Poznámka

Milada, Bárka a losos v kaluži

Autor: Markéta Lukášková
Názov: Losos v kaluži
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 224

. . .

Jedna je cynická, druhá je mŕtva. Bára a Milada, vnučka a babička. 

Losos v kaluži, kniha, ktorá ma zaujala vďaka ilustráciám. A to ich tam ani veľa nie je, čo je škoda, bezpochyby by sadli aj do príbehu, či už ako malá dekorácia začiatku kapitoly, alebo celostranový predeľ medzi nimi. Stojí za nimi Lada Brůnová, najinšpiratívnejšia osoba na facebooku. Ale o nej kniha nie je. (Jej príbeh sledujte tu.)

Bára patrí do generácie súčasných mladých, generácie Y. Sama si z nich ale robí skôr srandu svojim cynickým pohľadom a tak úplne nechce byť ako oni. Ani nie je. Jej babička Milada má niečo medzi tou tradičnou starostlivou babičkou a modernou, ktorá sa vymyká bežným stereotypom. A zrazu tu nie je.

Bára sa musí vyrovnať so stratou poslednej blízkej osoby. Do toho beznádejný vzťah, divná spolubývajúca a vždy dokonalá kamarátka. Niekedy ani humor nestačí a chce to niečo viac, zásah zhora, zázrak alebo aspoň znamenie, ako ďalej. Alebo zmenu prostredia.

Knihu Losos v kaluži českej žurnalistky a copywriterky Markéty Lukáškovej som si zamilovala z niekoľkých dôvod. Už spomínané ilustrácie Lady Brůnovej, ktoré ma ku knihe pritiahli, malý formát, ktorý sa výborne čítal jednou rukou pri kočíkovaní v parku (prečítané za tri dlhšie výjazdy, z toho jeden v daždi, stránky vydržali) a fajn príbeh, zabalený do vtipného jazyka súčasnej generácie, podtrhnutý cynizmom.

A vôbec mi nevadí, že dej bol občas predvídateľný a koniec unáhlený.

Občas som mala výhrady k dejovej línii Milady, miestu, kde sa ocitla, ale Markéta to postupne celkom dobre vysvetlila. Samozrejme, nejaké muchy by sa našli, ale nie je dôvod ich hľadať. A mne sa nechce moc prezrádzať, pretože by som vás prekvapila o pomerne zaujímavú časť príbehu.

To jediné, čo môžem chváliť bez toho, aby ste mi po prečítaní knihy napísali, že som prezradila až príliš veľa, je jazyk a humor. Takže to pozor, možno vám nesadne. Ale chce to nadhľad, táto kniha má potenciál osloviť širšie publikum, mladú generáciu a tým nemyslím teenagerov, ale všetkých tých skoro dospelých, čo by 20-30 rokov dozadu už mali svadbu, dom i dieťa, ale teraz budujú kariéru, študujú zvláštne obory alebo cestujú po svete. A o usadení sa akosi nechcú počuť. Nie teraz, nie tu.

Zaradenie hovorového jazyka môže dopadnúť buď katastrofálne a nútene alebo prirodzené tak veľmi, že ho vlastne ani nevnímame. Losos v kaluži je našťastie ten druhý prípad. O to lepšie sa číta. Poznáte to, stránky odsýpajú, dej ubieha, koniec ani neviete ako. Vlastne je škoda, že skončil tak rýchlo.

Odporúčam? Samozrejme. Nie iba pre generáciu Y, ale tú bude baviť najviac. Pretože sa v nej uvidia, či už na jednej strane, alebo tej druhej. No baviť bude aj mladších a verím, že chytí aj starších.

4/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Víkend s Radkou Třeštíkovou

Vikend s Radkou Trestikovou

Minulý víkend sme strávili na chate v lese, kúsok od Brna, takže kniha nesmela chýbať. Alebo rovno dve. Vybrala som si druhú a tretiu knižku Radky Třeštíkovej, pretože jej prvotina Dobře mi tak ma nedávno veľmi bavila. Nemohla som si vybrať lepšie. Oba romány ma neskutočne pohltili a tak pútavé čítanie, od ktorého som sa nechcela odtrhnúť, som popravde ani nečakala. Po prvej knihe som mala ako-takú predstavu o tom, ako Radka píše, no aj napriek tomu ma znova dostala.

Babovky a To prsi more I

Hoci majú obe knihy rozdielnu tému, isté spoločné znaky si nešlo nevšimnúť. Je to najmä spôsob, akým Radka rozpráva svoje príbehy. To, ako napínavo strieda postavy i časové obdobie. To, ako vysloveným vetám predchádzajú nevyslovené myšlienky. To, ako realistické postavy v jej knihách vystupujú. A v neposlednom rade to, že sa púšťa do náročnejších tém.

