O materstve Život s Adamkom

V kúpeľni budem mať súkromie

1.4.2018

Po dlhšej odmlke pokračujem. Jedna z mojich predstáv ešte v tehotenstve bola, že v kúpeľni budem mať súkromie. Adamko mi ukázal, že ostane iba pri predstave.

V kúpeľni budem mať súkromie

Na mamičkovských fórach na to narazíte zaručene. Dieťa na záchode a v kúpeľni. Matka, ktorá nemá ani minútu kľud a dieťa mu robí spoločnosť aj tam, kde ževraj i pán kráľ chodí sám. Pán kráľ možno, ale matky určite nie.

Keď sa Adamko narodil, po prvých týždňoch sa v našej skupine mamín, ktoré majú aprílové deti, objavili príspevky a komentáre, kde sa maminy „chválili“, ako im deti robili spoločnosť v kúpeľni. A ja som nechápala. Však tie naše deti sa ešte ani nepretočia na bruško, prečo si ich tam dobrovoľne nosia a potom sa sťažujú, že nemajú ani tú minútu kľud?

Ešte stále som bola v tom, že ja teda rozhodne budem mať v kúpeľni súkromie, na chvíľku je nezmysel dieťa prenášať keď spí alebo sa hrá pod hrazdičkou. Neplače a bez dozoru pár minút vydrží. A keď bol doma manžel, bol čas i na dlhú sprchu. Aká to paráda, oddýchnuť si v horúcej vode.

Obrat nastával nenápadne od Adamkovho polroka. Vtedy sa naučil plaziť. A tiež lepšie videl. I počul. Mamu idúcu do kúpeľne zavetril vždy, no väčšinou, než sa k dverám doplazil, ja už som bola vonku. Iba párkrát bol rýchlejší. No zlepšoval sa rýchlo a najmä začal mať nejaký radar alebo čo, a tak bol pri dverách tuším i skôr, ako som tam potrebovala ja ísť. Tak sa stalo, že mi Adam začal v kúpeľni robiť spoločnosť.

Ako výhoda sa to ukázalo pri kúpaní. Mojom. Mohla som si totiž vaňu dopriať kľudne i na obed, Adam behal okolo, hádzal mi hračky (občas i uteráky a oblečenie) do vane, smial sa, bol šťastný, keď som naňho šplechla trochu vody. Rochniť som sa mohla i polhodinu. Adama bolo treba vždy prezliecť, ale za radosť v detských očiach to stálo.

Teraz už sa nenamáham a nechávam ho iba v plienke, občas naňho obrátim sprchu, to miluje, voda je všade, jemu sa šmýka a to je náhodou zábavné, jasné, treba potom poupratovať, ale teraz stačí dať jednu handru aj Adamkovi, on opakuje, čo robím ja, spoločne všetko utrieme a ešte sa stáva samostatným, win-win pre všetkých. Možno až veľmi, pretože nedávno na návšteve zobral z konferenčného stolíka čipkovaný obrus a začal s ním utierať.

Len čo sa naučil loziť, nebolo úniku. Keď sme doma samy, to už nechávam dvere rovno pootvorené, inak by za nimi kričal a ja nemám srdce ho nechať nešťastného. V kúpeľni mám strategicky umiestnené hračky a predmety, ktoré ho zaujímajú, aby nemal potrebu po mne loziť vo chvíľach, kedy sa mi to najmenej hodí.

Napríklad i digitálna váha ho dokáže zabaviť, pretože vždy keď sa do nej oprie, zasvieti sa. Vrchnák od koša na plienky? Tak s tým hráme peek-a-boo. Poznáte vodolepky? Nemali by chýbať, dajú sa lepiť aj na pokožku a dieťa baví, keď sa snaží dať z chrbta dolu veľrybu alebo sa snaží pozrieť na žraloka na čele. Toaletný papier je rodičmi overená klasika, kôš na prádlo a práčka tak isto. Nakoniec si v kúpeľni užijeme ešte kopec zábavy.

Horšie je to asi v domácnostiach, kde je toaleta zvlášť v maličkej miestnosti, kde sa sotva zmestí jeden. To si úprimne predstaviť neviem. Ale vďaka našej celkom priestrannej miestnosti mi nakoniec absencia súkromia ani nevadí.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz