Denník z MD O materstve

Na materskej | týždeň dvadsiatyštvrtý

20.8.2017

Sobota

  • Vo Freash Freaks majú Týden Míša lívanců s čokoládou a sladkým tvarohem. Mňam.
  • Odtiaľ prechádzka po parku v Lužánkach. A keď sa Adamko ohlási, že aj on by rád jedol, ideme domov.
  • To by ma zaujímalo, či aj v iných rodinách to funguje tak, že keď má bábätko tatino, tak tatino zaspí a bábätko sa pri ňom v kľude hrá. A nespí. Ale vážne, čo tých otcov tak rýchlo uspí? 😀
  • Asi sa dokáže prevrátiť z bruška na chrbát. Ale naživo to ešte nikto poriadne nevidel. Iba je zrazu inak, ako bol, keď sme naňho naposledy pozerali.

Nedeľa

  • Tento týždeň z kníh iba komiksy, traja Hitmani (pecka, veľmi ma to bavilo, takže z knižnice požičiavam aj ostatné) a Che: životopisný komiks. Filmy žiadne, zo seriálov akurát Game of thrones pozerám priebežne.
  • Adamko čoraz častejšie zaspáva na brušku, nie iba cez deň, ale i v noci. Už si na to začínam zvykať. Aj keď ho v noci položím na chrbátik, prekotí sa na bruško a spinká ďalej. Vrátiť ho naspäť by viedlo iba k zobudeniu.
  • Dobré recepty: kakaový termix a mliečne rezy.

Pondelok

  • Deň ako stvorený na vybavenie si rodičovskej dovolenky, pretože materská mi končí o mesiac. Prebiehalo to takto:
    • Najprv som strávila polhodinu hľadaním pobočky úradu práce, ktorá už nejakú dobu neexistuje.
    • Potom som na tej správnej dostala k doma vyplnenému štvorstranovému formuláru ďalšie tri papiere, z čoho sa dva ukázali neskôr ako zbytočné.
    • Zistila som, že MSSZ v centre je len pre OSVČ. Musela som zájsť kdesi do Žideníc na tú správnu, kde som strávila celé dve minúty aj s cestou výťahom, aby som dostala razítko a podpis.
    • S tým som sa mohla vrátiť na opačnú stranu Brna. Že je úrad práce zážitok sám o sebe snáď ani netreba hovoriť.
    • Pre zdarný štart som tam stratila občianku, ktorú našťastie SBS-kár našiel.
    • Po štyridsiatich minútach čakania sme sa s Adamkom dostali dovnútra. Všetko prebiehalo super, hrialo ma pri srdci, že to asi zmáknem vybaviť za deň.
    • Vzápäti ma hrialo aj na ruke pod Adamkovým zadočkom. Ten chalan si vie vybrať chvíľu, grandiózne uvolnenie nezachytila ani plienka. Týmto ďakujem pracovníčke za pochopenie a hromadu obrúskov.
    • Navrch som vyfasovala ďalší dokument na vyplnenie a zoznam, čo mám ešte prefotené zaslať, pretože tu mám iba prechodný pobyt.
    • Zabralo to sedem hodín, jeden nedojedený obed, zistenie, že Family Point na Jozefskej je zatvorený, kojenie v čakárni na Úrade práce, otázku „A to sa nebojíte, že bude mať krivý chrbát“ od pani, ktorý videla Adamka v šátku spať a desiatky divných pohľadov v šaline, keď sa zobudený Adamko v šátku totálne vyklonil a proste sa musel pozerať na podlahu.

Utorok

  • Ráno. Hodinu sa Adamkovi snažím vysvetliť, aby ešte spal a on nie. Nechám ho teda v posteli a idem umývať riady po včerajšej grilovačke. Keď sa vrátim, spí.
  • Adamko dnes nemá svoj deň, je nejaký uplakaný. Chce sa stále nosiť, nevydrží byť na chvíľku sám. Týmto som sa dostala do štádia, kedy mi dieťa robí spoločnosť v kúpeľni. Na zemi je koberček, na ňom deka a na ňom Adamko. Môžem si tak i dlhšiu sprchu dopriať, pretože Adamka to náramne zaujíma (áno, aj to že sedím na záchode ho zaujíma a uprene na mňa hľadí). Na prebaľovacom pulte na práčke byť nemôže, odtiaľ už sa dokáže prekotiť. V kuchyni na hracej deke ho nechať samého nemôžem, pretože by plakal. Byť so mnou v kúpeľni je ale zaujímavé a dokonca sa aj usmieva.
  • Obed opäť z Pasta Truck, dnes som naviac nejaká unavená, tak si to nebudem komplikovať robením jedla.
  • Kvôli rodičovskej sa musím zastaviť v práci pre jeden papier. Adamko je uplakaný predtým aj potom, ale keď idem za kolegami, tak úsmevy rozdáva na jednu i druhú stranu. Spokojné vysmiate bábätko. Potom mi nikto neverí, že dokáže aj plakať.
    • Dobré vedieť: v Campuse je miestnosť s dvoma prebaľovacími pultami a lavičkou, takže sa dá v kľude kojiť. Je to trošičku bližšie ako chodiť do Family Pointu v nemocnici.
  • Večer napúšťame vaňu a skúšame ponáranie. Nezabudol to a znova mu to ide na jedničku. Plávame s ním, hráme sa… vydržal by vo vode dlho.

