Poznámka

Šieste dovolenkové čítanie

Niekedy mi na celom cestovaní príde najťažšie presvedčiť manžela, že naozaj so sebou potrebujem aj papierové knihy. Aj keď letíme na druhý koniec sveta iba s príručnou batožinou. Ja si ich odnesiem. A obzvlášť teraz, keď sa mi s rastúcim bruškom číta čoraz ťažšie, si chcem užiť posledné chvíľky s papierovou knihou. Čoskoro prejdem už len na Kindle a pár mesiacov (alebo rokov?) budem v knižnici iba utierať prach.

Čakali nás dosť dlhé lety i samotná cesta autom do Amsterdamu, nakoniec mi ani neprišlo veľa, že si do lietadla beriem tri knihy a ďalšie tri do auta. Aj keď som nakoniec niektoré dočítala už tradične až po dovolenke a paradoxne počas samotného cestovania som tomu moc nedala.

Dnes teda o tom, čo som (roz)čítala na Filipínach.

Kati Hiekkapeltová – Kolibřík

Novinka z Fínska, ktorú som rozčítala už v lietadle. Ak by mi v preklimatizovaných priestoroch nebola taká zima a nebola som unavená, dočítam ju počas jedného letu. Ale väčšiu starosť mi robilo, ako udržať deku tak, aby na mňa nefúkalo.

Vyzerá to, že sa nám rysuje ďalšia kvalitná detektívna séria. Hlavná hrdinka je Anna Fekete, Maďarka z Juhoslávie, ukážkovo integrovaná do fínskej spoločnosti. Ale ako doma sa tam stále necíti. No to vlastne nikde. Začína kariéru vyšetrovateľky a najväčšiu výzvu predstavuje už kolega. Arogantný alkoholik a xenofób. Do toho dostáva prvé dva neľahké príbehy a pútavý príbeh s nečakaným rozuzlením sa môže začať. 

Kolibřík je úžasná jazda a ak rozmýšľate, čo milovníkovi severských krimi tento rok pod stromček, nesiahnete vedľa. Už to, že kniha vyšla v HOSTe je akousi zárukou kvality. Spoločenské otázky, ktoré v severskej krimi nemôžu chýbať, sú tentokrát prisťahovalectvo a iné kultúry.

Johanna Holmströmová – Hush Baby

Ďalšia fínska kniha a ďalšie skvelé prekvapenie. E-knihu som dostala na recenziu z nakladateľstva Kniha Zlín, preto sa jej dostalo viac slov. Prečítať si ich môžete v článku s názvom Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören.

Stéphanie Des Hortsová – Cartierova panteřice

Kto by nepoznal okúzľujúce šperky Cartier? Ale kto pozná aj históriu za nimi? Cartierova panteřice je príbehom kurtizány a neskôr šperkárky Jeanne Toussaintovej, ženy, ktorá dala značke Cartier nezameniteľnú podobu. Bola milenkou, múzou, inšpiráciou, ale najmä silnou ženou, pre ktorú odpoveď „Nie, to je nemožné taký šperk vyrobiť“ bola výzvou.

Páčil sa mi spôsob, zvláštne umelecký, poetický a spevavý, akým je kniha napísaná. Spočiatku. Ku koncu už mi nesedel a skôr prekážal. No atmosféra bola vykreslená trefne, luxusné šperky, kolekcie na zákazku, no i vojnové roky, vzťahy a ďalšie známe osobnosti tej doby. Vedeli ste napríklad, že jej dobrou priateľkou bola Coco Chanel? V knihe narazíte na desiatky osobností umenia, politiky a módy.

Len teda pozor, pretože pri čítaní možno dostanete chuť na nejaký originálny šperkársky kúsok, ideálne priamo od Cartiera.

Manel Loureiro – Apokalypsa Z: Začiatok konca

Zombie knihy nepatria u mňa k vyhľadávaným, ale to najmä preto, že prvá a zatiaľ jediná, ktorú som čítala, bola Svetová vojna Z. Jedna z najlepších kníh vôbec, ktorú som doslova hltala a som z nej nadšená doteraz. No po dvoch rokoch som si povedala, že prišiel čas dať šancu ďalším zombíkom. Aj keď čítať zrovna post-apo thriller v lietadle počas turbulencií nie je žiadna výhra, takže som ju dočítala len nedávno v bezpečí domova.

Apokalypsa Z je písaná formou blogových a neskôr denníkových zápiskov muža, ktorý stále trúchli nad stratou milovanej ženy, no svet v ktorom žije sa ocitol zoči-voči katastrofe, akú by si nepredstavil ani v najhorších nočných morách.

Spočiatku nikto netuší, akých rozmerov dosiahne nehoda niekde v Rusku. Ako rýchlo sa bude šíriť, ako sa zmení svet i naše hodnoty. Španielsky právnik všetko sleduje najprv z bezpečia svojho domova, no živí mŕtvi sa veľmi rýchlo dostanú aj do jeho mesta. A jemu neostáva nič iné, iba hľadať nový bezpečný bod. Len kto vie, či niečo také vôbec ešte niekde existuje.

