Poznámka

Dejiny Európy v komikse

Dejiny mám veľmi rada, považujem za celkom dôležité sa orientovať aspoň v základných a tých najdôležitejších historických okamihoch, a celkom ma hnevá, že o niektorých udalostiach viem veľmi málo. Na gymnáziu som mala šťastie na skvelého učiteľa, ktorý dokázal dejepis podať naozaj pútavo a bavil nás takmer všetkých. A zároveň viem, že takých je málo. I preto chápem, že pre mládež môže byť tento predmet nuda a ak nenarazia na zapáleného vyučujúceho, ktorý nehrotí dátumy, no radšej vypichne zaujímavosti, tak sa niet čo čudovať, že o vlastnej histórii vieme tak málo.

Cestou, ako sa zaujímavo dozvedieť o dejinách môžu byť aj kniha. Komiksová! Pretože komiks mladšie ročníky baví rozhodne viac, než suchopádny výpis toho, kedy sa čo stalo, sem tam preložený dobovými obrázkami.

Vít Haškovec a Ondřej Müller napísali, a šesť ilustrátorov nakreslilo Malované dějiny Evropy. 80 komiksových príbehov, ktoré čitateľa prevedú od praveku až po veľký hadrónový urýchľovač.

Kniha je rozdelená na osem častí (pravek, doba prvých poľnohospodárov, doba bronzová a prvé civilizácie, antika, stredovek, na prahu novoveku, novovek a 20. storočie). Vypichnuté sú tie najdôležitejšie objavy, osobnosti, udalosti i bitky. Je ich veľa, určite mnohé chýbajú, ale na všeobecný prehľad je ich tak akurát.

Veľmi sa mi páčilo, že bol kladený dôraz na množstvo objavov a vynálezov, vlastne i celkový rozvoj v období mieru a naopak úpadok vo vojnových časoch. Samozrejme, je to logické, keď sa bojuje a ľudia sú radi, že majú čo jesť a prežili ďalší deň, na nejaký pokrok neostáva veľa príležitosti. Je ale skvelé, že sa to zdôrazňuje. Mier prospieva objavom!

Čo sa mi nepáčilo, sú ilustrácie v období antiky. Každú epochu stvárnil iný umelec a teda sa líšia. Je to skvelá myšlienka a opticky to výborne odlíši jednotlivé doby. Avšak antika mi príde veľký krok vedľa. Až príliš v nej dominuje čierna a pôsobí ponuro a temne. Pritom to bola doba významných objavov, na ktoré sa neskôr naviazalo a vzdelaniu priala.

Malované dějiny Evropy sú určené čitateľom od približne desiatich rokov. Príbehy sú krátke, podnecujú ďalší záujem a kde sa to hodí, nechýba humor. Obzvlášť v praveku je ho veľa. Prvá časť ma bavila najviac a má aj najpríjemnejšie ilustrácie.

Autori sa nevyhýbajú ani temným rokom a sem-tam sa nájdu narážky, ktoré pochopia skôr dospelí. U mladších čitateľov odporúčam prítomnosť rodiča, aj kvôli prípadným otázkam, ktorých by som ja rozhodne mala nespočet. Kniha má veľký potenciál, aby v deťoch vzbudila záujem o históriu.

Tým, že príbehy sú iba na dve strany, dá sa k nim kedykoľvek vrátiť, alebo ich čítať na preskáčku. No minimálne pri prvom čítaní odporúčam postupovať od začiatku, pretože predsa len, sú to dejiny, každá udalosť ovplyvnila budúcnosť, takže to potom dáva väčší zmysel.

Ak si odmyslím tmavé stvárnenie antiky, vlastne ani nemám knihe čo vytknúť. Možno bude niekto bojovať s menšími písmenkami, no to je už údel komiksu, ktorý sa snaží na malom priestore priblížiť veľa tak, aby to dávalo zmysel. A chýbala mi tam aspoň zmienka o Kleopatre.

