Denník z MD O materstve

November s Adamkom

16.12.2017

1.

Dnes nám končí dovolenka a vraciame sa z Vysokých Tatier. Adamko je z toho asi nesvoj, inak si neviem vysvetliť, prečo vstáva už o piatej. Aspoň mi pomôže zbaliť. Cesta je spočiatku náročná, Adamko nechce zaspať, stojíme na Koziom vršku, krátko na to obed v reštaurácii Krajinka. Našťastie potom to zalomil a spal až do Brna.

Doma ma čakalo upratovanie, vybaľovanie a cez bontia.cz objednávam ďalšie krabičky s fotkami. Nejak sa mi to zapáčilo a rodičia i svokrovci sú radi, že ich zásobujem fotkami Adamka.

2.

Zastavujem sa u pediatričky, Adamko má na nohe nejaké fliačiky, ekzém, vyrážku, čo ja viem čo to môže byť, ale mastička, ktorú nám dávala minulý mesiac nezabrala, tak asi to bude chcieť niečo viac. Dala nám žiadanku na kožné. No som zvedavá.

Poobede idem na dentálnu hygienu, Adamko je s manželom, kočíkuje po centre a Adamko spí. Dentálna hygienička mi odporúča gél a masírovanie na Adamkove prvé zúbky, ktoré idú, idú, ale stále sa neprerezali. Hneď v lekárni kupujem Dentibaby a kefku prstáček. Masírovanie ho doma asi zmohlo, pretože si dal podvečer šlofíka.

Ozaj, Adamko je šteklivý. A tak krásne sa pritom smeje.

3.

Zažína sa vertikalizovať. Pri sofe, pri posteli alebo pri molitanovom zajačikovi, všade to skúša. Hneď padá, ešte nemá pevný chrbát, ale tie jeho pokusy ma bavia. Nevzdáva to.

Vyberám pár doplnkov do Adamkovej izby, nálepky na stenu a svetielka na domčekovú posteľ, ktorá sa mu vyrába. Prišli mi z Albatrosu dve novinky, Losos v kaluži a Šlehačková oblaka. Na víkend prichádzajú moji rodičia. Mamina uštrikovala Adamkovi fajnovú čiapku so sobom.

4.

Adamko má sedem mesiacov (článok).

Po obede ideme do Olympie, potrebujem šaty na budúcotýždňovú svadbu. Šaty by som mala dostať za objavenie prvého zubu, ale keď sa stále nechce ukázať a svadba sa blíži, trošku prehodíme poradie. Nakoniec vyberáme jedny parádne, k tomu kabát, ktorý, ako neskôr zisťujem, je tak super, že Adamka uviazaného v šátku doňho schovám tiež. Tak asi nemusím kupovať na zimu nosičský.

5.

S mamou si robíme doobeda prechádzku po štvrti, Adamko spí v kočíku dve hodiny. Rodičia na obed odchádzajú, po obede ide s malým von Marek. Výsledkom je ďalší dvojhodinový spánok. Ja som medzitým doma stihla porobiť veľa drobností, na ktoré pri Adamkovi nie je príležitosť. Zašiť gombíky, pretriediť papiere a tak.

6.

Je to citlivka. Tak nejak by sme zhrnuli návštevu kožnej. Adam má citlivú pokožku a ekzém mu pravdepodobne spôsobili prímesy v ponožkách. Odteraz len 100 % bavlna, kúpať max. 2x týždenne a kratšie, používať len kozmetiku z lekárne a aj to len tri druhy (namiešaná mastička priamo na ekzém, krém na premazanie celého telíčka a mydlová kocka od A-derma na zadoček). K tomu diétne opatrenia a nejaké drobnosti. Kontrola o tri týždne. Na poliklinike Bílý Dům majú veľkú miestnosť na kojenie a super klietky na odloženie kočíka.

Adamko miluje otváranie a zatváranie dverí. Akože fakt, keď potrebujem čokoľvek, dám ho k dverám a on s radosťou otvára/zatvára.

Podvečer sme išli na autogramiádu Terezy Salte. Adamko v šátku, nespí, stáť vo fronte ho nebaví, tak za nami prišiel manžel, ten sa s ním prechádza medzi knihami, kým ja čakám. Asi mám radšej autogramiády a besedy v čase poobedného spánku, ale inak bolo super.

7.

