Poznámka

Ilustrovaná cesta naprieč históriou

Peter Goes Cesta casem

Autor: Peter Goes
Názov: Cesta časem: Světové dějiny v obrazech
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 80
Orig. názov: Tijdlijn
Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

. . .

Nedávno som sa rozplývala nad tenkou, no formátom veľkou a obsahom zaujímavou knihou Mapy. Dnes tu mám podobný počin a neviem sa naň vynadívať. Cestu časem som prečítala, prelistovala trikrát a je mi jasné, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim, no to už spoločne s malým-veľkým čitateľom. Úprimne mu trošku závidím, že sa o histórií svetových dejín dozvie tak pútavou formou. A ja by som si dovtedy mala dejiny naštudovať, pretože mi je jasné, koľko otázok pritom padne.

Cesta časem začína Veľkým treskom a postupne sa cez prvé osídlenia a civilizácie dostáva k rôznym ríšam i národnostiam, nevynechá najdôležitejšie udalosti významných storočí, veľký priestor dostane 20. storočie a skončí v súčasnosti.

Dozviete sa, čo boli pterosaury, kedy vzniklo klinové písmo, ako sa volal meč, ktorý priniesol jeden starec Attilovi, ako to bolo z Inkmi a Aztékmi, ktoré storočie bolo storočím veľkých skladateľov, kedy sa objavil na plátne Mickey Mouse i kto vytvoril prvý animovaný zvukový film. Tých udalostí je tam naozaj veľa, kniha sa dá čítať opakovane a som si istá, že niečo nové prinesie aj dospelákom, ktorí už majú čo to načítané.

Cesta časem je nielen pre najmenších čitateľov, ale svoje si nájdu aj tí starší. Ideálna mi príde kombinácia, kedy si rodič číta s dieťaťom a spoločne spoznávajú históriu. Veľkoformátové ilustrácie zaujmú na prvý pohľad, texty nie sú dlhé ani nudné.

Jediné, čo by som knižke trošku vytkla, vzhľadom k tomu, že má osloviť aj deti, sú malé písmenká. Texty nie sú vyrovnané do riadkov, ale kopírujú jednotlivé obrázky. K tomu striedavo tmavé a svetlé pozadie, a čítanie môže drobcom robiť problém.

Inak je ale Cesta časem jedinečnou a originálne spracovanou knihou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Dokonalé mi príde, ako na seba jednotlivé ilustrácie naväzujú, takže tvoria časovú os. Skvelý je výber historických okamihov, skvelé sú aj obrázky, ktoré fungujú samostatne k textu i ako celok. No skrátka nádhera.

Marec je mesiac kníh, takže ak by každé dieťa vo vašej rodine malo dostať jedinú knihu, táto je ideálna voľba.

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín. Pokračuj v čítaní

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Štyri komiksovo-ilustrované odporúčania

Minulý rok som akosi viacej prepadla komiksom a preto ma potešilo, že sa mi ich pár objavilo aj pod stromčekom. Než skončil rok, mala som ich prečítané. A pár z nich už prečítali aj naše návštevy, pretože som mala knihy položené v kuchyni pri sofe, tak keď už si tam oddychovali, siahli aj po knihe. To ma vždy teší, keď k nám niekto príde a prečíta knihu.

Tri komiksy a jedna ilustrovaná knižka, to sú moje dnešné štyri odporúčania.

Aleksandra Mizielińska a Daniel Mizieliński – Mapy

V detstve som mala rada atlasy aj encyklopédie. Toľko nových informácií a toľko zaujímavých miest! V dospelosti preferujem viac cestovanie, no to neznamená, že ak sa objaví nevšedný počin na knižnom trhu, nechám si ho ujsť. Napríklad taký Atlas zemí, které neexistují alebo veľkoformátová ilustrovaná kniha Mapy.

Mapy sú určené skôr detským čitateľom a ja si viem živo predstaviť, ako budeme o pár rokov s malým synom sedieť v jeho izbičke a listovať po celom svete. Budeme objavovať zaujímavosti a nevšednosti vybraných krajín, porovnávať, spoznávať typickú faunu a flóru, premýšľať, kam sa vyberieme na dovolenku a ktorú miestnu špecialitu ochutnáme.

