Poznámka

Sonnentor

V Čejkoviciach je jedno úžasne voňavé miestočko. Majú tam chutné domáce koláčiky, tie najlepšie limonády a ľadové čaje, krásnu vyhliadku, jedlú záhradku, originálne pexeso, milý personál a najmä desiatky čajov a korenia. Chutného, zdravého a voňavého.

Prehliadku sme jaksi nestihli, lebo Mr. Adamko dostal hlad a na ďalšiu sa nám čakať nechcelo. Ale do Sonnentoru to nie je ďaleko a leto ešte neskončilo.

sonnentor.cz

Poznámka

Raj na Pálave

Išli sme zrúcaninu hradu Sirotčí hrádek. Krásne výhľady, prechádzka tak akurát, všetko super, až na tie tridsiatky teploty a oblaky až kdesi ďaleko. Na poludnie, čo sme čakali, že áno.

Premýšľame, kam odtiaľ, ideálne najprv obed, vrátiť sa do Mikulova alebo ísť ešte ďalej, smerom na Dívči hrad? Len tak náhodou otvárame gastromapu Lukáše Hejlíka, však on cestuje naprieč krajinou, možno bol tu niekde a ejhľa, on bol aj priamo v Klentnici a vďaka tomu sme v dedine s ani nie 550 obyvateľmi objavili raj. Volá sa Cafe Fara.

Názvom sa nenechajte pomýliť, varia tu. A varia priam grandiózne, jedlá stále i sezónne. Jedálny lístok je skromný, prostredie nádherné, personál milý, majú aj obchodík. Ale to jedlo. To bolo niečo úžasné. A nádherné. Ale hlavne chutné.

No vykašlali sme sa na nejakú ďalšiu turistiku, zašili sa v ich relax zóne, kde nikoho nebolo, takže breastfeeding-friendly, Adamko predsa neostane hladný a na materskej oceňujem aj takéto drobnosti. Húpali sa v sieti, pili bezinkovú limonádu a bolo nám fajn. Až moc fajn.

Nabudúce tam pôjdeme rovno bývať, aspoň na víkend. Ale keďže sa mi páči ich Levandulový apartmán aj Rajský pokoj, tak na dva víkendy. cafefara.cz

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Lednicko-valtický areál

Mali sme výborný obed U tlustých, prešli sme si záhrady, na konskom povoze sa odviezli k Janohradu, tam posedeli pri riečke, loďou sme sa plavili k minaretu, videli sme niekoľko voláviek, vyšli sme 302 schodov na 60 m vysoký minaret a prešli sa pešo späť k zámku.

V pondelok tam nebolo veľa ľudí, o to lepšie pre nás.

Výletovanie s 3,5 mesačným bábätkom sa ukazuje ako mimoriadne jednoduché, stačí naviazať do šátku, buď spinká, alebo sleduje, už pekne drží hlavičku, tak býva vystrčený von ako surikata, sleduje všetko naokolo. Do batohu prihadzujeme deku, aby sa dalo odpočívať na lúkach, jedlo má pripravené okamžite, odľahlé miesto na kojenie sa vždy nájde. Netreba ho ešte strážiť, nikam neutečie, nestratí sa. Po celom dni v prírode je večer príjemne unavený, zaspáva rýchlo a ani sa v noci nebudí.

Škoda, že materskú dovolenku nedostávajú na leto aj otcovia, to by sme boli preč celé dva mesiace. Takto sme sa vybrali aspoň na minidovolenku na Pálavu. A ja som konečne navštívila ten slávny Lednicko-valtický areál. Fakt je tam krásne a na celý deň s bábätkom ideálne.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Panská javorina

Chata po Bezovcom (615 m n.m.) -> vrch Bezovec (743 m n.m.) -> Panská Javorina (943 m n.m) a naspäť.

Hore-dolu kopcami po hrebeňovke, dobrých 25 km, Apple Watch tvrdia 34 624 krokov, výškové prevýšenie väčšie, ako moje kolená zvládajú.

Síce som na seba hrdá, že som to nakoniec dala, aj keď som sa chcela niekoľkokrát otočiť, ale teraz už viem, že od takýchto dlhých túr si dám ešte nejakú dobu pokoj. Kopce mi dávajú zabrať aj bez Adamka v šátku. Ale mali sme úžasné počasie, na turistiku ideálne. Mali sme rozprávkovú viditeľnosť. K tomu vôňa prírody, šum listov vo vetre, zvuky lesa, vŕzganie stromov. A kojenie na lúke s výhľadom na okolité kopce je krásne.