Inak čo do rozsahu, vybraných udalostí, stvárnení… všetko na jedničku. V podobnom duchu by sa mali niesť aj Obrázky z českých dějin a pověstí, ktoré mám v pláne naštudovať. O českej histórii toho veľa neviem a kým Adamko nastúpi do (pravdepodobne českej) školy, nebolo by od veci doplniť vzdelanie.

4/5

____
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

#GivingBooksWeek

28. november je Giving Tuesday. Celosvetový deň darcovstva. Albatros Media pri tejto príležitosti vymyslelo akciu, do ktorej sa môže zapojiť každý a pomôcť tak, kde to treba.

Medzi 21. až 28. novembrom si pripravte knihu, alebo knihy, ktoré niekomu darujete. Či už pre radosť alebo tam, kde ich je nedostatok. Rodine, kamarátkam, detskému domovu, nemocnici… S darom sa vyfoťte, fotku dajte na Instagram s tagmi #GivingBooksWeek a #GivingTuesdayCZ.

Za každú fotku daruje Albatros Media 30 Kč a rozdelí ich medzi tri neziskové organizácie. Opus Lacrimosa (​projekt Charley Tramp pro pečující osoby), Talent La Sophia (​rozvoj talentu znevýhodnených detí) a Asociace TRIGON (chránené bývanie pre duševne chorých).

Viac informácií o celej akcii nájdete na givingbooksweek.cz a FB udalosti Daruj knihy! Přidej se ke #GivingBooksWeek.

Poznámka

Prvé dovolenkové čítanie

Prve dovolenkove citanie VI

Dovolenka a vianočné voľno. Niekedy dokážem prečítať i dve-tri knihy za víkend, tak skvelé dni to sú. A síce čítam viacej, len málokedy sa mi chce o knihách napísať samostatný článok. Pritom mnohé z nich stoja za odporúčanie alebo sa na dovolenku vyslovene hodia.

Tak som sa rozhodla pre minirecenzie na knihy, ktoré prečítam na cestách. Prvá várka je z roadtripu vo Fínsku a Nórsku, na ktorom stále som (články nájdete pod tagom Nordkap trip), takže je možné, že príde aj druhá časť. Pár kníh mám ešte vyhliadnutých a stále nám ostáva viac ako týždeň a tri a pol tisíc kilometrov, než sa vrátime do Brna. Mám rozčítaný feel-good román Čtenáři z Broken Wheel doporučují a zatiaľ ma veľmi baví.

Keďže leto je ešte len na začiatku a mňa pár ďalších dovoleniek čaká, budú nasledovať podobné tipy na čítanie. Koncom júla by tak mohol pribudnúť článok o knihách, ktoré prečítam v Španielsku, august vidím iba na víkendové výlety, no i tam sa sem-tam niečo postíha, v septembri budem čítať v Škótsku a neskôr na filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch, a v novembri budem rozmýšľať, čo si vziať na Filipíny. Len samotný let trvá pol dňa a určite ho celý neprespím.

Ale teraz už prvých päť prečítaných kníh.

Prve dovolenkove citanie I

Tove Jansson – Blíži sa kométa

Chcela som ju prečítať tematicky vo Fínsku, no kniha o Mumínkoch je tak krásna a krátka, že bola prečítaná ešte pred Varšavou. Trošku ľutujem, že som si nezobrala na cestu aj ďalšie, toto je presne ten tip knihy, ktorý si žiada dovolenku.

Na mumínkovské údolie sa blíži kométa a nikto nevie, čo sa deje. Mumintroll so Sniffom sa vydajú na výpravu k observatóriu, kde by sa mali dozvedieť, či nastane zrážka a čo sa vlastne bude diať.

Mumínci majú radi lievance, čaj, objavovanie, oddychovanie i cestovanie. Niekedy mám chuť si poznačiť celé zaujímavé strany. V knihách je mnoho milých viet, pravdivých postrehov a vtipných situácií. Ak ste ešte nič o Mumínkoch nečítali, toto leto je skvelá príležitosť začať. Nejde si ich nezamilovať.

