Poznámka

Najkrajšia kniha pre najmladších čitateľov

Autor: Emilia Dziubaková
Názov: Rok v lese
Rok vydania: 2017 (dotlač január 2018)
Vydavateľ: BizBooks
Počet strán: 12, leporelo
Orig. názov: Rok w lesie
Preklad: Michael Alexa

. . .

Leporel má Adamko veľa. Malé, veľké, také akurát i najväčšie. Niektoré ho bavia viac, niektoré menej. Niektoré mal radšej pred dvoma mesiacmi a na niektoré ešte len príde ten správny čas. Jedno medzi nimi ale vyniká. Môžem za to tak trochu aj ja, lebo mu ho stále podsúvam. Našťastie Adamka baví tiež.

Je to veľkoformátové leporelo Rok v lese, ktoré minulý rok vydalo nakladateľstvo Host. Už sa vypredalo a na konci mesiaca bude dotlač. Na Slovensku ho chcú tiež, už o pár dní ho vydá Ikar. Takže keď pôjdeme okolo kníhkupectva, zájdite si pre jeden výtlačok. Ak nepôjdete, objednajte online.

Rok v lese je totiž krása najväčšia. Na dvanástich dvojstranách je zobrazených dvanásť mesiacov v roku. Obyvatelia lesa i jeho návštevníci vo všetkých ročných obdobiach.

Veverička, ktorá v januári premýšľa, kam schovala oriešky. Lesník, ktorý dopĺňa krmelec. Los, ktorý stratil svoje parožie. Vo februári sa prebúdzajúci mravčekovia. Spiaci živočíchovia pod vodou. Medveď v nore. Príroda prebúdzajúca sa s príchodom jari. Marec. Roztápajúci sa sneh.

V apríli sa narodil Adamko. V apríli chytá medveď rybu, včely poľovníka. Na svet prichádzajú mláďatá. Medveď má plné bruško, príroda v máji je plná krásy, jedla a života. Stromy rozkvitajú, zajace tancujú. Kam zmizol netopier? Je jún, noc, niektoré zvieratká spinkajú, niektoré behajú po lese. Júl je pestrý a hravý, los má svoje parohy, včely si našli novú obeť.

August sa začína vyfarbovať, turisti stretnú medveďa, vo vode pláva had, mravci odnesú obrovský náklad. Oh, september hýri všetkými farbami oranžovej a červenej. Začína zber zásob, jedla je ešte všade veľa. Aha, pavúk sa asi zamiloval.

Október je nádherne červený, kľudný. Čo to našiel chlapec? Kam len sa ukryl los? A pred kým uteká poľovník? Vtáci odlietajú. November sa zahaľuje do hnedej, každý nad niečím premýšľa, bobor stavia hrádzu. Brrr, studený december, krajinu prikryl sneh, poľovník si odnáša stromček, vlk naháňa diviaka, mravčekovia spinkajú, medveď v nore tiež.

Príroda a jej obyvatelia sa tak menia. Každá dvojstrana je nádherne farebne ladená, do detailov vypracovaná. Ilustrácie sú milé a hravé.

Hneď na úvod, na prvých dvoch stranách sa deti a rodičia dozvedia o všetkých hrdinoch tejto vydarenej knihy. Je ich takmer 50! Každý je niečím zaujímavým a menia sa aj ich zvyklosti. Niekto býva vo vode, niekto sa vode vyhýba. Niekto obýva koruny stromov, niekto lieta, niekto vie plávať, niekto je ako doma pod zemou. Úžasné, koľko sa dá naučiť a pritom bez textu.

Na posledných dvoch stranách je veľké bludisko. Nájde lienka lienku, mravček čerešňu alebo voška zelený lístok? Tak to je už v detských rukách.

Knihou sa dá listovať vždy inak. Niekedy pozerať len jeden mesiac, inokedy prejsť rok jedného zvieratka. Hľadať vtipné vsuvky, pozorovať zmeny. Učiť sa. Veľa sa učiť, hravou a nenásilnou formou. O všeličom, čo sa týka lesa. Sľubujem, že Rok v lese bude baviť aj rodičov.

