Poznámka

Som mama a je mi hej

Autor: Kristína Farkašová
Názov: Som mama
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 296
Ilustrácie: Boris Farkaš

. . .

Po štvrťroku si nájdem čas napísať o knihe, samostatne iba o jednej, nie tri v jednom, a čuduj sa svete, je to kniha o deťoch. Ale ona ma vážne dostala.

Kristínu Farkašovú som poznala len tak z počutia. Že je to nejaká herečka. Potom som zachytila niečo o knihe. Pretože má dvojičky. Písala blog o živote s nimi a zrazu z toho bola kniha. A ešte jej tričká Koláčová som zachytila, ale to bolo tak všetko. Knihu som videla u maminy doma minulý rok, ale otvorila som ju až teraz nedávno. Asi preto, že aj ja už som mama.

Prečo ma baví? Kristína neznáša slovenské dojčiť, ale používa bohemizmus kojiť. Tým si ma získala hneď na začiatku. Tak málo stačí. A potom to pokračovalo jej humorom a trefnými poznámkami na materstvo. Och, ako ja jej rozumiem a to mám dieťa len jedno a aj to chlapca. A v noci sa vyspím. Ona nie. Teda teraz už áno, pretože jej knedle, ako Ele a Matilde hovorí, majú štyri roky. Adamko sa naučil spať šesť hodín vkuse už v dvoch mesiacoch a nemá súrodenca, ktorý by ho budil.

Som mama je ukážkové čítanie pre ženu na materskej. Pobaví sa, oddýchne si a vie, že v tom nie je sama. Pozná všetky tie situácie s deťmi i okolím, pozná rady, ktoré sa jej od okolia dostávajú, stretla sa s rôznymi názormi na výchovu, od kojenia až po nosenie. No skrátka sa dokáže vžiť do jej situácie bez ohľadu na to, koľko detí má a ako ich vychováva.

Kristína srší takým optimizmom, až to niektoré nemusia predýchať. Z každej situácie s deťmi dokáže spätne spraviť zábavnú historku. Aj zo sopľov. Tých zelených, na ktoré býva i vysávač krátky. A o tom to vlastne je. Nech je materstvo akokoľvek náročné, spätne ostane úsmev na tvári a veselé historky. Naviac vás autorka presvedčí, že mať deti je vlastne tá najlepšia vec na svete. A že je to vlastne úúúúplne jednoduché, len sem-tam zložité. Môžem potvrdiť.

Ľahký štýl, reálne situácie, veselé dvojičky. Tetovačky included. Milé ilustrácie a tvrdá väzba (= dobre sa číta pri kojení). Proste knihu nebudete čítať dlho. A možno si ju ani dlho nezapamätáte, predsa len je to taká jednohubka a naviac keď ste na materskej, váš mozog využíva kapacitu na iné veci. V tom prípade môžete siahnuť po pokračovaní Stále som mama. Ako psychohygienu vrelo odporúčam. Aj otcom.

4/5

Poznámka

Těhotenský manuál českých mamin

jsem-v-tom

Autor: Kateřina Komárková
Názov: Jsem v tom!
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 216

. . .

Úplne prvá kniha o tehotenstve, ktorú som mala. V kníhkupectve som strávila skoro hodinu pri regály s touto témou a nenašla som žiadnu knihu, ktorá by ma zaujímala. Nie že by boli zlé, lenže ja som chcela niečo jednoduché, základné, s príjemným textom a spracovaním. Žiadnu hrubú príručku ani encyklopédie, na tie prišiel rad neskôr.

Jsem v tom! vyhrala najmä preto, že je písaná Češkou a o českom prostredí. Žijem tu a privediem tu na svet dieťa, preto oceňujem skúsenosti českých žien a české reálie. Presne toto som potrebovala, žiaden preklad amerického bestselleru, ktorý by mi nepovedal, ako to chodí napríklad s vyšetreniami u nás.

