Poznámka

Najlepšie knihy pre deti okolo prvého roka

Začali to Leporelá pre najmenších, pokračovali Leporelá pre malých-väčších drobcov. Je na čase pokročiť a ukázať knihy, ktoré zaujímajú ročného Adamka. Väčšina ho baví už pár mesiacov, niektoré dostal len nedávno k narodeninám, no úspech bol okamžitý. Toto sú knihy, ktoré idú takmer každý deň, dookola, Adam po nich siaha sám, podáva mi ich, niektoré už dosť dobre pozná a vie, čo bude nasledovať na ďalšej strane.

Ranný rituál začal nenápadne. Nová spálňa, nový nočný stolík so zásuvkou. Uložila som si doň veci. Prišiel Adamko, veci vyhádzal a každým dňom som sledovala, ako doň pribúdali tie jeho. On totiž rád otvára, čo sa otvoriť dá a rád vkladá predmety. Do košíkov, hrncov i zásuviek. Tak sa z môjho nočného stolíka stal Adamkov. Má tam aj dve knihy a takmer každé ráno, keď zlezie z našej postele, zásuvku otvorí a knihy mi podáva. Svojtovská MiniPÉDIA Louka a najnovšie i Kdo je v zoo, Miffy? Podľa mňa ich pozná už naspamäť. Ja určite, viem otáčať stránkami a hovoriť o obrázkoch bez toho, aby som na ne pozerala. V rannom neprebudení je to užitočné.

Takže MiniPEDIE u nás vážne idú. Prvá bola Telo, odvtedy pribudli tri ďalšie a ja vážne uvažujem ešte aspoň nad jednou. Adam tieto knižky miluje. Najviac. Neexistuje deň, aby aspoň do jednej nepozrel. Dobrá práca Svojtka! A prosím, povedzte mi, že to baví aj dvoj-trojročné deti. To mu kľudne dokúpim aj viac ako jednu. Však Svojtka ich má na výber takmer tridsať.

Velká kniha zvuků v lese nás zachraňuje najmä v aute. Ukazujem na zvieratká a počúvame, aké zvuky vydávajú. Adam sa im smeje alebo spozornie. Zabaví ho dlho a do auta je to vážne poklad. Vydalo opäť Svojtka. Musím zohnať aj nejakú v menšom formáte na cestovanie vlakom alebo do lietadla. I keď kto vie, či spolucestujúci budú mať záujem počúvať zavíjanie vlka.

Rok v lese je bez debaty, proste najkrajšie leporelo. Na fotke mi ešte chýba Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče, pretože kto vie kam ju Adam zrovna schoval. Na farme je novinka, dostal ju nedávno k narodeninám. Knižku ilustroval Axel Scheffler, o tom som básnila nedávno pri knižke Dráček ZOG a princezna REBELKA. Potom som jeho meno uvidela na tejto novinke (opäť Svojtka), tak nebolo nad čím váhať. Učím Adama o farme. Zas nech nie je úplne mestský.

Barvy od fínskej ilustrátorky Aino-Maija Metsola vydal Baobab, Zvířata ilustrátorky Fiony Powers sú zo Svojtky. Obe super, na rovnakom princípe. Kontrastné, jednoduché a s okienkami na každej strane. Baobab má ešte Počítaní (ale vypredané), Svojtka má tiež Barvy (no prišlo mi zbytočné ich kupovať, keď máme tie Baobácke). Knihy sú krásne, okienka bavia mňa i Adama. Baobab ale má u mňa o hviezdičku viac. Chystám článok, kde obe porovnám, no odporúčam ich už teraz.

