hodín, manžel vstáva a ja mám hotovo. Šikovná žena. Celý deň mám voľno a môžem s Adamkom chodiť na prechádzky. Maximálne dám ešte ďalšie pranie, na slnku to schne rýchlo, tak stíham otočiť aj dve-tri pračky.

Utorok

  • Whohoo, Adamko má nové AIO (all in one) plienky, prišla objednávka z bobanek.cz. Sú skvelé!
  • Ďalšie plienky kupujem cez známu, veľkú AI2 (all in two) sadu od Bamboolik. Nie sú úplne nové, ale použila ich párkrát a aj to iba niektoré. Takže látkovacia výbava je bohatá, kompletná, na celé prebaľovacie obdobie a ideálna aj na cestovanie. Klasické štvorce pomaly vyradím, síce ich skladanie mi ide od ruky, ale čím je Adamko väčší, tým menej sa novosklad hodí a moderné látkovky sú skrátka jednoduchšie. No neuľahčím si to, keď môžem?

Streda

  • Blíži sa deň detí, Adamkov prvý. V meste sa zastavím aj v kníhkupectve a kupujem mu ďalšie čiernobiele leporelo. Počítání 123 – Rozkládací knížka pro nejmenší od Davenport Maxine. Nedávno som si všimla, že už ho naskladnili. Od autorku má už Zvířátka a rád na obrázky pozerá, Počítání 123 je viac farebné, ale stále kontrastné.
  • Mám prvú trošku negatívnu skúsenosť s reakciou okolia na nosenie v šátku. Čakám na zástavke a nejaký postarší pán, pozerá na náš a krúti hlavou. Pýta sa, koľko je malému. „Poučil“ ma, že šátkovanie je dobré a pohodlné akurát tak pre mňa (tak určite) a že malému iba škodím. Tak som mu vysvetlila ako to je, nožičky do M (dobré na kýčle), chrbátik do C (hlavička netlačí na chrbátik), cíti maminku atď. No pán krútil hlavou a stále si naďalej tvrdil to svoje, že mu škodím. Tak som nad ním mávla rukou a išla si na spoj.
    • Ak mi niekto rozumne vysvetlí, prečo nosenie v šátku škodí, rada si vypočujem všetky dôvody, nechcem Adamkovi ulížiť. Ale obyčajné konštatovanie že mu škodím a som iba pohodlná (pán asi nikdy nenosil, síce už ma chrbát nebolieva a vydržím dlho, ale že by to bolo úplne dokonalosť sa nedá ešte povedať), s takým odmietam strácať čas.

Štvrtok

  • Budeme vaničkovať! Konečne som našla lektorku, ktorá sa tomu venuje. Vaničkovanie je plávanie s bábätkom vo vani, ideálne v domácom prostredí, čo bude aj náš prípad. Začať sa môže od šiestich týždňov, Adamko bude mať na prvej lekcii v utorok 9. týždňov. Od vaničkovania si sľubujeme to, že Adamko sa nebude bát vody, naučí sa ponoriť pod vodu a keď prejdeme od polroka na bazén, bude pripravený na prvé pokročilejšie lekcie. Príde k nám lektorka z hastrmanci.cz.

Piatok

  • Je krásne, keď dieťa zaspí o ôsmej večer a zobudí sa na kojenie až o druhej. No hrozí, že po šiestich hodinách spánku bude vyspinkaný a to je ideálna doba na hodinový smiech. Ale potom sa Adamko zobudil až pred siedmou, najedol a spal aj o deviatej, kedy som priniesla raňajky do postele.
    • Fascinuje ma, ako sa dokážu zosynchronizovať s manželom a spia rovnako. Už som ich tak nejedenkrát nachytala, v úplne rovnakej póze. Adamko je skrátka celý po manželovi.
      • Aby sa nepovedalo, po mne má materské znamienko na ľavom stehne. Jupííí, aspoň dačo.
    • Inak návod na skvelé raňajky. Jogurtový základ, ovocie, vanilková zmrzlina a Granko. Jahody domáce, ráno odtrhnuté na záhrade, na to ostatné je tu Lidl.
  • Do deviatej opäť stíham úplne všetko, čo mám na tento deň naplánované (na víkend prídu rodičia), takže keď manžel odchádza do práce, ja mám zrazu veľa voľného času.
  • Film som videla iba Anthropoid (prekvapivo dobré), dopozerala som 13 Reasons Why a rozpozerala The OA.
  • Z kníh tento týždeň iba Dům myšek: Sam a Julie v divadle Adamkovi a ja komiksy Batman Detective comics 3: Imperátor Penguin a Vincent.
  • Denne nachodím okolo 13 000 krokov, čo vychádza okolo 10 km.
Poznámka

