Poznámka

Projet Kavkaz a jen tak si příjemně pochlastávat

Autor: Ladislav Zibura
Názov: Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 312

. . .

Lepšie, ilustrovanejšie, poučnejšie. Také je čítanie tretej knihy cestovateľa Ladislava Ziburu. Oproti prvotine 40 dní pěšky do Jeruzaléma, ktorá bola tiež výborná, je Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii dotiahnutá do detailov. Obzvlášť tých ilustrovaných.

Za grafickou úpravou celej knihy stojí ilustrátorská dvojka Tomski & Polanski. A je to poznať. Vyladené do detailov. Ilustrácie sú celostránkové a perfektne dopĺňajú text. To, ako vyzerajú, má svoj dôvod.

Humor tiež nechýba, koniec koncov, je to najsilnejšia Ziburova stránka. S takou povahou sa vo svete nestratí, s ľuďmi sa nebojí hovoriť, rád sa s nimi združuje. Kaukazu naviac dominuje alkohol, ktorý stojí za nejednou historkou.

Aj texty mi prišli vyspelejšie. Rozhodne pútavejšie a poučnejšie. Sem tam hodí nejaké múdro, alebo zamyslenie. Rád porovnáva, rád premýšľa. O ľuďoch, o spoločnosti, o svojich minulých cestách. Zo svojich chýb sa nie vždy poučí. Občas mu to nevyjde a občas o tom aj napíše.

O čem člověk mluví, o tom přemýšlí. A já nechci každou chvíli přemýšlet o tom, jak mi někdo krade kabát. To si ho raději opravdu nechám několikrát ukrást, než abych na to musel pořád myslet.

Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii má oproti predchádzajúcim knihám a autorovým putovaniam zmenu. Ako už názov a obálka našepkávajú, tentokrát princ Ládik nespoliehal iba na svoje nohy. V určitom momente sadol do auta. A v určitej chvíli si kúpil bicykel. Obzvlášť bicykel je v hornatom teréne Arménska odvážne rozhodnutie.

Dopili jsme pivo, podali si ruce a každý se vydal vlastní cestou s vědomím, že už se v živote nesetkáme. Ostatně i proto jsme si stihli říct všechno důležité. Přesně v tom tkví půvab podobných setkání.

Prvému dielu som dávala plné hodnotenie za odvahu, inšpiráciu, humor a úprimnosť. Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii má toto všetko a ešte niečo viac. Príbehy ľudí. Ľudí, s ktorými Ladislav cestoval, pil, u ktorých pobýval, u ktorých sa iba na chvíľku zastavil. On to s nimi skrátka vie, jazykovej bariére navzdory. Nezáleží, akej sú národnosti, rasy, vyznania, veku. Každý má čo povedať, Ladislav vie počúvať a dohromady je to to pravé orechové.

5/5

___

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Prvé dovolenkové čítanie

Prve dovolenkove citanie VI

Dovolenka a vianočné voľno. Niekedy dokážem prečítať i dve-tri knihy za víkend, tak skvelé dni to sú. A síce čítam viacej, len málokedy sa mi chce o knihách napísať samostatný článok. Pritom mnohé z nich stoja za odporúčanie alebo sa na dovolenku vyslovene hodia.

Tak som sa rozhodla pre minirecenzie na knihy, ktoré prečítam na cestách. Prvá várka je z roadtripu vo Fínsku a Nórsku, na ktorom stále som (články nájdete pod tagom Nordkap trip), takže je možné, že príde aj druhá časť. Pár kníh mám ešte vyhliadnutých a stále nám ostáva viac ako týždeň a tri a pol tisíc kilometrov, než sa vrátime do Brna. Mám rozčítaný feel-good román Čtenáři z Broken Wheel doporučují a zatiaľ ma veľmi baví.

Keďže leto je ešte len na začiatku a mňa pár ďalších dovoleniek čaká, budú nasledovať podobné tipy na čítanie. Koncom júla by tak mohol pribudnúť článok o knihách, ktoré prečítam v Španielsku, august vidím iba na víkendové výlety, no i tam sa sem-tam niečo postíha, v septembri budem čítať v Škótsku a neskôr na filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch, a v novembri budem rozmýšľať, čo si vziať na Filipíny. Len samotný let trvá pol dňa a určite ho celý neprespím.