Veľkú úlohu v oboch príbehoch zohrávajú vzťahy. Tie rodinné, milenecké, súrodenecké i na pracovisku. S nimi to autorka naozaj vie.

Babovky a To prsi more II

Relatívne ešte novinka, dvanásť poviedok pod názvom Bábovky, stále dominuje na prvých priečkach predajností kníh. Určite za to môže meno, aké si Radka už vybudovala a lákavá obálka. Vyššie očakávania vďaka reklame a kladným recenziám sú napokon prekonané, sklamanie neprišlo. Bábovky sú úžasne prekombinovaný a miestami až prehnaný prepletenec príbehov žien. Ale to bolo na tom to najlepšie.

Asi ako nejedna čitateľka, aj ja som sa po čase trošku strácala. Tých postáv bolo naozaj veľa a rovnako tak okolností, za akých sa poznali. Ale nemala som po ruke papier a pero, takže som sa plne sústredila na dej a snažila si zapamätať kto, s kým, ako a prečo. Kto pozná koho, s kým sa ich osudy pretli, ako sa to stalo, prečo je to dôležité.

Najviac ma bavilo, že na jednu situáciu existuje viac pohľadom. Že udalosti nie sú iba také, aké ich vidí jedna postava, ale z pohľadu tej druhej vyznievajú inak. Odkrývajú sa úplne nové skutočnosti, niektoré tajomstvá a ako to už býva, stránka za stránkou dáva dohromady kompletný obraz. Ale vedela by som si predstaviť niektoré príbehy rozvinúť ešte viac. Tých tristodvadsať strán ubehlo rýchlo a koniec prišiel nečakane… a možno až skoro.

Babovky a To prsi more III

To prší moře sa mi čítalo dlhšie a ťažšie. Už to nebolo iba oddychové čítanie do húpacej siete. V prvom rade to bol komplexný príbeh o Hanke, ktorá stratila svojich najbližších skôr, ako skutočne dospela. Prvá kapitola začína tým, ako Radim, Hankin otec, spácha samovraždu. Jeho posledný deň, rozhodnutie, rozlúčka. A potom smršť nešťastných príhod, ktoré Hanku poznačia na celý život.

A taktiež Ilonu, Věru a Aleša. Ale Hanku najviac. Od otcovej smrti Hanka netancuje, jej vzťah s matkou je stále komplikovanejší, zamiluje sa do Aleša, ktorý mal byť jej brat. Vzdor, piercing, odchod k nevlastnej matke. A keď tragicky zahynie aj jej vlastná mama, zdá sa, že Hanka už nenájde cestu späť do normálneho života.

Aj tu autorka zvolila postupné odhaľovanie pravdy. Postáv už nebolo toľko, no opäť striedala ich pohľady. Najväčší priestor dostala Hanka, ale práve vďaka ostatným postavám sa dozvedáme celú pravdu. Veľmi ma zaujal aj príbeh Zori, Hankinej babičky, ktorá sa o ňu chvíľu starala.

Je zaujímavé si uvedomiť, že nie len my sa trápime, ale aj ostatní, hoci na prvý pohľad obyčajný ľudia s obyčajným životom, majú tajomstvo, ktoré ich bolí a o ktorom nerozprávajú nahlas.

Babovky a To prsi more IV

Obe knižky zaujmú skôr ženské čitateľky. Ale v žiadnom prípade nejde o jednoduché romány o láske. Naopak, komplikované vzťahy sú podané prekvapivo zaujímavo, najmä v prípade To prší moře sa dotýka pomerne vážnej témy, ako nás udalosti v detstve poznačujú na celý život, aké ťažké je pre dieťa vyrovnať sa so smrťou rodičov.

V oboch prípadoch som hodnotila 5/5 a keď Radka Třeštíková príde s ďalšou knihou, nad jej kúpou nebudem vôbec váhať. Vlastne sa už teraz teším na to, čo si na náš vymyslí. Odhadujem, že to nebude nič veselé, no aj tak to prečítam jedným dychom.

Poznámka

Dobre mu tak

Dobre mi tak WEB

Autor: Radka Třeštíková
Názov: Dobře mi tak
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 224

. . .

