Poznámka

Najkrajšia kniha pre najmladších čitateľov

Autor: Emilia Dziubaková
Názov: Rok v lese
Rok vydania: 2017 (dotlač január 2018)
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 12, leporelo
Orig. názov: Rok w lesie
Preklad: Michael Alexa

. . .

Leporel má Adamko veľa. Malé, veľké, také akurát i najväčšie. Niektoré ho bavia viac, niektoré menej. Niektoré mal radšej pred dvoma mesiacmi a na niektoré ešte len príde ten správny čas. Jedno medzi nimi ale vyniká. Môžem za to tak trochu aj ja, lebo mu ho stále podsúvam. Našťastie Adamka baví tiež.

Je to veľkoformátové leporelo Rok v lese, ktoré minulý rok vydalo nakladateľstvo Host. Už sa vypredalo a na konci mesiaca bude dotlač. Na Slovensku ho chcú tiež, už o pár dní ho vydá Ikar. Takže keď pôjdeme okolo kníhkupectva, zájdite si pre jeden výtlačok. Ak nepôjdete, objednajte online.

Rok v lese je totiž krása najväčšia. Na dvanástich dvojstranách je zobrazených dvanásť mesiacov v roku. Obyvatelia lesa i jeho návštevníci vo všetkých ročných obdobiach.

Veverička, ktorá v januári premýšľa, kam schovala oriešky. Lesník, ktorý dopĺňa krmelec. Los, ktorý stratil svoje parožie. Vo februári sa prebúdzajúci mravčekovia. Spiaci živočíchovia pod vodou. Medveď v nore. Príroda prebúdzajúca sa s príchodom jari. Marec. Roztápajúci sa sneh.

V apríli sa narodil Adamko. V apríli chytá medveď rybu, včely poľovníka. Na svet prichádzajú mláďatá. Medveď má plné bruško, príroda v máji je plná krásy, jedla a života. Stromy rozkvitajú, zajace tancujú. Kam zmizol netopier? Je jún, noc, niektoré zvieratká spinkajú, niektoré behajú po lese. Júl je pestrý a hravý, los má svoje parohy, včely si našli novú obeť.

August sa začína vyfarbovať, turisti stretnú medveďa, vo vode pláva had, mravci odnesú obrovský náklad. Oh, september hýri všetkými farbami oranžovej a červenej. Začína zber zásob, jedla je ešte všade veľa. Aha, pavúk sa asi zamiloval.

Október je nádherne červený, kľudný. Čo to našiel chlapec? Kam len sa ukryl los? A pred kým uteká poľovník? Vtáci odlietajú. November sa zahaľuje do hnedej, každý nad niečím premýšľa, bobor stavia hrádzu. Brrr, studený december, krajinu prikryl sneh, poľovník si odnáša stromček, vlk naháňa diviaka, mravčekovia spinkajú, medveď v nore tiež.

Príroda a jej obyvatelia sa tak menia. Každá dvojstrana je nádherne farebne ladená, do detailov vypracovaná. Ilustrácie sú milé a hravé.

Hneď na úvod, na prvých dvoch stranách sa deti a rodičia dozvedia o všetkých hrdinoch tejto vydarenej knihy. Je ich takmer 50! Každý je niečím zaujímavým a menia sa aj ich zvyklosti. Niekto býva vo vode, niekto sa vode vyhýba. Niekto obýva koruny stromov, niekto lieta, niekto vie plávať, niekto je ako doma pod zemou. Úžasné, koľko sa dá naučiť a pritom bez textu.

Na posledných dvoch stranách je veľké bludisko. Nájde lienka lienku, mravček čerešňu alebo voška zelený lístok? Tak to je už v detských rukách.

Knihou sa dá listovať vždy inak. Niekedy pozerať len jeden mesiac, inokedy prejsť rok jedného zvieratka. Hľadať vtipné vsuvky, pozorovať zmeny. Učiť sa. Veľa sa učiť, hravou a nenásilnou formou. O všeličom, čo sa týka lesa. Sľubujem, že Rok v lese bude baviť aj rodičov.

6/5

Poznámka

Z českých luhů a hájů

Alena Mornštajnová – Hana

Jedna z najlepších českých kníh, ktoré som čítala. Nie iba tento rok. Alena Mornštajnová ma dostala prvýkrát v apríli Hotýlkom, Hanu som preto dlho neodkladala. Dobre som spravila. Dej vyrozprávaný troma osobami v troch rôznych obdobiach tvorí dohromady silný príbeh.