Kniha splnila presne to, čo som v období tešenia sa na pozitívny test čakala. Prvé informácie o tehotenstve, základných zmien, možných problémoch, rád, odporúčaní, tipov. No skrátka ako keby ste si ráno sadli s troma-štyrmi kamarátkami, ktoré to už majú za sebou a do večera by na vás vysypali všetky informácie, o ktorých ste iba mlhavo tušili, niektoré si potvrdili a niektoré vás úplne prekvapili.

Publikácia nejde do hĺbky a pri čítaní mi bolo jasné, že budem o niektorých veciach potrebovať viac informácií. Ale na zodpovedanie prvých otázok, ktoré ma v súvislosti s nadchádzajúcim stavom napadli, poslúžila na jedničku. Rozhodne chválim aj formát a spracovanie. Je to čítanie na jeden-dva večery a rozptýlilo moje prvotné obavy, do čoho sa to vlastne s manželom púšťame.

Naviac má celkom kabelkový formát aj keď v počiatkoch tehotenstva, kedy vás ešte nevidela ani vaša gynekologička, by som ju v MHD zrovna nevyťahovala. Nikdy neviete, na akého známeho natrafíte alebo si vás z diaľky všimne a asi už každý počul o náročných, a nie vždy istých prvých dvanástich týždňoch nenarodeného bábätka. Vysvetľujte to potom rodine.

Takže ak od knihy neočakávate podrobné informácie o priebehu pôrodu, možných problémoch v tehotenstve či potrebnej výbavičke, Jsem v tom! určite oceníte. Ale rozhodne si tento nový stav vyžaduje ešte aspoň jednu podrobnejšiu knihu.

4/5

Poznámka

Druhé dovolenkové čítanie

Druhe letne citanie I

Po prvých tipoch na dovolenkové čítanie (klik!) prichádza pokračovanie. Prešli sme ďalších pár tisíc kilometrov naprieč Nórskom a mne pod rukami prešlo ďalších pár stoviek strán dobrých kníh. Dochádzajú mi zásoby papierových kníh, ktoré som si zobrala, takže priestor dostáva aj Kindle. Nie že by mi to vadilo. Nórsko je krajinou tunelov a tie bývajú len veľmi slabo osvetlené. Naviac v noci už nebýva svetlo, pretože sme ďaleko pod polárnym kruhom. Na večerné čítanie v stane musím zapínať osvetlenie, preto mi podsvietený displej e-ink čítačky začal vyhovovať viac.

Takže, aké to knihy som prečítala posledné dovolenkové dni?
Druhe letne citanie II

Katja Kettu – Sběratel dýmek

Poviedky od fínskej autorky škaredého, no podmanivého románu Porodní bába. Knižku, ktorú som si kúpila na veľtrhu Svět knihy a Katja Kettu mi ju podpísala. Hneď prvý deň, takže ja som bola viac ako spokojná.

Bolo mi jasné, že knihu si chcem prečítať čo najskôr, no musela na ňu prísť ta správna doba. A nálada. Ani Sběratel dýmek nie je príjemné čítanie. Desať dýmok a desať poviedok o rôznych osobnostiach, no niektorých navzájom prepojených. Menej lásky, viac sexu. Rovnako veľa hrôzy, magickosti a škaredosti. Síce to nie je vyznením tak silná kniha, ako jej predchodkyňa, no získala si ma nemenej intenzívne. Opäť to nie je čítanie pre každého a ocenia ju skôr starší, a trošku sa bojím povedať že aj skúsenejší, čitatelia. Čo ma potešilo na záver? Informácia, že sa pripravuje ďalšia kniha. Bude sa volať Můra a pod názvom Yöperhonen vyšla vo Fínsku minulý rok.