Takmer som nespala, budil sa snáď stále. Dlhý deň pred sebou, ale to nejak zvládnem. Podvečer mám druhý kurz šitia, dnes vyrábame kozmetickú taštičku. Tri hodiny a náhodou sa podarila. Adamko je medzitým s Marekom.

8.

Prvý zub! A objavuje ho Marek. Adamko totiž celú noc spal, zobudil sa iba raz a ja som, v návale radosti a energie, zabudla ráno kontrolovať.

Prichádza na chuť mäsu. Pohárik od HiPP – jablko, repa a hovädzie. Spapal celý a v kočíku okamžite zaspáva. To je fajn, ideme kaderníčke, pred svadbou treba novú farbu. Hodinu tam prespí, potom ho nosí manžel, kým mne dokončuje strih. Keď vyjdeme von, opäť zaspáva, tak si aspoň dávame s manželom obed v gréckej reštaurácii.

Odtiaľ rýchlo domov, prichádza pravidelná porcia zdravia, farmárske bedýnky z badeko.cz. Vždy odtiaľ vezmem Adamkovi ešte studenú hrušku, ošúpem mu šupku a nechám mu ju na jedenie. Síce je po celej kuchyni, ale tá radosť! A najmä si trénuje hrýzanie a nemá problém jesť ani kúsky, nemusí mať všetko na hladučké pyré. Nejdeme 100 % BLW, tak aspoň takto.

Prišla kniha Opravdové jídlo pro děti od Terezy Broschovej. Čo sa týka stravovanie, som u Adamka strašne prísna. Ten piškóty, pečivo a chrumky tak skoro neochutná.

9.

Keď vidíme, akú radosť má Adamko vo vani, kope nohami, teší sa a smeje, až nám je ľúto, že ho nemôžeme kúpať častejšie. Je to vodný živel.

A ešte má rád káble. Je jedno, ako veľmi ich schováme, on ich nájde. Aj tie, o ktorých existencii v našej domácnosti sme ani netušili.

10.

Balíme a ideme na víkend na Slovensko. Na pol ceste píšem rodičom: „Uz ideme 40 minut a zatial klud. Nespi, hra sa, odmieta nosit ponozky, vzdy sa odkope, snazi sa nacpat si nozicky do pusinky. ?Ale uz sa mu ziva a zmoli si ocka, tak snad coskoro zaspi.“

V Piešťanoch sa ešte zastavujeme za budúcimi novomanželmi odovzdať svadobné dary. Sme si toho navymýšľali, ale vyzerali nadšene, tak dúfam, že budú k úžitku.

Foto: Peter Lukačovič

11.

Svadbaaaaa. Berú sa naši svedkovia zo svadby. Tiež sú spolu už vyše dekády. Mali to moooc krásne, Adamko obrad v kostole prespal, potom pozorne sledoval, aké novoty sa okolo neho dejú a na hostine sme vydržali až do deviatej, čiastočne ju tiež prespal. Ale bola som stále na nohách, mala som ho často v ring slingu a krútili sme sa do rytmu ako sa len dalo. Len vždy, keď stíchla hudba a začala nová pesnička, tak sa prebudil, preto sme si večer povedali, že je čas do postieľky.

Manžel sa potom ešte vrátil a ostal až do záverečnej. Na introvertného asociála dooosť dobré. Ale keby sa vráti o polnoci, normálne ho vyženiem nech sa tam ešte vráti. Však sa ženil jeho dobrý kamarát a bol mu za svedka!

12.

7,5 mesiaca a Adamko ide prvýkrát von s babičkou. S manželom sme spoločensky unavení, takže mama berie kočík a za tri hodiny prejde snáď celý kúpeľný ostrov a časť Piešťan. Donesie nám kúpeľné oplátky a vyspinkaného Adamka. Ale už mi chýbal, takže zas ho nejakú dobu nebudem nikomu dávať.

Medzitým sme rozpálili oheň v krbe a to vám je, pánečku, pre Adamka veľmi zaujímavá vec. Je celkom náročné ho udržať v bezpečnej vzdialenosti.

Adamko je večer pekne ukecaný. Na to, že by mal spať, dokáže ešte hodinu džavotať a loziť po mne. Mali sme ísť dnes do Brna, ale manžel sa po svadbe necíti na šoférovanie (sa nedivím), tak to presúvame na zajtra. Mne je jedno, ja som na dovolenke.

13.

Predali sme prebaľovaciu komodu a dnes večer si ju prišli zobrať. Už sme ju skoro nevyužívali a menší pult máme aj v kúpeľni na práčke, takže z izby odišla a Adamko bude mať viac priestoru na hranie sa. Aspoň kým mu nepríde postieľka.

