Poznámka

Kruté Mongolsko

Autor: Ian Manook
Názov: Kruté časy
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 484
Orig. názov: Les Temps sauvages
Preklad: Jovanka Šotolová

. . .

Po roku vychádza v nakladateľstve Kniha Zlín pokračovanie krimirománu Jerúldelger s názvom Kruté časy. Prvý diel si ma získal už od začiatku a nie inak tomu je aj u novinky. Kruté časy sa jedničke veľmi podobajú, zároveň prichádzajú s niečím novým.

Tie isté postavy, nekonečné prostredie Mongolska, striedanie napínavého vyšetrovania s opismi nespútanej prírody, exotického jedla a miestnych zvykov. Kapitoly sú krátke, čo pridáva na dynamike, názov je opäť podľa poslednej vety v danej kapitole. Drobnosť, ktorá zvyšuje napätie, keď sa na to sústredite.

Príroda ukáže svoju nemilosrdnú tvár a čitateľ mrzne počas dzudu, krutej mongolskej zimy. Krajina ukáže nové škandály. Dej sa presunie aj za hranice Mongolska. Ulánbátar sa zahalí do nebezpečného smogu a Jerúldelgerovu dušu zahalí temnota ešte väčšia. Budú vlci, kozie oči a ďalšie pokrmy pre odvážnych, budú zvieratá i ľudia padajúci z neba. Jerúldelger stále niekam mizne, Ojún sa zamiluje, Gantulga sa stratí. Pôjde o život aj o moc a mŕtvych pribúda.

Príbeh je zamotaný, strhujúci a surový po celý čas. Ian Manook vie, ako na to.  Pospájať si všetko dohromady dá zabrať nie iba vyšetrovateľom, ale aj čitateľom. Nie je núdza o nepredvídateľné zvraty a nejedno eso v rukáve si autor nechal aj nakoniec. Musím priznať, že mi dalo zabrať sa na všetko sústrediť, ale neskutočne ma čítanie bavilo.

Rozhodne odporúčam vyhradiť si na knihu dostatok času a nenechať sa ničím rušiť. Ale to nebude nijak ťažké, kniha vás bezpochyby pohltí a len ťažko sa od nej odchádza. Má nejaké chyby? Možno áno. Možno príde dej niekomu príliš prehnaný, zápletka príliš komplikovaná, postavy príliš silné. Ale myslím, že práve to robí Kruté časy tak napínavé, naviac stále si zachovávajú reálnosť. Ian Manook sa nebál pridať aj trochu tajomna a nadprirodzena, to všetko v duchu tradícií. Skvelý ťah, po ktorom je Mongolsko v mojich očiach naozaj neobyčajnou krajinou.

Stále trvám na tom, že Jerúldelger je ako Harry Hole, ale lepší. A vzhľadom na záver verím, že u nás vyjde aj tretí diel. Toto je totiž presne ten typ kriminálky, aký ma baví a ktorý ma šancu zaujať aj fanúšikov severských krimi, ktorí by radi zmenili prostredie.

5/5

Za knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Čítam aj na materskej II

Robert Fulghum – Drž mě pevně miluj mě zlehka

Fulgum opäť nesklamal. To on ani nevie. Jeho príbehu sú balzamom na dušu. Príjemné, jednoduché, pohodové, úsmevné a krásne. Veľmi rada jeho tvorbu čítam.

Drž mě pevně miluj mě zlehka som si vybrala na čítanie niekedy po polnoci. Adamko sa zobudil a vyžadoval svoju porciu mliečka, a ja som nemala zrovna nič iné v Kindle rozčítané. Chcela som niečo nenáročné, pretože úprimne, po troch hodinách spánku v hlbokej noci sa na nič intelektuálne, psychologické ani dramatické necítim. Fulgum mi presne sadol a skoro ma i roztancoval.

Príbehy z tančírny Century sú o ľuďoch i o láske. Ale najmä o tanci. Od každého trošku v tom správnom pomere. Veľmi sympatické postavy a najmä skvelé prostredie tančiarne Century. Skrátka ideálne čítanie aj na podvečerné leňošenie.