„O minulosti musíme vědět co nejvíc, abysme neopakovali stále stejné chyby. Jednotlivé události spolu vždycky nějak souvisí, zapadají do sebe a vyúsťují v další dění. Jen pochopení souvislostí je cestou, jak se může lidstvo pohnout dopředu.“

O utrpení, tragédií a následkoch. Hana rozhodne nie je ľahké čítanie, ale rozhodne ju nebudete chcieť odkladať. Výborný jazyk, perfektné časovanie a postupné odkrývanie. Po prvej časti si prečítajte úryvok na konci knihy.

5/5

Ivana Myšková – Bílá zvířata jsou velmi často hluchá

U nakladateľstva Host sa nebojím siahnuť aj po neznámom mene alebo prvotine. Podobným prípadom sú aj poviedky Bílá zvířata jsou velmi často hluchá. I keď pri niektorých som si vravela, že toto ma nebaví, vo výsledku to bolo príjemné stretnutie.

Po jazykovej stránke je kniha radosť, takže aj keď ma zrovna nejaký príbeh neoslovil, stále bolo príjemné ho čítať. A to prosím pekne nejde o nijak veselé poviedky. Naopak. Medziľudské vzťahy, očakávania, sklamania, nedorozumenia. Popravde, celkom ťažko nachádzam slova, ktorými by som túto jedinečnú a zvláštnu zbierku opísala. Za zmienku stojí, ale nesadne každému, to je jasné.

3,5/5

Adam Chromý – Rekviem za Pluto

Pri tejto knižke idem trošku s krížikom po funuse, hodí sa viac na leto. A pritom to vôbec nie je pohodovka o láske, skôr naopak. A celkom zo života, možno aj vy máte taký pár medzi priateľmi.

David a Alica tvorili pár, až si uvedomia, že už nežijú spolu. Bývajú, to áno, ale skôr len žijú vedľa seba a dosť dobre by mohli byť len kamaráti. Ich vzťah sa vzdaľuje a do toho všetkého už nie je Pluto planétou. Vysvetlite si to ako chcete. Hľadajte metafory. Námet super, síce mi chvíľku trvalo začítať sa, ale potom to išlo, naviac to prelínanie s vesmírom, prečo nie. Ak autor napíše niečo ďalšie, určite si prečítam.

4/5

Poznámka

Štyri krásne detské knihy

Thierry Robberecht – O vlkovi, který vypadl z knížky

Rozprávok, v ktorých vystupuje vlk, nie je málo. A snáď vždy je to postava záporná. Lenže čo ak by sa úlohu tak trochu vymenili? Vlk vypadne z knižky a snaží sa ho dostať obrovský kocúr. Bude to riadna fuška, pretože vlk sa úplne do každej knihy nehodí a tam, kde by zapadol, ho nemusia prijať. Kocúr je tu stále a kníh v knižnici je toľko veľa!

Pre deti od troch rokov, ale mali ste vidieť Adamka, ako sa smial, keď som mu predvádzala zdesené výrazy vlka, keď mu nevyšiel úkryt v ďalšej knihe.

Oksana Bula – Zubr si hledá hnízdo

Túto knižku by som zaradila do kategórie ňuňuňu. Ako vážne, taká rozkošnosť sa len tak nevidí. A príbeh je roztomilo milý. No najmä ilustrácie. Mimochodom, je to dokonalá jesenná kniha. Hrá tými najkrajšími farbami tohto ročného obdobia a je to čas, kedy sa zvieratká začínajú pripravovať na dlhý spánok.

Zubr je trošku veľký, trošku neobratný a tak trochu si myslí, že musí byť krásne spať celú zimu v pohodlnom pelíšku. Ja ho chápem a súhlasím s ním. Lenže uložiť sa k zimnému spánku nie je len tak. To zistí sám. Už len nájsť ten správny pelíšok dá zabrať. A čo potom? Nebudem prezrádzať, aj tak si to prečítate.