Petr Horáček. Odkedy som ho objavila (=odkedy mi Vik z Čítajme si spolu alebo Alžbeta z Malý pampúch o ňom povedali), neviem sa zastaviť a postupne kupujem ďalšie a ďalšie. Angličtina mi nevadí, aj tak sa ju Adam raz musí naučiť. Time for Bed, Choo Choo a Strawberries are red sú úžasne ilustrované leporelá s pevnými stranami s rôznymi výrezmi a detailami. Husa Líza je v češtine (vydáva Portál), máme ju doma od pondelka a už sme ju prečítali niekoľkokrát. Akurát ju nenechávam Adamkovi voľne na poličke, pretože strany sú klasické a mohol by ich roztrhnúť. Z veľkých kníh má ešte Dlouhu cestuSuzy Goose and the Christmas Star, ale na tie príde rad až o pár rokov.

Veršované znakování je kniha skôr pre mňa. S Adamkom znakujeme a v knihe beriem inšpiráciu na ďalšie znaky. Básničku o spinkaní poznám naspamäť. Knihu odporúčam preto, lebo veľa rodičov o znakovaní s počujúcimi, no ešte nehovoriacimi kojencami a batoľatami nikdy nepočulo. Pritom je to úžasný spôsobov, ako sa dohovoriť s dieťaťom aj keď ešte samo nehovorí. Naučiť sa rozprávať trvá dlhšie, než vedieť ukazovať. Aj pápá je znak, no ukazovať môžete bežné predmety, jedlo, zvieratá, dokonca i pocity a činy. Niektoré deti to zvládnu rýchlejšie, niektoré pomalšie. Vývoj reči znakovanie nebrzdí, skôr naopak, podporuje, pretože s dieťaťom viac komunikujete. Adamkov prvý a doposiaľ najpoužívanejší znak je mliečko. Vždy za mnou príde, ukáže a ja viem, že práve chce kojenie. A už začína chápať a sem-tam i opakovať aj ďalšie znaky.

V jednej zásuvke v izbičke má malé leporelá, no baví ho iba jedno z nich. Asi preto, že je to jediné typické rozkladacie leporelo. A text sa rýmuje, takže čítanie je zábavnejšie. Volá sa Když má bobr dobrý den a nakladateľstvo Fragment ho vydalo dobrých pár rokov dozadu.

O knižke V lese pripravujem samostatný článok, kde vám ju nafotím. Je to parádna 3D kniha, na každej strane sa do priestoru otvorí jedno zvieratko. Preto ju zatiaľ nedávam Adamkovi do rúk, inak by ju hneď zničil. Ale ukazujem mu ju často a vždy keď naňho nejaké zvieratko vykukne, smeje sa. Ak ho doprovodím zvukom, radosťou div že nevýska. Najviac zbožňuje bzz bzzzz a hu húúúú.

Jak to žije na záhradě a Čo sa deje v noci sú obe Svojtkoviny a obe s vyklápacími oknami. Strany nie sú pevné ako u MiniPÉDII, takže opäť, nenechávam Adamkovi voľne prístupne na jeho poličkách, ale prezeráme ich spoločne a potom odkladám do knižnice, kam nedočiahne. Obe knihy má rád, ale ešte pri nich nevydrží tak dlho, ako u ostatných spomínaných. Príde mi, že je tam toho naňho až príliš veľa na malom formáte. U veľkoformátových leporel mu detailné obrázky toľko nevadia. Tu ho bavia najmä tie schované čast, pretože samozrejme sa dajú vyklápacie prvky chytiť a to je ohromne zaujímavé ich ťahať a otáčať nimi.

A na záver ešte jeden český počin. Veselá záhradka od Jiřího Suchého s ilustráciami Rudolfa Lukeša. Milé, vtipné, hravé a veselé. Krátke texty, výrazné obrázky. Za nás ideál.

Ja myslím, že na jednoročné dieťa je to celkom slušný výber. Sama som prekvapená, ako sa to ustálilo. Na poličkách mal kníh oveľa viac, ale stačilo niekoľko dní a bolo jasné, ktoré berie stále do ruky a ktoré si vôbec nevšíma. Tie mu z času na čas ukážem, pozrieme si ich, zaujmú, ale potom ich môžem opäť schovať, on radšej tie svoje.

