Poznámka

Svět knihy s Adamkom

Keď sa nad tým spätne zamýšľam, je vlastne úžasné, že som na knižnom veľtrhu bola aj tento rok. Samozrejme som si ho nechcela nechať ujsť, najmä keď ten istý víkend sa konal aj festival mini. Lenže so šesťtýždňovým bábätkom sa nedá ešte veľmi plánovať. Vôbec sme netušili, čo s ním zmena prostredia spraví.

Preto som si nedávala žiadne ciele. Program som raz pozrela, pár vecí ma zaujalo, ale bolo mi jasné, že nič z toho nestihnem. Tento rok som poňala nákupne a ako príjemný bonus som brala, ak by som stihla v piatok Severský literární večer v Lapidáriu. Takže nečakajte žiaden dlhý report podobný minuloročnému (klik!), aký bol veľtrh úžasný, koľko autorov som stretla a na akých besedách som sedela.

V areály výstaviska Holešovice sme s Adamkom a manželom strávili dohromady ani nie tri hodiny. V piatok a v nedeľu. Za ten krátky čas by som k veľtrhu poznamenala:

  • Rozšíriť priestory bol skvelý nápad, napríklad Lapidárium je krásne miesto na komornejšie besedy.
  • Stan malých nakladateľov ohromne chválim.
  • Stánky s jedlom a nápojmi pred hlavnou budovou tiež výborný nápad.
  • Vydýchaný vzduch vo vnútri asi netreba komentovať, ale bol to jeden z dôvodov, prečo sme v nedeľu ostali tak krátko.
  • Oproti minulému roku sa prakticky nič v priestore nezmenilo. Okrem stánku #ReadNordic v strede, ktorý nahradil iný, popravde vôbec netuším aký, nezaujal. Inak som nezaznamenala v stánkoch žiadne zmeny, tuším boli i mnohí na rovnakých miestach.

PIATOK

Ísť s Adamkom na besedu v čase, kedy chodí spávať, mohlo dopadnúť buď skvelo (proste to celé prespí) alebo úplne katastrofálne (bude plakať tak veľmi, že to na apartmán otočíme ešte na parkovisku).

Dopadlo to 50:50. Prišli sme, pri aute som si ho uviazala do šátku, tam sa mu predsa vždy páči a išli do Lapidária. Pred vstupom začal plakať. Tak sme v kočíku prebalili a znova do šátku. A opäť plač. Späť do kočíku a kľud. Asi nechcel na besedu. Ja som teda išla a manžel vonku kočíkoval. Po štvrť hodine ma výčitky vrátili von, ale Adamko bol spokojný, tak som sa vrátila. Po hodine začal byť hladný. Mali sme nachystanú fľašku, ale tú veľmi nechcel. Pán je gurmán, predsa nebude piť z fľašky, keď má maminu. O štvrť na deväť sme sadli do auta (tam so samozrejme pospal) a vrátili sa do apartmánu.

Na Adamka bolo neskoro, je to jeho spánkový čas. Zvyknutý na ticho, prítmie a že zaspáva na mne, nie v kočíku. Stihla som aspoň prvú časť s Tuomasom Kyröm, Fridou Nilsson a Riikkou Pelo. Obe fínske knihy mi podpísali autori i prekladateľky. A moja mama, ktorá do Prahy prišla tiež, mi dala podpísať po druhej časti ďalšie tri knihy a na druhý deň aj Adamkovi detskú knihu Gorila a ja. Frida Nilsson sa totiž akosi vytratila, kým som sa bavila s Emou Stašovou. Takže za mňa spokojnosť a Adamko má prvú knižku s autogramom. S knihomoľstvom začína dobre.

NEDEĽA

V nedeľu sme očakávali menej ľudí, dokonca i vstupné bolo za polovicu. Manžel dúfal, že areál prejdeme za hodinu, čakala nás ešte cesta do Brna. Radšej dostať časový, ako finančný limit, že áno. I tak som chcela navštíviť iba pár stánkov a úprimne ma nelákalo prejsť všetko.

Hneď na úvod som nemohla vynechať stánok Škandinávskeho domu. Mala som vyhliadnutú poviedkovú knihu Cestovat nalehko od Tove Jansson, autorky Mumínkov. Ešte ju mali. Potom sme s manželom a Adamkom spiacom v šátku zamierili do ľavého krídla. Argo – Host – Paseka. Jediné tri nakladateľstva, ktoré sme navštívili a kúpili tam vybrané knihy. Prevažne detské pre Adamka. Napríklad Tappiho dobrodružstvách i krásne ilustrované príbehy Podzim, Zima a Noc od Rotraut Susanne Bernerovej.