Luke Pearson – Hilda se vrací

Hildu určite poznáte a verím, že väčšina z vás si ju zamilovala. Pokračovania som sa nevedela dočkať a musela som ho mať prakticky okamžite po vydaní. Ďakujeme Paseka, že ste nás nedočkavcov nenechali čakať veľmi dlho. Teraz ešte aby autor napísal ďalšie, pretože nevýhodou takýchto komiksov je, ako rýchlo sa prečítajú.

Aj druhá kniha o dievčatku Hilde v sebe skrýva dva príbehy – Hilda a Ptačí slavnost a Hilda a černý pes. Hlavná hrdinka sa s maminkou a tou najroztomilejšou líškou s parôžkami presťahovala do mesta a to už nie je také zábavné, ako les s obrami. I tak ju ale čaká nejedno dobrodružstvo.

Sarah Andersen – Dospelosť je mýtus (Zbierka Sáriných čmáraníc)

Nech zdvihne ruku ten, kto sa nenašiel ani v jednom komiksovom stripe od Sarah Andersenovej. Nemusíte byť ani introvert, ale nejedenkrát si poviete, že to ste celá vy. Alebo váš partner. Sarah trefne a vtipne vystihla dospelosť tých, ktorí ešte nechcú byť dospelí.

Má rada knihy, nemá rada ľudí. Povinnosť pre všetkých knihomoľov, aj keď knihu prelúskate hoci i na stojáka v kníhkupectve. No ak budete mať niekedy pocit, že svet tam vonku za oknami vám tak trochu nerozumie, po prelistovaní pár stránok sa hneď budete cítiť lepšie. Úsmev zaručený.

Marjane Satrapiová – Persepolis

To najlepšie na koniec. Najlepšie svojou výpovednou hodnotou. Persepolis som videla pred pár rokmi na filmovom festivale Cinematik. Nevedela som, že originál je vlastne kniha a ďakujem tej blogerke, ktorá knihu zrecenzovala a tým mi rozšírila obzory. Keďže film sa mi páčil a téma je to stále viac ako aktuálna. Must-have v mojej knižnici.

Persepolis je prvý iránsky komiks, hoci napísaný a nakreslený bol v Paríži. Autobiografický a pre mnohých prekvapivý. O dospievaní v Iráne, počas vojny a islamskej revolúcie. O tvrdohlavej hlavnej hrdinke, kultúrnych i náboženských rozdieloch, názoroch. Odporúčam každému.

Poznámka

1. svetová vojna vo fascinujúcom románe

Ken Follet Pad titanov

Autor: Ken Follett
Názov: Pád titanov
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Tatran
Počet strán: 812
Orig. názov: Fall of Giants
Preklad: Mária Kočanová

. . .

Nikdy som sa o prvej svetovej vojne nedozvedela toľko, ako v románe Pád titanov. Nikdy ma historický román nebavil tak veľmi, ako práve Pád titanov. Myslím taký monumentálny román. Je tu sága Velké století (Stavitelé mostů, Norský dandy) od Jana Guilloua, ale tá sa zamerala najmä na osudy rodiny bratov Lauritza, Oscara a Sverreho. Je tu, stále ešte moja kniha roka, Čtyřcestí, ktoré mapuje 20. storočie vo Fínsku z pohľadu jednej rodiny. Ale čo do rozsahu, politických udalostí, samotného priebehu vojny, všetkých súvislosti, vzťahov, príčin, následkov… Pád titanov je jedinečné dielo. A ja som si ho zamilovala.

Viac ako 800 strán naprieč celý svetom i spoločenskými vrstvami. Od 22. júna 1911 až po január 1924. Baníci vo Walese, anglická šľachta, ruskí robotníci, americký politici, nemecká aristokracia. Boj za volebné práva žien, atentát na Františka Ferdinanda d’Este, vypuknutie vojny, o ktorej všetci tvrdili, že do Vianoc skončí, Ruská revolúcia v 1917 a čo to sa dozviete aj o situácií v Amerike, a 28. prezidentovi Woodrowovi Wilsonovi.

