Poznámka

Kruté Mongolsko

Autor: Ian Manook
Názov: Kruté časy
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 484
Orig. názov: Les Temps sauvages
Preklad: Jovanka Šotolová

. . .

Po roku vychádza v nakladateľstve Kniha Zlín pokračovanie krimirománu Jerúldelger s názvom Kruté časy. Prvý diel si ma získal už od začiatku a nie inak tomu je aj u novinky. Kruté časy sa jedničke veľmi podobajú, zároveň prichádzajú s niečím novým.

Tie isté postavy, nekonečné prostredie Mongolska, striedanie napínavého vyšetrovania s opismi nespútanej prírody, exotického jedla a miestnych zvykov. Kapitoly sú krátke, čo pridáva na dynamike, názov je opäť podľa poslednej vety v danej kapitole. Drobnosť, ktorá zvyšuje napätie, keď sa na to sústredite.

Príroda ukáže svoju nemilosrdnú tvár a čitateľ mrzne počas dzudu, krutej mongolskej zimy. Krajina ukáže nové škandály. Dej sa presunie aj za hranice Mongolska. Ulánbátar sa zahalí do nebezpečného smogu a Jerúldelgerovu dušu zahalí temnota ešte väčšia. Budú vlci, kozie oči a ďalšie pokrmy pre odvážnych, budú zvieratá i ľudia padajúci z neba. Jerúldelger stále niekam mizne, Ojún sa zamiluje, Gantulga sa stratí. Pôjde o život aj o moc a mŕtvych pribúda.

Príbeh je zamotaný, strhujúci a surový po celý čas. Ian Manook vie, ako na to.  Pospájať si všetko dohromady dá zabrať nie iba vyšetrovateľom, ale aj čitateľom. Nie je núdza o nepredvídateľné zvraty a nejedno eso v rukáve si autor nechal aj nakoniec. Musím priznať, že mi dalo zabrať sa na všetko sústrediť, ale neskutočne ma čítanie bavilo.

Rozhodne odporúčam vyhradiť si na knihu dostatok času a nenechať sa ničím rušiť. Ale to nebude nijak ťažké, kniha vás bezpochyby pohltí a len ťažko sa od nej odchádza. Má nejaké chyby? Možno áno. Možno príde dej niekomu príliš prehnaný, zápletka príliš komplikovaná, postavy príliš silné. Ale myslím, že práve to robí Kruté časy tak napínavé, naviac stále si zachovávajú reálnosť. Ian Manook sa nebál pridať aj trochu tajomna a nadprirodzena, to všetko v duchu tradícií. Skvelý ťah, po ktorom je Mongolsko v mojich očiach naozaj neobyčajnou krajinou.

Stále trvám na tom, že Jerúldelger je ako Harry Hole, ale lepší. A vzhľadom na záver verím, že u nás vyjde aj tretí diel. Toto je totiž presne ten typ kriminálky, aký ma baví a ktorý ma šancu zaujať aj fanúšikov severských krimi, ktorí by radi zmenili prostredie.

5/5

Za knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Ilustrovaná cesta naprieč históriou

Peter Goes Cesta casem

Autor: Peter Goes
Názov: Cesta časem: Světové dějiny v obrazech
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 80
Orig. názov: Tijdlijn
Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

. . .

Nedávno som sa rozplývala nad tenkou, no formátom veľkou a obsahom zaujímavou knihou Mapy. Dnes tu mám podobný počin a neviem sa naň vynadívať. Cestu časem som prečítala, prelistovala trikrát a je mi jasné, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim, no to už spoločne s malým-veľkým čitateľom. Úprimne mu trošku závidím, že sa o histórií svetových dejín dozvie tak pútavou formou. A ja by som si dovtedy mala dejiny naštudovať, pretože mi je jasné, koľko otázok pritom padne.

Cesta časem začína Veľkým treskom a postupne sa cez prvé osídlenia a civilizácie dostáva k rôznym ríšam i národnostiam, nevynechá najdôležitejšie udalosti významných storočí, veľký priestor dostane 20. storočie a skončí v súčasnosti.

