Poznámka

„Není to už trochu moc, Terezo? Není!“

Autor: Tereza Salte
Názov: Šlehačková oblaka
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Motto
Počet strán: 272

. . .

Ak ste posledné dni otvorili instagram, na knihu Šlehačková oblaka ste museli naraziť. Ani netreba sledovať knižných blogerov. Anotácia začína slovami: Deníkovými zápisky na svém blogu TerezaInOslo motivuje tisíce lidí, aby přestali snít a začali si své sny plnit. Tady a teď!

Je kniha inšpiratívna? Nie. Motivuje vás k niečomu? Nie.
Ale!
Ale to vôbec nevadí, je lepšie ku knihe nepristupovať ako k návodu na šťastie. Každý si musíme nájsť tie svoje. Sny, plány i cestu. A nehľadajte v nej ani motiváciu, Tereza so svojimi krásnymi predstavami síce nejedenkrát narazila a úprimne ich priznáva, lenže stále mala za sebou podporu rodiny, priateľov a Johna Erika.
Šlehačková oblaka sú len a len pohodové zápisky jednej zasnenej holky z Prahy. Ktorá mala možno až príliš veľké ciele, ale nebála sa za nimi ísť. A potom o nich písať, či už boli veselé, alebo zrovna nevyšli.
Tak ich berte a bude vás čítanie baviť.

Miluju procházky budoucností. Miluju plánovat a snít o tom, jak by to všechno mohlo být.A myslím, že právě snění je obrovskou součástí cesty k cíli.

Tereza vie do detailov sledovať svoje okolie a farbisto o ňom písať. Rozprávanie občas pretne nejakým zamyslením pre druhých, ktoré by tam vlastne ani nemuselo byť.

Je to cukrové? Áno, je. Dokonca predtým aj varuje, na strane 86. Ale je to milo cukrové.

Najviac ma bavil začiatok, prvé mesiace v Nórsku, ako sa oťukala v novom prostredí, zamilovala do Nórska a následne zložila ružové okuliare. Hneď potom pobyt v Afrike. Iba koniec na mňa pôsobil trošku narýchlo. Možno mi tam chýbalo niečo viac zo života v Prahe.

Šlehačková oblaka sú zvláštne roztomilé. Neskutočne ma bavili, prečítala som ich za 4 dni, čo ma samu prekvapilo, predsa len je Adamko aktuálne o niečo náročnejší. Chvála krátkym kapitolám, išli pekne od ruky. Priznávam, mala som trochu obavy, denník jednej blogerky mohol dopadnúť všelijako. Ale dopadol nad očakávania dobre. Moje očakávania.

Blog terezainoslo.com poznám dlho, čítať som ho začala pred štyrmi rokmi. Vtedy ešte nebola 2x blogerkou roka a nemala tak rozprávkovo dokonalé fotografie. Do knihy vybrala najdôležitejšie životné chvíle, najlepšie blogové príspevky týchto období, niektoré vety dostali novú formu, pridala veľa nového textu. Občas sa spomienkami vracia do detstva, občas v čase preskakuje. Začína odletom do Osla v roku 2011, končí s presťahovaním sa do Prahy pred dvoma rokmi.

Ja fantazírovaní a snění miluju. A přišla jsem na jednu věc. Že mi to snění jde mnohem snadněji, když se cítim šťastná a spokojená. Asi tím získávám jakousi odvahu. Odvahu přát si a malovat sny rozdováděné duhovými vodovkami v té svoji hlavě.

Som presvedčená, že Šlehačková oblaka budú jedným z tohtoročných vianočných bestsellerov. A to je dobre. Už vidím všetky tie čitateľky (viac zaujme ženy, než chlapov), ako sa po rozbalení darčekov usadia kamsi do kúta a začítajú sa. S vlnenou dekou a horkým kakaom samozrejme. A keď pôjdu spať, v hlave im budú naskakovať ich vlastné sny. A možno, keďže sa blíži nový rok, budú novoročné predsavzatia o niečo odvážnejšie.

Ak ste príliš veľký cynik, knihu obíďte a porozhliadnite sa radšej po novej detektívke. No ak máte radi príjemné nenáročné čítanie, blogy, zaujímajú vás príbehy druhých, chcete nahliadnuť, ako žijú spokojní ľudia, myslíte si, že potrebujete nejaký životný impulz, sťahujete sa do zahraničia a potrebujete počuť, že to zvládnete… Šlehačková oblaka vás milo prekvapia.