Ale teraz už prvých päť prečítaných kníh.

Prve dovolenkove citanie I

Tove Jansson – Blíži sa kométa

Chcela som ju prečítať tematicky vo Fínsku, no kniha o Mumínkoch je tak krásna a krátka, že bola prečítaná ešte pred Varšavou. Trošku ľutujem, že som si nezobrala na cestu aj ďalšie, toto je presne ten tip knihy, ktorý si žiada dovolenku.

Na mumínkovské údolie sa blíži kométa a nikto nevie, čo sa deje. Mumintroll so Sniffom sa vydajú na výpravu k observatóriu, kde by sa mali dozvedieť, či nastane zrážka a čo sa vlastne bude diať.

Mumínci majú radi lievance, čaj, objavovanie, oddychovanie i cestovanie. Niekedy mám chuť si poznačiť celé zaujímavé strany. V knihách je mnoho milých viet, pravdivých postrehov a vtipných situácií. Ak ste ešte nič o Mumínkoch nečítali, toto leto je skvelá príležitosť začať. Nejde si ich nezamilovať.

Prve dovolenkove citanie II

Pentti Saarikoski – Dopis pro mou ženu

Wow. Toto bolo surové, drsné, sexuálne, vulgárne, kontroverzné… a ďalšie synonymá. Vlastne som to podľa anotácie i čakala, ale aj tak ma kniha prekvapila. Napísať podobný text manželke vyžaduje asi dosť silné sebavedomie. V podstate iba opisuje to, ako pil, kde pil, koho miloval, koho nemiloval, ako si užíval sex, ako by si chcel užívať sex, aký je sám, ako sa cíti osamelý. Bez cenzúry. Pentti Saarikoski musel byť zaujímavá postava fínskej literatúry.

Kniha nebude pre každého a viem si predstaviť, že väčšinu ľudí skôr pobúri, ale ak máte odvahu, dajte jej šancu. Ideálne čítanie v Dubline.

Prve dovolenkove citanie III

Jostein Gaarder – Anna

Joj, tak toto nebola úplne najlepšia voľba. Trošku ma fascinuje, že v Nórsku, kde je úžasná príroda, recyklujú, žijú viac ekologicky ako my, každú chvíľu vidím na ceste Teslu S (World Green Car of the Year 2013), no skrátka majú k prírode oveľa bližšie ako my, tak vznikla podobná kniha. Globálne otepľovanie je samozrejme globálny problém a netýka sa iba jednej krajiny, ale knihu s podobným naliehavým textom a vyznením by som čakala skôr z krajiny, kde sa moc ekologicky nežije.

Príbeh je síce potrebný a je skvelé, že mieri na mládež, z môjho pohľadu bol ale príliš nezaujímavo napísaný. Ako teenagera by ma asi nepresvedčil. Nevedela som sa začítať, nebavilo ma to a každou ďalšou stranou mi to prišlo prehnanejšie. Opäť nechýba akási magičnosť v podobe preskakovania do budúcnosti v sne, čo máme na Gaarderových knihách tak rady, lenže tu to akosi nefungovalo.

Prve dovolenkove citanie V

Markéta Hejkalová – Rudé paprsky severního slunce

Je v tom kúsok ženskej romantiky, detektívky, politického thrilleru i cestovania. Prelína sa v ňom ženský svet, hľadanie lásky, nevera. Pomerne neznámu knihu českej autorky a výbornej prekladateľky z fínčiny som vyhrala pred polrokom na knižnom veľtrhu v Havlíčkovom Brode. Hoci sa dej odohráva v Južnej Kórei, akosi mi sedelo, že ju zoberiem na výlet do Fínska. Dobre som spravila.