Streda

  • S Adamkom si robíme lenivé dopoludnie a tak trochu i poludnie. Musím ísť do mesta pre poslednú časť dokumentov k rodičovskej, ale absolútne sa mi nechce. Válanie sa v posteli je zaujímavejšie. Až o druhej nás pobalím, prezlečiem a môžeme ísť.
  • Rovno sa zastavujem v knižnici, vrátiť prečítané komiksy a zobrať pár (=dvanásť) nových.
  • Zisťujem, že som doma nechala adresu, kam to mám vlastne poslať, takže pošta až zajtra.
  • Domov sa vraciame s manželom, ktorý už skončil v práci. Po ceste do Sklizeno, kúpiť výborné špekačky a večer grilovanie na záhradke.

Štvrtok

  • Ideme na odber a preváženie k pediatričke.
    • Deťom sa berie krv z hlavičky. Znie to desivo (neviem, ako to vyzerá, radšej nás poslala za dvere), ale vraj je to pre ne najlepšie. Tenšia koža a lepšie viditeľné žily ako niekde na ruke.
    • Samozrejme že Adamko je hrdina, pretože krv mu vraj tiekla krásne a plakal len chvíľku. Výsledky zajtra, no očakávame maximálne miernu anémiu.
  • Preváženie nič moc, pribral len nejakých 30 g. Navrhne váženie pred a po kojení, tak nám otvorí ich súkromnú miestnosť, aby sme neboli medzi chorými v čakárni. Ale najprv Adamka s manželom tíšime, pretože po injekcii ešte pofňukáva. Po kojení pribral 170 g, doktorka bola spokojná. Ale navrhuje ešte jedno preváženie o týždeň. Súhlasíme, aj ja budem kľudnejšia, ak budem vedieť, že nepriberanie je len dočasné.
  • Konečne idem na poštu poslať všetky papiere na Úrad práce a tým je snáď rodičovská z mojej strany uzavretá.
  • Po odbere je Adamko ospalý, zaspinká v posteli na brušku. Spinká sa mu tak dobre, že keď ho prenášam do kočíka o poschodie nižšie, tak len jedným očkom zhodnotí situáciu a spí ďalej. A v kočíku ešte pol hodinu. To si akurát zájdem k technologickému parku do Pasta Truck pre obed a ideme k neďalekému Lake View piknikovať. Deku už nosím automaticky v kočíku.
  • V noci búrky, zatvárame všetky okná, nech to netrieska, vietor poposúval bazén na záhrade, som zvedavá, čo ostane z muškátov na balkóne. Adamko spí a nejaké silné búrky sú mu ukradnuté. Ešteže tak.

Piatok

  • Doobeda nedočkavo volám k doktorke. Má len málo železa, inak je krvný obraz v poriadku. Uff, aspoňže nič vážne. V pondelok sa máme zastaviť pre kvapky.
  • Keďže moji aj manželovi rodičia bývajú ďaleko a nevidia Adamka tak často, ako by chceli (tzn. stále), máme na facebooku skupinu, kam im posielam cez deň fotky a informácie. Fotiť mobilom je síce rýchle, ale fotky sú často rozmazané alebo zrnité. Mám starší iPhone a na rýchle detské ruky-nohy a prítmie nie je stavaný. Rozhodli sme sa preto kúpiť fotoaparát.
    • Máme aj zrkadlovku, Nikon D3200, ale tá je veľká a nikdy nie je po ruke, keď ju narýchlo treba.
    • Ja som chcela Olympus Pen, ale manžel nakoniec vybral Sony Alpha. Na dva týždne, uvidíme, ako sa mi bude dariť fotiť, či bude praktická ako mobil.
  • Na víkend k nám prichádzajú známi, boli nám za svedkov na svadbe. Adamkovi priniesli krásne darčeky (najmä drevené autíčko mu závidím).
    • Na jedlo ideme do podniku Má hostina. Je to skvelá voľba, pretože oni sú vegetariáni a my s manželom ideme skôr paleo smerom. V Má hostina varia jeden paleo tanier a druhý veganský. A skvelý zákusok k tomu.
  • Zaujímavý poznatok: odstredivka na šalát by nemala chýbať v žiadnej domácnosti. Manžel ju kúpil dobrovoľne a takmer každý deň robí šaláty!

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.