Poznámka

Čítam aj na materskej II

Robert Fulghum – Drž mě pevně miluj mě zlehka

Fulgum opäť nesklamal. To on ani nevie. Jeho príbehu sú balzamom na dušu. Príjemné, jednoduché, pohodové, úsmevné a krásne. Veľmi rada jeho tvorbu čítam.

Drž mě pevně miluj mě zlehka som si vybrala na čítanie niekedy po polnoci. Adamko sa zobudil a vyžadoval svoju porciu mliečka, a ja som nemala zrovna nič iné v Kindle rozčítané. Chcela som niečo nenáročné, pretože úprimne, po troch hodinách spánku v hlbokej noci sa na nič intelektuálne, psychologické ani dramatické necítim. Fulgum mi presne sadol a skoro ma i roztancoval.

Príbehy z tančírny Century sú o ľuďoch i o láske. Ale najmä o tanci. Od každého trošku v tom správnom pomere. Veľmi sympatické postavy a najmä skvelé prostredie tančiarne Century. Skrátka ideálne čítanie aj na podvečerné leňošenie.

4/5

Timothy Snyder – O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia

Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.

Krátke, ale dôležité. Z histórie sa môžeme ponaučiť a nie je tajomstvom, že história sa opakuje. Môžu sa zopakovať zlé veci, alebo ich môžeme včas rozpoznať a vyhnúť sa im. Nie je to iba o veľkých spoločnostiach a politikoch. Zmenu môže spraviť každý. Musíme začať od seba. Nesmieme stratiť svoju ľudskosť.

Keby sa však právnici riadili právnou normou, že poprava bez súdneho procesu nie je zákonná, keby doktori akceptovali pravidlo, že nie je možné vykonať operačný zákrok bez súhlasu pacienta, keby obchodníci neobchádzali zákaz otroctva, keby byrokrati odmietli papierovanie okolo likvidácie ľudí, potom by to nacistickému režimu značne komplikovalo páchanie zverstiev, vďaka ktorým si ho pamätáme.

Timothy Snyder napísal dvadsať výborných postrehov, ktoré by si mal prečítať každý. Sú skrátka knihy, ktoré vám niečo dajú. Nad ktorými môžete premýšľať a ktoré by sa mali šíriť ďalej. Som presvedčená, že O tyranii je jednou z nich. Tak si ju, prosím, prečítajte. A šírte ďaľej.

Odstráňte teda obrazovky zo svojich izieb a obklopte sa knihami. Postavy z Orwellových a Bradburyho kníh to urobiť nemohli – ale vy ešte áno. Čo čítať? Každý dobrý román oživuje našu schopnosť rozmýšľať o viacvýznamovosti situácií a posudzovať zámery iných. V tejto chvíli by mohli poslúžiť Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského a Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Román Sinclaira Lewisa To sa tu nemôže stať možno nie je veľkým umením, zato román Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike je lepší. Románom o tyranii a odpore je dielo J. K. Rowlingovej Harry Potter a Dary smrti, ktoré poznajú milióny mladých Američanov. Ak ste toto dielo vy, vaši priatelia alebo vaše deti prvý raz neprečítali v tomto význame, stojí za to sa ku knihe vrátiť.

5/5

Když ti to udělá radost

Výber poviedok od prevažne českých autorov. Michal Viewegh, Robert Fulghum, Petr Šabach, Emil Hakl, Milan Lasica, Petra Soukupová, Pavel Renčín a Lenka Sobotová. Osem poviedok na rôzne témy. S poviedkami od Viewegha a Fulghuma som sa už stretla predtým, v inej ich tvorbe, ostatné boli pre mňa novinkou.

E-knihu som objavila zadarmo v mojej e-knižnici na Alze. Známe mená ma presvedčili, aby som si ju aj stiahla. Niečo málo cez sto strán, nenáročné čítanie, skrátka taká jednohubka, ktorá vám vlastne ani dlho neutkvie v hlave, ale číta sa príjemne. Niektoré boli skvelé (najmä tá od Fulghuma), niektoré zaujímavé (napríklad fantasy krimi od Renčína). Zväčša by ma aj nalákali na ďalšiu autorovu tvorbu. Vlastne výberu nemám čo vytknúť, ale priznávam, že v papierovej podobne (a vlastne i elektronickej) by som si ju nezakúpila. Ako ukážky ale fungujú dobre.

