Deň 7.

Piatok 24.8

Na ráne mám najradšej to prekvapenie, ktorým smerom sa loď od večera otočila. Posledný deň plavby. Budíček zvonil už o piatej, viac ako hodinu pred východom slnka. Kým po minulé dni sme na palube v plavkách, teraz sa poriadne obliekame a navrch pridávame záchrannú vestu. Nie je to síce úplne pravá nočná jazda, ale aspoň máme predstavu o niektorých rozdieloch oproti dňu.

Raňajkovú a kúpaciu pauzu máme o sedem námorných míľ ďalej na viac ako hodinku. Potom pokračujeme ďalej i s plachtami. Do cieľa to nemáme až tak ďaleko, ale loď sa odovzdáva až zajtra, takže zbytočne by sme v Marina Dalmacija strašili už o štvrtej. Prestávka na obed bola pri ostrovoch Tri sestrice. Šiesti nováčikovia prešli symbolickým pasovaním na námorníkov. Zátoka je na prvý pohľad pokojná, ale silné prúdy nás posúvali stále ďalej. A samozrejme voda bola kvôli tomu studená.

Myslím, že na krásnu piesočnú pláž sme ešte nenarazili. Biely piesok bol väčšinou v zátokach kde sme kotvili a more tak malo nádhernú tyrkysovú farbu, ale na brehu už boli kamienky, alebo poriadne balvany.

Do domovského prístavu sme dorazili pred západom slnka. Za sebou 34 námorných míľ. Na dotankovanie sme dlho nečakali a pristátie prebehlo bez problémov. Takže sme sa vysťahovali, veci dali do auta a zamierili na večeru do neďalekej reštaurácie. Bol tu veľmi energetický, usmievavý, talianský čašník. A výborný steak.

Domov sme vyrazili o desiatej večer. Cesty boli voľné, žiadne zápchy, takže o siedmej ráno sme už niektorí vykladali veci doma. Zvyšok posádky odchádza až v sobotu ráno.

p1370037 p1370056 p1370059 Pokračuj v čítaní

Deň 6.

Štvrtok 23.8

Ráno nám pri jachte robili spoločnosť dosť zaujímavé ryby. Podlhovasté s dlhým nosom. Počasie máme stále bezoblačné a horúce, dnes až nadmieru. Z Brgulje sme zamierili západne od ostrovov, stále sa plavíme na sever, takže po ľavoboku bolo iba šíre more. Dnes bez delfínov. Ale fúkal dobrý vietor, tak sme napli obe plachty.

Zástavku sme mali iba jednu, v síce krásnej zátoke, ale s veľmi studenou vodou. Kotvíme v zátoke Južná Slatina, neplatí sa tu nič. Narozdiel od ostatných nocí, kedy sme kotvili o bóju, teraz sme len na kotve. Za sebou máme 17 námorných míľ. Pri západe slnka sme rybárčili, dokonca i mne sa podarilo jednu uloviť. Dve ryby nám z kýbla vyskočili priamo do mora, ostatné sme pustili.

Dnes je to asi prvýkrát, kedy nekotvíme so skupinkou Čechov (cca osem dospelých chlapov a podobne veľa detí), ktorí sa plavia na lodi Victory of Sweden. Včera i v nedeľu v konobe Larus jedli v reštaurácii vedľa nášho stola a medzitým sme sa pár krát obiehali na mori.

p1360955 p1360958 Pokračuj v čítaní

Deň 5.

Streda 22.8

Raňajky som opäť chystala ja s Klaudiou. Keďže bolo chladno, do vody som skočila až na prvej zástavke pri opustenom ostrovčeku. Šnorchlovanie ma baví stále viacej. Druhá bola pri vojenskom bunkri kde sa kedysi schovávali ponorky. Dnes sú tam hviezdice, veľké mŕtve kraby, hrdzavé pozostatky netuším čoho, metla, netopiere…

Tretia pauza bola najzaujímavejšia. Pri majáku Veli Rat je vrak talianskej obchodnej lode Osterdeich, ktorá sa potopila na začiatku 80. rokoch. Časť z nej ešte stále trčí nad hladinou, je už silno hrdzavá, čiastočne rozpadnutá a okolo i v nej plávajú ryby. Veľké, malé, drobné, čierne i farebné. Ďalší život obýva steny lode. Potápanie tu bavilo každého.


Maják Veli Rat z roku 1849 je na ostrove Dugi otok, pri ktorom sme tiež zastavili. Výstup hore je za 10 KN na osobu a výhľad odtiaľ je prekrásny, obzvlášť ak máte také nádherné počasie, aké sme mali my.

Pohľad z majáku na našu loď

Kotvili sme zase o bóju, ale pri meste. Volá sa Brgulje a v reštaurácii Janko, kde sme večerali, majú čašníci tričká s nápisom: „Brgulje – hard to say, nice to stay“. Trička sa za 50 KN dajú kúpiť a keďže si ho môj brat obliekol už tam, dostal deci piva ako pozornosť podniku. Inak jedlo bolo ako inak výborné, ako predjedlo sme mali kozí syr a Pršuta, hlavné jedlo tvorili u niektorých ryby, u ostatných steak. K všetkému mäkký chlieb, zemiaky a nejaká zelená listová zelenina, ktorej názov vždy zabudnem, ale podobá sa na špenát a predávajú ju všade. Víno bolo silnejšie ako doposiaľ.

