Poznámka

Důl Anttiho Tuomainena

antti-tuomainen-dul

Autor: Antti Tuomainen
Názov: Důl
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 277
Orig. názov: Kaivos
Preklad: Vladimír Piskoř

. . .

Po skvelých thrilleroch LéčitelMoje temné srdce prichádza do českých kníhkupectiev ďalšia kniha fínskeho spisovateľa Anttiho Tuomainena. Pre mňa osobne jedna z najočakávanejších jesenných noviniek, pretože Anttiho štýl písania ma veľmi baví a témy prekvapujú.

Podobne ako v Léčitelovi, aj v Důl je jednou z hlavných myšlienok životné prostredie a jeho zmeny. Avšak k ekologickej katastrofe takého rozsahu zatiaľ nedošlo. Dej sa odohráva približne v súčasnosti. Novinár Janne Vuori dostáva tip na nekalé praktiky niklovej bane na severe Fínska. Spoločnosť vypúšťa škodlivé látky priamo do prírody aj keď sa prezentuje ako ekologická.

Janne je svojej práci oddaný a tak po námete siahne, opäť na úkor rodinného života. Problémy vo vzťahu sa začínajú hromadiť, prípad vyzerá byť komplikovanejší, než sa prvý pohľad zdalo a do toho sa po tridsiatich rokoch ozval jeho otec.

Príbeh je rozvíjaný v dvoch dejových líniách. Janneho časť z pohľadu prvej osoby sa strieda z časťou jeho otca písanou v tretej osobe. Janne svojho otca vlastne vôbec nepozná, odišiel od nich, keď nemal ani rok. No aj po toľkých rokoch zisťuje, že majú spoločného viac ako dosť.

Stále platia slová Mikka Warisa pre Savon Sanomat „Tuomainenov jazyk je bohatý, precízny a presný”. A to aj teraz, v najdlhšej z doposiaľ preložených kníh. Antti Tuomainen totiž nie je žiaden megaloman. Na vytvorenie tej správnej atmosféry používa opisy, no žiadne slovo nie je naviac. Píše inak, má veľmi svojský štýl a to ho odlišuje od autorov píšucich podobný žáner.

Nevyžíva sa v do extrémov dotiahnutých situáciach, aj keď mŕtvych bude viac ako dosť. Vytvára veľmi realistické prostredie a uveriteľné postavy. Píše pútavo, napínavo. Mám pocit, že každou knihou lepšie a lepšie. Jediné, čo by som snáď tejto knihe vytkla je slabo rozvinutá línia o Janneho otcovi, mala som viacero otázok, ktoré neboli zodpovedané.

Pre koho je Důl? Tradične pre všetkých autorových fanúšikov a tých, čo milujú severské krimi. Ale svojou témou zaujme oveľa širší okruh čitateľov. Dráma, napätie, thriller, rodinné vzťahy i hroziaca ekologická katastrofa. To všetko v správnom pomere na dĺžke, kde nie je čas na nudu. A naviac výborný preklad Vladimíra Piskořa.

4,2/5

. . .

Za e-knihu k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

Kdysi…

morris-gleitzman-kdysi

Autor: Morris Gleitzman
Názov: Kdysi
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Argo
Počet strán: 164
Orig. názov: Once
Preklad: Barbora Punge Puchalská

. . .

Kníh pre mládež zameraných na svetovú vojnu a holokaust je veľa. Naviac veľa z nich je výborných a majú čo povedať aj dospelým. Zostaň, kde si, a potom odíď, Spočítej hvězdy, Medzi odtieňmi sivej, Jsou světla, která nevidíme alebo Chlapec na vrchole hory.