4/5

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Divoký kvet

divoky-kvet

Autor: Drew Barrymore
Názov: Divoký květ
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Motýľ
Počet strán: 232
Orig. názov: Wildflower
Preklad: Milivoj Voltner

. . .

Nemusíte byť fanúšikom herečky, producentky a režisérky Drew Barrymore, aby ste patrili k cieľovej skupine knihy Divoký květ. Jej krátke príbehy vás aj tak budú baviť. Sama som bola skeptická, od hollywoodskej hviezdy som toho v oblasti literatúry veľa nečakala. No keď som knihu raz otvorila, čítala som až do konca, s úsmevom na perách.

Hoci autorka popisuje aj niečo zo svojej filmovej kariéry, viac je o bežnom živote, priateľoch, rodine a cestovaní. Drew Barrymore stála pred kamerou ešte ako dieťa, preslávila ju úloha v dobrodružnej sci-fi dráme Stevena Spielberga E.T. – Mimozemšťan. V živote spravila viacero prešľapov, nemala jednoduché detstvo, ak vôbec nejaké mala. No v tých najdôležitejších chvíľach pri nej stáli dôležitý ľudia, ktorý ju nasmerovali tým správnym smerom.

Kniha je autobiografická a inšpiratívna, ale nie tým motivačným spôsobom, kedy by vám známa osobnosť hovorila, ako dosiahla úspech. Drew je veľmi otvorená, rozprávanie úprimné. Na nič sa nehrá, priznáva divoké roky a s pokorou hovorí o zložitej ceste k súčasnému životu, kedy je zodpovednou manželkou, matkou dvoch dcér i filantropkou.

Milé, príjemné a úsmevné čítanie, akoby ste s Drew sedeli v kaviarni a ona vám rozprávala svoje zážitky. Naviac má Divoký květ kúzelnú obálku a viem si ju dobre predstaviť na všetkých tých časopisových obrázkoch v pripravovaných vianočných tipoch, farebne pekne zladených.

4/5

Poznámka

Predčítač z ranného vlaku

Ctenar z vlaku 6.27 WEB

Autor: Jean-Paul Didierlaurent
Názov: Čtenář z vlaku v 6.27
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Knižná klub
Počet strán: 176
Orig. názov: Le Liseur du 6h27
Preklad: Nela Knapová

. . .

Niektorým knihám by pomohlo prepracovať začiatok. Neodradili by tak netrpezlivých čitateľov a aj tí vytrvalejší by hodnotili viac nadšene. Čtenář z vlaku v 6.27 je presne ten prípad. Milý príbeh o náhodách v živote má žiaľ pomalší rozjazd, takže keď sa nakoniec príjemne rozbehne, postavy si obľúbite, dej začne byť pozoruhodný, ste na poslednej strane. Koniec príde nečakane a príliš skoro.

Jediná zaujímavá vec v živote osamelého tridsiatnika Guylaina Vignollesova je asi iba rybička Rouget de Lisle. Nemá rád svoju prácu, pretože pri nej premieňa knihy na nevzhľadnú hmotu. Pri čistení sa mu ale vždy podarí pár stánok zachrániť a tie potom bez akejkoľvek súvislosti číta pri rannej ceste vlakom. Nahlas, všetkým spolucestujúcim. Jeho ranný rituál tak prináša trošku úsmevu aj úplne neznámym ľuďom.

Zvláštnymi postavami v jeho živote sú aj dvaja kamaráti. Giuseppe, ktorý v práci prišiel o nohy a teraz ich zbiera vo výtlačkoch knihy Starobylé zahrady a záhony od Jeana-Euda Freyssineta s ISBN 3-365427-8254 a Yvone, ktorý rád rozpráva v alexandrijskom verši.