Prve dovolenkove citanie II

Pentti Saarikoski – Dopis pro mou ženu

Wow. Toto bolo surové, drsné, sexuálne, vulgárne, kontroverzné… a ďalšie synonymá. Vlastne som to podľa anotácie i čakala, ale aj tak ma kniha prekvapila. Napísať podobný text manželke vyžaduje asi dosť silné sebavedomie. V podstate iba opisuje to, ako pil, kde pil, koho miloval, koho nemiloval, ako si užíval sex, ako by si chcel užívať sex, aký je sám, ako sa cíti osamelý. Bez cenzúry. Pentti Saarikoski musel byť zaujímavá postava fínskej literatúry.

Kniha nebude pre každého a viem si predstaviť, že väčšinu ľudí skôr pobúri, ale ak máte odvahu, dajte jej šancu. Ideálne čítanie v Dubline.

Prve dovolenkove citanie III

Jostein Gaarder – Anna

Joj, tak toto nebola úplne najlepšia voľba. Trošku ma fascinuje, že v Nórsku, kde je úžasná príroda, recyklujú, žijú viac ekologicky ako my, každú chvíľu vidím na ceste Teslu S (World Green Car of the Year 2013), no skrátka majú k prírode oveľa bližšie ako my, tak vznikla podobná kniha. Globálne otepľovanie je samozrejme globálny problém a netýka sa iba jednej krajiny, ale knihu s podobným naliehavým textom a vyznením by som čakala skôr z krajiny, kde sa moc ekologicky nežije.

Príbeh je síce potrebný a je skvelé, že mieri na mládež, z môjho pohľadu bol ale príliš nezaujímavo napísaný. Ako teenagera by ma asi nepresvedčil. Nevedela som sa začítať, nebavilo ma to a každou ďalšou stranou mi to prišlo prehnanejšie. Opäť nechýba akási magičnosť v podobe preskakovania do budúcnosti v sne, čo máme na Gaarderových knihách tak rady, lenže tu to akosi nefungovalo.

Prve dovolenkove citanie V

Markéta Hejkalová – Rudé paprsky severního slunce

Je v tom kúsok ženskej romantiky, detektívky, politického thrilleru i cestovania. Prelína sa v ňom ženský svet, hľadanie lásky, nevera. Pomerne neznámu knihu českej autorky a výbornej prekladateľky z fínčiny som vyhrala pred polrokom na knižnom veľtrhu v Havlíčkovom Brode. Hoci sa dej odohráva v Južnej Kórei, akosi mi sedelo, že ju zoberiem na výlet do Fínska. Dobre som spravila.

Nemala som žiadne očakávania o to viac ma kniha prekvapila. Dej bol zaujímavý a časom i napínavý. Spočiatku som knihu odkladala častejšie, ale postupne, ako sa dej rozbehol, zamotal a vyvinul, som chcela čo najskôr vedieť, ako skončí. Nie je to kniha, ku ktorej by som mala potrebu sa vrátiť, sú české spisovateľky, ktoré ma bavia viac, ale príbeh ma zaujal dosť na to, aby som sa popozerala aj po ďalšej autorky knihe a odporúčala vám ju k moru.

Prve dovolenkove citanie IV

Ladislav Zibura – 40 dní pěšky do Jeruzaléma

Pešia púť do neznámej krajiny? Bez mapy? Len tak sám, bez rezervovaného hotela, s minimom jedla a iba základným množstvom vody? V horúčavách a naprieč nehostinnou krajinou alebo rušnou diaľnicou? Ladislav Zibura to zvládol za 40 dní, napísal o tom a naviac sa pri čítaní skvelo pobavíte. Neverím, že vás to aspoň na krátky peší výlet nenaláka.

Celý článok o tejto knihe si môžete prečítať tu.

Poznámka

Johan, chlapec z lesa

Kluk na vetvi WEB

Autor: Danny Wattin
Názov: Kluk na větvi
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: Albatros
Počet strán: 170
Orig. názov: Pojken i trädkojan
Preklad: Helena Matochová

. . .