4/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.

Poznámka

Sedem mesiacov

  • Plazí sa, péruje na štyroch, má nakročené k lozeniu a začína šikmé sedenie.
  • Džavoce o sto šesť, snaží sa napodobovať, zvláda rovnakoslabičné slová (tatata, dadada, jajajaj, dajdaj… na mamama kašle).
  • Keď sa mu chce, vie zamávať “pápá” a má aj náznak tlieskania.
  • Vie si dať chodilo do pusinky.
  • Bez problémov zvláda tretie ponorenie (z chrbátika), vyskúšal si ho aj v bazéne.
  • Rád otvára a zatvára dvere.
  • Máme za sebou zatiaľ najťažši mesiac, pretože zuby (minimálne dva naraz idú) sa ešte stále neprerezali. V noci sa budieva minimálne trikrát, asi týždeň mal obdobie, kedy bol hore každú hodinu.
  • Režim? Uff, ale tak nejaké náznaky tam má.
    • spánok medzi 8-9 letného času (+- hodina)
    • vstáva medzi 6-8 letného času (+- hodina)
    • občas má dvojhodinovú nočnú chvíľku
    • jeden spánok doobeda (iba v šátku alebo kočíku)
    • druhý spánok poobede (občas i v postieľke)
  • Keď vystihneme správny čas (je najedený, prebalený, má dobrú náladu a chce spať), cestu autom dá iba s minimom plaču.
  • Zelenina mu chutí (zavedené mrkva, batát, zemiak, cuketa, dyňa, brokolica, karfiol, kaleráb, fenikel, petržlen), dá si aj ovocie (jablko, hruška, banán).
  • Poradí si s pyré, hrudkami i celým kúskom. Nič iné zatiaľ nedostáva, stále plne kojený. Priberať začal, prekročil 7,5 kg. Dlhý je strašne moc a už oblieka niektoré kúsky veľ. 80.
  • Nemá rád obliekanie a dáva to patrične najavo.
  • Spáva už iba na brušku, v spánku rád cestuje, vyžaduje priestor. Veľa priestoru. Novej postele sa nevieme dočkať, spoločné spanie v jednej posteli nám všetkým prestáva vyhovovať.
  • Zvládol celý deň v Bratislave, ďalší víkend v Prahe, nejaké tie výlety i pobyt vo Vysokých Tatrách. S príkrmami je cestovanie ešte jednoduchšie, naje sa aj za jazdy v aute.
Poznámka

Potrebujem režim

Foto: Artem_Apukhtin | pixabay.com

Potrebujem režim. Ja aj Adamko. O sebe to viem určite u Adamka si to myslím.

Vždy som bývala veľmi organizovaný človek. Veci majú svoje miesto, udalosti sú zapísané v zdieľanom kalendári, nákupný zoznam v papierovom diári. Mám rada, keď je môj týždeň rôzny, nikdy mi nevadila nepravidelnosť, iba musela byť zapísaná v kalendári. Čím rôznorodejší môj program bol, tým som bola spokojnejšia.

Rada som chodila cvičiť, ale pravidelné cvičenie v stredu o piatej mi po čase vadilo. Otvorené lekcie sú moja šálka čaju. Bežecké tréningy stroskotali vždy na opakovaní. Skrátka, bývali doby, kedy som milovala rôzne dni. Každý deň iný, každý týždeň odlišný. A prvý pol rok s Adamkom mi to vyhovovalo tiež. No začínam narážať.

Začalo to s príkrmami. Kojenie je úžasne jednoduché a nevyžaduje čas naviac. Pri kojení som mohla čítať, pracovať, učiť sa, sledovať film, volať s manželom, písať blog… Dusenie zeleniny je proces vyžadujúci moju prítomnosť. Očistiť, podusiť tak akurát, mrkvu dlhšie, cukety a dyňu len krátko. Máme čas? Byť pri Adamkovi a dávať pozor, aby sa nezačal dusiť, keď sa kŕmi sám. Nemáme čas? Pomačkať tak akurát a kŕmiť ho lyžičkou. A máme hodinu naviac len na jednej miske zeleniny. Dvakrát denne. Čo budem robiť, keď sa pridá mäso, žĺtok, ryba, jogurt…?

