Poznámka

Maminy, otcovia a deti

Začiatkom roka som prečítala dve knihy, ktoré ocenia najmä rodičia. Obe vydalo nakladateľstvo Host, obe sú pomerne krátke a obe vyšli aj ako e-knihy. Čo viac si rodič môže priať? Bavili ma veľmi a musím vám o nich dať vedieť.

Petra Maťová – Trochu jiné mámy
Hovory o mateřství navzdory zdravotnímu hendikepu

Dieťa postihnuté fyzicky alebo mentálne je celkom častý námet v románoch, ale maminy s hendikepom sú pomerne vzácne. V tom literárnom svete, nie v tom reálnom. Trochu jiné mámy im vlastne vzdáva hold. Šesť rozhovorov so šiestimi ženami, ktoré sa rozhodli priviesť na svet dieťa, aj keď ich zdravotný stav nie je bezchybný.

Hluchota, roztrúsená skleróza, anorexia, porucha depresívneho typu, ochrnutie a glaukom. Prekážky, ktoré sa nám zdajú pri dieťati neprekonateľné, no oni ich zdolávajú každý deň. Prekonávajú samé seba a nie sú o nič horšie maminy, ako tie zdravé. Majú podporu v partnerovi, ktorý dostáva slovo tiež.

Výborná sonda do ich života, ako začali prvé príznaky, ako sa stali matkami i ako sa s novou úlohou popasovali. Rozhovory sú s odstupom niekoľkých rokov a mimoriadne zaujímavý je aj pohľad partnera.

Trochu jiné mámy dodávajú odvahu, pretože väčšina z nich svoj hendikep ani nevníma ako hendikep. A zvládajú starostlivosť a výchovu aj s ním. Neriešia prkotiny ako zdravé maminy, musia sa sústrediť viac na seba, ale klobúk dolu, som rada, že som aspoň prostredníctvom tejto knihy mala možnosť poznať tieto obdivuhodné ženy.

Fredrik Backman – Co by můj syn měl vědět o světě

Fredrika Backmana určite poznáte ako autora humorných románov Muž jménem Ove, Babička pozdravuje a omlouvá se alebo Tady byla Britt-Marie. Okrem písania sa venuje aj svojmu synovi, ktorému napísal vtipnú knihu Co by můj syn měl vědět o světě. Dlhšie postrehy, ktoré by si podľa Frederika mal jeho syn do života odniesť sa striedajú s krátkymi útržkami zo života.

Celé je to veľmi trefné, obzvlášť ak ste rodič malého dieťaťa, budete sa smiať nahlas, súhlasne kývať hlavou a v duchu si hovoriť: „Presne ako u nás!“ Frederik skrátka zábavne opísal realitu dnešných rodičov a skvelo vystihol, že o čo viac máme všetko zjednodušené, o to viac je vlastne rodičovstvo zložité.

Je to síce len taká oddychovka na pár vychádzok s kočíkom, ale smiech nám občas treba ako soľ. Takže ak vášmu drobcovi lezú zuby alebo má silné obdobie vzdoru a Nie! počujete častejšie ako jeho úprimný smiech, nech sa páči, začítajte sa a prekonajte náročné obdobie vášho dieťaťa s knihou.

Poznámka

Aristokratka po tretie

aristokratka-na-koni

Autor: Evžen Boček
Názov: Aristokratka na koni
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Druhé město – Martin Reiner
Počet strán: 172

. . .

Pred dvoma rokmi som čítala vtedy už ospevované knihy Poslední aristokratka a Aristokratka ve varu. Obe ma nadchli, bavili a prečítala som ich prirýchlo. Keď pred pár dňami, na Veľký knižný štvrtok, vyšiel dlho očakávaný tretí diel, bolo jasné, pre akú knihu si pôjdem.

Niekoľkoročné čakanie na pokračovanie novinke vlastne len prospelo. Hoci boli úvodné knižky skvelé, predsa len je to stále ten istý štýl, humor, postavy. Obávam sa, že čítať Aristokratku na koni pred tými dvoma rokmi, už by ma tak nebavila. Teraz som si ale čítanie vychutnala a celý čas sa usmieval.

Avšak oproti prvému dielu to už nie je tak ohromné. Nahlas som sa zasmiala iba párkrát a veľa vecí som akosi očakávala. Neprekvapilo ma správanie svojráznych postáv zámku Kostka ani ústredná zápletka. Nič to ale nemení na tom, že ak bude aj štvrté pokračovanie, rada si ho prečítam. Kľudne si pár rokov počkám.