Viete, ako by vyzerala detská kniha, na ktorej  pracovalo 22 detí? Presne takto. Kluk na větvi je milá knižôčka, ktorú Danny Wattin napísal so žiakmi triedy 2. E na Erikovej škole v Uppsale. A to ani pôvodne neplánoval, že z troch krátkych stretnutí, kde by im povedal, ako vlastne vzniká kniha, vznikne skutočná kniha.

Myslím, že práve tie deti môžu za ťo, aby si Kluka na větvi prečítali aj dospelí. A to z jednoduchého dôvodu… trefný detský pohľad na svet dospelých.

Hlavný hrdina je Johan, chlapec bez rodičov, ktorí dokáže perfektne šplhať a žije v lese. Nevie čítať, ale veľmi rád by sa to naučil. Svet kníh mu príde úchvatný. Má kamarátku veveričku Mimi a užitočné veci hľadá na miestnej skládke. Jedno nočné hľadanie si ale nedá pozor a do cesty sa mu dostane trojica starčích chalanov, ktorí si za svoj terč vždy vyberú tých slabších.

Johanovi sa podarí utiecť a skryje sa v dome podivína Molvidssona. Johanovi sa týmto stretnutím zmení život a dokonca začne chodiť do školy. Nájde si nových kamarátov a začne sa učiť čítať i všetky ostatné dôležité veci. Všetko by bolo perfektné, keby trojica zo skládky nenavštevovala tú istú školu.

Kluk na větvi je pomerne premyslená knižka keď vezmem do úvahy, akej vekovej kategórii je určená. Venuje sa témam od zapadnutia do kolektívu, šikane od starších a silnejších i bezmocnosti, keď nie je možné spravodlivo sa brániť. Celá je ale napísaná pútavo a s humorom.

Deti sú vykreslené veľmi realisticky, nemajú radi matematiku ani školské obedy, rodičov považujú za trápnych, chvália sa vlastným mobilom a svet dospelých považujú za divný. Johan je oproti ostatným iný, po rokoch v lese mu aj školské obedy prídu ako luxus, učenie má celkom rád a rodičov svojej spolužiačky považuje za starostlivých. Dôjde na rôzne vtipné situácie, lásku, demonštráciu i záchrannú akciu.

Nečakala som od knihy veľa, možno i preto ma tak príjemne prekvapila. Primárne je určená čitateľom od deviatich rokov, ale ako som spomenula už nejedenkrát a u nejednej detskej knihy, takéto knihy by mali čítať aj dospelí.

5/5

Poznámka

Jednonohé pirátky z Rosenstegu

Anna a anna

Autor: Charlotte Inden
Názov: Anna a Anna
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Albatros
Počet strán: 328
Orig. názov: Anna und Anna
Preklad: Tereza Pecáková

. . .

Juj, tak toto bol krok vedľa. Nie veľký, ale i tak. Aby ste ma nechápali zle. Ono je to krásna knižka, témou i spracovaním. A ilustráciami. Ale ja som mala od nej tak veľké očakávania, že vo výsledku som si ju vôbec neužila. Aj keď sa mi páčila a hodnotím ju vysoko.

Anna a Anna je kniha písaná prevažne prostredníctvom dopisov. To môže dopadnúť buď úplne zle, alebo prekvapivo dobre. Toto je našťastie ten druhý prípad. Jan píše Anne, Anna piše babičke Bloomovej, babička píše svojej ľavej nohe, Anna píše Janovi, a Henri by tiež dostával dopisy, keby mu ich babička Bloomová odošle.

A prostredníctvom dopisov aj rozprávania z pohľadu babičky preletíme niekoľko rokov v živote malej Anny. A vlastne i tej veľkej. Aj keď správne slovo by malo byť preplávame na pirátskej lodi. Ale o pirátoch to nie je. Anna a Anna je knižka o dospievaní, prvej aj dávnej láske a strate.

