Poznámka

Dejiny Európy v komikse

Dejiny mám veľmi rada, považujem za celkom dôležité sa orientovať aspoň v základných a tých najdôležitejších historických okamihoch, a celkom ma hnevá, že o niektorých udalostiach viem veľmi málo. Na gymnáziu som mala šťastie na skvelého učiteľa, ktorý dokázal dejepis podať naozaj pútavo a bavil nás takmer všetkých. A zároveň viem, že takých je málo. I preto chápem, že pre mládež môže byť tento predmet nuda a ak nenarazia na zapáleného vyučujúceho, ktorý nehrotí dátumy, no radšej vypichne zaujímavosti, tak sa niet čo čudovať, že o vlastnej histórii vieme tak málo.

Cestou, ako sa zaujímavo dozvedieť o dejinách môžu byť aj kniha. Komiksová! Pretože komiks mladšie ročníky baví rozhodne viac, než suchopádny výpis toho, kedy sa čo stalo, sem tam preložený dobovými obrázkami.

Vít Haškovec a Ondřej Müller napísali, a šesť ilustrátorov nakreslilo Malované dějiny Evropy. 80 komiksových príbehov, ktoré čitateľa prevedú od praveku až po veľký hadrónový urýchľovač.

Kniha je rozdelená na osem častí (pravek, doba prvých poľnohospodárov, doba bronzová a prvé civilizácie, antika, stredovek, na prahu novoveku, novovek a 20. storočie). Vypichnuté sú tie najdôležitejšie objavy, osobnosti, udalosti i bitky. Je ich veľa, určite mnohé chýbajú, ale na všeobecný prehľad je ich tak akurát.

Veľmi sa mi páčilo, že bol kladený dôraz na množstvo objavov a vynálezov, vlastne i celkový rozvoj v období mieru a naopak úpadok vo vojnových časoch. Samozrejme, je to logické, keď sa bojuje a ľudia sú radi, že majú čo jesť a prežili ďalší deň, na nejaký pokrok neostáva veľa príležitosti. Je ale skvelé, že sa to zdôrazňuje. Mier prospieva objavom!

Čo sa mi nepáčilo, sú ilustrácie v období antiky. Každú epochu stvárnil iný umelec a teda sa líšia. Je to skvelá myšlienka a opticky to výborne odlíši jednotlivé doby. Avšak antika mi príde veľký krok vedľa. Až príliš v nej dominuje čierna a pôsobí ponuro a temne. Pritom to bola doba významných objavov, na ktoré sa neskôr naviazalo a vzdelaniu priala.

Malované dějiny Evropy sú určené čitateľom od približne desiatich rokov. Príbehy sú krátke, podnecujú ďalší záujem a kde sa to hodí, nechýba humor. Obzvlášť v praveku je ho veľa. Prvá časť ma bavila najviac a má aj najpríjemnejšie ilustrácie.

Autori sa nevyhýbajú ani temným rokom a sem-tam sa nájdu narážky, ktoré pochopia skôr dospelí. U mladších čitateľov odporúčam prítomnosť rodiča, aj kvôli prípadným otázkam, ktorých by som ja rozhodne mala nespočet. Kniha má veľký potenciál, aby v deťoch vzbudila záujem o históriu.

Tým, že príbehy sú iba na dve strany, dá sa k nim kedykoľvek vrátiť, alebo ich čítať na preskáčku. No minimálne pri prvom čítaní odporúčam postupovať od začiatku, pretože predsa len, sú to dejiny, každá udalosť ovplyvnila budúcnosť, takže to potom dáva väčší zmysel.

Ak si odmyslím tmavé stvárnenie antiky, vlastne ani nemám knihe čo vytknúť. Možno bude niekto bojovať s menšími písmenkami, no to je už údel komiksu, ktorý sa snaží na malom priestore priblížiť veľa tak, aby to dávalo zmysel. A chýbala mi tam aspoň zmienka o Kleopatre.

Inak čo do rozsahu, vybraných udalostí, stvárnení… všetko na jedničku. V podobnom duchu by sa mali niesť aj Obrázky z českých dějin a pověstí, ktoré mám v pláne naštudovať. O českej histórii toho veľa neviem a kým Adamko nastúpi do (pravdepodobne českej) školy, nebolo by od veci doplniť vzdelanie.