Témou Aristokratky na koni je predčasná smrť mladučkej Marie III. Po vzore svojich predchodkýň by mala umrieť mladá a keďže sa blíži ten správny vek, prečo z toho nespraviť turistickú atrakciu? Už sa vidia na titulke bulvárneho časopisu a rátajú príjmy od senzáciechtivých návštevníkov. Lenže to by nemohlo dopadnúť všetko inak. A vlastne to  pre obyvateľov zámku môže dopadnúť ešte horšie. Najmä ak sa nezaplatia hromadiace sa účty.

Rozsahovo je novinka medzi prvými dvoma knihami, čo je tak akurát na jeden večer. Pre zábudlivcov alebo odvážlivcov, ktorý sa púšťajú hneď do posledného dielu, je na konci malý slovníček, ktorý oživí miesta a postavy. Ale všetko dáva zmysel aj bez neho. Časovo sa odohráva v lete roku 1997.

Aristokratka na koni má drobné chybičky, ale stále je to úsmevné a milé čítanie o živote na zámku. Čítanie na jeden večer, ku ktorému sa pravdepodobne už nikdy nevrátite, na druhej strane vám knižka v domácej knižnici spraví radosť.

A na záver tu mám jednu pozvánku pre Brno a okolie. Najbližší štvrtok sa v Knižnici Jiřího Mahena stretnú viacerí autori posledného Veľkého knižného štvrtka. Nielenže o knihách pohovoria, ale rovno vám ich podpíšu. O 17:00 na Kobližnej 4 a Evžen Boček nebude chýbať.

4/5

Poznámka

Hilda, troll a obor

Hilda WEB

Autor: Luke Pearson
Názov: Hilda
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Paseka
Počet strán: 80
Orig. názov: Hilda and the Midnight Giant, Hilda and the Midnight Giant
Preklad: Martina Knápková

. . .

Volá sa Hilda, žije uprostred nórskej divočiny, má skvelú maminku a za susedov perfektné bytosti z nórskej mytológie.

„Mami! Mami! Dnes večer bude pršet! Můžu spát ve stanu?“

Hilda a troll a Hilda a půlnoční obr sú roztomilé komiksy, ktoré nedávno vydalo nakladateľstvo Paseka. A ja dúfam, že v tom bude pokračovať, pretože kámošku ako Hilda by mal mať každý.

Prezrádzať dej vám veľmi nechcem, názvy oboch dielov, ktoré v ČR vychádzajú v jednom zväzku, ale hovoria za všetko. Čo by ste ešte mali vedieť, ak sa pre knižku budete v kníhkupectve rozhodovať je, že si ju zamilujete. Od krásnych ilustrácií, veselej povahy hlavnej hrdinky i jej milej maminy, nevšedných bytostí a láskavému humoru.

Hilda je nebojácne dievča, ktoré sa rado zoznámi a spriatelí aj s bytosťou, ktorá jej naháňa strach. Má rozkošného domáceho miláčika, ktorý vyzerá ako líška s malými parohmi a do domu im chodí na návštevu Poleňák, malá drevená bytôstka. Dozviete sa aj čo to o obroch a verím, že s ďalšími prekladmi budú nasledovať aj ďalšie mytologické postavy.

Najradšej by som vám nafotila celú knižku, aby ste videli, aké podarené ilustrácie sú v nej. Ale naživo je to predsa len lepšie, tak si ňou zájdite aspoň prelistovať. Ak máte doma dieťa, knižka by vám rozhodne nemala chýbať. Ale poteší aj nejedného dospeláka, ktorý si rád pripomenie, aké bolo v detstve úžasné objavovať, stanovať, spoznávať či zapájať sa do rôznych dobrodružstiev.

Hilda je presne taká, ako o nej všetci básnia. Milá, veselá a smelá. Dobre napísaná a ešte krajšie nakreslená. Už teraz sa neviem dočkať pokračovania a ďalších odvážnych výprav malej Hildy.

5/5

Poznámka

Severské knihy, ktoré vás rozosmejú

severske knihy ktore pobavia

Už iba mesiac ostáva do začiatku knižného veľtrhu v Prahe. Už iba pár týždňov máte na to, aby ste splnili poslednú výzvu. Takto nakoniec si Skandinávsky dům v kampani #ReadNordic pripravil tú najvtipnejšiu tému. A to doslova. Čítajú sa knihy, ktoré vás pobavia, romány, ktoré nájdete v sekcii humor.

