Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatysiedmy

Sobota

  • Na víkend k nám prišiel manželov kamarát. Bude sa ženiť, Marek mu pôjde za svedka, tak že si spravia nákupnú sobotu a vyberú oblek. To som si nemohla nechať ujsť. Išli sme do Olympie, kde je veľká koncentrácia obchodov. Výsledkom je, že oni nekúpili absolútne nič, ja som na Adamka minula dve tisíc. Ale ako dobre som nakúpila?
    • V Bambule majú výpredaj oblečenia a zároveň akciu 2+1. Dá sa kombinovať! Bola som pozrieť pár vecí z výpredaja a pani predavačka hneď, že nech si vezmem ešte niečo, aby som mala 6 kusov. Na pokladni mi to automaticky rozdelili tak, aby bola zľava čo najväčšia. Díky! Ani nie za 480 Kč má Adamko 5 bodyčiek, 8 ponožiek a tričko. A to som tam pôvodne išla pre hračku od Plan Toys (vybrala som toto chrastítko).
    • V Marks&Spencer mali posledných pár výpredajových kúskov, mala som podľa cenoviek na oblečení platiť 297 Kč (dve tričká a jedna mikina), ale mali ešte nejakú ďalšiu akciu, tak nakoniec iba 207 Kč.
    • V Reserved melónové bodyčko za 50 Kč.
    • A v H&M prebieha 20 % na detské pri nákupe nad 700 Kč, tak berieme zateplenú vestu a kombinézu na chladnejšie počasie.
  • Vrátime sa domov, ale chalanom to nedá, že ešte do Vaňkovky ideme, je tam aj Le Premier, vyhliadli si nejaké topánky.
    • Misia úspešná, oblek aj topánky kúpené. Obed sme si kúpili a zobrali so sebou domov, Adamko si v šátku pospal a ja som odišla s novým svetríkom.

Nedeľa

Pondelok

  • Dobrý článok: Musíš ho posazovat, aby se naučilo sedět
  • Zbíjanie a rezanie asi železa zrejme pôsobí ako biely šum inak si neviem predstaviť, ako dokázal Adamko zaspať v posteli a spí celé dve hodiny, aj keď vonku na ulici sa to nedá počúvať a v byte mám pootvárané snáď všetky ventilačky.
  • Poobede ideme za manželom do mesta. Posedíme v Bare, ktorý neexistuje, majú nové drinkové menu (matka storočia, s dieťaťom v bare vysedáva), navštívime novootvorený Vegan Sweet Bar, kde si môžem dať donut aj zmrzku, lebo sú bez laktózy. V kníhkupectve sa zastavím pre pár kníh, zo zoznamu si neodnášam jedinú, 60 Montessori aktivit pro miminko, pretože po prelistovaní konštatujem, že je dosť zbytočná a nič nové by mi nedala.
  • Doma sa púšťam do triedenia šatníka. Komplet celého. Zistila som, že sa zmestím do všetkých nohavíc aj šiat, ktoré som nosila pred tehotenstvom. Lenže akosi mi už polovica mojich veci nič nehovorí a tak pôjdu z domu. Všetko, čo si nechám, operiem vo voňavej aviváži. Využívam slnečné počasie, vešiam na záhrade a nemusím ani žehliť. Plán je, že cez víkend bude hotovo a ja budem mať radosť z otvorenia skrine.
    • Ale celé to začalo tým, že už dva týdne nedokážem nájsť obľúbené tričko vhodné na kojenie. Mám takých síce viac, lenže toto stálo tisícku, je pohodlné a proste ho rada nosím. Len netuším, kam som ho dala.

Utorok

  • Na materskej milujem, že sa do obeda môžem s Adamkom váľať v posteli. Maximálne si odbehnem dať pranie, povešať môžem aj neskôr, však je teplo, uschne to rýchlo.
  • Takže okrem leňošenia celý deň periem. A vešiam, triedim, premýšľam, čo si nechám, čo nechcem. Pôvodne som to chcela predať na bazári, ale keď som videla tu hromadu, kúpim radšej veľké vrecia a zanesiem to do košov na charitu. Manžel usúdil, že aj on niečo také potrebuje a nakoniec triedime aj jeho skriňu. A tak periem ešte viac a ešte pár dni budem. Päť práčok denne, viac nie, ďalšie by už nestihli večer uschnúť.
  • Adamko váľa sudy. Najradšej na posteli, pretože z postele sa dá spadnúť. Na zemi to nie je taká zábava.