Aké knihy bavili vaše deti, keď mali jeden rok?

Poznámka

Dejiny Európy v komikse

Dejiny mám veľmi rada, považujem za celkom dôležité sa orientovať aspoň v základných a tých najdôležitejších historických okamihoch, a celkom ma hnevá, že o niektorých udalostiach viem veľmi málo. Na gymnáziu som mala šťastie na skvelého učiteľa, ktorý dokázal dejepis podať naozaj pútavo a bavil nás takmer všetkých. A zároveň viem, že takých je málo. I preto chápem, že pre mládež môže byť tento predmet nuda a ak nenarazia na zapáleného vyučujúceho, ktorý nehrotí dátumy, no radšej vypichne zaujímavosti, tak sa niet čo čudovať, že o vlastnej histórii vieme tak málo.

Cestou, ako sa zaujímavo dozvedieť o dejinách môžu byť aj kniha. Komiksová! Pretože komiks mladšie ročníky baví rozhodne viac, než suchopádny výpis toho, kedy sa čo stalo, sem tam preložený dobovými obrázkami.

Vít Haškovec a Ondřej Müller napísali, a šesť ilustrátorov nakreslilo Malované dějiny Evropy. 80 komiksových príbehov, ktoré čitateľa prevedú od praveku až po veľký hadrónový urýchľovač.

Kniha je rozdelená na osem častí (pravek, doba prvých poľnohospodárov, doba bronzová a prvé civilizácie, antika, stredovek, na prahu novoveku, novovek a 20. storočie). Vypichnuté sú tie najdôležitejšie objavy, osobnosti, udalosti i bitky. Je ich veľa, určite mnohé chýbajú, ale na všeobecný prehľad je ich tak akurát.

Veľmi sa mi páčilo, že bol kladený dôraz na množstvo objavov a vynálezov, vlastne i celkový rozvoj v období mieru a naopak úpadok vo vojnových časoch. Samozrejme, je to logické, keď sa bojuje a ľudia sú radi, že majú čo jesť a prežili ďalší deň, na nejaký pokrok neostáva veľa príležitosti. Je ale skvelé, že sa to zdôrazňuje. Mier prospieva objavom!

Čo sa mi nepáčilo, sú ilustrácie v období antiky. Každú epochu stvárnil iný umelec a teda sa líšia. Je to skvelá myšlienka a opticky to výborne odlíši jednotlivé doby. Avšak antika mi príde veľký krok vedľa. Až príliš v nej dominuje čierna a pôsobí ponuro a temne. Pritom to bola doba významných objavov, na ktoré sa neskôr naviazalo a vzdelaniu priala.

Malované dějiny Evropy sú určené čitateľom od približne desiatich rokov. Príbehy sú krátke, podnecujú ďalší záujem a kde sa to hodí, nechýba humor. Obzvlášť v praveku je ho veľa. Prvá časť ma bavila najviac a má aj najpríjemnejšie ilustrácie.

Autori sa nevyhýbajú ani temným rokom a sem-tam sa nájdu narážky, ktoré pochopia skôr dospelí. U mladších čitateľov odporúčam prítomnosť rodiča, aj kvôli prípadným otázkam, ktorých by som ja rozhodne mala nespočet. Kniha má veľký potenciál, aby v deťoch vzbudila záujem o históriu.

Tým, že príbehy sú iba na dve strany, dá sa k nim kedykoľvek vrátiť, alebo ich čítať na preskáčku. No minimálne pri prvom čítaní odporúčam postupovať od začiatku, pretože predsa len, sú to dejiny, každá udalosť ovplyvnila budúcnosť, takže to potom dáva väčší zmysel.