Dozviete sa, čo boli pterosaury, kedy vzniklo klinové písmo, ako sa volal meč, ktorý priniesol jeden starec Attilovi, ako to bolo z Inkmi a Aztékmi, ktoré storočie bolo storočím veľkých skladateľov, kedy sa objavil na plátne Mickey Mouse i kto vytvoril prvý animovaný zvukový film. Tých udalostí je tam naozaj veľa, kniha sa dá čítať opakovane a som si istá, že niečo nové prinesie aj dospelákom, ktorí už majú čo to načítané.

Cesta časem je nielen pre najmenších čitateľov, ale svoje si nájdu aj tí starší. Ideálna mi príde kombinácia, kedy si rodič číta s dieťaťom a spoločne spoznávajú históriu. Veľkoformátové ilustrácie zaujmú na prvý pohľad, texty nie sú dlhé ani nudné.

Jediné, čo by som knižke trošku vytkla, vzhľadom k tomu, že má osloviť aj deti, sú malé písmenká. Texty nie sú vyrovnané do riadkov, ale kopírujú jednotlivé obrázky. K tomu striedavo tmavé a svetlé pozadie, a čítanie môže drobcom robiť problém.

Inak je ale Cesta časem jedinečnou a originálne spracovanou knihou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Dokonalé mi príde, ako na seba jednotlivé ilustrácie naväzujú, takže tvoria časovú os. Skvelý je výber historických okamihov, skvelé sú aj obrázky, ktoré fungujú samostatne k textu i ako celok. No skrátka nádhera.

Marec je mesiac kníh, takže ak by každé dieťa vo vašej rodine malo dostať jedinú knihu, táto je ideálna voľba.

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Niet nad dobrých susedov

Autor: A. J. Banner
Názov: Dobří sousedé
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 242
Orig. názov: The Good Neighbor
Preklad: Pavel Černovský

. . .

Na gymnáziu som milovala seriál Zúfale manželky. Navonok ideálne, malebné a bezchybné predmestie, ktoré ale skrývalo veľa tajomstiev. Susedia neboli vždy takí, za akých sme ich považovali, nie všetko, čo malo ostať skryté, naozaj skryté ostalo, intrigy sprevádzali každú sériu. A presne na tento seriál som si spomenula, keď som sa začítala do novinky Dobří sousedé.

Malebné mestečko Shadow Cove obklopené lesmi. Perfektné miesto na pokojný rodinný život pre mladý pár. Starostliví a milí susedia, kľudné ulice, atmosféra bezpečia. Aspoň tak sa to javilo hlavnej hrdinke Sarah do udalosti, ktorá navždy zmenila jej život. V jeden októbrový večer sa v noci náhle prebudí a všimne si, že susedný dom zachvátili plamene, dym zahaľoval celé okolie.

Z horiaceho domu sa jej podarí zachrániť iba malú Miu, rodičia dievčatka nemali také šťastie. Susedia považujú Sarah za hrdinku, no ona sa z tragédie nevie spamätať. Krátko po nešťastnej udalosti sa začínajú objavovať prvé správy o príčine požiaru a všetky naznačujú jediné. Požiar bol založený úmyselne. Lenže kto by chcel odstrániť obľúbenú rodinu, ktorá nemala s nikým konflikt? A prečo je tých záhad čoraz viac, zasahujúcich aj do života Sarah a minulosti jej manžela?

Dobří sousedé sú skvelá thrillerová jednohubka. Veľmi rýchlo si uvedomíte, že dej rýchlo odsýpa, stránky sa otáčajú samé a vy sa neviete dočkať, až odhalíte všetky zákutia príbehu. Knihu si najlepšie vychutnáte večer sami doma. Obzvlášť, ak bývate na tichej ulici s milými susedmi.

Hlavná hrdinka Sarah je veľmi sympatická. Kým u iných ženských postáv krútim hlavou nad ich správaním ohľadom podozrenia z partnerovej nevery alebo iných nevypovedaných tajomstiev minulosti, Sarah ide do všetkého napriamo. Manžela konfrontuje okamžite, síce si predstavuje rôzne negatívne scenáre, ale vždy sa snaží dopátrať pravdy a pýtať sa.