Luke Pearson – Hilda a kamenný les

Hildu netreba nijako predstavovať, Paseka vydáva už tretí komiks, tentokrát v ňom ale nie sú príbehy dva, ale iba jeden. Ale i to stačí, dokonca mi príde máličko lepší ako dvojka, naviac tentokrát sa viac zapojí aj Hildina maminka a celkovo je príbeh tak správne severský, bláznivý a čarovný.

Akurát… vážne, takýto koniec? To od autora nebolo vôbec pekné, najmä keď sa zdá, že pokračovanie zatiaľ neexistuje. Ale na konci je Vrátime se zase v roce 2018, tak tomu budem veriť a budúci rok očakávam ďalšie dobrodružstvo s Hildou a jej rozkošnou líštičkou s parôžkami.

Petr Wagner – Dřív, než půjdem spát

Štvorveršové rýmovačky o tom, ako spávajú zvieratká. Asi sa ich naučím naspamäť a budem ich hovoriť Adamkovi. On totiž rýmovačky miluje a ja mu dookola hovorím básničky „Adam v škole nesedel, abecedu nevedel…“ (dokonca som sa naučila druhý odsek o ktorého existencii som predtým ani netušila), „Oli, oli, Janko, kľakni na kolienko…“  a „Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená…“. Iné nepoznám. No a už by to chcelo niečo nové, kľudne i české, hlavne že sa to dobre zapamätá.

Dřív, než líšče zavře víčka,
zatočí se do klubíčka.
Utahané z běhaní je moc
Pusu na čumáček – dobrou noc!

Je mi jasné, že na pusinku Adamko nezaspí, takže sa tým zabávame cez deň. Ilustrácie sú milé, inak by ma kniha nezaujala, formát taký akurát, básničky poučné. Dúfam, že si ju Adamko raz obľúbi tak, ako ja. Tvoru ilustrátorky Ilony Komárkovej môžete obdivovať aj na fler.cz.

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

HOSTovské knižné novinky

Nové knihy, to ja môžem. Najmä ak sú z obľúbených nakladateľstiev, krátko po vydaní a naviac s krásnou zľavou. Dnes to bude o piatich novinkách. Novinkách v mojej knižnici a zároveň tohtoročných novinkách z HOSTu. Jednu mám doma už dva týždne, ďalšie štyri prišli dnes. Darček k MDŽ. Všetky od manžela. Trošku ma tými knihami rozmaznáva, ale kto by sa bránil?

Ak sa vám niekedy dostala do rúk kniha brnenského nakladateľstva HOST, viete, že vydávajú knihy nie len pútavé, ale i kvalitne preložené a graficky vymazlené. Je mi jasné, že k týmto kúskom sa tak skoro nedostanem, do pôrodu by som rada dočítala rozčítané a tých mám viac ako desať. A už iba mesiac času. Ale nechám si ich odložené niekde na očiach, aby sa na ne dostalo čo najskôr.

Amerikána mi anotáciou okamžite pripomenula román Touhy Džendeho Džongy. Hana je od českej autorky a českí spisovatelia píšu výborne. Kouzelníkův únik z reality ma zaujal na nedávnom Severskom literárnom salóne. Ďalší feel-good román zo Švédska? Áno, prosím! (Čtenáři z Broken Wheel doporučují ste už čítali, všakže?). Jackaby bol pred rokom skvelým prekvapením. Takže pokračovanie Případ ukradeného zubu bolo jasné must have. A tak isto Pojď sem, ať ti můžu dát pusu. Griet Op de Beecková ma svojou predchádzajúcou knihou Výš než v sedmém nebi maximálne dostala, preto som ďalšiu jej knihu potrebovala. Pokračuj v čítaní

Poznámka

8 lepších (i slabších) knižných tipov

Od začiatku roka sa snažím čítať veľa, aj keď mi to nejde tak, ako som si pôvodne plánovala. Síce mám podľa Goodreads náskok, ale je mi jasné, že sa blíži doba, kedy budem s láskou hľadieť na spiaceho syna, než na rozčítanú knihu. Viac ma prekvapuje, že čítaniu dám maximálne hodinu. Potom som buď unavená, bolia ma oči alebo sa mi len nechce. Prečítať knihu za jeden večer? To už sa dávno nestalo.

