Poznámka

Severský literární večer

Hádam, že žiadnemu knihomoľovi neušlo, čo sa koná budúci týždeň. V štvrtok začína v Prahe knižný veľtrh Svět knihy! Knižné Vianoce, sviatok pre všetkých, ktorí sa nevedia dočkať nových kníh, autogramiád, besied, stretnutí s autormi a ďalšieho knižného programu.

Svět knihy som si užila minulý rok, kedy bol hlavnou témou Sever. O mimoriadne vydarenom ročníku, kde som od rána do večera strávila celé štyri dni a dokonca som bola pozvaná na besedu Blogeři doporučují severskou literaturu, si môžete prečítať v mojich reportoch.

Tento rok bude iba nakupovací. So šesťtýždňovým bábätkom v kočíku sa chceme vyhnúť najväčším davom v piatok a sobotu. Vtedy je problém prejsť z jednej strany na druhú a vzduch býva občas nedýchateľný. Naopak nedeľa bola pred rokom veľmi pohodová, uličky prázdnejšie, ľudí pomenej. Ideálne pre nás.

No Skandinávsky dům ma na jednu akciu predsa len nalákal. Ako inak severskú. Nie som si istá, či ju naozaj stihnem, nakoľko práve v piatok do Prahy prídeme (v sobotu budeme na festival mini) a s Adamkom sa zatiaľ veľmi plánovať nedá. Ale ak všetko dobre dopadne, o siedmej večer prídem do Lapidária na Severský literárny večer.

Dve hodiny, šesť hostí. Tešiť sa môžeme na autorov, ktorých knihy už nejaký ten mesiac môžeme čítať ale i autorov, ktorých knihy ešte len vychádzajú. Sú to autori kníh pre deti i dospelých. Prídu Tuomas Kyrö (kniha Mrzout mu vyjde čoskoro v Argu), Frida Nilsson (Gorila a já, Piráti z Ledového moře), Riikka Pelo (román Náš všední život vychádza v týchto dňoch), Selma Lønning Aarø (Už budu!), Alen Mešković (Ukulele Jam) a Marit Reiersgårdová (nedávno vyšla detektívka Závěje).

Besedy doplní scénické čítanie úryvkov v podaní herečky Márie Jansová a samozrejme bude i autogramiáda. Tak si poznačte a príďte aj vy. Budúci týždeň, v piatok 12. mája, 19:00 prvá časť, 20:00 druhá časť, Lapidarium Národního muzea. Všetko podstatné nájdete aj na skandinavskydum.cz. A možno sa uvidíme.

Poznámka

Poďte na festival mini

Presne pred piatimi mesiacmi som nadšene písala o predajnom festivale mini (klik). A povzdychla som si, že ak sa uskutoční aj jarný tak ako pred rokom, bude to v termíne môjho pôrodu. Neprekvapuje ma, že pre veľký úspech sa festival opakuje, ale prekvapilo ma, že bude o viac ako mesiac neskôr, ako prvý ročník. To znamená, že Adamko už bude mať pár týždňov a môžeme prísť.

Takže sme rezervovali hotel, spojíme to s návštevou knižného veľtrhu Svět knihy a Adamkov prvý výlet bude do stovežatej Prahy. A ja už sa teraz neviem dočkať všetkých tých krásnych vecí, ktoré tam objavíme a malému kúpime. Niečo mi našepkáva, že ich nebude málo.

Vystavovateľov bude niekoľko desiatok (74 ak dobre počítam?), takže tam strávime niekoľko hodín. Chcem sa zastaviť u Nadoma a Naven, BeBirdie a duomamas, od ktorých už máme krásne oblečenie. Tentokrát nebudeme vynechávať ani stánky s knihami, Adamkovi doplníme knižnicu. Knihy predstavia ilustrátorky Andrey Tachezy a Rozmar, stánok bude mať opäť nakladateľstvo Meander, knižné štúdio Pop-Pap aj detské kníhkupectvo Pinwheels. A možno vyberieme aj cudzojazyčnú u Amadito & Friends.

Hračky síce Adamko ešte pár mesiacov neocení, ale niektorým nepôjde odolať. Zálusk si robím aspoň na Břichopas, ale obdivovať pôjdeme aj drevenú stavebnicu Perfo systém, Hojdavak a húpaciu dosku Houpací prkno, ktorá sa premenuje na Utukutu.

Keďže Adamko je veľmi kontaktné bábätko, zájdem obdivovať aj šátky Omnifera. A budem musieť nájsť dôvod, prečo mi jeden šátok nestačí.

Veľa značiek je pre mňa zatiaľ neznámych, ale to je len dôvod, prečo ich nevynechať. Nechám sa prekvapiť. A ak milujete červenú, určite vás poteší, že niektoré značky pripravili limitované edície práve v tejto farbe, ktorá ladí s vizuálom festivalu.

Po očku sledujem aj odporúčania ďalších blogeriek, napríklad na kusanec.cz je skvelý výber práve pre chlapčekov. Rosa Mitnik tiež napísala, na koho všetkého sa teší (Dětský festival mini a já). Do festivalu ostávajú ešte dva týždne, takže jednotlivých vystavovateľov si ešte prejdem a možno sa na blogu objavia aj moje odporúčania.

