O materstve Tehotenstvo

Zápisky z prvého trimestra

12.11.2016

Prvé kontroly a vyšetrenia absolvované, fotky z ultrazvuku rozposlané rodine, knižky prečítané (klik!), najkritickejší prvý trimester za mnou. Je to na dobrej ceste, budeme mať bábätko.

Nebudem tvrdiť, že som to tušila od samotného začiatku, bolo to skôr prianie, aby to vyšlo. A ono to vyšlo. Vedeli sme to fakt skoro, myslím, že tá druhá čiarka sa tam prvýkrát objavila len akýmsi zázrakom, alebo bol test mimoriadne citlivý. No bola tam a to nám stačilo. Týždne čakania, radosti, nechápania, že sa to naozaj deje a kolotoč typických prvých príznakov.

Ranné nevoľnosti nie sú iba ranné. Trvajú celý deň a stravovanie spraví podozrivo veľa. Kým inokedy by som sa akékoľvek BeBe kekse obchádzala oblúkom, teraz som mala tie kakaové rovno pri posteli. Pomohli hneď zrána, nevyšla by som z postele bez niečoho, čo zdvihne hladinu cukru. Skvelý bol aj bazový sirup.

Únave sa, žiaľ, predchádzať nedalo, chodila som spávať skôr a ak sa dalo, zdriemla som si aj poobede. Naviac v noci som sa nevyspala tak ako kedysi a budila som sa podstatne skôr.

Prvý týždne mi ešte chutilo nadmieru veľa a bála som sa rýchlejšieho priberania. No od určitého momentu som si musela dávať veľký pozor na to, čo mám pred sebou. Ovocie a zelenina boli najistejšie jedlá, po ktorých mi nebolo zle a zasýtili. Aspoň trochu. Sushi aj krvavý steak mi chýbali.

Kým kedysi mi stačili dve, maximálne tri jedlá denne, teraz som musela jesť každú hodinu aspoň jablko. Baby karotka nesmela chýbať v chladničke, ideálne rovno v miske na pracovnom stole. Obedy som si v práci prestala objednávať, pretože kým v čase objednávky vyzerala vidina japonskej polievky rámen, ktorú za normálnych okolností milujem, lákavá, o jednej, keď bola predo mnou, som nebola schopná ju ani otvoriť. Na vône som nijak zvlášť citlivá nebola, ale jedlo prežívam aj čuchom a väčšinu objednaných obedov som nakoniec ani nezačala jesť.

No myslím, že oproti iným tehotným, ktoré prvé príznaky tiež potrápili, som dopadla ešte dobre a neboli nijak extrémne. Prvé tri cesty lietadlom som absolvovala ešte v stave, kedy som o tehotenstve nevedela, ďalšie dve do Škótska v 10. týždni. A dopadlo to dobre.

Trošku som sa zaguľatila, pribrala pár kíl v norme, väčšie a pevnejšie prsia sú skvelým bonusom (až na neskutočnú citlivosť prvých pár týždňov). Najlepší vynález sú ale tehotenské nohavice, to vám je naozaj pohodlný kus oblečenia.

Čo ma najviac prekvapilo je, ako rýchlo to ubehlo. Príde mi ako včera, kedy som s úsmevom hľadela na druhú čiarku a dnes už ťahám pred sebou pekné bruško a snažím sa zachytiť prvé pohyby. Príde mi ako včera, keď som nedočkavo išla na prvý ultrazvuk a dnes už vieme aj pohlavie bábätka. V tejto chvíli si užívam druhý trimester, ktorý asi väčšina tehotných označuje za najlepší. Ale o tom až niekedy nabudúce, až bude celý za mnou.

prvy-trimester

Mohlo by sa Vám páčiť

1 komentár

  • Odpovedať Postrehy z prvého trimestra | Orvokki's blog 13.11.2016 na 15:27

    […] včerajších zápiskoch, aký bol prvý trimester, mám v poznámkach ešte pár postrehov, ktoré som si priebežne […]

  • Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.