A preto si vyberám knihy kratšie. Ideálne do 250 strán. Poviedky a komiksy. Za posledných 10 týždňov som okrem kníh, ktoré som už v predchádzajúcich článkoch spomínala, prečítala aj týchto osem knižiek. Na samostatný článok to opäť nie je, ale rada by som vám o nich dala vedieť. Väčšinou ma totiž veľmi bavili a stoja za ďalšiu pozornosť.

Rober Fulghum – Poprask v sýrové uličce

V supermarketu jsem zahlédl známou, opravdu dávnou známou. Připlížil jsem se k ní zezadu, zakryl jí oči a řekl: „Kdo je to?“ Zlehka mi dala ruce dolů, otočila se a řekla naprosto nevzrušeně: „Vy se teda seznamujete hodně zajímavě, ale já vás znám. Teda vaše knížky.“

Prvá kniha, ktorú som v tomto roku prečítala. Pekne prvého, pretože ako na Nový rok, tak po celý rok. Vraj. Fulghuma mám rada. Píše krásne. Príjemne. Rozosmeje. Pohladí na duši. Má cit pre jazyk. Vie pozorovať. Čítať jeho poviedky a príbehy je radosť. Poprask v sýrové uličce je radosť.

Prvú knihu v roku sa snažím vyberať čo najlepšie. Aby bola pohodová, bavila ma, nie moc dlhá a aby som na ňu rada spomínala aj po ďalších desiatich prečítaných príbehoch. Tento rok mi to vyšlo. (Aj minulý s P.S. od Ani Geislerovej). Pozerám, že mám v Kindle ešte Fulghumov román Drž mě pevně, miluj mě zlehka. Keď Jitku (holkamodrookata.blogspot.cz) nalákal na hodiny tanga, tak to nemôže byť zlá kniha a zlý autor.

Na procházce v parku jsem si všiml černého MG TC ve vynikajícím stavu. (Pokud byste snad nevěděli, co to je, tak vězte, že model anglické automobilky Morris Motors, malý dvousedadlový kabriolet, drátěná kola, čalounění z červené kůže, řemen přes kapotu.) Moc pěkný sporťáček. Stál u něho pán, postarší, ale pořád ještě ve formě. „Závidím vám to vaše auto. Klasika.“ „Koupil jsem ho, když jsem se ženil.“ Zdvihl ze sedadla fotografii v rámečku. „Tady jsme. A ještě pořád tu jsme. Padesát let mám stejné auto a stejnou ženu.“ „Jak jste to dokázal?“ zeptal jsem se. „Voskuju a leštím, pravidelná údržba, občas jedeme na výlet, ale jinak pěkně zakrývat a držet pod střechou… a nikdy k tomu nikoho nepouštět.“ Netušil jsem, jestli mluví o autu, o své ženě, nebo o obojím. Bál jsem se ho zeptat. Ale nakonec jsem to udělal. Byl to Hráč – skvěle ten dvojsmysl lapil jako poskakující baseballový míček a s lehkým úsměvem pronesl: „Oboje.“

Chodím po světě a hledám Hráče. Lidi, kteří v sobě mají pošetilou radost. Lidi, díky nimž je žal na tomto světě ještě docela snesitelný. Jejich smích prosvětluje temnou zimu.

5/5

Péter Gárdos – Horečka nad ránem

Prežil koncentraťný tábor Bergen-Beslen, zvládol cestu do Švédska, kde sa mal uzdraviť. Mal začať nový život, namiesto toho počuje neúprosnú diagnózu. Ostáva mu pol rok života. Maďarský básnik a novinár Miklós sa nehodlá vzdať len tak. Píše sa rok 1945 a on napíše viac ako stovke krajankám, ktoré sa, rovnako ako on, vo Švédsku zotavujú. Odpíše mu viacero z nich, ale iba s jednou prerastie obyčajná konverzácia do niečoho viac. Skutočný príbeh Miklósa a Agnes zbeletrizoval ich vlastný syn Péter Gárdos.

Horečka nad ránem je krásne i smutné čítanie zároveň. Je iným povojnovým príbehom, než býva bežne, je iným príbehom o láske, než býva zvykom. Má aj slabšie miesta, to vám zas nebudem klamať, ale vo výsledku je to jedno. Proste krásny príbeh o láske v povojnových časoch.