Tove Jansson – Mumínkovia

Do auta sa mi osvedčili príbehy o Mumínkoch. Nahodia správnu pohodovú cestovateľskú atmosféru, a ako bonus majú väčšie písmenka, ktoré na nerovnej ceste neutekajú a môžem čítať. Čarovnú zimu som vybrala kvôli snehu, ktorý začal padať, keď sme z Brna odchádzali. Neviditeľné dieťa je deväť kratších poviedok, výborne na krátke čítanie medzi spaním. Čarodejníkov klobúk bol náhodný výber.

Opäť mi niektoré kapitoly ostali ešte na doma, na previanočnú atmosféru mi padli ako stvorené. Ešte mám dve neprečítané knihy z kolekcie. Príbehy Mumínkov sú roztomilé a neprestávajú ma prekvapovať múdrosťou i vtipom. Neskutočne sa teším, až ich budem raz čítať bábätku, dúfam, že si ich obľúbi. Je vôbec možné nemať tie bizarné postavičky rád?

Potešilo ma, že k nedávnym meninám som dostala aj skvelý pohár s Mumínkovským motívom. Plán na Vianočný deň je tak jasný – horúci čaj, voňavá sviečka, Mumínkovská knižka, deka a výhľad na zasnežené Tatry. Ale o tom až v siedmom dovolenkovom čítaní.

Poznámka

Tajomstvá vilovej štvrti Vråkören

hush-baby-web

Autor: Johanna Holmströmová
Názov: Hush Baby
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 366
Orig. názov: Hush Baby
Preklad: Helena Matochová

. . .

Myslím, že tieto Vianoce bude každý knihomoľ a obzvlášť Finofil nadšený. Vyšli totiž tri výborné fínske knihy, kedy každá z nich by mohla mať zaradenie severská krimi, ale zároveň zasahuje do ďalších žánrov a dotýka sa ďalších tém.

Či už je to Důl od Anttiho Tuomainena, Kolibřík Kati Hiekkapeltovej alebo najnovšia Hush Baby od Johanny Holmströmovej. A práve poslednú menovanú vám chcem dnes odporučiť.

Robin prichádza navštíviť svoju matku, ktorá žije v luxusnej vilovej štvrti Vråkören, medzi Helsinkami a Porvoo. Miesto bohatých, obklopené lesom a močiarmi z jednej strany a morom z druhej. Miesto, kde sa tajomstvá dajú schovať veľmi dobre. Aspoň do doby, než sa v nich začne hrabať niekto z vonka.

Presne to sa podarí Robin. Sama má vo svojej minulosti udalosti, na ktoré nerada spomína a ktoré ju doviedli k povolaniu detskej psychologičky. Ale podozrivé správanie matky a susedov jej nedá spávať a začne pátrať na vlastnú päsť, čo vlastne štvrť skrýva a kto sú jej obyvatelia. A to aj napriek tomu, že sa musí postaviť čelom vlastnej minulosti a strate milovaného brata.

Johanna Holmströmová sa po románe Asfaltoví andělé, ktorý rozpráva o sile patriarchátu, kultúrnych priepastiach a spletitých cestách medzi identitami, pustila do ďalšej náročnejšej témy. Hush Baby nie je detektívka v pravom slova zmysle, priradila by som to k spoločenskému thrilleru.

Ako to u Severanov býva, za jedným príbehom sa skrýva oveľa rozsiahlejší sociálny problém. Ten nie je v príbehu jasný od prvej chvíle, odhaľuje sa postupne a naberá až nečakaný rozsah. Ide si pomalým tempom, nechýba temná atmosféra, koniec koncov, blíži sa zima, do toho močiare, les, opustený dom a záhadné postavy.

Autorke sa veľmi dobre podarilo schovať všetky tajomstvá, pretože motív je skrytý pomerne dlho, alebo si čitateľ predstavuje iný. Rozprávanie hlavnej postavy a jej konanie v prítomnosti sa často a bez väčších odlišností strieda s jej spomienkami. Chce to trošku čas si na štýl zvyknúť. A celým dejom prestupuje pomerne veľa postáv, odporúčam čítať naozaj sústredene, inak sa budete musieť vraciať k predchádzajúcim riadkom.

Záver mi prišiel možno až moc náhly a dlho som sa nevedela zbaviť pocitu, že niektoré veci si zaslúžia ešte rozvinúť. Pritom by to vôbec nevadilo, román má síce 366 strán, ale keď sa zoznámite s úvodom, plynú rýchlo, pár strán naviac by som nepostrehla.

Skrátka, o niektorých úsekoch by som chcela, podobne ako v detektívke Důl, vedieť viac a mala som po dočítaní ešte niekoľko otázok. No ako celok funguje Hush Baby výborne, otvára spoločenské problémy súvisiace s deťmi, o ktorých sa veľa nepíše a na pár dlhých hodín vás ponorí do sveta bohatých, ktorí sa uzatvorili do svojho vlastného sveta. Ak sa nebojíte vykročiť do lesa a prejsť pred vysokými múrmi luxusných obydlí, za ktorými sa skrýva všeličo, čaká vás zaujímavý čitateľský zážitok.