4/5

Timothy Snyder – O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia

Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.

Krátke, ale dôležité. Z histórie sa môžeme ponaučiť a nie je tajomstvom, že história sa opakuje. Môžu sa zopakovať zlé veci, alebo ich môžeme včas rozpoznať a vyhnúť sa im. Nie je to iba o veľkých spoločnostiach a politikoch. Zmenu môže spraviť každý. Musíme začať od seba. Nesmieme stratiť svoju ľudskosť.

Keby sa však právnici riadili právnou normou, že poprava bez súdneho procesu nie je zákonná, keby doktori akceptovali pravidlo, že nie je možné vykonať operačný zákrok bez súhlasu pacienta, keby obchodníci neobchádzali zákaz otroctva, keby byrokrati odmietli papierovanie okolo likvidácie ľudí, potom by to nacistickému režimu značne komplikovalo páchanie zverstiev, vďaka ktorým si ho pamätáme.

Timothy Snyder napísal dvadsať výborných postrehov, ktoré by si mal prečítať každý. Sú skrátka knihy, ktoré vám niečo dajú. Nad ktorými môžete premýšľať a ktoré by sa mali šíriť ďalej. Som presvedčená, že O tyranii je jednou z nich. Tak si ju, prosím, prečítajte. A šírte ďaľej.

Odstráňte teda obrazovky zo svojich izieb a obklopte sa knihami. Postavy z Orwellových a Bradburyho kníh to urobiť nemohli – ale vy ešte áno. Čo čítať? Každý dobrý román oživuje našu schopnosť rozmýšľať o viacvýznamovosti situácií a posudzovať zámery iných. V tejto chvíli by mohli poslúžiť Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského a Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Román Sinclaira Lewisa To sa tu nemôže stať možno nie je veľkým umením, zato román Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike je lepší. Románom o tyranii a odpore je dielo J. K. Rowlingovej Harry Potter a Dary smrti, ktoré poznajú milióny mladých Američanov. Ak ste toto dielo vy, vaši priatelia alebo vaše deti prvý raz neprečítali v tomto význame, stojí za to sa ku knihe vrátiť.

5/5

Když ti to udělá radost

Výber poviedok od prevažne českých autorov. Michal Viewegh, Robert Fulghum, Petr Šabach, Emil Hakl, Milan Lasica, Petra Soukupová, Pavel Renčín a Lenka Sobotová. Osem poviedok na rôzne témy. S poviedkami od Viewegha a Fulghuma som sa už stretla predtým, v inej ich tvorbe, ostatné boli pre mňa novinkou.

E-knihu som objavila zadarmo v mojej e-knižnici na Alze. Známe mená ma presvedčili, aby som si ju aj stiahla. Niečo málo cez sto strán, nenáročné čítanie, skrátka taká jednohubka, ktorá vám vlastne ani dlho neutkvie v hlave, ale číta sa príjemne. Niektoré boli skvelé (najmä tá od Fulghuma), niektoré zaujímavé (napríklad fantasy krimi od Renčína). Zväčša by ma aj nalákali na ďalšiu autorovu tvorbu. Vlastne výberu nemám čo vytknúť, ale priznávam, že v papierovej podobne (a vlastne i elektronickej) by som si ju nezakúpila. Ako ukážky ale fungujú dobre.

4/5

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

Důl Anttiho Tuomainena

antti-tuomainen-dul

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Důl
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 277
Orig. názov: Kaivos
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Po skvelých thrilleroch LéčitelMoje temné srdce prichádza do českých kníhkupectiev ďalšia kniha fínskeho spisovateľa Anttiho Tuomainena. Pre mňa osobne jedna z najočakávanejších jesenných noviniek, pretože Anttiho štýl písania ma veľmi baví a témy prekvapujú.