4/5

Atiq Rahimi – Kameň trpezlivosti

Krátky a pomalý monológ ženy starajúcej sa o svojho muža. Po zranení v boji upadol do kómy, nekomunikuje, nevníma, je odkázaný iba na ňu. Ale ona nevládze. Žije vo vojnou zmietanej krajine, kultúre, kde ženy nemajú práva, aké si zaslúžia. Postupne odhaľuje svoje tajomstvá, minulosť a život. Svojmu mužovi, čitateľom, ale svojim spôsobom ich priznáva aj sama sebe. Nepochybne je to silná žena, ale ako dlho vydrží starať sa o polomŕtveho manžela, keď nádej je v nedohľadne a chýbajú aj základné lieky?

Kameň trpezlivosti sa mi nečítal ľahko, no každou stranou som bola zvedavšia a zvedavšia, kam až obetavosť ženy zájde, a čo zo svojej minulosti ešte prezradí.

4/5

Kateřina Dubská – Malé zázraky

Mám veľmi rada román Člověk Gabriel od Kateřiny Dubskej. Je to jedna z prvých českých autoriek, ktoré sa ku mne dostali a ja som začala objavovať kvality a krásu súčasnej českej literatúry. Neviem sa dočkať, kedy prečítam jej druhý román s názvom Dcery, ale zatiaľ som trochu predbehla a uprednostnila kratšie a novšie poviedky. Aká škoda, že ma vo výsledku tak sklamali. Po kráse príbehu a jazyka v jej prvotine som mala príliš veľké očakávania. Lenže Malé zázraky sú až príliš obyčajné.

Na poviedkach je nešťastné aj to, že viete, ako skončia. Dvanásť príbehov, dvanásť ľudských osudov, kedy sa zdá byť všetko stratené, no stačí drobná zmena a všetko môže byť inak. Lepšie. Netají sa tým anotácia, ani autorka v úvode knihy. A tak po druhom-treťom príbehu nastane pocit, že vás to vlastne ani neláka čítať ďalej. Možno, ak v svojom živote hľadáte nejaké svetielko nádeje, uistenie, že nech je akokoľvek, môže byť, určite bude, aj lepšie, vtedy vás kniha pohltí, nepustí a stane sa vám akousi útechou. Ale ak ste šťastní, tak skutočne, úprimne, baví vás život, rodina i práca, plníte si sny, ste na seba hrdí, neopustilo vás zdravie, tak vtedy Malé zázraky nefungujú. A sú len obyčajným čítaním.

3/5

Philippa Rice – Slaďák

Krátke, ilustrované, nežné. O tom, čo robí lásku láskou a vzťah vzťahom. Že je to celé o drobnostiach, každodennostiach, milých pozornostiach. Skromné obrazy a minimum textu. Prelistované za pár minút. Ale úsmev na tvári ostane ešte dlho.

4/5

Mariana Enríquez – Co nám oheň vzal

35 mrtvých, Šest dní hněvu a teraz Co nám oheň vzal. Ďalšia kniha z HOSTu, ktorá ma odzbrojila jazykom, prostredím a mimoriadnym príbehom. Drsné a svojim spôsobom skutočné. Kým v prvých dvoch knihách, ktoré vám rozhodne odporúčam, patria k mojim TOP, išlo o komplexný príbeh, Co nám oheň vzal sú poviedky. Zmes fantázie i realizmu v rôznorodých príbehoch. Odvážnych, smutných, škaredých i bežných. Žiaden nie je taký, ako predchádzajúci, každý má niečo do seba, každý z nich prekvapí, občas šokuje.

Autorka je surová, sype to na vás vetu za vetou, nedáva si pozor na opisy ani prostredie, neprikrášľuje, neospravedlňuje. Dokonca sa ani nesnaží ohromiť. Píše tak, aby čo najvernejšie ukázala inú tvár nášho sveta. Tú špinavšiu. Argentína tak, ako ju nechcete poznať. Čo ale chcete, je prečítať si túto knihu.

5/5

Art Spiegelman – Maus

Minulý rok sa nejedenkrát presvedčila, že komiks je žáner, ktorý má čo ponúknuť. Že to nie sú len tak nejaké obrázky s bublinkami a textom. A že niektorým príbehom komiksové spracovanie pristane.