4/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Štyri komiksovo-ilustrované odporúčania

Minulý rok som akosi viacej prepadla komiksom a preto ma potešilo, že sa mi ich pár objavilo aj pod stromčekom. Než skončil rok, mala som ich prečítané. A pár z nich už prečítali aj naše návštevy, pretože som mala knihy položené v kuchyni pri sofe, tak keď už si tam oddychovali, siahli aj po knihe. To ma vždy teší, keď k nám niekto príde a prečíta knihu.

Tri komiksy a jedna ilustrovaná knižka, to sú moje dnešné štyri odporúčania.

Aleksandra Mizielińska a Daniel Mizieliński – Mapy

V detstve som mala rada atlasy aj encyklopédie. Toľko nových informácií a toľko zaujímavých miest! V dospelosti preferujem viac cestovanie, no to neznamená, že ak sa objaví nevšedný počin na knižnom trhu, nechám si ho ujsť. Napríklad taký Atlas zemí, které neexistují alebo veľkoformátová ilustrovaná kniha Mapy.

Mapy sú určené skôr detským čitateľom a ja si viem živo predstaviť, ako budeme o pár rokov s malým synom sedieť v jeho izbičke a listovať po celom svete. Budeme objavovať zaujímavosti a nevšednosti vybraných krajín, porovnávať, spoznávať typickú faunu a flóru, premýšľať, kam sa vyberieme na dovolenku a ktorú miestnu špecialitu ochutnáme.

Luke Pearson – Hilda se vrací

Hildu určite poznáte a verím, že väčšina z vás si ju zamilovala. Pokračovania som sa nevedela dočkať a musela som ho mať prakticky okamžite po vydaní. Ďakujeme Paseka, že ste nás nedočkavcov nenechali čakať veľmi dlho. Teraz ešte aby autor napísal ďalšie, pretože nevýhodou takýchto komiksov je, ako rýchlo sa prečítajú.

Aj druhá kniha o dievčatku Hilde v sebe skrýva dva príbehy – Hilda a Ptačí slavnost a Hilda a černý pes. Hlavná hrdinka sa s maminkou a tou najroztomilejšou líškou s parôžkami presťahovala do mesta a to už nie je také zábavné, ako les s obrami. I tak ju ale čaká nejedno dobrodružstvo.

Sarah Andersen – Dospelosť je mýtus (Zbierka Sáriných čmáraníc)

Nech zdvihne ruku ten, kto sa nenašiel ani v jednom komiksovom stripe od Sarah Andersenovej. Nemusíte byť ani introvert, ale nejedenkrát si poviete, že to ste celá vy. Alebo váš partner. Sarah trefne a vtipne vystihla dospelosť tých, ktorí ešte nechcú byť dospelí.

Má rada knihy, nemá rada ľudí. Povinnosť pre všetkých knihomoľov, aj keď knihu prelúskate hoci i na stojáka v kníhkupectve. No ak budete mať niekedy pocit, že svet tam vonku za oknami vám tak trochu nerozumie, po prelistovaní pár stránok sa hneď budete cítiť lepšie. Úsmev zaručený.

Marjane Satrapiová – Persepolis

To najlepšie na koniec. Najlepšie svojou výpovednou hodnotou. Persepolis som videla pred pár rokmi na filmovom festivale Cinematik. Nevedela som, že originál je vlastne kniha a ďakujem tej blogerke, ktorá knihu zrecenzovala a tým mi rozšírila obzory. Keďže film sa mi páčil a téma je to stále viac ako aktuálna. Must-have v mojej knižnici.

Persepolis je prvý iránsky komiks, hoci napísaný a nakreslený bol v Paríži. Autobiografický a pre mnohých prekvapivý. O dospievaní v Iráne, počas vojny a islamskej revolúcie. O tvrdohlavej hlavnej hrdinke, kultúrnych i náboženských rozdieloch, názoroch. Odporúčam každému.

Poznámka

…když nemůžeš, tak přidej!

Zatopek WEB

Autor: Jaromír 99 a Jan Novák
Názov: Zátopek
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo, Paseka
Počet strán: 208

. . .

Viem, že Zátopek je známa postava. Viem, že Česi ho milujú a že je to stále pre nich neprekonateľný športovec. A pravdepodobne vedia viac o jeho živote. No moje znalosti boli obmedzené iba na to, že prvý maratón zabehol na olympiáde v Helsinkách a že ho rovno aj vyhral. A okrem toho ešte ďalšie dve zlaté medaile.