Podobne ako v Léčitelovi, aj v Důl je jednou z hlavných myšlienok životné prostredie a jeho zmeny. Avšak k ekologickej katastrofe takého rozsahu zatiaľ nedošlo. Dej sa odohráva približne v súčasnosti. Novinár Janne Vuori dostáva tip na nekalé praktiky niklovej bane na severe Fínska. Spoločnosť vypúšťa škodlivé látky priamo do prírody aj keď sa prezentuje ako ekologická.

Janne je svojej práci oddaný a tak po námete siahne, opäť na úkor rodinného života. Problémy vo vzťahu sa začínajú hromadiť, prípad vyzerá byť komplikovanejší, než sa prvý pohľad zdalo a do toho sa po tridsiatich rokoch ozval jeho otec.

Príbeh je rozvíjaný v dvoch dejových líniách. Janneho časť z pohľadu prvej osoby sa strieda z časťou jeho otca písanou v tretej osobe. Janne svojho otca vlastne vôbec nepozná, odišiel od nich, keď nemal ani rok. No aj po toľkých rokoch zisťuje, že majú spoločného viac ako dosť.

Stále platia slová Mikka Warisa pre Savon Sanomat „Tuomainenov jazyk je bohatý, precízny a presný”. A to aj teraz, v najdlhšej z doposiaľ preložených kníh. Antti Tuomainen totiž nie je žiaden megaloman. Na vytvorenie tej správnej atmosféry používa opisy, no žiadne slovo nie je naviac. Píše inak, má veľmi svojský štýl a to ho odlišuje od autorov píšucich podobný žáner.

Nevyžíva sa v do extrémov dotiahnutých situáciach, aj keď mŕtvych bude viac ako dosť. Vytvára veľmi realistické prostredie a uveriteľné postavy. Píše pútavo, napínavo. Mám pocit, že každou knihou lepšie a lepšie. Jediné, čo by som snáď tejto knihe vytkla je slabo rozvinutá línia o Janneho otcovi, mala som viacero otázok, ktoré neboli zodpovedané.

Pre koho je Důl? Tradične pre všetkých autorových fanúšikov a tých, čo milujú severské krimi. Ale svojou témou zaujme oveľa širší okruh čitateľov. Dráma, napätie, thriller, rodinné vzťahy i hroziaca ekologická katastrofa. To všetko v správnom pomere na dĺžke, kde nie je čas na nudu. A naviac výborný preklad Vladimíra Piskořa.

4,2/5

. . .

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Kdysi…

morris-gleitzman-kdysi

Autor: Morris Gleitzman
Názov: Kdysi
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 164
Orig. názov: Once
Preklad: Barbora Punge Puchalská

. . .

Kníh pre mládež zameraných na svetovú vojnu a holokaust je veľa. Naviac veľa z nich je výborných a majú čo povedať aj dospelým. Zostaň, kde si, a potom odíď, Spočítej hvězdy, Medzi odtieňmi sivej, Jsou světla, která nevidíme alebo Chlapec na vrchole hory.

Síce to nie je téma, ktorú mladšie ročníky vyslovene vyhľadávajú, ale žiaľ, je to naša história a čím viac sa o nej vie, hovorí a pripomína, tým je menšia šanca, že sa na ňu zabudne a nedajbože sa zopakuje. Obdiv i vďaka patrí autorom, ktorý vedia neľahké udalosti priblížiť deťom a dospievajúcim. Kdysi od Morrisa Gleitzmana, autora desiatok kníh pre deti a YA, je ďalšou dôležitou výpoveďou v tejto kategórii, inšpirovanou skutočným príbehom.

Deväťročný Félix žije takmer štyri roky v odľahlom katolíckom sirotinci. Oproti ostatným deťom, Félix rodičov má. Kým však vyriešia problémy s kníhkupectvom, musí čakať na tomto miesto. Jedného dňa k nim vrhnú nacisti a začnú páliť knihy. Félix sa zľakne, že jeho rodičia sú v nebezpečí a ich rodinný podnik postihne rovnaký osud, preto utečie do mesta, aby rodičov našiel a varoval.

S veľkou predstavivosťou i schopnosťou rozprávať pútavé príbehy, no taktiež s detskou naivitou adekvátnou jeho veku. Nerozumie, čo sa deje okolo neho, prečo mu tie veľké autá nezastavia, prečo po ňom vojak na dodávke vystrelil, ani prečo sa toľko vyzlečených ľudí tlačí v nákladnom priestore. Snaží sa vymyslieť pre všetko rozumné vysvetlenie, ale starší čitateľ za tým vidí všetku hrôzu holokaustu.

Tým, že je kniha písaná z pohľadu deväťročného chlapca, je veľa vecí zjemnených, prispôsobených, skrytých. Nie je problém si ich domyslieť, ale nejedenkrát som si hovorila, ako by som ich vnímala, ak by som bola vo veku hlavného hrdinu. Myslím, že by som takmer ničomu nerozumela. Félix síce neskôr stretne zubára Barneyho, ktorý mu sem-tam niečo vysvetlí, no desiatky ďalších otázok, ktoré tak malého čitateľa určite napadajú, ostane nezodpovedaných.

Kdysi (orig. Once) je prvá kniha zo série o živote v okupovanom Poľsku písanom z pohľadu dieťaťa. Nasledujú časti Then, Now, After a Soon, ktoré v češtine zatiaľ nevyšli. Dúfam, že sa chystajú, pretože záver prvej časti bol neukončený a po poslednej kapitole budete rozhodne chcieť vedieť, ako osudy Félixa a Zeldy, malého dievčatka, ktoré na úteku zachránil, pokračujú.

Každá kapitola začína slovkom Kdysi a popisuje udalosti od života v sirotinci, útek, záchranu Zeldy až po tajný úkryt v ghette. 160 strán nezaberie veľa času. Kniha je určená pre deti od 8 rokov, ale ja by som možno dva-tri roky počkala. Na dospelých už tak nezapôsobí, ten nepríjemný pocit po dočítaní nepretrvá dlho. U vyššie spomínaných titulov nabiehali emócie ešte pár dní po poslednej vete. Hoci Kdysi nedosahuje ich kvalít, za pozornosť stojí a v detských knižniciach sa nestratí.

3,8/5

Poznámka

Milý pán S. Harris; Môj drahý Stu

Kecupove oblaky

Autor: Annabel Pitcher
Názov: Kečupové oblaky
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 288
Orig. názov: Ketchup Clouds
Preklad: Soňa Greer

. . .

Ako môže byť tak prísna, neústupná a tvrdohlavá matka, ktorý dcéry kŕmi biopotravinami a nechodí kvôli nim do práce, len aby sa im mohla venovať, ale bez okolkov im dovolí jesť kečup a keď najstaršia zaklame, že ju bolí hrdo, neváha, a dá jej tabletky na bolesť? Táto pseudo starostlivosť mi neskutočne vadila. Rovnako ako sebecká, neústupná a nezdravo úzkostlivá povaha matky hlavnej postavy.

Kečupové oblaky je kniha pre teenagerov, hlavná postava Zoe je teenagerka s typickým správaním ako sa patrí, je písaná ich jazykom. To som vedela, išla som do knihy s tým, že nad niektorými problémami budem iba krútiť hlavou, ale tiež som si tým obdobím prešla. Ukázalo sa, že s tým mám nakoniec najmenší problém. Naopak, dokázala som jej činy, preletovanie medzi bratmi i vzdor rodičom chápať a bola mi tým skutočnejšia.

Dokonca mi prišlo, že tí mladí si to medzi sebou vedia vykomunikovať lepšie, ako ich dospelí rodičia. Na knižke mi tak najviac nesadla Zoeina matka a na záver pointa. Ani nie tak zistenie, kto umrel, ktoré má v napätí držalo až do konca, hoci sa dalo predpokladať, ale skôr ako umrel.