O holokauste sa toho napísalo veľa. Čo rozhodne nie je na škodu. Maus nie je iba ďalším príbehom v rade. Teda vlastne je, ale ako mnoho ďalších, aj tento stojí za prečítanie. Aj keď máte pocit, že tých kníh ste už prečítali veľa. O hrôzach, ktoré sa stali v našej nie tak dávnej minulosti a môžu sa kedykoľvek opakovať, nie je nikdy na škodu vedieť, čítať, informovať a rozprávať. Pripomínať ich, aby sa na ne nezabudlo a najmä sa nestali znova.

Art Spiegelman nahradil ľudí zvieratami, zobral príbeh svojho otca, zakomponoval proces tvorby a vznikol Maus. Komiks, ktorý mi odporúčalo tak veľa ľudí, že ho nešlo ignorovať. Oceňujem úprimnosť. To, ako syn videl svojho otca. To ako prirodzene ukázal, čo môže pobyt v koncentračnom tábore spraviť s psychikou človeka a ako sa vtedajšie podmienky podpísali na jeho správaní aj desiatky rokov po vojne. A v neposlednom rade oceňujem netradičné spracovanie.

Mimochodom, autor za knihu získal Pulitzerovú cenu.

4/5

David Mitchell – Dům za zdí

David Mitchell je bezpochyby briliantný spisovateľ, čo mne dokázal Atlasom mrakov. A určite sa chystám na ostatné jeho romány. Ale predtým som chcela niečo kratšie. V kníhkupectvách nedávno pristála pomerne útla novinka Dům za zdí. „Zložito prepracovaný román rozkročený cez päť desaťročí, od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti, ktorý preskakuje z jedného žánru do druhého a ozlomkrky sa rúti k ohromujúcemu záveru, vás vtiahne do pozoruhodného sveta, kde starý príbeh o strašidelnom dome dostáva nový rozmer.“

To znelo lákavo. Aj meno na obálke znelo lákavo. Ale samotný príbeh už tak lákavý nie je. Vlastne som pomerne skoro začínala tušiť, že toto nie je nič pre mňa. Ani záver to nijak nezlepšil. Skôr naopak. Akési prekomplikované, mätúce, nezaujímavé. Ešteže Tisíc podzimů Jacoba de Zoeta, román, ktorý na mňa pozerá z knižnice, má lepšie hodnotenia.

2/5


Poznámka

Šieste dovolenkové čítanie

Niekedy mi na celom cestovaní príde najťažšie presvedčiť manžela, že naozaj so sebou potrebujem aj papierové knihy. Aj keď letíme na druhý koniec sveta iba s príručnou batožinou. Ja si ich odnesiem. A obzvlášť teraz, keď sa mi s rastúcim bruškom číta čoraz ťažšie, si chcem užiť posledné chvíľky s papierovou knihou. Čoskoro prejdem už len na Kindle a pár mesiacov (alebo rokov?) budem v knižnici iba utierať prach.

Čakali nás dosť dlhé lety i samotná cesta autom do Amsterdamu, nakoniec mi ani neprišlo veľa, že si do lietadla beriem tri knihy a ďalšie tri do auta. Aj keď som nakoniec niektoré dočítala už tradične až po dovolenke a paradoxne počas samotného cestovania som tomu moc nedala.

Dnes teda o tom, čo som (roz)čítala na Filipínach.

Kati Hiekkapeltová – Kolibřík

Novinka z Fínska, ktorú som rozčítala už v lietadle. Ak by mi v preklimatizovaných priestoroch nebola taká zima a nebola som unavená, dočítam ju počas jedného letu. Ale väčšiu starosť mi robilo, ako udržať deku tak, aby na mňa nefúkalo.

Vyzerá to, že sa nám rysuje ďalšia kvalitná detektívna séria. Hlavná hrdinka je Anna Fekete, Maďarka z Juhoslávie, ukážkovo integrovaná do fínskej spoločnosti. Ale ako doma sa tam stále necíti. No to vlastne nikde. Začína kariéru vyšetrovateľky a najväčšiu výzvu predstavuje už kolega. Arogantný alkoholik a xenofób. Do toho dostáva prvé dva neľahké príbehy a pútavý príbeh s nečakaným rozuzlením sa môže začať. 

Kolibřík je úžasná jazda a ak rozmýšľate, čo milovníkovi severských krimi tento rok pod stromček, nesiahnete vedľa. Už to, že kniha vyšla v HOSTe je akousi zárukou kvality. Spoločenské otázky, ktoré v severskej krimi nemôžu chýbať, sú tentokrát prisťahovalectvo a iné kultúry.