Jedenkrát sme sa sekli. Hneď na začiatku. Tri ženy sa zakecali, ako inak, takže namiesto sledovania značiek sme šli stále akosi rovno. Neodradil nás ani kopec. Teda… mňa áno, ale ja som sa starala o dieťa v šátku, nie o cestu. A tak sme vyšli až na vrchol a zistili, že ďalej cesta nevedie a musíme sa vrátiť. Tak nevadí, prešli sme sa.

Čo nesmelo v batohu chýbať?

Deka, veľa vody, dostatok jedla, všetko potrebné na minimálne päť prebalení, náhradné oblečenie pre mňa a Adamka.

Aké to je turistikovať po hrebeňovke Považského Inovca so 6,5 kilovým bábätkom v šátku a batohom na chrbte, tri mesiace po pôrode? Nebudem vám klamať, je to náročné. Fakt som to chcela nejedenkrát otočiť. Boleli ma nohy, neskôr aj chrbát a ramená. Topánky ma tlačili, pretože v tehotenstve sa mi trošku zväčšila noha a tie skvelé Mammut topánky, čo som si minulý rok kupovala, môžem poslať ďalej, pretože noha sa mi už do pôvodného stavu nevráti.

Ale stálo za to. Som rada, že som sa prekonala, aj keď nemám potrebu si to zopakovať. Som rada, že som sa prešla a strávila čas s mamou a sesternicou. Som rada, že som vyšla nie len na kopec Panská Javorina, ale aj na rozhliadnu, ktorá je na ňom. Som rada, že nám vyšlo počasie, že Adamko vydržal v šátku tak dlho, aj keď ku koncu už sa mu nepáčilo a niesla som ho na rukách.

Teraz si dám na nejakú dobu od podobných turistických prechádzok pauzu. Po rovine zvládnem veľa kilometrov, ale kopce, to je už iný level. Budúce leto si to užijeme viac ako dosť, s Adamkovými prvými nesmelými krôčikmi.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Berlin Zoological Garden

V piatok som na svoj instagram dala fotku s popiskom: „31 týždeň tehotenstva je náročnejší, ako som si myslela. Manžel je na IT workshope, tak som si plánovala prejsť pomalým tehotenským tempom berlínsku ZOO. Ale aj to pomalé tempo a fakt, že som odpočívala na lavičke v každej krytej hale (a že ich tam majú) nestačil. Tri hodiny a úplne vyčerpaná som sa vrátila na hotelovú izbu. ?  S krabičkou #DunkinDonuts a knihou počkám na manžela. Odhadujem, že za 5 minút budem spať.“

Zaspala som asi až za 15 minút, ale zaspala. A Dunkin’ Donuts vydržali až do príchodu manžela, ktorý mi s nimi s radosťou pomohol. Knihu na fotke som rozčítala o pár hodín neskôr a zatiaľ ma baví. Takže dnes to nebude o rozčítanej knihe, ale o zvieratkách zo ZOO. Pretože keď už som tam bola, prešla ju, aj keď nie celú a ako zombie sa dotackala na hotel, tak by bola škoda si tento úspech nezaznamenať na blog. Aspoň v podobe fotiek.

ZOO v Berlíne bola otvorená v roku 1844, rozkladá sa 35 hektároch v centre Berlíne. Patrí k najnavštevovanejším v Európe a nájdete tu viac ako 1500 druhov živočíchov. Okrem samotnej ZOO sa v jednej budove nachádza aj akvárium a terárium. Odporúčtam zakúpiť lístok aj tam, mňa najviac fascinovali medúzy, ktorých tam majú viacero.

ZOO je moderná, čistá, teraz v januári tam bolo máličko ľudí. Výbehy sú na svoje možnosti priestranné, mreže len tam, kde naozaj treba a veľa budov, takže zvieratá boli v zime vo vnútri, ale viditeľné návštevníkom. Trošku ma mrzí, že som ju nezvládla prejsť celú, ale v lete má byť nový výbeh s pandami, ktorý sa teraz prerábal, takže o dôvod viac sa tam vrátiť. Naviac sa Berlín javil ako krásne mesto, tak si ho aspoň prejdem. To už budem mať viac energie. Snáď.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Zasnežená Dolní Morava


Na Dolní Moravu a rozhľadňu Stezka v oblacích ma to lákalo už dlhšie. Nakoniec som sa tam dostala tak nejak omylom-náhodou. Brat rád závodí. Triatlon, Spartan Race. Každým rokom si dáva viac závodov, viac výziev. V tomto je skvelý a ja ho v tom obdivujem a podporujem. A keďže na preteky je lepšie ísť autom, robíme mu s manželom spoločnosť. On si odbehne ten svoj závod a my si medzitým zájdeme na výlet.