Síce to nie je téma, ktorú mladšie ročníky vyslovene vyhľadávajú, ale žiaľ, je to naša história a čím viac sa o nej vie, hovorí a pripomína, tým je menšia šanca, že sa na ňu zabudne a nedajbože sa zopakuje. Obdiv i vďaka patrí autorom, ktorý vedia neľahké udalosti priblížiť deťom a dospievajúcim. Kdysi od Morrisa Gleitzmana, autora desiatok kníh pre deti a YA, je ďalšou dôležitou výpoveďou v tejto kategórii, inšpirovanou skutočným príbehom.

Deväťročný Félix žije takmer štyri roky v odľahlom katolíckom sirotinci. Oproti ostatným deťom, Félix rodičov má. Kým však vyriešia problémy s kníhkupectvom, musí čakať na tomto miesto. Jedného dňa k nim vrhnú nacisti a začnú páliť knihy. Félix sa zľakne, že jeho rodičia sú v nebezpečí a ich rodinný podnik postihne rovnaký osud, preto utečie do mesta, aby rodičov našiel a varoval.

S veľkou predstavivosťou i schopnosťou rozprávať pútavé príbehy, no taktiež s detskou naivitou adekvátnou jeho veku. Nerozumie, čo sa deje okolo neho, prečo mu tie veľké autá nezastavia, prečo po ňom vojak na dodávke vystrelil, ani prečo sa toľko vyzlečených ľudí tlačí v nákladnom priestore. Snaží sa vymyslieť pre všetko rozumné vysvetlenie, ale starší čitateľ za tým vidí všetku hrôzu holokaustu.

Tým, že je kniha písaná z pohľadu deväťročného chlapca, je veľa vecí zjemnených, prispôsobených, skrytých. Nie je problém si ich domyslieť, ale nejedenkrát som si hovorila, ako by som ich vnímala, ak by som bola vo veku hlavného hrdinu. Myslím, že by som takmer ničomu nerozumela. Félix síce neskôr stretne zubára Barneyho, ktorý mu sem-tam niečo vysvetlí, no desiatky ďalších otázok, ktoré tak malého čitateľa určite napadajú, ostane nezodpovedaných.

Kdysi (orig. Once) je prvá kniha zo série o živote v okupovanom Poľsku písanom z pohľadu dieťaťa. Nasledujú časti Then, Now, After a Soon, ktoré v češtine zatiaľ nevyšli. Dúfam, že sa chystajú, pretože záver prvej časti bol neukončený a po poslednej kapitole budete rozhodne chcieť vedieť, ako osudy Félixa a Zeldy, malého dievčatka, ktoré na úteku zachránil, pokračujú.

Každá kapitola začína slovkom Kdysi a popisuje udalosti od života v sirotinci, útek, záchranu Zeldy až po tajný úkryt v ghette. 160 strán nezaberie veľa času. Kniha je určená pre deti od 8 rokov, ale ja by som možno dva-tri roky počkala. Na dospelých už tak nezapôsobí, ten nepríjemný pocit po dočítaní nepretrvá dlho. U vyššie spomínaných titulov nabiehali emócie ešte pár dní po poslednej vete. Hoci Kdysi nedosahuje ich kvalít, za pozornosť stojí a v detských knižniciach sa nestratí.

3,8/5

Poznámka

Milý pán S. Harris; Môj drahý Stu

Kecupove oblaky

Autor: Annabel Pitcher
Názov: Kečupové oblaky
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Slovart
Počet strán: 288
Orig. názov: Ketchup Clouds
Preklad: Soňa Greer

. . .

Ako môže byť tak prísna, neústupná a tvrdohlavá matka, ktorý dcéry kŕmi biopotravinami a nechodí kvôli nim do práce, len aby sa im mohla venovať, ale bez okolkov im dovolí jesť kečup a keď najstaršia zaklame, že ju bolí hrdo, neváha, a dá jej tabletky na bolesť? Táto pseudo starostlivosť mi neskutočne vadila. Rovnako ako sebecká, neústupná a nezdravo úzkostlivá povaha matky hlavnej postavy.