4/5

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Důl Anttiho Tuomainena

antti-tuomainen-dul

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Důl
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 277
Orig. názov: Kaivos
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Po skvelých thrilleroch LéčitelMoje temné srdce prichádza do českých kníhkupectiev ďalšia kniha fínskeho spisovateľa Anttiho Tuomainena. Pre mňa osobne jedna z najočakávanejších jesenných noviniek, pretože Anttiho štýl písania ma veľmi baví a témy prekvapujú.

Podobne ako v Léčitelovi, aj v Důl je jednou z hlavných myšlienok životné prostredie a jeho zmeny. Avšak k ekologickej katastrofe takého rozsahu zatiaľ nedošlo. Dej sa odohráva približne v súčasnosti. Novinár Janne Vuori dostáva tip na nekalé praktiky niklovej bane na severe Fínska. Spoločnosť vypúšťa škodlivé látky priamo do prírody aj keď sa prezentuje ako ekologická.

Janne je svojej práci oddaný a tak po námete siahne, opäť na úkor rodinného života. Problémy vo vzťahu sa začínajú hromadiť, prípad vyzerá byť komplikovanejší, než sa prvý pohľad zdalo a do toho sa po tridsiatich rokoch ozval jeho otec.

Príbeh je rozvíjaný v dvoch dejových líniách. Janneho časť z pohľadu prvej osoby sa strieda z časťou jeho otca písanou v tretej osobe. Janne svojho otca vlastne vôbec nepozná, odišiel od nich, keď nemal ani rok. No aj po toľkých rokoch zisťuje, že majú spoločného viac ako dosť.

Stále platia slová Mikka Warisa pre Savon Sanomat „Tuomainenov jazyk je bohatý, precízny a presný”. A to aj teraz, v najdlhšej z doposiaľ preložených kníh. Antti Tuomainen totiž nie je žiaden megaloman. Na vytvorenie tej správnej atmosféry používa opisy, no žiadne slovo nie je naviac. Píše inak, má veľmi svojský štýl a to ho odlišuje od autorov píšucich podobný žáner.

Nevyžíva sa v do extrémov dotiahnutých situáciach, aj keď mŕtvych bude viac ako dosť. Vytvára veľmi realistické prostredie a uveriteľné postavy. Píše pútavo, napínavo. Mám pocit, že každou knihou lepšie a lepšie. Jediné, čo by som snáď tejto knihe vytkla je slabo rozvinutá línia o Janneho otcovi, mala som viacero otázok, ktoré neboli zodpovedané.

Pre koho je Důl? Tradične pre všetkých autorových fanúšikov a tých, čo milujú severské krimi. Ale svojou témou zaujme oveľa širší okruh čitateľov. Dráma, napätie, thriller, rodinné vzťahy i hroziaca ekologická katastrofa. To všetko v správnom pomere na dĺžke, kde nie je čas na nudu. A naviac výborný preklad Vladimíra Piskořa.

4,2/5

. . .

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Moje kočka Jugoslávie

moje-kocka-jugoslavie-web

Autor: Pajtim Statovci
Názov: Moje kočka Jugoslávie
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 248
Orig. názov: Kissani Jugoslavia
Preklad: Jitka Hanušová

. . .

Krátko po sebe som prečítala dve knihy, ktoré spájala mačka. Kým u Kočičího hosta bola malá Čibi takmer hlavným hrdinom a čítanie bolo priam poetické, Moje kočka Jugoslávie je z iného súdka.

Jar 1980. Mladučká Emine sa pripravuje na svadbu s mladíkom, ktoré len sotva pozná. Neistota, obavy i radostné očakávania nového života. Žiaľ, manželstvo jej prinesie jedno sklamanie za druhým a po vypuknutí vojny vyzerá celá situácia ešte horšie. S manželom a deťmi zanechávajú rodnú krajinu, avšak nová krajina neznamená nový začiatok ich vzťahu.

Súčasnosť. Mladý prisťahovalec a homosexuál vo Fínsku. S nálepkou cudzinca to nemá jednoduché, naráža na stereotypy a predsudky, čo sa od neho v novej spoločnosti očakáva. Stretnutie v bare so záhadnou mačkou dávajú príbehu jemné prvky magického realizmu, ktorý je vo fínskej literatúre veľmi obľúbený.

Príbeh o jednej rodine, aj keď na prvý pohľad ešte nie je úplne jasné, čím sú tie dve dejové línie prepojené. Prvá časť ma bavila najmä z pohľadu Emine. Naopak Bekimov život a jeho peripetie s mačkou som čítala s menšou radosťou. Pre Bekimovo správanie som síce mala pochopenie, ale nevypočítateľná šelma mi bola mimoriadne nesympatická.

Druhá časť sa ale čítala podstatne lepšie a užívala som si všetky kapitoly. Moje kočka Jugoslávie je totiž prekvapivo dobrá kniha dotýkajúca sa viacero tém. Predovšetkým dohodnuté manželstvo, vojna v rodnej krajine, emigrácia a hľadanie miesta v novej spoločnosti s veľmi odlišnou kultúrou i životnou úrovňou. Práve tieto rôzne pohľady ma na literatúre nesmierne bavia.

