Poznámka

V kúpeľni budem mať súkromie

Po dlhšej odmlke pokračujem. Jedna z mojich predstáv ešte v tehotenstve bola, že v kúpeľni budem mať súkromie. Adamko mi ukázal, že ostane iba pri predstave.

V kúpeľni budem mať súkromie

Na mamičkovských fórach na to narazíte zaručene. Dieťa na záchode a v kúpeľni. Matka, ktorá nemá ani minútu kľud a dieťa mu robí spoločnosť aj tam, kde ževraj i pán kráľ chodí sám. Pán kráľ možno, ale matky určite nie.

Keď sa Adamko narodil, po prvých týždňoch sa v našej skupine mamín, ktoré majú aprílové deti, objavili príspevky a komentáre, kde sa maminy „chválili“, ako im deti robili spoločnosť v kúpeľni. A ja som nechápala. Však tie naše deti sa ešte ani nepretočia na bruško, prečo si ich tam dobrovoľne nosia a potom sa sťažujú, že nemajú ani tú minútu kľud?

Ešte stále som bola v tom, že ja teda rozhodne budem mať v kúpeľni súkromie, na chvíľku je nezmysel dieťa prenášať keď spí alebo sa hrá pod hrazdičkou. Neplače a bez dozoru pár minút vydrží. A keď bol doma manžel, bol čas i na dlhú sprchu. Aká to paráda, oddýchnuť si v horúcej vode.

Obrat nastával nenápadne od Adamkovho polroka. Vtedy sa naučil plaziť. A tiež lepšie videl. I počul. Mamu idúcu do kúpeľne zavetril vždy, no väčšinou, než sa k dverám doplazil, ja už som bola vonku. Iba párkrát bol rýchlejší. No zlepšoval sa rýchlo a najmä začal mať nejaký radar alebo čo, a tak bol pri dverách tuším i skôr, ako som tam potrebovala ja ísť. Tak sa stalo, že mi Adam začal v kúpeľni robiť spoločnosť.

Ako výhoda sa to ukázalo pri kúpaní. Mojom. Mohla som si totiž vaňu dopriať kľudne i na obed, Adam behal okolo, hádzal mi hračky (občas i uteráky a oblečenie) do vane, smial sa, bol šťastný, keď som naňho šplechla trochu vody. Rochniť som sa mohla i polhodinu. Adama bolo treba vždy prezliecť, ale za radosť v detských očiach to stálo.

Teraz už sa nenamáham a nechávam ho iba v plienke, občas naňho obrátim sprchu, to miluje, voda je všade, jemu sa šmýka a to je náhodou zábavné, jasné, treba potom poupratovať, ale teraz stačí dať jednu handru aj Adamkovi, on opakuje, čo robím ja, spoločne všetko utrieme a ešte sa stáva samostatným, win-win pre všetkých. Možno až veľmi, pretože nedávno na návšteve zobral z konferenčného stolíka čipkovaný obrus a začal s ním utierať.

Len čo sa naučil loziť, nebolo úniku. Keď sme doma samy, to už nechávam dvere rovno pootvorené, inak by za nimi kričal a ja nemám srdce ho nechať nešťastného. V kúpeľni mám strategicky umiestnené hračky a predmety, ktoré ho zaujímajú, aby nemal potrebu po mne loziť vo chvíľach, kedy sa mi to najmenej hodí.

Napríklad i digitálna váha ho dokáže zabaviť, pretože vždy keď sa do nej oprie, zasvieti sa. Vrchnák od koša na plienky? Tak s tým hráme peek-a-boo. Poznáte vodolepky? Nemali by chýbať, dajú sa lepiť aj na pokožku a dieťa baví, keď sa snaží dať z chrbta dolu veľrybu alebo sa snaží pozrieť na žraloka na čele. Toaletný papier je rodičmi overená klasika, kôš na prádlo a práčka tak isto. Nakoniec si v kúpeľni užijeme ešte kopec zábavy.

Horšie je to asi v domácnostiach, kde je toaleta zvlášť v maličkej miestnosti, kde sa sotva zmestí jeden. To si úprimne predstaviť neviem. Ale vďaka našej celkom priestrannej miestnosti mi nakoniec absencia súkromia ani nevadí.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *