Poznámka

Na materskej | týždeň piaty

Sobota

  • Whohooo, asi i prvý poslíčkovia prišli. Akurát teda boli dosť slabí a krátky, tak som si nie úplne istá, ale budem si hovoriť, že boli a že sa pôrod naozaj pomaly blíži. Dva týždne do termínu!
  • Spravila som výbornú jahodovo-smotanovú zmrzlinu, luxusné mrkvové koláčiky, trošku slabší tvarohový puding (nebol dostatočne hustý, ako som si predstavovala) a na raňajky skvelú brokolicovú omeletu s feta syrom.
    • Obed nakoniec robil manžel, pretože chcel bravčové výpečky na pive s batátmi. Mňam. Aj mäso som zjedla.
  • Brat a manžel upratali garáž a prístrešok na záhradu, začína príprava na grilovaciu sezónu. Vonku začína byť stále krajšie a pred rokom sme mali prvé grilovanie už 4. apríla. Príchod malého môžeme osláviť na záhrade.
  • Dočítala som Ponožky pred odletom.
    • Slovenská literatúra mi akosi nesedí. Nebolo to zlé čítanie, naviac autor dosť opisuje aj Piešťany, kde som nejakých 10 rokov bývala, takže prostredie mi bolo bližšie. Ale že by ma kniha nejak výnimočne zaujala, to nemôžem povedať.
  • Videli sme dobrý animák Sing.

Nedeľa

  • Pomazánka z kalerábu. Milujem kaleráb, ale nikdy by ma nenapadlo ho použiť v nátierke. Naozaj dobrota.
  • Žehlenie po sediačky mi ide lepšie. Pobavilo ma, že v jednej krátkej príručke pre tehotné písali pri 9. mesiaci, aby sme si dávali pozor na správne držanie tela. To nemám ani v netehotnom stave, teraz, keď je ťažisko ktoviekde, je správne držanie úsmevnou predstavou. Aj keď umývam riady, chrbát trpí. No po sediačky, obzvlášť na fitlopte, mi je dobre. Preto žehlím v sede.
  • Obedové varenie mi zrušili, brat chcel ísť do mesta, tak že zájdeme na sushi a miso do Umami. Umami bolo zatvorené, skončili sme v neďalekom podniku 4pokoje. Keď ho otvárali, veľa sa o ňom hovorilo, preto bolo jasné, že 4pokoje chcem navštíviť. Bar ktorý neexistuje i Super Panda Circus sú originálne bary, zaujímalo ma, s čím prídu zakladatelia v treťom podniku. A ako chutí termix v ich podaní. Spokojnosť.
    • Krátka zástavka v kníhkupectve, brat chcel knihu Jak na triatlon – Na (první) triatlon s radami nejlepšího českého závodníka od Petra Vabrouška. Akonáhle sa jedná o knihy, neváham a idem. Veď čo ak by sa vypredala?

Pondelok

  • Až do stredy bude manžel pracovať z domu. Aspoň môžem skúšať svoje kulinárske pokusy a bude mi mať kto pomôcť, keď to pokazím.
  • O šiestej ráno opäť na bazéne. Ľudí bolo o niečo menej, ako minulý týždeň, plávalo sa lepšie.
  • Pred obedom sme si dali prechádzku po okolí. Dvojhodinovú, potrebovali sme pár obchodov navštíviť, tak sme to spojili. Normálne by nám to trvalo tretinu času.
    • Keď ideme okolo Sklizeno, zájdeme pre čerstvý smotanový syr. Doma ho rozmiešam s pažitkou a cesnakom. Neskutočná dobrota, na čerstvý chlebík, nakrájanú zeleninu alebo do kvalitnej šunky.
  • Obed sme varili s manželom spoločne. Zistili sme, že kuchyňa do L vôbec nevyhovuje na spoločnú prácu. Ešteže sme len v podnájme, do vlastného tieto drobnosti vychytáme. Ale zároveň sme zistili, že sa nám spolu varí dobre, výborne sa dopĺňame a najmä stíham po ňom všetko priebežne upratovať.

Utorok

  • Špenátové palacinky! Mňam. Tvarohovo-mrkvová náplň sa nám nepáčila, ale zhodli sme sa, že s rybacou nátierkou to bude dobrota. Musím zájsť do Ocean48 pre čerstvú.
  • Spravila som jáhlové gulôčky. Hrozienka, mandle, obaliť v kokose. Jednoduché, rýchle, moc dobré a naviac bezlepkové.
  • Pár hodín som aj práci venovala.
    • Chcela by som pracovať viac, lenže sa mi zle sedí. Bruško veľké, v posteli mám notebook ďaleko od seba, čo je nepraktické, za stolom musím byť tiež ďalej, lebo malému vadí, keď sa o bruško niečo opiera a skrátka nájsť dobrú pracovnú polohu je náročné. Keď odpracujem 4-5 hodín, som rada, aký pracovný výkon som podala.
  • Večer v divadle. Na komédii Apartmá v hotelu Plaza. Teším sa na to už niekoľko dní, posledné divadlo na pár mesiacov. (Odhadujem, že Národné divadlo nerobí vystúpenia pre matky s kojencami, ako majú niektoré artové kiná premietania so stíšeným zvukom a slabým osvetlením).

Streda

  • Mať doma manžela je skvelé, rýchlejšie mi utekajú dni. Naviac dorábame posledné veci pre malého a premýšľame, čo nám ešte chýba. Napríklad:
    • Majo: „A pod čím bude spať, čím ho prikryjeme?“
    • Ja: „Eh. Ja neviem. Pod čím spia bábätka?“
  • Podvečer bol v kníhkupectve Dobrovský britsko-americký spisovateľ Patrick Ness. Zatiaľ som čítala iba Sedem minút po polnoci (česky Volání netvora, teraz ide do kín aj filmové spracovanie) a túto knihu som si dala podpísať. Patrick Ness je jeden z tých autorov, ktorých je radosť stretnúť. Vidieť, že má svojich fanúšikov rád.
    • Keď už som bola v kníhkupectve, malému som kúpila fínsku novinku Zmáťa a záhada: Všechno dobře dopadne! od Ninka Reittu. Prečítané ešte v ten večer.
  • Večer vkročil manžel do spálne, porozhliadol sa a odišiel vedľa do detskej. Po chvíľke sa vrátil s postieľkou. Poposúval trochu nábytok, poupratoval miesto a postieľku nachystal vedľa manželskej postele. Myslím, že tu sa už niekto nevie dočkať malého.
    • Naviac sa ma za dnes už asi trikrát spýtal, či idem rodiť.

Štvrtok

  • Začína mi chutiť polievka miso. Manžel na nej ulietava už nejakú dobu a keďže sme dnes boli na sushi v Umami, dala som si aj ja. S lososom je fakt výborná.
  • Opäť monitory a opäť všetko v poriadku. So mnou, aj s malým. Víkend vraj vydržíme 2v1, ale pri zmene tlaku, ktorá má niekedy v nedeľu kvôli búrkam nastať, sa zvykne tiež pár detí pozrieť na svet. Na nedeľu plánujeme grilovať, ešte by nemusel.
    • Budúcu kontrolu budem mať už v nemocnici.
    • Malý kopal viac ako dosť a to som si dala len Kofilu, dva nugátové minikoblížky a trochu džúsu z exotického ovocia. 20 minút a mohla som ísť.
    • Za povzbudivé považujem, že na vyšších hodnotách sa pohybujú aj odozvy mojej maternice. Sa asi pripravuje. Konečne.
  • V knižnici som si požičala trinásť kníh. Ani tentokrát nebol manžel nadšený, ale domov mi ich odniesol. Aby sa nepovedalo, ešte v ten večer som prečítala tie najkratšie. Dvoje Opráski sčeskí historje, Fuzz a Pluck (túto dvojku som nepoznala, ale nijako ma nezaujali), Podivná knihovna (najslabšia Murakamiho kniha s akou som mala česť) a komiks Thor: Vikingové (obyčajný priemer).
    • Päť kníh za jeden večer je fajn skóre.

Piatok

  • Absolútne som sa nevyspala. Neviem, čo to malý stváral, ale od desiatej do druhej rána si v brušku robil náramnú párty. Snažila som sa zaspať, ale po polnoci som to vzdala a išla si do detskej čítať, aby som nerušila manžela. Do toho nejaké malé bolesti, čo by možno mohli byť aj poslíčkovia, ak môžu poslíčkovia bolieť iba tak nijak. Po druhej ho to prestalo baviť a zaspal, išla som teda i ja.
    • A ráno tradične zobudená už o siedmej. Napodiv som mala celkom veľa energie. A vôbec sa posledné dni cítim až podozrivo dobre.
  • Pretriedila som staré účtenky, faktúry, dodacie listy, dokumenty… Za nejakých 10 rokov sa toho nazbieralo dosť. Teraz v tom už máme aj systém.
    • Večer som objavila ešte jednu krabicu, ale na tú kašlem, počká na neskôr.
  • Dôležitá správa! Božský kopeček od Cukrárna Tutti Frutti je už na Zelňáku. Pravdepodobne najlepšia zmrzlina, absolútne skvelé príchute a hrozne fajn ľudia. Dopriala som si rovno trojitú porciu: mango, ružový banán a malina s kardamonom. Mňam!
  • Predtým sme boli s manželom v Rebio, takže som si dala len ľahší obed.
  • Na trhoch sme kúpili jahody a medvedí cesnak. Potom to chcelo poriadny nákup a najmä kúpiť žervé a čerstvé pečivo. Pomazánka s medvedieho cesnaku bude u nás teraz často. Na to pažitka, reďkovky… no skrátka jar je úžasná (a to hovorí milovníčka zimy).
  • Ráno som stihla prečítať výborný komiks Anin duch a nádherné poviedky ošetrovateľa z pražskej ZOO Gorilí táta, večer ešte historický komiks 300: Bitva u Thermopyl od Franka Millera.
    • To mi tie požičané knižky pekne ubúdajú.
  • A večer, keď sme prišli domov, obdržala som e-mail, že Magický průvodce městem pod pahorkem od Pasi Ilmari Jääskeläinena je už na predajni. Zajtra musím znova do mesta, dnes už by som to nestihla.
Poznámka

Patrick Ness v Brne

Nie že by som patrila k skalným fanúšikom (zatiaľ som prečítala iba jednú knihu, takže možno sa to po ďalších zmení), ale príležitosť stretnúť spisovateľa, nechať si podpísať knižku a prísť aspoň na krátku besedu, to som si nemohla nechať ujsť. Obzvlášť, keď už deň predtým čítate v skupinke Knižných blogerov, ako je Patrick Ness neskutočne sympatický, veselý a milý.

A on taký naozaj je. Vidno, že fanúšikov stretáva rád, rád sa s nimi odfotí alebo len prehodí pár slov. Vtipkuje, usmieva sa, hovorí o svojich knihách. Skutočne radosť stretnúť takého autora.

V Brne pobudol krátko, beseda bola len taká „na stojáka“. Ale knižky podpísal každému. Bolo mi potešením Patricka Nessa stretnúť osobne a získať 59. podpísanú knihu do mojej knižnice. Som zvedavá na filmové spracovanie Volání netvora, ohlasy sú zatiaľ výborné (73 % na ČSFD, 75 % na IMDB). Rada by som sa časom dostala aj k ďalších jeho knihám, hoci teraz už to nebude pre mňa prioritou.

