Denník z MD O materstve

Na materskej | týždeň jedenásty

26.5.2017

Sobota

  • Po týždni strávenom doma v horúčkach to chce konečne na vzduch. Myslím, že ani Adamko nie je z toho doma sedenia nadšený. Kúsok od domu máme park. Nie je veľký, nie je tam ani veľa stromov. No rodiny s deťmi ho očividne milujú, pretože akonáhle je aspoň trochu pekné počasie, je tam plno. Ale voľnú lavičku nachádzame, pochodili sme to tam kolom-dokola a než Adamko spustil plač, že chce jesť, do neďalekej nonstop pekárne pre dobroty stihneme zájsť.
    • Keď bude teplejšie, budem v parku pečená varená. Len musím nejak vymyslieť slnečník, lebo pod stromami je to obsadené okamžite a Adamko je na opaľovanie maličký. A mňa to tiež neláka.
  • Tento týždeň som prečítala iba komiks Batman 2: Zastrašovací taktiky a poviedky Vzpomínky na jednu vesnickou tancovačku. Rozčítala som ďalšie dve predbežne výborné české romány. Hana od Aleny Mornštajnovej a Rekviem za pluto od Adama Chromého.

Nedeľa

  • V Brne prebieha Festival tehotenstva a rodiny. Tam nemôžeme chýbať. Chcela som stihnúť dve prednášky, jednu s laktačnou poradkyňou a druhú o látkových plienkach. Ale do areálu prichádzame neskoro a než sa tam rozkukáme, končí aj druhá beseda.
  • Tak iba prechádzame stánky, zastavujeme sa u tých s oblečením, nakupujeme u České ghíčko (majú novinku KokoGhí, spojenie ghíčka a kokosového oleja), dávame si koblížky, krásne sme zmokli a strihla som si premiéru kojenia na verejnosti.
    •  No, úplne na verejnosti to nie je, zašli sme na kopček a kraj parku, obďaleč od ľudí, takže výhľad máme, ale na nás s Adamkom vidieť nie je.
    • V prírode to má svoje čaro.
  • Objavujeme dopravný park. Deti sa tam učia pravidlá cestnej premávky, sú tam značky, križovatky, prichádzajú do styku s rôznymi dopravnými situáciami, musia mať helmu, fungujú tam semafory. O pár rokov tam vezmeme Adamka nie v kočíku, ale na bicykli.
  • Keď najväčší dážď opadol, ideme kočíkovať do parku Anthropos. V Brne je toľko miest, ktoré môžeme na prechádzkach ešte objaviť.
    • Prechádzky sú zatiaľ jediný spôsob, ako sa dostanem späť do formy. 10 000 krokov každý deň pre začiatok, časom to navýšim.

Pondelok

  • Keď sme grilovali naposledy, na druhý deň ráno sme išli do pôrodnice. A narodil sa Adamko. Po mesiaci si to žiada akciu zopakovať, tentokrát i s Adamkom. Je štátny sviatok, luxusné počasie, začíname poobede. Adamko strávi pol dňa na záhrade, buď u mňa v šátku, alebo v zavinovačke. Dostáva ďalšie darčeky, dokonca i bodyčko z mojej firmy. Teraz je to hrdý nový člen Kiwi.com. Už mu držia miesto v iOS týme (manžel je iOS developer) ale zobrali by ho aj do frontendu, kde pracujem ja (ako QA tester).
  • Na chvíľku prišla na návštevu moja sesternica. Žije v Anglicku a nevídame sa často. O to väčšiu radosť som mala, keď si pred odchodom na letisko v Bratislave našla pár hodín a prišla za nami do Brna.

Utorok

  • Adamko sa usmieva! Nie len tak, že sa mu kútiky zdvihnú. On sa naozaj usmieva! Robil to celé doobedie a ja som sa naňho nevedela vynadívať.
    • Dnes má päť týždňov.
    • Teraz už presne chápem, o čom matky hovoria, že noc mohla byť akákoľvek náročná, v okamihu keď sa dieťa usmeje, všetko mu odpúšťame. Naše noci sú našťastie kľudné, ale verím, že pri tom úsmeve by som mu odpustila fakt všetko. Ale vážne. Je to dokonalá radosť. A to som si myslela, že sa mi hormóny už ukľudnili.
  • Aby sa nepovedalo, že iba knihy na materskej čítam, začala som i filmy pozerať. Dneska to prebieha tak, že pred obedom, keď už mal Adamko dosť usmievania sa, ostal hladný. Začnem kojiť a zároveň pozerať film. Potom si nechávam Adamka na sebe, aby si odgrgol a stále pozerám. Adamko zaspáva, tak film dopozerám. On je spokojný, lebo je na mne, ja som spokojná, lebo filmy ma bavia a už som dlho žiadny nevidela. Keďže cez deň spí okolo päť hodín, stíham hneď dva snímky.
  • Blíži sa Svět knihy a ja verím, že sa mi podarí dostať na Severský literární salón, besedu so šiestimi autormi. Preto si objednávam ich knižky. Jednu už mám doma, druhá vyjde v predpredaji až na veľtrhu, tak aspoň zvyšné štyri. Z toho jedna bude pre Adamka. Mal by to byť jeho prvý autogram.

