Poznámka

Humbook!

Adamko je na taký festival ešte mladý, ja stará, ale vekovým priemerom sme tam zapadli. Reč je o Humbooku. Knižnom festivale určenom najmä mládeži, ale svoje si tam nájdu aj tí, čo už im pár rokov nie je -násť. Napríklad ja.

Popravde, ak by som bola teenager, tak tam nadšene behám od otvorenia až do záverečnej. Ak by som nemala Adamka, tak by som si z programu tiež vedela vybrať v ktorúkoľvek hodinu a nakoniec by som tam strávila celý deň. No s polročným bábätkom som prekvapená, že sme tam boli vyše troch hodín. Wow. Humbook aj Adamko prekonali moje očakávania.

Prišli sme zrovna keď začínala beseda Překladatelské oříšky, ktorá ma veľmi zaujímala. Ale bolo na nej plno a v celej miestnosti vydýchaný vzduch, nehovoriac o tom, že som na kraji, s batohom na chrbte a Adamkom pred sebou, trochu zavadzala. Tak sme len popozerali priestory, kde sa čo nachádza, Markéta (Svět podle Marillee) mala videoworkshop, vedľa sa robili sviečky, tetovalo a v stánku bola dlhá fronta. Batoh som zaniesla do auta a išla na besedu s v Vilmou Kadlečkovou, autorkou ságy Mycelium. Veľmi sympatická spisovateľka.

Chillout zóna bola stále plná, takže nehrozilo, aby som tam pustila Adamka a chvíľu si oddýchli. Workshopy boli nabité, fronta pri stánku nekonečná. Vlastne dobre že tak. Mala som VIP lístok a súčasťou balíčka bola aj zľava na eshop albatrosmedia.cz. 25 % a doprava zadarmo. Takže čo? Takže knižky Divotvůrce, Poušť v plamenech, Sníh nebo popel a Šest vran som si ešte ten večer objednala a prídu za mnou do Brna.

V pravej, najväčšej festivalovej časti sa dalo dýchať, takže som sa rozhodla ísť aj na besedu s Anitou Grace Howard. Adamko krátko predtým začal dávať najavo únavu, takže v aute som ho vymenila z ring slingu do nosítka, v ktorom sa mu spí pohodlnejšie a než sa do MeetFactory tých pár metrov vrátila, zaspal.

Čo bolo fajn, pretože Anita, hoci som žiadnu jej knihu nečítala a doteraz váham, či sa do nejakej vôbec pustiť, bola skvelá. Tak správne čudná a bláznivá. Veľmi sa mi páčila jej odpoveď o možnosti nesmrteľnosti. Prezradila tiež niečo málo o svojom hudobnom vkuse a čo počúva pri písaní. Záujemcovia môžu playlist nájsť na jej stránkach.

A skvelé bolo, že som sa konečne stretla s Terezkou z CooBoo (teresinha.cz), ktorej malá Ema tiež spinkala. Tie dve pohupujúce sa maminy s bábätkami v nosítku, na kraji, to sme boli my. Na záver besedy sa krstila Anitina novinka Krverůž. Potlesk Adamka prebudil, tak sme sa s davom dostali von. V aute dostal jesť a mohli sme sa vrátiť na besedu s Ladislavom Ziburom.

Ladislav Zibura je skvelý človek, ktorého už dlho sledujem na facebooku (@zibiq), pretože má správne postrehy zo života i svojich ciest. Bavila ma jeho kniha 40 dní pěšky do Jeruzaléma, ohromne som sa pred rokom bavila na prednáške z putovania po Nepálu a Číne (knižne vyšlo ako Pěšky mezi buddhisty a komunisty) a určite si nenechám ujsť  pripravovanú novinku Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii.

Tu ale musím povedať, že jeho vlastná prednáška bola lepšia. On je proste one-man komik, dokáže rozprávať vtipne, dlho, improvizovať. Formát besedy mi k nemu moc nesadol a sem-tam mi prišlo, že ten humor je silený. Ale mal veľa skvelých postrehov a myšlienok, a mladým ukázal, že svet nie je zlý. Takže, bavila som sa. Bavil sa aj Adamko, len som nemohla stáť na mieste, preto som chodila po kraji celej sály. No ďakujem slečne z organizačného tímu, že sa prišla spýtať, či nechcem stoličku.