Ďakujem Slovartu a všetkým ostatným, ktorí sa pričinili o jeho návštevu v ČR i na Slovensku.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Drobné radosti #36

Keď som v januári kupovala lístky na komédiu Apartmá v hotelu Plaza do Mahenovho divadla, bola som zmierená s tým, že hru možno vôbec neuvidím. 10 dní pred termínom. Nie je to trošku divné ísť ešte do divadla? Nie je! Naopak, bolo to skvelé.

Hoci moja chôdza nie je žiadna sláva, gravitácia robí s bruškom svoje, dlhé státie i sedenie je nepríjemné… aj napriek všetkým ťažkostiam sa cítim vlastne dosť dobre a prechádzky mi robia radosť. O niečo menej bolesť po nich, ale nie je to nič, čo by nezachránil odpočinok (alebo spánok). Takže do divadla som sa začala tešiť už pár dní vopred.

Koniec-koncov, pár rokov potrvá, kedy si s manželom na takéto rande znova zájdeme. Do národného divadla. Na činohru, alebo pre mňa kľudne i balet či operu. Nahodiť krásne šaty (a nie tehotenské), trochu sa pohrať s make-upom, nedať vlasy iba do gumičky ale prihodiť aj ozdobu a pár minút úpravy naviac.

Myslím, že divadlo bude jediná udalosť, ktorá mi bude v stave „mám malé dieťa“ chýbať. Knihy môžem čítať pri kojení, cestovať sa dá i s bábätkom, veľa podnikov je baby-friendly, na plávanie s batoľaťom sa vyslovene teším a existujú kiná pre rodičov s menšími deťmi, kde majú stíšený zvuk a jemné osvetlenie (alebo doma Netflix). No ísť na činohru do Mahenky s pár ročným dieťaťom sa nehodí. Takže som si užila každú minútu v tom čarovnom divadelnom priestore.

Apartmá v hotelu Plaza sú tri príbehy o ľudských vzťahoch. Jedna hotelová izba a tri rozdielne situácie. Tragikomické scénky manželského páru, ktorý oslavuje výročie svadby, slávneho producenta, ktorý zvádza dávnu kamarátku a rodičov, ktorých dcéra sa pár minút pred svadbou zamkla v kúpeľni. A do toho jeden hotelový poslíček.

Výborne sme sa bavili, obzvlášť na prvej a poslednej časti. Tak ak budete premýšľať, kam za zábavou v Brne, vrelo odporúčam.

NDB.cz – Apartmá v hotelu Plaza

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Na materskej | týždeň štvrtý

Sobota

  • Ďalší týždeň za mnou (alebo predo mnou, záleží, ako naň pozriem). Blíži sa deň D. Pomaly, ale blíži.
    • Čaju z maliníku pijem za liter. Na jednej strane mi stále chutí, na druhej je to nuda, každý deň tá istá chuť.
  • Na víkend sme mali návštevu, tak utiekol veľmi rýchlo. Obed v Rebio, pretože známi preferujú vegetariánsku stravu. A tiež si pochvaľovali. Dnes tam bol výnimočne dobrý výber a mala som problém sa rozhodnúť, čo si dať.
    • V Rebio je časť jedál na váhu, podávala som si od každého niečo a ochutnala tak veľa nových vecí. Musím sa naučiť robiť dobré pohánkové placičky.
  • Chalani išli pracovať, tak som bola v kancelárii s nimi. Mala som so sebou knihu (Ponožky pred odletom), ale po pár stranách som zaspala. Je tam veľmi pohodlný gauč.
  • Podvečer išli na bicykel. Mňa láka tiež, ale nebudem riskovať, ktovie, či by som naň vôbec vyliezla. A chcela som si zahrať Might and Magic VII: For Blood and Honor.
    • Môžu sa vydávať neviem aké skvelé hry, ale mňa bavia len tie staré, overené, s hroznou grafikou a občas problémom ich spustiť na novom PC. Might and Magic VII je hra z roku 1999. Hodiny ma dokáže baviť aj Theme Hospital z roku 1997 alebo Pharaoh (tiež 1999). Z novších jedine The Sims a stratégia Age of Empires II. Pôvodne je hra opäť z roku 1999 (asi dobrý herný ročník), ale manžel mi kúpil novšiu HD verziu na Steame. Keď tak nad tým premýšľam, RollerCoaster Tycoon (hádajte, ktorý rok ju vydali?) a OpenTTD (uff, tak toto je pomerne novinka z 2004) som tiež dlho nehrala a kedysi ma obe bavili. No, ešte mám pred sebou pár týždňov.

Nedeľa

  • Might and Magic VII ma baví podozrivo dlho, strávila som hraním mnoho hodín. Chalani museli aj tak pracovať a poobede návšteva odchádzala.
  • Aspoň podvečer som k práci na dve-tri hodiny usadla i ja.
  • S manželom sme dali dohromady nákupný zoznam. Keďže trávim veľa času doma a on by si chcel pripravovať vlastné jedlo do práce, rozhodli sme sa plánovať vopred. Tento týždeň si varenie vezme na starosť ešte on, ale od ďalšieho víkendu ovládnem kuchyňu ja. Snáď.
    • Z hromady kuchárok sme vyberali jedlá pre nás nové, prevažne jednoduché a najmä čo najzdravšie. Začal veľa cvičiť, má osobného trénera dvakrát týždenne, znova ho láka bicyklovanie, plávať chodí pravidelne. Som naňho hrdá, takže zdravou stravou ho rada podporím a mne tiež prospeje, obzvlášť po pôrode.
  • Konečne viem, čo je to tvrdnutie brucha. Začínala som si myslela, že moja maternica sa na pôrod ani nezačne pripravovať, ale druhým dňom pociťujem, že tento sval naozaj pracuje. Odhadujem, že bude pracovať ešte pár týždňov, než sa spustí ten očakávaný okamih.