Kečupové oblaky je kniha pre teenagerov, hlavná postava Zoe je teenagerka s typickým správaním ako sa patrí, je písaná ich jazykom. To som vedela, išla som do knihy s tým, že nad niektorými problémami budem iba krútiť hlavou, ale tiež som si tým obdobím prešla. Ukázalo sa, že s tým mám nakoniec najmenší problém. Naopak, dokázala som jej činy, preletovanie medzi bratmi i vzdor rodičom chápať a bola mi tým skutočnejšia.

Dokonca mi prišlo, že tí mladí si to medzi sebou vedia vykomunikovať lepšie, ako ich dospelí rodičia. Na knižke mi tak najviac nesadla Zoeina matka a na záver pointa. Ani nie tak zistenie, kto umrel, ktoré má v napätí držalo až do konca, hoci sa dalo predpokladať, ale skôr ako umrel.

Zoe píše listy Stuartovi Harrisovi, odsúdenému vrahovi čakajúcemu na trest smrti v cele v Texase. Už na začiatku sa mu zdôverí, že je na tom podobne. Lenže jej to prešlo. Jej príbeh v skutočnosti nikto nepozná, no aj ona má na svedomí človeka. A toto bol práve ten problém, ktorý na konci skazil podstatný dojem z knihy. Listy boli písané dobre, Zoe sa správala tak, ako by som to od jej veku očakávala, lenže celý čas sa ma snažila presvedčiť, že spáchala podobný zločin, ako Stuart.

Obávam sa, že týmto vám naznačím viac, ako by ste očakávali, takže tento odsek kľudne preskočte. Ale čo ma naozaj sklamalo, napísať musím. Stuart z vášne zabil svoju manželku a chladnokrvne poslal na druhý svet aj susedu. To, čo sa prihodilo Zoe, sa nedá ani z tisíciny porovnať s tým, čo viac či menej vedome a dobrovoľne spáchal Stuart Harris. Takže nie Zoe, naozaj na tom nie ste podobne. Aj keď cítiš krivdu, smútok a nespravodlivosť.

Rodinné problémy, prvé vzťahy, očakávania od rodičov, škola… a do toho ťaživé tajomstvo, ktoré dokáže napísať iba na smrtiacu injekciu čakajúcemu človekovi na druhom kontinente. Téma zaujímavá, dobre spracovaná a až na výnimky na mňa všetky tie emócie pôsobili uveriteľne. A malá Bodka bola úžasná, takú sestru si nejde nezamilovať.

Kniha to rozhodne nie je zlá a mladých určite osloví. Číta sa veľmi príjemne, je písaná iba prostredníctvom listov a síce to nie je žiadna novinka, v poslednej dobe je táto forma akési populárnejšia, autorka to zvládla na výbornú. Naozaj sa mi dobre čítala.

Oceňujem, že sa Annabel Pitcherová vyhla poučovaniu alebo nejakým hlbokým myšlienkam. Napísala pomerne realistický príbeh, kde to síce prehnala s porovnaním Zoe a odsúdeného vraha, ale celkovo ma prekvapila. Som si istá, že desať rokov dozadu by som knihu hodnotila lepšie.

3/5

Čo si prečítať ďalej? Esej o tragédii, Kam zmizla Aljaška alebo Proč? 13x proto.

Poznámka

„Každé město potřebuje knihkupectví“

Ctenari z Broken Wheels doporucuji

Autor: Katarina Bivaldová
Názov: Čtenáři z Broken Wheel doporučují
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Host
Počet strán: 400
Orig. názov: Läsarna i Broken Wheel rekommenderar
Preklad: Martina Kašparová

. . .

„Cítíš to? Vůně nových knih. Nepřečtená dobrodružství.

Aj to najmenšie. Aj Broken Wheel. Malé mestečko kdesi v Iowe so štyrmi ulicami, skrachovanými obchodmi a poloobývanými domami.