Na záver som ešte prehodila pár slov so Zuzanou z Můj život mezi knihami, ktorú som zastihla s Wendy. Na chvíľu sa k nám pridala aj Dorota Noon, no my už sme boli na odchode. Poslednú besedu ani autogramiádu som nemala v pláne navštíviť, sama som prekvapená, že Adamko vydržal tak dlho.

Ubytovanie sme mali neďaleko MeetFactory, Silent Apartment with Parking. Konečne som sa poriadne najedla, konečne som si ponaťahovala chrbát a konečne som pozrela, čo ma vlastne čakalo v taške pre VIP vstup. Reading copy Dívka z inkoustu a hvězd, zápisník, nejaké záložky, už spomínaná zľava do Albatrosáckeho eshopu a druhá zľava na e-knihy (9 e-kníh za 99 Kč? Áno prosím, ďakujem, objednané!).

Bola som spokojná? Bola! A veľmi. Posledné týždne mám totiž niečo ako knižnú krízu. Síce čítam, ale len komiksy a nenáročné kratšie romány. No chýbal mi ten zápal ponoriť sa do poriadneho príbehu. Chuť otvoriť 300 stranovú knihu. A na Humbooku to prišlo. Samozrejme, pri Adamkovi sa tento plán ešte odkladá a keď pozerám do kalendára, tak ani najbližší týždeň sa neuskutoční, ale aspoň sa na to teším.

Áno, ľudí bolo veľa, priestory mohli byť vzhľadom na ich počet väčšie (ale zas MeetFactory malo takú správnejšiu atmosféru), dať stánok s knihami do miestnosti s besedami nebol úplne najšťastnejší nápad a vetranie by ocenil absolútne každý (možno i viac svetla). Ale! Po organizačnej stránke super, program nápaditý, pozvaný hostia výborní. A to je to najdôležitejšie.

Či prídem aj o rok záleží na Adamkovi. Ja dúfam že áno.

Vlastné selfíčko s Adamkom nemám, ale u @suzanne_a._white sme sa objavili v Instastories.

Poznámka

Pražský víkend

Adamko ma neprestáva prekvapovať. Ako sme sa len tešili, keď už sme autom išli bez jediného plaču, že budeme môcť jazdiť častejšie a pomaly aj dlhšie. A on tentokrát začal už v Brne plakať, ale tak, že to sme ešte nepočuli. Trikrát sme zastavovali, prebaliť, kojenie, ponosiť. Najťažšie je to na diaľnici, keď sa ani zastaviť nedá, odpočívadlo ďaleko. Zaspal až hodinu pred Prahou.

Do Prahy som išla na blogerskú merendu. Veľmi som sa tešila, pretože odkedy mám Adamka, strácam prehľad o aktuálnych knižných novinkách. A naviac je fajn občas zmeniť prostredie a ísť medzi viac ľudí.

Ubytovanie sme si našli na Žižkove v Trinity Residence, 20 minút od VinCaffé, kde sa blogerská merenda konala. Adamka nové priestory bavili, najmä sklobetónová stena oddeľujúca kuchynský kút od zvyšku miestnosti. Celý podvečer so záujmom všetko sledoval alebo sa váľal s nami v posteli. Už mu to ide fakt rýchlo, prejsť z jednej strany postele na druhú (asi tak nanosekundu).

V sobotu som po jednej vyrazila s Adamkom v šátku. Dovtedy nespal, takže som dúfala, že sa vyspí tam. A naozaj, než som vystúpila na poslednej zástavke, očká zatvorené a len som cítila jeho pravidelné dýchanie. Dokonca sme prišli včas! Usadila som sa v skvelej spoločnosti, pri stole so skvelou Bárou z Book Journal a Jakubom z @bookscalling.

Vendy a Olga nám predstavili novinky, ktoré vyjdú najbližšie mesiace v Albatrose. Adamka to muselo strašne moc zaujímať, pretože sa zobudil a tíško sledoval. Na záver pripravovanú knihu Kaziměsti predstavil autor Martin Bečan osobne. Tu ma trochu mrzí, že som nezachytila celé jeho rozprávanie, pretože Adamko sa začínal ozývať, tak som s ním išla na záhradku, aby sme nerušili. No ale knižku sme podpísanú dostali, takže ju určite prečítam.