Druhe letne citanie III

Katarina Bivaldová – Čtenáři z Broken Wheel doporučují

Feel-good román, ktorý som si síce kúpila, ale za to, aby som ho na dovolenke aj prečítala, vlastne môže #ReadNordic. V jednom komentári som naň dostala odporúčanie. Dnes môžem povedať, že ak by ste si v lete mali prečítať jedinú knihu, nech je to táto. Perfektné, príjemné, milé a knižných tipov nabité čítanie, ktoré poteší každého knihomoľa.

Naviac je v ňom neuveriteľne veľa pravdivých slov o nás knihomoľov. Niektoré z nich, rovnako ako celú moju recenziu na túto knižku, si môžete prečítať v tomto článku. O románe som nedokázala napísať iba jeden-dva odseky.

Druhe letne citanie IV

Anne Holtová – Slepá bohyně

Už je to viac ako pol roka, odkedy som prečítala severskú detektívku. Pol roka! Kedysi som ich čítala každý týždeň a bol to asi jediný žáner, v ktorom som mohla prečítať aj viac kníh po sebe a nemala som potrebu prejsť na niečo iné.

Prvý príbeh zo série s inšpektorkou Hanne Wilhelmsenovou a policajným prokurátorom Hakonom Sandom som si vybrala, pretože pred troma rokmi sa mi dostalo do rúk voľné pokračovanie Požehnáni ti, kdož žízní. Na dvesto stranách sa mi dostalo dobrej a napínavej detektívky, takže som dúfala, že prvý diel bude ak nie rovnako dobre napísaný, tak aspoň pútavý. A spokojnosť sa dostavila.

Po množstve prečítaných detektívok nemôžem tvrdiť, že ide o to najlepšie zo žánru, ale politické zapojenie, drogy, vzťahy, tajomstvá, nečakané obraty a napínavosť deja ma presvedčili, že Anne Holt je meno, ktoré nesklame. Síce som sa občas zamotala v menách, postáv nebolo málo, i tak som knihu prečítala podozrivo rýchlo. Rozhodne sa chystám aj na Smrt démona, hoci nevylučujem, že to bude trvať ďalšie tri roky.

Druhe letne citanie V

Annabel Pitcher – Kečupové oblaky

Skutočne neviem, čo ma popohlo k tomu, aby som otvorila práve túto e-knihu. Asi som už dlho nečítala žiadnu young adult knihu alebo som podvedome chcela aj niečo menej severské. Tak či onak, na prvý záťah som prečítala tretinu a ani ten zvyšok mi netrval nijak dlho, hoci som medzitým prečítala ďalšiu, o niečo kratšiu knihu.

Nakoniec to vlastne ani nebolo zlé, aj keď sa našli dve veci, ktoré mi celkom prekážali. Jedna kazila dojem v priebehu čítania, druhá mi zničila záver. Také očakávania som mala kvôli Zoeiným listom a… a niečo málo som popísala rovno v samostatnom článku (prečítajte si ho tu), aj keď som sa zo všetkých síl snažila neprezradiť viac ako treba.

Kečupové oblaky sa vlastne na dovolenku podľa mňa ani nehodia, úplne sa vidím, ako ju čítam ešte počas školského roka, ak by som bola stále vo veku, kedy sa chodí na strednú, čítala ju namiesto písania domácich úloh a záver dočítala v škole pod lavicou na nudnej hodine. No keďže ja som ju prečítala v príjemnom domčeku v Nórsku, zaraďujem ju do tohto zoznamu.

Druhe letne citanie VI

Jonas Karlsson – Faktura

Nečakaná rýchlovka na sobotné poobedie. Spravila som si čaj, usadila sa do kresla s výhľadom na more, otvorila Kindle a hľadala krátku veselú knihu. Vyhrala to Faktura od Jonasa Karlssona, pretože predchádzajúca Místnost ma dosť bavila, bavilo ma scénické spracovanie v Listování a rovnako tak ma bavil autor vo švédsko-fínskej komédii Uprchlík na malinové loďce.