Výborne vykreslené sú aj ostatné postavy mestečka a za nimi nezaostáva ani prostredie, samotný príbeh, zápletka a celková atmosféra. Rýchlemu spádu nahráva aj pomerne malý počet strán. U thrilleru s podobným zameraním by som čakala viac ako 400 strán, no Dobří sousedé ich nepotrebujú ani 250.

Tých vecí, ktoré by sa dali príbehu vytknúť, je máličko. Sú to len drobnosti z celkového dojmu, ktoré si počas čítania takmer neuvedomíte. Pripísala by som ich skutočnosti, že ide o prvotinu a som si istá, že s druhou knihou sa z nich A. J. Bannerová vypíše úplne. Podľa anotácie vyzerá druhá kniha The Twilight Wife ešte pútavejšie, takže možno sa nám rysuje ďalšia skvelá thrillerová spisovateľka.

Keď budete najbližšie v kníhkupectve, v oddelení detektívok, thrillerov a napätia, hľadať dobrú knihu, siahnite napríklad po novinke Dobří sousedéSom si istá, že si získajú aj vás.

4/5

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören

hush-baby-web

Autor: Johanna Holmströmová
Názov: Hush Baby
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 366
Orig. názov: Hush Baby
Preklad: Helena Matochová

. . .

Myslím, že tieto Vianoce bude každý knihomoľ a obzvlášť Finofil nadšený. Vyšli totiž tri výborné fínske knihy, kedy každá z nich by mohla mať zaradenie severská krimi, ale zároveň zasahuje do ďalších žánrov a dotýka sa ďalších tém.

Či už je to Důl od Anttiho Tuomainena, Kolibřík Kati Hiekkapeltovej alebo najnovšia Hush Baby od Johanny Holmströmovej. A práve poslednú menovanú vám chcem dnes odporučiť.

Robin prichádza navštíviť svoju matku, ktorá žije v luxusnej vilovej štvrti Vråkören, medzi Helsinkami a Porvoo. Miesto bohatých, obklopené lesom a močiarmi z jednej strany a morom z druhej. Miesto, kde sa tajomstvá dajú schovať veľmi dobre. Aspoň do doby, než sa v nich začne hrabať niekto z vonka.

Presne to sa podarí Robin. Sama má vo svojej minulosti udalosti, na ktoré nerada spomína a ktoré ju doviedli k povolaniu detskej psychologičky. Ale podozrivé správanie matky a susedov jej nedá spávať a začne pátrať na vlastnú päsť, čo vlastne štvrť skrýva a kto sú jej obyvatelia. A to aj napriek tomu, že sa musí postaviť čelom vlastnej minulosti a strate milovaného brata.

Johanna Holmströmová sa po románe Asfaltoví andělé, ktorý rozpráva o sile patriarchátu, kultúrnych priepastiach a spletitých cestách medzi identitami, pustila do ďalšej náročnejšej témy. Hush Baby nie je detektívka v pravom slova zmysle, priradila by som to k spoločenskému thrilleru.

Ako to u Severanov býva, za jedným príbehom sa skrýva oveľa rozsiahlejší sociálny problém. Ten nie je v príbehu jasný od prvej chvíle, odhaľuje sa postupne a naberá až nečakaný rozsah. Ide si pomalým tempom, nechýba temná atmosféra, koniec koncov, blíži sa zima, do toho močiare, les, opustený dom a záhadné postavy.

Autorke sa veľmi dobre podarilo schovať všetky tajomstvá, pretože motív je skrytý pomerne dlho, alebo si čitateľ predstavuje iný. Rozprávanie hlavnej postavy a jej konanie v prítomnosti sa často a bez väčších odlišností strieda s jej spomienkami. Chce to trošku čas si na štýl zvyknúť. A celým dejom prestupuje pomerne veľa postáv, odporúčam čítať naozaj sústredene, inak sa budete musieť vraciať k predchádzajúcim riadkom.