. . .

Určite si prečítajte aspoň jednu knihu od Arta Paasilinnu. Sú krátke, trefné, nechýba im čierny humor a najmä tie dávnejšie vydané si zamilujete. Niektoré boli dokonca aj sfilmované (napríklad v štvrtok si môžete zájsť na Autobus sebevrahů do kina Evald). Osobne odporúčam Chlupatý sluha pana faráře, Les oběšených lišek, Vlčí léto laponského mlynáře, Krátká paměť pana rady, Zajícův rok i spomínaný Autobus sebevrahů. Na blogu si ale môžete prečítať aj to, ako ma zaujali novšie – Živý na vlastním pohřbu, Šťastný muž či Komu není shůry dáno, dlouho duchem nebude.

Muz jmenem Ove

Ďalší autor, ktorý si ma získal už prvou knihou, a kde sa časom pustím aj do ďalších prekladov, je Fredrik Backman. Muž jménem Ove síce nie je úplne najpríjemnejší starček, ale každou stranou ho máte stále radšej. Od autora vyšli v češtine ešte dve knihy, Babička pozdravuje a omlouvá se a najnovší Tady byla Britt-Marie.

Severania si staršiu generáciu akosi obľúbili, pretože za hlavné postavy ich dosadili aj ďalší spisovatelia. Napríklad Jonas Jonasson a jeho Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel. Mimochodom, aj filmové spracovanie sa vydarilo. A Minna Lindgren prišla so sériou Babičky, v češtine sú už dva diely z plánovanej trilógie.

Na svoje si príde aj mladšia generácia, veď kto by už len nepoznal príbehy o Mumínkoch alebo Pipi dlhú pančuchu od Astrid Lindgrenovej. Z tých novších by najmä deti mohol baviť Samson a Robinson. Ja som útly a ilustrovaný príbeh o vystrašenom psovi Samsonovi a nebojácnom kocúrovi Robertovi prečítala za jeden podvečer a aj keď nepatrím k cieľovej skupine, bavil ma.

A aby som nezabudla. Ak ste neprečítali Klingsora od Torgnyho Lindgrena v niektorom z minulých mesiacov, výborná príležitosť to napraviť a prečítať ho teraz. Nič také ste totiž určite ešte nečítali. Alebo Místnost od Jonasa Karlssona. A ak vám bude jeho humor blízky, pozrite si tiež geniálnu komédiu Uprchlík na malinové loďce. To len tak pomimo, tip na dobrý film.

sever humor tipy

Čo budem čítať ja?

Okrem Samsona a Robinsona som si kúpila ďalšie tri kratšie knihy. Nechala som sa inšpirovať tipmi na skandinavskydum.cz, využila som 25 % zľavu na Slevomate do Dobrovského a z kníhkupectva si priniesla ešte novely Už budu!, Jestli chceš a ďalšiu detskú Kluk na větvi. A som presvedčená, že ich stihnem prečítať všetky.

severske knihy ktore pobavia II

Poznámka

Duch, kačer, slečna Rooková a Jackaby

Jackaby

Autor: William Ritter
Názov: Jackaby
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: HOST
Počet strán: 280
Orig. názov: Jackaby
Preklad: Vratislav Kadlec

. . .

Detektívka, humor a paranormálne javy? Dá sa vôbec niečo také napísať do jednej knihy a navyše tak, aby celý príbeh dával hlavu a pätu? Nuž, Jackaby je dôkazom, že to ide. A naviac vás to čítania bude baviť.

„Zabila jste někoho?“ zeptal se tiše detektiv.
„Ne, jistě že ne!“
„Tak nevidím důvod, proč byste měla lhát.“

Jackaby je podivínský detektív a hlavná postava rovnomennej knihy. Avšak dej nie je rozprávaný z jeho pohľadu, ale z pohľadu jeho novej mladej asistentky, slečny Rookovej. Abigail, ako sa slečinka volá, práve pricestovala do Nového Fiddlehamu. Už to, že cestuje sama žena koncom 19. storočia, je obdivuhodné.

