Poznámka

Čo mi chutí, to zjem

Autor: Tracey Murkettová, Gill Rapleyová
Názov: Vím, co mi chutná. Dítětem vedené odstavení
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 192
Orig. názov: Baby-led Weaning. Helping Your Baby to Love Good Food
Preklad: Kateřina Bodnárová

. . .

BLW. Baby-led weaning. U nás prekladané ako dieťaťom vedené odstavenie. O čo ide? O prirodzenom spôsobe ako začať u kojencov s pevnou stravou. Nie s rozmixovanou zeleninou, pyré, kašičkami a ovocnými výživami. Zeleninové hranolky na ne.

O BLW som počula prvýkrát niekedy v tehotenstve, ale nevenovala som tomu väčšie pozornosť. Až po narodení Adamka som začala pátrať, dokonca sme boli s manželom na kurze vedenom Ditou Vlčkovou, ktorá BLW spropagovala v ČR asi najviac. (jidlodotlapky.cz) Na BLW sa mi totiž páči, že rešpektuje dieťa. Presne ako Montessori. Presne ako by som to chcela zvládnuť ja u Adamka.

Vím, co mi chutná. Dítětem vedené odstavení je kniha, ktorá dostatočne objasňuje, čo to vlastne BLW je, prečo je lepšie, ako tradičné rozmixované jedlá, aké nástrahy môžu rodičov postrehnúť, ako začať, prečo nezačať skôr… no skrátka všetko čo chcete a potrebujete vedieť predtým, než podusenú zeleninu dáte rovno dieťaťu do ruky a nie do mixéra.

Veľmi sa mi páčila kapitola Úplatky, odměny a tresty a pripomenula mi, čomu presne sa chcem u Adamka vyhnúť. Aj vy ste tak nenávideli, keď ste museli sedieť za stolom a dojesť posledné sústa? Celkovo bolo v knihe veľa myšlienok, ktoré mi kdesi v hlave lietali a ja som ich konečne pozbierala a dala dohromady. A pripomenula mi, aké je rodičovstvo krásne, náročné a koľko trpezlivosti ešte budem musieť v sebe nájsť. Ale za dieťa, ktoré radšej samo siahne po kúsku ovocia než  po sladkostiach to stojí.

Ale?

Ku knihe by som mala štyri výtky.

  1. Časté opakovanie. Ku koncu už to bolo celkom otravné. Ja viem, že niektoré príručky sú veľmi často tak písané a že niekedy to nie je na škodu, ale čo je veľa, to je veľa. A tu toho bolo viac ako dosť.

  2. Chýbali mi zdroje. Nie že by som sa hrnula hneď všetky skúmať, ale keď sa raz opierajú o nejaké výskumy, stojí za to ich aspoň na konci vypísať. Už len kvôli dôveryhodnosti. Ako, ja im verím, mne to dáva zmysel. Ale ak by som sa chcela dozvedieť viac a z čoho vlastne vychádzali, ak nerátam iba vlastné poznatky a skúsenosti, mám smolu a musím pátrať sama.

  3. Pasívne posadzovanie. Autorky akosi predpokladali, že polročné deti sedia. Lenže ja som skôr zástancom prirodzeného psychomotorického vývoja a tam polročné deti proste nesedia. Alebo len veeeeľmi málo z nich. Takže prvé mesiace po zavedení príkrmov je pri nesediacich deťoch vhodnejšie ich buď držať v klbku, alebo ich nechať na brušku. Ony si s tým poradia.

  4. Nechať na dieťati, čo zje. Súhlasím, že aj kojenci sú veľmi šikovní a múdri, ale dať im pizzu len preto, lebo ju jeme my, oni nás vidia a načahujú sa za ňou, to už mi príde veľa. Čo sa týka príkrmov, nie som tabuľková, príde mi proti srsti ísť dva-tri dni jeden druh zeleniny, potom druhej, potom tretej a tak ďalej. Ale odtiaľ potiaľ. Stále je to kojenec, ktorý nemá ešte úplne vyvinutú tráviacu sústavu, takže je na rodičoch, aby zaistili vhodné potraviny. Na môj vkus sa išlo aj veľa korenených jedál. Ja myslím, že neskôr si zaexperimentujú dostatočne, takže prvý rok-dva nemusia ochutnať všetko.