Záver mi prišiel možno až moc náhly a dlho som sa nevedela zbaviť pocitu, že niektoré veci si zaslúžia ešte rozvinúť. Pritom by to vôbec nevadilo, román má síce 366 strán, ale keď sa zoznámite s úvodom, plynú rýchlo, pár strán naviac by som nepostrehla.

Skrátka, o niektorých úsekoch by som chcela, podobne ako v detektívke Důl, vedieť viac a mala som po dočítaní ešte niekoľko otázok. No ako celok funguje Hush Baby výborne, otvára spoločenské problémy súvisiace s deťmi, o ktorých sa veľa nepíše a na pár dlhých hodín vás ponorí do sveta bohatých, ktorí sa uzatvorili do svojho vlastného sveta. Ak sa nebojíte vykročiť do lesa a prejsť pred vysokými múrmi luxusných obydlí, za ktorými sa skrýva všeličo, čaká vás zaujímavý čitateľský zážitok.

4/5

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Důl Anttiho Tuomainena

antti-tuomainen-dul

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Důl
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 277
Orig. názov: Kaivos
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Po skvelých thrilleroch LéčitelMoje temné srdce prichádza do českých kníhkupectiev ďalšia kniha fínskeho spisovateľa Anttiho Tuomainena. Pre mňa osobne jedna z najočakávanejších jesenných noviniek, pretože Anttiho štýl písania ma veľmi baví a témy prekvapujú.

Podobne ako v Léčitelovi, aj v Důl je jednou z hlavných myšlienok životné prostredie a jeho zmeny. Avšak k ekologickej katastrofe takého rozsahu zatiaľ nedošlo. Dej sa odohráva približne v súčasnosti. Novinár Janne Vuori dostáva tip na nekalé praktiky niklovej bane na severe Fínska. Spoločnosť vypúšťa škodlivé látky priamo do prírody aj keď sa prezentuje ako ekologická.

Janne je svojej práci oddaný a tak po námete siahne, opäť na úkor rodinného života. Problémy vo vzťahu sa začínajú hromadiť, prípad vyzerá byť komplikovanejší, než sa prvý pohľad zdalo a do toho sa po tridsiatich rokoch ozval jeho otec.

Príbeh je rozvíjaný v dvoch dejových líniách. Janneho časť z pohľadu prvej osoby sa strieda z časťou jeho otca písanou v tretej osobe. Janne svojho otca vlastne vôbec nepozná, odišiel od nich, keď nemal ani rok. No aj po toľkých rokoch zisťuje, že majú spoločného viac ako dosť.

Stále platia slová Mikka Warisa pre Savon Sanomat „Tuomainenov jazyk je bohatý, precízny a presný”. A to aj teraz, v najdlhšej z doposiaľ preložených kníh. Antti Tuomainen totiž nie je žiaden megaloman. Na vytvorenie tej správnej atmosféry používa opisy, no žiadne slovo nie je naviac. Píše inak, má veľmi svojský štýl a to ho odlišuje od autorov píšucich podobný žáner.

Nevyžíva sa v do extrémov dotiahnutých situáciach, aj keď mŕtvych bude viac ako dosť. Vytvára veľmi realistické prostredie a uveriteľné postavy. Píše pútavo, napínavo. Mám pocit, že každou knihou lepšie a lepšie. Jediné, čo by som snáď tejto knihe vytkla je slabo rozvinutá línia o Janneho otcovi, mala som viacero otázok, ktoré neboli zodpovedané.

Pre koho je Důl? Tradične pre všetkých autorových fanúšikov a tých, čo milujú severské krimi. Ale svojou témou zaujme oveľa širší okruh čitateľov. Dráma, napätie, thriller, rodinné vzťahy i hroziaca ekologická katastrofa. To všetko v správnom pomere na dĺžke, kde nie je čas na nudu. A naviac výborný preklad Vladimíra Piskořa.

4,2/5

. . .

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Kam zmizol Mio? + SÚŤAŽ

Miovo blues

Autor: Kristina Ohlsson
Názov: Miovo blues
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 354
Orig. názov: Mios Blues
Preklad: Luisa Robovská

. . .