„Na druhé straně města pan Henderson — muž, který slyšel neslyšný křik bánší — trávil večer umíráním. Abych byla úplně přesná — velice krátkou část večera strávil umíráním a zbytek večera strávil mrtev.“

Po neúspechoch s hľadaním práce v novom meste sa zhodou náhod dostane k Jackabymu. Ten ju od práce skôr odhovára, než aby bol vďačný za posilu, ale tragické okolnosti predsa len spoja ich cesty dohromady. Ani v takej nebezpečnej práce, ako je vyšetrovanie vraždy, nestráca Abigail na svojej ženskosti a spolu s detektívom sa prekvapivo dobre dopĺňajú.

Celým príbehom sa nesú záhadné a mystické prvky a je okorenený správnou dávkou humoru. Jackaby síce vidí to, čo iní prehliadajú, ale považuje to za vedu a vlastne k všetkému pristupuje mimoriadne vedecky. Milým zistením tiež bolo, že ide o prvotinu a naviac prvý diel, takže sa môžeme tešiť na ďalšie dobrodružstvá. Ja sa teda rozhodne teším.

Jackaby ma bavil od prvej strany a čítal sa veľmi pútavo. Ak by mi to okolnosti umožňovali, za jeden večer by bola kniha prečítaná. Obľúbila som si každú postavičku a vlastne celú knihu. Obľúbila som si spôsob akým je kniha napísaná i rýchle tempo deja.

„Slyšela jsem o kancelářích, kde si člověk připadá jako ve vězení — ale tohle bylo spíš vězení, kde si člověk připadal jako v kanceláři.“

Knihu Jackaby z pera Williama Rittera odporúčam každému. Zaujme svojou detektívnou líniou, humorom, príjemnými postavami, prostredím i nadprirodzenými javmi. Pretože aj keď u Jackabyho žije káčer, žaba, na ktorú je lepšie nepozerať a na treťom poschodí je jazierko, všetko pôsobí uveriteľne. Hlavná postava naviac pripomína Sherlocka Holmesa a posledným bonusom je britský humor. Túto knihu si skrátka obľúbite, aj keď je samotná zápletka miestami predvídateľná.

5/5

Poznámka

„Nebožtík přímo k nakousnutí“

Komu neni shury dano dlouho duchem nebude

Autor: Arto Paasilinna
Názov: Komu není shůry dáno, dlouho duchem nebude
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Hejkal
Počet strán: 168
Orig. názov: Herranen aika
Preklad: Markéta Hejkalová

. . .

Arto Paasilinna je moja srdcová záležitosť. Prečítala som od neho všetky knihy, ktoré vyšli v českom preklade a nenechávam si ujsť ani tie nové. Ani sa mi nechce veriť, že Komu není shůry dáno, dlouho duchem nebude je už dvanásta, ak to dobre počítam.

Príbeh začína vetou: „Zemřel jsem úplně nečekaně“. Nie je úplne obvyklé, aby hlavný hrdina zomrel v prvých dvoch slovách knihy, ale keďže hrdina knihy má byť duch, raz sa to stať malo. A keďže to napísal Paasilinna, tak čím skôr, tým lepšie.

„Jsou to krásné a uklidňující obřady. Kromě toho na pohřbech člověk potká nové nebožtíky, tak jako teď já vás. Nebožtík se svého pohřbu skoro vždycky osobně účastní, tedy nejen tělesně, což je samozřejmé, ale i takříkajíc v duchovní podobě. Lidé jsou natolik sebestřední, že si nenechají ujít akci, na níž jsou centrem pozornosti. Což je ovšem pochopitelné a naprosto lidské.“

Mladého novinára stretne pri pokukovaní po jednej slečny smrť. Nečakane ho zrazí auto. Jeden šok vystrieda druhý, keď si uvedomí, že sa pozerá na svoje mŕtve telo. A že nie je jediným duchom na svete. Naopak, ocitol sa vo svete, kedy síce nemôže hovoriť so živými, za to medzi mŕtvymi stretáva osobnosti, o ktorých sa učil ešte na hodinách dejepisu. Pápež či pračlovek? Prečo nie.

„Milý synu,“ smál se. „Když se na zemi rozhodují tak důležité věci, nejde vůbec o neomylnost, ale jen a jen o moc. Je úplně jedno, jestli se pápež mýlí nebo ne. Význam má jedině to, jestli tomu lidé věří nebo ne.“

Na ani nie 170 stranách sa rozbehne milé a úsmevné dobrodružstvo, kedy stretneme viaceré osobnosti z fínskej literárnej scény, pozriete sa do Južnej Ameriky i na Mesiac, vypočujete si pár múdrosti, zistíte, prečo je niekto duchom celé storočia a niekto iba pár sekúnd, a dozviete sa, či sa aj duch môže zamilovať alebo nejak ovplyvniť myšlienky živých.