Pondelok

  • Budíček v 5:07! Dobrovoľne. Nemám šalinkartu, takže som využila skutočnosť, že brat a manžel jazdia na bazén autom a išla som s nimi. Bolo tam viac ľudí, ako okolo obeda (resp. menej voľných dráh pre verejnosť), ale plávať o šiestej ráno má svoje čaro.
  • Po návrate som spravila smoothie. Manžel ostal doma, dali sme si spoločné raňajky i obed, pomohol mi s upratovaním, dokonca si so mnou zdriemol. Oddychovanie je nákazlivé.
  • Ale aj práca. Bol prechladnutý, ale pracovať musel. Na štyri hodiny som k notebooku usadla i ja.
    • Mať možnosť robiť z domova v IT obore je skvelé. Nie že by som mala zlú materskú, ale ďalšie finančné prilepšenie je len vítané. Ďalšie bonusy sú, že nevypadnem úplne z oboru ani z kolektívu, hlavu zamestnám aj inými, ako materskými vecami, práca ma baví a deň ubehne rýchlejšie.
  • Spravila som neskutočne dobrú čokoládovú tortu. Čokoláč bez múky podľa receptu smoothcooking.cz
    • Na Vianoce si budem priať 22 cm okrúhlu formu. Silikónových formičiek mám nespočet, ale takáto základná veľkosť mi chýba.
  • Podvečer som skočila do práce, kde ma čakal balík, rýchly nákup chýbajúcich vecí (na Rohlik.cz nemajú všetko, čo sme potrebovali) a asi trikrát som prelistovala nádhernou ilustrovanou knihou Cesta časem. Vrelo odporúčam!

Utorok

  • Asi od prehnanej aktivity predchádzajúci deň, mi dnes bolo akosi slabo. Pritom som spala dobre, nečakane dlho a v noci som sa zobudila iba raz.
  • Môj celý deň bol praktický rovnaký. Práca – spánok – práca – spánok – práca – spánok. Celý deň v posteli.
  • Aj do jedla som sa musela prehovárať, pripraviť si batáty bol najväčší výkon. Ale na nevoľnosť sú super.
  • Večer som pokročila s pár stranami knihy Najdete si svého marťana.

Streda

  • Na rozdiel od včerajška, dnes som sa nevyspala takmer vôbec (zobudila som sa asi osemkrát!). A na rozdiel od včerajška, dnes som mala energie na rozdávanie. Divné.
  • Tak som si spravila väčšie upratovanie, oprala som posledné veci pre malého (zavinovačky, šátok na nosenie a pod.) a celkovo som bola stále v pohybe.
    • Dokonca i kozmetické štetce som vyumývala a vydezinfikovala, hoci sa aktuálne ani nelíčim.
  • Žerucha nádherne vyrástla, takže ju pridávam všade, kde sa hodí.

Štvrtok

  • Doobeda sme dali stretnutie s kamarátkami.
  • Radosť mi spravilo, že v Sklizeno ešte nemali vypredané tvarohové koláčiky.
  • Na obed druhý monitor a kontrola u doktorky. Tentokrát sa malému hýbať nechcelo, džús ani sladkosti naňho nezabrali, prihováranie ani šťuchanie nepomohlo. Až vďaka Sie a jej pesničke Move your body je na grafe nejaké aktivita.
    • Som naozaj zvedavá, či ho pesnička rozhýbe, aj keď bude na svete.
    • Všetko ostatné je tradične v poriadku a na pôrod to stále nevyzerá. Ale bruško tvrdne stále, tak aspoň z toho mám radosť a cítim sa tak správne tehotná, keďže to k tomu patrí.
  • S manželom obed v Rebio, ako inak. Je to kúsok medzi mojou doktorkou a jeho kanceláriou.
  • Podvečer v knižnici Jiřího Mahena na besede so štyrmi autormi posledného Veľkého knižného štvrtku. Najviac ma zaujala kniha 55 minut mezi životem a smrtí od slovenského autora Jozefa Kollára.
    • 2 týždne do termínu, ja som sa zaregistrovala do knižnice a odniesla si 11 kníh! Hlavne že mám doma stovky vlastných neprečítaných. Naviac som aj zabudla, aké ťažké knihy sú, takú hromadu som dlho nemala v rukách a odniesť ju domov bol v mojom stave mimoriadny výkon. Manžel ma zaň nepochválil.
    • Požičala som si veľa komiksov, tie o Batmanovi číta aj brat.
  • Pred spaním som prelistovala Simonův kocour a nástrahy světa (textu tam je minimálne, preto sa neodvažujem napísať prečítala). A do polnoci som stihla prečítať komiksový životopis Anne Franková (výborný!) i komiksovú detektívku Na odstřel (nič moc, nechápem, čo robila v mojom wishliste a som rada, že som si ju nekupovala).