Na moju obranu, fínska wikipedia má o ňom popísané viac ako slovenská. Aj o tých medailách som vedela asi iba pre moju vášeň pre Fínsko, ak by ich vyhral predtým v Londýne, poznala by som možno iba jeho meno.

O to väčším a krajším prekvapením bol pre mňa komiks Zátopek. Na biografie ani beletrizované životopisy až tak moc nie som, komiks otvorím radšej. Komiks, za ktorým stojí výtvarník Jaromír 99 ešte radšej. On sa vám i do knižky podpíše originálne.

Určite ste zaznamenali úspech tejto relatívne ešte novinky. V kníhkupectve vypredali dva náklady a vraj si mám na tretí počkať týždeň. Recenzie sú snáď iba kladné, ohlasy nadšené. Právom. Kniha je pôsobivo nakreslená, nie iba postavy, ale aj okolie, pripomína vtedajšiu dobu i režim. Farby spolu perfektne spolupracujú, kombinácia tehlovej a akejsi tyrkysovej je skrátka dokonalá.

Komiks sa zameriava na Zátopkové začiatky, prácu v Zlíne, prvé športové víťazstvá, zoznámenie s budúcou manželkou Danou a nevyhýba sa vtedajšej politickej situácii a Zátopkovému konfliktu s ňou. Práve to pozadie a vtedajšia spoločenská situácia ma zaujímali najviac, vôbec som nevedela, že Zátopek to nemal vôbec jednoduché.

Jediné mínus, na ktorom sa zhodujú viacerí, že končí príliš skoro. Aj mňa by zaujímalo, čo bolo v Zátopkovom živote ďalej, ako pokračovala jeho kariéra. Ale možno je vlastne dobre, že autori sa rozhodli skončiť v tom najlepšom a iba podtrhli Zátopkovú výnimočnosť. Ako som si čítala niečo málo o Zátopkovom živote po víťazstve na olympiáde, asi by šlo o smutnejší a nie tak inšpiratívny komiks.

Pôvodne som chcela hodnotiť o bod (hviezdičku) menej, ale musím oceniť aj odvahu spracovať Zátopkov život ako komiks. Hoci mám pocit, že v súčasnosti je to žáner stále populárnejší, stále ho nie každý berie ako literárne dielo, ktoré stojí za to čítať.

5/5

Poznámka

Disney a Kafka po fínsky

Sojcak WEB

Autor: Lauri a Jaako Ahonen
Názov: Sojčák
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 128
Orig. názov: Pikku Närhi
Preklad: Richard Klíčník

. . .

Viete, prečo mám rada Argo? Pretože vydávajú veľa fínskej literatúry a neboja sa ani komiksu. Jednou z viacero fínskych noviniek je aj komiks, ktorý sa dostal do najužšej nominácie Eisnerovej ceny. Čo je vraj veľmi významné ocenenie udeľujúce sa každoročne v San Diego na Comic-Cone.

Čím je Sojčák tak výnimočný? No určite to nie je jazykom, pretože počet replík by ste zrátali na prstoch rúk. Myslím ale, že Fíni majú celkom talent vyjadriť veľa málom. A to je presne Sojčák.

Pochmúrne až depresívne obrázky dávajú od začiatku tušiť niečo zlé alebo smutné. Obrázok za obrázkom poodhaľujú maximálne izolovaný život malého vtáčika Sojčáka a jeho nemohúcej matky. A obrázok za obrázkom ukazujú, čo taký život prináša a k čomu až môže dospieť.

Nestane sa tam veľa, ale premýšľať nad ním môžete dlho. Aby som vám neprezradila pointu, nenapíšem otázky, ktoré si po prelistovaní celej knižky budete pravdepodobne klásť. Ani nemôžem napísať po dočítaní, pretože viac menej to podstatné je vyjadrené obrazom, nie slovami.

Sojčák nie je komiks pre deti, ocenia a pochopia ho najmä dospelý. Nie je to prelomové dielo na túto tému, ale zaslúži si pozornosť už len kvôli nevšednému komiksovému spracovaniu. Nehodí sa ako darček ani ako oddychovka, no myslím, že v žiadnej knižnici sa nestratí. Skrátka má niečo do seba.

4/5

Poznámka

Hilda, troll a obor

Hilda WEB

Autor: Luke Pearson
Názov: Hilda
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Paseka
Počet strán: 80
Orig. názov: Hilda and the Midnight Giant, Hilda and the Midnight Giant
Preklad: Martina Knápková

. . .