Pomaličké rozprávanie spočiatku nesľubuje žiaden zážitok, snáď okrem toho o osude Giuseppeho nôh. Až keď Guylain nájde USB klúč s príbehom toaletárky Julie, kniha si ma skutočne podmanila. Kapitoly s jej textom boli najzaujímavejšie, nádherne napísané a do Guylainovho života preskočila iskra.

Kniha dokáže textom i priviesť k rôznym otázkam. Či už je to spokojnosť v práci, samota alebo radosť z maličkostí všedného života. No zároveň sa nesnaží nijak mudrovať ani poučovať. Prakticky obyčajný a uveriteľný príbeh je napísaný, až na ten začiatok, pútavo a s prehľadom ho dáte za jeden večer.

Čtenář z vlaku v 6.27 nie je kniha, ktorú si budem pamätať dlho alebo ktorá by vo mne zanechala silné dojmy. Ale jej čítanie ma bavilo a určite ju ešte pár ľuďom odporučim.

4/5

Poznámka

Lesné líšky a fínske podivno

Lesni lisky WEB

Autori:
Pasi Ilmari Jääskeläinen, Leena Krohn, Anne Leinone, Tiina Raevaara, Johanna Sinisalo, Jyrki Vainonen, Maarit Verronen
Názov: Lesní lišky a další znepokojivé příběhy
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Pistorius & Olšanská
Počet strán: 128
Prekladatelia:
Martina Bendová, Kateřina Janoušková, Anna Jirásková, Laura Kauppinenová, Tomáš Pavelka, Soňa Wojnarová a Eliška Zoubková

. . .

Pasi Ilmari Jääskeläinen (Literární spolek Laury Sněžné), Johana Sinisalo (Ne před slunce západem, Jádro slunce), Leena Krohn (Durman). Traja fínsky spisovatelia a autori knižiek, ktoré ma bavili. Ďalšie štyri pre mňa neznáme, no čitateľmi i kritikmi obľúbené mená. A poviedky, ktoré na sto stranách trošku poodhalia, čo je to vlastne suomikumma.

Lesní lišky a další znepokojivé příběhy je útla antológia žánru, ktorý by sme mohli preložiť ako fínske podivno. Spája v sebe prvky fantasy, sci-fi, magického realizmu, mytológie a tajomna. A môžete si byť istý, že aj keď vás tieto žánre samy o sebe nelákajú, niečo mi hovorí, že práve fínske podivno by vás mohlo baviť.

Mne osobne sa najviac páčila hneď prvá, od výbornej Johany Sinisalo. Severská detektívka je žáner, ktorý ma neprestáva baviť a práve jej poviedke s názvom Transit nechýbala detektívna zápletka. Pútavé ale boli aj ostatné. Tajomný až hororový Motýl, Temná zhouba, uzda smrti s takmer mytologickou postavou, sci-fi Kéž bychom tu byli taky i nevšedný Gordonův příběh, ktorý napísala vyštudovaná biologička a genetička.

Tuomikki tušila, že se něco zvrtlo. Dítě nevydalo ani hlásku. Matka ji přikázala, aby donesla horkou vodu, a Tuomikki nabrala plné vědro z kotle. V sauně bylo takové šero, že Tuomikki viděla jen matně. Matka těžce a přerývaně oddychovala a myla novorozeně, pak ho konečně zvedla na lavici. Tam leželo bez hnutí.
Teď se Tuomikki rozkoukala. Byl to chlapec, ale kůži měl posetou tmavým chmýřím. Obličej měl lidský, ale špicaté prsty s drápky jako šelma. Na čele měl světlou jizvu, znamení temné zhouby, mezi nosem a očima vedly modré žíly. Uzda smrti. Tuomikki se neodvážila nic říct.

Každý autor má osobitý štýl a príbehy si nie sú ničím podobné. Každá poviedka je originálna, nevšedná a dobre napísaná.