Sprievodný program bude krásne bohatý, na svoje si prídu najmä deti. Užijú si jógu, divadielko, výtvarné i tvorivé dielničky, hudobné improvizácie i zdobenie cupcakes. Ja s ani nie dvojmesačným bábätkom ocením najmä kľudovú zónu na kojenie a prebaľovacie kútiky.

Obľúbené značky sledujem aj na Instagrame a poviem vám, je sa načo tešiť. Odhaľujú nové kolekcie a vzory, ktoré predstavia práve na festivale mini. Už teraz im nejde odolať.

web | FB | event

Poznámka

Na materskej | týždeň ôsmy

Sobota

  • Tak sme si dali väčšie kolečko s kočíkom v našej štvrti. Počasie síce uzimené, ale nebudeme predsa len doma sedieť a bolo treba navštíviť lekáreň, Sklizeno a obchod s detskými potrebami.
    • Rozhodnutá kojiť za každú cenu pristupujem na homeopatika a kupujem Ricinus Communis 5CH. Ja to materské mlieko pre malého proste dostanem a keď čaje, tekutiny, žiadne stres a dostatok jedla nestačia, pridávam ďalšiu odporúčanú možnosť.
    • Zo Sklizena chcem dusenú šunku, jedinú, ktorá mi chutí.
    • Z detského obchodu potrebujeme ponožky. Pretože dva páry Adamkovi akosi nestačia. Nakoniec berieme aj látkové plienky na ublinkávanie, lebo tých pár čo máme nestačia, pokiaľ nechcem prať každý deň, chrániče na bradavky od Medela (na kojenie a veci okolo toho by mal byť v tehotenstve povinný aspoň mesačný kurz, pretože je to celkom veda a nie iba vezmem dieťa, priložím a všetko funguje) a ďalšiu bambusovú osušku, pretože Adamko má úžasnú schopnosť raz za deň jednu pocikať, vždy keď ho poumývam pod tečúcou vodou a následne utieram. Už má viac uterákov a osušiek, ako ja s Marekom dohromady.
  • Tie rozkvitnuté stromy sú úžasné, hrozne moc sa na časté a dlhé kočíkovanie v parkoch teším. Len počasie by sa mohlo zlepšiť, veľa teplých vecí pre Adamka nemáme (prakticky žiadne).

Nedeľa

  • V Brne sa bežal polmaratón, ktorého sa zúčastnil aj môj brat. Takže po obednom kojení sme Adamka uložili do kočíku a vyrazili do centra mesta. Fascinujúce, že doma by sa zobudil po dvoch hodinách, ale v kočíku vydrží spať aj štyri.
    • V kníhkupectve sme kúpili knižku Rozvíjej se děťátko, zaujíma ma psychomotorický vývoj dieťaťa. Budeme aspoň približne vedieť, kedy nás čo s Adamkom čaká. A ako ho (ne)držať.
    • Na námestí boli okrem bežcov aj stánky s výrobkami a jedlom. No pre obmedzené stravovanie kvôli kojeniu som si dopriala len dva malé koláčiky z cukrárne Tutti Frutti. Na grilovaný oštiepok bola dlhá rada.
  • Aby sme nemiešali Adamkove oblečenie s našim, ktoré periem zvlášť, išli sme do Tiger kúpiť košík. Zas tak veľa vecí nemá, aby potreboval veľký kôš na prádlo.
    • V obchodoch Tiger hrá dobrá hudba. A moje popôrodné hormóny stále pracujú. Keď začala hrať pesnička Here Comes The Sun, tak som mala slzy na krajíčku i na lícach. V tehotenstve so mnou hormóny nič nerobili, ale po pôrode som akási precitlivená. A Here Comes The Sun nám harfistka hrala pri nástupe na svadbe. Dajte k tomu prostredie zámockej knižnice na Kačine a sami uznáte, že je to dojímavá spomienka.

Pondelok

  • Celodenné ničnerobenie. Prakticky celý pondelok som strávila v posteli a Adamko vedľa mňa. A buď spinkal alebo pozoroval svet okolo seba alebo papal. A bolo nám fajn. Čítala som knihy, obdivovala svojho syna, užili sme si posledný deň, kedy bol manžel s nami doma. Od zajtra už bude chodiť do kancelárie.

Utorok

  • Adamko pribral! Priemerný prírastok za týždeň mal 280 g. Potrebovali sme niečo medzi 150 – 300 g. Bála som sa, že kvôli problémom s kojením nebude prírastok veľký, ale očividne si vie zobrať, čo potrebuje. Stále síce nie je na pôrodnej váhe, žltačku tiež ešte má, ale prospieva, takže máme radosť.
    • Ďalšia kontrola za mesiac, to už začneme riešiť očkovanie. Chceme dať Rotarix, nad hexou uvažujeme či klasickú schému 3+1 alebo 2+1 a Prevenar 13 dáme asi až jednu dávku v dvoch rokoch.
  • Nakladateľstvo Paseka poslalo Adamkovi dve krásne knižky. Jaro a Léto. To sa nám teraz hodí, pretože vonku začína snežiť, tak si o týchto obdobiach môžeme aspoň čítať. Knižky sú obrázkové, nie je v nich text, nabádajú k aktívnemu vytváraniu príbehov a spoločnému „čítaniu“ rodičov s dieťaťom. A to sa mi páči. Dokúpime aj Podzim a Zima, nech máme kompletku.