V pravom krídle sme zamierili do priestorov Albatrosu. Nakoniec sme odchádzali bez knižky, ale po veľtrhu som na mnohé doporučenia dokupovala novinku Justýnka a asistenční jednorožec z tohto nakladateľstva. Adamkovi sa nepozdával hluk v tejto časti, tak sme radšej išli.

Naozaj veľmi chválim stan malých nakladateľov. Boli tam tri úžasné nakladateľstvá, Labyrint, Baobab a Meander, ktorých knihy by som rada videla v Adamkovej knižnici. Prvé kúsky sme mu už kúpili. Rozhodne vám odporúčam popozerať ich tvorbu, ak máte deti.

Za hodinu sme mali prejdené, domov som si niesla päť kníh, Adamkovi sme ich vybrali pätnásť. Dobré skóre za tak krátky čas. Som zvedavá na budúci rok, to už by sa aj nejaká beseda mohla stihnúť. Ale všetko záleží na Adamkovi, ako sa bude jemu chcieť. Ja mám ohromnú radosť že som sa na veľtrh dostala, kúpila viac kníh, ako bolo v pláne, že Adamka zmena prostredia veľmi nerozhodila a že čo sa týka akcií po šiestej-siedmej večer, tak tie budem musieť ešte nejakú dobu vynechávať.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Severský literární večer

Hádam, že žiadnemu knihomoľovi neušlo, čo sa koná budúci týždeň. V štvrtok začína v Prahe knižný veľtrh Svět knihy! Knižné Vianoce, sviatok pre všetkých, ktorí sa nevedia dočkať nových kníh, autogramiád, besied, stretnutí s autormi a ďalšieho knižného programu.

Svět knihy som si užila minulý rok, kedy bol hlavnou témou Sever. O mimoriadne vydarenom ročníku, kde som od rána do večera strávila celé štyri dni a dokonca som bola pozvaná na besedu Blogeři doporučují severskou literaturu, si môžete prečítať v mojich reportoch.

Tento rok bude iba nakupovací. So šesťtýždňovým bábätkom v kočíku sa chceme vyhnúť najväčším davom v piatok a sobotu. Vtedy je problém prejsť z jednej strany na druhú a vzduch býva občas nedýchateľný. Naopak nedeľa bola pred rokom veľmi pohodová, uličky prázdnejšie, ľudí pomenej. Ideálne pre nás.

No Skandinávsky dům ma na jednu akciu predsa len nalákal. Ako inak severskú. Nie som si istá, či ju naozaj stihnem, nakoľko práve v piatok do Prahy prídeme (v sobotu budeme na festival mini) a s Adamkom sa zatiaľ veľmi plánovať nedá. Ale ak všetko dobre dopadne, o siedmej večer prídem do Lapidária na Severský literárny večer.

Dve hodiny, šesť hostí. Tešiť sa môžeme na autorov, ktorých knihy už nejaký ten mesiac môžeme čítať ale i autorov, ktorých knihy ešte len vychádzajú. Sú to autori kníh pre deti i dospelých. Prídu Tuomas Kyrö (kniha Mrzout mu vyjde čoskoro v Argu), Frida Nilsson (Gorila a já, Piráti z Ledového moře), Riikka Pelo (román Náš všední život vychádza v týchto dňoch), Selma Lønning Aarø (Už budu!), Alen Mešković (Ukulele Jam) a Marit Reiersgårdová (nedávno vyšla detektívka Závěje).

Besedy doplní scénické čítanie úryvkov v podaní herečky Márie Jansová a samozrejme bude i autogramiáda. Tak si poznačte a príďte aj vy. Budúci týždeň, v piatok 12. mája, 19:00 prvá časť, 20:00 druhá časť, Lapidarium Národního muzea. Všetko podstatné nájdete aj na skandinavskydum.cz. A možno sa uvidíme.

Poznámka

Svět knihy v nedeľu

Prečítajte si aj Svět knihy vo štvrtokSvět knihy v piatok a Svět knihy v sobotu.

Kde som nemohla chýbať…

11.00–11.50 Blogeři doporučují severskou literaturu
12.00–12.25 Eat&Read Nordic
13.00–13.25 Minikurz islandštiny

A takto bolo…

Dnes sa mi vôbec nechcelo vstávať. Jednak som po tých troch dňoch unavená, ale hlavne to znamenalo, že sa zobúdzam do posledného veľtržného dňa. No a kto by sa chcel lúčiť s tak krásnou akciou. Hoci aj v nedeľu sa toho dialo veľa, ja som mala namierené len do literárnej kaviarne a do stánku #ReadNordic.