Výborný preklad Jitky Hanušovej (preložila román Porodní bába a poviedky Sběratel dýmek od Katje Kettu), krátke kapitoly, svižné striedanie dejových línií. Autor má čo povedať, sám pochádza z Kosova, ale od dvoch rokov žije vo Fínsku. O určitej kvalite svedčí tiež ocenenie Helsingin Sanomat za najlepší debut v roku 2014.

No ťažko povedať, komu by som knižku odporúčala. Na podobnú tému je totižto veľa výborných kníh, naposledy ma oslovili napríklad Touhy Džendeho Džongy. Výrazná ružová obálka síce zaujme na prvý pohľad, ale kniha pravdepodobne nebude na pyramíde s bestsellermi, aby ste si ju vôbec všimli. Cestu si k nej nájdu skôr čitatelia, ktorí radi siahnu po neznámych autoroch a debutoch. Príbeh má svoje muchy, no zároveň má aj čo povedať.

3,8/5

Poznámka

Piate dovolenkové čítanie

Upršané Škótsko. Tak som si ho predstavovala. Aké prekvapenie nastalo, kedy sme poriadny dážď mali iba jeden deň. Ďalšiu tohtoročnú dovolenku sme strávili na Islay (zápisky nájdete pod tagom whisky) a nesmeli chýbať ani knihy. Niektoré som už mala rozčítané, takže mi prišlo fajn ich v lietadle dočítať, inú som naopak nestihla dokončiť už tam, takže som si atmosféru pripomenula aj o niečo neskôr doma.

Vybrala som si napríklad knihu od Petera Maya, pretože ostrov Lewis sa tiež nachádza v Škótsku. Norský dandy je pre zmenu kniha od nórskeho autora, ale práve tento druhý diel sa odohráva v Anglicku. Atmosféra mi bola hneď bližšia, keď som mala ten úžasný anglický vidiek všade naokolo. Ďalšie dve knihy sú z európskeho kontinentu, ale chcela som ich už dočítať. A kde inde potrebujete čo najviac posunúť čas, než keď čakáte na lietadlo?

piate_dovolenkove_citanie_01

Peter May – Muž z ostrova Lewis

Asi som mala začať prvým dielom Skála, lenže ten mám síce v elektronickej podobe, ale nie v Kindle. A tablet ostal doma. Takže som musela začať druhým. Z anotácie som vyrozumela, že by to nemal byť problém, postava vyšetrovateľa je síce rovnaká, ale samotný dej nie priamym pokračovaním, ako to už v podobných detektívkach býva.

Vedela som, že Peter May má v ČR veľa fanúšikov, videla som to aj pred dvoma rokmi na MAČ, kde mi práve túto knihu podpísal. Avšak nebyť dovolenky v Škótsku, asi by som trilógiu ešte nejakú dobu odkladala. Pritom je to obrovská škoda. Krimi Muž z ostrova Lewis si ma okamžite získala a už dlhšie sa mi nestalo, že by som prečítala dvesto strán na jeden záťah. Neskutočne ma to bavilo.

Najviac tie výstižné opisy škótskeho ostrova, miestna príroda a počasie. Výborne napísané sú aj postavy, ich viera, temné stránky, osobné problémy. A samozrejme zápletka. Hlavná dejová línia, odhaľovanie dávnej minulosti. Perfektne prepletené, od začiatku až do konca napínavé, nečakané zvraty, pritom všetko citlivo napísané a bez väčších násilností, ktoré mi aktuálne v knihách skôr vadia.
piate_dovolenkove_citanie_02

Jan Guillou – Norský dandy

Druhé pokračovanie ságy Velké století. Z prvej knihy Stavitelé mostů som bola nadšená, hoci historické romány nie sú moja šálka čaju. Takže som rada, že konečne došlo aj na pokračovanie, naviac Host tento rok vydáva už piaty diel Modrá hvězda, tak mám ešte čo doháňať.

Norský dandy je iný. Najmladší brat, ktorý sa rozhodol odísť do Anglicka je iný ako jeho bratia. Miluje muža, je viac umelecky založený. Preto je rozdiel vidieť aj v tom, ako je kniha napísaná. A musím priznať, že síce ma už nechytila tak ako prvý diel, môže za to najmä povaha najmladšieho a jeho predstava o starších súrodencoch, ktorá sa, žiaľ, nezakladá na pravde, stále je to ale výborne napísané dielo o Európe na začiatku 20. storočia.

Z drsného Nórska, kde najstarší brat Lauritz stavia železnicu a Afriky, kde ten stredný Oscar stojí pri rozvoji afrických krajín sa dej presunul najmä na panstvo na anglickom vidieku, a zameral sa iba na jedného z bratov. Benjamínok Sverre prehlbuje maliarske nadanie, viac ako technika ho zaujíma umenie, aj keď som svojim Albertom nezanevreli na železničný vývoj. Prevládajú liberálne názory a tiež netechnické zmeny, ktoré nové storočie prinesie.