Takže som nešla do neznáma, stavila som na istotu a strávila som dve hodiny s vtipne absurdnou novelou o tom čo sa stane, keď vám príde faktúra za prežité šťastie. Je váš život na prvý pohľad nudný, no prakticky nikdy vás nestretlo žiadne nešťastie, choroby sa vám vyhýbajú, rodinu síce nemáte, ale kto povedal, že rodina sú iba radosti a i z toho osudového vzťahu, ktorý nevyšiel, ste vytrieskali vlastne len dobré zážitky? Tak to nebude zadarmo. Práve naopak. Vo Fakture sa dozviete, ako sa s tým hlavný hrdina popasoval a či sa náhodou niekde nestala chyba.

Druhe letne citanie VII

Jo Nesbø – Syn

Konečne! Aby tých severských krimi nebolo málo, naviac keď už som bola nie tak ďaleko od Osla, miesta činov väčšiny Nesbøho detektívok, pustila som sa do Syna. Samostatnej knihy mimo sériu s Harrym. Na Nesbøho knižkách ma vždy desí počet strán. Pritom viem, že píše sakramentsky dobre a tie strany ubehnú strašne rýchlo. Aj keď sa medzitým stratím v množstve mien, miest, činov, udalostí a drobných scénok, ktoré postupne vyústia do napínavého a premysleného príbehu.

Z Nesbøho knižiek mám naviac pocit, že Oslo je jedno veľké a síce príjemné, no zhnité, skorumpované a drogami nasiaknuté mesto, kde existuje len pár odvážlivcov, ktorí sú čestní, hŕstka ľudí, ktorá o ničom netuší a zvyšok patrí za mreže. Syn je napínavý thriller o pomste, drogách a čo všetko táto kombinácia dokáže. Dokáže veľa, akurát mám pocit, že by som si knihu mala prečítať znova, pretože som si istá, že niektoré detaily mi unikli.

Druhe letne citanie VIII

Poznámka

Radosť ju čítať, radosť ňou listovať, radosť ju vlastniť

Ana Geislerova PS I

Autor: Aňa Geislerová
Názov: P.S.
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 216

. . .

Sú knihy, ktoré si zamilujete na prvý pohľad. Začne to obálkou, lákavou, farebnou, veselou. Pokračuje väzbou, denníkovým formátom a každou stranou. Zamilovanosť sa prehĺbi každým slovom a každou ilustráciou. A že ich tam je! Stále vás niečím prekvapí a vy viete, že toto je láska na celý život. Že ste našli knihu, ktorá dostane čestné miesto vo vašej domácnosti, ku ktorej sa vrátite a ktorú kúpite nejednej kamarátke. Taká je kniha poviedok P.S. od českej herečky Anny Geislerovej.

Prvé čo ma napadne, aby som ju opísala, sú desiatky infantilných výrazov na rozkošnosť. Ale skúsim byť vážnejšia.

Aňa je dokonalá. V jednotlivých poviedkach sa vám síce bude snažiť tvrdiť opak, ale napriek všetkému, ona je dokonalá. Pretože všetky útrapy života, lásky, vzťahu, detí i kariéry zvláda s obdivuhodnou dokonalosťou. No a k tomu všetkému napíše takúto knihu. Do detailov dokonalú.

Ana Geislerova PS II

O čom poviedky sú? O deťoch, o vzťahoch, o ženách, o živote, o detstve aj o marhuľovej marmeláde. Veľmi osobité a prevažne úsmevné. Päť rokov na dvesto stranách.

Nemusíte ich čítať po rade, môžete sa k nim kedykoľvek vrátiť. Ale zaručene najlepší spôsobov je sadnúť si do najpohodlnejšie kresla na chalupe, pri okno s výhľadom do prírody, uvariť si voňavý čaj, prikryť sa obľúbenou dekou a čítať. Len nezabudnite ostatných upozorniť, aby vás nerušili.