Budem sa opakovať, no podobne ako v predchádzajúcej knihe, už to nie sú tak neskutočne veselé a absurdné príbehy, ako Vlčí léto laponského mlynáře, Autobus sebevrahů, Chlupatý sluha pana faráře, Krátká paměť pana rady, Stará dáma vaří jed či Les oběšených lišek. Ale oproti Prostopášný modlitební mlýnek či Živý na vlastním pohřbu je to príjemná zmena k lepšiemu. O dosť. A absurdné je to dosť. No najmä som sa pri čítaní častejšie usmievala, pobavila a rozpoznala tam ten typický paasilinnov nenahraditeľný humor.

Čo ma prekvapilo, bol koniec. Prišiel len tak, nečakane. Dej sám o sebe nepotreboval nejaké veľkolepé závery či vysvetlenia, ale to náhle zakončenie ma aj tak prekvapilo. Vlastne sa mi s mŕtvym novinárom vôbec nechcelo rozlúčiť. Páči sa mi, že knihy Arta Paasilinnu fungujú aj po toľkých rokoch. Fínsky originál bol vydaný v roku 1980! Ale tých 35 rokov nie je veľmi poznať, dej sa kľudne mohol odohrávať aj v súčasnosti.

Som zvedavá, čo prinesie pripravovaná novinka Nejdelší chobot ve Finsku, ktorá sa chystá na jar budúceho roka.

3,8/5

Poznámka

Žiť ďalší sol

Andy Weir Martan

Autor: Andy Weir
Názov: Marťan
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Ikar
Počet strán: 408
Orig. názov: The Martian
Preklad: Patrick Frank

. . .

Je možné, aby vás bavila kniha plná technických detailov? Je! Andy Weir to dokázal a napísal neskutočnú prvotinu pohybujúcu sa na hranici sci-fi, komédie, drámy, príručky na prežitie a manuálu na zostavenie vesmírneho príbytku.

Život je pozoruhodne húževnatý. Nechce sa im zomrieť o nič viac ako mne.

Tretia misia programu Ares vyzerala nádejné. Ďalší ľudia na Marse. Lenže na SOL 6 sa to pokašľalo. Piesočná búrka o sile 175 km/h znamenala jediné, misia sa musí ukončiť. Členovia posádky postupovali, ako boli naučení. Prešli do habu a odtiaľ k odletovému modulu. Iba Mark také šťastie nemal a anténa, ktorú strhol vietor, zobrala i jeho. Na záchranu veľa času nebolo a posádka po krátkom pátraní musela Mars predčasne opustiť. Hlúpa zhoda náhod spôsobila, že Mark Watney takmer zomrel. Ešte hlúpejšia, že prežil. Lenže posádka i modul boli už dávno preč. On ostal sám. Na Marse. Bez možnosti komunikovať so Zemou. A nezáchráni ho ani misia Ares 4, pretože dovtedy sa mu minú všetky zásoby.

Na Marťana som nečítala jedinú negatívnu recenziu. Boj biológa Watneyho o prežitie na nehostinnej planéte síce na prvý pohľad pôsobí ako napínavá sci-fi dráma, pravdou však je, že je to vlastne ohromne zábavná kniha. Vypísať vtipné monológy, scény či myšlienky hlavného hrdinu by znamenalo prepísať polovicu knihy. Andy Weir okrem toho dokázal zaradiť do deja kvantum technických detailov, a pritom to čitateľa stále baví čítať. Celý čas je to napínavé, pozitívne okamihy striedajú tie negatívne, za každým úspechom číha nejaká pohroma, dni sa vlečú, mesiace ubiehajú a Mark je stále sám na Marse. Aspoňže na USB klúči komandérky Lewisovej objavil seriály zo 70. rokov a disko hudbu.

„Ostal tam trčať. Myslí si, že je celkom sám – že to s ním všetci vzdali. Aký dopad to môže mať na ľudskú psychiku?“
Obrátil sa naspäť k Venkatovi. „Ktovie, na čo práve myslí.“

Marťanský denník: SOL 61
Ako môže Akvaman ovládať veľryby? Sú predsa cicavce! Nedáva to zmysel.

5/5

Takže si pustite ústrednú melódiu Marka Watneyho a začítajte sa do jednej z najlepších kníh.