Tým nechcem povedať, že kniha mi nakoniec nič nedala. Naopak. Vlastne ma totálne namotala a ja sa nadšene teším, ako budem Adamkovi na pare pripravovať zeleninu, dám mu ju na tanierik a budem deň za dňom sledovať pokroky. Som kľudnejšia ohľadom možného dávenia kojenca, ktoré je asi najväčším strašiakom u rodičov. Som rada za osobné príbehy, ktorých je v knihe nemálo. Som trochu kľudnejšia keď viem, že deti sa rozjedia až neskôr, nie úderom ukončeného šiesteho mesiaca. A som zvedavá, ako sa nám podarí na BLW nahovoriť Adamka. Zatiaľ je stav taký, že mrkva, dyňa a zemiak nie, brokolica luxus.

Ešte si neodpustím odporúčanie. Ak chcete ísť cestou BLW, je to jasné, Vím, co mi chutná si prečítate. Ale má čo povedať aj rodičom, ktorý nechcú dávať zeleninu vo forme, kedy je poznať, o čo vlastne ide. Možno by potom neočakávali, že ich päťmesačné dieťa bude bez problémov papať všetky zeleninové pokrmy a nebudú bojovať s tým malým jazýčkom, ktorý vystrkuje lyžičku z pusinky.

Kniha má svoje chyby, ale dobrých informácií je v nej oveľa viac.

4/5

Poznámka

Májový Restaurant Day v Piknik boxe

Víkend plný jedla. V sobotu bol Festival Ochutnej Česko na hrade Veveří, v nedeľu Restaurant Day v Piknik boxe. V sobotu sme prišli na priehradu, mali sme šťastie, desať minút pred odchodom lode a Adamko tak má za sebou prvú plavbu i výlet na hrad. Počasie síce nebolo slnečné, ale pri vode, kde sa to odráža, možno i lepšie. Len keby nebolo tak veterno.

V nedeľu sme si spravili prechádzku Björnsonovho sadu, kde sa pravidelne v Piknik boxe stretnú úžasní ľudia, ktorí dokážu vykúzliť úžasné jedlá. A večer sme ešte na záhradke grilovali. To už bolo počasie priam letné a mala som čo robiť, aby bol Adamko v tieni.

S Adamkom je radosť takéto akcie navštevovať. Naviažem do šátku a on štyri hodiny spí. Úžasne dieťa. Naviac ako si tam tak krásne spinká, podozrivo veľa ľudí sa na nás usmieva. A to ma proste teší.

Baví ma, že s ním bez problémov nachodím 10 000 krokov denne, často i viac. Kilometre nabiehajú a ja sa dostávam do kondície. Asi ma čaká prvé leto, kedy budem postupne opálená a nie rovno spálená. Veľa ľudí sa ma pýta, či nie je ťažký, keď s ním tak dlho chodím v šátku. Ale nosím ho už pár týždňov, on priberá postupne a tým si ja postupne zvykám na vyššiu záťaž. Naviac dobre zaviazaný šátok spraví veľa. Takže nie, nie je náročné. Naopak, je to pohodlnejšie ako s kočíkom.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

České smoothie

Autor: Kateřina Kuranova
Názov: České smoothie
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Esence
Počet strán: 160

. . .

Už si ani nespomínam, ako sme prešli na smoothie. Odšťavňovač sme dostali pred dvoma rokmi ako svadobný dar, no ten je skvelý len na veľmi šťavnaté a vodnaté ovocie. Pomaranče, ananás, melón… Lenže so zeleninou si moc neporadí, drobné lesné ovocie je doň škoda. Tak sme začali zapájať Kenwood robota, ktorý má nadstavec na mixér. Dovtedy si poradil so všetkým, takže nejakého ovocia a zeleniny by sa nemal báť.

Naše prvé smoothie boli metódou pokus-omyl. Čo sme mali doma, to sme do mixéru hodili a niečo z toho vzniklo. Napodiv nám všetky kombinácie chutili, lenže tak nejak sme tušili, že smoothie je viac ako iba ovocie a sem-tam nejaká zelenina. Čo rôzne oriešky a semiačka? Med, datle, agáve sirup, kokos, škorica? Čo okrem baby špenátu a mrkvy sa k sebe hodí? Uhorka, ružičkový kel, šalát, avokádo?