6/5

Poznámka

Ahoj, Praha!

Prichádzam na chuť veľkoformátovým leporelám. A Adamko tiež. Sám si nimi ešte „nelistuje“, na to má tie malé. Ale spoločne si pozeráme veľké knižky. Ja mu rozprávam príbehy a čo sa na obrázkoch deje, on ťapká rukami, občas na mňa zvedavo pozrie a väčšinou sa snaží prevziať knihu do vlastných rúk.

Najnovším prírastok v jeho knižnici je Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče, ktorú pod značkou Ella & Max vydáva Presco Group. Prahu som si z ich ponuky vybrala preto, lebo tam jazdíme akosi často. Adamko toto hlavné mesto navštívil už asi päťkrát a o to jednoduchšie je pre mňa vymýšľať, o čom mu budem rozprávať.

No i bez návštevy je leporelo pútavé. Hneď na úvodnej strane sa predstaví niekoľko postáv, ktoré sa potom opakujú na ďalších stranách. Nájdeme ich na Karlovom moste, Malostranskom i Staromestskom námestí a na Stromovke. S väčšími deťmi to môžete poňať ako hru a hľadať ich.

Ďalšie čítanie si vyhraďte na hľadanie nevšedností. Adamko pri ťapkaní napríklad narazil na Spidermana. Na obdobných leporelách je práve fantastické, že sa vždy dá prísť s niečím novým a popustia uzdu vašej fantázii (dokonca aj keď jej veľa nemáte, stačí sa zapozerať). A to ma baví.

Kniha je mimoriadne farebne spracovaná. To beriem ako plus aj mínus. Osobne som fanúšik skôr decentnejších farieb. Takže môjmu oku lahodila najviac Stromovka. Na druhej strane, myslím, že dieťaťu treba ukázať aj iné knihy, ako dizajnové skvosty, takže bláznivým ilustráciám sa sem-tam nebránim a v tomto prípade beriem Prahu ako skvelú voľbu.

Na každom jednom obrázku sa toho deje veľa. Možno až príliš, ale zatiaľ neviem posúdiť, ako na to množstvo postáv, činností a farieb bude vnímavejší Adamko reagovať. Mňa bavilo hľadať postavičky, ktoré tam akoby nepatrili. Adamka bavilo, že som mala stále o čom rozprávať. A som veľmi zvedavá, ako knihu o rok-dva-tri uvidí on sám, aké príbehy mi porozpráva a či nájde niečo, čo som ja prehliadla.

Velká knížka PRAHA pro malé vypravěče vychádza aj v angličtine a nemčine a koho neláka Praha, tak v rovnakom spracovaní sú aj Velké knižky o autách, stavbe a na letisku. Osobne by som uvítala takto spracované aj Brno, to by bola pre nás srdcovka.

Najviac si knižku užijú trošku staršie deti, odhadujem, že od tých dvoch-troch rokov ju využijeme na maximum. Ale na Adamkovi vidím, že aj v ôsmom mesiaci má zmysel ho s podobnými publikáciami zoznamovať a sem-tam mu niečo nové ukázať. Rozhodne sme si listovanie užili a budeme sa k Prahe radi vraciať.

4,5/5

Za knižku s Adamkom ďakujeme spoločnosti Presco Group a jej detskému odvetviu Ella & Max.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Štyri krásne detské knihy

Thierry Robberecht – O vlkovi, který vypadl z knížky

Rozprávok, v ktorých vystupuje vlk, nie je málo. A snáď vždy je to postava záporná. Lenže čo ak by sa úlohu tak trochu vymenili? Vlk vypadne z knižky a snaží sa ho dostať obrovský kocúr. Bude to riadna fuška, pretože vlk sa úplne do každej knihy nehodí a tam, kde by zapadol, ho nemusia prijať. Kocúr je tu stále a kníh v knižnici je toľko veľa!