Ak si odmyslím tmavé stvárnenie antiky, vlastne ani nemám knihe čo vytknúť. Možno bude niekto bojovať s menšími písmenkami, no to je už údel komiksu, ktorý sa snaží na malom priestore priblížiť veľa tak, aby to dávalo zmysel. A chýbala mi tam aspoň zmienka o Kleopatre.

Inak čo do rozsahu, vybraných udalostí, stvárnení… všetko na jedničku. V podobnom duchu by sa mali niesť aj Obrázky z českých dějin a pověstí, ktoré mám v pláne naštudovať. O českej histórii toho veľa neviem a kým Adamko nastúpi do (pravdepodobne českej) školy, nebolo by od veci doplniť vzdelanie.

4/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Veľká kniha pre malých záhradkárov

Som záhradkár-amatér, ale baví ma to. Síce tomu nerozumiem, ale mám radosť, keď máme domáce jahody a cherry rajčiny. Takže využívam toho, že máme záhradu a najnovšie i zvedavé dieťa, a aj tento rok sa púšťam do sadenia. S knihou Velká kniha zahradničení pro děti sa konečne nebudem báť ani ďalších druhov.

Ona je síce pre deti, ale ja by som ju bez obáv odporúčala aj mestským dospelákom, ktorí to so sadením nemyslia úplne vážne, ale niečo málo by predsa len chceli. Len nevedia ako, lebo im to v detstve nikto nevysvetlil. Sadenie totiž nie je len tak, vezmem hlinu, hodím do nej semiačka a o pár týždňov sledujem, čo vyrastie. Teda, možno to občas vyjde, ale pre väčší úspech je dobré poznať pár pravidiel.

A presne tie sú v jednoduchej forme v knižke Velká kniha zahradničení pro děti. Kedy sadiť, čo sadiť, ako, či presádzať, čo sa s čím má rado, čomu sa naopak vystríhať. A popritom zaujímavosti a ďalšie nápady pre deti. Ako sa starať o vtáčikov v zime, ako postaviť prístrešok, na čo je dobrá levanduľa, ako na kompost alebo ako pozorovať nočnú záhradu.

To všetko rozdelené v štyroch ročných obdobiach a hravom grafickom spracovaní. Kniha je rozmerom veľká, počtom strán tak akurát necelá stovka. Texty na stranu málo, udrží pozornosť detí i nedočkavých rodičov. Na záver užitočná trojka dodatkov. Aké nástroje sa hodia, ako si záhradu rozvrhnúť a kalendár malých záhradkárov.

Jedna informácia ma mimoriadne zaujala. V časti, kde sa spomína uchovanie hríbov je poznámka: „nezapomente se zeptat vašeho lékarníka, nebo jiného odborníka, zda houby, které jste nasbírali, jsou jedlé…“ O tom, že by sa v hríboch vyznali aj v lekárni počujem prvýkrát (viem, že v niektorých múzeach mávajú v sezóne odborníkov), alebo ide o nepresný preklad.

Mimochodom, vedeli ste, že keď zasadíte avokádovu kôstku, tak v našich končinách z nej vyrastie iba dekoratívna rastlina? Na to, aby plodila ovocie, potrebujete tropické podnebie a 5 rokov. To mi vysvetľuje, prečo avokádo stále kupujeme a nemusím čakať na zázrak.

Ozaj, skúste zasadiť kukuričný klas a pravidelne zalievať. Vraj by z neho mal byť kukuričný stromček. To budem musieť niekedy vyskúšať.

Velká kniha zahradničení pro děti je nádherná publikácia, ktorá by nemala chýbať v detských knižniciach. Nemusíte mať ani záhradu, na malú záhradku stačí aj balkón alebo parapetka. S deťmi si užijete veľa zábavy a určite ich to bude baviť. Tie väčšie to už zvládnu aj samé a vy môžete len s hrdosťou sledovať, aké dobroty vypestovali.