Ostatné si ale kniha zachováva. Dlhšie kapitoly, obrovský časový úsek, zaujímavé osobnosti, pútavý príbeh a to na pozadí skutočných udalostí. Neviem sa dočkať, až sa pustím do tretieho dielu, ďalšie osudy bratov ma zaujímajú a jeseň je ideálna doba na takéto čítanie.

piate_dovolenkove_citanie_03

Adriaan van Dis – Já se vrátím

Komplikovaný autobiografický román o matke a synovi. Ona chce umrieť, on sa jej chce priblížiť. Ak jej on pomôže umrieť, ona mu povie svoj príbeh. Svoj život. O Indii, pracovnom tábore, minulosti. A rozhodne to nebude pekné.

Asi je jasné, že nejde o žiadne jednoduché čítanie, ale kniha si ma dokázala získať na celkom dlhé chvíle. Občas som ju musela odložiť, pretože som mala dosť ich komplikovaného vzťahu. Inokedy som hltala stránku za stránkou, pretože som chcela odhaliť ďalšie z tajomnej matkinej minulosti. Netušila som, ako tento zložitý rodinný vzťah skončí, ani koľko o sebe matka prezradí. Nezaujímalo ma ani tak veľmi, čo sa ukrýva v truhle. Stačilo mi sledovať, ako sa ich vzťah vyvíja.

Rozprávanie bolo miestami zmätené, začiatok ma bavil o niečo menej, ako koniec, keď už sa veľa vecí ujasnilo. Asi za to môže aj spôsob, akým je kniha napísaná, takže vo výsledku som hodnotila len ako lepší priemer. Nesadne každému, ale ak vás bavia rodinné vzťahy, Já se vrátim od Adriaana van Disa je dobrá voľba.

piate_dovolenkove_citanie_04

Jari Järvelä – Dívka s bombou

Ďalšia kniha, ktorú som na jednej strane potrebovala prečítať čo najskôr, pretože ma neskutočne zaujímalo, ako dopadne, na strane druhej som ju neustále odkladala, pretože to napätie bolo na mňa dosť. Toľko nespravodlivosti na pomerne málo stranách. Nakoniec ďalšie prekvapenie vo fínske literatúre, podľa hodnotení som čakala skôr obyčajný príbeh, ale dostala som niečo viac.

Sprejerka s prezývkou Metro je svedkyňou toho, ako jej parťáka a chalana, ku ktorému cíti niečo viac, dostanú a zabijú strážcovia. Rozhodne sa potrestať vinníka a zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Lenže kde je vlastne pravda? Bola tma, videla, že ľudí tam bolo veľa, nie iba traja, ako píše protokol z miesta činu. Naozaj trestá toho správneho?

Jere, v očiach Metro ten, kto môže za smrť jej priateľa, nestojí proti sprejerom. Necíti k nim nenávisť, svoju prácu berie iba ako prácu. Viac ho zaujíma rodina, druhé dieťa na ceste. Lenže pre Metro je nepriateľ číslo 1 a tak musí znášať jej čoraz hrozivejšie útoky na súkromie. Kam až to dotiahne a kedy sa to celé skončí?

Prelínajú sa dve dejové línie, jedna z pohľadu Metro, druhá z pohľadu Jereho. Takéto vzájomné odhaľovanie toho, kde je pravda, ma väčšinou baví a ani Dívka s bombou nie je výnimka. Motív je jasný, pointa taktiež. Nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Zasadené do zaujímavého prostredia sprejerov a strážnikov majetku, pútavo napísané. Takže spokojnosť.

piate_dovolenkove_citanie_05

Predchádzajúce tipy

Poznámka

Tretie dovolenkové čítanie

Tretie dovolenkove citanie I

V tretích knižných tipoch na letné čítanie nejdem nikam ďaleko. Keď je úplne voľný víkend priam sviatkom, taký, kedy ste u seba doma a viac menej ani nemusíte pracovať, tak je to taká malá letná dovolenka. Pôvodne sme síce chceli ísť na Slovensko, ale v istom momente sme si povedali, že ostať doma v Brne a iba si zájsť na piknik na priehradu nie je vlastne vôbec zlý nápad.

A tak aj na knižky došlo. Dočítať rozčítané príbehy, objaviť nové. A ráno, než som sa po dvoch hodinách dostala z postele, aj tá krátka z nočného stolíka bola zrazu prečítaná. A večer tá druhá. Za posledných pár dní som (do)čítala päť kníh. Mám teraz čítacie obdobie. Po práci žiadne povinnosti, divadlo, stretnutia… lebo herci i ľudia majú prázdniny, Brno je vyľudnené, MHD mi do práce začala jazdiť inak a čochvíľa je niekto niekde inde. Však ani mi sa doma dlho nezdržíme, letenky sú už booknuté.

Takže čítam veľa a všade, páči sa mi, ako ubúda neprečítaných kníh v knižnici. Myslím, že s tým budem ešte nejakú dobu pokračovať, aby som potom mohla suverénne nakráčať do kníhkupectva a odniesť si ďalšie novinky s pocitom, že si to zaslúžim, že veď predsa tie knihy aj čítam.

