Poznámka

Vianočné knižné tipy pre dospelých na poslednú chvíľu

Ja som vedela, že som pred Vianocami chcela ešte publikovať jeden článok. Chýbajú tu tipy na knihy pre dospelých! Tak idem na to, nech sa páči, toto odporúčam pod vaše vianočné stromčeky, všetky knihy som tento rok prečítala, niektoré vyšli už dávnejšie, ale nebojím sa ich odporúčať.

Triediť do kategórii pre tatina, pre maminu, pre babičku a tak ďalej nebudem, lebo čo ak máte babičku vášnivú čitateľku severských krimi a tatínka, čo na tajnáča číta harlekýnky (akurát tomu neporadím, pretože na harlekýnky som zatiaľ nenašla odvahu). Knihy pre deti som spomínala tu.

Tento rok ma bavila najmä česká tvorba. Medzi to najlepšie patrí román Hana od Aleny Mornštajnovej. Ak by sa vám málilo jej výborného písania, odporúčam aj Hotýlek. Druhý top je Autismus & Chardonnay.

Z ČR ešte neodchádzam. Humorne naladeným ľuďom určite sadne Jen aby, řekla moje žena, dospelým, čo sa ešte cítia mladí, venujte Losos v kaluži, ak blízky potrebuje povzbudiť, príbeh Terezy Salte môže byť tá správna voľba, v kníhkupectve hľadajte Šlehačková oblaka. Náročný čitateľ ocení Jezero, ktoré napísala víťazka Magnesia Litera Bianca Bellová. Všetkým matkám naordinujte pohodu a Krkavčí matka? Veroniky Hurdovej. A klasikou je nový Zibura a jeho tretia, tentokrát i nádherne ilustrovaná kniha Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii.

Nesmie chýbať niečo severské, ale iba poskromne, veľa som toho neprečítala. Komiks Agnes a sedmý host pre každého a poviedky Cestovat nalehko pre milovníkov Tove Jansson. Ak teda chcete poznať aj niečo viac, ako iba Mumínkov.

Poďme do sveta.

Nesklame Robert Fulghum, napríklad poviedky Poprask v sýrové uličce alebo tanečné Drž mě pevně miluj mě zlehka. K poviedkam sa ešte vrátim, tento rok ma zaujali argentínske Co nám oheň vzal. Magický realizmus, trošku tajomná a veľmi zvláštna atmosféra. Na pohodové spomienkové čítanie odporúčam Etta a Otto a Russell a James. Nádherný poetický príbeh som objavila v novele Hedvábí.

Skvelé a trochu i poučné čítanie bolo Dvanáct kmenů Hattiiných. Udalosti, na ktoré nesmieme zabudnúť, sú výborne spracované napríklad v komikse Maus, v tomto prípade holokaust. Drsná krimi? Jednoznačne pokračovanie Jerúldelgera s názvom Kruté časy. Jemnejšia krimi? Čínska detektívka Případy soudce Ti, napríklad Zelený čaj s arsenikem, ale Garamond od leta vydal ešte Smrt na podzimní řece.

Kvalitnú literatúru vydáva slovenské nakladateľstvo Absynt. Obzvlášť Akoby si kameň jedla odporúčam. Ďalšia dôležitá kniha, ktorá by nemala v rodinnej knižnici chýbať – Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť.

Nenáročná young adult? Aj takú som tento rok prečítala a prekvapivo ma bavila. Odvrácená tvář lásky od populárnej Colleen Hoover, pre mladých dospelých ako stvorené. Dve krásne jednohubky skôr pre ženy, to sú Ubulená hromádka štěstí a Slaďák. Pre cestovateľov Atlas zemí, které neexistují a pre všetkých, ktorí majú radi Japonsko Podivuhodný život osamělého pošťáka.

Montessori rodičom knihu Ako oslobodiť potenciál vášho dieťaťa.

Tento rok som čítala veľa komiksov a detských kníh, románov už viac nebude. Mám rozčítané ešte nejaké knižky, ktoré ma bavia. Na 100 % ich zatiaľ odporúčať neviem, no moja čitateľská intuícia mi našepkáva, že nebudú krok vedľa. Takže pre mladých ešte Divotvůrce, zo spoločenských románov Ulice zlodějů, z Fínska Magický průvodce městem pod pahorkem (fakt som ho od pôrodu ešte nedočítala), pre rodičov Najděte si svého marťana, všetkým Sůl moře no a samozrejme klasika v historických románoch, autori Ken Follett a Jan Guillou. Dozvedieť sa o minulom storočí prostredníctvom ich ság je zážitok.