Pre deti od troch rokov, ale mali ste vidieť Adamka, ako sa smial, keď som mu predvádzala zdesené výrazy vlka, keď mu nevyšiel úkryt v ďalšej knihe.

Oksana Bula – Zubr si hledá hnízdo

Túto knižku by som zaradila do kategórie ňuňuňu. Ako vážne, taká rozkošnosť sa len tak nevidí. A príbeh je roztomilo milý. No najmä ilustrácie. Mimochodom, je to dokonalá jesenná kniha. Hrá tými najkrajšími farbami tohto ročného obdobia a je to čas, kedy sa zvieratká začínajú pripravovať na dlhý spánok.

Zubr je trošku veľký, trošku neobratný a tak trochu si myslí, že musí byť krásne spať celú zimu v pohodlnom pelíšku. Ja ho chápem a súhlasím s ním. Lenže uložiť sa k zimnému spánku nie je len tak. To zistí sám. Už len nájsť ten správny pelíšok dá zabrať. A čo potom? Nebudem prezrádzať, aj tak si to prečítate.

Luke Pearson – Hilda a kamenný les

Hildu netreba nijako predstavovať, Paseka vydáva už tretí komiks, tentokrát v ňom ale nie sú príbehy dva, ale iba jeden. Ale i to stačí, dokonca mi príde máličko lepší ako dvojka, naviac tentokrát sa viac zapojí aj Hildina maminka a celkovo je príbeh tak správne severský, bláznivý a čarovný.

Akurát… vážne, takýto koniec? To od autora nebolo vôbec pekné, najmä keď sa zdá, že pokračovanie zatiaľ neexistuje. Ale na konci je Vrátime se zase v roce 2018, tak tomu budem veriť a budúci rok očakávam ďalšie dobrodružstvo s Hildou a jej rozkošnou líštičkou s parôžkami.

Petr Wagner – Dřív, než půjdem spát

Štvorveršové rýmovačky o tom, ako spávajú zvieratká. Asi sa ich naučím naspamäť a budem ich hovoriť Adamkovi. On totiž rýmovačky miluje a ja mu dookola hovorím básničky „Adam v škole nesedel, abecedu nevedel…“ (dokonca som sa naučila druhý odsek o ktorého existencii som predtým ani netušila), „Oli, oli, Janko, kľakni na kolienko…“  a „Zlatá brána otvorená, zlatým kľúčom podoprená…“. Iné nepoznám. No a už by to chcelo niečo nové, kľudne i české, hlavne že sa to dobre zapamätá.

Dřív, než líšče zavře víčka,
zatočí se do klubíčka.
Utahané z běhaní je moc
Pusu na čumáček – dobrou noc!

Je mi jasné, že na pusinku Adamko nezaspí, takže sa tým zabávame cez deň. Ilustrácie sú milé, inak by ma kniha nezaujala, formát taký akurát, básničky poučné. Dúfam, že si ju Adamko raz obľúbi tak, ako ja. Tvoru ilustrátorky Ilony Komárkovej môžete obdivovať aj na fler.cz.

Poznámka

Nočníková knižka

Správne by som o tejto knihe mala písať až o rok – rok a pol. Vtedy, keď Adamkovi kúpime nočník a budeme sa mu snažiť vysvetliť, že na tie krásne látkové plienky je už veľký a je čas sa naučiť niečo nové. Ale knižku sme dostali už teraz, tak to nebudem dlhšie odkladať. Dnes to bude tak trochu o hovienkach.

Malý nočník, malé hovienka, jednoduchá interaktívna knižka pre najmenších. Pre batoľatá, ktoré začínajú s odplienkovaním a rodičia by ich na nočníku rady niečím zaujali, ideálne aj poučili. Obsahuje vkusné ilustrácie, vyťahovacie okienka a čo ma hneď zaujalo, pomerne bohatý slovník. Tým nemyslím dlhé vety, ale samotná potreba i jej výsledok sú vždy opísané inak, takže dieťa sa dozvie rôzne názvy.