Streda

  • Wow, fakt sneží. Vlastne by ma to ani nemalo prekvapovať, je apríl. Ale i tak. Sneží! Takže namiesto kočíkovania v jarných parkoch utekám na balkón schovať jahody do bytu, aby nám nepomrzli.

Štvrtok

  • Nakoľko si Adamko s tými svojimi dlhými a ostrými nechtíkmi už celkom riadne poškriabal tváričku, museli sme mu ich ostrihať. Z prvého strihania sme pochopiteľne mali obavy, ale ukázalo sa to veľmi jednoduché. Ja som kojila a manžel mu ich medzitým ostrihal. Adamko sa ani nepohol.
  • Nespomínam si, koľko bolo hodín, vlastne by som to mohla písať do piatku. Adamko sa prebudil, napapal a zaspával mi v náruči. Čítať sa mi nechcelo, tak som si dala slúchadla a počúvala hudbu. Hral Poison od Alice Cooper, všade okolo tma, iba naša Mumínkovska lampička vyžarovala trochu svetla, zvonku som počula štebotať vtáčikov. Takže asi bolo veľmi skoro ráno. Pozerajúc na Adamka som si uvedomila, aká som šťastná. Ako mi v živote nič nechýba, aké mám šťastie na perfektného manžela, aké máme spolu krásne dieťa.
    • A vlastne celkovo musím povedať, že materskú si konečne poriadne užívam. Už sa všetko ustálilo, máme všetko, čo potrebujeme, začínam Adamkovi rozumieť, cítim sa ako mamina, baví ma kojenie (len keby s tým neboli také problémy), baví ma sledovať, ako Adamko rastie a postupne sa mení z novorodenca na kojenca.
    • Som veľmi rada, že sa nám podarilo zbaviť problémov s bruškom, že Adamkov plač znamená vo väčšine prípadov iba oznam, že je hladný alebo že by ešte rád ostal na prsiach dlhšie.
    • A najmä sa neviem vynadívať, aký je rozkošný. Stále mi nie je jasné, ako to, že mám tak nádherné dieťa. Zdravé, spokojné a dobré, aj keď ten posledný výraz nemám rada, pretože tak malé deti nevedia byť zlé. A to že plačú, je len ich jediný prostriedok, ako dať najavo, že chcú papať, sú smutné, chcú rodičov, cítiť blízkosť maminy alebo potrebujú čistú plienku. No rozhodne nás svojim plačom nechcú hnevať a byť zlé.
      • Preto k tomu tak aj pristupujem a Adamka vychovávam veľmi kontaktne. Nikdy ho nenechám vyplakať a radšej ho budem hodinu nosiť v náručí, než aby som ho položila do vibračného lehátka, len aby sa upokojil.

Piatok

  • Kontrola u ortopéda. Bežne chodí ortopéd v pôrodnici, ale zrovna počas nášho pobytu prísť nemohol. Tak sme sa objednali na detskú kliniku, kde novorodencov vyšetrujú v utorok, stredu a piatok, medzi jednou a druhou.
    • Doktor Adamkovi pochválil kýčle (v slovenčine bedrá?), žiadne pomôcky ani rehabilitácie nie sú potrebné a o osem týždňov sa máme prísť ukázať na kontrolu.
  • Neviem, kto vymyslel Family Pointy, ale vďaka mu za to (familypoint.cz). Ide o miesta rôzne po meste, kde si mamičky môžu svoje deti v kľude a súkromí nakŕmiť, prebaliť alebo si s nimi oddýchnuť. Ja som dnes zašla do Family Pointu v knižnici. Už sme boli dlho v meste, manžel musel ísť ešte do práce, ale chcela som s ním zájsť potom na neskorší obed a na Zelňák. Adamko bol hladný, takže sme to využili. V kľude sa najedol, prebalila som ho a mohli sme ešte zájsť do mesta a počkať na Mareka.
    • V H&M som pre Adamka nakúpila veľa oblečenia, najmä svetríky (lebo chladné počasie akosi neustupuje) a krásne bodyčka. Mali aj námornícky štýl, spolu so severským náš obľúbený.
      • Pôvodne som chcela ísť do Lindexu, pretože ich štýl sa mi páči, lenže predajňa nie je na kočík ideálna. V H&M je detské oddelenie síce tiež na poschodí, ale je tam aj výťah. Takže teraz navštevujem obchody podľa výťahov a širokých uličiek.
    • Na obed do Rebio, už mi ich zdravé jedlá a najmä placičky chýbali.
    • Na Zelňáku sa konali Slavnosti medvědího česneku. Ale moc sme sa tam nezdržali, zašli sme len pre cesnak a dať si Božský kopeček.
  • Knihy prečítané tento týždeň: Drž mě pevně miluj mě zlehka, O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia, Když ti to udělá radost a komiks Batman: Detective Comics, #1: Tváře smrti. Rozčítané mám pokračovanie Batmana, román Dvanáct kmenů Hattiiných a stále Magický průvodce městem pod pahorkem.
  • Viem, že som to vravela už veľakrát, ale musím znova. Môj manžel je perfektný. A naviac teraz je aj skvelým tatinom pre Adamka. Vždy, keď sa vráti z práce, tak už od dverí vidím jeho úsmev a to ako sa teší na Adamka. Príde za nami, privíta sa a vezme si malého do náruče (ak zrovna nespí, inak mu iba dá pusu). Večer mi s ním pomáha, takže ja sa môžem v kľude osprchovať. Celkovo na ňom vidím, že mu nevadí sa o malého starať a robí to rád. V noci ho môžem zobudiť, ak niečo potrebujem, zohreje mliečko, ktoré som odstriekala, ak Adamkovi nestačí kojenie, alebo pripraví umelé, ak zrovna žiadne nemám (ale to sa našťastie už často nedeje).
    • Iba umývať malého pod točkou sa ešte bojí, predsa len je to taký hmat, kedy je bábätko v na prvý pohľad divnej polohe. Pre mňa je to už rutina, pretože ho tak umývam pri každom prebaľovaní, okrem noci, to som trochu lenivá, takže mám košík s podložkou na prebaľovanie, plienkami a vlhčenými obrúskami pri posteli.
    • Adamkove kúpanie nikdy nevynechá. Kým ja ho pripravím, on nachystá vaničku so správnou teplotou vody. Adamko si kúpanie užíva a my si užívame jeho spokojný výraz.
    • Chodí s nami k všetkým doktorom, aj keď ich má počas pracovnej doby.
    • A v priebehu dňa mi stále píše, ako sa má malý. Reaguje na každú fotku aj informáciu, ktorú mu pošlem. Naozaj ma teší, že sa o Adamka tak aktívne zaujíma už teraz, keď sa s ním ešte ani hrať nedá. Väčšinou si otcovia svoje deti začnú užívať až keď sú staršie, či nie?