Johanna Holmströmová – Hush Baby

Ďalšia fínska kniha a ďalšie skvelé prekvapenie. E-knihu som dostala na recenziu z nakladateľstva Kniha Zlín, preto sa jej dostalo viac slov. Prečítať si ich môžete v článku s názvom Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören.

Stéphanie Des Hortsová – Cartierova panteřice

Kto by nepoznal okúzľujúce šperky Cartier? Ale kto pozná aj históriu za nimi? Cartierova panteřice je príbehom kurtizány a neskôr šperkárky Jeanne Toussaintovej, ženy, ktorá dala značke Cartier nezameniteľnú podobu. Bola milenkou, múzou, inšpiráciou, ale najmä silnou ženou, pre ktorú odpoveď „Nie, to je nemožné taký šperk vyrobiť“ bola výzvou.

Páčil sa mi spôsob, zvláštne umelecký, poetický a spevavý, akým je kniha napísaná. Spočiatku. Ku koncu už mi nesedel a skôr prekážal. No atmosféra bola vykreslená trefne, luxusné šperky, kolekcie na zákazku, no i vojnové roky, vzťahy a ďalšie známe osobnosti tej doby. Vedeli ste napríklad, že jej dobrou priateľkou bola Coco Chanel? V knihe narazíte na desiatky osobností umenia, politiky a módy.

Len teda pozor, pretože pri čítaní možno dostanete chuť na nejaký originálny šperkársky kúsok, ideálne priamo od Cartiera.

Manel Loureiro – Apokalypsa Z: Začiatok konca

Zombie knihy nepatria u mňa k vyhľadávaným, ale to najmä preto, že prvá a zatiaľ jediná, ktorú som čítala, bola Svetová vojna Z. Jedna z najlepších kníh vôbec, ktorú som doslova hltala a som z nej nadšená doteraz. No po dvoch rokoch som si povedala, že prišiel čas dať šancu ďalším zombíkom. Aj keď čítať zrovna post-apo thriller v lietadle počas turbulencií nie je žiadna výhra, takže som ju dočítala len nedávno v bezpečí domova.

Apokalypsa Z je písaná formou blogových a neskôr denníkových zápiskov muža, ktorý stále trúchli nad stratou milovanej ženy, no svet v ktorom žije sa ocitol zoči-voči katastrofe, akú by si nepredstavil ani v najhorších nočných morách.

Spočiatku nikto netuší, akých rozmerov dosiahne nehoda niekde v Rusku. Ako rýchlo sa bude šíriť, ako sa zmení svet i naše hodnoty. Španielsky právnik všetko sleduje najprv z bezpečia svojho domova, no živí mŕtvi sa veľmi rýchlo dostanú aj do jeho mesta. A jemu neostáva nič iné, iba hľadať nový bezpečný bod. Len kto vie, či niečo také vôbec ešte niekde existuje.

Tove Jansson – Mumínkovia

Do auta sa mi osvedčili príbehy o Mumínkoch. Nahodia správnu pohodovú cestovateľskú atmosféru, a ako bonus majú väčšie písmenka, ktoré na nerovnej ceste neutekajú a môžem čítať. Čarovnú zimu som vybrala kvôli snehu, ktorý začal padať, keď sme z Brna odchádzali. Neviditeľné dieťa je deväť kratších poviedok, výborne na krátke čítanie medzi spaním. Čarodejníkov klobúk bol náhodný výber.

Opäť mi niektoré kapitoly ostali ešte na doma, na previanočnú atmosféru mi padli ako stvorené. Ešte mám dve neprečítané knihy z kolekcie. Príbehy Mumínkov sú roztomilé a neprestávajú ma prekvapovať múdrosťou i vtipom. Neskutočne sa teším, až ich budem raz čítať bábätku, dúfam, že si ich obľúbi. Je vôbec možné nemať tie bizarné postavičky rád?

Potešilo ma, že k nedávnym meninám som dostala aj skvelý pohár s Mumínkovským motívom. Plán na Vianočný deň je tak jasný – horúci čaj, voňavá sviečka, Mumínkovská knižka, deka a výhľad na zasnežené Tatry. Ale o tom až v siedmom dovolenkovom čítaní.