Piatok

  • Aj dnes ostal manžel doma. Deň je hneď veselší, keď nie som sama doma.
    • Išiel mi kúpiť raňajky do Sklizeno.
    • V detskej pripevnil zatemňovací záves a opäť mi pomohol s uprataním niektorých vecí, na ktoré ja nestačím (napríklad utrieť prach zo zeme za práčkou fakt nedávam).
    • Vymaľoval komponenty na kolotoč nad postieľku.
    • Pripravil luxusné zapekané rajčiny s tuniakovou náplňou. On si k tomu dal i steak, ale mne mäso posledné týždne veľmi nechutí, takže zelenina a ryby mi stačia.
  • Piatky som síce pôvodne pracovať nechcela, ale bolo toho dosť a keďže štvrtky chodievam na kontroly a pracovať nestíham, nakoniec som k notebooku na pár hodín usadla.
  • Prvýkrát sme objednávali z iTesco.cz. Spravila som si nákupný zoznam na ďalší týždeň a Rohlik.cz nemá všetko, čo som potrebovala. Tak že skúsime dovoz z Tesca. Musím pochváliť ten obrovský výber, síce nemali úplne všetko (polníček ani tarhoňu, lososa kúpime radšej v Ocean48), ale to dokúpime v týždni. Normálne sa na zajtrajšie varenie/pečenie teším. A s dovozom maximálna spokojnosť, budeme využívať častejšie.
  • Bruško stále tvrdne, ale Braxton-Hicksove kontrakcie („poslíčkovia“) stále nikde.
    • Som i v skupinkách žien, ktoré v apríli čakajú dieťa. Keď vidím rôzne ich diskusie, hovorím si, že mne vlastne nič nie je. Netrpím na opuchy končatín (ak nerátam celý deň v lietadle, keď sme v novembri leteli na Filipíny), chrbát ma bolí, iba ak to preženiem s aktivitou, čo je logické, ale rozhodne nie samovoľne, hocikedy aj v kľude. Malý sa hýbe pravidelne, takže nestresujem, či je stále v poriadku alebo mám utekať na pohotovosť. Trávenie mi funguje, vyslovene zle mi nebýva, s tou únavou to tiež nie je tak hrozné, čo je to pálenie záhy neviem doteraz, nemám nedostatok horčíka (iba železa, ale to mám odjakživa a ako darca krvi som bývala pravidelne kontrolovaná). Nie som na rizikovom, nemusím dodržiavať prísny kľudový režim, „neotváram sa“ predčasne, ani mi nehrozil predčasný pôrod. Nebyť veľkého bruška a s tým spojených „problémov“ s pohybom, tak ani neviem, že čakám dieťa. Proste krásne a prakticky bezproblémové tehotenstvo. Na ktoré bude bezpochyby naväzovať krásny, bezproblémový a rýchly pôrod. 😀
Poznámka

Ilustrovaná cesta naprieč históriou

Peter Goes Cesta casem

Autor: Peter Goes
Názov: Cesta časem: Světové dějiny v obrazech
Rok vydania: 2017
Vydavateľ: Kniha Zlín
Počet strán: 80
Orig. názov: Tijdlijn
Preklad: Veronika ter Harmsel Havlíková

. . .

Nedávno som sa rozplývala nad tenkou, no formátom veľkou a obsahom zaujímavou knihou Mapy. Dnes tu mám podobný počin a neviem sa naň vynadívať. Cestu časem som prečítala, prelistovala trikrát a je mi jasné, že sa k nej ešte niekoľkokrát vrátim, no to už spoločne s malým-veľkým čitateľom. Úprimne mu trošku závidím, že sa o histórií svetových dejín dozvie tak pútavou formou. A ja by som si dovtedy mala dejiny naštudovať, pretože mi je jasné, koľko otázok pritom padne.

Cesta časem začína Veľkým treskom a postupne sa cez prvé osídlenia a civilizácie dostáva k rôznym ríšam i národnostiam, nevynechá najdôležitejšie udalosti významných storočí, veľký priestor dostane 20. storočie a skončí v súčasnosti.

Dozviete sa, čo boli pterosaury, kedy vzniklo klinové písmo, ako sa volal meč, ktorý priniesol jeden starec Attilovi, ako to bolo z Inkmi a Aztékmi, ktoré storočie bolo storočím veľkých skladateľov, kedy sa objavil na plátne Mickey Mouse i kto vytvoril prvý animovaný zvukový film. Tých udalostí je tam naozaj veľa, kniha sa dá čítať opakovane a som si istá, že niečo nové prinesie aj dospelákom, ktorí už majú čo to načítané.

Cesta časem je nielen pre najmenších čitateľov, ale svoje si nájdu aj tí starší. Ideálna mi príde kombinácia, kedy si rodič číta s dieťaťom a spoločne spoznávajú históriu. Veľkoformátové ilustrácie zaujmú na prvý pohľad, texty nie sú dlhé ani nudné.

Jediné, čo by som knižke trošku vytkla, vzhľadom k tomu, že má osloviť aj deti, sú malé písmenká. Texty nie sú vyrovnané do riadkov, ale kopírujú jednotlivé obrázky. K tomu striedavo tmavé a svetlé pozadie, a čítanie môže drobcom robiť problém.

Inak je ale Cesta časem jedinečnou a originálne spracovanou knihou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej knižnici. Dokonalé mi príde, ako na seba jednotlivé ilustrácie naväzujú, takže tvoria časovú os. Skvelý je výber historických okamihov, skvelé sú aj obrázky, ktoré fungujú samostatne k textu i ako celok. No skrátka nádhera.

Marec je mesiac kníh, takže ak by každé dieťa vo vašej rodine malo dostať jedinú knihu, táto je ideálna voľba.

5/5

Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín. Pokračuj v čítaní

Poznámka

Na materskej | týždeň tretí

Sobota

  • Víkend na Slovensku. Prvý večer sme boli u mojich rodičov, dnes sme sa presunuli k manželovým.
  • Strávili sme vyše dvoch hodín v Decodome, obchode s nábytkom. Našťastie je tam veľa gaučov a kresiel, takže ja som iba prichádzala s mojim názorom na vybrané farebné kombinácie a popritom sa presúvala z miesta na miesto, aby som našla to najpohodlnejšie. Našťastie nevyberali posteľ, to by som tam zaspala.
  • Okrem iného sme kúpili aj pekný fotorám na tehotenské a prvé malého fotky.
  • Chceli sme ísť aj do neďalekých kúpeľov, ale únava, málo času a skutočnosť, že tá voda je tam až nebezpečne teplá (a ja by som v nej bola schopná vydržať aj dve hodiny, čo asi nie je úplne bezpečné v takom pokročilom štádiu, obzvlášť ak neplánujem rodiť na Slovensku) rozhodli, že sme ostali doma.
    • Tak som zase pokročila so sci-fi Illuminae. Akurát ma to nebaví tak, ako som podľa nadšených recenzií očakávala.
  • Dočítala som Koncept kontinua: Hledání ztraceného štěstí pro nás a naše děti od Jean Liedloffovej. To ma tiež trošku sklamalo.

