O materstve Život s Adamkom

Prečo je pre mňa tak dôležité poznať vývoj dieťaťa?

25.2.2019

Pôvodne som chcela dať nadpis článku niečo ako „Ako si zabezpečiť krásne, šťastné a jednoduché materstvo“. Ale bolo by to veľmi zavádzajúce, pretože každá sme iná, každé dieťa je iné. A naviac vám popíšem iba moju skúsenosť, nie návod na dieťa. Takže, prečo je pre mňa tak extrémne dôležité poznať vývoj deťaťa?

Stručná odpoveď je: „Aby som rozumela svojmu dieťaťu, netrápila sa vecami, ktoré nezmením, netlačila na pílu tam, kde je to zbytočné, vedela reagovať na jeho skutočné potreby, odolala tlaku okolia, počúvala svoj skutočný inštinkt a materstvo si užila.“. Je to do bodky pravda dokonca aj s tými chvíľami, kedy sa Adam budí každú hodinu alebo sa hodí s krikom o zem, pretože chcel ten druhý banán.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa

Učíme sa všetko. Učíme sa variť, chodiť, matematiku, čítať, náš obor, robiť daňové priznanie, športy, hudobné nástroje… Niektoré činnosti vyžadujú roky tréningu, na niektoré stačí krátky kurz. Niečo sa dokážeme naučiť prirodzene v priebehu rastu, na iné potrebuje odborníka alebo aspoň knihy.

Príde mi maximálne prirodzené, že výchova je na tom rovnako. Príde mi normálne naučiť sa vychovávať, komunikovať a poznať, ako naše telo funguje. Veľa vecí sa dá poznať intuitívne, veľa vecí máme vo všeobecnom povedomí, niečo si prečítame v článku alebo sa dozvieme od blízkych. Ale úplne všetko to nie je. A ja som v tomto smere veľmi zvedavá, zaujíma ma, čo s čím súvisí, aké sú dlhodobé následky alebo naopak prínos.

Niekto má šťastie, že to odkuká v širokej rodine, ktorá žije spolu, často sa stretáva, niekto sa rozhodne pre štúdium pedagogiky, psychológie, neurovedy alebo podobných oborov. A niekto to možno nerieši vôbec a je mu to jedno, však ono to nejak dopadne. Stretla som sa dokonca s názorom, že veď malé dieťa si to aj tak nezapamätá. Je to skôr v súvislosti s tým, že sa nechá kojenec vyplakať alebo sa mu sem tam lupne jedna po zadku. Prosím, každého jeho vec.

Geniálny mozog

Mne osobne príde mozog ako niečo viac, než len pamäť. Dokonca si dovolím tvrdiť, že naše spomienky a to, čo si pamätáme, je len úúúúplne malilinkatá časť z celej funkcie mozgu. A práve to, ako vychovávame, ako sa k malému dieťaťu správame a akými podnetmi ho zahŕňame, to je dôležité na správny vývoj mozgu. Práve to, ako sa spája a rastie detský mozog, to je pre mňa zaujímavé poznať.

Pretože vďaka tomu sa viem dobre dohovoriť s Adamkom, aj keď ešte nerozpráva, viem predchádzať jeho scénam, zapájať do činností, ktoré sú preňho zaujímavé, pretože lepšie spozorujem jeho senzitívne obdobie, poznám čoho je schopný, na čo je pripravený. Viem lepšie znášať jeho emócie a viem, že sú normálne a potrebné. Aj tie uplakané a ukričané. V obchode alebo na plnej autobusovej zastávke.

  • Vsuvka: Nedokážem sa veľmi hnevať na malé dieťa, keď viem, že to nevie inak. Jeho mozog bude ešte pár rokov dozrievať, nemá skúsenosti.

Malé dieťa potrebuje viac lásky, než si dokážem predstaviť a je pre mňa samozrejme mu ju poskytnúť a neodopierať. Viem lepšie, ako vníma (presnejšie nevníma) čas, ako premýšľa, aký je. A viem mu oveľa lepšie nastaviť hranice a naučiť ho správať sa slušne.

A to všetko len vďaka neustálemu vzdelávaniu. Vzdelávam sa do veľkej miery kvôli sebe, aby som bola spokojná sama so sebou, s tým, ako Adamka vychovávam a nezaspávala s myšlienkou, že zajtra budem lepšia mama a nebudem naňho toľko kričať.