Streda

  • Prišlo nám nosítko. Pred troma týždňami som poslala do Andala Care môj prvý šátok Babylonia BB Slen. Rozhodli sme sa ho dať pretvoriť v nosítko, aby mohol nosiť aj manžel. A už je hotové a ja mu ho asi budem brávať, lebo kapucka s uškami, to na šátku nemám.
  • Manžel si ráno obieha kolečko po doktoroch, má prechladnutý chrbát. Potom ostáva doma na home-office. Keď si dokončí svoju prácu, sadáme do auta. Prvá zástavka na Mendláku, obchod s fotopríslušenstvom, pošta a veganská točená zmrzlina od Božský kopeček. Odtiaľ do IKEA.
  • Adamkovi pribúda hračiek, tak aby v tom bol poriadok, zatiaľ ich má iba v košíku. V IKEA idem vytlačiť kartičku IKEA FAMILY, pretože vždy ju zabudneme doma, aj keď vieme, že tam ideme a potrebujeme ju. Adamka mám v nosítku, síce malo byť pre manžela, ale počkáme, než si chrbát dolieči, zatedy si ho užijem ja. Ale späť do IKEA. Pred sebou schody, prvý, druhý… pitomé sandálky, už som letela. S Adamkom v nosítku. Ako som dopadla ja, už ani neviem, prvá reakcia v duchu bola: „No do r**i“, druhá nahlas: „Ideme na pohotovosť“. Hlavičkou rovno na roh schodu. Jeho, nie moja.
    • Chvíľku plače, ale upokojil sa, v aute spustí znova, manžel tuším prekračuje rýchlosť, ale je to asi dobré, nekrváca, neomdlieva, neblinká, ale rozklepená som ako nikdy (ak nerátam zastavovanie kontrakcií pred cisárskym), no nesmiem si dovoliť akékoľvek zaváhanie, stres alebo slzy, Adamko by to cítil.
    • V detskej nemocnici sa hlásime na evidencii, odtiaľ na chirurgiu, chvíľku čakáme vonku, ale ľudí je málo, ide to rýchlo. Doktorka ho pozerala, Adamko sa už občas aj usmial, odkedy sme v nemocnici, ani neplače. Ideme na RTG hlavičky. Manžel ho drží, dostal taký ten oblek proti veľkému ožiareniu či čo. Ja čakám za dverami, aby som ho nerozptyľovala, musí pozerať pred seba a nie na mňa.
    • Pri manželovi je kľudnejší, na mne cíti mlieko a veru už by si aj dal. Z RTG späť na chirurgiu, to už čakáme docela dlho, ľudí pribudlo a ide sa postupne. Adamko už začína byť fakt hladný, manžel ho stále nosí, na mne hneď plače. Ale zvláda to statočne. RTG je v poriadku, sme poučení, že ho máme ešte v noci sledovať, keby dačo, okamžite sa vrátiť, inak stačí zajtra k pediatričke.
    • Adamko už začína byť celkom ospalý, s jedením vydrží až domov. Kúpeľ vynechávame, pri kojení zaspáva. Manžel má budík na každú celú hodinu, ja medzitým. V noci sa zobudí na kojenie dvakrát, inak krásne spinkal.
  • Sandálky vyhadzujem do koša.

Štvrtok

  • Vstávame o ôsmej, napodiv ani nie som unavená. Adamko je veselý, ani nevie, že sa mu niečo stalo. I tak ale pediatričke na kontrolu ideme. V čakárni skoro nikoho, dnes to bude rýchle. Malého pozrela, skontrolovala, prehmatala a nič závažne nenašla. Ešte ho máme 48 hodín sledovať, ale nemyslí si, že by sa niečo zhoršilo.
  • Manžel si zobral voľno, aby mohol byť s nami. Celý čas sme pri Adamkovi, on teda viacej, ja stále periem a vešiam a strhávam oprané veci. V izbe je neskutočný bordel, všade samé kôpky vyradeného oblečenia, oblečenia na pranie, už opraného, len ešte do skrine nezaradeného.
  • Poobede druhý pokus s IKEA. Tentokrát bez ujmy na zdraví, kúpime všetko, čo treba, Adamko si pospí, manžel sa tam aj naobeduje, ja nie, nemajú nič schopné bez laktózy, jahody si pýtam bez šľahačky. Adamkovi sa trávenie konečne upravilo, už ani Maltofer kvapky mu nevadia a znáša ich dobre. Tak si to nepokazím nejakým pokusom s trochou nevhodnej suroviny.
  • Na večeru k Mikimu, polhodinová prechádzka tam a potom naspäť. Ale Adamko vymýšľa, takže najprv si rýchlo zjem ja svoj tataráčik z lososa a potom manžel to svoje. Čašníčka je z Adamka nadšená a on si chvíle pozornosti užíva. To on vie.
  • Večer ho uspávam ako vždy, ale tentokrát sa po hodine budú so silným plačom. Príde mi, že má plné dutiny, ale odsať sa mi nepodarilo takmer nič. Na druhej strane, balónová odsávačka nič moc. Asi by sme predsa len mali uvažovať nad odsávačkou na vysávač (ale keď to znie tak desivo!). Podarí sa mi ho uspať a do rána sa zobudí už iba raz, prechladutie sa našťastie nerozvinulo.

Piatok

  • Ráno sa budím s tým, že dnes bude náročný deň a mám čo robiť, aby som to stihla.
  • Plienky dám prať hneď o štvrtej, kedy sa Adamko zobudí na kojenie. Ráno stíham poupratovať oblečenie, venovať sa Adamkovi, nachystať materské mlieko a o deviatej z domu. Na Českej podávam Adamka s hračkami, plienkami, oblečením a mliekom manželovi, ja odchádzam fyzioterapeutke.
    • Moja posledná návšteva u nej. Pridala mi štyri celkom náročné cviky. Budem musieť cvičiť ráno a nie až večer, kedy bývam unavená. Rozostup ešte mám, ale malý, bruško sa pekne zatiahlo. Dáva mi naň malé tejpy a dostávam povolenie začať behať. Nakoniec so mnou všetky cviky prejde ešte raz a ja utekám späť do centra. Adamko vypil celú fľašku, ale stále je hladný, píše manžel.
  • V Panos si kupujem šalát, ktorý zvládnem zjesť u manžela v práci, popri kojení. Majú tam jednu miestnosť, ktorú nevyužívajú, tak nemusím do Family Pointu ísť. Len čo Adamkovi trošku odľahne, ideme domov. Vystupujem o zástavku skôr, do kvetinárstva pre kyticu. Svokra má zajtra narodeniny.
  • Doma stihnem upratať skoro nič, ožehliť pár vecí, pobaliť rekvizity, nakŕmiť Adamka a znova na šalinu do centra. Na Českej sa k nám pridáva manžel a ideme ďalej, niekde na Viedenskú, kde nás čaká profi fotenie v ateliéri.
  • Dvojhodinovka fotenia ubieha príjemne a rýchlo, Adamko medzitým vypije jeden a pol fľaše, radšej som mlieko nachystala, z fľaše pije rýchlejšie, kojenie by bolo na polhodinu. (A vraj po treťom mesiaci sa to upraví a bude piť kratšie. Tak určite. Adamko je gurmán, on si dáva načas.) Ale dnes takmer nespal, takže ku koncu je už unavený a začína to dávať dosť najavo. No myslím, že fotky budú skvelé.
  • V centre si kupujeme večeru a rovno domov. Manžel sa venuje Adamkovi, ja zatiaľ robím veľké upratovanie. Kúpeľňa, vysávať, kuchyňa, smeti povynášať, oblečenie na vyhodenie do vriec podávať, zjesť si večeru, okúpať malého, nachystať čisté povlečenie, kojenie, uspať malého a keď bolo všetko hotovo, prišla manželova rodina. Tak som to nakoniec celé stihla.
Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatyšiesty

Sobota

  • Pol tretej ráno. Čo robí Adamko? Smeje sa na mňa z postieľky. Chce sa hrať. Prečo sa chce hrať o pol tretej ráno?
  • Včera večer sme mali predsparťanskú grilovačku, takže zase som spánku veľmi nedala.
  • Ráno nevyspatá, balím veci na tri dni, vrátime sa v pondelok. Chválim samu seba, pretože som nás všetkých troch zbalila do jediného kufra! A aj to do menšieho. Priznávam, látkove plienky neberieme a to spraví dosť.
  • Dnes smer Litovel na Spartan Race. Pôvodne mal štartovať aj manžel, ale pre ostruhu na nohe musel prestať trénovať. Ideme aspoň povzbudzovať partiu, je ich tam dosť. Prichádzame akurát krátko pred ich štartom. Do dvoch hodín sú všetci v cieli, porobíme im veľa fotiek, niekoľkokrát prejdeme celým areálom. Adamko? Polovicu prespí a polovicu so záujmom pozerá. Je úžasný.
    • Naviac musíme omrknúť terén, pretože o štyri roky pôjde Adamko na Spartan Kids.
  • V Olomouci sa zastavujeme všetci na jedlo a odtiaľ sa naše cesty rozídu. My ešte prebehneme obchoďák, moja mamina mala včera narodeniny a meniny, tak poriadnu kyticu k darčekom chceme priniesť.
  • Z Olomouca smer Slovensko k mojim rodičom. Nechceme to zakríknuť, ale Adamko asi začína mať rád autosedačku, pretože dnes v nej skoro vôbec neplakal, hoci tam dohromady strávil takmer štyri hodiny.
  • Adamko sa má rád. Rodičia majú kúpeľku spravenú tak, že nad práčkou je veľký odkladací priestor, kde máva Adamko prebaľovací pult, ked sme u nich. A hneď na stene je zrkadlo, takže keď sa vykrúti alebo pasie koníky, tak sa na seba pozerá. A to ho náramne baví, smeje sa nahlas a výska radosťou. Len prebaľovať sa vtedy nedá.

Nedeľa

  • Broskyne + jablká a broskyne + mrkva. Takéto kombinácie detských výživ pripravujeme. Mamina zohnala domáce, tak musíme využiť. Sú mňamózne, že by som ich Adamkovi najradšej zjedla už teraz.
    • Dostal kúsok jemne uvarenej mrkvičky. Celý kúsok. Najprv že len nech si ju oblíže. Ako bola mäkká, tak sa mu polovica odlomila. A už sme len videli nafučané líčko a zrazu fuč… on ju spapal. Trošku vypľul, ale s väčšinou si poradil a potom dojedol aj zvyšok. BLW bude nakoniec jednoduchšie, ako sme si mysleli.
    • Pooblizoval ešte broskyňu, hrozno zo záhradky a kúštik hotovej detskej výživy. Presne takto sa s prvými príkrmami začínať nemá. Adamkove bruško si s tým ale poradilo, nebolelo, alergická reakcia nenastala a mrkvička sa dostala presne tam, kam mala, čiže do plienky.
    • Ďalšie pokusy s normálnym jedlom až o 1,5-2 mesiace, nateraz stačilo.
  • Adamko začína objavovať svoje nohy. Už si ich vie zdvihnúť tak, že sa drží za kolienka alebo si dokáže dať dole ponožky. Zrovna schopnosť dať si dole ponožky sa na prichádzajúcu jeseň úplne nehodí, o tom s ním ešte musím hodiť reč.
  • Poobede ideme do mesta s maminou a známymi. Pochodíme centrum Piešťan, nakúpim pár drobností, aby som ich nemusela nosiť z Brna (košík na veci na prebaľovanie, podložka, klasické štvorcové plienky a pod.), najprv posedíme v kaviarničke na námestí, neskôr ešte v úžasnom podniku Concept Coffee Roasters. Tam sa určite rada vrátim, pretože ten čokoládovo-malinový koláčik (bez laktózy!) je úplne že TOP!