Výbornú prácu odviedli aj študenti fínskych štúdii na Univerzite Karlovej, pod vedením Lenky Fárovej a ďalších fínčinárov. Myslím, že sa v budúcnosti môžeme tešiť na ďalších výborných prekladateľov tohto severského jazyka a teda ďalšie výborné knihy.

Neostáva mi, než len túto novinku odporúčať. Nejde len o oddychové čítanie na upršané noci alebo na chatu do lesa. Ak vás lákajú aj iné žánre alebo sa chcete zoznámiť so súčasnou fínskou tvorbou, Lesní lišky sa na to hodia viac ako dobre.

4/5

Poznámka

Román z metropoly juhu

Vtedy v Losonci

Autor: Peter Balko
Názov: Vtedy v Lošonci. Via Lošonc
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Koloman Kertész Bagala
Počet strán: 200

. . .

Priznám sa, že už som začínala mať pochybnosti o kvalite súčasnej slovenskej literatúry. Milujem tú českú a nijak sa tým netajím. Myslím si, že v Česku je veľa úžasných autorov a ich knihy čítam rada. Len tej slovenskej nie a nie prísť na chuť. No nevzdávam to. Dokonca mám martinusácke predplatné s názvom Slovenská kvalita a každý mesiac dostávam jednu slovenskú novinku. Zatiaľ ma ani jedna z troch prečítaných kníh nezaujala. A to ich vyberá Tomáš Ulej, ktorý napísal výborne aforizmy, len tak mimochodom. No vidíte, aspoň niekto, kto ma baví. A Ahoj Tato – Milý Kubo bolo krásne, lenže to sú dopisy, takže sa to neráta. Našťastie sa ale pri súťažiach pýtam aj na vaše obľúbené knihy a vtedy sa mi od parvitasky dostal tip na Vtedy v Lošonci. Ďakujem!

Vtedy v Lošonci je debut. V poslednej dobe narážam na neskutočne dobré debuty. Je to ako vírus. Mladý autor, napíše knihu, ja si ju prečítam a nestačím sa čudovať. Vtedy v Lošonci sa odohráva na Slovensku. V nie tak ďalekej minulosti, na juhu Slovenska, kúsok od hraníc s Maďarskom. Ale mám pocit, že to bol úplne iný svet. Tak blízky a vzdialený zároveň. Vtedy v Lošonci je ukážka krás slovenčiny. Slovenčina je naozaj krásna a ak o tom pochybujte, prosím, prečítajte si tieto poviedky.

Detstvo je úžasné obdobie a detstvo na dedine či v malom meste je naviac okorenené správnou dávkou dobrodružstva. Alebo nudy, z ktorej vznikajú dobrodružstvá. Kápia a Leviathan v takom prostredí vyrastajú. Ešte mladý chlapci, ale na prahu chlapčenstva, kedy sa cítia náramne dospelí. Majú osem rokov a v krátkych poviedkach, ktoré píše ten jazykovo zdatnejší, sa dozvedáme o ich živote.

O prvých láskach, neplechách, zakázaných časopisoch, záškoláctve, mŕtvych zvieratkách, skrýši na strome, alkoholizme v meste, rodine blízkej i tej dávno pochovanej. O úprimnom kamarátstve dvoch malých chlapcov. A v neposlednom rade je to príbeh fialového loveckého nožíka.

Detinské, ale i dospelácke. Vtipné, ale i smutné. Slovenské, ale i maďarské. Perfektne poprepájané, pútavo napísané, obrázkami porozdeľované a dvoma listami ohraničené.

Vtedy v Lošonci ma veľmi milo prekvapilo. Knihu som prečítala za jediný deň, nechcela som ju odložiť ani na chvíľku a potrebovala som vedieť, kam odišiel Kápia, keď mu Leviathan na začiatku píše dopis. Tentokrát som pre vás ani nevybrala žiaden úryvok, pretože som nenašla žiaden krátky, ktorý by mi sem pasoval. Takže bude najlepšie, keď si knihu prečítate. Verte mi, stojí za tých pár hodín vášho času.

5/5