Zakončím to odporúčaním, aby ste si po ceste odkiaľkoľvek, kde sa práve nachádzate, zašli do kníhkupectva a knihu si kúpili. Vážne za to stojí a strávite s ňou príjemné chvíle. A naviac si na konci môžete písať poznámky.

5/5

P.S. Tá kniha je roztomila
P.P.S. Fakt strašne moc.
P.P.P.S. A tiež sa v nej dozviete, že do žehličky je fajn pridať voňavku a k žehleniu si otvoriť víno.
Ana Geislerova PS III

Poznámka

Terapia americkým futbalom

Terapie laskou

Autor: Matthew Quick
Názov: Terapia láskou
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 264
Orig. názov: The Silver Linings Playbook
Preklad: Andrej Chovan

. . .

Matthew Quick je samé prekvapenie. Po skvelej knihe Odpusťte mi, váš Leonard bolo len otázkou času, kedy sa pustím do ďalšej. Už som ale bola poučená a tušila som, že i tak ohraná téma ako je láska a vzťahy, sa v jeho podaní premení na nevšedné čítanie a originálne spracovanie. A nebola som ďaleko od pravdy.

Nenechajte sa zmiasť názvom, tej lásky tam až tak nie je. Alebo aspoň nie je ten partnerskej. Väčší priestor dostáva americký futbal, ktorému ani nemusíte rozumieť, ale v Matthewom podaní vás bude baviť a pravdepodobne zatúžite po návšteve podobnej udalosti.

Hlavný hrdina, Pat Peoples, opúšťa psychiatrický ústav a žije u rodičov. Presvedčený, že po polroku strávenom na tom strašnom mieste sa mu v domácom prostredí podarí zo seba spraviť lepšieho človeka a získať späť svoju manželku Nikki. Číta knihy, ktoré ma ona rada, pracuje na svojej postave aj osobnosti a odpočítava čas, kedy sa s ňou stretne. Úprimne verí, že súdny zákaz sa k nej priblížiť, nejako skončí a on získa späť to, čo stratil. Netuší, že to čo on vidí ako pol rok je v skutočnosti trošku iná doba. Dlhšia. A ako veľa sa toho zmenilo. V jeho rodine, v jeho meste i u Nikki.

Tiffany prišla tragicky o manžela a stále sa s tým nezmierila. Nie je však vdovou, ktorá by stále vyplakávala doma. Udalosti, ktoré viedli k smrti jej manžela ovplyvnili aj jej následne správanie po období smútku. Keď na večeri u sestry spoznáva Pata, vidí v ňom len ďalšieho chlapa.

Medzi Tiffany a Patom vznikne zaujímavý vzťah plný behu, žiadnych rečí a miske s hnedými vločkami a pocukrovanými hrozienkami. A tanca.

„Keď som v ten deň dokončil sériu cvikov, natiahol na seba igelitové vrece a začal robiť na trávniku strečing, videl som, ako Tiffany beží popri našom bloku a čaká, kedy vybehnem. V duchu som si hovoril, že by som ju mal pozvať na večeru, aby som ukončil toto šialenstvo a mohol znova behať sám, ale namiesto toho som jednoducho vyrazil a Tiffany za mnou.“

Matthew Quick má nezameniteľný spôsob písania. Taký… iný. A číta sa veľmi dobre. Stránky ubiehajú rýchlo a ani sa nenazdáte, už ste na konci.

Každá jedna postava je úžasná a zamilujete si ju. Trošku vulgárnu Tiffany, divného Pata, jeho obetavú matku, mlčanlivého otca, chápavého terapeuta… všetkých. Zamilujete si mestečko, Patov boj o manželku i ponuku od Tiffany. Zamilujete si americký futbal, fanúšikov a všetky zápasy.

Celým dejom sa tiahne Patova naivita, no práve to jej dodáva tú jedinečnosť. A podivnosť oboch hlavných aktérov. Od začiatku až do konca, ktorý bol tak akurát správny, ani tragicky, ani presladený, je to milé, príjemné, úsmevné a občas smutné čítanie. Prečítajte si to, aj keď ste už videli film. Stojí za to.