Poznámka

Čítam aj na materskej II

Robert Fulghum – Drž mě pevně miluj mě zlehka

Fulgum opäť nesklamal. To on ani nevie. Jeho príbehu sú balzamom na dušu. Príjemné, jednoduché, pohodové, úsmevné a krásne. Veľmi rada jeho tvorbu čítam.

Drž mě pevně miluj mě zlehka som si vybrala na čítanie niekedy po polnoci. Adamko sa zobudil a vyžadoval svoju porciu mliečka, a ja som nemala zrovna nič iné v Kindle rozčítané. Chcela som niečo nenáročné, pretože úprimne, po troch hodinách spánku v hlbokej noci sa na nič intelektuálne, psychologické ani dramatické necítim. Fulgum mi presne sadol a skoro ma i roztancoval.

Príbehy z tančírny Century sú o ľuďoch i o láske. Ale najmä o tanci. Od každého trošku v tom správnom pomere. Veľmi sympatické postavy a najmä skvelé prostredie tančiarne Century. Skrátka ideálne čítanie aj na podvečerné leňošenie.

4/5

Timothy Snyder – O tyranii – Dvadsať ponaučení z 20. storočia

Keď začnú muži so zbraňami, ktorí vždy o sebe vyhlasovali, že sú proti systému, nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a obrazmi vodcu, koniec sa blíži. Keď sa zmieša oficiálna polícia a armáda s vodcovskými paramilitantnými organizáciami, koniec už nastal.

Krátke, ale dôležité. Z histórie sa môžeme ponaučiť a nie je tajomstvom, že história sa opakuje. Môžu sa zopakovať zlé veci, alebo ich môžeme včas rozpoznať a vyhnúť sa im. Nie je to iba o veľkých spoločnostiach a politikoch. Zmenu môže spraviť každý. Musíme začať od seba. Nesmieme stratiť svoju ľudskosť.

Keby sa však právnici riadili právnou normou, že poprava bez súdneho procesu nie je zákonná, keby doktori akceptovali pravidlo, že nie je možné vykonať operačný zákrok bez súhlasu pacienta, keby obchodníci neobchádzali zákaz otroctva, keby byrokrati odmietli papierovanie okolo likvidácie ľudí, potom by to nacistickému režimu značne komplikovalo páchanie zverstiev, vďaka ktorým si ho pamätáme.

Timothy Snyder napísal dvadsať výborných postrehov, ktoré by si mal prečítať každý. Sú skrátka knihy, ktoré vám niečo dajú. Nad ktorými môžete premýšľať a ktoré by sa mali šíriť ďalej. Som presvedčená, že O tyranii je jednou z nich. Tak si ju, prosím, prečítajte. A šírte ďaľej.

Odstráňte teda obrazovky zo svojich izieb a obklopte sa knihami. Postavy z Orwellových a Bradburyho kníh to urobiť nemohli – ale vy ešte áno. Čo čítať? Každý dobrý román oživuje našu schopnosť rozmýšľať o viacvýznamovosti situácií a posudzovať zámery iných. V tejto chvíli by mohli poslúžiť Bratia Karamazovovci od Fiodora Dostojevského a Neznesiteľná ľahkosť bytia od Milana Kunderu. Román Sinclaira Lewisa To sa tu nemôže stať možno nie je veľkým umením, zato román Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike je lepší. Románom o tyranii a odpore je dielo J. K. Rowlingovej Harry Potter a Dary smrti, ktoré poznajú milióny mladých Američanov. Ak ste toto dielo vy, vaši priatelia alebo vaše deti prvý raz neprečítali v tomto význame, stojí za to sa ku knihe vrátiť.

5/5

Když ti to udělá radost

Výber poviedok od prevažne českých autorov. Michal Viewegh, Robert Fulghum, Petr Šabach, Emil Hakl, Milan Lasica, Petra Soukupová, Pavel Renčín a Lenka Sobotová. Osem poviedok na rôzne témy. S poviedkami od Viewegha a Fulghuma som sa už stretla predtým, v inej ich tvorbe, ostatné boli pre mňa novinkou.