Najviac ma fascinovali všetky politické rozhodnutia kdesi v pozadí. Kto, kde, prečo a čo z toho nakoniec bolo. Na prvý pohľad to znie ako kvantum informácií. Prvých šesť strán knihy dokonca začína zoznamom postáv. Šesť strán! Ale Ken Follett je spisovateľ génius a veľmi rýchlo sa do príbehu začítate a nebudete chcieť prestať. Aj keď je jasné, že na jeden večer to nebude a možno ani ten voľný víkend vám stačiť nebude.

Žiadna postava nebola iba kladná, alebo iba záporná. Každú z nich som si obľúbila a každá bola jedinečná, no zároveň mali svoje temné stránky, robili veci, s ktorými som nie vždy súhlasila. Táto pestrosť sa mi mimoriadne páčila, vidieť myslenie rôznych postáv v rôznych situáciach. Udalosti, ktoré hýbali tou dobou, boli dramatické, nebolo jednoduché sa s nimi vyrovnať alebo zaujať jednoznačný názor. Postavy robili chyby ale zároveň sa aj posúvali dopredu. A s nimi aj naše dejiny.

Bola tam láska, intrigy, skutočné udalosti, lákavé prostredia bohatých i neutešené podmienky chudobných, nevšedné ľudské osudy, rôzne drámy, víťazstvá, prehry, priateľstvá, nenávisť, nespravodlivosť i nepochopenie. No zároveň snaha o lepší svet, porozumenie a nápravu. To všetko výborne napísané, úžasne vykreslené charaktery, uveriteľné absolútne všetko.

Skrátka, Pád titanov je kniha tak dobrá, že som kvôli nej skončila niekde, netuším kde, na konečnej v zamknutom trolejbuse. Ďakujem, pán Follett, už čítam druhý diel. Pre istotu doma a nie v MHD.

5/5

Poznámka

„Každé město potřebuje knihkupectví“

Ctenari z Broken Wheels doporucuji

Autor: Katarina Bivaldová
Názov: Čtenáři z Broken Wheel doporučují
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Host
Počet strán: 400
Orig. názov: Läsarna i Broken Wheel rekommenderar
Preklad: Martina Kašparová

. . .

„Cítíš to? Vůně nových knih. Nepřečtená dobrodružství.

Aj to najmenšie. Aj Broken Wheel. Malé mestečko kdesi v Iowe so štyrmi ulicami, skrachovanými obchodmi a poloobývanými domami.

Dva roky si Sara a Amy písali dopisy. Začalo to kúpou knižky v internetovom antikvariáte, skončilo to listovým priateľstvom dvoch odlišných žien, ktoré spájala láska ku knihám. Po dvoch rokoch sadla Sara Lindqvistová s trinástimi knihami do lietadla, aby na pozvanie Amy prežila prázdniny v Broken Wheel. To, čo mali byť krásne týždne s niekým, s kým sa mohla hodiny rozprávať o knihách, sa premení na tie najneuveriteľnejšie chvíle. Pretože Amy je mŕtva a Sara sa ocitá v deň pohrebu v jej dome.

Amy nemůže být mrtvá, uvažovala Sara. Byla to moje kamarádka. Měla přece ráda knížky, proboha!

Broken Wheel je bez preháňania ospalá diera. Jedinou zaujímavosťou je všadeprítomná kukurica a kukurica vlastne nie je vôbec zaujímavá. Sara sa cíti sama, hoci z listov jej obyvateľov pozná. Dokonca viac, ako by si samy mysleli. Nevie, čo tam bude robiť, či je vôbec správne, aby ostávala v Amyinom dome a naviac tam nikto nečíta knihy.

Člověk musí být tak trochu snílek, aby docenil knihy, alespoň zpočátku.

Po počiatočnom ostychu sa Sara začne zapájať do diania v mestečku a pozoruje, ako to tam funguje. Bližšie spoznáva jednotlivé postavičky, vzťahy medzi nimi. Cíti sa vlastne celkom vítaná aj keď neužitočná. Veď jediné, čomu skutočne rozumie, sú knihy. A keď sa nad tým tak zamyslí, prečo by obyvateľom Broken Wheel nemohla prostredníctvom maličkého kníhkupectva s Amyinými knižkami ukázať, aký úžasný svet sa skrýva na stránkach kníh?