Za kotvenie sa tu platí 210 KN a od včerajšieho kotvenia sme sa posunuli o 22,9 námorných míľ. Dnes som konečne prečítala aj knihu a to Jachting od A po Z.

p1360798 p1360800 Pokračuj v čítaní

Deň 4.

Utorok 21.8

Počas raňajok nás kontrolovala miestna polícia, ale papiere sme mali v poriadku, takže sa dlho nezdržali. Potom sme šli na ostrov Dugi Otok do prírodného parku Telašćica. Na člne motor viac nejde ako ide, zapojiť sme museli aj svaly a pádlovať. Samozrejme nechýbalo ranné kúpanie. Ostrov obývaju oslíkovia. Niektorých majú v ohrade, ale pár ich pobehuje aj neďaleko reštaurácie, kde sme sa na chvíľu zastavili. Ani nie 5 minút odtiaľ je slané jazero Mir s príjemne teplúčkou vodou.

Vyplávali sme a cez úžinu sme pokračovali ďalej na sever. Chvíľu sme šli na lane za jachtou, skúšali sme aj plachty, ale skoro vôbec nefúkalo. Celkovo máme veľmi teplé počasie a najmä bezoblačno.

Keďže na lodi sú viacerí dobrí kuchári, zásoby jedla sa míňajú a bolo treba navštíviť obchod. Najprv sme chceli zastaviť v mestečku Sali, ale ideálne miesto pre naše kotvenie obsadila iná loď. Takže sme nakupovali až o 1,1 námorných míl ďalej, v meste Zaglav. Keby tadiaľ nepremávajú trajekty a na miestnu lodnú benzínku nechodia lode, v priľahlej zátoke by sme ostali aj na noc. Ale takto tam bolo rušno.

Za kormidlom som bola už aj ja. Cestu som mala pomerne jednoduchú, podarilo sa mi dokonca zakotviť o bóju v zátoke. Počas môjho kormidlovania skákali obďaleč našej lode delfíny. Dnes sme preplávali 18,4 námorných míľ. Ešte pred piatimi rokmi sa v tejto zátoke len kotvilo, dnes sú tu boje a dá sa byť na nich. Pohodový starček vyberal peniaze, ako aj inde, bral i eurá. Nás to vyšlo na 30 €. 10 minút od nás na člne je mestečko.

p1360666 p1360670 Pokračuj v čítaní

Deň 3.

Pondelok 20.8

Dnes som robila raňajky ja s Klaudiou. Okolo ôsmej sme ich mali nachystané, akurát keď sa zobudil zvyšok posádky. Potom išli niektorí do druhej konoby na kávu. Ten zvyšok zatiaľ poumýval loď a boli sme sa šnorchlovať. Chvíľu mi trvalo, než som si zvykla dýchať so šnorchlom, ale potom to už bola parádička. Morské dno tu síce nie je veľmi rozmanité, ale aj tak bolo na čo pozerať.

Odplávali sme až poobede. Na jednom úseku sme zhodili domora za jachtou dve laná a pri rýchlosti okolo 4-5 uzlov sme sa nechali ťahať. Pod nami niekoľko desiatok metrov hĺbka a voda tu bola podstatne chladnejšia. Krátka zástavka spojená s kúpaním pri útese a pokračovali sme ďalej. Napravo od nás zvrásnené skaly, naľavo len more. A niekde v diaľke Taliansko. Delfíni plávali príliš ďaleko aby som ich zachytila fotoaparátom.

V jednej zátoke sme mali ďalšiu zástavku. Kopce bez vegetácie konečne vystriedali kopce s vegetáciou. V mori pri brehu boli ježkovia, korýše a ďalší morský život. Dôvod našej návštevy bol ale voňavejší. Rozmarín. Pár stoniek sme preniesli na loď. Plavili sme sa i okolo miesta, kde sa natáčal nejaký film o pirátoch, bližší názov ale bohužiaľ neviem.

Dnes kotvíme v prírodnom parku Telašćica. Máme za sebou 19,4 námorných míľ. Platí sa tu 60 KN na osobu. Dokonca za vami príde ešte jedna loď predavajúca potraviny. Večeru robila ďalšia dvojica (utvorili sme päť dvojíc a striedame sa v príprave jedla a upratovaní). Chalani sú obaja šikovný kuchári, ale o svojom priateľovi som to vedela už dávno.

p1360547 p1360559 Pokračuj v čítaní

Deň 2.

Nedeľa 19.8

Ráno bola voda celkom studená, ale bol by hriech si nezaplávať. Nasledovali raňajky a upratovanie lode. Vyplávali sme okolo jedenástej a ani nie za hodinku sme zakotvili v zátoke na dlhšie plávanie a skromnejší obed. Pláž tu bola pekná, v jednom úseku s nádherným bielym pieskom a v druhom so skalami, ktoré obývalo nespočetne množstvo ježkov.