Ani nie pred rokom som bola nadšená z ďalšej severskej krimi Lotosové blues. Jediné, čo mi kazilo radosť bolo nutnosť pokračovania. Ako to bolo so Sarou z Texasu sme sa síce dozvedeli, no akosi sa stratil jej syn Mio a na advokáta Martina, ktorý celú záležitosť vyšetroval, sa toho nahromadilo podozrivo veľa. Napríklad obvinenie z vraždy. A nie jednej. Žiaľ, nič nenasvedčuje tomu, že by s tým skutočný páchateľ chcel prestať.

Miovo blues prirodzene nadväzuje tam, kde končí prvý diel. Dokonca zostala zachovaná aj forma kapitol. Pred každou časťou je rozhovor s novinárom, avšak tentokrát ide o inú postavu, ako v minulom dieli. Frederik Ohlander je mŕtvy, pokračovanie chce objasniť Karen Vikingová. Mimoriadne oceňujem zhrnutie najdôležitejších scén Lotosového blues hneď na začiatku. Niektoré detaily som si presne nepamätala a rekapitulácia bola predsa len užitočnejšia, ako pripomínanie v priebehu samotného deja. Takto sme z jedného napínavého konca skočili rovno do napínavého začiatku druhej časti.

Martin Benner dostal ďalšiu neľahkú úlohu, tentokrát od samotného Lucifera. Nájsť Mia. Ideálne s čo najmenším zapojením polície do pátrania. Dá sa povedať, že aj jeho vzťah s Lucy sa dostal na novú úroveň, pretože teraz spolu prakticky bývajú. Po tragickej udalosti, pri ktorej zahynuli starí rodičia jeho adoptovanej dcérky Belly, sa snaží vrátiť život do normálnych koľají. Sám však tuší, aké je to beznádejné.

Štýl, tempo rozprávania i napínavosť ostali rovnaké, nevedela som sa dočkať  odhaľovania celého prípadu. Ako som už naznačila, ide i pokračovanie príbehu. Žiaden skok medzi osobami alebo v čase. Preto sa nič nezmenilo na forme, akou Kristina Ohlssonová čitateľovi poodhalí všetky tajomstvá. Ak vás bavilo čítať Lotosové blues, rovnako si užijete to Miovo.

Ale nejaké to prekvapenie si predsa len nachystala. Kým v jedničke bolo tak nejak jasné, akým smerom sa príbeh ponesie, Miovo blues obsahuje viac napínavejších zvratov v deji aj nečakaných odhalení. Na druhej strane mi prišli možno až trochu prehnané a prekombinované. Trochu.

Prvý diel ma oslovil aj preto, že všetko vyzeralo jednoducho. Na jednej strane Sara a jej brat, ktorý chce očistiť jej meno, na druhej strane advokát, ktorý to má dokázať. V druhom diely sa ukazuje, že výber Martina nebol náhodný a možno súvisí s jeho minulosťou. Ako to už býva, takou, na ktorú by sám najradšej zabudol.

Odporúčam si nájsť čas. Jeden, maximálne dva večery. Tých napínavých momentov je v knihe niekoľko a odchádzať v tom najlepšom by malo byť zakázané. Miovo blues je skvelé ukončenie dramatického thrilleru a svojim spôsobom mi je ľúto, že už sa s postavou Martina Bennera nestretnem.

4,2/5

Za e-knihu k recenzii ďakujem vydavateľstvu Kniha Zlín. Oba diely zakúpite priamo na ich stránkach alebo vo všetkých dobrých kníhkupectvách a to v elektronickej i papierovej podobe. Miovo blues vyšlo tento týždeň.

. . .

S Ú Ť A Ž

Nadviažem na súťaž, ktorá sa týkala aj prvého dielu, no trochu ju upravím. Napíšte mi, aké pokračovanie vás v poslednej dobe prekvapilo. Aký ste čítali druhý, tretí alebo i ďalší diel a povedali si, že je minimálne rovnako tak dobrý, ako prvý?

Budúci týždeň, v stredu 17. 8. niekoho vyberiem a knihu Miovo blues mu zašlem. Čas tak máte do utorka 16. 8. do polnoci. Súťažite o papierové vydanie a zúčastniť sa môže ktokoľvek s českou alebo slovenskou doručovacou adresou.