Zoe píše listy Stuartovi Harrisovi, odsúdenému vrahovi čakajúcemu na trest smrti v cele v Texase. Už na začiatku sa mu zdôverí, že je na tom podobne. Lenže jej to prešlo. Jej príbeh v skutočnosti nikto nepozná, no aj ona má na svedomí človeka. A toto bol práve ten problém, ktorý na konci skazil podstatný dojem z knihy. Listy boli písané dobre, Zoe sa správala tak, ako by som to od jej veku očakávala, lenže celý čas sa ma snažila presvedčiť, že spáchala podobný zločin, ako Stuart.

Obávam sa, že týmto vám naznačím viac, ako by ste očakávali, takže tento odsek kľudne preskočte. Ale čo ma naozaj sklamalo, napísať musím. Stuart z vášne zabil svoju manželku a chladnokrvne poslal na druhý svet aj susedu. To, čo sa prihodilo Zoe, sa nedá ani z tisíciny porovnať s tým, čo viac či menej vedome a dobrovoľne spáchal Stuart Harris. Takže nie Zoe, naozaj na tom nie ste podobne. Aj keď cítiš krivdu, smútok a nespravodlivosť.

Rodinné problémy, prvé vzťahy, očakávania od rodičov, škola… a do toho ťaživé tajomstvo, ktoré dokáže napísať iba na smrtiacu injekciu čakajúcemu človekovi na druhom kontinente. Téma zaujímavá, dobre spracovaná a až na výnimky na mňa všetky tie emócie pôsobili uveriteľne. A malá Bodka bola úžasná, takú sestru si nejde nezamilovať.

Kniha to rozhodne nie je zlá a mladých určite osloví. Číta sa veľmi príjemne, je písaná iba prostredníctvom listov a síce to nie je žiadna novinka, v poslednej dobe je táto forma akési populárnejšia, autorka to zvládla na výbornú. Naozaj sa mi dobre čítala.

Oceňujem, že sa Annabel Pitcherová vyhla poučovaniu alebo nejakým hlbokým myšlienkam. Napísala pomerne realistický príbeh, kde to síce prehnala s porovnaním Zoe a odsúdeného vraha, ale celkovo ma prekvapila. Som si istá, že desať rokov dozadu by som knihu hodnotila lepšie.

3/5

Čo si prečítať ďalej? Esej o tragédii, Kam zmizla Aljaška alebo Proč? 13x proto.

Poznámka

„Každé město potřebuje knihkupectví“

Ctenari z Broken Wheels doporucuji

Autor: Katarina Bivaldová
Názov: Čtenáři z Broken Wheel doporučují
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Host
Počet strán: 400
Orig. názov: Läsarna i Broken Wheel rekommenderar
Preklad: Martina Kašparová

. . .

„Cítíš to? Vůně nových knih. Nepřečtená dobrodružství.

Aj to najmenšie. Aj Broken Wheel. Malé mestečko kdesi v Iowe so štyrmi ulicami, skrachovanými obchodmi a poloobývanými domami.

Dva roky si Sara a Amy písali dopisy. Začalo to kúpou knižky v internetovom antikvariáte, skončilo to listovým priateľstvom dvoch odlišných žien, ktoré spájala láska ku knihám. Po dvoch rokoch sadla Sara Lindqvistová s trinástimi knihami do lietadla, aby na pozvanie Amy prežila prázdniny v Broken Wheel. To, čo mali byť krásne týždne s niekým, s kým sa mohla hodiny rozprávať o knihách, sa premení na tie najneuveriteľnejšie chvíle. Pretože Amy je mŕtva a Sara sa ocitá v deň pohrebu v jej dome.

Amy nemůže být mrtvá, uvažovala Sara. Byla to moje kamarádka. Měla přece ráda knížky, proboha!

Broken Wheel je bez preháňania ospalá diera. Jedinou zaujímavosťou je všadeprítomná kukurica a kukurica vlastne nie je vôbec zaujímavá. Sara sa cíti sama, hoci z listov jej obyvateľov pozná. Dokonca viac, ako by si samy mysleli. Nevie, čo tam bude robiť, či je vôbec správne, aby ostávala v Amyinom dome a naviac tam nikto nečíta knihy.