Dva roky si Sara a Amy písali dopisy. Začalo to kúpou knižky v internetovom antikvariáte, skončilo to listovým priateľstvom dvoch odlišných žien, ktoré spájala láska ku knihám. Po dvoch rokoch sadla Sara Lindqvistová s trinástimi knihami do lietadla, aby na pozvanie Amy prežila prázdniny v Broken Wheel. To, čo mali byť krásne týždne s niekým, s kým sa mohla hodiny rozprávať o knihách, sa premení na tie najneuveriteľnejšie chvíle. Pretože Amy je mŕtva a Sara sa ocitá v deň pohrebu v jej dome.

Amy nemůže být mrtvá, uvažovala Sara. Byla to moje kamarádka. Měla přece ráda knížky, proboha!

Broken Wheel je bez preháňania ospalá diera. Jedinou zaujímavosťou je všadeprítomná kukurica a kukurica vlastne nie je vôbec zaujímavá. Sara sa cíti sama, hoci z listov jej obyvateľov pozná. Dokonca viac, ako by si samy mysleli. Nevie, čo tam bude robiť, či je vôbec správne, aby ostávala v Amyinom dome a naviac tam nikto nečíta knihy.

Člověk musí být tak trochu snílek, aby docenil knihy, alespoň zpočátku.

Po počiatočnom ostychu sa Sara začne zapájať do diania v mestečku a pozoruje, ako to tam funguje. Bližšie spoznáva jednotlivé postavičky, vzťahy medzi nimi. Cíti sa vlastne celkom vítaná aj keď neužitočná. Veď jediné, čomu skutočne rozumie, sú knihy. A keď sa nad tým tak zamyslí, prečo by obyvateľom Broken Wheel nemohla prostredníctvom maličkého kníhkupectva s Amyinými knižkami ukázať, aký úžasný svet sa skrýva na stránkach kníh?

Svěřili jí šedý, zaprášený obchod a ona ho proměnila v okouzlující, útulné knihkupectví; pokud tohle neznamenalo něco v životě dokázat, pak Sara nevěděla, co jiného by to mělo být.

Sara sa stane miestnou senzáciou. Otvoriť si kníhkupectvo vyžaduje poriadnu dávku odvahy a ona pôsobí tak presvedčená o svojom konaní, je že jej pomáha celé mestečko. Dokáže ľudí pohnúť tým správnym smerom, vyprovokovať k činom. A naviac si stále číta.

V tomhle byli lidé zvláštní. Mohli jste jim být sebevíc ukradení, ale pokud byste si otevřeli knížku, hned by vás považovali za nezdvořáka.

Čtenáři z Broken Wheel doporučují je nádherná knižka o knižkách. Príjemne napísaná, veď i dostala nálepku úžasný feel-good román. Priznám sa, že to ma nalákalo v anotácii najviac. Okrem dobrej nálady sa mi ale dostalo oveľa viac. Najmä hromada knižných tipov, ktoré si musím prečítať.

Když nad tím tak přemýšlela, najít nějakou chlapskou detektivku, ve které se neřeší alkoholismus, bude těžké.

Toľko úžasných myšlienok a postrehov o knihách. Všetky tie drobné radosti, ktoré každý knihomoľ zažíva pri čítaní. Katarina Bivaldová vo svojej prvotine do bodky opísala tie pocit, aké prežívame s veselou i smutnou knihou, ako veľmi nám záleží na pohodlnom ušiaku v ktorom sa dá hodiny bez prestávky čítať, akú škálu emócií dokážeme prežiť za tri hodiny čítania.

Jak to, že se vyžadují varovné texty na krabičkách cigaret, ale už ne na přebalech tragických knih?

Obľúbila som si každú jednu postavu mestečka Broken Wheel. Boli veľmi predvídateľný, malomestskí, ale svojim spôsobom príťažlivý. Obľúbila som si romantickú líniu, pár rodinných prekvapení i napínavé chvíle spojené so Sariným koncom pobytu.