14.

Najobľúbenejšou hračkou sa stáva molitánový Zajko Majko od villo design. Ten chalan ho okupuje nonstop a naučil sa ho nie iba preliezať ale aj sa postaviť. Ale že by lozil, to nie, to si dáva načas. Však ja ho naučím.

15.

Ja už fakt neviem, ako schovať všetky tie káble v zásuvkách. On sa k nim proste dokáže dostať. A naviac neúnavne bojuje so zajacom. Ale celkom sa učí padať. Väčšinou už ani neplače, len sa na mňa pozrie, asi aby sa ubezpečil, že svet je naďalej v poriadku a pokračuje v tom, čo robil. Alebo začne niečo nové. Občas sa svojmu pádu zasmeje. Dokonca aj takému, pri ktorom si hovorím, že by mohol plakať, pretože to zadunelo.

A viete, ako miluje vyhadzovanie do vzduchu? Ten smiech musia počuť aj susedia.

16.

Adamko má druhý zub. Opäť ho objavil Marek. Dnes ochutnal prvýkrát melón, včera mal slivku. Pri prvom vyskúšaní sa vždy rozkošne ksichtí a potom to zbaští a ešte pozerá, keď už nie je.

Na obed som išla kočíkovať, vonku zima, rukavice som zabudla doma a Adamko čo? Adamko spal tri hodiny. Manžel mi po práci kúpil stojan na nápoje ku kočíku a termohrnček.

17.

Na víkend k nám prichádzajú čerství mladomanželia. Sú vegetariáni, tak sa ideme spoločne najesť do Rebio, doma by sme tak dobre nenavarili. Prechádzame sa nočným Brnom a večer, len čo uspím Adamka, otvárame víno.

A Adamko? Tak ten nespal. Ten sa v postieľke postavil a začal sa smiať. Vždy lepšie, ako keby ma privolá plačom.

18.

Takže teraz stále skúša stáť. O všetko. A keď sa postaví, tak stojí, vratko, ale stojí, pozerá na nás s tými jeho veľkými modrými kukadlami a teší sa, že dokázal zase niečo nové. To ešte len bude pádov.

19.

Platobná karta je ohromná vec. Bratovi jednu zablokovali, tak som ju umyla a dala Adamkovi. Dokáže sa s ňou zabaviť dlhšie, ako s čímkoľvek iným. Ešte hrebeň má rád, najprv mu očešem vlásky ja, potom si ho zoberie a hrá sa s ním. A dvere, ale tie bavia už dlho.

Príde, postaví sa a stojí. Celý deň. Občas sa dá sám dole, občas mu to nevyjde a spadne, občas ho stihnem podchytiť a spadne šetrno. A on vždy príde znova a znova sa postaví. Keď je na sofe položený kábel, je to rýchlejšie. Chcela som sa vrátiť k práci, ale myslím, že tento mesiac to nevyjde.

Večer mu Marek ukazuje, ako sa lozí.

20.

Povešiam prádlo, príde Adam a strhne celý sušiak na seba, schová sa pod ním, pretože bunker. A ja ho môžem hľadať. A tak stále dokolečka, pretože veci sa usušiť musia a udržať od nich Adamka je nemožné. Ale bavíme sa obaja.

Prišla matrac do Adamkovej novej postele. Posteľ ešte nie je, tuším budúci týždeň už by snáď mohla byť.

21.

Na jóge po mne skáče a len čo vyjdeme von, zaspí. A tak po jóge, namiesto oddychu a jedla, prechádzkujem vonku.

Večer som si dala trochu kultúry a išla som na DNY SEVERU – Severský literární salón se Siri Pettersen. Vyhrala som knihu a Adamko bol zatiaľ doma s tatinom. Psychohygiena na tento týždeň na maximum.

22.

Tie Adamkove zuby, ako ja z nich mám radosť, to áno, len by ich nemusel používať pri kojení.

Po obede sme zašli s kamarátkami a ďalšími dvoma deťmi vo veku 1 a 2 roky do detskej kaviarne. Akože fest detská kaviareň, všade hračky, všetko prispôsobené rodičom a ich milovaným potomkom. Asi je to dosť populárne, lebo prvá takáto kaviareň mala komplet obsadené a museli sme hľadať inú.