Prechádzam prstami po knihách v knižnici mojich rodičov a premýšľam, čo by som si prečítala. Nie že by som si na víkend nedoniesla vlastné knihy, lenže tie môžem čítať aj doma a tak vždy pozerám po ich. Pri Dobře mi tak sa zastavím. Je to krátke. Je to Radka Třeštiková. K Bábovkam ani k To prší moře sa tak skoro nedostanem a ja už si naozaj chcem od nej prečítať aj niečo iné než len statusy na facebooku (ktoré ma čítať baví!).

Usadím si na terase, nasadzujem slnečné okuliare a čítam. Čítam tak moc, že nevedomky odignorujem príchod návštevy a aj počas grilovania som sem tam prečítala pár stránok. Čítam aj večer a ešte na druhý deň a keď dočítam, som veľmi milo prekvapená. Pretože tak dobrú knihu som popravde ani nečakala.

Teda, nie že by som chcela podceňovať české autorky, už nejedna ma svojou prvotinou dostala, ale… no skrátka som neočakávala, že ženský román písaný ženou kde hlavnou postavou je muž bude tak skvelý. A vtipný.

V jeho zděděném bytě na Malé Straně jsem nakonec zůstal mnohem déle, než jsem chtěl. Mnohem déle, než jsem měl. Zpočátku jsem maloval každý den. Úplně hystericky a nenasytně. Nemohl jsem přestat. Skoro jsem nejedl ani nespal. Nezajímalo mě nic než barvy.
Možná to byl jen únik. Možná to byl návrat. Viktor se doma vyskytoval sporadicky. Na rozdíl ode mě svůj bohémský styl života nikdy neopustil. Věčně někde flámoval a toulal se Prahou s foťákem a blokem plným myšlenek načmáraných obyčejnou tužkou, které by normálním lidem připadaly naprosto nenormální.

S Borisom sa rozvedie žena a on opúšťa ich spoločný byt i manželstvo, ktoré malo skončiť už dávno. Boris vie, že jeho povaha nie je zrovna najpriateľskejšia a práve táto životná etapa ho chtiac-nechtiac núti o svojom živote premýšľať akosi viac. O všetkých zlyhaniach, milenkách, vzťahu i kariére úspešného maliara. Popritom sa snaží nájsť cestu k synovi Andrejovi. Útočisko nájde u kamaráta Viktora, vďaka ktorému spozná šestnásťročnú Eriku. Rovnako ako Viktorovi, aj Borisovi učaruje.

Aj napriek tomu, že dej sám o sebe je skôr tragický, hlavný hrdina má zmysel pre humor a vtipne dokáže komentovať nie len okolie ale i svoj vlastný život. Naviac obdivujem autorku, ako prirodzene sa dokázala popasovať so sexuálnymi scénami. Nebolo ich veľa, no žiadna nepôsobila rušivo a všetky boli napísané normálne. To sa nepodarí každému.

Dobře mi tak nie je žiadne intelektuálne čítanie, nesnaží sa poučovať ani klásť otázky o živote. Dobře mi tak je hlavne veľmi dobre napísané oddychové čítanie. Preletíte životom sebeckého maliara, na ktorého sa život zosypal ako domček z kariet a pripraví mu nejedno prekvapenie.

Hoci je záver trošku predramatizovaný, celkovo na mňa kniha tak zapôsobila, že musím hodnotiť plným počtom. Ak potrebujete ďalší dôkaz, že aj české autorky vedia písať dobré romány pre ženy, Radka Třeštíková vás o tom veľmi rýchlo presvedčí. A tak nejak si myslím, že kniha by mohla baviť aj mužov. Asi ju dám raz prečítať manželovi a spýtam sa ho na to.

5/5

I. Desjardins & M. Foutrier – Nezadaná

I. Desjardins & M. Foutrier - Nezadaná

Autor: India Desjardins, Magalie Foutrier
Názov: Nezadaná
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 64
Orig. názov: La Célibataire

. . .

Tak presne takto nejak si predstavujem život single žien. Pestrý a slobodný, hoci tam niekde v pozadí je tá túžba a potreba mať niekoho po boku. V mojich predstavách je totiž single život trochu záhadou. V puberte ešte také veci neriešime, nakoľko bývame s rodičmi a od veku nejakých šestnástich rokov som stále vo vzťahu s mojím prvým priateľom.

Autorka India Desjardins a ilustrátorka Magalie Foutrier mi tak dali možnosť nakuknúť do života ženy, ktorá sa po rozchode rozhodla žiť sama so všetkými nástrahami, aké single život prináša. Hlavná hrdinka dostáva fundované rady od okolia a vlastnej matky, stretáva sa so všetkými klišé viažúcimi sa k tomuto fenoménu, ako litre zmrzliny, smutné pesničky, čakanie na princa na bielom koni a dostáva sa do bujarých i trápnych okamihov, ktoré by ju za iných okolností minuli.