Svěřili jí šedý, zaprášený obchod a ona ho proměnila v okouzlující, útulné knihkupectví; pokud tohle neznamenalo něco v životě dokázat, pak Sara nevěděla, co jiného by to mělo být.

Sara sa stane miestnou senzáciou. Otvoriť si kníhkupectvo vyžaduje poriadnu dávku odvahy a ona pôsobí tak presvedčená o svojom konaní, je že jej pomáha celé mestečko. Dokáže ľudí pohnúť tým správnym smerom, vyprovokovať k činom. A naviac si stále číta.

V tomhle byli lidé zvláštní. Mohli jste jim být sebevíc ukradení, ale pokud byste si otevřeli knížku, hned by vás považovali za nezdvořáka.

Čtenáři z Broken Wheel doporučují je nádherná knižka o knižkách. Príjemne napísaná, veď i dostala nálepku úžasný feel-good román. Priznám sa, že to ma nalákalo v anotácii najviac. Okrem dobrej nálady sa mi ale dostalo oveľa viac. Najmä hromada knižných tipov, ktoré si musím prečítať.

Když nad tím tak přemýšlela, najít nějakou chlapskou detektivku, ve které se neřeší alkoholismus, bude těžké.

Toľko úžasných myšlienok a postrehov o knihách. Všetky tie drobné radosti, ktoré každý knihomoľ zažíva pri čítaní. Katarina Bivaldová vo svojej prvotine do bodky opísala tie pocit, aké prežívame s veselou i smutnou knihou, ako veľmi nám záleží na pohodlnom ušiaku v ktorom sa dá hodiny bez prestávky čítať, akú škálu emócií dokážeme prežiť za tri hodiny čítania.

Jak to, že se vyžadují varovné texty na krabičkách cigaret, ale už ne na přebalech tragických knih?

Obľúbila som si každú jednu postavu mestečka Broken Wheel. Boli veľmi predvídateľný, malomestskí, ale svojim spôsobom príťažlivý. Obľúbila som si romantickú líniu, pár rodinných prekvapení i napínavé chvíle spojené so Sariným koncom pobytu.

Neexistovalo nic více frustrujícího než špatná literatura pro ženy.

400 strán? Čítajú sa samé, atmosféru mestečka a Sarinho kníhkupectva sa mi vôbec nechcelo opustiť. A možno ani neopustím, pretože kedykoľvek si prečítam nejakú so Sariných alebo Amyiných obľúbených kníh, spomeniem si na čitateľov z Broken Wheel.

Pokud už člověk trávil většinu času s knihami, určitě by si měl přečíst díla nositelů Nobelovy ceny, klasiků a těch, o nichž všichni mluvili, ale sami je nečetli, jak by to formuloval Mark Twain.

Ak milujete knihy, určite sa v románe spoznáte. Určite si tam nájdete to svoje. A k tomu príjemný a romantický príbeh o tom, že kde sú priatelia, stanú sa divy.

„Byla jsem vzhůru dlouho do noci a četla. Zapomněla jsem dokonce i kouřit.“

Povinné čítanie pre každého knihomoľa, doporučené každému, kto ešte neobjavil čaro kníh.

Mně osobně vždy připadalo, že knihy mají určitou léčivou moc; když už nic jiného, dovedou rozptýlit.

4,5/5

Poznámka

„Je naozaj také ľahké skaziť nevinného?“

Chlapec na vrchole hory WEB

Autor: Johne Boyne
Názov: Chlapec na vrchole hory
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 232
Orig. názov: The Boy at the Top of the Mountain
Preklad: Alena Redlingerová

. . .

Áno je. Je naozaj ľahké ovplyvniť nevinné dieťa, keď vyrastá v prostredí, kde nevidí aj iný názor. „Je naozaj také ľahké skaziť nevinného?“ je asi najsilnejšia myšlienka, ktorá v knihe zaznie a zároveň je príbeh ukážkou toho, ako ľahko sa to môže stať.