V Ý H E R C A

Blahoželám Lucke a dúfam, že sa jej bude Miovo blues páčiť.

Poznámka

Druhé dovolenkové čítanie

Druhe letne citanie I

Po prvých tipoch na dovolenkové čítanie (klik!) prichádza pokračovanie. Prešli sme ďalších pár tisíc kilometrov naprieč Nórskom a mne pod rukami prešlo ďalších pár stoviek strán dobrých kníh. Dochádzajú mi zásoby papierových kníh, ktoré som si zobrala, takže priestor dostáva aj Kindle. Nie že by mi to vadilo. Nórsko je krajinou tunelov a tie bývajú len veľmi slabo osvetlené. Naviac v noci už nebýva svetlo, pretože sme ďaleko pod polárnym kruhom. Na večerné čítanie v stane musím zapínať osvetlenie, preto mi podsvietený displej e-ink čítačky začal vyhovovať viac.

Takže, aké to knihy som prečítala posledné dovolenkové dni?
Druhe letne citanie II

Katja Kettu – Sběratel dýmek

Poviedky od fínskej autorky škaredého, no podmanivého románu Porodní bába. Knižku, ktorú som si kúpila na veľtrhu Svět knihy a Katja Kettu mi ju podpísala. Hneď prvý deň, takže ja som bola viac ako spokojná.

Bolo mi jasné, že knihu si chcem prečítať čo najskôr, no musela na ňu prísť ta správna doba. A nálada. Ani Sběratel dýmek nie je príjemné čítanie. Desať dýmok a desať poviedok o rôznych osobnostiach, no niektorých navzájom prepojených. Menej lásky, viac sexu. Rovnako veľa hrôzy, magickosti a škaredosti. Síce to nie je vyznením tak silná kniha, ako jej predchodkyňa, no získala si ma nemenej intenzívne. Opäť to nie je čítanie pre každého a ocenia ju skôr starší, a trošku sa bojím povedať že aj skúsenejší, čitatelia. Čo ma potešilo na záver? Informácia, že sa pripravuje ďalšia kniha. Bude sa volať Můra a pod názvom Yöperhonen vyšla vo Fínsku minulý rok.

Druhe letne citanie III

Katarina Bivaldová – Čtenáři z Broken Wheel doporučují

Feel-good román, ktorý som si síce kúpila, ale za to, aby som ho na dovolenke aj prečítala, vlastne môže #ReadNordic. V jednom komentári som naň dostala odporúčanie. Dnes môžem povedať, že ak by ste si v lete mali prečítať jedinú knihu, nech je to táto. Perfektné, príjemné, milé a knižných tipov nabité čítanie, ktoré poteší každého knihomoľa.

Naviac je v ňom neuveriteľne veľa pravdivých slov o nás knihomoľov. Niektoré z nich, rovnako ako celú moju recenziu na túto knižku, si môžete prečítať v tomto článku. O románe som nedokázala napísať iba jeden-dva odseky.

Druhe letne citanie IV

Anne Holtová – Slepá bohyně

Už je to viac ako pol roka, odkedy som prečítala severskú detektívku. Pol roka! Kedysi som ich čítala každý týždeň a bol to asi jediný žáner, v ktorom som mohla prečítať aj viac kníh po sebe a nemala som potrebu prejsť na niečo iné.

Prvý príbeh zo série s inšpektorkou Hanne Wilhelmsenovou a policajným prokurátorom Hakonom Sandom som si vybrala, pretože pred troma rokmi sa mi dostalo do rúk voľné pokračovanie Požehnáni ti, kdož žízní. Na dvesto stranách sa mi dostalo dobrej a napínavej detektívky, takže som dúfala, že prvý diel bude ak nie rovnako dobre napísaný, tak aspoň pútavý. A spokojnosť sa dostavila.