Až do nášho prístaviska pri konobe Larus získali základy kormidlovania ďalší dvaja členovia posádky. Aby to bolo zaujímavešie, išlo sa na plachtách. S loďou to občas pekne mávalo. Pred piatou sme doplávali do konoby Larus, za sebou máme 12,8 námorných míľ. Na ostrove je ešte jedna konoba, dve reštaurácie, pár domov, olivovníkova záhrada a z malého kopca je pekný výhľad do okolia.

Vstup sem sa platil 400 kún a čašník z konoby sa na člne prišiel spýtať, na kedy má spraviť rezerváciu pre nás. Pred západom slnka sme sa teda išli najesť. Konoba nebola veľká, ale každý stôl bol obsadený. Objednali sme si najmä ryby, ktoré nám predtým surové priniesol ukázať na tanieri. Ako príloha šalát a zemiaky, biftek aby to bolo sýtejšie a samozrejme biele víno. Jedlo bolo fantastické.

Na našu jachtu sme sa vrátili až po jedenástej. Na rozdiel od oblohy v Ostrave, ktorú vidím väčšinu roka a na ktorej je vidieť hviezd ako šafránu, tu nimi bolo nebo posiate a pekne viditeľná bola aj Mliečna dráha.

p1360376 p1360377 Pokračuj v čítaní

Deň 1.

Sobota 18.8

V piatok o polnoci sme autom vyrazili smerom do chorvátskeho mestečka Sukošan, presnejšie do Marina Dalmacija. Ja som polovicu cesty prespala, takže keď som o štvrtej ráno otvorila oči na poslednej rakúskej benzínke pred Slovinskom, polovica cesty bola už za nami. Prekvapilo ma, že tam aj takto skoro ráno bolo plno (Čechov). Bohužiaľ, v Slovinsku sme dve hodiny strávili v kolóne, ďalšia hodinka sa prilepila v Chorvátsku, takže z pôvodného „prídeme po ôsmej“ bolo „stihli sme to pred dvanástou“.

V slovinských rádiach nehrala žiadna normálna a prijateľná hudba (okrem Duran Duran – Ordinary world), ale aspoň sme videli východ slnka a s chalanmi bola v aute zábava. V aute bez klímy nás to ale prešlo v Chorvátsku, kde teplota stúpala každým kilometrom smerom na juh. Neskôr sa nám na frekvencii 103,7 podarilo naladiť rádio Center, kde už tá hudba hrala viac podľa bratovho a priateľovho vkusu.

Na hraniciach pozreli len do pasov, na začiatku plateného úseku sme okrem lístočka dostali aj nejaké informačné materiály a dve pol litrové fľašky vody.  Za prvý úsek v Chorvátsku sme platili cca 7€ a za druhý cca 18€. V Rakúsku na dialnici máme 10 dňovú známku za 8€ a v Slovinsku 30 dňovú za 30€.

zdroj: www.bemexboot.com

Plavíme sa na 6 kajutovej jachte Cyclades 50.5 „Pinta“, na ktorej nás už čakal zvyšok posádky. Celkovo nás cestuje päť mladých a päť dospelých. Prístav je obrovský, veľa jácht a ešte viacej Čechov. Takže sme sa nalodili, zabývali v kajute, od kapitána dostali potrebné inštrukcie, počkali, než nám dovezú motor na čln a konečne vyplávali na more.

Jachta na prvý pohľad nevyzerá ako ideálne miesto pre 13 ľudí (max. kapacita lode) ale podpalubie je veľmi priestranné, každý kúsok lode je efektívne využitý, odkladací priestor je inteligentne poriešený. Viem si predstaviť vydržať na na takejto jachte aj viac ako mesiac a už teraz mi je ľúto, že sa plavíme len týždeň.

Prvá zástavka bola pomerne rýchlo už po necelej hodinke. Bolo si predsa treba zaplávať v mori :-). Počasie fantastické, voda celkom teplá, takže pohodička.

Ďalšia zástavka bola až na mieste nocovania v zátoke, na ktorej meno si nespomínam. Od domovského prístavu vzdialená 16,6 námorných míľ. Chvíľu sme plávali aj na plachte. Ja som ušla pred slnkom na chvílu si ľahnúť do podpalubia. Z chvíle bola viac ako hodina, na pohupujúcej sa jachte sa spí fantasticky. Zobudila som sa až pri kotvení.

Plávanie pri západe slnka, člnom do zátoky, prechádzka po pevnine, výborna večera, víno… No jednoducho ideálny dovolenkový večer. Aj keď sme sa nie všetci poznali už predtým, vyzerá to, že si všetci dobre rozumieme.

V noci ma prebudili silnejšie vlny, ale už som nemala energiu ísť ich pozrieť na palubu, takže som spala ďalej. A prvý deň bol úspešne za nami.

p1360337 p1360338 Pokračuj v čítaní