Streda

  • Dnes je Adamko prvýkrát iba v látkových plienkach. Doteraz sme ich dávali iba občas, no jeho spotreba jednorázových je enormná, nehovoriac o tom, že v nedeľu večer je smetiak viac ako plný a vynášajú až v utorok.
    • Učím sa skladať novosklad, chystám svrchňáčky, strihám Perlan, riedim Medvídka. Do Prahy budeme brať balík jednorázoviek, ale keď budeme doma, pôjdeme 100 % látkové plienky.
  • Mamina mi píše, že Adamko má hotový slovenský rodný list, bola mu ho zobrať na matriku. Skvelá správa, môžeme mu ísť dať spraviť pas. Som prekvapená, že je tak rýchlo.
    • K rodnému listu je priložená aj Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa. Mám si ju dať potvrdiť pediatričke a gynekologičke, príspevok je niečo vyše 820 €. Čo je krásna suma, ale neverím, že na ňu mám naozaj nárok, pretože prácu, poistenie, lekárov… no skrátka všetko mám v ČR. A pokiaľ mi je známe, tento príspevok je len v prípade, ak by som ich mala na Slovensku. Ale mamina ma presviedča a na matrike jej to tiež tvrdili, že na to nárok mám. Tak uvidíme.

Štvrtok

  • Ako zbaliť bábätko na tri dni? To mi už nejakú dobu vŕta hlavou. Zajtra nás čaká prvý výlet a Adamko má plný celý kufor. Plienky a prebaľovacia výbava, bodyčka, veľa oblečenia, niekedy má veľkú spotrebu, hniezdočko, deka na spanie, šátok… kočík zaberie väčšinu miesta v kufri auta a to máme combi. Aj tak mám pocit, že niečo zabudneme.
    • Ubytovanie sme rezervovali v Sky Apartment Rezidence Eliska Tower. Je to kúsok od miesta, kde sa bude konať festival mini. Tak nejak je nám sympatickejšie byť akoby vo vlastnom a nie v hoteli.
  • Viete, aké je ťažké zohnať obyčajnú drevenú hrazdičku? Takú, na ktorej nič nie je? Chvíľu to trvalo, ale vďaka Instagramu som ju objavila na bigpig.cz. Myslím, že mi ju odporúčala Rosa Mitnik. Dnes hrazdička prišla, večer ju manžel poskladal a od budúceho týždňa môžem pre Adamka pripraviť „ihrisko„. Už chce viac podnetov, čiernobiele leporelá ho síce stále zaujímajú, ale vidím, že by chcel niečo viac.

Piatok

  • Ráno zbalím seba, kontrolujem, či máme naozaj všetko a okolo obeda vyrážame. Cesta Brno – Praha nám trvá štyri hodiny a nie, zápchy neboli žiadne. Najprv v autosedačke len pozoroval. Na benzínke v Brne plakal. Plakal tak veľmi, až som mala strach, či vôbec do tej Prahy pôjdeme. Za prvou zákrutou zaspal. A spal hodinu. Potom chcel jesť. Celkovo sme stáli trikrát. Ale do Prahy sme prišli, prišli sme včas a napodiv som stihla aj Severský literární večer. Nie celý, ale bola som tam.
  • Apartmán je nádherný, bola to skvelá voľba. Len bývame vysoko, na 23. poschodí. Nemám rada výšky.
  • Ako bolo na veľtrhu sa dočítate tu.
    • Keď sme sa po besede vrátili do apartmánu, vzhľadom na okolnosti som predpokladala, že Adamko bude na nás nahnevaný, keď sme si dovolili v čase, kedy chodí spávať, byť mimo domu. Že nás bude v noci budiť, alebo tak niečo. Nakoniec prekvapil a spal sedem hodín. Sedem! Ja som ho musela budiť, pretože úprimne, sedem hodín je pre prsia kojacej matky veľa. Ich kapacita nie je nekonečná. Verím tomu, že Adamko by spal kľudne i dlhšie.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.