Jediné drobné mínus je písmo, na ktoré som si dlhšie zvykala. Ale zvykla som si. Je také až priveľmi hravé, ale zas, je to kniha pre deti. Inak nemám jedinú výtku, sama som sa veľa naučila a ešte ju nejedenkrát prelistujem. No a o dva-tri roky poputuje do Adamkových rúk a snáď z neho vyrastie šikovnejší záhradkár, ako som ja. Základ dostane dobrý.

4,5/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Práh.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Tati? A čo ak…

Mám veľmi rada knihy, kde je na malom priestore vyjadrené veľa. A je jedno, či sú to knihy populárno náučné, beletria pre dospelých alebo knihy pre deti. Co mi řekl táta je jednou z nich. Kupovala som ju manželovi k narodeninám. V prvom momente ma zaujala jednoduchými ilustráciami. V druhom menom malého chlapčeka. Adamko. Dokonalé.

O to väčšiu radosť mám, že sa kniha manželovi úprimne páčila.

Adamko stojí so svojim tatinom na pláži. Pozorujú lastovičky. „Letia až na druhý koniec sveta,“ hovorí tatino Adamkovi. „Mohol by som sa dostať tiež tak ďaleko, až budem veľký?“ pýta sa Adamko. „Určite, a možno i ďalej,“ povzbudí otec syna.

Týmito vetami začína kniha. Následne Adamka prepadnú oprávnené obavy. Čo ak bude fúkať, alebo ho postriekajú vlny, dostane strach, zablúdi, bude sa nudiť, narazí na širokú rieku, bude úplne sám alebo tam naopak bude veľa ľudí? Obáv je veľa, no láskavý otec má vždy odpoveď. Odpoveď, ktorá pohladí srdce, Adamkovi dodá odvahu a zároveň mu dovolí byť sám sebou.

Krátky text, jednoduché ilustrácie a tak veľa múdrych slov. (No dobre, to s preskakovaním rieky stojí za zváženie.) Stručné a výstižné.  A úplne najviac si deti knihu užijú, ak im ju bude čítať otec. Bol by v tom čert, aby táto kombinácia nepomohla deťom prekonať svoj strach a samých seba.

Najviac sa mi ale páči odpoveď „buď statečný, ale nestyď se za slzy.“ Áno, áno, áno. Dovoľme deťom plakať a prejaviť emócie, nechcime po nich, aby všetko zvládli s úsmevom na tvári, len aby sa nepovedalo, že sú neposlušné alebo preto, lebo „veľkí chlapci predsa neplačú“.

Od Astrid Desbordes a Pauline Martin nejde o jedinú knihu. V českom preklade vydala Axioma celé trio a Co mi řekl táta je poslednou z nich. Takže ešte musím doplniť knižnicu o Mám tě ráda, ktorá je o každodenných okamihoch medzi maminkou a dieťaťom, a Mám tě rád, sestřičko. To ak by mal mať raz Adamko súrodenca.

5/5

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Obrázkové rozprávky pre malých i veľkých rozprávačov

Pred dvoma mesiacmi som chválila veľkoformátovú obrázkovú knižku Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče, dnes tu mám podobný titul. Avšak tentokrát nie je o meste, ale o rozprávkach. Volá sa Velká knížka POHÁDKY pro malé vypravěče a pre tých, ktorí nechcú čítať celú recenziu prezradím, že nás s Adamkom nadchla rovnako, ako PRAHA.

Velká knížka POHÁDKY pro malé vypravěče obsahuje šesť klasických rozprávok (aj keď sa priznám, že tú O statečném krejčíkovi som buď nepoznala vôbec, alebo poznala v detstve a dočista na ňu zabudla). Každá dvojstrana je obrovská ilustrácia na motív rozprávky.

Tentokrát nechýba ani text rozprávky, ale je len drobný, skrátený a slúži skôr ako barlička pre rodičov, než že by tie malé písmenka zvládli čítať prví čitatelia. Pre nich sú určené obrázky. Okrem spomínanej rozprávky sa dajú objaviť desiatky ďalších príbehov. To priam láka vymýšľať si príhody nové a vlastné.