Síce som nečítala toľko, ako po minulé roky, to mi ale nebránilo knihy naďalej kupovať. Je medzi nimi zopár románov, na ktoré sa neskutočne teším, dúfam, že si nájdem čas čo najskôr a verím, že nesklamú. Preto posledný odsek venujem knihám, ktoré mám doma, na prečítanie čakajú a ja naozaj verím, že stoja za to.

Oneiron, Náš všední život, Jen zvířata, Jmenuju se Leon, Plamen v temnotě, Kdy bude konečně zase všechno takové, jaké to nikdy nebylo, Malinka, Řeka, která teče pozpátku, Na konci samoty, Mlčení, Posvátné lži Minnow Blyové, Ke dnu, Jidáš, Nekončné dny, Všichni ptáci na nebi, Vegetariánka, Kouzelníkův únik z reality, Amerikána, Hledání modré, Pojď sem, ať ti můžu dát pusu, Únava materiálu a Šest vran.

Vaše tipy na knihy, ktoré vás tento rok zaujali a bavili, uvítam v komentároch.

Poznámka

Z českých luhů a hájů

Alena Mornštajnová – Hana

Jedna z najlepších českých kníh, ktoré som čítala. Nie iba tento rok. Alena Mornštajnová ma dostala prvýkrát v apríli Hotýlkom, Hanu som preto dlho neodkladala. Dobre som spravila. Dej vyrozprávaný troma osobami v troch rôznych obdobiach tvorí dohromady silný príbeh.

„O minulosti musíme vědět co nejvíc, abysme neopakovali stále stejné chyby. Jednotlivé události spolu vždycky nějak souvisí, zapadají do sebe a vyúsťují v další dění. Jen pochopení souvislostí je cestou, jak se může lidstvo pohnout dopředu.“

O utrpení, tragédií a následkoch. Hana rozhodne nie je ľahké čítanie, ale rozhodne ju nebudete chcieť odkladať. Výborný jazyk, perfektné časovanie a postupné odkrývanie. Po prvej časti si prečítajte úryvok na konci knihy.

5/5

Ivana Myšková – Bílá zvířata jsou velmi často hluchá

U nakladateľstva Host sa nebojím siahnuť aj po neznámom mene alebo prvotine. Podobným prípadom sú aj poviedky Bílá zvířata jsou velmi často hluchá. I keď pri niektorých som si vravela, že toto ma nebaví, vo výsledku to bolo príjemné stretnutie.

Po jazykovej stránke je kniha radosť, takže aj keď ma zrovna nejaký príbeh neoslovil, stále bolo príjemné ho čítať. A to prosím pekne nejde o nijak veselé poviedky. Naopak. Medziľudské vzťahy, očakávania, sklamania, nedorozumenia. Popravde, celkom ťažko nachádzam slova, ktorými by som túto jedinečnú a zvláštnu zbierku opísala. Za zmienku stojí, ale nesadne každému, to je jasné.

3,5/5

Adam Chromý – Rekviem za Pluto

Pri tejto knižke idem trošku s krížikom po funuse, hodí sa viac na leto. A pritom to vôbec nie je pohodovka o láske, skôr naopak. A celkom zo života, možno aj vy máte taký pár medzi priateľmi.

David a Alica tvorili pár, až si uvedomia, že už nežijú spolu. Bývajú, to áno, ale skôr len žijú vedľa seba a dosť dobre by mohli byť len kamaráti. Ich vzťah sa vzdaľuje a do toho všetkého už nie je Pluto planétou. Vysvetlite si to ako chcete. Hľadajte metafory. Námet super, síce mi chvíľku trvalo začítať sa, ale potom to išlo, naviac to prelínanie s vesmírom, prečo nie. Ak autor napíše niečo ďalšie, určite si prečítam.

4/5

Poznámka

Ensō

Autor: Denis Thériault
Názov: Podivuhodný život osamělého pošťáka
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Plus
Počet strán: 152
Orig. názov: Le facteur émotif
Preklad: Anna Čadilová

. . .