Nedeľa

  • V Topoľčanoch toho veľa nie je. Trávenie voľného času je pomerne obmedzené a mesto samo neponúka veľa historických či inak zaujímavých oblastí aspoň na prechádzky. Ale i tam som objavila miesto, kam si rada zájdem. Je to originálna kaviareň Eg café. Interiér by obstál aj vo veľkom meste ako Brno, plnom štýlových reštaurácií. Ponuka je skromná, ale kvalitná. Či už ide o drink, zákusok a vraj i káva je tam dobrá.
  • Rozčítala som Najděte si svého marťana od Mareka Hermana. Zatiaľ je to výborné. Rozhovor som spomínala už v minulom príspevku, ale nezaškodí si ho pripomenúť. Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu.
    • Dokonca som vytiahla pastelky a zýrazňovače na zaujímavé pasáže.
  • Poobede sme sadli do auta a vyrazili do Brna. Mám radosť, neporodila som na Slovensku.

Pondelok

  • Z môjho skorého vstávania majú brat i manžel obrovskú výhodu. Kým oni si zájdu ráno zaplávať, ja im pripravím raňajky a smoothie do práce.
  • Keď všetci odišli z domu, pustila som sa trochu do práce, trochu do upratovania a trochu do nákupov. Dokonca som vyše hodiny volala s mamou a podobne dlho si zdriemla. Náročný deň, čo vám budem hovoriť.
  • Stihla som pripraviť čokoládovú paleo tortu (recept na paleolifestyle.cz). Nestihla som si ísť zaplávať. Neskutočné, ako mi všetko trvá a to čo som inokedy stihla za jeden deň, dám teraz pomaly za celý týždeň.

Utorok

  • 11 rokov. Pred jedenástimi rokmi sme s Marekom začali spolu chodiť. Na jednej strane mi to príde ako včera, na strane druhej mám pocit, že je to celá večnosť. Som za náš vzťah veľmi rada, neskutočne veľa nás naučil. Bez pochýb môžem povedať, že je ešte krajší, intenzívnejší a silnejší, ako na začiatku a nemenila by som za nič na svete.
  • Keďže mám tri týždne do termínu, predĺžený víkend sme radšej vynechali. Zašli sme iba na sushi a polievku miso do Umami.
    • Manžel dostal, okrem iného, aj komiks Wonder Woman. A sám si ešte vybral Ready player one. Kým Wonder Woman som rozčítala už v autobuse na ceste domov, Ready player one chcel v angličtine, takže to mu čítať nebudem.
  • The Sims 4 je v akcii. 22 €. Chcem si hru zahrať odkedy vyšla, takže konečne prišla ta správna chvíľa. Do pôrodu tri týždne, to by som mohla pár domov stihnúť postaviť a zariadiť.

Streda

  • Dnešok som strávila najmä prácou. Bazén plný, doma upratané, hrať sa mi nechcelo, čítať tiež nie. Tak som pracovala.

Štvrtok

  • Mám za sebou prvý monitor. Odteraz naň budem chodiť každý týždeň až do termínu a pri samotnom pôrode, počas I. doby pôrodnej, sa robí myslím každé tri hodiny. Merajú sa odozvy mojej maternice a malého srdiečka. Predtým som si dala ovocný džús a kokosovú tyčinku, takže malý bol zobudený a kopal. Čo je žiadúce, inak by ho museli zobudiť. Naopak moja maternica neprejavuje žiadne známky kontrakcií. Čo je tiež žiadúce, inak by to mohlo signalizovať blížiaci sa pôrod. Takže záznam máme obaja ukážkový, stačilo 20 minút a poslali nás ešte na vyšetrenie k doktorovi.
  •  Ale to bola len rýchlovka, kde sa merali bežné veci ako tlak, váha atď. Skontroloval polohu malého, stále, už dva mesiace, je hlavičkou dolu. Aj to je žiadúce.
    • Každopádne, na predčasný pôrod to vraj nevyzerá. Malému je u mňa dobre.
  • Poobede som mala ísť do Prahy na stretnutie blogerov, lenže hoci samotné návštevy vyšetrení netrvali dlho, to čakanie predtým sa natiahlo o viac, ako som potrebovala. A tak som autobus o druhej nestihla, hoci som si dávala viac ako hodinovú rezervu a gynekologické centrum nie je ďaleko od autobusovej stanice.
  • Aby mi nebolo ľúto, s manželom sme aspoň zašli na neskorý obed do Rebio. Mne tam chutí stále viac. Asi preto, že nemám už moc chuť na mäso a tam varia vegetariánsky. Asi preto, že mám viac chuť na sladké a tam nemám so špaldovými palacinkami pocit, že jem niečo nezdravé.
  • A malému sme v Tchibo kúpili zvieratka do vane. Ktoré ešte pár mesiacov nebude potrebovať, ale keď mne sa tak páčili. Za ten ukážkový monitor si ich zaslúžil. A ja tiež.
  • Zastavili sme sa aj v kreatívnom hobby obchode. Dostala som totiž nápad, že kolotoč nad postieľku pre malého vyrobím sama. Budúci týždeň sa do toho pustím.