Inak je naozaj skromná, nezaťažuje detské hlávky dlhšími informáciami. Stručne, jasne a výstižne, v podobnom duchu ako MiniPÉDIA, o ktorej som už na blogu písala. Vrátane zaoblených rohov a tvrdých strán, čo pri Adamkovom záťažovom testovaní oceňujem najviac.

V hlavnej úlohe sú obľúbené zvieratká, ktoré batoľatá už zvyknú poznať. Psík, mačička, zajačik a koník. Po nich nasleduje starší brat a na záver malý drobec, ktorý sa má na nočník naučiť. Nenásilnou formou sa tak dozvedá, že je to prirodzená vec a na jej vykonávanie máme určené miesto.

Jedinú výtku by snáď mohli mať rodičia dievčat, pretože knižka končí pochvalou smerovanou na syna. („Výborne! Teraz už si veľký chlapec.“) Ale to je detail, ktorý zrovna nám nevadí.

Nateraz ukladám Malý nočník, malé hovienka do knižnice, ale o rok sa na nejaké obdobie určite dostane medzi najčítanejšie. Na záver musím dať ešte do pozornosti jednu obsiahlejšiu nočníkovú knižku, ktorá zaujme trošku staršie a zvedavejšie batoľatá. Volá sa Pozri sa pod okienko – Čo je to hovienko? a vyšla tiež vo vydavateľstve Svojtka.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Myšák Očko zachraňuje brnenské zvieratká

Mysak Ocko

Pár týždňov dozadu som dostala príležitosť spoznať knižku Myšák Očko. A takéto projekty mám rada. Myšák Očko nie je totiž len tak nejaká kniha. Odohráva sa na skutočných miestach v Brne a na nich má vlastné značky! Takže moja optimistická predstava je, že o pár rokov, keď bude vedieť Adamko kresliť, tak si zbalíme deku, jabĺčko a Horalku do batôžka, vyberieme sa na opačnú stranu Brna, než bývame, nájdeme značku, prečítame si príbeh, vyfarbíme maľovanku na začiatku knihy, presunieme sa na ďalšie značky a strávime príjemný letný deň.

Než sa tak stane, aspoň vám o knihe prezradím viac a prečo ma vlastne bavila. V prvom rade je to už spomínaná lokácia. Ktorý čitateľ by sa nechcel aspoň občas preniesť do sveta svojich hrdinov? Obzvlášť v detstve, kedy naša fantázia pracuje na plné obrátky. Myšák Očko nebýva nikde ďaleko, spolu s kamarátmi obýva miesta, ktoré sú vďačnými cieľmi brnenských rodičov pri prechádzkach.

Hneď potom je to jazyk, príbehy sa príjemne čítali; a mená zvierat, ktoré mi tam akosi prirodzene sedeli. A do tretice je to poučenie, ktoré bolo zrozumiteľne zakomponované do deja a okamžite mi frnklo do nosa. Len tu si nie som istá, či by to menšie deti pochopili aj samé, alebo by bol treba „zásah“ rodičov, ktorý im to prípadne ešte dovysvetlia.

Kniha obsahuje dva príbehy. Příšera z Mariánského údolí a Olympiáda u Růženina lomu. Oba sú krátke, okolo 30 strán, sem-tam nejaká ilustrácia. V oboch je hlavným hrdinom myšiak Očko, ktorý ako detektív dohliada na poriadok vo svojom okolí. V prvom príbehu sa rozhodne rozlúštiť záhadu, prečo z rybníka odišli všetky zvieratká a kto je tá záhadná príšera, ktorej sa boja. V druhom príbehu si musí poradiť s neférovým konaním počas olympiády. Nuž, jednoduché to mať nebude.

Sympatická mi je celá myšlienka, ako kniha vznikla. Šárka je totiž učiteľka v MŠ a príbeh vznikol na prechádzkach s deťmi. Na materskej mu dala ucelenú podobu a vznikol Myšák Očko v podobe, akej sa už dá zakúpiť. Podporuje ho Magistrát mesta Brna, odporúčajú pedagógovia MŠ a ZŠ. Hlavným cieľom je poslať deti von s knihou v ruke. Nádherná myšlienka, ktorú rada podporím.