Tretie dovolenkove citanie II

Anthony Dierr – Zeď vzpomínek

Od poviedok som očakávala tému podobnú ako predchádzajúci autorov román Jsou světla, která nevidíme. Vôbec som nevedela, že poviedky sú úplne iné a naviac vyšli o pár rokov skôr. Jednotlivé príbehy boli odlišné a každý o niečom inom. V ničom sa na seba neponášali, snáď len v autorovom talente zachytiť a opísať pomerne všedné okamihy. Niektoré boli slabšie, niektoré výborné.

Prvá poviedka s rovnomenným názvom a s ľahkým sci-fi námetom ma zaujala, takže prvý dojem bol celkom dobrý. Lenže nasledovala druhá, Milujte se a množte se, témou síce silná no napísaná príliš obyčajne. A tretia, ktorá mi ani v pamäti dlho neutkvela. Už som sa bála, že budem sklamaná. Potom prišla Vesnice 113 o budúcej priehrade, kvôli ktorej sa stovky obyvateľov musia proti svojej vôli odsťahovať. A ja som sa na konci pristihla, ako by sa mi páčila samostatná kniha na túto tému.

Řeka Nemunas bola krásne smutno poetická, príjemne sa čítala, ale opäť mi prišla skôr obyčajná. Celé to ale napravil Život po životě. Doerr vie úžasne opísať vojnu z pohľadu bežných ľudí. Pre mňa najlepšia poviedka. A veľmi sa mi páčila aj posledná poviedka, tá s názvom Hlubina.

Tretie dovolenkove citanie III fix

Marcus Sedgwick – Já nejsem neviditelná

Asi som úplne zabudla o čom bola anotácia alebo som sa nechala nalákať nejakou recenziou. No skrátka som si myslela, že Já nejsem neviditelná je napínavá dráma o slepom dievčati, ktoré všetkým dokáže, že aj napriek handicapu dokáže prežiť skvelý život. A ono to svojim spôsobom aj tak je, lenže je tam priveľa náhod a to ma nebavilo.

Prekvapujúco sa ale kniha číta sama, takže mi to ani netrvalo nijak dlho. A hlavnú hrdinku som aspoň spočiatku obdivovala, že sadla s malým bráškom a plyšovým krkavcom Stanom do lietadla, odletela na druhý kontinent a rozhodla sa nájsť svojho otca. Lenže to bolo celé o náhodách, takže ich tam bolo viac ako mi bolo milé. A ku koncu som už len krútila hlavou a hovorila si, že toto viac ako tri hviezdičky nedostane. Ani nedostalo. Ale ako čítanie na odpočinok k vode môže byť.

Tretie dovolenkove citanie IV

Minna Lindgrenová – Babičky: Mrtvý kuchař

Veď ja som úplne zabudla, že mám rozčítanú fínsku humornú detektívku. Ale môžu za to ostatné knihy, ktorým sa podarilo ju nejako schovať. A ako mi z nich ubúdalo, tak som sa dopracovala aj k tejto, pol roka rozčítanej knihe.

Babičky s podtitulom Mrtvý kuchař je kniha na pomedzí detektívky, humoru a sociálnej drámy. Tri kamarátky, dôchodkyne Siiri, Irma a Anna-Liisa, nemajú v domove dôchodcov Podzimní háj veľa zaujímavých činností a tak sa s vervou a v rámci svojich možností pustia do odhaľovania podozrivých činností. Jeden by nečakal, čo všetko sa tam môže diať.

Veľmi ma bavil pohľad z ich dôchodcovskej strany. Na to, ako vidia bežné dni, snahu doktorov im predĺžiť život ďalšími liekmi,  často proti ich vlastnej vôli, nezáujem rodiny i zachádzanie od okolia. Bavilo ma, ako aj napriek situácii a častým návštevám pohrebov nestrácali na úsmeve. A bavila ma mnemotechnická pomôcka Siiri Kettunenovej na zapamätanie PIN kódu: „druhé číslo je třetí mocninou prvního, třetí je jejich rozdíl dělený třema a čtvrté je součet prvních dvou minus třetí.“ Uznajte, že keď si niekto dokáže zapamätať štyri čísla takto, tak i napriek pomalšiemu pohybu a častej únave, má hlavu v poriadku.

Pomalé tempo a dej možno zbytočne natiahnutý na 300 husto popísaných stranách, ale i tak kniha stojí za pozornosť. Naviac sa dozviete o architektúre v Helsinkách.

Tretie dovolenkove citanie V

Lena Anderssonová – Svévole

Romantický príbeh tak trochu inak. Žiadna jednoduchá vec, vzťahy sú predsa komplikované. Najmä tie, kde o vzťah stojí iba jedna strana.

Tridsiatnička Ester Nilssonová, poetka a esejistka, ktorá bola o sebe presvedčená že je rozumná. Vedie intelektuálne debaty, nemá problém argumentovať, pohybuje sa v umeleckej sfére. Dokonca žije v rozumnom dospelom vzťahu. Jedného dňa ale dostane ponuku na prednášku o umelcovi Hugovi Raskovi. Už počas prípravy začína pociťovať prvé city. Po osobnom stretnutí sa obdiv a uznanie ešte viac prehĺbi, a po naviazaní milostného vzťahu sa Esterino správanie zmení úplne. Čitateľ tak má možnosť vidieť, čo sa deje v hlave zamilovanej a zároveň odmietanej ženy, ktorá si akékoľvek gesto dokáže vysvetliť v svoj prospech, dni a týždne sa dokáže týrať a maximálne sa odovzdať takmer nulovej nádeji, že Hugo po nej naozaj túži.