Opäť je to knižka, ktorá zaujme široké spektrum malých čitateľov a baviť bude istotne zopár rokov. My si s Adamkom zatiaľ iba ukazujeme, kde sa čo nachádza, kto čo robí a kde sa nachádzajú prekvapenia, ktoré do príbehu úplne nezapadajú. A že ich je!

Páči sa mi aj farebné ladenie, každá rozprávka má svoje. Ružovo-magentová Šípková Ruženka, svetlý žlto-zelený statočný krajčík, tmavo zelená perníková chalúpka, svieža jarná Červená karkulka či do modra vedená Snehulienka a sedem trpaslíkov.

V poslednej rozprávke si deti dokonca môžu precvičiť počítanie do sedem a narátať sedem tanierikov, sedem čiapok, sedem pohárikov, sedem košieľok, sedem periniek, sedem stoličiek… A počítať ďalej, žabky, myšky, kvietky, vtáčiky, balóniky, stromy… A matematická môže byť aj rozprávka o Šípkovej Ruženke. Koľko ľudí spí? A koľko ruží vyrástlo okolo hradu? Koľko jabĺčok sa vysypalo z košíka? No skrátka, pri každej rozprávke sa dá nájsť pri každom listovaní niečo nové.

Kniha má veľmi pevné a tvrdé strany, už dva týždne úspešne odoláva Adamkovej zvedavosti. Knihu mu nechávam voľne dostupnú a musím povedať, že (zatiaľ) je stále ako nová.

Knižka nenadchne asi iba rodičov, ktorí chcú deťom ukazovať čo najreálnejšie obrázky. Draci hrajúci tenis na dvoch kopcoch sa vymykajú snáď všetkému. Ale ak sa nebránite bláznivým nápadom, Velkú knížku POHÁDKY pro malé vypravěče si maximálne užijete. Ja ju zaraďujem k našim najobľúbenejším.

4,5/5

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Čarovná dvojica

Začínam byť trochu sklamaná z detských riekanok a rozprávok. Obzvlášť tých slovenských. Čím viac ich teraz Adamkovi čítam, nie iba tie moje tradičné a obľúbené, ale aj úplne nové, tým častejšie krútim hlavou. Napríklad riekanka, ktorá končí drsne aj pre dospeláka. Tá o slimáčikovi máčikovi, ktorého chcú upáliť vo vlastnom domčeku. Tú v pôvodnej verzii poznať nemusí.

Alebo Žirafia mama a iné príbehy. Alexandu Salmelu mám ako autorku veľmi rada, no toto ma väčšinou nebavilo. Niektoré príbehy boli fajn, ale nakoniec som bola rada, že som knihu iba požičala z knižnice a nekupovala. Dúfam, že Mimi a Líza nesklamú.

No a do tretice je tu Čarovná dvojica. To teda priznám, že kniha prišla Adamkovi na recenziu, sama som ju nepoznala. Vyberám si knihy, ktoré ma zaujmú a predpokladám, že ma budú veľmi baviť, pretože výber je veliký, tak prečo strácať čas nezaujímavými titulmi. A Čarovná dvojica sa tak javila.

Vyzerala zaujímavo dokonca aj po prvých stranách. Nadšene som si hovorila, aký milý spôsob rozprávania, akoby si babička vymýšľala rozprávku a hovorila ju svojmu vnúčikovi. Také osobné a detské.

Lenže ako dej postupoval, tým častejšie som krútila hlavou. A to som bola iba v prvej časti, kniha má dve. Sem-tam ma zarazili chyby, rozhodne by ešte jedno redakčné čítanie prospelo. Ja sama mám s chybami problém, robím ich často a veľa prehliadnem, takže keď v knihe narazím na niekoľko, už je to celkom vážne. Celé to zaklincovala jedna veta na šesť riadkov, čo je dosť veľké sústo aj pre dospeláka, nieto ešte pre detského čitateľa. Si myslím. Dlhých viet, ktoré sa čítali zložitejšie bolo viac. Celkom by ma zaujímalo, či to osem-deväť ročné deti zvládajú čítať alebo im robia problémy.