No skrátka chcelo to konečne knihu od niekoho, kto smoothie rozumie viac ako my, má overené kombinácie a naviac používa najmä lokálne suroviny. Ananás a mango sú síce fajn, lenže tam nie je moc čo skaziť. My sme potrebovali vidieť, ako kompletne zúžitkovať farmársku debničku, ktorú si sem-tam objednáme.

Výber padol na České smoothie od blogery Kateřiny Kuranovej (Smooth cooking). Páči sa mi rozdelenie na ročné obdobia, takže suroviny sú najmä z plodov, ktoré sa viac vyskytujú v danom období. Na konci je ale i kapitola Za hranicemi, kde to vonia po exotickom ovocí.

Všetky recepty sú krásne nafotené, za čo môže šikovná Petra Novotná (Food style). Nečakajte žiadne záludnosti ani zložité kombinácie. České smoothie je aj pre najväčších amatérov. Stačí mať doma mixér a suroviny. Autorka na začiatku knihy prezradí nie len niečo málo o sebe, ale i pár tipov, ktoré vám celý proces prípravy dokonalého smoothie uľahčia.

Kniha má 160 strán, receptov je okolo sedemdesiat. U každého je ešte poznámka, takže výsledok ide pri ďalšom pokuse pozmeniť. No hlavne vám nič nebráni s nimi ďalej experimentovať a v knihe sa iba inšpirovať. Autorka sama pri smoothie s názvom Z letní zahrádky píše: „Nebojte se experimentovať a zkoušet i další ovoce, které máte na zahradě.“

Postupne doma skúšame jednotlivé recepty, príjemne ma prekvapilo napríklad Vianočné smoothie so škoricou a kakaom. Nikdy by ma nenapadlo dať kakao do smoothie, ale výsledok je skvelý. Páčia sa mi aj jednoduché kombinácie zo štyroch surovín. Najviac sa ale teším na jar/leto, kedy budú záhradky i farmárske trhy plné sladkého ovocia, to sa ešte len bude kombinovať. Už teraz sa neviem dočkať smoothie zmrzliny.

Kuchárka České smoothie je skvelá pre smoothie začiatočníkov a tých, čo tápajú v kombináciách. Je to perfektný odrazový mostík a úvod do smoothie sveta. Je prehľadná a z českého prostredia, takže suroviny nebudú problém. No skrátka je to kuchárka, ktorá u nás získala čestné miesto a v poličke sa dlho neohreje, stále do nej nazeráme.

4,5/5

Poznámka

Drobné radosti #33

Veľa ľudí sa ma pýta, či už mám tehotenské chute. Také tie divné, kedy sa kombinuje Horalka s kečupom alebo uhorky s Nutellou. Nuž, Horalku som nemala ani nepamätám, ku kečupu mám odpor už roky, keď kyslé uhorky, tak len tie maličké, no kyslou kapustou mi spravíte väčšiu radosť a namiesto Nutelly preferujem Ghítelu.

Čo sa mi ale na chutiach zmenilo je opakovanie toho istého. Najradšej by som jedla stále müsli s gréckym jogurtom a medom na raňajky, na prvú večeru krupičnú kašu a na tú druhú opekané zemiaky s maslom, pohárom mlieka a miskou domácej sudovej kapusty. Celkom nuda v podstate. Iba obedy mám pestrejšie a ovocie v priebehu dňa dosť striedam, lebo jeden deň jablko áno a druhý sa už bábätku akosi nepáči.

Sú to jedlá, ktoré mám rada od detstva, takže žiadna novota, lenže teraz nemám problém ich jesť dookola každý deň. A jediné zaujímavosti sa dajú robiť s müsli.

pecene-musli-od-janova-pec

Čo mi nedávno spravilo obrovskú, ba priam až neskutočnú radosť, je objavenie pečeného müsli od Janova pec. Sedem rôznych príchuti a všetky úžasné. Čokoládové, jahodové, ovocné, semienkové, zo sadu, kakaové a slivkové s makom. Tak akurát ovsených vločiek a hriešne veľa ostatných prímesy, či už orieškov alebo sušeného ovocia. A zapečené s medom. Mňam.