Neexistovalo nic více frustrujícího než špatná literatura pro ženy.

400 strán? Čítajú sa samé, atmosféru mestečka a Sarinho kníhkupectva sa mi vôbec nechcelo opustiť. A možno ani neopustím, pretože kedykoľvek si prečítam nejakú so Sariných alebo Amyiných obľúbených kníh, spomeniem si na čitateľov z Broken Wheel.

Pokud už člověk trávil většinu času s knihami, určitě by si měl přečíst díla nositelů Nobelovy ceny, klasiků a těch, o nichž všichni mluvili, ale sami je nečetli, jak by to formuloval Mark Twain.

Ak milujete knihy, určite sa v románe spoznáte. Určite si tam nájdete to svoje. A k tomu príjemný a romantický príbeh o tom, že kde sú priatelia, stanú sa divy.

„Byla jsem vzhůru dlouho do noci a četla. Zapomněla jsem dokonce i kouřit.“

Povinné čítanie pre každého knihomoľa, doporučené každému, kto ešte neobjavil čaro kníh.

Mně osobně vždy připadalo, že knihy mají určitou léčivou moc; když už nic jiného, dovedou rozptýlit.

4,5/5

Poznámka

Americký sen Džendeho Džongy

Touhy Dzendeho Dzongy

Autor: Imbolo Mbue
Názov: Touhy Džendeho Džongy
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 408
Orig. názov: Behold the dreamers
Preklad: Libuše Čižmárová

. . .

Život v Kamerune nebol ľahký pre Džendeho Džonga, ani pre jeho rodinu, ani pre tisícky ďalších obyvateľov. Ak sa niekto nenarodil do bohatstva, nemal šancu stať sa bohatým. Pre mnohých sa tak jediným snom stáva odísť z krajiny a dopriať lepší život sebe i blízkym. Džende Džonga patrí medzi nich. Tvrdo pracoval, aby našetril na letenku, odletel do Ameriky, ešte tvrdšie pracoval, aby za ním mohla priletieť aj jeho manželka Nene a synček, a spolu tak mohli začať žiť svoj americký sen.

Získať zelenú kartu je náročné a než sa Džende s rodinou stanú americkými občanmi, musia prejsť dlhým imigračným procesom a stráviť roky v neistote. Džende ale našťastie dostane, na základe dobrého odporúčania, prácu šoféra pre Clarka Edwardsa, bohatého manažéra v Lehman Brothers banke. Nenáročná práca za slušné peniaze im umožní niečo našetriť, jeho žene študovať, synovi dopriať pekné detstvo. Nezľaknú sa ani príchodu druhého potomka a Nene si v rodine Edwardsových nájde tiež prácu a získa ich sympatie.

Píše sa rok 2008, Barack Obama ešte nie je prezidentom a hospodárska kríza je za dverami. Americký sen Džendeho Džongy sa má čoskoro zrútiť ako domček z kariet, len čo sa svet dozvie o neférových praktikách banky Lehman Brothers.

„Táta je řidič, protože nedokončil školu. A teď už nikdy nebude moct školu dokončit, protože musí pracovat, abychom ty a já školu dokončit mohli. Práce řidiče je pro tátu dobrá, ale nebude dobrá pto tebe.“
Liomi se přinutil k úsměvu.
„Už jsem ti to říkala a budu ti to říkat pořád: pro lidi, jako jsme my, je škola vším. Nepovedeme si dobře ve škole, nebudeme mít v tomhhle světě žádnou šanci Tomu rozumíš, ne?“
Přikývl.
„My s tátou nechceme, aby z tebe jednou byl řidič. Nikdy. My chceme, abys ty sám měl jednou svého řidiče. Třeba se staneš velkým mužem z Wall Street jako pan Edwards, co ty na to? To bychom byli moc šťastní. Ale nejdřív musíš být dobrý ve škole, fajn?“

Touhy Džendeho Džongy je dlhá kniha, ale krásne a realisticky napísaná, takže jej radi venujete víkend. Džende i Nene sú príjemní ľudia, ktorí síce majú svoje chyby, za ktoré ich nebudete mať radi, ale zároveň sú tak odhodlaní, že im budete držať palce, aby im tá Amerika vyšla.