Moje milá levá noho,
   jak se ti beze mě daří? Bolí Tě odloučení tak jako mě? Zblánim se, jestli mě nepřestaneš trápit.
   Sotva spím. Včera v noci jsem si vzala prášky, co mi dal doktor.
   Povím malé Anně, co jsou to fantomové bolesti, až k ní pojedu na návštěvu. Bude žasnout a mně to udělá radost. To bude zase jednou jiný pocit.

Spočiatku som sa strácala. Jeden dopis za druhým, jedna Anna, druhá Anna, a prakticky žiadne zoznámenie sa s prostredím. Ale pomaličky som sa do toho dostávala, pribúdali postavy, dej naberal na zaujímavosti. Teda… nie že by strata ľavej nohy nebola dostatočným nevšedným spestrením, ale celý dej na nej postaviť nemohli.

Mala som radosť, keď sa dvanásťročná Anna zamilovala do svojho kamaráta Jana, a bolo mi ľúto, keď sa Jan presťahoval do Amsterdamu. Očakávala som každý ďalší dopis, ktorý poodhalí, ako sa ich vzťah vyvíja. Bavili ma ilustrácie, ktoré text sprevádzajú. Páčil sa mi štýl, aký autorka použila. Ale celý čas som sa nemohla zbaviť pocitu, že do dokonalosti tomu niečo chýba. A za celý čas som neprišla na to, čo by to mohlo byť.

Anna a Anna je krásna knižka, o tom niet pochýb. Možno som ju iba čítala v zlom čase. Alebo ma zradili moje očakávania. Ak však na ňu narazíte vy, určite sa jej nevyhýbajte. Koniec koncov, má iba 170 strán. A možno vás inšpiruje poslať niekomu dopis.

3,8/5

Poznámka

Nie sme všetci tak trochu blázni?

A co kdyz jsem blazen

Autor: Karen Harrington
Názov: A co když jsem blázen?
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Albatros
Počet strán: 256
Orig. názov: Sure Signs of Crazy
Preklad: Petra Jelínková

. . .

Sára. Má dvanásť rokov a čaká ju úžasné leto. Nemusí ísť k starým rodičom, ale bude tráviť čas so Charlotte, s ktorou môže riešiť také tie dievčenské veci. Charlotte je vysokoškoláčka, má chalana a určite ju naučí všetko, čo potrebuje vedieť o prvej puse alebo nanášaní riasenky. Lenže…

Pan doktor Madrigal mi jednou řekl, že je lepší počítat s tím, jaké věci opravdu jsou, a ne si představovat, jaké by být měly. Jenže představivost nemůžete vždycky jen tak ovládnout.

Lenže nie všetko je také úžasné, ako na prvý pohľad vyzerá. Sárin otec sa totiž až príliš kamaráti s Jimom Beamom a jej mama je v blázinci. Pretože ju chcela pred desiatimi rokmi zabiť. V umývadle. A naviac sa Sára s kamarátkou Lisou dohodli, že v lete dostanú prvého francuzáka. A problémy sú na svete.

[…] „Lidé jsou věšinou takoví, jací se rozhodnou být, bez ohledu na to, jaké mají předky.“

A co když jsem blázen? je úžasná knižka. A vtipná. Možno vám to po prvých odstavcoch tak neprišlo, otec alkoholik, matka blázon, ale verte mi, Sára vás presvedčí o opaku. Sára, ktorá miluje slová, píše si dva denníky, rozpráva sa s kvetinou, ktorej hovorí jednoducho Kytka a píše dopisy Atikusovi Finchovi. To je fiktívna postava z knihy Jako zabít ptáčka. Ktorú si mimochodom budete chcieť okamžite prečítať.

Sára Nelsonová je skrátka neobyčajné dievča. V toľkých veciach, že si ich zatiaľ ešte ani neuvedomuje. Presne tak jej to povedal sused Finn, a presne tak na vás Sára pôsobí. Prekvapí vás svojim nadhľadom i detskou úprimnosťou.