Nezadaná sa ale k všetkému postaví priam kovbojsky a single životom pláva s takou gráciou, až jej to občas i závidíte.  Na francúzskom komikse pre ženy je skvelých hneď niekoľko vecí. Na prvý pohľad zaujmú farebné a roztomilé ilustrácie. Všetky situácie sú vystihnuté len na jednej-dvoch stranách no i tak im nechýba humor, trefná poznámka či veselá pointa. Ale najmä v postave Nezadanej a jej ženských trápení i radostí sa nájde každá z nás.

Nevýhodu má iba jedinú a tou je malý počet strán. Takže neostáva než dúfať, že sa k nám dostane viac podobne zameraných diel. Nezadanú síce budete mať prečítanú asi za štvrťhodinku, ale výborne sa pri nej zabavíte a v niektorých scénkach sa uvidia aj dlhodobo zadané ženy. A o tom, že ide o fakt dobrú knihu svedčí i skutočnosť, že môj partner ju prečítal tiež (jeho prvá kniha v tomto roku!), po celú dobu sa smial nahlas a najlepšie pasáže mi predčítal.

Barbora Šťastná – Šťastná kniha

Barbora Šťastná - Šťastná knihaAutor: Barbora Šťastná
Názov: Šťastná kniha
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 232

Taky vás někdy napadlo, že byste chtěli změnit svůj život? Odjet meditovat do Indie? Chovat bio ovce na Šumavě? Zachraňovat děti v Africe? Pracovat v baru na středomořské pláži? Taky mě to napadlo, ale, upřímně řečeno… nechtělo se mi. Místo toho jsem vyzkoušela různé způsoby, jak být šťastnější, a přitom si nechat svůj život takový, jaký je: s manželem a dvěma dětmi, s bytem na hypotéku a normální pracovní dobou. A zjistila jsem, že štěstí si nechci schovávat na Vánoce, na dovolenou nebo na někdy jindy.

Kto by nechcel byť šťastný? A zmeniť svoj život? Asi každý sa o to pokúša. Ale väčšina ľudí to odkladá na neskôr. Až budú mať peniaze, až napíšu diplomovú prácu, až získajú lepšiu prácu, až budú zdraví, až sa zbavia hypotéky, až…

Bára Šťastná si povedala, že nebude čakať na výnimočné situácie a rozhodla sa byť šťastná v živote, aký má. Nečakala, či sa na jej pomeroch niečo zmení, naopak ona sama sa naučila hľadať spôsoby, ako niečo zmeniť a byť šťastnejšia. A začala o tom písať populárny Šťastný blog.

„To, o čem si myslím, že mi udělá radost, a to, co mi doopravdy udělá radost, jsou často dvě zcela různé věci.“

Jeho pravidelný čitatelia si pri čítaní knihy určite nejedenkrát spomenú práve na blogové príspevky. Bára ich v knihe rozšírila a pospájala do tématických kapitol. Našťastie ide o milé zážitky, takže nijako neprekáža prečítať si ich ešte raz. Autorka má skvelý dar písať pútavo aj o obyčajných veciach, ktoré zažívame každý deň.

Nie všetko máme s autorkou spoločné, ale vo všetkých prípadoch sa minimálne pousmejete, dostaví sa pocit pochopenia a akási spolupatričnosť. Budete mať skvelú náladu, že v tom nie ste sama. Bárine eseje zo života, o rodine, o práci, o ľuďoch i nej samotnej sú akoby balzamom na dušu. A rozhodne jej prečítanie prospeje aj mužom, ako malý náhľad do nášho myslenia.

„Pokus si za peníze nekoupíte štěstí, tak je asi neutrácíte správně.“

Šťastná kniha nie je návod, ako by šťastný. Dokonca ani nedáva tipy, ako sa o to pokúsiť. Šťastná kniha sú všedné príbehy zamestnanej ženy, manželky a matky dvoch detí, ktorá skrátka chcela byť šťastná. Teraz. Príbehy o nachádzaní radostí v každodenných okamihoch. A to je na nej krásne.

Ak by ste predsa len hľadali publikáciu, ktorá vás motivuje ku šťastiu (čo znie popravde dosť zvláštne), tak sa skúste popozerať po knihe Projekt štěstí/Projekt šťastia od Američanky Gretchen Rubinovej.

A čo by spravilo radosť vám?