Na materskej | týždeň trinásty

Sobota

  • Na víkend sú u nás svokrovci, do Brna prichádzajú krátko pred obedom. Adamko je najedený, odpočinutý, dávame ho do vajíčka a vyrážame autom na priehradu. Tam si ho naväzujem do šátku, o pár minút nám odchádza loď. Ideme na food festival Ochutnej Česko na hradě Veveří.
  • Adamkova prvá plavba! Okrem severského štýlu oblečenia mu kupujeme aj námornícky, veľmi mu pristane. A o dva-tri roky by sme chceli zopakovať dovolenku na jachte. Len by už mal vedieť chodiť a nebáť sa vody. Dovtedy aspoň loď na priehrade a časom i ten bazén pre kojencov nájdem a začneme s vaničkovaním.
  • Na Veveří som prvýkrát videla zmrzlinu Božský kopeček bez fronty. Na Zelňáku je občas čakačka i štvrťhodinu. Na dobré sa ale oplatí počkať.
  • Vždy ma pobaví, keď niekto vidí Adamka spať v šátku, ako stíši hlas, snaží sa nerobiť hluk. Dokonca aj keď im poviem, že naozaj nemusia, on tvrdo spí, o chvíľu je to znova. A ja musím šponovať uši aby som počula, čo mi hovoria. Adamko keď spí, tak spí. A keď sa zobudí a začne plakať, tak je hladný (alebo tlačí do plienky, ale to hneď znova zaspí). Ticho, kľud a tmu dodržujeme iba večer, cez deň je naučený spať aj za svetla a pri bežnej prevádzke. To by ste mali počuť, aký hluk sa mi občas podari spraviť keď upratujem a s ním to ani nehne. Šalina ho tiež ešte nikdy nezobudila.

Nedeľa

  • V noci sa budí každé dve hodiny. Návštevy mu asi stále nesedia.
  • V Björnsonovom sade sa koná Restaurant Day. Počasie je znova nádherné, Adamkovi musím dať i krém s SPF 30, pretože mi je jasné, že slnku sa občas nevyhneme. Park je plný, pod stromami sa piknikuje, na najväčšie dobroty sa čaká, niekto má už vypredané, atmosféra je príjemná a letná.
  • A aby toho jedla nebolo málo, podvečer ešte grilujeme na záhrade. Mať jarné dieťa je dokonalé.

Pondelok

  • S látkovými plienkami to ide dosť dobre, ani mi to nepríde ako starosť naviac. Periem každý tretí deň, nežehlím, len hľadám najvhodnejší program na pranie. Namiesto aviváže pridávam ocot. A novosklad už skladám ako Baťa cvičky. Aj manžel hovorí, že mi to ide akosi od ruky. No bodaj by nie, keď je vždy okolo tridsať plienok. Desať minút a mám poskladané.
    • Už chcem začať látkovať aj mimo domov, takže tento týždeň objednám typ AIO, ktorý sa na von a cestovanie hodí viac ako klasické štvorce.
    • Za dobrú cenu nachádzam AIO na plenkybobanek.cz. 10 ks by do začiatku mohlo stačiť.
    • Neviem si vynachváliť záhradu. Teraz, keď je tak slnečno, prípadné nevyprané škvrny to krásne vytiahne. A plienky rýchlo schnú. Ak by sme bývali v paneláku, asi by som do toho nešla, ale na dome, to je iná.
    • A čo sa týka skladovania pred praním, rovno sme začali s metódou na mokro. Kúpili sme veľký uzatvárateľný plastový smetiak, do vody pridávam ocot (dezinfikuje a znižuje zápach) a pár kvapiek čistého levanduľového oleja. V kúpeľni to nie vôbec cítiť, naviac je v nej veľké okno, takže keď nie je zima, ventilačka je otvorená stále.

Utorok

  • Začínam uvažovať o ďalšom šátku. Dostala som tip na slovenskú značku Sestrice a vzory i farby som si okamžite zamilovala. Šátkovanie milujem a Adamko očividne tiež, takže druhý šátok potrebujeme obaja. Ring Sling kúpený na festivale mini som skúšala, ale vrchnú časť neviem dotiahnuť tak, aby Adamkovi pevne držala hlavička. Takže k nemu sa vrátim o mesiac-dva, až bude Adamko držať hlavičku sám.