Chcela som miesta s Adamkom navštíviť a pridať aj reálne fotky, no už týždeň bojujeme všetci s nachladnutím, takže sa von na dlhšie výpravy nepúšťame. Ale v knižke fotky nechýbajú, nájdete tam aj mapy, takže verím, že pri hľadaní značiek sa nestratíte.

Myšák Očko je skvelý počin obzvlášť pre deti z Brna a okolia. Je to tak trošku interaktívna kniha, ktorá deti vyženie von, ktorá im umožní si obľúbené postavy vyfarbiť, niečo nové ich naučí a nenásilne poučí. Chválim, naozaj chválim. V poslednej dobe ma potešilo veľa detských kníh a môžem povedať, že táto je medzi nimi. Dúfam, že Myšák Očko rozšíri svoje pôsobenie aj do okolia Královho pola. Videla by som to na záhadu na letisku Medlánky.

mysak-ocko.webnode.cz

5/5

Za knižku ďakujem autorke Šárke. Knižku je možné dostať na viacerých miestach po Brne, nazrite na túto stránku. Okrem knižky sú aj tématické magnetky, pohladnice či pexeso.

Poznámka

MiniPédia pre najmenších

Po leporelách pre najmenších a leporelách pre malých-väčších prichádza článok o leporele pre… väčších-malých? No proste pre detičky vo veku 1 až 3 roky. Adamko je naň ešte maličký, pretože má výchovný charakter a ten ho zatiaľ nezaujíma. Baví ho ale spoznávať nový tvar, najmä veľkosť, pretože medzi hračkami nič také nemá. No plne ho ocení až od toho roka.

Reč je o MiniPÉDII z vydavateľstva Svojtka. Adamkova prvá knižka z tejto bohatej série je MiniPÉDIA – Objavujeme svet! Telo. Prvá a rozhodne nie posledná, v hľadáčiku máme ešte ZOO, Les, Čísla, Lúka a Farby. Celková ponuka obsahuje viac ako dvadsať titulov rôznych zameraní. Bude z čoho vyberať.

Najradšej máme pohyblivé prvky v knižke, už som ich chválila v minulom článku pri knižkách z edície Kto je tam? Adamko si na nich môže rozvíjať jemnú motoriku, posúvať idú jednoducho aj pre jeho maličké prsty, ktoré sa ešte len učí používať. Len musí trafiť príslušnú oblasť.

Samozrejme si vyžaduje moju spoluúčasť, pretože vedome ešte nevie, čo vlastne robí. Ja mu ich čítam formou hry a aj z posúvania obrázkov máme zábavu. U knižky sa dá výborne improvizovať a čítať ju zakaždým inak. Najmä posledná dvojstrana o napodobovaní nás baví najviac. Je zábavné sledovať, ako sa Adamko naozaj snaží po mne niektoré zvuky opakovať (a niektoré mu už pekne idú).

Leporelo má veľmi tvrdé strany a zaoblené rohy, úspešne tak odoláva Adamkovmu objavovaniu. A ten sa s tým nepapre. MiniPÉDIU popozeral od prvej po poslednú stranu, poobracal, prevrátil a neunikla ani jeho pusinke. Takže väzbu chválim, pre nás je toto najdôležitejšie a ešte pár mesiacov bude. Hádam vydrží v dobrom stave aj do doby, kedy sa z neho začne učiť.

A to je druhá vec, ktorá sa mi na knižke páči. Je kratučká, obrázkov v nej nie je veľa, malé dieťa sa tak nestratí v záplave nových informácií. Zatiaľ ale neviem posúdiť, ako je to s pozornosťou u batoliat. Niekedy Adamko vydrží polhodinu počúvať moje nadšené ukazovanie, kde má noštek, ruku a koleno, inokedy na mňa ani nepozrie a naďalej sa venuje otáčaniu z chrbátika na bruško a naopak.