„Kdybyste měla dceru, co byste jí poradila?“ Paní Dupreeová se usměje: „Musím se zamyslet.“ Pak pokračuje: „No, že pokaždé, když si koupí novou halenku nebo nějaký zkrášlovací krém proti vráskám, měla by si hned taky koupit knížku. Pečovat o duši a zkrášlovat ji je zrovna tak důležité, nemyslíš?“

Je až neuveriteľné, koľko milých slov a myšlienok dokázala autorka do deja napísať. A ako krásne dokázala celý, inak pomerne smutný príbeh, napísať. Svižné tempo rozprávania a Sárin typický humor vás okamžite vtiahnu do deja a knihu bez problémov zhltnete za jedno popoludnie. A co když jsem blázen? je knižka určená pre mládež, ale bezpochyby zaujme i dospelých.

Nemôžem inak. Výborne sa to číta, obľúbite si všetky postavy, okrem Sáry určite aj paní Dupreeovú a Finna, a trošku si zaspomínate, aké to bolo, keď sme mali dvanásť rokov. Prosto skvelá kniha, ktorú by ste pri najbližšej návšteve kníhkupectva nemali obísť (len musíte prejsť cez oddelenie kníh pre mládež).

5/5

Poznámka

Tove Janssonová – Muminí moudra

Tove Janssonová - Mumini moudra

Autor: Tove Janssonová
Názov: Muminí moudra: Myšlenky a průpovídky z muminího údolí
Rok vydania: 2006
Vydavateľ: Albatros
Počet strán: 104
Orig. názov: Allting som är trevligt är bra för magen: Tänkt och sagt i Mumindalen

. . .

Mumínkov poznám už dlho, a hoci mám doma i osem kníh, zatiaľ som ich neprečítala. Vyrastala som na iných rozprávkach, ale videla som seriál, poznám trošku ich príbehy. No to prvé knižné zoznámenie prebehlo len nedávno. Malá zmienka na skvelom blogu wolfdraven.eu o útlej knižôčke Muminí moudra a ja som ju za pár dní mala kúpenú i prečítanú.

„Ahoj,“ řekl Čenich. „Našl jsem úplně vlastní cestu. Vypadá nebezpečně.“
„Jak nebezpečně? zeptal se muminek.
„Skoro bych řekl, že z v l á š ť nebezpečně,“ odpověděl Čenich vážně.
„Tak to si sebo musíme vzít obložené chlebíčky,“ odpovědel muminek. „A štávu.“

Muminí moudra prečítate naozaj rýchlo, ale myslím, že ich budete opakovane otvárať. Na sto stranách je výber tých najkrajších citátov a úryvkov z kníh Kometa, Čarodejův klobouk, Tatínek píše paměti, Bláznive léto, Čarovná zima, Neviditelné dítě a jiné příběhy, Tatínek a moře a Pozdě v listopadu.

„Můžeme ti s nečím pomoct?“ zeptal se muminek, když měla všechno hotovo.

Nemusíte príbehy o Mumíkoch poznať, nemusíte byť ani dieťa, ale verím, že si knižku zamilujete a zaradí sa k vaším najmilším. Výborne sa zabavíte a v i tak vyfantazírovanom svete ako je ten o Mumínkoch sa dozviete nejednu múdrosť. Citáty sprevádzajú nádherné ilustrácie zo života Mumínkov a ich dobrodružstiev.

„Ó, hrůza!“ vykřikla. „Zabila jsem ho!“
„To je slečnám podobné,“ poznamenal Čenich.

A ja som vo veku 25 rokov prepadla rozprávkam o Mumínkoch. Ale radšej teraz ako nikdy. V poslednej dobe narážam na samé výborne knihy a Muminí moudra sa právom zaraďujú k tým najlepším. Najradšej by som tu vypísala všetky skvelé časti, no to by som naozaj mohla prepísať celú knižku. Takže ak na ňu narazíte, určite ju nenechávajte na poličke. Ja som ju zohnala za 34 Kč v Dobrovského knihách v Brne.