1936, osemnásť rokov po Veľkej vojne. Pietterov otec bojoval a vojna na ňom zanechala následky aj po rokoch. Desivé spomienky sa snažil zaplašiť alkoholom, no to nikdy nebolo riešenie a najviac na to doplatili jeho blízky. Svoj život nakoniec ukončil sám a Pietter ostal iba s matkou. Ale len nakrátko. Od chvíle, kedy si Émilie našla na vreckovke kvapky krvi neubehlo veľa času a Pietter sa stal sirotou.

Sedemročný chlapec sa dostal do sirotinca sestier Durandových kde mu jedného dňa, akoby zázrakom prišiel dopis. Jeho teta si ho vezme k sebe. A Pietter putuje z Francúzska cez Mníchov až do Berghofu, na vrchole Obersalzbergu. Oficiálneho letného sídla Adolfa Hitlera.

Z Piettera sa stáva Pieter, chlapec, ktorého najlepší kamarát bol Žid, sa stáva člen Hitlerjugend. Pod vplyvom pána domu i detských predstáv sa hlavná postava knihy mení a čitateľ sa nestačí diviť, kam sa stráca ten roztomilý chlapec.

Hoci je Chlapec na vrchole hory fiktívny príbeh, má v sebe veľa skutočného. John Boyne má úžasný dar, ako mládeži priblížiť hrôzy vojny, aj vymyslený príbeh napísať dôveryhodne s uveriteľnými charaktermi. Po knihách Chlapec v pásikavom pyžame a Zostaň, kde si, a potom odíď vychádza v slovenskom preklade ďalšia, trúfam si povedať, že ešte o niečo lepšia, než predchádzajúce.

V čom ma Johne Boyne každou knihou dostáva? V jednoduchosti! Nepíše priamo o vojne, bojoch či krvavom umieraní. Vždy si zoberie jednu drobnosť, tú vytiahne, napíše o nej príbeh a mládeži ukáže, že vojna nebolo len strieľanie na fronte. Vojna, to je aj život na okupovanom území, zákazy, následky, nočné mory, nepríjemné spomienky. Vojna to sú aj deti (ne)vinných, ktoré ten konflikt nechápu, neuvedomujú si všetky dôsledky a hľadajú vlastné cestičky, ako zapadnúť do spoločnosti, kde už sa mama s otcom tak často neusmievajú. Ak mali to šťastie, že prežili.

Dej knihy Chlapec na vrchole hory je rozdelený do troch častí. Prvá sa odohráva v roku 1936, v dobe, kedy Pietter príde o rodinu a sťahuje sa do nového prostredia. Druhá časť popisuje roky 1937 – 1941, Adolf Hitler sa dostáva k moci a Pietter v ňom začína vidieť vzor. V tretej časti, popisujúcej udalosti rokov 1942 až 1945 je už Pieter pod Hitlerovým vplyvom a hoci vie o mnoho jeho neľudských plánoch, neuvedomuje si ich rozsah.

Najsilnejšou časťou bol pre mňa epilóg, záver knihy. Ten o porážke Nemecka a Pietrovom osude po vojne.

Tak ako u ostatných Boyneových kníh, aj tu platí, že je pre každého. Síce ju nájdete v oddelení pre deti, ale nezaškodí, keď si ju prečítajú aj dospelí. Možno by sa jej dalo vytknúť pár chybičiek, ale pár dní po dočítaní si nespomínam ani na tie. Čo si ale pamätám je, že príbeh bol dobre napísaný, smutný a svojim spôsob nadčasový.

5/5

Za knižku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Novinka vychádza koncom júna.

Čo si prečítať než sa kniha objaví na pultoch kníhkupectiev?

Poznámka

Americký sen Džendeho Džongy

Touhy Dzendeho Dzongy

Autor: Imbolo Mbue
Názov: Touhy Džendeho Džongy
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 408
Orig. názov: Behold the dreamers
Preklad: Libuše Čižmárová

. . .