V jednoduchosti je krása

Takto spätne, po toľkých naštudovaných informáciách, si myslím, že zas tak veľa vedieť nepotrebujem. Že ono je to vlastne celé veľmi jednoduché a dalo by sa zhrnúť do jednej útlej knižky. Alebo obsiahlej, ak tam chcem aj odkazy na vedecké práce a mnohoročné pozorovania.

No potom sa pozriem na seba, na správanie nás dospelých. Vieme, že nám veľa cukru, sladkého, chipsov a nezdravého škodí, ale i tak sa tým dokážeme ládovať celé dni. Vieme sa občas vyhecovať a nejakú dobu sa stravovať zdravo, no ak si naozaj nevstúpime do svedomia a nepracujeme na sebe každý jeden deň, skĺzneme späť k starým zvykom.

Koľkokrát sme si povedali, že teraz už ten bežecký plán dokončíme? Že v novom jazyku po piatich rokoch konečne postúpime z úrovne večný začiatočník? Že budeme pravidelne to alebo tamto?

A o tom to je. Chce to veľkú prácu na sebe, aby sme sa zmenili tak, ako chceme. Aby sme v novom zvyku vydržali. Aby sme to naše nové lepšie ja a všetky plány, ciele a predsavzatia premenili na dlhodobú rutinu. Potrebujeme motiváciu. Ja teda určite. Potrebujem si pripomínať, prečo som sa rozhodla ísť takto.

A preto…

Neustálym čítaním a vzdelávaním sa nie len rozširujem poznatky, ale najmä upevňujem zvyk byť takou mamou, aká naozaj chcem byť. Kľudná, empatická, trpezlivá, rešpektujúca, no zároveň dôrazná. Chcem byť Adamkovi matkou, ktorá mu poskytne čo najviac pripraveného prostredia, aby sa prirodzene naučil všetko, čo sa naučiť chce. Nechcem naňho kričať a už vôbec ho nechcem plácať cez prsty. Nechcem byť autorita, chcem byť jeho veľmi blízky človek, za ktorým sa nebude báť prísť i v dospelosti, keď bude mať problém.

Chodím na semináre. Čítam články a knihy. Pozerám zaujímavé videá. Učím sa, ako fungujeme my ľudia, od narodenia až do konca. Uľahčuje mi to môj vzťah s Adamkom. A to neskutočne veľmi. Uľahčuje mi to plniť moje rozhodnutia a po takmer dvoch rokoch, čo som sa dala na cestu materstva a rozhodla viac samovzdelávať, si dovolím tvrdiť, že aj práve vďaka tomu som v živote šťastnejšia než kedykoľvek predtým. Aj keď nemám toľko voľného času, aj keď mám zodpovednosť za Adamka, aj keď on do veľkej miery udáva, ako sa bude vyvíjať náš deň, aj keď nemôžem veľa vecí, ktoré som ešte na univerzite mohla.

Materstvo – továreň na protichodné názory

Okolo materstva existuje toľko mýtov, právd, poloprávd, vyslovene klamstiev a maminy dostávajú také kvantum protichodných informácií, že v tom aby sa čert vyznal. Samostatnou kapitolou je, keď si pred rodinou alebo hoc aj susedou snažíte obhájiť to, ako svoje dieťa obliekate, vychovávate alebo kŕmite.

Poznanie vývoja a potrieb dieťaťa mi dáva mnohé argumenty, sebavedomie a podporuje moju prirodzenú intuíciu, ako to mám robiť. Vďaka tomu, že poznám, kedy je na čo zrelý, pozorujem, akým obdobím si prechádza, viem, akými obdobiami prechádza väčšina detí, tým sú naše dni i noci jednoduchšie. Podarilo sa mi pochopiť, ako vychovávať prirodzene a v Adamkovom tempe.

Bonusom je, že neplaším pri banalitách, zvýšenej teplote, nebojím sa s ním ísť von aj keď mrzne, netrápim sa rôznym spánkom, netápem v otázkach okolo kojenia, mám jasno, prečo mu nedávame toľko sladkostí, nepovažujem ho za hyperaktívneho, nechcem po ňom veci, na ktoré ešte nie je zrelý, viem, ako s ním mám komunikovať, aj keď ešte nerozpráva, neporovnávam ho, neberiem ho ako malého dospelého.