Nie je to iba román o túžbe získať lepší život, ale aj rozdieloch medzi nami. O tom, ako niekto príde z chudobnej krajiny a je vďačný aj za dve namáhavé práce od rána do večera, vrátane víkendov, ako považuje za dôležité, že jeho dieťa môže študovať. Na druhej strane sú to uponáhľaní bankári z Wall Street, ktorí majú peniaze, dávajú to najavo životným štýlom, ale akosi zabúdajú na samotný život a najmä na rodinu.

Tiež je to príbeh o exotických kamerunských jedlách, americkom sne, bublinách, ktoré časom prasknú a New Yorku. Meste všetkých národov, možností, rozdielov. Touhy Džendeho Džongy je kniha o rodine a sile zvládnuť aj nemožné.

Džende i jeho zamestnávateľ Clark majú rozdielne osudy, pochádzajú z úplne odlišných spoločenských vrstiev, ale majú aj veľa spoločného. Oboch ich čakajú náročné rozhodnutia, ktoré budú stáť mnoho sĺz.

Autorka Imbolo Mbue opísala celý Džendeho boj o získanie vytúženého amerického života veľmi dôverne. Sama pochádza z Kamerunu a odišla do USA, študovala na univerzite. Pozná problémy s akými prichádzajú imigranti do styku, prostredie, z akého utekajú i sny, ktoré v sebe nosia.

5/5

Za poskytnutie tejto skvelej e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.

Poznámka

„L. A. se úplně zbláznilo. Jako ale totálně.“

Sest dni hnevu WEB

Autor: Ryan Gattis
Názov: Šest dní hněvu
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Host
Počet strán: 408
Orig. názov: All Involved
Preklad: Lucie Mikolajková

. . .

Pred dvoma rokmi som čítala drsný román 35 mrtvých. A takmer dva roky som nenarazila na podobnú knihu, ktorá by ma tak dostala a ktorá by sa jej vyrovnala. Knihu, kde by autor nešetril krutou realitou, svetom, v ktorom by som rozhodne nechcela vyrastať, postavami, ktoré nie sú dobré, ale nemôžem si pomôcť, ja som im fandila. No a potom som sa začítala do Šest dní hněvu.

Ernesto nebol zapojený. Všetci v jeho rodine boli, ale on nie. On chce vedieť, ako Japonci robia nakladané jedla, pretože nikto to nevie s octom ako kuchár, ktorý robí suši. Ernesto sa to chce naučiť, vždy keď ide domov, napadnú mu desiatky receptov, akoby sa to dalo využiť, je ochotný u nich aj umývať riady, len aby to mohol vidieť a raz si otvoriť niečo vlastné. Nie nie, Ernesto nie je ako ostatní. Ale jeho rodina je. Gangstri. A za to Ernesto zaplatí životom. Brutálne, na ulici, bez milosti. A jeho sestra chce pomstu. A tí ďalší tiež.

Prečítajte si celú recenziu na knihcentrum.sk.

Poznámka

Na lodi do kráľovského mesta

Kralovo srdce WEB

Autor: Gaute Heivoll
Názov: Královo srdce
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 222
Orig. názov: Kongens hjerte
Preklad: Kateřina Krištůfková

. . .