Streda

  • Ideme na Slovensko. Prvýkrát. A iba na otočku. Cesta trvá štyri hodiny, namiesto dvoch, ale s tým tak nejak rátame. Najprv ostal hladný už za Brnom, ale než sme našli vhodné miesto na zaparkovanie, zaspal po asi dvojminútovom cmúľaní môjho malíčku. Za hranicami sa ale dožaduje svojej porcie mliečka, našťastie rýchlo nachádzame odpočívadlo.
  • Keďže je najedený a do Piešťan ostáva polhodina, ideme rovno na políciu, kde robia pasy.
    • Vskutku zaujímavé zaistiť, aby sa sedemtýždňové polospiace bábätko ktoré samo nesedí a ešte veľmi neudrží hlavičku pozeralo s otvorenými očami do objektívu. Obzvlášť v kabínke, kde sa im pokazí systém a musí sa fotiť odznova. Ale zvládli sme to, Adamko bude mať pas.
    • Pred dvoma týždňami som spomínala, že k slovenskému rodnému listu som dostala aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Taký ten na 820 €. No tak presne ako som si myslela, nemám naň nárok, bola som sa pýtať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež by si úradníci mohli zosynchronizovať informácie.
  • Na dve hodiny sa zastavujeme u mojich rodičov. Adamko si potrebuje oddýchnuť, najesť sa, prebaliť… ja s Majom potrebujeme obed. Moja mamina je na školení, ale tatino prišiel z práce skôr, aby sa s nami stretol.
    • Ďalšie knižky pre Adamka od maminy a suseda mu uháčkovala bielu deku. Teraz na leto ju využijeme často.
  • Cesta do Brna opäť štyri hodiny. Spal iba chvíľočku, v polovici cesty chcel jesť, takže zastavujeme a poslednú polhodinu pred Brnom plakal. Iba v autosedačke. Keď zastavujeme a máme ho na rukách, je v kľude. Jesť už nechce, plienka čistá. Len nechce byť vo vajíčku. Keby to ide, vrátili by sme sa do Brna na druhý deň, ani mne nie je príjemné, že v nej musel byť tak dlho. Našťastie ďalšia návšteva na Slovensko bude na dlhšie, takže v aute nebude tak dlho za jediný deň.

Štvrtok

  • Po dlhej dobe sa mi s bývalými kolegyňami z kníhkupectva podarilo stretnúť. Žiaľ, nie so všetkými, ale prišli sme štyri zo šiestich. A tri už máme deti. Tak sme sa poprechádzali Lužánkami, tam som ešte nikdy nebola. Adamko dostal nejaké darčeky, vrátane knižky Muminek a narozeniny, ktorú som mu ešte v ten večer prečítala. A celé to v šátku tradične prespal.
    • Vedeli ste, že v Lužánkach sú prasiatka?

Piatok

  • Prišiel dopis z VZP, že nemajú nejakú nejasnosť v mojom poistení v novembri 2015. Tak idem na pobočku, rovno s potvrdením o očkovaní. VZP na očkovanie prispieva. Nejasnosť sme si objasnili, dokonca tam mám preplatok za dva mesiace, tak mi prídu nejaké peniaze od nich. Poteší.
  • Na námestí sú Slavnosti dobrého jídla, ale s manželom sme sa minuli a on už je na ceste domov. Zájdeme cez víkend. Idem aspoň do obchodu nakúpiť nejaké dobroty, mám chuť na ovocie so šľahačkou a čokoládou.
  • Tento týždeň je na knižky slabý. Adamkovi som prečítala Muminek a narozeniny a Včely. Z beletrie iba Neviditelný od C.D. Payne, čo ma celkom sklamalo, pretože iné autorové sólovky ma bavili. Neviditelný začal sľubne ale koniec bol prehnaný. A dočítala som Zdravé těhotenství, přirozený porod, už mi chýbali iba posledné kapitoly. Čítala som postupne, podľa obdobia v ktorom som sa nachádzala. Ak by ste si v tehotenstve mali prečítať jedinú knihu, nech je to táto. Dala mi zo všetkých najviac, hoci môj pôrod nakoniec nebol prirodzený.
  • Z filmov som videla The Boss Baby (fakt hrozný animák, ale možno tak na mňa pôsobil iba preto, že mám malé dieťa), The Fate of the Furious (že to bude blbosť som vedela v priebehu prvých troch minút a naozaj to tak bolo), Hacksaw Ridge (wow, výborná vojnová dráma podľa skutočného príbehu, osoby Desmonda Dossa) a Hell or High Water (ďalšia vydarená dráma so štyrmi nomináciami na Oscara a trmi na Zlatý Glóbus).
    • Pozrela som si prvý diel American Gods, ale moc ma to nezaujalo, tak som začala pozerať 13 Reasons Why. Knihu som čítala pred mnoho rokmi a už si nespomínam presný dej.