Kniha je písana veľmi inteligentne, aby tak podčiarkla osobu hlavnej hrdinky. Čo z nej na jednej strane robí výnimočný romantický príbeh, iný ako všetky tie lovestory so šťastným koncom, na druhej strane to úplne najpohodovejšie čítanie nebolo. V knižke je však veľmi veľa trefným poznámok o vzťahoch a kľudne by z nej mohli citovať ženské časopisy i psychológovia. Hoci ma ku koncu prestávala baviť, stále ma niečo nútilo čítať ďalej, až do poslednej stránky.

Tretie dovolenkove citanie VI

Selma Lonning Aaro – Už budu!

Decentne sprostý názov vystihuje celú tému krátke nórskej novely. Hlavná hrdinka má problém. Problém o ktorom sa nehovorí, pretože predsa každý to robí a každý si to užíva a takže TO každý má. TO a nie problém. Lenže Julia orgazmus nikdy nezažila a rozhodla sa s tým niečo spraviť. Už budu! je otvorený a provokatívny príbeh o žene. O jej minulosti, vzťahoch, chlapoch, rodine a osobnom probléme s pestúnkou detí.

Týždeň v spálni hlavnej hrdinky, kde sa rozhodla s pomocou Mr. Rabbita dosiahnuť to, čo nikdy nezažila a zároveň celý život v spomienkach hlavnej hrdinky, ktorá cestovala, milovala, nemilovala a nakoniec sa usadila. Má muža, deti a ukrajinskú au-pairku. Svoju situáciu komentuje s nadhľadom, jemným humorom a prekvapivou úprimnosťou. Ku koncu síce strácal dobre rozbehnuté tempo, ale vzhľadom na relatívne nízke hodnotenia ma aj tak celkom bavil.

Tretie dovolenkove citanie VII

Predchádzajúce tipy

Poznámka

Druhé dovolenkové čítanie

Druhe letne citanie I

Po prvých tipoch na dovolenkové čítanie (klik!) prichádza pokračovanie. Prešli sme ďalších pár tisíc kilometrov naprieč Nórskom a mne pod rukami prešlo ďalších pár stoviek strán dobrých kníh. Dochádzajú mi zásoby papierových kníh, ktoré som si zobrala, takže priestor dostáva aj Kindle. Nie že by mi to vadilo. Nórsko je krajinou tunelov a tie bývajú len veľmi slabo osvetlené. Naviac v noci už nebýva svetlo, pretože sme ďaleko pod polárnym kruhom. Na večerné čítanie v stane musím zapínať osvetlenie, preto mi podsvietený displej e-ink čítačky začal vyhovovať viac.

Takže, aké to knihy som prečítala posledné dovolenkové dni?
Druhe letne citanie II

Katja Kettu – Sběratel dýmek

Poviedky od fínskej autorky škaredého, no podmanivého románu Porodní bába. Knižku, ktorú som si kúpila na veľtrhu Svět knihy a Katja Kettu mi ju podpísala. Hneď prvý deň, takže ja som bola viac ako spokojná.

Bolo mi jasné, že knihu si chcem prečítať čo najskôr, no musela na ňu prísť ta správna doba. A nálada. Ani Sběratel dýmek nie je príjemné čítanie. Desať dýmok a desať poviedok o rôznych osobnostiach, no niektorých navzájom prepojených. Menej lásky, viac sexu. Rovnako veľa hrôzy, magickosti a škaredosti. Síce to nie je vyznením tak silná kniha, ako jej predchodkyňa, no získala si ma nemenej intenzívne. Opäť to nie je čítanie pre každého a ocenia ju skôr starší, a trošku sa bojím povedať že aj skúsenejší, čitatelia. Čo ma potešilo na záver? Informácia, že sa pripravuje ďalšia kniha. Bude sa volať Můra a pod názvom Yöperhonen vyšla vo Fínsku minulý rok.

Druhe letne citanie III

Katarina Bivaldová – Čtenáři z Broken Wheel doporučují

Feel-good román, ktorý som si síce kúpila, ale za to, aby som ho na dovolenke aj prečítala, vlastne môže #ReadNordic. V jednom komentári som naň dostala odporúčanie. Dnes môžem povedať, že ak by ste si v lete mali prečítať jedinú knihu, nech je to táto. Perfektné, príjemné, milé a knižných tipov nabité čítanie, ktoré poteší každého knihomoľa.

Naviac je v ňom neuveriteľne veľa pravdivých slov o nás knihomoľov. Niektoré z nich, rovnako ako celú moju recenziu na túto knižku, si môžete prečítať v tomto článku. O románe som nedokázala napísať iba jeden-dva odseky.