Svet knihy den stvrty 01

V literárnej kaviarni som sa spolu s ďalšími dvoma blogermi (Schefikův Blog a BookVy) pobavila o tom, aké severské knihy nás bavia, prečo ich vlastne čítame, čím je pre nás tá oblasť jedinečná a mnohom ďalšom. Otázky nám kládla Ema (emamele.cz) i ľudia z publika. Bola tam fajn atmosféra, tak dúfam, že sme dali dobré tipy na to, čo čítať a najmä prečo čítať práve Severanov. Na konci mi bolo dokonca trošku ľúto, že už to končí. O dobrých knihách sa dá rozprávať dlho.

Svet knihy den stvrty 02 Svet knihy den stvrty 03

Po besede s krásnym názvom Blogeři doporučují severskou literaturu začínal v strednej hale Eat&Read Nordic. Opäť sa jedli severské špeciality a čítali sa severské knihy. Počúvali sme tak ukážky z kníh Hlad od Knuta Hamsuna, Autobus sebevrahů od Arto Paasilinna, Křesťanství pod ledovcem od Halldóra Laxnessa, Babetina hostina od Karen Blixen a Fanny a Alexandr od Ingmara Bermana. A popritom sme jedli nórske lososové kanapky, fínske žitné chipsy (tie si musím na blížiacej sa dovolenke do Fínska kúpiť), islandskú sušenú ryba, dánske maslové sušienky a švédsku mandľovú tortu daim. No komu bolo lepšie?

Svet knihy den stvrty 04 Svet knihy den stvrty 05 Svet knihy den stvrty 06 Svet knihy den stvrty 07

Záverečným programom pre mňa bol minikurz islandčiny. Islandčina znie tak starodávne. Lektor zo škandinávskej jazykovej škole porozprával zaujímavosti o jazyku i zvláštnostiach výslovnosti. Prekvapilo ma, že na Islande nemajú takmer žiadne dialekty a že aj napriek svojej odľahlosti predbehli v určitých kultúrnych a literárnych ohľadoch aj strednú Európu.

Svet knihy den stvrty 09 Svet knihy den stvrty 10

Na svoj jazyk musia byť veľmi hrdý, keď ani cudzie slová neprijímajú tak ako my, ale dávajú im vlastné názvy. Takže islandský výraz pre živý obraz je vlastne film, plazivý drak predstavuje tank a jantárová sila je elektrina.

A to bolo z nedele všetko. Dnes tam so mnou strávil čas aj manžel, tak som mu poukazovala najkrajšie stánky (#ReadNordic, Host a Argo), nadšene mu hovorila, kde mi kto podpísal akú knihu a kde sa konali besedy. Všetky tri akcie, beseda, Eat&Read aj minikurz ho bavili, ale nechápal, čo som tam robila predchádzajúce tri dni a ako som tam dokázala vydržať osem-deväť hodín. No našťastie to toleruje, aj keď na jeho tvári som videla ako je rád, že už to končí. Koniec koncov, každé ráno mu manželka odišla preč a večer sa vrátila podozrivo vysmiata a s hromadou nových kníh. V piatok mi dokonca prišiel jednu tašku podpísaných kníh zobrať už po obede, toľko som ich mala veľa.

Svet knihy den stvrty 08

Prahu som opúšťala s 33 knihami. Dvadsaťšesť z nich bolo podpísaných. To prekvapilo aj mňa samotnú, také číslo som nečakala. Predsa len, dvadsaťšesť autogramiád za štyri dni? Wow. Mnohé knižky som si doniesla kvôli autogramu z domu, ale sedemnásť kníh je úplne nových, zakúpených na veľtrhu. Celkom by sa mi teraz hodili tri mesiace prázdnin. Na čítanie.

. . .

Tohtoročný Svět knihy bol mimoriadny. Vybrať za hosťa viac krajín sa ukázalo ako skvelý nápad, veľtrh bol tak doslova nabitý výnimočnými hosťami. Program bol neskutočný, besedy zaujímavé, autogramiády lákavé. Stánok #ReadNordic len tak niečo neprekoná, nebolo to iba miesto prezentácie severskej literatúry, ale aj miestom zaujímavých akcií a stretnutí. A najlepšie miesto na odpočinok!

Chválim i sprievodné akcie spojené s jedlom a perfektné boli aj minikurzy severských jazykov. Neskutočne si cením možnosti byť súčasťou festivalu prostredníctvom besedy, kde som mohla povedať pár slov o severskej literatúre.

Viem, že už nikdy sa nepozriem na festival po celé štyri dni. Určite navštívim budúce ročníky, ale nemyslím si, že hosť a program budú pre mňa natoľko zaujímavé, aby som tam zašla na viac ako jeden deň. Inak, ak chcete ísť na festival iba nakupovať, odporúčam buď po piatej večer, kedy je tam najmenej ľudí, alebo najlepšie nedeľu, kedy je tam tiež menej ľudí, no naviac mali niektoré stánky ešte o niečo väčšiu zľavu ako predchádzajúce dni.