E-knihu som objavila zadarmo v mojej e-knižnici na Alze. Známe mená ma presvedčili, aby som si ju aj stiahla. Niečo málo cez sto strán, nenáročné čítanie, skrátka taká jednohubka, ktorá vám vlastne ani dlho neutkvie v hlave, ale číta sa príjemne. Niektoré boli skvelé (najmä tá od Fulghuma), niektoré zaujímavé (napríklad fantasy krimi od Renčína). Zväčša by ma aj nalákali na ďalšiu autorovu tvorbu. Vlastne výberu nemám čo vytknúť, ale priznávam, že v papierovej podobne (a vlastne i elektronickej) by som si ju nezakúpila. Ako ukážky ale fungujú dobre.

4/5

Poznámka

Čítam aj na materskej I

Myslela som si, že nejakú dobu potrvá, než sa dostanem ku knihám, no ukázalo sa, že kojenie zaberá toľko hodín, až by bola škoda to nevyužiť. S bábätkom v tak tesnom objatí sa totiž veľa vecí robiť nedá. Môžem naňho pozerať, čo robím stále dosť dlho, lebo je to pohľad nádherný. Môžem sa najesť, čo vyžadovalo trošku praxe, ale už to zvládam. No časovo je to záležitosť na pár minút. Môžem prejsť v mobile všetky sociálne siete, čo ma prestalo baviť pomerne rýchlo, pretože za dve hodiny sa tam toho až tak veľa neudeje.

A tak čítam. Čítam dokonca tak moc, že ako darček za pôrod mi manžel objednal nový Kindle. Biely. Dúfam, že príde čo najskôr, súčasný Paperwhite je už trošku pomalší. A možno by ho stačilo iba preinštalovať, ale nový sa u mňa nestratí, aspoň môžem mať jeden v detskej na denné kojenie a druhý v spálni na nočné. Praktické.

Za prvý týždeň doma som prečítala štyri knihy a dve rozčítala. Dnes spomínam tri e-knihy, ale odporúčam aj poviedky Moudré z nebe od Richarda Skoleka.

Emma Hooper – Etta a Otto a Russell a James

83 rokov nie je dôvodom sedieť doma. Etta sa v tomto veku rozhodne, že chce vidieť oceán. Zobudí sa skôr, zoberie pár vecí, pušku a pevné topánky a vydá sa na viac ako 3 000 kilometrov dlhú cestu. Jej manžel Otto zatiaľ trpezlivo čaká doma. Varí, tvorí a spomína. Spomína aj Etta, aj ich sused Russell.

Etta a Otto a Russell a James je milý, jemne lyrický a pohodový román o ceste, rodine, spomienkach a minulosti. Má správnu feel-good atmosféru, číta sa príjemne, postavy sú sympatické, prostredie Kanady očarujúce. Bola náhoda, že som v noci otvorila práve túto e-knihu, ale po prvej kapitole som vedela, že toto bude príjemná cesta. Dočítané na druhý deň, ale dobrý pocit z nej mám doteraz.

4/5

Bianca Bellová – Jezero

Wow. Ani neviem, čo som od Jezera očakávala, ale rozhodne nie to, čo sa mi dostalo. Surové, nie veselé, no svojim spôsobom podmanivé čítanie. Nevedela som sa od nej odtrhnúť.

Jezero mapuje životný príbeh chlapca Namiho. Od jeho detstva a prvých spomienok až po rannú dospelosť. Je to zároveň príbehom o úpadku života v okolí jazera. O jeho obyvateľoch, nešťastných osudoch i zničených životoch. Nádej v nedohľadne, okolie spustošené. Púšť požiera stále väčšie plochy, jazero sa stráca, už dávno nie je životodarným prostredím.

Bianca Bellová si ma už získala knihami Celý den se nic nestane a Mrtvý muž, ale Jezero, to je niekde úplne inde. Vyššie. Potvrdila mi to, čím som si už dávno istá, a to že český autori majú čo povedať a vedia to povedať dobre. Jezero nie je pre každého, ale keď sa odhodláte, pohltí vás. Za zmienku stojí, že je Knihou roka v tomto ročníku cien Magnesia Litera.

5/5

Sára Vybíralová – Spoušť

Som trochu zmätená. Spoušť vydalo nakladateľstvo Host, ktorých knihy milujem. Spoušť je kniha českej autorky a s tými mám samé pozitívne skúsenosti. A aj napriek tomu je Spoušť kniha, ktorá ma vôbec neoslovila. A nebavila. Dokonca aj na to, ako bola krátka, tak som sa musela premáhať, ale chcela som ju mať čo najskôr za sebou, aby som sa mohla pustiť do ďalšej knihy.

Na druhej strane musím pochváliť jazyk. Páčilo sa mi, ako autorka skladala vety, aké slová vyberala, opisy, ako sa pohrala s jazykom. To ma zaujalo. Ale príbehy samé o sebe už menej. Niektoré trošičku viac, niektoré trošičku menej, vo výsledku sa ale žiadne nadšenie nekonalo.