Potrebujem režim…

  • aby som pripravila jedlo na celý deň, pre mňa i pre Adamka.
  • aby som stíhala pracovať, pretože k práci sa chcem vrátiť.
  • aby som si zopakovala angličtinu, pretože ju zabúdam.
  • aby som stihla starostlivosť o domácnosť, pretože čím je Adamko pohyblivejší, tým viac mi záleží na tom, aby sa zem vysávala aspoň dvakrát týždenne a raz umyla.
  • aby som sa mohla aj naďalej venovať blogu.
  • aby som mohla vymýšľať a tvoriť Adamkovi ďalšie podnetné hračky a vytvárať mu bezpečné Montessori prostredie.
  • aby som stihla aspoň niektoré výstavy a autogramiády, ktorých je v Brne dostatočne.
  • aby som na a z jógy chodila v kľude a bez ponáhľania.
  • pretože mám pocit, že času mám viac ako dosť, len ho neviem efektívne využiť (a FB za to nemôže).
  • pretože Adamko si prešiel obdobím, kedy akýkoľvek režim bojkotoval až do súčasného obdobia, kedy potrebuje spať raz doobeda a raz poobede, v kočíku alebo šátku, a aj večer už začína spávať približne v rovnakom čase.
  • pretože manžel chodí dietologičke, chudne, varí si doma a ja ho chcem podporiť, variť mu, vymýšľať zdravé a dobré jedlá na každý deň.
  • pretože zanedbávam cviky od fyzioterapeutky a pritom na ne stačí 15-30 minút denne.

A zároveň potrebujem tento režim občas nabúrať, aby som nemala pocit, že celé moje materstvo sa točí okolo každodennej všednosti. Tej, ktorej som sa chcela vždy vyhnúť.

Potrebovala by som vedieť, že v pondelok doobeda upracujem, že každé ráno musím nachystať jedlo, že manžel sa vráti o piatej, takže o štvrtej začnem robiť večeru, že o desiatej musím ísť na prechádzku, aby sa Adamko vyspal, že o tretej ho musím naviazať do šátku, aby sa znova vyspal a popritom môžem pracovať, že o siedmej ho okúpem, o ôsmej spí a ja mám dve hodiny, než pôjdem spať tiež… Znie to jednoducho, ale prečo je tak ťažké to dodržiavať?

Poznámka

Napísali iní vol. 3

Foto: Josh Applegate (unsplash.com)

Kým som ešte písala postrehy z materskej, sem-tam som do nich vložila zaujímavé články, na ktoré som v tom čase narazila. Aby sa mi nestratili teraz, keď už si postrehy v takej podobe nepíšem, sem-tam, keď sa nahromadia, pribudne takýto príspevok.

. . .

3 Montessori inspirace pro každého rodiče

Nemusíte mít zrovna Montessori trénink, abyste dokázali některé osvědčené tipy, které zaručeně obohatí rozvoj vašeho dítěte, používat u vás doma. Vybrali jsme 3, které můžete využít ještě dnes. Je to snadné a radost vašeho dítěte vám určitě bude skvělou odměnou.

Prečítaj si celý článok na gokids.cz.

Netahej se s ním, jen ať si zvykne….

„Marti, malá chce být pořád u mě. Usíná jedině se mnou. To přece není normální, já přes den nic neudělám. Když zůstane sama, tak za chvilku pláče. Přijela babička a říká: „No to si musí zvyknout Kamčo, přece jí nebudeš furt tahat. Normálně ji nech vybrečet, ona si za chvíli zvykne“. Co mám dělat? Jak jsi to měla ty? Fakt si zvykne?“

Prečítaj si celý článok na martinavichova.cz.

Montessori znamená vědět, co děti potřebují

Montessori pomáhá dětem zvládnout praktický život, zkoumat, jak věci fungují, psát příběhy, počítat až do nekonečna a rozumět řádu věcí kolem sebe.

Prečítaj si celý článok na montessoricr.cz.

Nejlepší doporučení ve výživě dětí

V oblasti výživy dospělých panuje spousta omylů a mýtů, které roky podporovali i mnozí lékaři a výživoví poradci. Mezi ty nejšílenější řadím doporučení jíst margaríny plné trans tuků, pokud chcete mít zdravé srdce, a slazení fruktózou, pokud máte diabetes. Mnohé další omyly vysvětluji ve svém blogu na Aktuálně.cz. Důvody, proč k omylům došlo a proč trvá mnoha vědcům tak nesmírně dlouho uznat své pochybení, rozebírám v dalším blogu.

Prečítaj si celý článok na margit.cz.