Potom sa rozdávali darčeky a knižky, týmto ďakujem blogerke, ktorej meno mi vypadlo, za to, že mi doniesla pár na výber, pretože som zrovna Adamka kŕmila (z fľaše, taká odvážna, aby som kojila takto na verejnosti, nie som, naviac som nebola vhodne oblečená). Vybrala som si len jednu, predsa len toho času mám pomenej, ako ostatný blogeri. Za to celkom zaujímavú knihu Machinace od Hayley Stoneovej. Z nakladateľstva Plus, takže verím v kvalitku.

Domov sa mi ešte nechcelo ísť, ale manžel bol na blízku, takže za Adamkom, ktorému sa už prestávalo páčiť (tak ono tam bol aj celkom hluk a teplo) prišiel a bol s ním vonku na záhradke. Ja som sa ešte rozprávala s Alenou z hotcoffee.cz a najmä so Zuzanou zo suzannesworldofbooks.cz. Odchádzala som až o pol piatej, čo prekvapilo aj mňa.

S manželom sme si dali na byt prechádzku, cez Žižkovský tunel, čo Adamko opäť prespal. Tak sme už len nakúpili, na byte si dobrú večeru spravili a pozerali tretiu sériu Narcos. Ja som si zobrala do Prahy štyri komiksy a z toho tri úspešne aj prečítala.

V nedeľu nás trochu zradilo počasie, chcela som ísť ešte do ZOO, ale pršalo. No mám skvelých čitateľov blogu, dostala som tip na Národní zemědělské muzeum. A veru dobre tam bolo. Najmä pre deti, takže sa tam vrátime, až bude mať Adamko dva-tri roky. Nech si užije aj jazdu na malom traktorčeku a všetky tie interaktívne a hravé prvky, ktoré po múzeu boli. Som zvedavá na expozície, ktoré sa ešte len pripravovali.

Úplne top je záhradka na streche s voňavými bylinkami, včelími úľmi a úžasným výhľadom na celú Prahu. Dokonca je možnosť tam piknikovať. Adamko bol v nosítku u manžela a príjemne mu bolo, zaspal už pri druhej expozícií, trochu si pomrnčal, keď sme ho prehadzovali v aute do vajíčka, ale potom opäť spinkal až po Jihlavu. Prestávam jeho spánkovým potrebám rozumieť.

Na pol ceste medzi Prahou a Brnom, v mestečku Luka nad Jihlavou, existuje výborná reštaurácia Kolnička. Varia tak dobre, že sa oplatí zísť z diaľnice. My sme ju objavili vďaka Gastromape Lukáša Hejlíka, ktorú začínam mať čoraz radšej, pretože vďaka nej spoznávamé skvelé podniky i miesta.

A o štyri týždne opäť do Prahy. Bude knižný festival Humbook!

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Krst a autogramiáda knihy Rawmania

Pred týždňom som bola na jednej veľmi milej udalosti. Dozvedela som sa o nej len náhodou, pár dní predtým. V ten deň sme nemala zrovna nič na pláne, tak som Adamka naviazala do šátku, nepoznala som priestory Podnik café baru, tak nech tam neblokujem s kočíkom, a vyrazili sme.

A bolo to celé veľmi fajn. Barbora bola milá a vysmiata, atmosféra pohodová, ponúkané dezerty a chuťovky výborné. Knižku som si samozrejme kúpila, dala podpísať a už z nej doma skúšam. Niektoré recepty zaujali viac, niektoré menej. Raw u nás nejde nejak moc, ale na oživenie jedálnička, prečo nie? V podobnom duchu nabáda aj autorka. Nájsť si to, čo každému vyhovuje, nedržať sa 100 % nejakých pravidiel na úkor pohodlia či spokojnosti.

Tak si tu chcem uchovať, v podobe pár fotiek, spomienku na toto pekné popoludnie a možno i dať niekomu tip na zaujímavú kuchárku.

rawmania.cz

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Prečítané leto

Počasie nás už pár dní uisťuje, že leto je naozaj tu. Ešte pár dní a pre deti bude to bude oficiálne. Skončí škola, začnú prázdniny, dva mesiace voľna. Leto nemusí znamenať len týždne ničnerobenia, okrem výletov, turistiky, návštev starých rodičov či cestovania je to skvelý čas na knihy. Najmä ak máte deti. Ak vás nenapadá, čo s detičkami čítať, je tu Prečítané leto. Čo to je?