Spomínala som, že obrázkov je málo. Na druhej strane, od každého sa dá odpichnúť a rozprávať sa o ňom, takže zabaví na dlho. Hovoriť si, aký sme mali my deň, ukazovať si jednotlivé časti tela. Teraz je to celé v mojej réžií, ale Adamko býva našťastie vďačný poslucháč (keď má náladu).

Bavia ma knižky, kde je potrebná spolupráca dieťa – rodič. Kde sa priam žiada, aby sme si k tomu s Adamkom sadli spoločne. A MiniPÉDIA presne taká je, k tomu jednoduchá, kvalitne spracovaná a interaktívna s ohľadom na vek dieťaťa. Bude zaujímavé pozorovať, ako bude Adamko na knižku pozerať o mesiac, pol roka a ďalšie letá.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Leporelá pre malých-väčších drobcov

Už som písala o leporelách pre najmenších aj o Adamkových obľúbených hračkách. Dnes som si pripravila ďalší článok z kategórie „ako sa s Adamkom hráme“. Adamko posledné týždne pokročil s pasením koníkov a držaním predmetov, takže nie je odkázaný iba na pasívne sledovanie veľkých leporel.

Vedú uňho dva druhy knižiek. Prvé sú farebné leporelá s veršovaným príbehom z nakladateľstva Junior. O mravenečkovi z lesa, O kuriatku z dvorčeka, O kachničce od rybníčka. Myslím, že viac ho baví počúvať môj hlas, ako mu ich čítam. Najradšej si ľahne, pozerá a počúva. A keď ho pritom hladkám po chrbátiku, spokojnosť najvyššia.

Druhé sú knižky Kto je tam? Tak sa volá séria z vydavateľstva Svojtka&Co, ktorá nás s Adamkom baví najviac. Vždy to pojmem ako hru, pretože Adamko ešte ani nevie, čo sú to tie zvieratá a že ich bude raz rozoznávať. Takže keď sa niečo schováva, zakryjem sebe alebo Adamkovi oči. Keď sa spomínajú uši, pohladkám ho na ušiach. Bublinky a vlnky? Prstom mu ich nakreslím na brušku. Každé poodhalenie okníčka sprevádza moje nadšenie a následne Adamkov úsmev. Pretože úsmevy, to mu ide. Myslím, že s týmito knižkami sa budeme baviť ešte dlho.

Uhádneš, ktože sa tam schováva? Kto to je? Všade čakajú zvieratká, ktoré sa chcú s tebou hrať. Stačí ich nájsť a spoznať. Ale rýchlo, než ti utečú! Toto hravé leporelko je svojou jednoduchosťou, názornosťou a veľkosťou určené pre najmenšie deti, ktoré sa pomocou vyťahovacích okienok nie len naučia rozpoznávať zvieratká žijúce v pralese, ale precvičia si aj šikovnosť prstíkov. zdroj: svojtka.sk

Podobnú knižôčku máme aj Kukuk, kto je tam? od Pro solutions. Zvieratká v nej sa dajú zobraziť jednoduchým posunutím prstom, netreba ťahať na kraji knižky, čo ide o niečo ťažšie. Posledným leporelom, ktoré máme, je Kačenka. Tiež zo Svojtky. No to je len na krátke zabavenie, kedy Adamkovi ukazujem obrázky. Zatiaľ ho veľmi nezaujíma, ešte k tomu je celkom ťažké, takže ani do ruky si ho veľmi neberie.

S malými leporelami a knižkami máme na nejakú dobu vystarané. Zatiaľ sme len na začiatku toho, ako ich môžeme využiť. Teším sa, keď bude o pár mesiacov Adamko viac chápať obrázky, keď sa začne učiť, aké zvuky vydávajú rôzne zvieratká, ktorí sa v nich vyskytujú. Dovtedy ho budem s nimi zoznamovať hravou formou.

Pokračuj v čítaní