Piatok

  • Zasadila som žeruchu. Ide jar, na okne je už dostatok slnka, žerucha má veľa vitamínu C a nemusím stále len reďkovky, kaleráb a pažitku jesť.
  • Pripravila som skvelý puding. Pretože naň mám týždeň chuť. Nakoniec som kvôli nemu išla do obchodu, aby bol aj s jahodami a šľahačkou.
    • Pri ceste do obchodu som si uvedomila, že každým dňom robím novší a novší rekord. Žiaľ, je to v disciplíne o najpomalšiu chôdzu. 650 metrov, ale pocitovo ako keby zabehnem pol maratón.
  • Ráno som poupratovala a oprala, ale potom mi ostalo horšie a na dve hodiny som zaspala.
  • Na víkend k nám prišli známi, malý od nich dostal knižku. Hilda a začarovaná krajina od slovenskej autorky Radoslavy Kabaňovej. Je síce až pre väčšie deti, ale má krátke kapitoly, môžem mu ju čítať pred spaním.
Poznámka

Na materskej | týždeň druhý

Sobota

  • Mala som pravdu, manželov príchod krátko po jednej v noci ma prebudil. Kým on sa ani nevybalil a zaspal prakticky okamžite, ja som sa ešte dve hodiny striedavo snažila zaspať alebo prechádzala po byte, lebo sa mi nedalo zaspať.
    • Ale priniesol mi dve výborné čokolády a väčšie balenia môjho obľúbeného Ferrero Rocher.
  • A ráno od siedmej hore. Prečo? No aspoň pomaly zisťujem, aké je to fungovať s nedostatkom spánku.
  • Poobede sme zašli do pôrodnice. Nie že by sa malý chystal predčasne na svet, ale chceli sme vidieť priestory, tak sme využili informačné stretnutie, ktoré FN Bohunice budúcim rodičkám a prípadne i partnerom poskytuje.
    • Prekvapilo ma, že takmer všetky ženy mali aj partnerský doprovod. Otec pri pôrode sa zdá byť naozaj bežná skutočnosť.
    • Prekvapilo ma, ako ticho a kľudne tam je. Neviem prečo som očakávala zúfalý krik rodiacich žien a prvý plač novorodencov. Dieťa sme počuli iba jedno a aj to na oddelení šestonedelia.
    • Potvrdila som si, že si nemusím písať pôrodné priania, pretože Bohunice sú prirodzeným pôrodom naklonené a ak nie je potrebné, tak do pôrodu nezasahujú, ani ho neurýchľujú. S pôrodnou asistentkou si snáď stihneme povedať, čomu sa nebránim a čo by som chcela v najnutnejšom prípade, manžel je s tým oboznámený tiež, takže verím, že môj pôrod dopadne dobre a budem naň spomínať s radosťou, a nie ako na nepríjemný zážitok, ktorý vyvážilo len to, že máme zdravé dieťa.
    • Nadštandard s vaňou ma stále láka. Na jednej strane verím, že pôrod nebude trvať neznesiteľne dlho a sprcha mi bude stačiť, na druhej strane tá predstava, že môžem byť počas najväčších kontrakcií ponorená v teplej vode… Ale to sa asi rozhodne až v deň D.
  • Po viac ako dvojhodinovej prednáške a prehliadke sme zašli na neskorý obed. Opäť do Rebio, reštaurácie, kde varia zdravo a veľmi nám tam chutí.
  • A o šiestej sme sedeli v kine na John Wick: Chapter 2. Aj druhýkrát v jednom týždni ma to bavilo.

Nedeľa

  • Aj sme trochu premýšľali, že by sme šli na bazén, ale lenivá nedeľa doma znie lepšie. Ja mám v pláne ísť zaplávať cez týždeň, tak to zas nemusím preháňať.
  • Podarilo sa mi spraviť výborné smoothie. Darí sa mi lepšie kombinovať ovocie a zeleninu, ešte pár týždňov a vychytám to dokonalo. Snáď. Vďaka knihe České smoothie za inšpirácie.
  • Zvyšujem dávku čaju z malinových listov na dve šálky denne.
    • O maliníku a drvených ľanových semiačkach sa hovorí, že uľahčujú pôrod. Áno prosím, aj keby to má byť iba placebo, verím tomu. A naviac mi chutia. Semiačka miešam do müsli alebo smoothie, čaj nemusím ani sladiť. Síce odhadujem, že až sa ďalší týždeň dostanem na tri šálky denne, ho budem mať plné zuby, ale čo by som nespravila pre minimálne dobrý pocit?
  • Dve hodiny som strávila prácou a v priebehu dňa pokročila s Dům za zdí od Davida Mitchella.
  • Manžel spravil na večeru výborného lososa s chrumkavým ružičkovým kelom.
    • V tehotenstve som si viac zamilovala zeleninu. Reďkovky, ružičkový kel, kaleráb a pažitka sú TOP. V tesnom závese ide mrkva a baby karotka. Z ovocia vedie mango, ale keďže je ťažšie zohnať správne dozretý kus za prijateľnú cestu, dopriavam si ho menej často, ako by som chcela. V miske s ovocím ale nikdy nechýbajú banány, mandarínky, kiwi a jablká.
  • Uvedomila som si, že som počas tehotenstva pribrala 20 kg. A je mi to jedno. Viem, že to pôjde rýchlo dole, pocitovo sa na takmer 90 kg necítim a najmä to ani nie je na mne veľmi poznať. Tak by ma celkom zaujímalo, kde sa tie kilogramy schovávajú.

Pondelok

  • Plávanie ma baví stále viac. Ale dala som si len pol kilometra, ešte ma čakala dlhšia chôdza, nepotrebovala som večer zaspať o šiestej a potom od polnoci strašiť.
    • Stále nemám sandále na bazén a teda ani do pôrodnice, ale kašlem na ne, budem chodiť na boso.
  • Máme objednanú autosedačku – vajíčko. Jupí a konečne. Nakoniec sme sa rozhodli pre Kiddy Evoluna I-Size 2017 v odtieni Night Blue. Porovnávali sme s BeSafe iZi Go, ale Kiddy bude lepšie vyhovovať nášmu životnému štýlu. A je krajšia.
  • Tej chôdze bolo nakoniec viac ako dosť, zastavili sme sa ešte v Lidl, kúpili napríklad jahody, ale keď som prišla domov, len som vyložila nohy a sedela. Vyčerpávajúce!
  • Dočítala som Dům za zdí  (slabšie, ako som si myslela) a rozčítala Hledání modré od Lois Lowryovej, autorky dystopie Dárce.