Matrac som dala do detskej, spať sa tam dá, takže ruším postieľku, stejnak v nej už nespával a od dnes vo vlastnom. Budem tam ešte s ním a uvidím, ako sa mu bude páčiť. Je to hneď vedľa našej spálne, izbičku má v malej miestnosti, ktorá by mala byť šatníkom. Zliezanie z matraca mu ide dobre, takže aj keby tam nie som, doplazí sa tie dva metre k našej posteli a dá o sebe vedieť.

23.

Prvé náznaky lezenia. Ja som vedela, že on to vie, len sa mu nechce, pretože na parketách sa mu v pančuškách lepšie šmýka, takže plazenie je proste lepšie ako lezenie.

Má za sebou aj prvé vajíčko. Asi chutí. Postieľka zatiaľ nebude, zdržanie s materiálom. A ja už som sa tak tešila.

24.

Hurá do Bratislavy na detský predajný festival Kid. Písala som o ňom tu. Odtiaľ do Piešťan, manžel na kontrolu k dietologičke, na chvíľku k mojim rodičom, Adamko chce jesť a potom k svokrovcom do Topoľčian, kde budeme celý víkend.

25.

Dnes sme chceli dať výlet na Marhát, ale počasie ma presvedčilo, že s Adamkom v šátku to nebude najlepší nápad. Išli sme iba po Rotundu sv. Juraja, tam aj naspäť 7 kilometrová prechádzka. Manžel sa vrátil so mnou, naše maminy to dali až na ten Marhát. My sme zatiaľ boli navštíviť manželovu rodinu a Adamko tak opäť videl svoju prababičku.

26.

Pred odchodom do Brna sa ešte zastavujeme v mojom obľúbenom Eg Café. Adamko je správny kaviarenský povaľač. Spoločensky unavený cestu do Brna prespí. Tak to má byť.

27.

Kontrola u kožnej. Dopadlo to super, ekzém sa mu totiž po dvoch týždňoch začal rýchlo zlepšovať a teraz má už iba dve menšie ložiská. Diétne a ďalšie opatrenia naďalej trvajú, dostal nové balenia krémov, odporúčanie na krém do mrazov (Vitella Extrem) a ak sa mu to nezhorší, tak už ani nemusíme chodiť. To bolo rýchle. Ale za tie tri týždne od prvej návštevy sme vypozorovali, že za to fakt mohli ponožky s prímesou. Tak ponožky už nemá žiadne a chodí len pančuškách od Mile. Tie sú aj pre atopikov.

Uff, asi budem musieť vymeniť hlbokú korbu za športiak. On sa v nej začal staviať a dnes dôjsť domov bol nadľudský výkon, aby mi samou zvedavosťou nevyskočil. Ale vonku bolo krásne, tak sme mali dlhú prechádzku.

Prvýkrát v kine. S Adamkom, na dokumente Nerodič. Chvála kinu Art a premietaniu pre maminy s deťmi.

28.

Učíme Adamka na hrnček. Kojený je stále, ale keďže ide vo veľkom zeleninu a začína už aj mäso a vajíčka, tak mu dávam aj vodu. Z fľaše moc nechce, preto skúšame hrnček. Zatiaľ je to 50:50, niečo vypije, niečo vyleje.

Ale posledné dni je nejaký uplakaný, občas mi príde, že ani nosenie nepomáha.

29.

Kúpila som kšíry (traky?) do kočíka, takže ešte nejaký čas ostane v korbe. Na zimu mi to príde lepšie a naviac keď sám nesedí, nechcem ho dávať do športiaku (aj keď píšu, že je od 6 mesiacov, nejak sa mi nechce veriť, že všetky mimča sú akoby lusknutím prstu pripravené od ukončeného 6. mesiaca na športiak).

Adamko hovorí mamama. To je tak úúúúúžasné a náááádherné.

30.

Viete, čo vyčaruje nádherný úprimný detský smiech? Lopta. Obyčajné kopanie do lopty. Marek má Adamka na rukách, kope do lopty a Adamko je v siedmom nebi. Také drobné rodičovské radosti. A ešte vyhadzovanie varechy do vzduchu. Neviem, ako to Mareka vždy napadne, taká na prvý pohľad hlúposť. Ale Adamko výska radosťou a čo je viac?

V dávaní sa zo stoja späť na zem je už celkom profík, pádov je minimálne a Adamkove nožičky sú každým dňom pevnejšie a istejšie. Stále mi to príde ako zázrak, ako rýchlo sa takíto drobci učia.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.