Pondelok

  • Prečo sa deti v posteli tak rozťahujú? Vraj spanie s rodičmi je dobré na psychiku a tak, ale mohli by sa trošku snažiť, aby vôbec mali kde rodičia ležať.
  • Výsledky zo štvrtkového sterú sú v poriadku, žiadna baktéria v trávení. Takže naozaj za to môžu mliečne výrobky, ktoré mu začali robiť v brušku neplechu až teraz, po štyroch mesiacoch. Odkedy som ich vyradila, veľmi sa to zlepšilo. Ešte ho občas preháňa, ale to je skôr z Maltofer kvapiek. No už mu nebýva tak nevoľno, ako prvé dni.
  • Na obed ideme do mesta, o dva týždne nás čaká profi fotenie, potrebuje nové neokukané oblečenie. Ponuka v piešťanských obchodoch nás celkom sklamala (a vysoké ceny zaskočili), ale nakoniec sme dva sety objavili.
  • A poobede späť domov do Brna. Po hranice sa hral a rozprával s hrkálkou, potom dva-trikrát zamrnčal, asi aby sa nepovedalo a potom zaspal.
  • V Brne sme sa zastavili v Olympii, kúpiť Adamkovi usínačka. Zas si palček začína cmúlať.
  • Od dnešného dňa nie je hrazdička na to, aby na nej boli zavesené hračky. Od dnešného dňa je hrazdička na to, aby sa z nej hračky zhodili a hrazdička sa ZDVÍHALA! Jednou rukou prosím pekne.

Utorok

  • Akosi sa rozvýskal. Niekedy je to až šialené, ako zvesela výska a piští. A robí to kľudne celú hodinu.
  • Adamkova prvá fotokniha je doma.
  • Keď ho tak sledujem, už sa po pretočení na bruško hneď nehnevá, ale vydrží tak dlho. A dokáže sa hrať s hračkami. Pritiahnuť si k sebe tie na dosah ruky, samozrejme hneď smerujú do pusinky. Na brušku začína tráviť asi polovicu aktívneho času. Však už i koníky pasie veľmi pekne.
  • Poobede prechádzka po Lužánkach s kamarátkami – maminami. Božský kopeček tam bol so svojim autíčkom a Božský kopeček je božský aj pre nás, čo nesmieme laktózu, takže som si dala rovno dva kopčeky, pretože dobrôt mám teraz pomenej.
    • Hlavný dôvod tejto mini-oslavy je fakt, že som sa dostala na predtehotenskú váhu. 23 kg, ktoré som získala behom 9 mesiacov, som zhodila za 4,5 mesiaca. Mám zo seba radosť.
  • Nejak sa nám ochladzuje, asi by sme mali dokúpiť aj teplejšie oblečenie ako len nohavice, čiapka a body s dlhým rukávom. Ešteže som prezieravo po narodení, keď pár dní snežilo, kúpila väčšie svetríky a stále sa do nich zmestí. Ale čiapočku má vlastne len tenkú, ponožky stačiť nebudú a keď tak nad tým uvažujem, rukavičky asi tiež budú musieť byť, keď bude v šátku.

Streda

  • Zisťujem, že na čítanie papierových kníh je najlepšie ráno. Vtedy, keď Adamko leží vedľa nás, manžel zvyčajne ešte spí, ja už zaspať neviem, pretože malý je prebalený, najedený a odmieta ešte aspoň hodinku spať. Tak si máva hračkou nad hlavou, vydáva tie svoje zábavné zvuky a ja si môžem hodinku čítať, aj keď pravda, niekedy je tak rozkošný, že radšej pozerám naňho, než do knihy.
  • Krst a autogramiáda knihy Rawmania
  • Beletria tento týždeň jediná, skvelé Kruté časy od Iana Manooka a z detských Lumpíček a Rošťanda. Na filmy a seriály nebol čas. Ale budúci týždeň začína tretia séria Narcos a končí Game of Thrones, na oboje sa teším.

Štvrtok

  • Adamko sa tuším každý deň učí nový zvuk. K výskaniu sa pridáva niečo ako prskanie a proste taký džavot, že na to ani slová nenachádzam. Je to mega moc rozkošné. Ani hudbu cez deň doma nepúšťam, len aby som ho vždy počula.
  • Celkovo je nejaký ukecaný. A večer, keď s ním blbne manžel? To by ste ešte len mali počuť. Podarená dvojica.
  • Idem na poštu, tam zaspí. To si rovno skočím do Lidl nakúpiť, mám kočík, môžem spraviť veľký nákup. Stále spí. Doma by sa zobudil, tak si to zamierim do parku posedieť. Zaparkujem kočík, prichádza čašník, objednám si uhorkovú limonádu a Adamko sa zobúdza. Mohol počkať ešte pár minút, než si ju vypijem.
  • Dobré články:

Piatok

  • Začala vychádzať Zlatá sbírka pohádek Disney. Prvý diel je Lví král a stojí 9 Kč. Druhý diel o dva týždne bude Snehulienka za 39 Kč a tie ďalšie budú po 99 Kč. Dohromady 80 kníh, dostať v trafikách a na pošte. Samozrejme že som prvý diel chcela, už len kvôli cene. Najprv sa mi predstava zbierania páčila, ale po prelistovaní som zhodnotila, že tie útle knižôčky so skráteným dejom za 99 Kč nestoja. Druhý ešte kúpime, ale naďalej zbierať nebudeme.
  • Takmer každý večer cvičím cviky od fyzioterapeutky. Uspím Adamka, chvíľku ešte vedľa neho ležím a potom idem do jeho izby, je tam koberec, nemusím hľadať podložku na cvičenie. Dnes ale odmieta zaspať, polhodinu si džavoce a dáva jasne najavo, že proste spať nie. Beriem ho za sebou, nech sa hrá vedľa mňa, kým budem cvičiť. No čo myslíte, že spravil, kým som skončila? Zaspal na zemi a na brušku. No môže toto?
Poznámka