3/5

Poznámka

Na materskej | týždeň siedmy

Sobota

  • Prvá uplakaná noc, dvojhodinový nárek kvôli brušku. Zisťujeme, čo sú to „prdíky“ a ako dokážu tak malého človiečika potrápiť.
  • Prvá ranná návšteva je z detského oddelenia, Adamkovi prišli opäť skontrolovať žltačku. Kým doteraz bolo všetko v poriadku, dnes dostávame správu, že sa mu zhoršila a je na hranici. Chvíľku na to si nás volajú na oddelenie a Adamkovi berú krv. Zvládol to statočne. Výsledok bude do dvoch hodín a podľa toho sa uvidí, či nás pustia domov.
    • Najdlhšia hodina v našom živote. Sedíme na posteli a čakáme na výsledok. Medzitým prídu z gynekologického a dajú mi moju prepúšťaciu správu. So mnou je všetko v poriadku, môžem ísť domov.
    • Pred desiatou príde opäť detská lekárka. Má pre nás presne tú správu, akú sme chceli počuť. Je síce na hranici, ale môžeme ísť domov. Adamka mám poriadne kojiť a cez deň musí byť na svetle. To zvládneme.
  • Rýchlo zaplatiť za nadštandard, zbaliť všetky veci, vybrať peniaze na kauciu, aby mohol prísť manžel s autom do areálu pred pôrodnícke oddelenie. Krátko po jedenástej opúšťame FN Bohunice a vezieme si Adamka domov.
  • Byť doma s bábätkom je iné. Je to nádherné. Adamko tu krátku cestu prakticky prespal, doma sa hneď najedol a v spánku pokračoval. Trochu sme vybalili, trochu popratali, niečo málo zjedli až sme napokon pri Adamkovi zaspali aj my.
  • Podvečer prišli najprv Marekovi rodičia, hodinu na to aj moji. Ja som dostala krásnu kyticu, manžel škótsku single malt whisky a Adamko strašne moc plienok, nejaké oblečenie a dve knižky.

Nedeľa

  • Uff, ďalšia náročná noc za nami. Opäť dve hodiny, opäť sme vyskúšali snáď všetko. Polohovanie, masáž, nahrievanie bruška, hojdanie na rukách i Espumisan. Neviem či únavou, ale Adamko zaspal až v manželovom náručí, po polhodine chodenia po byte. Našťastie do rána už spinkal.
  • Manžel na záhradu pripevnil veľký sušiak na prádlo, takže nové plienky som oprala a nechala vyschnúť na slnku. V tomto musím Mareka pochváliť, pretože kvôli mojej jazve po CS vynáša a vešia všetko prádlo von. A robí to tak dobre, že ho ani žehliť netreba. Tým mi značne uľahčuje prácu.
  • Pred obedom odišli rodičia. Krátko na to prišla objednávka z Rohlik.cz a množstvom vývarov od Konečně vývar. Treba si to varenie nejako zjednodušiť a vývar je jedna z najlepších možností pre kojaciu ženu.

Pondelok

  • Šesť hodín spánku! Síce s prestávkou na kojenie, ale ani jedno bolenie bruška. Vysadzujeme Espumisan, pretože i tak mu nepomáha. V noci som Adamka prvýkrát nebudila na kojenie, nechala som to na ňom.
  • Ráno nakojiť, rýchlo obliecť a dokúpiť nejaké veci. Máme Adamka doma len tretí deň a ja už idem von bez neho. Ale zisťujeme, čo nám chýba a našťastie obchod s detskými potrebami máme na tej istej ulici, kde bývame. Manžel zatiaľ strážil, no Adamko aj tak ešte celý deň iba spí alebo papá (a aj popritom prakticky spí), takže som išla bez obáv.
    • A veci nepotrebuje iba Adamko, ale i ja. Totiž, docela dosť sa hodí mať košieľky, tričká i podprsenky určené na kojenie. Je to potom celé jednoduchšie. Keďže na motanie sa v obchodoch je ešte skoro, objednávam z astratex.cz.
  • Máme za sebou prvú návštevu pediatričky. Dostali sme strašne moc informácií, musíme naštudovať, do akých očkovaní pôjdeme (pediatrička je skvelá, dáva nám všetko na rozmyslenie, netrvá na presnej schéme), naučili sme sa Adamka správne uchytiť, aby sme ho mohli umývať pod vodou a nemuseli utierať vlhčenými obrúskami, ktoré sa ani mne osobne veľmi nepáčia.
    • Poučenie som dostala aj ja. Kojacia žena má veľa piť (nebáť sa 3-4 litrov vody, vhodného čaju a vývaru), kvalitne jesť a dostatočne odpočívať, ideálne i spať. Spokojná matka = spokojné bábätko.
  • Zároveň sme zašli na prvú kratučkú prechádzku a kúpiť komodu s prebaľovacím pultom. Mali sme podložku na IKEA komode Malm, lenže to nám úplne nevyhovuje. Podložku sme prehodili do kúpeľne na práčku a v detskej bude poriadna komoda.
  • Adamko na nás hádže prvé úsmevy, sem-tam sa mu zdvihnú kútiky úst. Vtedy sa nad ním už úplne rozplývam.