„Prečítané leto je tu na to, aby ste si s deťmi cez leto poriadne oddýchli, no zároveň aby sa ich hlavičky neprestali učiť nové veci. Juhu! Tipy na dobré knižky, ktoré si zo sebou brávajte na kupko, do mesta a podobne, ale i jednoduché hry pre rodičov bez prípravy.“

Aké sú témy na jednotlivé týždne?

  1. Knižka o prázdninách
  2. Knižka o rastlinách
  3. Knižka o starých rodičoch
  4. Knižka o rukách
  5. Knižka o tme
  6. Knižka o pečení
  7. Knižka o vode
  8. Knižka o zvieratách
  9. Knižka o písmenkách

Je jedno, či každý týždeň prečítate knihu jednu alebo tri. Či budú v slovenčine alebo češtine. Či budú nové, staré, kúpené, z knižnice alebo rodinný klenot. Čítanie má byť hlavne zábava.

Keďže sa mi pred troma mesiacmi narodil syn, toto leto budem čítať s ním. Respektíve zaňho. Jemu. Už pomaly vyberám, do čoho sa pustím. Chodím okolo jeho knižnice, ktorá začína byť podozrivo plná a premýšľam, čo z toho sa hodí do prvej témy. Prázdniny? To je Tučniak Pigi na výlete. Ale to prečítame raz-dva. Ešteže Příhody Tappiho ze Šeptajícího lesa majú ten správny prázdninový nádych a vydržia nám niekoľko dní.

Téma o rastlinkách mi dáva zabrať a trošku sa hanbím, že doma žiadnu knihu pre deti nemáme. Musím napraviť. V treťom týždni je to ale jednoduché. Lumír včelaří! Tento medvedík má šikovnú babičku, ktorá mu pomáha so spracovaním medu. Knižka je nádherná a pre deti veľmi poučná. Záludný je aj štvrtý týždeň, no rýchlo si spomínam na Montessori knižky, ktoré mi dnes prišli, tam istotne niečo nájdem.

A to je len prvý mesiac. Čo nakoniec budeme čítať, ako čítame, aké ďalšie knihy na danú tému som objavila… to všetko vám budem postupne celé leto na blogu predstavovať. A nie iba ja. Sledujte facebook stránku Prečítané leto pre najviac noviniek a tiež tipy od partnerských blogerov. Nie je ich málo a oproti mne sú to už skúsení rodičia. Nevynechajte tiež krásny web, kde nájdete infografiky s hrami i knižkami.

No skrátka, toto leto sa s deťmi rozhodne nudiť nebudete. 

Poznámka

Svět knihy s Adamkom

Keď sa nad tým spätne zamýšľam, je vlastne úžasné, že som na knižnom veľtrhu bola aj tento rok. Samozrejme som si ho nechcela nechať ujsť, najmä keď ten istý víkend sa konal aj festival mini. Lenže so šesťtýždňovým bábätkom sa nedá ešte veľmi plánovať. Vôbec sme netušili, čo s ním zmena prostredia spraví.

Preto som si nedávala žiadne ciele. Program som raz pozrela, pár vecí ma zaujalo, ale bolo mi jasné, že nič z toho nestihnem. Tento rok som poňala nákupne a ako príjemný bonus som brala, ak by som stihla v piatok Severský literární večer v Lapidáriu. Takže nečakajte žiaden dlhý report podobný minuloročnému (klik!), aký bol veľtrh úžasný, koľko autorov som stretla a na akých besedách som sedela.

V areály výstaviska Holešovice sme s Adamkom a manželom strávili dohromady ani nie tri hodiny. V piatok a v nedeľu. Za ten krátky čas by som k veľtrhu poznamenala:

  • Rozšíriť priestory bol skvelý nápad, napríklad Lapidárium je krásne miesto na komornejšie besedy.
  • Stan malých nakladateľov ohromne chválim.
  • Stánky s jedlom a nápojmi pred hlavnou budovou tiež výborný nápad.
  • Vydýchaný vzduch vo vnútri asi netreba komentovať, ale bol to jeden z dôvodov, prečo sme v nedeľu ostali tak krátko.
  • Oproti minulému roku sa prakticky nič v priestore nezmenilo. Okrem stánku #ReadNordic v strede, ktorý nahradil iný, popravde vôbec netuším aký, nezaujal. Inak som nezaznamenala v stánkoch žiadne zmeny, tuším boli i mnohí na rovnakých miestach.