Druhe letne citanie IV

Anne Holtová – Slepá bohyně

Už je to viac ako pol roka, odkedy som prečítala severskú detektívku. Pol roka! Kedysi som ich čítala každý týždeň a bol to asi jediný žáner, v ktorom som mohla prečítať aj viac kníh po sebe a nemala som potrebu prejsť na niečo iné.

Prvý príbeh zo série s inšpektorkou Hanne Wilhelmsenovou a policajným prokurátorom Hakonom Sandom som si vybrala, pretože pred troma rokmi sa mi dostalo do rúk voľné pokračovanie Požehnáni ti, kdož žízní. Na dvesto stranách sa mi dostalo dobrej a napínavej detektívky, takže som dúfala, že prvý diel bude ak nie rovnako dobre napísaný, tak aspoň pútavý. A spokojnosť sa dostavila.

Po množstve prečítaných detektívok nemôžem tvrdiť, že ide o to najlepšie zo žánru, ale politické zapojenie, drogy, vzťahy, tajomstvá, nečakané obraty a napínavosť deja ma presvedčili, že Anne Holt je meno, ktoré nesklame. Síce som sa občas zamotala v menách, postáv nebolo málo, i tak som knihu prečítala podozrivo rýchlo. Rozhodne sa chystám aj na Smrt démona, hoci nevylučujem, že to bude trvať ďalšie tri roky.

Druhe letne citanie V

Annabel Pitcher – Kečupové oblaky

Skutočne neviem, čo ma popohlo k tomu, aby som otvorila práve túto e-knihu. Asi som už dlho nečítala žiadnu young adult knihu alebo som podvedome chcela aj niečo menej severské. Tak či onak, na prvý záťah som prečítala tretinu a ani ten zvyšok mi netrval nijak dlho, hoci som medzitým prečítala ďalšiu, o niečo kratšiu knihu.

Nakoniec to vlastne ani nebolo zlé, aj keď sa našli dve veci, ktoré mi celkom prekážali. Jedna kazila dojem v priebehu čítania, druhá mi zničila záver. Také očakávania som mala kvôli Zoeiným listom a… a niečo málo som popísala rovno v samostatnom článku (prečítajte si ho tu), aj keď som sa zo všetkých síl snažila neprezradiť viac ako treba.

Kečupové oblaky sa vlastne na dovolenku podľa mňa ani nehodia, úplne sa vidím, ako ju čítam ešte počas školského roka, ak by som bola stále vo veku, kedy sa chodí na strednú, čítala ju namiesto písania domácich úloh a záver dočítala v škole pod lavicou na nudnej hodine. No keďže ja som ju prečítala v príjemnom domčeku v Nórsku, zaraďujem ju do tohto zoznamu.

Druhe letne citanie VI

Jonas Karlsson – Faktura

Nečakaná rýchlovka na sobotné poobedie. Spravila som si čaj, usadila sa do kresla s výhľadom na more, otvorila Kindle a hľadala krátku veselú knihu. Vyhrala to Faktura od Jonasa Karlssona, pretože predchádzajúca Místnost ma dosť bavila, bavilo ma scénické spracovanie v Listování a rovnako tak ma bavil autor vo švédsko-fínskej komédii Uprchlík na malinové loďce.

Takže som nešla do neznáma, stavila som na istotu a strávila som dve hodiny s vtipne absurdnou novelou o tom čo sa stane, keď vám príde faktúra za prežité šťastie. Je váš život na prvý pohľad nudný, no prakticky nikdy vás nestretlo žiadne nešťastie, choroby sa vám vyhýbajú, rodinu síce nemáte, ale kto povedal, že rodina sú iba radosti a i z toho osudového vzťahu, ktorý nevyšiel, ste vytrieskali vlastne len dobré zážitky? Tak to nebude zadarmo. Práve naopak. Vo Fakture sa dozviete, ako sa s tým hlavný hrdina popasoval a či sa náhodou niekde nestala chyba.

Druhe letne citanie VII

Jo Nesbø – Syn

Konečne! Aby tých severských krimi nebolo málo, naviac keď už som bola nie tak ďaleko od Osla, miesta činov väčšiny Nesbøho detektívok, pustila som sa do Syna. Samostatnej knihy mimo sériu s Harrym. Na Nesbøho knižkách ma vždy desí počet strán. Pritom viem, že píše sakramentsky dobre a tie strany ubehnú strašne rýchlo. Aj keď sa medzitým stratím v množstve mien, miest, činov, udalostí a drobných scénok, ktoré postupne vyústia do napínavého a premysleného príbehu.

Z Nesbøho knižiek mám naviac pocit, že Oslo je jedno veľké a síce príjemné, no zhnité, skorumpované a drogami nasiaknuté mesto, kde existuje len pár odvážlivcov, ktorí sú čestní, hŕstka ľudí, ktorá o ničom netuší a zvyšok patrí za mreže. Syn je napínavý thriller o pomste, drogách a čo všetko táto kombinácia dokáže. Dokáže veľa, akurát mám pocit, že by som si knihu mala prečítať znova, pretože som si istá, že niektoré detaily mi unikli.

Druhe letne citanie VIII