Normálne sa každé ráno teším až sa zobudím a dám si svoju porciu, a to, podotýkam, mám od druhého trimestra so zobúdzaním sa problém. Pred ôsmou sa oči odmietajú otvoriť bez ohľadu na to, či mám za sebou sedem, osem alebo rovno desať hodín spánku (a že si dopriavam). Naviac ma bavia aj ich veselé obaly a rôzne doplňovačky, krížovky a hádanky na zadnej strane.

Takže ak budete hľadať dobré a kvalitné müsli, Janovu pec odporúčam. Naviac si môžete objednať i pečené oriešky s medom, lyofilizované ovocie alebo sušienky. A podporíte českého výrobcu. Môj najväčší favorit sú kakaové. Tie budem nabudúce brať v kilovom balení a rovno dvakrát.

Poznámka

Tuniaci v Brne

Milujem ryby a milujem Ocean48. Spoločnosť, ktorá zásobuje Brno čerstvými a kvalitnými rybami, robí z času na čas, prevažne v lete, akcie spojené s jedlom. Ryby na všetky možné i nemožné spôsoby. Vždy je tam fronta ľudí, ale nikdy mi to nevadí, na dobre si rada počkám, naviac majú vždy super systém, takže sa to posúva rýchlo.

Prvou udalosťou v tomto roku boli Tuňáci na ledu! Hlavný hrdina bol teda tuniak a zoznámiť sme sa s ním mohli naozaj dôkladne. Okrem samotnej prípravy jedál nechýbalo totiž ani porcovanie.

Z jedál som stavila na tradičný taliansky tuniakový tartar a tuniakový tartar so šalátovou uhorkou, koriandrom a sójovou omáčkou. Čím som staršia, tým viac sa púšťam aj do surovších úprav mäsa. Kedysi by som sa na neprepečené mäso ani nepozrela, dnes považujem suši za najlepšiu možnú večeru, tatarák ako skvelú chuťovku, keď si ideme večer niekam sadnúť a steak sa nebojím ochutnať ani rare (i keď sama si objednávam medium). Takže oba tartary v ponuke boli pomerne jasné rozhodnutie. A oba chutili výborne. Len mi príde, že koriander je akási nová rukola. Kedysi bolo moderné dávať všade rukolu, teraz sa stále častejšie stretávam s koriandrom. Našťastie koriander mi celkom začína chutiť, narozdiel od rukoly, ktorú až na výnimky odsúvam.

Čo sa týka udalostí od Ocean48, i ja, milovníčka zimy a snehu hovorím, už aby tu bolo leto a varenie či grilovanie každý týždeň. Fotiek len poskromne, pretože ľudí, tých tam bolo naozaj veľa. A v tomto prípade platí, že lepšie je jedenkrát ochutnať, ako tisíckrát vidieť.

1 2 3 Pokračuj v čítaní

Poznámka

Restaurant day v Piknikboxu

Suši od edosushi, najúžasnejšie makronky od Hanky, výborne palacinky od Jany Souralovej, Vdolky jedné holky, bezkonkurenčné sušienky a koláčiky U Tytyny, čokoládove lanýže od Terky, čínska, thajská i kavkazská kuchyňa. To a ešte niečo naviac sa stretlo v brnenskom Björnsonovom sade.

Vonku, v parku, pod šírim nebom… takéto akcie si spájam skôr s letom, ale načo čakať, dobré jedlo patrí do každého ročného obdobia.

Restaurant day je karneval jedla pôvodne z Fínska. V Helsinkách vznikla prvá akcia v máji pred piatimi rokmi a odvtedy sa rozšírila do celého sveta. Myšlienka je jednoduchá. Každý môže byť kuchárom a ponúknuť to ostatným. (restaurantday.org)

Pár momentiek z Brna, prevažne tých sladkých, pretože tie vyzerajú vždy najlákavejšie. Zastavili sme sa tam hneď na začiatku, kedy ešte nebolo toľko ľudí a na výber bolo zo všetkého. Restaurant day je akcia, ktorú budem sledovať pozornejšie, navštevovať a dúfať, že aj u nás nadobudne taký rozmer, aký ma už vo Fínsku.

1 2 3 Pokračuj v čítaní