Poznámka

Autizmus & sušienky

Autor: Martin Selner
Názov: Autismus & Chardonnay
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Paseka, Pasparta
Počet strán: 120

. . .

Autizmus. Vďaka Rain Manovi ho má veľa ľudí zafixovaný ako postihnutie s niečim geniálnym. Vďaka mnohým beletristickým knihám vieme, že to až tak super nie je. Aké je mať autizmus, vám povie Naoki Higashida v A proto skáču. Aké je to starať sa o autistické deti zistíte v Autismus & Chardonnay.

Autismus už nevnímám – žiju ho. Nic jiného vám totiž časem nezbyde, jinak byste se zbláznili. Přestáváte dětem říkat, co mají dělat. Začnete věci dělat tak, jak byste si přáli, aby je dělaly ony. Snažíte se býž pro ně vzorem.

Martin Selner pracuje už štyri roky v stacionári zameranom na ľudí s poruchou autistického spektra. Svoje skúsenosti začal písať na blog Autismus & Chardonnay. Krátke vtipné postrehy nájdete aj na jeho FB stránke. Nedávno vyšli knižne. 120 strán myšlienok skrytých vo vtipných a krátkych textoch. Na rovinu hovorím, že počas čítania som sa stále zamýšľala. Sama nad sebou, nad okolím, nad spoločnosťou, nad predsudkami. Nejedenkrát som si v duchu povedala Wow!, nejedenkrát som to povedala aj nahlas. A celý čas som sa usmievala.

Neexistuje lepší či horší generace dětí. Existuje jen lepší nebo horší generace dospělých. Mé děti jsou docela dobrou zkouškou, jaká generace vlastně jsem.

Neviem, o čo presne autorovi išlo. Vypísať sa zo svojej nie zrovna jednoduchej práce? Ukázať ľuďom, že autistov sa nemusia báť? Upozorniť na niektoré problémy? Zakričať, že aj autista je človek, ktorý má právo ísť do kina, na bazén alebo jazdiť v MHD? Neviem, ale v tej knihe je všetko. Od každého niečo. A v tom správnom pomere.

Nutit zdravé děti, aby si hrály s těmi mými, je hovadina. Je ale strašně důležité, aby si o tom rozhodly samy.

A kľudne si k čítaniu zoberte pastelky, zaujímavých viet, ktoré majú čo povedať a budete chcieť si ich zaškrtnúť, je tam viac. Ťažko povedať, či je to dobré, ale skôr smutné a o niečom o nás to vypovedá.

Občas se ukáže, že nejtěžší diagnóza není autismus, ale výchova. Jak se k nim rodiče chovají, je pro ně někdy jěšte větší společenský hendikep než bláznivé stereotypy, problémy s komunikací nebo mentální retardace.

Najfascinujúcejší je ale nenásilný humor, ktorým všetky situácie popisuje. Hneď vám autizmus príde bližší. A jeho nositelia normálnejší. Koniec koncov, stále sú to ľudia. A čo je vlastne normálne?

S radosťou dávam knihe nálepku must read a s radosťou ju budem odporúčať. Všetkým. Bez rozdielu. Neverím, že sa vám nebude páčiť.

6/5

Poznámka

Zvončeková krabička

Pochmúrna nedeľa, celý deň voľno, iba s Adamkom na prechádzku som vybehla. Aby to ale nevyzeralo, že som za celý deň nič nespravila, pretože aj obed mi spravila mamina, rozhodla som sa konečne vytvoriť zvončekovú krabičku. Tip na ňu som dostala od jednej čitateľky. Vlastne sa ani nevolá zvončeková, názov článku, ktorý mi poslala, je DIY Ribbon Box for Babies.

Ingrediencie sú jednoduché. Krabička, papier, stužky, zvončeky. Nožnice, lepidlo a lepiaca páska. Veľa lepiacej pásky, ak ste šikovní ako ja.

Postup je tiež jednoduchý a časovo nenáročný. Krabičku oblepiť, porobiť dierky, poprevlekať šnúrky, zvončeky dovnútra, kľudne pridať mašličky, zalepiť, hotovo. Celý postup, z ktorého som vychádzala nájdete na simplefunforkids.com, ale pre viac inšpirácií som frázu Ribbon Box zadala aj do Google.

Po prvom zoznámení krabičky s Adamkom mám už pár postrehov.