5/5

Poznámka

Žiť ďalší sol

Andy Weir Martan

Autor: Andy Weir
Názov: Marťan
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 408
Orig. názov: The Martian
Preklad: Patrick Frank

. . .

Je možné, aby vás bavila kniha plná technických detailov? Je! Andy Weir to dokázal a napísal neskutočnú prvotinu pohybujúcu sa na hranici sci-fi, komédie, drámy, príručky na prežitie a manuálu na zostavenie vesmírneho príbytku.

Život je pozoruhodne húževnatý. Nechce sa im zomrieť o nič viac ako mne.

Tretia misia programu Ares vyzerala nádejné. Ďalší ľudia na Marse. Lenže na SOL 6 sa to pokašľalo. Piesočná búrka o sile 175 km/h znamenala jediné, misia sa musí ukončiť. Členovia posádky postupovali, ako boli naučení. Prešli do habu a odtiaľ k odletovému modulu. Iba Mark také šťastie nemal a anténa, ktorú strhol vietor, zobrala i jeho. Na záchranu veľa času nebolo a posádka po krátkom pátraní musela Mars predčasne opustiť. Hlúpa zhoda náhod spôsobila, že Mark Watney takmer zomrel. Ešte hlúpejšia, že prežil. Lenže posádka i modul boli už dávno preč. On ostal sám. Na Marse. Bez možnosti komunikovať so Zemou. A nezáchráni ho ani misia Ares 4, pretože dovtedy sa mu minú všetky zásoby.

Na Marťana som nečítala jedinú negatívnu recenziu. Boj biológa Watneyho o prežitie na nehostinnej planéte síce na prvý pohľad pôsobí ako napínavá sci-fi dráma, pravdou však je, že je to vlastne ohromne zábavná kniha. Vypísať vtipné monológy, scény či myšlienky hlavného hrdinu by znamenalo prepísať polovicu knihy. Andy Weir okrem toho dokázal zaradiť do deja kvantum technických detailov, a pritom to čitateľa stále baví čítať. Celý čas je to napínavé, pozitívne okamihy striedajú tie negatívne, za každým úspechom číha nejaká pohroma, dni sa vlečú, mesiace ubiehajú a Mark je stále sám na Marse. Aspoňže na USB klúči komandérky Lewisovej objavil seriály zo 70. rokov a disko hudbu.

„Ostal tam trčať. Myslí si, že je celkom sám – že to s ním všetci vzdali. Aký dopad to môže mať na ľudskú psychiku?“
Obrátil sa naspäť k Venkatovi. „Ktovie, na čo práve myslí.“

Marťanský denník: SOL 61
Ako môže Akvaman ovládať veľryby? Sú predsa cicavce! Nedáva to zmysel.

5/5

Takže si pustite ústrednú melódiu Marka Watneyho a začítajte sa do jednej z najlepších kníh.

Poznámka

Ruta Sepetysová – Medzi odtieňmi sivej

Ruta Sepetysova - Medzi odtienmi sivej

Autor: Ruta Sepetys
Názov: Medzi odtieňmi sivej | V šedých tónech
Rok vydania: 2011 | 2013
Vydavateľ: Ikar | CooBoo
Počet strán: 256
Orig. názov: Between Shades of Gray

. . .

Odvliekli ju v nočnej košeli. Päťnásťročnú Linu, jej desaťročného brata Jonasa i matku. Lina chcela napísať list sesternici Joane, ale traja tajní policajti s puškami a bajonetmi im takmer vyrazili dvere. Dostali 20 minút. Zbaliť to najdôležitejšie, pripraviť sa na cestu nevedno kam. Bez udania dôvodu. Na nákladnom aute už sedeli ďalší. Knihovníčka, majiteľka hotela, otcovi známi…

Hlavná hrdinka Lina, jej rodina ale i tisíce ďalších Litovčanov, Lotyšanov, Estóncov a i Fínov sa ocitli na zozname. Na zozname, ktorí ich po okupácií vyhosťuje z ich rodnej krajiny do Sovietského zväzu na nútené práce. Obžaloba? Súd? Nič také. Tisíce nevinných ľudí sa stali nepriateľmi národa z ničoho nič a čakajú ich desiatky rokov v nehostinnej krajine v mizerných podmienkach s nulovou zdravotnou starostlivosťou či vzdelaním. Alebo smrť.