Poštár Bilodo, podivín a samotár, je oddaný svojej práci. Za tie roky si vybudoval systém, práca mu ide od ruky, pozná svoju štvrť i ľudí, ktorým doručuje. Niektorých až priveľmi dobre. Bilodo má totiž maličké tajomstvo. Porušuje to listové, nahliada do súkromnej korešpondencie vybraných ľudí. Jednej z nich ale prepadne viac, ako by sa patrilo a do Ségolene, učiteľky z Guadalupe sa tak nejak zamiluje. Keď adresáta jej listov zrazí auto, Bilodo spraví niečo nečakané.

A tak sa rozvinie nežný príbeh o láske skrz japonské básne haiku. Krátky, milý a snový.

Nakladateľstvo Plus si dalo veľmi záležať na grafickom spracovaní a poviem vám, radosť na knižku pozerať. Obálka je netradične obálková. Predná strana má motív listu, na zadnej môžete napísať adresáta a Podivuhodný život osamělého pošťáka niekomu originálne venovať. Útla knižka sa z nej vyberá. Čistú bielu dopĺňajú decentné maľovky sakury,  kvetu čerešne, národného japonského symbola. A čísla kapitol naznačujú kaligrafiu.

V podobnom duchu sa nesie aj samotný príbeh. Jednoduchý, plný Japonska, básni a kaligrafie, čistý, minimalistický a krásny. Nič neprevyšuje, nič nechýba.

Hlavným motívom sú haiku, farebne rozlíšené, zmyselné a dej posúvajúce. Nenásilne sú zahrnuté aj bohaté informácie o tomto žánri, za čo autorovi tlieskam. Podivuhodný život osamělého pošťáka je do detailov premyslený.

Ide síce o romantický príbeh, ale nemusíte sa obávať gýčovej sladkosti. Romantický motív vykreslený skrz dopisy je prirodzený, nedeje sa zo dňa na deň, koniec koncov, neposielajú si email, chvíľku to trvá, vytvára napätie, nedočkavosť.

Ze slz rodí se
horská jezera
v ledovém tichu výšin

A samotnou čerešničkou na torte je záver. Och, tak nečakaný a… ťažko opísateľný, takže aj keby som vám ho prezradiť chcela, nič by nedávalo zmysel, proste si to musíte prečítať. Ensō…

4,8/5

Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu Albatros media.

Poznámka

Čítam aj na materskej II

Robert Fulghum – Drž mě pevně miluj mě zlehka

Fulgum opäť nesklamal. To on ani nevie. Jeho príbehu sú balzamom na dušu. Príjemné, jednoduché, pohodové, úsmevné a krásne. Veľmi rada jeho tvorbu čítam.

Drž mě pevně miluj mě zlehka som si vybrala na čítanie niekedy po polnoci. Adamko sa zobudil a vyžadoval svoju porciu mliečka, a ja som nemala zrovna nič iné v Kindle rozčítané. Chcela som niečo nenáročné, pretože úprimne, po troch hodinách spánku v hlbokej noci sa na nič intelektuálne, psychologické ani dramatické necítim. Fulgum mi presne sadol a skoro ma i roztancoval.

Príbehy z tančírny Century sú o ľuďoch i o láske. Ale najmä o tanci. Od každého trošku v tom správnom pomere. Veľmi sympatické postavy a najmä skvelé prostredie tančiarne Century. Skrátka ideálne čítanie aj na podvečerné leňošenie.

4/5

Timothy Snyder – O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia

Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.

Krátke, ale dôležité. Z histórie sa môžeme ponaučiť a nie je tajomstvom, že história sa opakuje. Môžu sa zopakovať zlé veci, alebo ich môžeme včas rozpoznať a vyhnúť sa im. Nie je to iba o veľkých spoločnostiach a politikoch. Zmenu môže spraviť každý. Musíme začať od seba. Nesmieme stratiť svoju ľudskosť.

Keby sa však právnici riadili právnou normou, že poprava bez súdneho procesu nie je zákonná, keby doktori akceptovali pravidlo, že nie je možné vykonať operačný zákrok bez súhlasu pacienta, keby obchodníci neobchádzali zákaz otroctva, keby byrokrati odmietli papierovanie okolo likvidácie ľudí, potom by to nacistickému režimu značne komplikovalo páchanie zverstiev, vďaka ktorým si ho pamätáme.