Tohtoročný veľtrh mi ukázal, aká je severská literatúra, ale i kinematografia, bohatá a aké obrovské medzery v nej ešte mám. Je veľmi pravdepodobné, že najbližších pár mesiacov nebudem čítať prakticky nič iné. A to nie iba kvôli množstvu severských kníh, ktoré mi pribudli do knižnice.

Že bol celý veľtrh dokonalý som viac menej vyjadrila aj v predchádzajúcich článkoch (štvrtok, piatok, sobota). Ale i tu musím vyjadriť obdiv a vďaku všetkým organizátorom, účastníkom a najmä Škandinávskemu domu, ktorý odviedol obrovský kus práce nie len na veľtrhu, ale aj celých osem mesiacov predtým s kampaňou #ReadNordic.

A teraz ak môžem poprosiť, žiadalo by sa založiť kaviareň v podobnom duchu, ako stánok #ReadNordic. Miesto, kde si budeme chodiť čítať škandinávsku literatúru, kde sa budú servírovať severské špeciality, ktoré budú navštevovať hostia zo severnej Európy a hovoriť o svojej kultúre. Miesto, ktoré bude príjemné, funkčné, krásne a ekologické, ako bol stánok #ReadNordic. Kde bude vládnuť pravá severská atmosféra. Bola by totiž škoda, ak by myšlienka veľtrhom skončila.

Takže #ReadNordic aj naďalej.

. . .

A keďže som sa zabudla pochváliť s podpismi zo soboty, takže nech sa páči. O polovicu menej ako v piatok, ale radosť mi robia rovnako veľkú.

sobota autogramy I sobota autogramy II sobota autogramy III

A nechýbajú ani suveníry. Mám skvelé pexeso s motívom z diel Hansa Christiana Andersena, záložky, boží placky Škandinávskeho domu a z otvorenia #ReadNordic stánku červenú stuhu, ktorú prestrihávali.

suveníry

Poznámka

Svět knihy v sobotu

Prečítajte si aj Svět knihy vo štvrtok a Svět knihy v piatok.

Kde som nemohla chýbať…

10.00–11.50 Severská čtenářská výzva – finále
12.00 Petra Soukupová – autogramiáda
13.00–13.50 Do hlubin severských dějin
14:00 Petra Dvořáková – autogramiáda
14.00–14.50 Yrsa Sigurðardóttir – beseda s islandskou královnou krimi
14.30–15.30 Chutě švédského léta
15.00 Sandra Brown – autogramiáda
15.30–15.55 Minikurz švédštiny
16:00 Jelena Čižovová – autogramiáda
16.30–17.30 Běhání pro ženy
17.00 Radka Denemarková – autogramiáda
17:00–17:25 Prezentace knihy Faravidova říše severošvédského autora Bengta Pohjanena

A takto bolo…

Neverím, že existuje knižný bloger, ktorý by za posledných osem mesiacov nezaznamenal kampaň #ReadNordic. Čitateľská výzva vyvrcholila jednak samotným festivalom Svět knihy, ale pre najlepších čitateľov i vedomostnou súťažou. Tá sa konala v sobotné ráno a osem súťažiacich súťažilo o zájazd do Škandinávie a mnoho ďalších cien.

A tým začala sobota. Vo Veľkej sále sa mohli nesúťažne zúčastniť aj ostatní a súťažne sa hralo o tri poukážky do kníhkupectva Kosmas. Utieklo mi to o jedno meno. Potešilo ma ale, že zo súťažných otázok som poznala odpoveď na väčšinu a v semifinále u výberových otázok dokonca všetky.

Medzi otázkami boli napríklad:

  • Ako sa nazýva známa sklenená váza, ktorú navrhl Alvar Aalto?
  • Koľko bratov je v názve prvého fínsky písaného románu, ktorý napísal Aleksis Kivi a vyšiel v roku 1870?
  • Ako sa nazýva v staroseverskej mytológii svet, ktorý obývajú ľudia?
  • Aká je správna nórska výslovnosť krstného mena autora krimi s priezviskom Nesbø?
  • Do obdobia ktorej vojny je situovaný román fínskej autorky Katji Kettu Porodní bába?
  • Ktorý český prekladateľ zo severských jazykov zatiaľ ako jediný obdržal Štátnu cenu za prekladateľské dielo udeľovanú Ministerstvom kultúry v ČR?
  • V ktorom fínskom meste sa nachádza zábavny park Svět mumínků (Muumimaailma)?

Po súťaži som sa stretla s blogerkou Katkou (Pravá knihomolka) s ktorou som strávila príjemných niekoľko hodín, než musela odísť na vlak. Ale medzitým som postíhala aj ďalšie akcie. Napríklad…

Autogramiáda Petry Soukupové. Ktorá ma minulý rok dostala románom Pod Sněhem, takže je čas na ďalšiu jej knihu. Marta v roce vetřelce.