Utorok

  • Posledná seanca u kozmetičky. Mám tie každomesačné návštevy spojené s čistením a masážou tváre i dekoltu rada. Skvelý relax. Akurát teraz už hodinové ležanie nie je moc príjemné. I tak som odchádzala odpočinutá a rovnako ako u kaderníčky, som zvedavá, kedy sa mi popri kojencovi bude dať prísť znova.
  • Na obed sme boli v novej gréckej reštaurácie Cosmopolis v centre Brna. Varia tam výborne, určite si zájdite, ak vám je ich kuchyňa blízka.
  • Preventívka u zubárky dopadla výborne, tehotenstvo mi zuby nezničilo. Len teda osmička stále rastie. Našťastie nebolí, takže ak to vydrží, von pôjde až na jeseň.
  • Poobedie som strávila u manžela v práci. Od kolegu, ktorý sa vrátil z dovolenky na Aljaške, sme pre malého dostali nádherne ilustrovanú detskú knižku Bear Hugs.
  • A večer znova do kina, na Logan: Wolverine. Drobné odporúčanie. Film je to super, ale je lepšie poznať aj tie predchádzajúce. Priznávam, že občas som bola stratená a som si istá, že by sa mi páčil viac, ak by som po celý čas vedela, čo sa stalo v minulosti.
  • Mám pocit, že malý miluje akčné filmy, na ktoré sme posledné týždne chodili. Akurát si z nich odnáša tie bojové scény a potom ich trénuje v mojom brušku. Dnes večer mal mimoriadne aktívnu hodinku. Videla som uňho všeličo, ale i tak ma stále prekvapuje.

Streda

  • Volali kvôli autosedačke, naša vybraná farba by bola za 6-8 týždňov. No, termín mám za štyri, takže vyberáme inú. Ďalšie dve farby sú na tom rovnako, boli by pre nás príliš neskoro. Nakoniec sme sa zhodli na skladovke v odtieni Nougat Brown. Doma po rozbalení sa zhodujeme, že je to dosť krásna farba. A vlastne i malému trochu závidíme, akú fajnovú sedačku bude mať.
    • Samozrejme, naplánovať sa to nedá, ale ak okolnosti dovolia, chceme cestovať. Sprvu po okolí, Česko, Slovensko, časom pridáme ďalšie susedné štáty. Viem si predstaviť dva týždne v Alpách a po sezóne ísť aj pri more. Tak preto sme do sedačky pomerne zainvestovali.
  • Posledná vec, ktorá nám chýbala, nebola autosedačka, ale kýblik na látkove plienky. Ale na záver máme aj ten. Teraz je to snáď naozaj všetko.
  • Bazén obsadený, respektíve keď boli voľné všetky dráhy, nebol voľný relaxačný bazén, takže plávanie nakoniec vynechávam. No chýba mi to.

Štvrtok

  • Rozhodla som sa zájsť do práce. Na recepcii ma čakal balíček (papierová kniha Dobří sousedé), chcela som pozrieť nové kancelárie, kam sa tím presunul pár dní po mojom nástupe na materskú. A vraj ma tam čaká niečo málo k MDŽ.
  • V práci som nakoniec strávila takmer šesť hodín.
  • A ostala by som aj dlhšie, ale vo Vanda Store sme mali pripravenú tašku na kočík. Balím do nej veci na pôrodný box, takže som rada, že to stihli. Mala prísť koncom januára, ale nejak sa im to zdržalo. Našťastie už je doma, ja som zbalená a pripravená, pôrod môže prísť kedykoľvek.
  • O ktorom som si myslela, že asi aj príde. Keď som išla z práce, aby mi trolejbus nezatvoril dvere pred nosom, posledných pár krokov som pridala do kroku. Taký svižnejší doskok, ktorý nenaznačoval nič strašidelné. Keď som ale vystúpila z MHD, do obchodu vzdialenom 129 metrov, som takmer nedošla. Taká bolesť, tlak a neviem čo ešte. Našťastie ma na zástavke čakal manžel a po ceste podopieral. Zobrali sme tašku a musel pre nás prísť brat autom.
  • Takže celý večer nohy hore, nič nerobiť a odpočívať. Robilo mi problém sa otočiť z boku na bok, postaviť sa a o chôdzi ani nehovorím. Asi prvýkrát v tehotenstve som dostala strach. A tá bolesť!

Piatok

  • Našťastie nešlo o nič vážne. Do rána som nejako zvládla, žiadne komplikácie neprišli, tlaky i bolesť postupne poľavili, malý kopal tak ako zvyčajne. Ani na pohotovosť nebolo treba ísť.
  • Do tretej poobede som prakticky iba presedela v kresle, čítala knihu a na hodinku si išla pospať. Nechcela som to podceniť.
  • O tretej som usúdila, že naozaj nič nehrozí, takže sme namontovali sedačku do auta, do kufra hodili tašky pripravené do pôrodnice (pre istotu) a vyrazili smer Slovensko.
    • Síce sa mi veľmi nechcelo, v aute je to nepohodlné, ale aspoň sme strávili víkend s časťou rodiny.
  • A prišli mi knižky od manžela! Objednala som ich v utorok, Host mal 30 % zľavu na ich e-shope, tak že keď bolo to MDŽ. (Kuk na HOSTovské knižné novinky.)
  • Novú knižku mám aj od brata. Najděte si svého marťana. Nedávno som čítala výborný rozhovor s psychológom Marekom Hermanom – Z dieťaťa sa stane dobrý človek, ak má spokojnú a milovanú mamu. Keďže sa mi páčilo, o čom a ako rozprával, nebolo treba dlho nad knihou váhať. Dostane prioritu, chcela by som ju stihnúť prečítať ešte do pôrodu.