Život v Kamerune nebol ľahký pre Džendeho Džonga, ani pre jeho rodinu, ani pre tisícky ďalších obyvateľov. Ak sa niekto nenarodil do bohatstva, nemal šancu stať sa bohatým. Pre mnohých sa tak jediným snom stáva odísť z krajiny a dopriať lepší život sebe i blízkym. Džende Džonga patrí medzi nich. Tvrdo pracoval, aby našetril na letenku, odletel do Ameriky, ešte tvrdšie pracoval, aby za ním mohla priletieť aj jeho manželka Nene a synček, a spolu tak mohli začať žiť svoj americký sen.

Získať zelenú kartu je náročné a než sa Džende s rodinou stanú americkými občanmi, musia prejsť dlhým imigračným procesom a stráviť roky v neistote. Džende ale našťastie dostane, na základe dobrého odporúčania, prácu šoféra pre Clarka Edwardsa, bohatého manažéra v Lehman Brothers banke. Nenáročná práca za slušné peniaze im umožní niečo našetriť, jeho žene študovať, synovi dopriať pekné detstvo. Nezľaknú sa ani príchodu druhého potomka a Nene si v rodine Edwardsových nájde tiež prácu a získa ich sympatie.

Píše sa rok 2008, Barack Obama ešte nie je prezidentom a hospodárska kríza je za dverami. Americký sen Džendeho Džongy sa má čoskoro zrútiť ako domček z kariet, len čo sa svet dozvie o neférových praktikách banky Lehman Brothers.

„Táta je řidič, protože nedokončil školu. A teď už nikdy nebude moct školu dokončit, protože musí pracovat, abychom ty a já školu dokončit mohli. Práce řidiče je pro tátu dobrá, ale nebude dobrá pto tebe.“
Liomi se přinutil k úsměvu.
„Už jsem ti to říkala a budu ti to říkat pořád: pro lidi, jako jsme my, je škola vším. Nepovedeme si dobře ve škole, nebudeme mít v tomhhle světě žádnou šanci Tomu rozumíš, ne?“
Přikývl.
„My s tátou nechceme, aby z tebe jednou byl řidič. Nikdy. My chceme, abys ty sám měl jednou svého řidiče. Třeba se staneš velkým mužem z Wall Street jako pan Edwards, co ty na to? To bychom byli moc šťastní. Ale nejdřív musíš být dobrý ve škole, fajn?“

Touhy Džendeho Džongy je dlhá kniha, ale krásne a realisticky napísaná, takže jej radi venujete víkend. Džende i Nene sú príjemní ľudia, ktorí síce majú svoje chyby, za ktoré ich nebudete mať radi, ale zároveň sú tak odhodlaní, že im budete držať palce, aby im tá Amerika vyšla.

Nie je to iba román o túžbe získať lepší život, ale aj rozdieloch medzi nami. O tom, ako niekto príde z chudobnej krajiny a je vďačný aj za dve namáhavé práce od rána do večera, vrátane víkendov, ako považuje za dôležité, že jeho dieťa môže študovať. Na druhej strane sú to uponáhľaní bankári z Wall Street, ktorí majú peniaze, dávajú to najavo životným štýlom, ale akosi zabúdajú na samotný život a najmä na rodinu.

Tiež je to príbeh o exotických kamerunských jedlách, americkom sne, bublinách, ktoré časom prasknú a New Yorku. Meste všetkých národov, možností, rozdielov. Touhy Džendeho Džongy je kniha o rodine a sile zvládnuť aj nemožné.

Džende i jeho zamestnávateľ Clark majú rozdielne osudy, pochádzajú z úplne odlišných spoločenských vrstiev, ale majú aj veľa spoločného. Oboch ich čakajú náročné rozhodnutia, ktoré budú stáť mnoho sĺz.

Autorka Imbolo Mbue opísala celý Džendeho boj o získanie vytúženého amerického života veľmi dôverne. Sama pochádza z Kamerunu a odišla do USA, študovala na univerzite. Pozná problémy s akými prichádzajú imigranti do styku, prostredie, z akého utekajú i sny, ktoré v sebe nosia.

5/5

Za poskytnutie tejto skvelej e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.