Vďaka Winter Spartan Race Sprint sme včera navštívili tu slávnu rozhľadňu. Vo výše 1116 metrov n. m. sa pred rokom, v decembri 2015, otvorila nevšedná stavba s názvom Stezka v oblacích. Okrem klasických schodov, ktoré nájdeme na každej rozhľadni, tu nechýbajú ani drevené cesty a dokonca i šmykľavka. A kto sa nebojí, na samom vrchu sa môže postaviť do siete v tvare kvapky. Ľudí unesie veľa a pod nohami sa vám naskytne pohľad až na pevnú zem. 55 metrov pod vami.

Za pekného počasia musí byť výhľad perfektný. My sme naň mali šťastie tak nejak obojako. Na jednej strane síce bola hmla a iba sem-tam sa rozfúkala, takže sme videli aj na lyžiarov a Spartanov dole. Na strane druhej ale bola okolitá príroda tak nádherne zasnežená, že ma to fascinuje doteraz. Stromy úchvatne biele a snehu toľko, že pri neďalekých stánkoch im zakrylo stôl i stoličky.

Aj keď za tú hmlu som vlastne rada. Aspoň som si tak neuvedomovala, ako vysoko sme. Výšky stále neznášam dobre, i lanovka, ktorou sme išli, mi dala zabrať. Síce krátko, ale manžel ma i na tú sieť dostal. Na zem aj napriek hmle vidieť bolo a 55 metrov je prosím pekne už pekná výška.

Celá oblasť sa mi ale veľmi páčila a naviac, ako budúca mamina som po očku sledovala, či je family-friendly. A ona je! Takže si myslím, že na Dolní Moravu sa ešte niekedy vrátime. To navštívime aj Mamutíkov vodný park, pieskový svet, lesný zážitkový park, bobovú dráhu a mnoho ďalších atrakcií, ktoré sa v lokalite nachádzajú. A pochodíme poriadne okolie.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Honda Bay

honda_bay_04

Aj tretí deň na Filipínach sme uprednostnili platenú tour pred vlastným programom. Už sme mali za sebou mesto i podzemnú rieku, chcelo to konečne more a pláže. Počasie nám vyšlo. Deň predtým pršalo, ale v nedeľu, kedy sme sa rozhodli preskúmať ostrovy Starfish, Cowrie a Luli, sa i slnko ukázalo. Bolo síce zamračené, ale stejnak sme sa všetci spálili pri prvej zástavke.

Záliv Honda sa nachádza severozápadne od Puerto Princesa, ani nie polhodinu autom. Nachádza sa tam pár ostrovov, my sme navštívili tri z nich, ale verím tomu, že iné cestovky majú i iný itinerár a určite to ide aj na vlastnú pesť. Nám vyhovovalo, že za pomerne lacný peniaz (v prepočte okolo 600 Kč/osoba) sme mali zaistenú dopravu z/do hotela, prenájom lode, vstupy, sprievodcu a obed.

Priamo v prístave sme si mohli ešte prenajať obuv do vody, výbavu na šnorchľovanie, prípadne plutvy. Ale k to mal vlastné, ušetril tých pár korún. My sme platili 600 PHP (~300 Kč) za jedny plutvy, jedny topánky do vody a dvoje okuliare so šnorchľom. Fakt je to tam strašne lacné.

honda_bay_01 honda_bay_02 honda_bay_03

Prvý ostrov, kde sme zakotvili, bol Luli Island. Je zaujímavý tým, že sa ukáže iba pri odlive. Keď je príliv, vidno iba stovky mangrovníkov, pár domčekov postavených na drevách a skokanský mostík do vody. Samotný ostrov je ale pod vodou. Nezdržali sme sa tu dlho, ale stačilo to na to, aby po prvom polhodinovom plávaní a šnorchľovaní mal každý z nás spálený chrbát.  Pokračuj v čítaní