Beseda Do hlubin severských dějin. Katja Kettu, Sjón a Kim Leine. Hovorili o dôležitosti rešerše pred písaním i o mytológii v ich knihách a nakoľko je to pre ich krajiny prirodzené. Katja Kettu svojou knihou Porodní bába otvorila vo Fínsku jednu tabuizovanú tému, Kim Leine prezradil, že čím viac toho človek vie o vybranom historickom období, tým ťažšie je napísať knihu ako románový celok a Sjón ma prekvapil, že preňho je dôležité vedieť aj to, aký film sa skutočne premietal v októbri 1918 v reykjavíckom kinematografe, aby to mohol použiť vo svojej knihe.

Povedali aj o klišé v takýchto románoch a Kim Leine priznal, že čitateľ ich v istých okamihoch vlastne i očakáva. Ako príklad uviedol dánsku poveru o tom, že V Grónsku sa zhadzujú staré vdovy a nepotrebný z útesov. Keďže si Kim svoje romány prekladá aj do nórčiny a z publika padla otázka, či autori nemajú tendenciu si po sebe diele časom opravovať, priznal, že v nórčine sú Proroci z fjordu Věčnosti vlastne iný román. Má dokonca viac kapitol.

Jediným mínus na inak skvelej besede bol prekladateľ. Nie len že neprekladal úplne najlepšie, ale i to, akým spôsobom to potom hovoril publiku nebol úplne najšťastnejší. Neanglicky hovoriaci návštevníci tak boli ochudobnení o pár veselých poznámok od spisovateľov, ktoré z úst prekladateľa skrátka nezazneli. Fakt škoda.

Autogramida Petra Dvořákovej. Ktorá ma minulý rok dostala detskou knihou Flouk a Líla, takže je čas na ďalšiu jej knihu. Sítě.

Beseda s islandskou kráľovnou krimi. Až mi je ľúto, že sa mi tá jej prvá kniha nepáčila, pretože inak je to veľmi milá autorka. Prezradila na seba aj to, či verí na duchoch a že s nimi by to bolo veselšie. Bola pochválená za svoje topánky, fanúšikov potešila informáciou o novej sérii (píše už tretí diel) a priznala aj svoje rituály pri písaní románu. Vedeli ste napríklad, že rada píše pri mori ale nedokáže písať v lietadle?

Chutě švédského léta. Ema Stašová a Dominika Wittenberg Gašparová varili švédske dobroty, rozprávali o Severe a čítalo sa z knihy Food Junkie – Posedlý jídlem od Monsta Kallentofta (zaujímavá kniha mimochodom). Zastavila som sa tam iba na chvíľku, ale páčilo sa.

Sandra Brown. Fronta na hodinu. Ale našťastie bola v strednej hale, kde som sa zdržiavala, takže som sa do fronty postavila až na samý koniec, kedy tam bolo už iba štyri-päť čakateľov na podpis. A medzitým som stihla minikurz švédčiny. Ktorý bol neskutočne zábavný a poučný, najmä ak nakupujete v IKEA. Dokonca sa na konci aj spievalo.

Autogramiáda Jeleny Čižovovej. Zaujala ma novinka z nakladateľstva Host s názvom Čas žen. Anotácia začína: „Oceňovaný román významné ruské prozaičky. V jednom z typických leningradských komunálních bytů společně žijí tři osamělé stařeny. Glikeria je dcerou bývalých nevolníků, Ariadna pochází z bohaté rodiny a mluví francouzsky a Jevdokia je nevzdělaná a zatrpklá. Jejich život se změní ve chvíli, kdy je do uvolněné místnosti v jejich bytě přidělena svobodná matka, dělnice Antonina se svou šestiletou dcerou. Ženy se holčičky ujmou a stávají se jejími adoptivními babičkami….“

Běhání pro ženy. Stihla som iba začiatok, ale mamina ostala do konca a knihu si nakoniec aj zakúpila. Prekvapilo ma, že autorka je tak mladá. Ale má za sebou už štyri maratóny a jedenásť polmaratónov. Knižkou si určite prelistujem i ja.

Autogramiáda Radky Denemarkovej. Host dneska pozval samé dobré české autorky. Příspěvek k dějinám radosti som už raz začala čítať, ale rýchlo som pochopila, že to bude kniha, ktorá si vyžaduje čas a väčšie sústredenie, než aké som zrovna mala, takže na svoje prečítanie nakoniec ešte len čaká. No veľmi sa na to teším.