Mimoriadne dôležité pre mňa bolo uvedomiť si, že to čo platí dnes, nemusí aj zajtra. Prvé roky sa dieťa ohromne vyvíja a rastie a s tým súvisí aj to, čo sa zrovna učí a vie. Preto Adamka neporovnávam dokonca ani s ním samotným. Takže keď mesiac spáva tak a zrazu inak, beriem to ako novú etapu a nie niečo divné, nad čím sa mám trápiť a rozoberať to na materskom fóre.

  • Mimochodom, odísť zo všetkých materských fór, skupín a diskusií mi tiež veľmi pomohlo. Aj keď som si tam našla mnohé skvelé maminy. S niektorými sme naďalej v kontakte a je skvelé, že sa môžeme stretávať, písať si alebo len pozorovať, ako naše deti rastú. No zapojenie do online materských skupín mi bralo viac energie, než som bola ochotná dlhodobo venovať.

Nie je to len ohľadom spánku, ten sa mu napríklad v istom období menil každý týždeň. A aj Adamko, podobne ako tisíce ďalších kojencov, si prešiel obdobím, kedy sa o tretej v noci zobudil a bol dve hodiny hore, čulý a pripravený sa hrať. Vedela som, že je to normálne, pretože je to prirodzený spánkový vývoj a namiesto toho, aby som remcala, že sa nevyspím, tak som sa s ním v noci dve hodiny hrala a spánok dohnala cez deň, kedy som si aspoň krátko zdriemla tiež.

Montessori

Vďaka Montessori som pochopila, že existuje niečo ako absorbujúca myseľ a že aj z bežných domácich povinností ako je varenie alebo upratovanie môžeme spraviť zábavu a on sa pri tom veľa naučí. Pretože opakuje. Zistila som si, čo je to pripravené prostredie a pripravila mu ho. Učím ho veci používať správne a nepanikárim, keď sa pohybuje vysoko, pri zásuvke alebo má v ruke nožík.

Malé deti sú géniovia a mňa fascinuje, čo všetko sa za prvé roky dokážu naučiť.

Podľa seba súdim teba

Všetky otázky ohľadom toho, prečo nemá čiapku a či mu nie je zima ma už nechávajú v pohode, názory, že by som mu ju mala nútiť, ignorujem. Pretože viem, že podľa seba nemôžem súdiť malého otužilca. A viete čo? Ponožky, čiapku, rukavice i deku si sám vypýta, keď potrebuje. A nie, stále nevie povedať ani jedno z toho. No my si rozumieme.

Tém a oborov, na ktoré v materstve narážam je veľa. Od tých najväčších, ako je kojenie, stravovanie a spánok, až po menej komentované, ako obuv, pohyb, hračky či vedenie k samostatnosti. No každá jedna oblasť má obrovský dopad na budúcnosť. To si myslím a preto ma to zaujíma.

Zorientovať sa bolo spočiatku náročné, vždy to chcelo zapátrať po viac zdrojoch, prečítať si aj protichodný názor, hľadať spoľahlivé argumenty a nie výkriky do tmy. Našla som si svoju cestu, akou sa chcem u Adamka uberať. Pomenovala som si, čo je pre mňa kľúčové a čo môžem s čistým svedomím ignorovať.

Nepodlieham tak marketingovým ťahom o tom, čo vraj dieťa naozaj potrebuje a ako ho to vyvíja. Sama seba sa pýtam, ako by mu to mohlo pomôcť a ako by na to reagoval. Nedávno som napríklad pri hračke pre ročné dieťa čítala, že daná hračka dieťatko spoľahlivo zabaví na hodiny. Hodiny? Ročné dieťa sa nedokáže zabaviť na hodiny. Ročné dieťa sa dokáže sústrediť pár minút.

Všetko pre Adamka

Takže preto je to pre mňa dôležité. Nie som dokonalá, ale to nie je nikto. Viem, že robím chyby, ale viem, že aj tie sú dôležité, lekcia do života na nezaplatenie. Viem, že sa mám ešte veľa čo naučiť, no to je dobré. Blbé by bolo, keby si myslím, že už všetko viem a nič nové sa nepotrebujem dozvedieť. Pre mňa to nie je náročné, pre mňa je to priorita. Skrátka chcem byť dobrá mama. Chcem Adamka vychovať čo najlepšie. Aby bol v živote šťastný a vedel si poradiť za všetkých okolností. A spravím preto maximum. Prečítať si občas pár náučných kníh je to najmenej.

Mohlo by sa Vám páčiť

5 komentárov

  • Odpovedať Zuzana 25.2.2019 na 22:14

    Dakujem za dalsi super clanok. Vedeli by ste dat aj odkazy na niektore knihy, clanky, ktore mali pre vas najvacsi prinos? Dakujem.