Nemala som žiadne očakávania o to viac ma kniha prekvapila. Dej bol zaujímavý a časom i napínavý. Spočiatku som knihu odkladala častejšie, ale postupne, ako sa dej rozbehol, zamotal a vyvinul, som chcela čo najskôr vedieť, ako skončí. Nie je to kniha, ku ktorej by som mala potrebu sa vrátiť, sú české spisovateľky, ktoré ma bavia viac, ale príbeh ma zaujal dosť na to, aby som sa popozerala aj po ďalšej autorky knihe a odporúčala vám ju k moru.

Prve dovolenkove citanie IV

Ladislav Zibura – 40 dní pěšky do Jeruzaléma

Pešia púť do neznámej krajiny? Bez mapy? Len tak sám, bez rezervovaného hotela, s minimom jedla a iba základným množstvom vody? V horúčavách a naprieč nehostinnou krajinou alebo rušnou diaľnicou? Ladislav Zibura to zvládol za 40 dní, napísal o tom a naviac sa pri čítaní skvelo pobavíte. Neverím, že vás to aspoň na krátky peší výlet nenaláka.

Celý článok o tejto knihe si môžete prečítať tu.

Poznámka

Pešo až do Jeruzalema

40 dni pesky do Jeruzalema

Autor: Ladislav Zibura
Názov: 40 dní pěšky do Jeruzaléma
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 240

. . .

Kniha 40 dní pěšky do Jeruzaléma s podtitulom O pouti bez cukrové vaty je úžasným a vtipným rozprávaním o tom, že pešie púte rozhodne nie sú minulosťou. Že na takú púť sa môžeme vydať aj my dnes. Len tak, s 12 kilogramovým batohom na chrbte a bez mapy. Bez mapy je to asi ešte lepšie.

40 dní trvala Ladislavovi Ziburovi cesta z tureckého mestečka Pinarhisar do izraelského Jeruzalema. Časť síce musel kvôli vojne v Sýrii prekonať letecky, ale i tak sa nachodil viac ako dosť. Viac ako si vieme predstaviť. Viac ako by si väčšina z nás trúfla.

Čo vás vás však na tom dostane najviac je humor a trefné poznámky, ktorými celú cestu popisuje. Kniha sú jeho postrehy z každého dňa, ktorý mal za sebou. Okrem vlastnej cesty sa podelí aj s cennými poznatkami o cestovaní a miestnej kultúre. A čerešničkou na torte sú krátke komiksové stripy.

Arabské krajiny sú známe svojou pohostinnosťou. Preto ma vôbec neprekvapilo, na koľko skvelých ľudí narazil, koľkí ho pozvali k sebe domov, na čaj, bohatú večeru či mu poskytli miesto na spanie.

Takže. Horúčavy, smäd, neistota, psy, rôzna háveť čo žije v púšti, tuším i medvede som tam zachytila. Desiatky až stovky kilometrov pred sebou, pľuzgiere, cesty plné áut. Znie to lákavo? Nie. Stojí kniha za prečítanie? Áno!

Zaměřit se na pouť jako celek. „Poznávaš cizí zemi, za tri týdny jsi toho zažil víc než za uplynulý rok a plníš si sen mnoha lidí“ zní rozhodně lépe než „jdeš po rozpálené silnici plné pitomých aut a máš žízeň“.

Plné hodnotenie za odvahu, inšpiráciu, humor a úprimnosť. Bavila som sa od začiatku do konca, najmä záver ma neskutočne rozosmial. Páčili sa mi postrehy miestnej kultúry i ľudí obecne. Obdivovala som Ladislavove odhodlanie ísť ďalej aj napriek prekážkam. No skrátka skvelé čítanie najmä teraz, keď začína najväčšie obdobie dovoleniek. Nepochybujem o tom, že sa vám v hlave usadí malý chrobáčik, ktorý vám sem-tam našeptá, že taká púť vlastne nie je zlý nápad. A nemusí to byť zrovna do Jeruzalema.

Jěště štěstí, že se v Turecku nepije alkohol. Kdybych místo každého čaje dostal panáka slivovice, patrně by mi explodovala játra. Snad právě tohle je důvod, proč žádná středověká poutní trasa nevedla přes Valašsko.

5/5

uryvok 40 dni pesky do Jeruzalema