Na materskej | týždeň dvadsiatypiaty

Sobota

  • Hodiny vo Vida centre. Strávime tam poobedie s našimi známymi. Objavíme nové miesta, ktoré nám pri poslednej návšteve unikli a vraciame sa k obľúbeným. Sme tam tak dlho, že kútik na kojenie navštívim s Adamkom rovno dvakrát. Týmto ma centrum u mňa velké plus.
  • Na jedlo zájdeme do vegetariánskej reštaurácie Forkys. V Rebio už naši známy boli, tak skúšame niečo nové. Mne moje jedlo nechutilo, mala som Stir-fried noodles, ale čo nás veľmi nemilo prekvapilo, bolo odmietnutie misky alebo taniera. Svoju porciu som dostala v nejakom papierovom tégliku a nedala sa nijako rozumne premiešať. Ale keď sme požiadali o tanier, tak nám ho nedali so slovami, že oni to takto servírujú. Tak tam už sa nevrátime.
  • Ideme spať o druhej v noci. O druhej! Dokonca aj ja, čo mi v noci hrozí minimálne jedno zobudenie, som nešla spať najneskôr hodinu po Adamkovi, ale bavím sa s nimi v kuchyni. A popíjam víno a je mi fajn pretože občas aj takýto večer treba, hoci viem, že zajtra budem nevyspaná. Ale zajtra nikam nejdeme, tak mi to môže byť jedno.
  • Výborný recept: kakaový termix

Nedeľa

  • Nový fotoaparát (Sony Alpha A6000) sme si za víkend zamilovali. Z pôvodného „vyskúšame dva týždne a keď tak ho vrátime“ sa dostávame „aký objektív k nemu dokúpime?“
  • Samozrejme, že som nevyspaná, Adamko sa prvýkrát zobudil hneď o druhej, keď sme išli spať, potom nad ránom okolo piatej. Spánku som veľa nedala, takže doobeda odmietam čokoľvek robiť a až večer sa s manželom vypravíme na prechádzku po okolí.
  • Prečítané knihy tento týždeň? Žiadna! Mám nejaké málo čítacie obdobie, iba Kruté časy od Iana Manooka mám rozčítané. Film iba jeden, Guardians of the Galaxy Vol. 2. Ale teda čakala som od neho viac. Natočené pekne, hudba super, no príbeh dosť slabý.

Pondelok

  • Pondelky sú ako stvorené na byrokraciu. Dnes som sa rozhodla vybaviť Adamkovi prechodný pobyt. Ale najprv k doktorke pre železo, Adamko dostal kvapky Maltofer.
    • Úprimne povedané, smrdia. Dnes mu ich ešte dávať nebudem, ale neprekvapilo by ma, keby ich bude vypľúvať.
  • Od pediatričky fotografovi, na prechodný pobyt potrebuje dokladovú fotku. Keďže Adamko bol nejaký nepokojný v šátku, dohodli sme sa, že bude jednoduchšie, ak ho odfotím doma s bielym pozadím a on už mi iba vytlačí taký formát, aký potrebujem. Fotiť ho priamo tam by bolo na dlho, musel by pozerať do objektívu, tváriť sa normálne a tak.
    • Nemôžem povedať, že doma by prejavoval o seriózne fotenie záujem, ale aspoň máme pár skvelých fotiek a aj jedna vhodná sa našla.
  • S tým som mohla ísť na cudzineckú políciu. Po ceste zaspal, ideálny stav. Knihu som si zobrala, poučená z minulosti viem, že tam je to na dlho. No dnešná návšteva prekonala všetky moje hrozné predstavy.
    • Prídem tam, 17 ľudí predo mnou. To je fakt veľa, ale dám tomu šancu.
    • Po hodine sa Adamko zobúdza. Už nechce byť v šátku. Chce jesť. Mne sa nechce kojiť v maličkej čakárni plnej ľudí a nikde nenachádzam súkromie. Predo mnou stále desať ľudí.
    • Prechádzam sa po chodbe. Ide nejaká úradníčka. Pýta sa ma na moje vyvolávacie číslo. Nechá ma vyvolať hneď, ako sa uvoľní prvý pracovník, aby som tam s dieťaťom nemusela čakať. Najradšej by som ju vyobjímala. Adamko je tiež rád, lebo stále neplače. Ja byť na jeho mieste, tak už som hladná.
    • Samozrejme budú potrebovať ešte jeden papier, lebo to by bolo divné, keby sa mi podarí niečo niekedy vybaviť hneď. Stačí doposlať poštou a potom približne o 2-3 týždne by malo byť rozhodnutie. Uff a teraz rýchlo preč.
    • Sadám na prvý autobus odtiaľ smerom do centra, pri Vaňkovke vystupujem a dúfam, že majú miestnosť na prebaľovanie. Ha, keby len to. Oni rátajú s tým, že matky koja a miestnosť je to teda fajnová, kresielko, obrázky na stenách, dokonca i vlastnú toaletu tam máme. Môže byť.
  • Obed som si kúpila vo Vaňkovke, zjedla u manžela v práci a pobrala sa domov. Dnes upratovací pondelok nebude.

