Denník z MD O materstve

Na materskej | týždeň šestnásty

20.6.2017

Sobota

  • Myslím, že pokiaľ je zachovaný večerný režim, je Adamkovi úúúplne jedno, kde spí. Zmena prostredia ho u manželových rodičov nijako nerozhodila, o deviatej krásne zaspáva, o štvrtej spolu pozeráme východ slnka a potom znova zaspáva. Ani ráno so vstávaním nijako neponáhlame.
    • Ani prítomnosť ďalších ľudí mu nevadí, doma býva z dlhých návštev umrnčaný, ale tentokrát sa zdá, že si zvykol.
    • Marekovi rodičia nám prenechávajú ich spálňu, aby mal svoj večerný kľud. Ráno sa nás pýtajú, či Adamko vôbec v noci plakal. No neplakal, budila som ho na kŕmenie, pretože som sa automaticky sama zobudila.
  • Po obede ideme na Kulháň. Počasie síce nič moc, chvíľu aj prší, ale aspoň nie je veľa ľudí. Dávame si výborných údených pstruhov.
    • Raz tam vezmeme Adamka keď bude väčší a sám si pstruha uloví. Naviac je tam veľké detské ihrisko. To sú zmeny priorít, čo si zrazu na výletoch všímame.
  • Na Slovensko sme išli s cieľom ukázať Adamka aj zvyšku rodiny, takže prvá návšteva smeruje k Marekovým krstným rodičom a babičke.
    • Po celý čas v šátku, cesty v autosedačke viac menej prespal, ale neboli to dlhé presuny.
  • A večer úplne ukážkovo zaspáva, tak si aj víno dávam, lentilky mi manžel doniesol, knihu si čítam. Skoro ako na dovolenke.

Nedeľa

  • Grilovaný oštiepok nemá Adamko rád. Možno za to môže aj kombinácia s tým pstruhom, ale skôr to vidím na oštiepok, ktorý sme robili na večeru. V noci plače, bruško ho bolí, tak s Majom na striedačku nosíme, masírujeme a polohujeme. Zaberá a nakoniec zaspáva, ale i tak nás trápi, že on sa asi hodinu trápi.
    • A zrovna oštiepok, ten mám rada.
  • Doobeda dlhá prechádzka naprieč Topoľčanmi, objavila som nový park, nechápem, prečo až teraz po jedenástich rokoch, čo som s Marekom. Ideme do Eg Café. Mám tu kaviareň rada a v Topoľčanoch aj tak nič iné poriadne nie je.
  • Obed so svokrovcami a potom už smer Piešťany, k mojim rodičom.
  • Takmer celý podvečer strávime na terase, pretože Adamko si zamiloval húpačku. Len tak si leží a nechá sa húpať. A je mu fajn. Nám vlastne tiež.
  • Večer mu vaňu napúšťame a trénujeme vaničkovanie. Vo vode je veľmi spokojný, úplne z neho vyžaruje pohoda a užíva si, ako s ním niekto jemne pláva. Radosť ho sledovať. Príjemným bonusom je, že po vaničkovaní ešte lepšie zaspáva.

Pondelok

  • Dnes je v pláne moja časť rodiny. Babička, krstní rodičia, ale i sesternica s troma deťmi. Sesternica chcela, aby som doniesla na ukážku látkove plienky. Tuším som v prvá v rodine, kto ich používa, tak teraz môžem mudrovať.
  • S babičkou ideme prechádzku a spravíme štvorgeneračnú fotku. Keď nad tým tak premýšľam a počítam, moja babička má tri deti, šesť vnúčeniec a deväť pravnúčeniec. To by ešte len bola fotka.
  • Môžete hádať, čo celý čas robil Adamko v šátku. A stále vie ľudí prekvapiť, že ho na mne nič nezobudí.
  • Podvečer sa znova rozvaľujeme na terase, pretože počasie je ideálne a večeru si môžeme ugrilovať. To, že Adamkovi naozaj nesedí oštiepok som si overila a zase chvíľu trvá, než ho v noci uspíme. A to som mala iba jeden.

Utorok

  • Na obed sa ideme prejsť na kúpeľný ostrov, zastavujeme u môjho tatina v práci, aby mu uverili, že naozaj má vnuka. Odtiaľ do centra Piešťan na obed a zmrzlinu a potom už len rýchlo naspäť, dobaliť veci, Adamka do sedačky a smer Brno.
  • Prvýkrát sa budí už pár kilometrov od Piešťan, takže stojíme na benzínke aby sa najedol. Moc sa mu spať nechce, ale nakoniec aspoň na pár minút uľahne. Chvíľu sa hnevá, buď z autosedačky alebo z toho, že sa mu nepodarilo narvať si celú ručičku do pusy. Ťažko povedať, čo sa takému bábätku premieta v hlavičke. Ale zaspal nejako.
  • V Bučoviciach zastavujeme na mrazený jogurt. Adamko si asi povedal, že je to nespravodlivé, keď on také nemôže, zobúdza sa a až do Brna s malými prestávkami plače. A to nám Brno pripravilo krásnu dopravnú zápchu, obchádzky, dokonca aj vjazd na diaľnicu je zasekaný, tak to obchádzame… no skrátka neveselá a dlhá cesta naprieč Brnom.
    • Vždy som bola presvedčená, že svoje dieťa nikdy nenechám dlho plakať. Lenže v autosedačke veľa možností nie je. Aj keby zastavíme a utíšim ho (v podstate ho stačí vybrať), v okamihu, kedy by sa do nej vrátil, spustí znova. A dupnúť na plyn s desaťtýždňovým bábätkom v aute tiež nie je riešenie.