PIATOK

Ísť s Adamkom na besedu v čase, kedy chodí spávať, mohlo dopadnúť buď skvelo (proste to celé prespí) alebo úplne katastrofálne (bude plakať tak veľmi, že to na apartmán otočíme ešte na parkovisku).

Dopadlo to 50:50. Prišli sme, pri aute som si ho uviazala do šátku, tam sa mu predsa vždy páči a išli do Lapidária. Pred vstupom začal plakať. Tak sme v kočíku prebalili a znova do šátku. A opäť plač. Späť do kočíku a kľud. Asi nechcel na besedu. Ja som teda išla a manžel vonku kočíkoval. Po štvrť hodine ma výčitky vrátili von, ale Adamko bol spokojný, tak som sa vrátila. Po hodine začal byť hladný. Mali sme nachystanú fľašku, ale tú veľmi nechcel. Pán je gurmán, predsa nebude piť z fľašky, keď má maminu. O štvrť na deväť sme sadli do auta (tam so samozrejme pospal) a vrátili sa do apartmánu.

Na Adamka bolo neskoro, je to jeho spánkový čas. Zvyknutý na ticho, prítmie a že zaspáva na mne, nie v kočíku. Stihla som aspoň prvú časť s Tuomasom Kyröm, Fridou Nilsson a Riikkou Pelo. Obe fínske knihy mi podpísali autori i prekladateľky. A moja mama, ktorá do Prahy prišla tiež, mi dala podpísať po druhej časti ďalšie tri knihy a na druhý deň aj Adamkovi detskú knihu Gorila a ja. Frida Nilsson sa totiž akosi vytratila, kým som sa bavila s Emou Stašovou. Takže za mňa spokojnosť a Adamko má prvú knižku s autogramom. S knihomoľstvom začína dobre.

NEDEĽA

V nedeľu sme očakávali menej ľudí, dokonca i vstupné bolo za polovicu. Manžel dúfal, že areál prejdeme za hodinu, čakala nás ešte cesta do Brna. Radšej dostať časový, ako finančný limit, že áno. I tak som chcela navštíviť iba pár stánkov a úprimne ma nelákalo prejsť všetko.

Hneď na úvod som nemohla vynechať stánok Škandinávskeho domu. Mala som vyhliadnutú poviedkovú knihu Cestovat nalehko od Tove Jansson, autorky Mumínkov. Ešte ju mali. Potom sme s manželom a Adamkom spiacom v šátku zamierili do ľavého krídla. Argo – Host – Paseka. Jediné tri nakladateľstva, ktoré sme navštívili a kúpili tam vybrané knihy. Prevažne detské pre Adamka. Napríklad Tappiho dobrodružstvách i krásne ilustrované príbehy Podzim, Zima a Noc od Rotraut Susanne Bernerovej.

V pravom krídle sme zamierili do priestorov Albatrosu. Nakoniec sme odchádzali bez knižky, ale po veľtrhu som na mnohé doporučenia dokupovala novinku Justýnka a asistenční jednorožec z tohto nakladateľstva. Adamkovi sa nepozdával hluk v tejto časti, tak sme radšej išli.

Naozaj veľmi chválim stan malých nakladateľov. Boli tam tri úžasné nakladateľstvá, Labyrint, Baobab a Meander, ktorých knihy by som rada videla v Adamkovej knižnici. Prvé kúsky sme mu už kúpili. Rozhodne vám odporúčam popozerať ich tvorbu, ak máte deti.