Utorok

  • Šátkujeme! Bol trošku nekľudný, tak som ho uviazala do šátku a okamžite spinkal. Mohla som si čítať, najesť sa a trošku popratať. Výborná vec!
  • Dnes oslavujeme, Adamko má týždeň. Z terve.cz som objednala fajnové uteráčiky. Pôvodne som chcela iba pre manžela k meninám, pretože si obľúbil tie od Lapuan Kankurit, ale keď som uvidela Mumínkovské, musela som zobrať aj malému.
  • Kvôli laktácii som si začala písať, koľko času pri tom vlastne strávim. Začínajú sa vyskytovať prvé problémy, Adamko saje ako drak a nie som si istá, či to moje prsia vôbec stíhajú. No každopádne som zistila, že kojenie novorodenca je viac ako práca na full-time. Adamko sa ešte pýta často, v noci síce spinká 3-4 hodiny, ale cez deň sa ohlási aj po 1,5-2 hodinách. A saje dlho. Výhodou je, že mám hodiny času na čítanie. Ale fakt hodiny. Zatiaľ ma ale baví sledovať ho, pretože budem k vám úprimná, pohľad na spokojné bábätko, ktoré môžete kojiť a nemusí byť na umelom mliečku, to je na nezaplatenie. Takže v čítaní sa iba rozbieham. Nakoniec to bude môj čitateľsky najúspešnejší rok.
  • Neviem sa na svojho syna vynadívať. Keď spí, keď ho kojím, keď ho uspávam, keď na nás pozerá… Netušila som, že to bude tak intenzívne. Ten pocit, ako veľmi ho ľúbim a záleží mi na tom, aby sa mal čo najlepšie. A spravím pre to všetko, aj na úkor môjho spánku či pohodlia. Materská láska je zvláštna vec. A nedá sa opísať.

zdroj: Stokke® Flexi Bath®

Streda

  • Spala som osem hodín. OSEM! Jasné, s dvoma približne hodinovými prestávkami na kojenie a následné odgrgnutie, ale Adamko opäť vydržal tri-štyri hodiny. Dnes sa cítim plná energie.
    • Ale je pravda, že spať chodím okolo ôsmej a ráno s opustením postele nijako neponáhľam.
    • Zaujímavé je, ako sa mi zmenili priority. Adamko je na prvom mieste. To, aby bol spokojný, napapaný, nič mu nechýbalo, nič ho nebolelo.V tesnom závese je manžel. Aby sa necítil na druhej koľaji, aby videl, že si vážim všetku pomoc (a pomáha fakt so všetkým) a že pre mňa veľa znamená. Na treťom mieste vidím seba. Občas sa najem neskôr, občas mám čaj studený, občas radšej niečo popracem než by som si iba ľahla do postele a odpočívala. Ale všetko ostatné ide bokom.
  • Manžel poskladal komodu, chýbala nám jedna krabica, tak len včera podvečer pre ňu boli. Teraz mi usporiadanie vecí príde oveľa praktickejšie.
  • Adamko má rodný list, dnes ho bol Marek zobrať na matriku. Zároveň malého registroval do zdravotnej poisťovne, v práci si ho bol zapísať kvôli zľave na dani a v lekárni mu vyzdvihol Vigantol (vitamín D).
  • Ďalšie po prvé čakalo Adamka večer. Kúpanie doma. Síce len pár minútové, ale zaplakal len pri prvom kontakte s vodou. Potom sa mu to páčilo.
  • Čo sa týka „bolestí“ bruška, prišli sme na (zatiaľ) účinný rituál. Prebaliť, pomasírovať bruško s mastičkou Pupík, nechať chvíľku Adamka na brušku. Nakojiť a dať odgrgnúť. Keď pije dlho, nechám ho aj počas kojenia. Po kojení to ale nesmiem odfláknuť, takže Adamko na mne leží aj polhodinu. Výsledkom je, že bruško ho netrápi, maximálne občas, ale to stačí pocvičiť s nožičkami, ponosiť a do polhodiny spinká. Takže keď nám začne plakať, je to od hladu. Snáď to tak vydrží čo najdlhšie.
    • Ja pijem denne 2 šálky čaju v ktorom je rasca i fenykel. A nasadila som diétu. Všetko nadýmavé či inak problematické som vysadila a budem až postupne zavádzať.

Štvrtok

  • Máme za sebou ďalšie poprvé. Látkové plienky. Ale zatiaľ len na skúšku, kým je Adamko ako prietokový ohrievač a jeho bruško nestrávi všetko mliečko, tak ostaneme ešte pár dní/týždňov na jednorázovkach. Lebo s novorodeneckými nákladmi si ani separačky neporadia a všetky tie krásne biele plienky by boli veľmi rýchlo fľakaté.
  • Opäť som vonku bez malého. Na pár minút, vybrať stehy po cisárskom reze. Obvoďáčku mám na tej istej ulici, tak nebolo treba ísť aj s Adamkom. Stehy trošku zarástli, na jednej strane sa mi jazva ľahko zapálila. Sestrička mala celkom problém ich vytiahnuť a stále sa ma pýtala, či to nebolí. Ubezpečila som ju, že po mojom pôrode ma len tak niečo nebolí.
  • Od príchodu domov som schudla 5 kg. Za necelý týždeň to je celkom dosť, ale úlohu zohrali aj opuchy, ktoré už zmizli.
  • Zisťujem, že som stále hladná. Najmä pri kojení. Medzitým mi to ani tak nepríde, ale v okamihu keď začnem kojiť, prepadne ma strašný hlad. Takže mám vždy po ruke niečo zdravé na zobkanie. Už zvládam popritom jesť aj normálne jedlá, takže manžel mi občas niečo sýtejšie uvarí a prinesie. Neviem si vynachváliť, že je celý týždeň s nami doma.
    • Nočný hlad zachraňujú mrkvové sušienky. Sú sýte, chutia výborne, vydržia pár dní. Pôvodnú pšeničnú múku som akurát vymenila za pohánkovú, špaldovú a ryžovú. Striedam to, sušienky si robím dvakrát za týždeň.