Utorok

  • Dobrý článok: Jsem jenom máma
  • Na happyfoto.cz majú 50 % zľavu na fotky, tak dávam vytlačiť rovných 100 kusov. Všetko samozrejme Adamkove fotky, pre našich rodičov. Ale pár si ich dáme vyvolať aj my, najmä tie milníkové.
  • Maltofer kvapky prekvapivo nevypľúva. Ale nie je mu po nich dobre, poznať, že je Adamkovi akosi nevoľno. No snáď ho to prejde.
  • Podvečer máme v Lužánkach rodinné minifotenie. Konečne nejaké fotky, kde budeme všetci spolu.
  • Na každodenné kúpanie máme vaničku od Stokke. Bolo k nej aj lehátko, vraj vhodné už od narodenia. No Adamko nám v ňom prišiel stratený, pokrútený a neprirodzene ohnutý, takže sme ho nepoužívali. Ale teraz nás napadlo lehátko opäť vyskúšať. Toľko radosti z Adamkovej strany sme fakt že nečakali.
    • Povedzme si úprimne, pri dĺžke vaničky 66,5 cm sa do nej už nejaký ten čas nezmestí. Tým, že je skladacia, nie je našťastie úplne pevná, takže aj keď sa odráža, kraje sa trošku „posunú“. Keď je na lehátku, chodidlami akurát dočiahne na kraj. A čo je na tom pre Adamka najzábavnejšie? Že keď kope, voda je všade. Čím viac kope, tým väčší kus kúpeľne zasiahne. A ešte ten lišiacky úsmev, ktorý nahodí, keď mám kompletne premočené nohavice! Čistá úprimná radosť.

Streda

  • Dobrý článok: Je to mamánek aneb separační úzkost pod lupou
  • Bude to zaujímavé s Maltofer kvapkami. Už tak má niekoľko dní trávenie znova ako novorodenec, prebaľujem ho každú chvíľu, teraz je naviac po nich stále nesvoj a viac sa vykrúca. Ale už aspoň toľko neplače.
    • Ako bonus sú kvapky tmavé, Adamko rád máva ručičkami, takže keď netrafím lyžičkou do pusinky, kvapky sú všade, áno aj na tom čistom prestieradle, ktoré som zrovna nahodila, aj na bodyčku, aj na mne. 6 kvapiek, ale sú všade, len tam kde by mali byť, nie.
  • Poobede som mala stretnutie s bývalými kolegyňami, tiež už maminkami. Adamko bol prvýkrát v detskom kútiku, aj keď iba sledoval, čo sa deje okolo neho.
    • Park Lane Cafe pri Lužánkach je fajn kaviareň, kde robia skvelý šalát s prosciuttem, nektarinkou, ricottou a lanýžovým medom, a citrónovú tortičku se snehovými pusinkami.
    • Od kamarátok dostal nejaké darčeky, ale najviac ho nakoniec bavila darčeková taška, ktorú nechcel pustiť z ruky. Deťom k radosti stačí málo.

Štvrtok

  • Od pol piatej je hore, o ôsmej musíme byť u doktorky a čo on spraví o siedmej? Zaspí. A ešte ako smiešne.
    • Preváženie po týždni. Pribral 100 g, síce to stále nie je dosť, ale nárast oproti minulému váženiu tam je, takže môžem kojiť naďalej, príkrm nemusíme dávať.
    • Preventívne mu zobrala ešte ster zo zadočku, keďže sa nám jeho trávenie za posledný týždeň úplne nepozdáva a viac blinká. A vieme, že to nie je Maltofer kvapkami. Výsledky budú v pondelok.
    • Ale pravdepodobne pôjde o nejakú formu alergie alebo neznášanlivosti bielkoviny kravského mlieka.
    • Takže ja mám bezmliečnu diétu a minimálne 6 týždňov musím vylúčiť všetko jedlo, v ktorom je laktóza. To by ma zaujímalo, čím nahradím ranný jogurt, maslo na zemiačkoch a čokoládu, bez ktorých si pomaly neviem predstaviť deň.

Piatok

  • Máme nový objektív k fotoaparátu. Sony 35mm f/1,8. Manžel je z neho nadšený, vraj robí krásny bokeh. S tým súhlasím. Lenže s objektívom sa nedá zoomovať, takže aby sa mi napríklad Adamko celý zmestil do záberu, musím byť dosť ďaleko. Pre mňa na rýchle fotenie momentiek je nepraktický.
  • Čoraz častejšie Adamko zaspáva spôsobom, že sa v postieľke otočí o 90° a nohy si dá tam, kde by mala byť moja hlava. Ja to chápem, že má menšiu postieľku, ale stále sa do nej zmestí, tak prečo sa tak vytočí, mi je záhadou. A ja potom spím nalepená na manželovi, pretože nechcem riskovať zobudenie posunutím.
  • Začína byť nebezpečné nechávať Adamka samého pod hrazdičkou. Keď som si na chvíľku odbehla z kuchyne, kým som sa vrátila, už podliezal nosné dosky. Ako sa tam dostal, mi je tiež záhadou.
  • Prišiel papier z úradu práce o schválení rodičovskej. To bola rýchlosť, na to, že som tam papiere poslala minulý štvrtok. Majú na vybavenie 30 dní a ejhľa, po týždni to mám čierne na bielom. Máme radosť.
    • Na rodičovskú nastupujem plynulo po skončení materskej. Od štátu dostanem 220 000 Kč, ktoré si môžem vybrať v priebehu 19 až 43 mesiacov. Maximálne mesačná čiastka je 11 500 Kč, minimálna 5 116. Ja som si vybrala najrýchlejšie čerpanie, takže rodičovskú dovolenku budem mať do Adamkových dvoch rokov. Ale teda než som sa v tom zorientovala, chvíľu mi to trvalo. Teraz mi už celá záležitosť a vybavovačky prídu jednoduché.
Poznámka

MiniPédia pre najmenších

Po leporelách pre najmenších a leporelách pre malých-väčších prichádza článok o leporele pre… väčších-malých? No proste pre detičky vo veku 1 až 3 roky. Adamko je naň ešte maličký, pretože má výchovný charakter a ten ho zatiaľ nezaujíma. Baví ho ale spoznávať nový tvar, najmä veľkosť, pretože medzi hračkami nič také nemá. No plne ho ocení až od toho roka.