Druhá vec bolo niečo, čo som si osobne nazvala ako umelé vstupovanie do deja. A tým sa končí piata rozprávka. O tom sa, deti, dozviete v ďalšej rozprávke. Pýtate sa, deti, ako mu držali? Len tak, samy od seba – veď v rozprávke je všetko možné, no nie? No možno sú to len moje osobné nesympatie k takýmto vstupom, nie iba v tejto knihe, ale akejkoľvek inej. Mám rada oddelený svet medzi autorom a samotným príbehom.

V podobnom duchu sa niesla aj druhá časť knihy, ktorá ma naštvala už na prvej strane. Šestnásť výkričníkov a domáce násilie. Možno to priveľmi riešim, možno som príliš alternatívna biomatka, ale neuznávam akékoľvek fyzické tresty na deťoch. Som kontaktný rodič, ktoré dieťa rešpektuje a berie rovnocenne a som na to hrdá. Preto keď rozprávka začína bitkou, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Christian Grey, moje sympatie idú dolu.

Asi len chcem, aby Adamkovi moje čítanie niečo dalo. Aby keď bude väčší, mohol so mnou o prečítanom rozprávať, aby sa v knihe trošku našiel, aby si z nej odniesol to dobré a nebral za normálne to zlé. Chcela by som mu ukázať rešpekt a úctu aj prostredníctvom kníh, nie iba na vlastnom príklade výchovou. Ani ďalšie strany a rozprávky ma nepresvedčili o tom, že niečo také chcem Adamkovi čítať. A ak prišlo na nejaké ponaučenie, väčšinou bolo schované v krátkom úseku, len tak narýchľo, koniec kapitoly a rýchlo na ďalšiu.

Nevedela by som reagovať na jeho otázky, nevedela by som vysvetliť, prečo zrazu Branko zdolal draka, prečo nebol zrovna pozitívna postava hodná pozornosti, no pritom sa mu nejedenkrát nespravodlivo dostalo uznania za niečo, čo vlastne nespravil on sám. Mal vlastnosti, ktoré malí chlapci majú, no bol chválený za činy, ktoré by bez pomoci nezvládol. A do oči mi bil aj stereotyp o tom, akí sú chlapci udatní a odvážni a dievčatá upišťané a potrebujú pomoc od chlapcov. Tak určite.

Teraz to vyznieva veľmi negatívne, čo ma mrzí, detské knihy nemajú byť negatívne. Lenže i tých pár stránok, ktoré boli fajn a dokonca som sa i zasmiala, pretože autorke fantázia nechýba, moje hodnotenie nezachráni. Ja som bola z posolstva celej knihy sklamaná.

Tete Lenčovej samozrejme za knižku ďakujeme. Žiaľ, úplne ju odporúčať nebudem, pretože poznám veľa lepších kníh, ktoré ma bavili oveľa viac a hlavne sa nebudem báť ich čítať Adamkovi nahlas. Určite sa nájdu maminy, ktorým Čarovná dvojica sadne viac. Ktoré nebudú tak veľmi riešiť o čom rozprávky sú a ako sú napísané. A budú chcieť niečo slovenské, nekomerčné. Prečo nie, každý máme iný vkus. Ale ja radšej iné. Také, v ktorých výprask nie je normálny a Adamkovi ukážu hodnoty, ktoré uznávam a nie ktoré sa mi priečia.

Poznámka

Najkrajšia kniha pre najmladších čitateľov

Autor: Emilia Dziubaková
Názov: Rok v lese
Rok vydania: 2017 (dotlač január 2018)
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 12, leporelo
Orig. názov: Rok w lesie
Preklad: Michael Alexa

. . .