Prezentace knihy Faravidova říše severošvédského autora Bengta Pohjanena. Kniha, ktorá bola pôvodne napísaná v jazyku meänkieli. Je podobný fínčine. Takže je jasné, že tam som nemohla chýbať. Autor na Svět knihy dorazil tiež a trošku nám o knihe a jazyku porozprával.

Na ďalší program som už nemala energiu, takže na poslednú plánovanú prednášku som nešla. Obdivujem všetkých účastníkov a organizátorov, ktorí sú tam od rána do večera. Najmä ľudí v #ReadNordic stánku. Besedu a krst audionovinky Byla tady Britt-Marie som preto vynechala a išla radšej s manželom a maminou na večeru.

Za dnešný deň som si z veľtrhu priniesla šesť zbrusu nových kníh a a sedem autogramov. Keď to pripočítam k tým predchádzajúcim dvom dňom, je z toho krásne číslo.

Svet knihy treti den 01-1 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Svět knihy v piatok

Prečítajte si aj Svět knihy vo štvrtok.

Kde som nemohla chýbať…

10.30–10.55 Minikurz dánštiny
11:00 Radka Třeštíková – autogramiáda
11.00–11.50 Čínský a tchaj-wanský knižní trh
12.00–12.25 Jostein Gaarder, Siri Pettersenová a Jørn Lier Horst – autogramiáda
13.00 Dmitry Glukhovsky: Metro 2033, Metro 2034, Metro 2035, Budoucnost – autogramiáda
13.00–13.50 Severská literatura psaná ženami
14.00–14.25 Majgull Axelssonová, Dorthe Norsová, a Lotta Lundbergová – autogramiáda
14:30–14:55 – Prezentace knihy Psaní je práce lenochů. Mudrosloví Laponska
15.00–15.50 Temné vize budoucnosti – severská dystopická sci-fi
15.00–16.00 Kateřina Tučková – autogramiáda
16.00–16.25 Kaspar Colling Nielsen, Johanna Sinisalo a Antti Tuomainen – autogramiáda
16.30–16.55 Křest antologie finské fantastiky Lesní lišky a další znepokojivé příběhy
17.00–17.50 Hvězdy severské krimi
18.00–18.20 Jørn Lier Horst, Yrsa Sigurðardóttir a Antti Tuomainen – autogramiáda
18.00–18.50 Zátopek – komiks Jana Nováka a Jaromíra 99

A takto bolo…

Wow. Piatok prekonal všetky plány i očakávania. Už ani neviem, koľko kníh som si na veľtrhu kúpila, ale večer som spočítala pätnásť podpísaných kníh! Plus ďalšie dve pre tatina a manžela. Bola som na prezentáciách zaujímavých noviniek, krste, výborných besedách, autogramiádach so skvelými spisovateľmi a ochutnala som pár severských špecialít. Deň to bol tak nabitý, že som nemala čas ani na poriadny obed a že mám skutočný hlad som si uvedomila až večer, po príchode na hotelovú izbu. Takže, čo všetko som stihla za deväť hodín?

Kurz dánčiny. Podobne ako v štvrtok nórčina, aj o dánčine môžem prehlásiť, že to nie je jazyk pre mňa. Ale lektorka, Dánka hovoriaca veľmi dobrou češtinou, učila pomerne zábavne. Kurzy v Skandinávskej jazykovej škole musia byť úžasné.

Radka Třeštíková. Prišla nečakane, pôvodne vôbec nebola v programe. Prišla trošku neskôr, aj so synom Jonatanom. Ale prišla a ja som za to rada, pretože ju veľmi rada sledujem na facebooku, kde píše zaujímavo zo života. Novinku Bábovky som nechala doma, ale keďže mi vo wishliste nechýbala ani jej druhá kniha To prší moře, stihla som si ju hneď zrána kúpiť. A dať podpísať.

Rozprávanie o tchaj-wanskom knižnom trhu. Majú tam talentovaného ilustrátora Jimmyho, takže dúfam, že nejaká jeho knižná ilustrácia sa dostane i k nám. A tiež som sa dozvedela, aký českí autori sa prekladajú do taiwančiny a ako náročné je uspieť na americkom knižnom trhu. Pretože Američania čítajú iba Američanov a prekladovej literatúry je tam žalostne málo.

Prvé dve autogramiády. Vďaka tomu mám podpísanú knihu Anna od Josteina Gaardera, Ódinovo dítě od Siri Pettersenovej a Metro 2034 od Dmitryho Glukhovskyho. A medzitým Eat&Read Nordic. Čítanie zo severských kníh a ochutnávanie severských dobrôt.