Piatok

  • Máme ďalšiu návštevu, na pár hodín prišli moji rodičia a priviezli i moju babičku, Adamkovu prababičku.
    • Adamko je jej piaty pravnuk, okrem toho má ešte štyri pravnučky. Pekne sa nám rodinka rozrastá.
    • Zaujímavosťou je, že babičky otec sa volal Adam. To som napríklad vôbec nevedela.
    • Mamina si zobrala na Slovensko Adamkov rodný list, náš sobášny a moju kópiu OP. Keďže je Adamko Slovák, musíme mu vybaviť slovenský rodný list. Na základe toho dostane pas a potom mu môžeme vybaviť prechodný pobyt v Brne. Ale to je otázkou pár mesiacov, než toho byrokratické kolečko úspešne dokončíme.
  • Po obede Adamka trošku potrápilo bruško, ale za hodinku sme sa s tým popasovali. Sú chvíle, kedy nič nepomôže, aspoň sme na nič neprišli.
  • Adamko má občas chvíľky, kedy nespí. Je hore, pozoruje to málo, čo jeho očká dovidia. Neplače, nič ho nebolí, nie je hladný, plienku má čistú. Vyzerá spokojne a vždy sa snažím byť pri ňom, tak blízko, aby ma videl a vnímal. Niekedy ho len tak nosím v náručí, niekedy ho po kojení nechám zaspať na mojej hrudi.
  • S kojením začínajú byť problémy. Doobeda ide manžel do lekárne prvýkrát, potrebujem odsávačku a Purelan. Večer musí zájsť znova, tentokrát pre umelé mliečko. Žiaľ, než sa dajú moje prsia dohromady, budeme musieť dokrmovať. Inak by hladoval a plakal.
    • Týmto posielam chválu a vďaku spoločnosti Medela za všetky výrobky, vďaka ktorým sa mi postupne kojenie vráti do normálu. Aj keď mám stále pochybnosti, či to Adamkovi stačí a trochu sa bojím blížiacej sa utorkovej kontroly u pediatričky. Musí pribrať 150 až 300 g.
  • Dochádza mi, že začína Veľká noc. A je mi to jedno. Ostávame v Brne, nijakú návštevu nečakáme, nebudem vypekať, robiť výzdobu ani trvať na akýchkoľvek tradíciách. Pôjdeme s Adamkom na prechádzku a budeme všetci spolu doma.
  • A čo sa týka čítania. Jezero od Bellovej je skvelý, smutný a surový román, Etta a Otto a Russell a James od Hooperovej nesklamalo, zaujímavý príbeh. Pobavilo Moudré z nebe od Skoleka a trošku sklamali poviedky Spoušť od Vybíralovej. To som prečítala tento týždeň.
Poznámka

Adamkova knižnica

Knižnicu mal poskladanú skôr, ako sa narodil, prvé rozprávky počul ešte v brušku a knižný wishlist mal dlhší ako ja v priebehu pár týždňov. No zastávam názor, že kníh nie je nikdy dosť a k malým i veľkým deťom skrátka patria. Tak potrebujem ďalšie. Ďalšie tipy na knihy, ktoré by si podľa vás, mali deti prečítať. Alebo by im ich mali rodičia čítať.

S manželom obaja pracujeme v IT obore, obaja budeme pracovať aj z domu, najmä ja na rodičovskej, takže malý bude vidieť, ako jeho rodičia sedia za notebookom, držia v rukách mobil alebo tablet. Je mi jasné, že ho to bude zaujímať, že to bude chcieť tiež skúsiť. Nehovoriac o tom, že brat a manžel pár detských aplikácií na iOS a Android spolu spravili (yomioapps.com), dokonca dúfam, že malý ich inšpiruje k ďalším.

Na druhej strane si myslím, že keď uvidí ako si čítam, keď ho budem ku knihám viesť od narodenia, nájdeme rozumný kompromis. Bude sám siahať aj po knihách a nebude okúzlený iba tabletom. Nebudem mu ho zakazovať, keď poznám množstvo náučných a prospešných aplikácií, no viac času by mal stráviť s knihou (a vonku).

Poradíte mi, aké obľúbené knihy ste mali v detstve? Čo čítajú vaše deti alebo synovcovia a netere? Aká knižka nesmie chýbať vo vašej rodine alebo naopak, akú ste si vždy priali? Klasiky, menej známe knihy, novinky, knihy české, slovenské, tradičné, ale kľudne i zaujímavé anglické.

Zatiaľ máme na zozname tieto (odkaz vedie na malého Martinusácky wishlist), ale moja predstava je, že keď sa raz presťahujeme do vlastného, Adamko bude mať tiež svoju vlastnú veľkú knižnicu plnú skvelých príbehov.

A nebojte sa odporúčať mi aj knihy pre staršie deti. Ja mu ich kľudne kúpim pár rokov dopredu.