Člověk musí být tak trochu snílek, aby docenil knihy, alespoň zpočátku.

Po počiatočnom ostychu sa Sara začne zapájať do diania v mestečku a pozoruje, ako to tam funguje. Bližšie spoznáva jednotlivé postavičky, vzťahy medzi nimi. Cíti sa vlastne celkom vítaná aj keď neužitočná. Veď jediné, čomu skutočne rozumie, sú knihy. A keď sa nad tým tak zamyslí, prečo by obyvateľom Broken Wheel nemohla prostredníctvom maličkého kníhkupectva s Amyinými knižkami ukázať, aký úžasný svet sa skrýva na stránkach kníh?

Svěřili jí šedý, zaprášený obchod a ona ho proměnila v okouzlující, útulné knihkupectví; pokud tohle neznamenalo něco v životě dokázat, pak Sara nevěděla, co jiného by to mělo být.

Sara sa stane miestnou senzáciou. Otvoriť si kníhkupectvo vyžaduje poriadnu dávku odvahy a ona pôsobí tak presvedčená o svojom konaní, je že jej pomáha celé mestečko. Dokáže ľudí pohnúť tým správnym smerom, vyprovokovať k činom. A naviac si stále číta.

V tomhle byli lidé zvláštní. Mohli jste jim být sebevíc ukradení, ale pokud byste si otevřeli knížku, hned by vás považovali za nezdvořáka.

Čtenáři z Broken Wheel doporučují je nádherná knižka o knižkách. Príjemne napísaná, veď i dostala nálepku úžasný feel-good román. Priznám sa, že to ma nalákalo v anotácii najviac. Okrem dobrej nálady sa mi ale dostalo oveľa viac. Najmä hromada knižných tipov, ktoré si musím prečítať.

Když nad tím tak přemýšlela, najít nějakou chlapskou detektivku, ve které se neřeší alkoholismus, bude těžké.

Toľko úžasných myšlienok a postrehov o knihách. Všetky tie drobné radosti, ktoré každý knihomoľ zažíva pri čítaní. Katarina Bivaldová vo svojej prvotine do bodky opísala tie pocit, aké prežívame s veselou i smutnou knihou, ako veľmi nám záleží na pohodlnom ušiaku v ktorom sa dá hodiny bez prestávky čítať, akú škálu emócií dokážeme prežiť za tri hodiny čítania.

Jak to, že se vyžadují varovné texty na krabičkách cigaret, ale už ne na přebalech tragických knih?

Obľúbila som si každú jednu postavu mestečka Broken Wheel. Boli veľmi predvídateľný, malomestskí, ale svojim spôsobom príťažlivý. Obľúbila som si romantickú líniu, pár rodinných prekvapení i napínavé chvíle spojené so Sariným koncom pobytu.

Neexistovalo nic více frustrujícího než špatná literatura pro ženy.

400 strán? Čítajú sa samé, atmosféru mestečka a Sarinho kníhkupectva sa mi vôbec nechcelo opustiť. A možno ani neopustím, pretože kedykoľvek si prečítam nejakú so Sariných alebo Amyiných obľúbených kníh, spomeniem si na čitateľov z Broken Wheel.

Pokud už člověk trávil většinu času s knihami, určitě by si měl přečíst díla nositelů Nobelovy ceny, klasiků a těch, o nichž všichni mluvili, ale sami je nečetli, jak by to formuloval Mark Twain.

Ak milujete knihy, určite sa v románe spoznáte. Určite si tam nájdete to svoje. A k tomu príjemný a romantický príbeh o tom, že kde sú priatelia, stanú sa divy.

„Byla jsem vzhůru dlouho do noci a četla. Zapomněla jsem dokonce i kouřit.“

Povinné čítanie pre každého knihomoľa, doporučené každému, kto ešte neobjavil čaro kníh.

Mně osobně vždy připadalo, že knihy mají určitou léčivou moc; když už nic jiného, dovedou rozptýlit.

4,5/5