„Pozrela som sa na drobnú ružovú tváričku v mojom náručí. Novorodenec. To dieťa prežilo len niekoľko minút, ale Sovieti ho už považovali za nepriateľa. Privinula som si ho tesnejšie a perami sa mu dotkla čela. Jonas sa o mňa oprel. Keď také niečo urobili tomuto dieťaťu, čo urobia nám?“

Už mapa na úvod, kde je zobrazená neskutočne dlhá cesta, akou Lina a jej rodina prešli, vám povie, že nepôjde o jednoduché čítanie. Dlhé týždne v dobytčiaku, mesiace v Altajskom pracovnom tábore a presun na najvzdialenejšie miesto za polárnym kruhom do Trofimovska. Autorka zozbierala nespočet svedectiev a hovorila s preživšími, vďaka čomu vytvorila verný obraz transportu i života v týchto neľudských podmienkach.

Kniha na jednej strane zamrazí desivým prostredím a činmi, na druhej strane z nej vyžaruje dobrota, ochota, odvaha a nezlomná vôľa rodiny hlavnej hrdinky i ďalších nespravodlivo odsúdených. Vyvolá vo vás mnohé pocity, najčastejšie asi pocit bezprávia a hnev na vtedajší režim. Postavy v knihe nie sú skutočné (okrem doktora Lazara Solomonovicha Samodurova), ale boli inšpirované skutočnými osudmi a postavami.

Kapitoly z pobytu v sibírskom kolchoze a neskôr tábora za polárnym kruhom sú vhodne doplnené spomienkami Liny na jej život pred vytrhnutím z normálneho života. Svojho maliarskeho nadania sa však nevzdáva ani potom, svoje svedectvo sa snaží zachovať najmä kresbou. Hlavnú hrdinku nejde neobdivovať, naviac autorke sa mimoriadne citlivo podarilo opísať i lásku medzi dvoma mladými ľuďmi.

„Dvaja tajní na nástupišti pritlačili na zem farára. Ruky mal zviazané a sutanu špinavú. Prečo farára? Vlastne… prečo nás všetkých?“

Sú knihy, témy, ktoré sa nečítajú ľahko. Ruta Sepetysová sa pustila do náročnej a nepríjemnej témy, ale popretkávala ju odvahou a láskou. Aj napriek utrpeniu, ktoré prežili tisíce ľudí, ide o krásny a pútavo napísaný príbeh. Som rada, že sa niekto dal do rozprávania osudov, ktoré sú súčasťou pobaltskej histórie tak, aby ju priblížil i mladým ľuďom. O nemeckých koncentračných a pracovných táboroch bolo napísaných nespočet kníh, no ruské tábory a pobaltská genocída akoby zostali pred svetom schované a píše sa o nich veľmi málo.

Román Medzi odtieňmi sivej mi občas pripomenul knihu Krvavé jahody od Jiřího Kupku, príbeh Češky, ktorá v sovietských väzniciach strávila 19 rokov. Písať a čítať o týchto udalostiach je dôležité. Už len kvôli tomu, čo je napísané v novele Noc od Elieho Wiesela: „Protože nechce, aby se jeho minulost stala jejich budoucností.“ Medzi odtieňmi sivej patrí ku knihám, na ktoré si spomeniete i dlho po prečítaní. Akurát to nie sú veselé okamihy, skôr hnev a smútok za všetky nevinné obete nútených deportácií

5/5