Reč je o MiniPÉDII z vydavateľstva Svojtka. Adamkova prvá knižka z tejto bohatej série je MiniPÉDIA – Objavujeme svet! Telo. Prvá a rozhodne nie posledná, v hľadáčiku máme ešte ZOO, Les, Čísla, Lúka a Farby. Celková ponuka obsahuje viac ako dvadsať titulov rôznych zameraní. Bude z čoho vyberať.

Najradšej máme pohyblivé prvky v knižke, už som ich chválila v minulom článku pri knižkách z edície Kto je tam? Adamko si na nich môže rozvíjať jemnú motoriku, posúvať idú jednoducho aj pre jeho maličké prsty, ktoré sa ešte len učí používať. Len musí trafiť príslušnú oblasť.

Samozrejme si vyžaduje moju spoluúčasť, pretože vedome ešte nevie, čo vlastne robí. Ja mu ich čítam formou hry a aj z posúvania obrázkov máme zábavu. U knižky sa dá výborne improvizovať a čítať ju zakaždým inak. Najmä posledná dvojstrana o napodobovaní nás baví najviac. Je zábavné sledovať, ako sa Adamko naozaj snaží po mne niektoré zvuky opakovať (a niektoré mu už pekne idú).

Leporelo má veľmi tvrdé strany a zaoblené rohy, úspešne tak odoláva Adamkovmu objavovaniu. A ten sa s tým nepapre. MiniPÉDIU popozeral od prvej po poslednú stranu, poobracal, prevrátil a neunikla ani jeho pusinke. Takže väzbu chválim, pre nás je toto najdôležitejšie a ešte pár mesiacov bude. Hádam vydrží v dobrom stave aj do doby, kedy sa z neho začne učiť.

A to je druhá vec, ktorá sa mi na knižke páči. Je kratučká, obrázkov v nej nie je veľa, malé dieťa sa tak nestratí v záplave nových informácií. Zatiaľ ale neviem posúdiť, ako je to s pozornosťou u batoliat. Niekedy Adamko vydrží polhodinu počúvať moje nadšené ukazovanie, kde má noštek, ruku a koleno, inokedy na mňa ani nepozrie a naďalej sa venuje otáčaniu z chrbátika na bruško a naopak.

Spomínala som, že obrázkov je málo. Na druhej strane, od každého sa dá odpichnúť a rozprávať sa o ňom, takže zabaví na dlho. Hovoriť si, aký sme mali my deň, ukazovať si jednotlivé časti tela. Teraz je to celé v mojej réžií, ale Adamko býva našťastie vďačný poslucháč (keď má náladu).

Bavia ma knižky, kde je potrebná spolupráca dieťa – rodič. Kde sa priam žiada, aby sme si k tomu s Adamkom sadli spoločne. A MiniPÉDIA presne taká je, k tomu jednoduchá, kvalitne spracovaná a interaktívna s ohľadom na vek dieťaťa. Bude zaujímavé pozorovať, ako bude Adamko na knižku pozerať o mesiac, pol roka a ďalšie letá.

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Krst a autogramiáda knihy Rawmania

Pred týždňom som bola na jednej veľmi milej udalosti. Dozvedela som sa o nej len náhodou, pár dní predtým. V ten deň sme nemala zrovna nič na pláne, tak som Adamka naviazala do šátku, nepoznala som priestory Podnik café baru, tak nech tam neblokujem s kočíkom, a vyrazili sme.

A bolo to celé veľmi fajn. Barbora bola milá a vysmiata, atmosféra pohodová, ponúkané dezerty a chuťovky výborné. Knižku som si samozrejme kúpila, dala podpísať a už z nej doma skúšam. Niektoré recepty zaujali viac, niektoré menej. Raw u nás nejde nejak moc, ale na oživenie jedálnička, prečo nie? V podobnom duchu nabáda aj autorka. Nájsť si to, čo každému vyhovuje, nedržať sa 100 % nejakých pravidiel na úkor pohodlia či spokojnosti.

Tak si tu chcem uchovať, v podobe pár fotiek, spomienku na toto pekné popoludnie a možno i dať niekomu tip na zaujímavú kuchárku.

rawmania.cz

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Prečítané leto | Knižky o písmenkách pre rodičov

Knižky o písmenkách. O písmenkách? To mám na koniec leta celkom ťažkú úlohu. V detskej sekcii je to jednoduché, deti sa písmenka ešte len učia a je o nich celá kopa kníh. Ale dospeláci už písmenka poznajú a nevybavujem si žiadnu knihu o abecede. Tak to vezmem trošku inak.

Do posledného výberu som zaradila knihy o knihách. O listoch. O literatúre. O písaní. O spomienkach uchovaných na papieri. Tak poďme na to.

Minulé leto som prečítala na dovolenke v Nórsku nádherný feel-good román Čtenáři z Broken Wheel doporučují. Ak sa niektorá kniha dokonalo hodí do tohto týždňovej témy, je to presne táto. O knihách, o láske, o priateľstve, o vášni sedieť hodiny v kresle a byť maximálne ponorený do príbehu, o schopnosti nadchnúť knihami ďalších ľudí. Po tejto knižke vám bude príjemne.

Ďalšou mojou veľmi obľúbenou knihou sú Charlieho malé tajomstvá (v češtine vyšlo pod názvom Ten, kdo stojí v koutě). Citlivý príbeh písaný formou listov. Filmové spracovanie si autor zrežíroval sám a obsadil výborné trio Logan Lerman, Emma Watson a Ezra Miller. Odporúčam knihu aj film. Verte mi, na chvíľku sa budete cítiť nekonečne.