Volá sa Hilda, žije uprostred nórskej divočiny, má skvelú maminku a za susedov perfektné bytosti z nórskej mytológie.

„Mami! Mami! Dnes večer bude pršet! Můžu spát ve stanu?“

Hilda a troll a Hilda a půlnoční obr sú roztomilé komiksy, ktoré nedávno vydalo nakladateľstvo Paseka. A ja dúfam, že v tom bude pokračovať, pretože kámošku ako Hilda by mal mať každý.

Prezrádzať dej vám veľmi nechcem, názvy oboch dielov, ktoré v ČR vychádzajú v jednom zväzku, ale hovoria za všetko. Čo by ste ešte mali vedieť, ak sa pre knižku budete v kníhkupectve rozhodovať je, že si ju zamilujete. Od krásnych ilustrácií, veselej povahy hlavnej hrdinky i jej milej maminy, nevšedných bytostí a láskavému humoru.

Hilda je nebojácne dievča, ktoré sa rado zoznámi a spriatelí aj s bytosťou, ktorá jej naháňa strach. Má rozkošného domáceho miláčika, ktorý vyzerá ako líška s malými parohmi a do domu im chodí na návštevu Poleňák, malá drevená bytôstka. Dozviete sa aj čo to o obroch a verím, že s ďalšími prekladmi budú nasledovať aj ďalšie mytologické postavy.

Najradšej by som vám nafotila celú knižku, aby ste videli, aké podarené ilustrácie sú v nej. Ale naživo je to predsa len lepšie, tak si ňou zájdite aspoň prelistovať. Ak máte doma dieťa, knižka by vám rozhodne nemala chýbať. Ale poteší aj nejedného dospeláka, ktorý si rád pripomenie, aké bolo v detstve úžasné objavovať, stanovať, spoznávať či zapájať sa do rôznych dobrodružstiev.

Hilda je presne taká, ako o nej všetci básnia. Milá, veselá a smelá. Dobre napísaná a ešte krajšie nakreslená. Už teraz sa neviem dočkať pokračovania a ďalších odvážnych výprav malej Hildy.

5/5

I. Desjardins & M. Foutrier – Nezadaná

I. Desjardins & M. Foutrier - Nezadaná

Autor: India Desjardins, Magalie Foutrier
Názov: Nezadaná
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 64
Orig. názov: La Célibataire

. . .

Tak presne takto nejak si predstavujem život single žien. Pestrý a slobodný, hoci tam niekde v pozadí je tá túžba a potreba mať niekoho po boku. V mojich predstavách je totiž single život trochu záhadou. V puberte ešte také veci neriešime, nakoľko bývame s rodičmi a od veku nejakých šestnástich rokov som stále vo vzťahu s mojím prvým priateľom.

Autorka India Desjardins a ilustrátorka Magalie Foutrier mi tak dali možnosť nakuknúť do života ženy, ktorá sa po rozchode rozhodla žiť sama so všetkými nástrahami, aké single život prináša. Hlavná hrdinka dostáva fundované rady od okolia a vlastnej matky, stretáva sa so všetkými klišé viažúcimi sa k tomuto fenoménu, ako litre zmrzliny, smutné pesničky, čakanie na princa na bielom koni a dostáva sa do bujarých i trápnych okamihov, ktoré by ju za iných okolností minuli.

Nezadaná sa ale k všetkému postaví priam kovbojsky a single životom pláva s takou gráciou, až jej to občas i závidíte.  Na francúzskom komikse pre ženy je skvelých hneď niekoľko vecí. Na prvý pohľad zaujmú farebné a roztomilé ilustrácie. Všetky situácie sú vystihnuté len na jednej-dvoch stranách no i tak im nechýba humor, trefná poznámka či veselá pointa. Ale najmä v postave Nezadanej a jej ženských trápení i radostí sa nájde každá z nás.

Nevýhodu má iba jedinú a tou je malý počet strán. Takže neostáva než dúfať, že sa k nám dostane viac podobne zameraných diel. Nezadanú síce budete mať prečítanú asi za štvrťhodinku, ale výborne sa pri nej zabavíte a v niektorých scénkach sa uvidia aj dlhodobo zadané ženy. A o tom, že ide o fakt dobrú knihu svedčí i skutočnosť, že môj partner ju prečítal tiež (jeho prvá kniha v tomto roku!), po celú dobu sa smial nahlas a najlepšie pasáže mi predčítal.