Za hodinu sme mali prejdené, domov som si niesla päť kníh, Adamkovi sme ich vybrali pätnásť. Dobré skóre za tak krátky čas. Som zvedavá na budúci rok, to už by sa aj nejaká beseda mohla stihnúť. Ale všetko záleží na Adamkovi, ako sa bude jemu chcieť. Ja mám ohromnú radosť že som sa na veľtrh dostala, kúpila viac kníh, ako bolo v pláne, že Adamka zmena prostredia veľmi nerozhodila a že čo sa týka akcií po šiestej-siedmej večer, tak tie budem musieť ešte nejakú dobu vynechávať.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Severský literární večer

Hádam, že žiadnemu knihomoľovi neušlo, čo sa koná budúci týždeň. V štvrtok začína v Prahe knižný veľtrh Svět knihy! Knižné Vianoce, sviatok pre všetkých, ktorí sa nevedia dočkať nových kníh, autogramiád, besied, stretnutí s autormi a ďalšieho knižného programu.

Svět knihy som si užila minulý rok, kedy bol hlavnou témou Sever. O mimoriadne vydarenom ročníku, kde som od rána do večera strávila celé štyri dni a dokonca som bola pozvaná na besedu Blogeři doporučují severskou literaturu, si môžete prečítať v mojich reportoch.

Tento rok bude iba nakupovací. So šesťtýždňovým bábätkom v kočíku sa chceme vyhnúť najväčším davom v piatok a sobotu. Vtedy je problém prejsť z jednej strany na druhú a vzduch býva občas nedýchateľný. Naopak nedeľa bola pred rokom veľmi pohodová, uličky prázdnejšie, ľudí pomenej. Ideálne pre nás.

No Skandinávsky dům ma na jednu akciu predsa len nalákal. Ako inak severskú. Nie som si istá, či ju naozaj stihnem, nakoľko práve v piatok do Prahy prídeme (v sobotu budeme na festival mini) a s Adamkom sa zatiaľ veľmi plánovať nedá. Ale ak všetko dobre dopadne, o siedmej večer prídem do Lapidária na Severský literárny večer.

Dve hodiny, šesť hostí. Tešiť sa môžeme na autorov, ktorých knihy už nejaký ten mesiac môžeme čítať ale i autorov, ktorých knihy ešte len vychádzajú. Sú to autori kníh pre deti i dospelých. Prídu Tuomas Kyrö (kniha Mrzout mu vyjde čoskoro v Argu), Frida Nilsson (Gorila a já, Piráti z Ledového moře), Riikka Pelo (román Náš všední život vychádza v týchto dňoch), Selma Lønning Aarø (Už budu!), Alen Mešković (Ukulele Jam) a Marit Reiersgårdová (nedávno vyšla detektívka Závěje).

Besedy doplní scénické čítanie úryvkov v podaní herečky Márie Jansová a samozrejme bude i autogramiáda. Tak si poznačte a príďte aj vy. Budúci týždeň, v piatok 12. mája, 19:00 prvá časť, 20:00 druhá časť, Lapidarium Národního muzea. Všetko podstatné nájdete aj na skandinavskydum.cz. A možno sa uvidíme.

Poznámka

Patrick Ness v Brne

Nie že by som patrila k skalným fanúšikom (zatiaľ som prečítala iba jednú knihu, takže možno sa to po ďalších zmení), ale príležitosť stretnúť spisovateľa, nechať si podpísať knižku a prísť aspoň na krátku besedu, to som si nemohla nechať ujsť. Obzvlášť, keď už deň predtým čítate v skupinke Knižných blogerov, ako je Patrick Ness neskutočne sympatický, veselý a milý.

A on taký naozaj je. Vidno, že fanúšikov stretáva rád, rád sa s nimi odfotí alebo len prehodí pár slov. Vtipkuje, usmieva sa, hovorí o svojich knihách. Skutočne radosť stretnúť takého autora.

V Brne pobudol krátko, beseda bola len taká „na stojáka“. Ale knižky podpísal každému. Bolo mi potešením Patricka Nessa stretnúť osobne a získať 59. podpísanú knihu do mojej knižnice. Som zvedavá na filmové spracovanie Volání netvora, ohlasy sú zatiaľ výborné (73 % na ČSFD, 75 % na IMDB). Rada by som sa časom dostala aj k ďalších jeho knihám, hoci teraz už to nebude pre mňa prioritou.

Ďakujem Slovartu a všetkým ostatným, ktorí sa pričinili o jeho návštevu v ČR i na Slovensku.

Pokračuj v čítaní