Z Nórska do Kodane sa plaví loď. Jej posádku ale netvoria ostrieľaní námorníci ani dobyvatelia. Píše sa rok 1775 a najmä juhozápadné Nórsko sužuje neznáma kožná choroba. Na palube lode sa plaví viac ako desať chorých pacientov, ktorým sa má dostať starostlivosti v Kodanskej nemocnici. Medzi nimi je i otec a dievča. Otec prišiel o manželku i staršiu dcéru, ostalo mu jediné dieťa. A musí sa prizerať, ako neznáma choroba pomaly ničí aj to.

Královo srdce je pomerne krátkym príbehom o škaredom prostredí v 18. storočí, kedy neexistovali očkovania, účinné lieky ani pravidelná lekárska starostlivosť. Tá je ešte len v plienkach, metódy liečby sú z nášho pohľadu až šokujúce.

Otec seděl na pelesti, Deegen zatím dívce vymýval rány peroutkou namočenou do oleje a kolem nich se šířilo jakési důvěrné ticho. Dívka se zklidnila, zdála se být téměř spokojená, z koutků úst jí po tvářích stékaly kapky vody, otřel jí je. Rány měla stále stejné, nebo snad o trochu méně zapálené, možná svěžeji zbarvené a méně mokvající, nevěděl. Posléze ji Deegan přiložil nové obvazy. Otel sledoval jeho hubené prsty pracující v jasném světle lampy. Sledoval jeho hladkou bezvousou tvář, pootvořená ústa, a všiml si medailonku, který se mu houpal na hrudi a narážel mu zevnitř na košili.

Mohol to byť skvelý román. Námet za to rozhodne stojí. Tajomná choroba, ľudské osudy, pokroky v medicíne, stiesnené priestory lode. Naviac podľa skutočnej udalosti. Tiež si viete predstaviť hutnú a ľudskú drámu, všakže?

Autor zvolil nie zrovna najlepšiu formu podania. Absencia úvodzoviek možno mala nejaký význam, ale mne ostal skrytý. Mám pre podobné výstrelky pochopenie, ale v tomto prípade sa to vyslovene nehodilo.

Jasne oddelené odseky boli vítaným prerušovaním samotného deja. Musím povedať, že každou ďalšou stránkou ma bavil čoraz menej. Celý sa totiž točil iba okolo otca a dcéry a neprinášal žiadne zaujímavé okamihy. Čítať to v jednom celku by bolo podstatne náročnejšie.

Oceňujem, že autor veci pomenoval na rovinu. Kožná choroba a smrť nie sú príjemné udalosti, najmä v 18. storočí, takže nemá zmysel o nich písať kvetnato. Za to má u mňa plusové body. Naopak niektorými prirovnaniami si ma nenaklonil. A nezískalo si ma ani správanie postáv. Akosi som si k nim nenašla vzťah a keď to preženiem, aj keby sa celá loď potopila, dlho by som nesmútila.

Bohužiaľ, najzaujímavejšou časťou knihy je jej úplný koniec. Ten za poslednou bodkou príbehu. Ten o dánskom lekárovi Hendrichovi Deegenovi. Niekoľko odstavcov o jeho osobe a chorobe, ktorá hrala podstatnú úlohu v príbehu.

Rozhodne nechcem povedať, že Královo srdce je zlý román. Nie je. Holka modrookatá je z neho napríklad nadšená (klik!). Lenže mne toho veľa nepovedal. Verím tomu, že keby je príbeh viac drsný, viac o chorobe, viac o lekárovi i ďalších pacientoch, tak by som ho prečítala už za jeden večer a nie až za dva. Lenže takto to bol unavujúci pohľad na otca, ktorý so svojou dcérou vedie nezaujímavé dialógy a nečinne sa prizerá, ako jeho dcéra striedavo umiera alebo sa jej stav zlepšuje.

A to som naozaj chcela, aby sa mi kniha páčila, aby som mala dôvod si jeho predchádzajúci román Než shořím kúpiť, keď už ho mám tak dlho vo wishliste. Myslím, že tam ešte nejakú dobu ostane.

3/5

Za poskytnutie e-knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.