Timothy Snyder napísal dvadsať výborných postrehov, ktoré by si mal prečítať každý. Sú skrátka knihy, ktoré vám niečo dajú. Nad ktorými môžete premýšľať a ktoré by sa mali šíriť ďalej. Som presvedčená, že O tyranii je jednou z nich. Tak si ju, prosím, prečítajte. A šírte ďaľej.

Odstráňte teda obrazovky zo svojich izieb a obklopte sa knihami. Postavy z Orwellových a Bradburyho kníh to urobiť nemohli – ale vy ešte áno. Čo čítať? Každý dobrý román oživuje našu schopnosť rozmýšľať o viacvýznamovosti situácií a posudzovať zámery iných. V tejto chvíli by mohli poslúžiť Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského a Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Román Sinclaira Lewisa To sa tu nemôže stať možno nie je veľkým umením, zato román Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike je lepší. Románom o tyranii a odpore je dielo J. K. Rowlingovej Harry Potter a Dary smrti, ktoré poznajú milióny mladých Američanov. Ak ste toto dielo vy, vaši priatelia alebo vaše deti prvý raz neprečítali v tomto význame, stojí za to sa ku knihe vrátiť.

5/5

Když ti to udělá radost

Výber poviedok od prevažne českých autorov. Michal Viewegh, Robert Fulghum, Petr Šabach, Emil Hakl, Milan Lasica, Petra Soukupová, Pavel Renčín a Lenka Sobotová. Osem poviedok na rôzne témy. S poviedkami od Viewegha a Fulghuma som sa už stretla predtým, v inej ich tvorbe, ostatné boli pre mňa novinkou.

E-knihu som objavila zadarmo v mojej e-knižnici na Alze. Známe mená ma presvedčili, aby som si ju aj stiahla. Niečo málo cez sto strán, nenáročné čítanie, skrátka taká jednohubka, ktorá vám vlastne ani dlho neutkvie v hlave, ale číta sa príjemne. Niektoré boli skvelé (najmä tá od Fulghuma), niektoré zaujímavé (napríklad fantasy krimi od Renčína). Zväčša by ma aj nalákali na ďalšiu autorovu tvorbu. Vlastne výberu nemám čo vytknúť, ale priznávam, že v papierovej podobne (a vlastne i elektronickej) by som si ju nezakúpila. Ako ukážky ale fungujú dobre.

4/5

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Divoký kvet

divoky-kvet

Autor: Drew Barrymore
Názov: Divoký květ
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Motýľ
Počet strán: 232
Orig. názov: Wildflower
Preklad: Milivoj Voltner

. . .

Nemusíte byť fanúšikom herečky, producentky a režisérky Drew Barrymore, aby ste patrili k cieľovej skupine knihy Divoký květ. Jej krátke príbehy vás aj tak budú baviť. Sama som bola skeptická, od hollywoodskej hviezdy som toho v oblasti literatúry veľa nečakala. No keď som knihu raz otvorila, čítala som až do konca, s úsmevom na perách.

Hoci autorka popisuje aj niečo zo svojej filmovej kariéry, viac je o bežnom živote, priateľoch, rodine a cestovaní. Drew Barrymore stála pred kamerou ešte ako dieťa, preslávila ju úloha v dobrodružnej sci-fi dráme Stevena Spielberga E.T. – Mimozemšťan. V živote spravila viacero prešľapov, nemala jednoduché detstvo, ak vôbec nejaké mala. No v tých najdôležitejších chvíľach pri nej stáli dôležitý ľudia, ktorý ju nasmerovali tým správnym smerom.

Kniha je autobiografická a inšpiratívna, ale nie tým motivačným spôsobom, kedy by vám známa osobnosť hovorila, ako dosiahla úspech. Drew je veľmi otvorená, rozprávanie úprimné. Na nič sa nehrá, priznáva divoké roky a s pokorou hovorí o zložitej ceste k súčasnému životu, kedy je zodpovednou manželkou, matkou dvoch dcér i filantropkou.

Milé, príjemné a úsmevné čítanie, akoby ste s Drew sedeli v kaviarni a ona vám rozprávala svoje zážitky. Naviac má Divoký květ kúzelnú obálku a viem si ju dobre predstaviť na všetkých tých časopisových obrázkoch v pripravovaných vianočných tipoch, farebne pekne zladených.

4/5