  • Zvolila som dobrú krabičku, pretože aj keď si na ňu Adamko ľahol, neprepadla sa.
  • Hrkoce a to je dobre. Kľudne by mohlo byť viac zvončekov vo vnútri.
  • Šnúrky síce uchopiť vie, ale zatiaľ neprišiel na to, že za ne treba ťahať, aby zvončeky vo vnútri zvonili.
  • Stále hrozí, že o niečo zavadí a roztrhne, ale zatiaľ drží pohromade.
  • Musím zistiť, či existuje lepidlo vhodnejšie pre deti.

Rýchle, lacné a zabaví, takže obojstranná spokojnosť. Môžem sa pustiť do niečoho ďalšieho. Nejaké tipy?

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Sobotienka v Bratislave

Pohodové ráno (všetci), prespinkaná cesta do Bratislavy (Adamko), rozčítaná knižka Autismus & Chardonnay (ja), výstava zmysluplných hračiek, Žufaňa, Mile pančušky, prechádzka Starým Mestom, dážď, Martinus, nové knihy, trhy na Starej tržnici, Foxford, IKEA, pohodový večer.

Prečo?

Pretože ráno sa Adamko zobudil vo výbornej nálade, spravila som mu batát s jabĺčkom, mamina spravila raňajky mne a vyrazili sme do Bratislavy. Adamko cestu prespal a ja som si mohla zatiaľ čítať perfektnú knihu od Martina Selnera. Určite si ju prečítajte aj vy.

Na ZŠ Tupolevova sa konala výstava zmysluplných hračiek. Pobrali sme letáčky, poobdivovali niektoré hračky, prehodili pár slov s predajcami, povymýšľali, čo sa kedy Adamkovi hodí a ani nie po hodine odchádzali.

Poznáte _dzejny? Janu Šlinskú? Odporúča nie iba kvalitné knihy, ale i bratislavské podniky. A do Žufane chodí tak často, že už mi to nedalo a musela som tam ísť tiež. Mamina súhlasila. Adamko nesúhlasil, ale až na mieste, pretože nemal kde plaziť. Plno bolo, málo miesta. Takže len taká rýchlovka, ale varia mňamózne a chválim prebaľovací pult.

Milujem pančušky s trakmi od mile.sk. Adamko mal dvoje a teraz má ešte ďalšie troje. Kúpila mu ich mamina v KOMPOTe na Laurinskej. A to vám je tiež aký milý obchod. Raz budem veľká, zarobím kopec peňazí a pôjdem ich tam zameniť za niektoré kúsky, ktoré ma zaujali.

Pršalo, ale dážď nám nevadí, krátku prechádzku Starým mestom sme si dali. A mne sa tuším začína v Bratislave páčiť.

Martinus na Obchodnej sme nemohli vynechať. Chcela som Adamkovi ukázať knižný raj. Ale on chcel spať a nejak sa mu to nedarilo. Tak iba zľavy sme pozreli, tri knihy som mu tam vybrala a išli sme ďalej. Foxford na poschodí, kde sme mali v pláne sa usadiť, mal až od tretej.

Adamko zaspal len čo sme vyšli z Martinusu.

Na Starej tržnici sa konali trhy, už síce pomaly končili, ale aspoň sme nakukli, tatinovi aj sebe som fajnové čokoládky kúpila a pomalým tempom sme premýšľali, kam ďalej, keď dieťa spí na mne, v tej novej krásne šátke Find the Heart od yako yako, ktorá mi tento týždeň prišla.

Tri hodiny odbili, naspäť do Martinusu sme sa vrátili, vo Foxforde výbornú vajíčkovú nátierku pojedli, melónovú limonádu vypili, s Adamkom, ktorý sa medzitým samozrejme zobudil, sa zahrali a za jeho plaču odišli. Eeej, kde sú tie časy, kedy i dve hodiny vydržal na jednom mieste. Ale zuby, ja to chápem, potrebuje pozornosť, nosiť, kojiť, tíšiť. Čakám ako na spasenie, kedy vylezie ten prvý.

Ešte aj do IKEA sme stihli. Tam to opäť prespal. A my sme za plný košík medzitým nakúpili, taká sviečka, hentaký odkladač, taká dózička, ooo vianočné sušienky už majú, jaj, ten plyšový žralok, to sa bude Adamkovi páčiť, skrinka, stolík, poduška, niečo pre Adamka, niečo pre nás…

Proste dve baby pohromade.

Domov sme prišli o siedmej. Vybaliť, oprať, okúpať a dobrú noc.