Leporel má Adamko veľa. Malé, veľké, také akurát i najväčšie. Niektoré ho bavia viac, niektoré menej. Niektoré mal radšej pred dvoma mesiacmi a na niektoré ešte len príde ten správny čas. Jedno medzi nimi ale vyniká. Môžem za to tak trochu aj ja, lebo mu ho stále podsúvam. Našťastie Adamka baví tiež.

Je to veľkoformátové leporelo Rok v lese, ktoré minulý rok vydalo nakladateľstvo Host. Už sa vypredalo a na konci mesiaca bude dotlač. Na Slovensku ho chcú tiež, už o pár dní ho vydá Ikar. Takže keď pôjdeme okolo kníhkupectva, zájdite si pre jeden výtlačok. Ak nepôjdete, objednajte online.

Rok v lese je totiž krása najväčšia. Na dvanástich dvojstranách je zobrazených dvanásť mesiacov v roku. Obyvatelia lesa i jeho návštevníci vo všetkých ročných obdobiach.

Veverička, ktorá v januári premýšľa, kam schovala oriešky. Lesník, ktorý dopĺňa krmelec. Los, ktorý stratil svoje parožie. Vo februári sa prebúdzajúci mravčekovia. Spiaci živočíchovia pod vodou. Medveď v nore. Príroda prebúdzajúca sa s príchodom jari. Marec. Roztápajúci sa sneh.

V apríli sa narodil Adamko. V apríli chytá medveď rybu, včely poľovníka. Na svet prichádzajú mláďatá. Medveď má plné bruško, príroda v máji je plná krásy, jedla a života. Stromy rozkvitajú, zajace tancujú. Kam zmizol netopier? Je jún, noc, niektoré zvieratká spinkajú, niektoré behajú po lese. Júl je pestrý a hravý, los má svoje parohy, včely si našli novú obeť.

August sa začína vyfarbovať, turisti stretnú medveďa, vo vode pláva had, mravci odnesú obrovský náklad. Oh, september hýri všetkými farbami oranžovej a červenej. Začína zber zásob, jedla je ešte všade veľa. Aha, pavúk sa asi zamiloval.

Október je nádherne červený, kľudný. Čo to našiel chlapec? Kam len sa ukryl los? A pred kým uteká poľovník? Vtáci odlietajú. November sa zahaľuje do hnedej, každý nad niečím premýšľa, bobor stavia hrádzu. Brrr, studený december, krajinu prikryl sneh, poľovník si odnáša stromček, vlk naháňa diviaka, mravčekovia spinkajú, medveď v nore tiež.

Príroda a jej obyvatelia sa tak menia. Každá dvojstrana je nádherne farebne ladená, do detailov vypracovaná. Ilustrácie sú milé a hravé.

Hneď na úvod, na prvých dvoch stranách sa deti a rodičia dozvedia o všetkých hrdinoch tejto vydarenej knihy. Je ich takmer 50! Každý je niečím zaujímavým a menia sa aj ich zvyklosti. Niekto býva vo vode, niekto sa vode vyhýba. Niekto obýva koruny stromov, niekto lieta, niekto vie plávať, niekto je ako doma pod zemou. Úžasné, koľko sa dá naučiť a pritom bez textu.

Na posledných dvoch stranách je veľké bludisko. Nájde lienka lienku, mravček čerešňu alebo voška zelený lístok? Tak to je už v detských rukách.

Knihou sa dá listovať vždy inak. Niekedy pozerať len jeden mesiac, inokedy prejsť rok jedného zvieratka. Hľadať vtipné vsuvky, pozorovať zmeny. Učiť sa. Veľa sa učiť, hravou a nenásilnou formou. O všeličom, čo sa týka lesa. Sľubujem, že Rok v lese bude baviť aj rodičov.

6/5