    • Odpovedať Orvokki 26.2.2019 na 11:09

      Ďakujem. 🙂
      Z kníh by som najviac odporúčala Pravidla mozku dítěte. Skvelé boli i Aha! Rodičovství alebo Klidná výchova k disciplíně, na doplnenie ďalších situácií.
      V prvém roku mi najviac pomohli článku na vanickovani.cz, najmä tie o psychomotorickom vývoji a správnom nosení dieťaťa.
      O spánku krásne píše prosimspinkej.cz, teraz jej vyšla i knižne.
      Určite Montessori kurzy, rada mám tie od Irči Kubantovej, pretože preberá Montessori v reálnej domácnosti pre bežných rodičov, ktorý o Montessori nejak veľa nevedia. Prípadne kniha Jak vychovat úžasné dítě podle principů Montessori od Tima Seldina.
      O kojení stránky mamila.sk a návšteva lakačnej poradkyne u nich školenej.
      O barefoot mám pomocné články v Ako som vyberala prvé topánky a prečo je Adamko barefoot.
      Keď sme začínali u Adamka s prvými príkrmami, pomohla mi kniha Vím, co mi chutná, aj keď tam nesúhlasím úplne so všetkým, dozvedela som sa o možnosti ísť inak než formou rozmixovaná mrkvička prvé tri dni, potom dyňa atď. Tak som to totiž nechcela.

  • Odpovedať Zuzana 26.2.2019 na 22:58

    Dakujem krasne:)

  • Odpovedať Dori 27.2.2019 na 10:38

    Pekný článok, krásny prístup k dieťaťu. Adamko je určite šťastné dieťa. Tým, ako keby nemu pristupujete, robíte dobre nielen jemu, ale aj budúcim generáciám, vašim budúcim vnúčatám a pravnúčatám, lebo v dospelosti bude Adam rovnako dobrým rodičom, ako ste vy. 🙂
    Asi pred rokom by som mohla napísať rovnaký článok aj ja, do slova a do bodky. Lenže okolo 2 rokov sa môj syn začal meniť. Čím je starší (teraz 3,5r.), tým horšie sa s ním spolupracuje. Už mi žiadna kniha, ktorú som čítala, ani montessori, ani nevýchova nepomáhajú… Mám ešte 10 mesačného syna + starší syn je neškôlkar. V niektoré dni by som sa najradšej odsťahovala na opustený ostrov… 😀 Neviem, prečo sa môj syn takto zmenil, odvráva, stále kričí, plače, nespolupracuje, všetko musí byť podľa neho, môžem byť láskavá, vnímavá, rešpektujúca, rázna, venovať mu pozornosť celý deň na úkor mladšieho atď. no nič nepomáha… Aj som sa s ním o tom veľa rozprávala, no bez výsledku. Možno by som mu to všetko aj tolerovala, lenže už nie je sám a musím brať ohľad aj na mladšieho syna, ktorý sa bude učiť hlavne z toho, že pozoruje staršieho (a to ma celkom desí…).
    Teším sa teda na Vaše ďalšie články a knižné odporúčania a dúfam, že sa z nich dozviem niečo, čo mi pomôže upraviť náš vzťah so synom. 🙂

    • Odpovedať Orvokki 1.3.2019 na 18:08

      Ďakujem za milý komentár, veľmi si to vážim.
      Priznám sa, že jedným z dôvodov, prečo je Adamko stále jedináčik a ešte dlho bude, je môj strach, ako by sa náš vzťah zmenil po narodení mladšieho súrodenca. Mám obavu, či by som stále dokázala byť tak trpezlivá a empatická, chýbalo by mi, že sa nemôžem Adamkovi toľko venovať. Druhé dieťa by som rada chcela, ale vidím to až tak za 5 rokov, keď bude Adamko školák a už bude mať kamarátov, mama preňho nebude jediný stredobod záujmu.

      Ale napadlo ma, že možno knižka AHA! Rodičovství – Sourozenci by mohla popisovať situácie, aké nastali u vás a pomôcť s riešením. Nečítala som ju, no páčila sa mi pôvodná AHA! Rodičovství a viem, že keď náhodou budeme mať druhé dieťa, chcela by som si prečítať aj AHA! Rodičovství – Sourozenci a byť lepšie prirpavená.
      Ešte raz ďakujem za komentár. 😊

    Napísať odpoveď pre Zuzana Zrušiť

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.