Severská literatura psaná ženami. Výborné otázky aj výborné odpovede. Včera som bola trošku sklamaná z besedy s českými fantasy autorkami. I Severanky dostali otázku na tému „ženský štýl písania a ženskú literatúru“. Ich odpovede mi prišli sebavedomejšie, boli hrdé na to, že sú ženy, píšu o ženách, pre ženy a ženské témy, aj keď v Škandinávii škatuľkovanie do pojmu „ženská literatúra“ nie je správne. O tejto besede by som vám najradšej napísala samostatný článok, ale viac ako na písanie zápisok som sa sústredila na počúvanie.

Ďalšia autogramiáda. Lotta Lundbergová je mimoriadne sympatická, už sa teším, až si prečítam jej knihu Nultá hodina. Teší ma podpis do knihy Až vyprší čas od Eliny Hirvonen. V knihe mi nesedel jeden časový údaj, ale na besede s ňou som zistila, že kniha sa odohráva približne v roku 2030. To som predtým vôbec nepostrehla/nevedela, prišla mi zo súčasnosti a veľa to vysvetľuje. Teší ma aj podpis od Dorthe Norsovej, jej poviedky v knihe Na hraně som dočítala len pred pár dňami. A poviem vám, sú pekne na hrane.

Psaní je práce lenochů. Ja som vôbec nevedela, že vychádza zbierka laponských prísloví. Každý deň objavujem nové a nové fínske alebo s Fínskom súvisiace knihy. A táto je fakt zaujímavá. Predstavil ju prekladateľ Michal Kovář, tak som si ju hneď kúpila a nechala podpísať. Naviac nám povedal niečo málo o pôvode (sámskych) prísloví. Prekladanie zo sámčiny je mimochodom dosť cool povolanie. A sámčina znie dosť… zvláštne.

O severskej dystopickej sci-fi. A opäť sa mi páčili ich odpovede. O tom, že spisovatelia majú klásť otázky a nie odpovede, o provokácií aj o tom, že by politici mohli začať používať rozum. A kam by išli, keby nastane situácia ako v ich románoch. A mnohom ďalšom. Táto diskusia by tiež stála za samostatný článok.

Autogram od Katky Tučkovej. Do knihy Žítkovské bohyně. Ešte som ju nečítala, ale v Brne som bola na divadelnom predstavení podľa Vyhnání Gerty Schnirch a to vám bolo silné a emotívne. Tuším, že knihy budú dosť podobné.

A tiež autogram od Kaspara Collinga Nielsena a Johanny Sinisalo. Od Johany som čítala Ne před slunce západem, pekných pár rokov dozadu, ale dodnes si spomínam, že tam vystupovali trolovia a že sa mi to páčilo. Takže na novinku Jádro slunce sa obzvlášť teším. A ani Kasparova Dánská občanská válka 2018 – 2024 nevyzerá zle.

Antológia fínskej fantastiky Lesní lišky a další znepokojivé příběhy. A je v nej aj poviedka od Pasi Ilmari Jääskeläinena, autora Literárneho spolu Laury Snežnej. Prekladali to študenti, ale mali skvelých editorov, napríklad i Lenku Fárovú, takže sa nebojte si to prečítať. A Johanna Sinisalo prečítala vo fínčine úryvok zo svojej poviedky. Fínčina znie krásne.

Hvězdy severské krimi. Pretože Severania píšu najlepšie detektívky. Pobavilo ma, že bývalý policajst Jorn Lier Horst využíva pri písaní excelovskú tabuľku, každú kapitolu si píše do stĺpcov, kde má kľúčové slová danej kapitoly. Má v tom systém. A Yrsa prezradila, že islandským kriminalníkom vlastne dáva návod, ako to (ne)robiť, pretože Island patrí medzi krajiny s najnižšou kriminalitou. Vraj tam dokonca nejaký vydierači, keď získali výkupné, vystavili potvrdenku. Výnimočná krajina, musím sa tam ísť niekedy pozrieť.

Posledná autogramiáda. Od Islanďanky s menom Yrsa Sigurðardóttir som čítala jednu knihu a tá sa mi nepáčila. Lenže niečo muselo byť zle, pretože ju všetci chvália. Takže som si kúpila jej novinku, ktorá je trošku iný žáner a naviac už tam nie je hlavnou hrdinkou právnička Tóra. Tak dúfam, že sa mi to bude páčiť.

Když nemůžeš, tak přidej! Už by som najradšej išla domov, ale poslednú prezentáciu som si nemohla nechať ujsť. Komiks Zátopek som prečítala o polnoci deň predtým a očaril ma natoľko, že som druhý výtlačok kúpila aj tatinovi. Výtvarník Jaromír 99 má boží podpis.

No a teraz už fotky z celého dňa. Hovorí sa, že Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť. O druhom veľtržnom dni ale platí, že je lepšie ho raz zažiť, než ako prečítať desiatky článkov a vidieť stovky fotiek. Dnes tam totiž bolo naozaj perfektne.

autogramy Pokračuj v čítaní

Poznámka

Svět knihy vo štvrtok

Svet knihy prvy den 01

Kde som nemohla chýbať…

11.00–11.50 Slavnostní zahájení severské expozice
14.00–15.00 České autorky fantastických žánrů
15.00–15.50 Setkání s Katjou Kettu
16.30–16.55 Minikurz norštiny
17.00–17.25 Křest románu Arta Paasilinny Nejdelší chobot ve Finsku

A takto bolo…

Na veľtrh som prišla päť minút po desiatej. Otváranie bolo v plnom prúde, ale mňa viac zaujímalo otvorenie stánku #ReadNordic o jedenástej. Takže sme s mamou, ktorá sa rozhodla ísť na veľtrh tiež, poprechádzali pomedzi stánky. V Argo som si hneď kúpila tri knihy, novinku od Katje Kettu Sběratel dýmek, fínsky komiks Sojčák a druhý komiks Zátopek.

Svet knihy prvy den 02Svet knihy prvy den 02-1 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Severskí hostia na veľtrhu Svět knihy

severski hostia

Už len necelé tri týždne ostávajú do veľtrhu Svět knihy, preto by som vám rada dala vedieť o hlavných hosťoch. Istotne ste zachytili, že čestným hosťom sú štáty severnej Európy – Fínsko, Nórsko, Švédsko, Dánsko a Island. Osem mesiacov prebiehala kampaň #ReadNordic a čítala sa severská literatúra. A už čoskoro zavíta do Čiech 18 severských hostí.

Majgull Axelssonová, Jostein Gaarder, Elina Hirvonen, Jørn Lier Horst, Katja Kettu, Nils Magne Knutsen, Kim Leine, Lotta Lundbergová, Kaspar Colling Nielsen, Dorthe Norsová, Siri Pettersenová, Bengt Pohjanen, Yrsa Sigurdardóttir, Johanna Sinisalo, Sjón, Ulf Stark, Kirsten Thistedová a Antti Tuomainen.

16 spisovateľov rôznych žánrov, sámsky výtvarný umelec a znalec diela Knuta Hamsuna.

Pre mňa najväčšou hviezdou je fínska spisovateľka a autorka knihy Porodní bába Katja Kettu. Najlepšej knihy, akú som minulý rok prečítala. Surový román z obdobia II. svetovej vojny, bestseller aj v Česku. Kniha dychberúcim spôsobom snúbi krásu so škaredosťou. Kritika aj čitatelia oceňujú originálny poetický jazyk čerpajúci napríklad z laponského dialektu či tradície magického realizmu. Na veľtrh autorka príde predstaviť zbierku poviedok Sběratel dýmek, ktorá vyjde na jar. A ktorá nesmie v mojej knižnici chýbať.

Elina Hirvonen Az vyprsi cas

Určite si ale nenechám ujsť ani ostatných fínskych autorov, Elinu Hirvonen (Až vyprší čas), detektívkara Anttiho Tuomainena (Léčitel, Temný ako moja duša) a Johannu Sinisalo (Ne před slunce západem, Jádro Slunce). Zvedavá som aj na Bengta Pohjanena, pre mňa zatiaľ neznámeho autora, ktorý píše v dialekte meänkieli.

Zo známych mien zavítam aj na besedu s Josteinom Gaarderom, určite poznáte jeho román o dejinách filozofie s názvom Sofiin svět. Tvorba Kima Leineho ma zaujala na Severskom literárnom salóne a hoci som historický román Proroci z fjordu věčnosti zatiaľ neprečítala, myslím, že to bude nevšedná a výborná kniha. Islanďanka Yrsa Sigurdardóttir si ma detektívkou Poslední rituál naopak vôbec nezískala, ale novinka Pamatuji si vás všechny nepatrí do série s právničkou Tóry, takže jej dám druhú šancu. A samozrejme nesmiem vynechať Sjóna, tá jeho novela Měsíční kámen mala niečo do seba.

Ostatní autori budú pre mňa novinkou, ale aj o tom knižný veľtrh je. O spoznaní nových autorov a kníh. O to viac sa tam teším.

Stručný profil spisovateľov si môžete prečítať na skandinavskydum.cz. Takže nezabudnite, 12. až 15. 5. 2016 na pražskom výstavisku Holešovice.

. . .

Foto © Metafora, Niklas Lello, Carl Bergman WSOY, Marius Batman Viken, Ofer Amir WSOY, Eric Bleckert, Isak Hoffmeyer, Simon Klein Knudsen, Lars Myhren Holland, Sigurjon Ragnar, Katja Lösönen, Dagur Gunnarsson, Toni Härkönen, Tom Benjaminsen, Mia Carlsson, Caroline Andersson