Streda

  • Deň, kedy si Adamko povedal, že proste spať nebude. Ani poobede. Spinká tak tri minúty po kojení, ale viac vôbec. Večer je z toho všetkého unavený, ale zaspať sa mu nedá. Manžel má home-office, síce musí veľa pracovať, ale občas si ho berie a prechádza sa s ním. Chvíľami sa Adamko usmieva, ale od obed je často mrzutý a sem-tam plače bez zjavnej príčiny.
    • Obed si radšej objednávame a keď mi DámeJídlo.cz po troch hodinách od doručenia posiela mail, ako mi chutilo, tak stále nemám zjedené.
  • Pred rokom som v lete objavila Radku Třeštíkovú. Prečítala som všetky tri knihy a hneď ako ohlásili predpredaj novinky Osm, mala som objednané. Dnes knižka prišla. Len škoda, že som nebola medzi úplne prvými v predpredaji a nemám ju s podpisom.
  • Zaujímavé, že vždy si dá Adamko dole iba jednu ponožku. Niektoré sa mu nejdú dať, ale s väčšinou nemá problém. No vždy len jednu.

Štvrtok

  • V noci sa Adamko naučil, že tatino sa dá nohami odkopať až na samý kraj postele a získať tak priestor, ktoré takto malé bábätko nemá šancu využiť. Ale má ho a to sa počíta. Očakávam, že čoskoro sa rukami naučí odsunúť mňa. On bude spať v našej posteli a my… nebudeme spať vôbec?
    • Jasné, mohol by spať vo svojej postieľke, keď ju má hneď vedľa. Ale sú chvíle, kedy ho máme radšej u nás. Najmä keď ho večer bolí bruško alebo má problém zaspať.
  • Ďalšia pošta, prišiel skvelý látkový štvorec od Rosa Mitnik. Vešiam ho na hrazdičku a hodinu o Adamkovi neviem. Až na tie spokojné zvuky, ktoré vydáva. Asi to bude jedna z najobľúbenejších hračiek.
    • Sebe som spravila tiež radosť novou kozmetickou taštičkou. Ona šije tak krásne a jednoduché veci, však pozrite: rosamitnik.cz.
  • Adamko má rád, keď mu kopem s nožičkami. Alebo bicyklujem. Čím rýchlejšie, tým lepšie, vtedy nahadzuje úsmev od ucha k uchu.
  • Keďže je teplo, tak pod neho tieto dni dávam prebaľovaciu podložku a nechávam ho nahého, nech sa hrá pod hrazdičkou. Vtedy si poriadne pokope nožičkami, už ich začína viac zdvíhať. Teším sa, až si bude vedieť dať palček na nohe do pusinky.
  • Aj nové zvuky začína vydávať. Napríklad má jeden povzdych, dáva ho aj keď si trikrát kýchne a štvrtýkrát si už nekýchne, ale vyjde len taký povzdych. Vždy nás to rozosmeje.
  • Rozosmiať ho vie, aj keď ho šimráme pod noštekom.
  • Dnes k nám prišiel môj tatino, ostane do nedele. V sobotu ide na country festival, také on rád, chodí sem každý rok, čo tu bývame. A Brno má prejdené viac, ako my za tie tri roky. Takže mal Adamko o pozornosť postarané, pretože keď nebol tatino niekde na prechádzke, bol pri Adamkovi. A Adamko si začína pozornosť druhých užívať.

Piatok

  • Pošta tretí deň po sebe. Dnes Adamkovi prišla pomerne veľká zásielka hračiek, ktoré som objednala na brendon.sk. Pôvodne som chcela iba jedno leporelo, už viac farebné, ale stále celkom kontrastné. No našla som tam pár zaujímavých hračiek, väčšina síce až na neskôr, tak od pol roka, ale aspoň som mala zadarmo poštovné až do Čiech.
  • Za posledné dva týždne si Adamko upravil denný režim. Už nechodieva spávať po desiatej, ale až po dvanástej. Spáva 3-4 hodiny, väčšinou vkuse. Dnes ale prekvapuje. O jedenástej sa hráme v izbe, dávam ho na zemi na bruško, aby pásol koníky. A on zaspal v priebehu pár minút. Na brušku! Tak jakživ nespal, takže vykoľajená z tejto novinky som celý čas pri ňom, odbieham len na chvíľku, ale málo, lebo obed som si v trúbe spálila. No ale hlavne že sa mi dieťa dobre vyspalo.
  • Filmy tento týždeň žiadne, nejak nebolo kedy (skracuje si kojenie pod pol hodinu), z kníh iba Som mama a Adamkovi Medvěd, který nebyl.

Mohlo by sa Vám páčiť

2 komentáre

  • Odpovedať StandyB 27.6.2017 na 09:33

    Adamko je riadny smejko 🙂
    mala som možnosť prečítať si pár úryvkou z knihy som mama…musím uznať že to podala dosť vtipne ale s takou gráciou 😀 ozaj to mohlo byť zábavné čítanie….ale tak možno keď budem na materskej si túto knihu zadovážim 🙂

    • Odpovedať Orvokki 29.6.2017 na 21:28

      Smeje sa rád, ale občas sa na nás aj mračí alebo krivý pusinku (a vtedy je taaaak rozkošný) a začne plakať (niekedy je aj pritom plači rozkošný, keď je to len taký „teraz sa tak trošku hnevám“ plač a nie taký „niečo ma bolí“ alebo „už som fakt hladný, prečo stále sedím v autosedačke a nie sme ešte doma?“ plač).

      Na materskú sa Som mama hodí, koncov tehotenstva neodporúčam, od smiechu môže prísť skorší pôrod (a najmä si to ešte tak neužiješ, keďže niektoré situácie nebudú známe). 😀

    Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.