Po množstve prečítaných detektívok nemôžem tvrdiť, že ide o to najlepšie zo žánru, ale politické zapojenie, drogy, vzťahy, tajomstvá, nečakané obraty a napínavosť deja ma presvedčili, že Anne Holt je meno, ktoré nesklame. Síce som sa občas zamotala v menách, postáv nebolo málo, i tak som knihu prečítala podozrivo rýchlo. Rozhodne sa chystám aj na Smrt démona, hoci nevylučujem, že to bude trvať ďalšie tri roky.

Druhe letne citanie V

Annabel Pitcher – Kečupové oblaky

Skutočne neviem, čo ma popohlo k tomu, aby som otvorila práve túto e-knihu. Asi som už dlho nečítala žiadnu young adult knihu alebo som podvedome chcela aj niečo menej severské. Tak či onak, na prvý záťah som prečítala tretinu a ani ten zvyšok mi netrval nijak dlho, hoci som medzitým prečítala ďalšiu, o niečo kratšiu knihu.

Nakoniec to vlastne ani nebolo zlé, aj keď sa našli dve veci, ktoré mi celkom prekážali. Jedna kazila dojem v priebehu čítania, druhá mi zničila záver. Také očakávania som mala kvôli Zoeiným listom a… a niečo málo som popísala rovno v samostatnom článku (prečítajte si ho tu), aj keď som sa zo všetkých síl snažila neprezradiť viac ako treba.

Kečupové oblaky sa vlastne na dovolenku podľa mňa ani nehodia, úplne sa vidím, ako ju čítam ešte počas školského roka, ak by som bola stále vo veku, kedy sa chodí na strednú, čítala ju namiesto písania domácich úloh a záver dočítala v škole pod lavicou na nudnej hodine. No keďže ja som ju prečítala v príjemnom domčeku v Nórsku, zaraďujem ju do tohto zoznamu.

Druhe letne citanie VI

Jonas Karlsson – Faktura

Nečakaná rýchlovka na sobotné poobedie. Spravila som si čaj, usadila sa do kresla s výhľadom na more, otvorila Kindle a hľadala krátku veselú knihu. Vyhrala to Faktura od Jonasa Karlssona, pretože predchádzajúca Místnost ma dosť bavila, bavilo ma scénické spracovanie v Listování a rovnako tak ma bavil autor vo švédsko-fínskej komédii Uprchlík na malinové loďce.

Takže som nešla do neznáma, stavila som na istotu a strávila som dve hodiny s vtipne absurdnou novelou o tom čo sa stane, keď vám príde faktúra za prežité šťastie. Je váš život na prvý pohľad nudný, no prakticky nikdy vás nestretlo žiadne nešťastie, choroby sa vám vyhýbajú, rodinu síce nemáte, ale kto povedal, že rodina sú iba radosti a i z toho osudového vzťahu, ktorý nevyšiel, ste vytrieskali vlastne len dobré zážitky? Tak to nebude zadarmo. Práve naopak. Vo Fakture sa dozviete, ako sa s tým hlavný hrdina popasoval a či sa náhodou niekde nestala chyba.

Druhe letne citanie VII

Jo Nesbø – Syn

Konečne! Aby tých severských krimi nebolo málo, naviac keď už som bola nie tak ďaleko od Osla, miesta činov väčšiny Nesbøho detektívok, pustila som sa do Syna. Samostatnej knihy mimo sériu s Harrym. Na Nesbøho knižkách ma vždy desí počet strán. Pritom viem, že píše sakramentsky dobre a tie strany ubehnú strašne rýchlo. Aj keď sa medzitým stratím v množstve mien, miest, činov, udalostí a drobných scénok, ktoré postupne vyústia do napínavého a premysleného príbehu.

Z Nesbøho knižiek mám naviac pocit, že Oslo je jedno veľké a síce príjemné, no zhnité, skorumpované a drogami nasiaknuté mesto, kde existuje len pár odvážlivcov, ktorí sú čestní, hŕstka ľudí, ktorá o ničom netuší a zvyšok patrí za mreže. Syn je napínavý thriller o pomste, drogách a čo všetko táto kombinácia dokáže. Dokáže veľa, akurát mám pocit, že by som si knihu mala prečítať znova, pretože som si istá, že niektoré detaily mi unikli.

Druhe letne citanie VIII