Ako ste na tom so zombie? V reálnom živote by asi platilo, aby sme sa im vyhli oblúkom, ale v knižnej sfére existuje jedna kniha, ktorú by ste obísť nemali. Svetová vojna Z. Pre mňa nečakané prekvapenie, úchvatné zápisky o apokalypse. Svetová vojna Z nie je typický román s hlavným hrdinom, ktorý sa prebojuje tisíckami zombíkov až do víťazného konca. Max Brooks to zobral z iného konca a knihu napísal tak, až má čitateľ pocit, že toto sa naozaj stalo. Kniha je rozčlenená na jednotlivé obdobia a v každej kapitole sa stretneme s ľuďmi z celého sveta, zo všetkých pozícií a spoločenských úrovni. Každý z nich prežil a každý má čo povedať. A postupne odkrývajú pozadie, priebeh i katastrofálny záver konfliktu ľudí so živými mŕtvymi.

Pasiho Ilmari Jääskaleinena som už vo výbere mala, spomínate? Literární spolek Laury Sněžné sa hodil do týždňa o tme. Teraz sa môžete pustiť do jeho druhej knihy, Magický průvodce městem pod pahorkem. Ja som ju rozčítala v pôrodnici a konečne sa dostávam na koniec. Myslím, že štvrtok bude ten správny deň na jej dočítanie. Taká dobrá kniha a mne trvá 5 mesiacov ju prečítať.

Na záver ešte dve knihy, ktoré som zatiaľ nečítala, no lákajú dobrými ohlasmi i anotáciou. Jak jsme v Teheránu četly Lolitu a Georgette píše otci. Prvá o tajných stretnutiach, kde sa preberala v tej krajine zakázaná literatúra, druhá o skrytom dopise a tajomstvách, ktoré so sebou prináša.

Tip na štvrtokDeň neprečítaných kníh, tak si sebecky ukradnite čo najviac príležitostí, poproste partnera o pomoc alebo deti zapojte do čítania tiež a šup na prečítanie neprečítanej knihy. Alebo i dvoch.

precitaneleto.sk | FB Prečítané leto

Pokračuj v čítaní

Poznámka

Najkrajšia fotokniha

Najkrajšia preto, lebo je plná Adamka. Odkedy sa narodil, fotoaparát v mojom mobile ide nespočetkrát denne. Adamko je totiž nádherný, rozkošný, úžasný a ďalšie superlatívy, ktoré o svojom dieťati povie snáď každá matka. A my si chceme tie jeho výrazy a úsmevy uchovať čo najdlhšie.

Narovinu priznávam, že čo sa týka triedenia, som celkom marná. V notebooku si dokážem udržať ako-taký prehľad, ale vytlačeným fotografiám sa bránim zubami-nechtami, to by bol chaos. Našťastie riešenie tohto problému sme objavili už pri svadbe. Fotky sme vytlačili formou fotoknihy. Rovnako sme sa rozhodli aj pre tie Adamkove.

Kým zo svadby sme mali jednorázovo okolo sto fotiek, pri Adamkovi by som bezproblémov nafotila sto fotiek každý týždeň (niekedy aj deň, ale tie nepodarené a rozmazané mažem). Nuž sme sa s manželom rozhodli, že fotoknihy budeme robiť každý štvrťrok z približne stovky našich najobľúbenejších.

Fotoknihu sme sa rozhodli spraviť u Saal Digital. Prvýkrát som o nich počula už pred rokom u mojej obľúbenej blogerky What Jane Read. Náhoda tomu chcela, že sa mi naskytla možnosť akcie spojenej s recenziou. Na rozhodovanie super, zo Saal sme nemali predtým žiadne skúsenosti a ani v mojom okolí nie sú veľmi známi.

Ovládanie aplikácie SaalDesigner (chválim, že je aj na macOS, nie iba Windows) je intuitívne. Na výber od najjednoduchších prázdnych šablón, ktoré si užívateľ môže prispôsobiť maximálne podľa seba, až po tie vopred pripravené. Rôzne motívy, farby, lesk/mat, veľkosti, väzby a pod., sú samozrejmosťou. Ja som zvolila zlatú strednú cestu v podobe automatických návrhov. Na každú stranu som si nahrala toľko fotiek, koľko som chcela a program navrhol usporiadania s možnosťou zmien a úprav. Každý projekt je možné uložiť a vrátiť sa k nemu neskôr.

Vo výsledku som mala naklikanú fotoknihu v rozmere 28 x 19 cm s rozsahom 54 stránok so 117 fotkami. Aká je? Prekvapivo výborná. Prekvapivo preto, lebo môj mobil nepatrí k najnovším a dobrý fotoaparát sme kúpili len nedávno, takže ostrejšie fotky bude mať Adamko až od štvrtého mesiaca. Ale ukázalo sa, že aj tie z mobilu, fotené niekedy za zlých svetelných podmienok, vyzerajú offline nádherne.

Čo ma dostalo, bola rýchlosť. V štvrtok večer som návrh odoslala a na druhý deň, asi o dvanásť hodín na to, mi prišiel email, že fotokniha bola odoslaná. Wow. Kedy to stihli? No ale bol piatok, takže predsa len som si počkala do ďalšieho týždňa. Nabudúce budem vedieť a fotoknihu pripravím cez víkend.

O pár dní čaká Adamka prvé fotenie u profesionálneho fotografa a tak služby Saal Digital s radosťou využijeme opäť. Tentokrát ich dáme do fotozošitu a rovno trikrát, aby mali pamiatku aj starí rodičia.

www.saal-digital.cz

Pokračuj v čítaní