Denník z MD O materstve

Na materskej | týždeň dvadsiatysiedmy

4.9.2017

Sobota

  • Na víkend k nám prišiel manželov kamarát. Bude sa ženiť, Marek mu pôjde za svedka, tak že si spravia nákupnú sobotu a vyberú oblek. To som si nemohla nechať ujsť. Išli sme do Olympie, kde je veľká koncentrácia obchodov. Výsledkom je, že oni nekúpili absolútne nič, ja som na Adamka minula dve tisíc. Ale ako dobre som nakúpila?
    • V Bambule majú výpredaj oblečenia a zároveň akciu 2+1. Dá sa kombinovať! Bola som pozrieť pár vecí z výpredaja a pani predavačka hneď, že nech si vezmem ešte niečo, aby som mala 6 kusov. Na pokladni mi to automaticky rozdelili tak, aby bola zľava čo najväčšia. Díky! Ani nie za 480 Kč má Adamko 5 bodyčiek, 8 ponožiek a tričko. A to som tam pôvodne išla pre hračku od Plan Toys (vybrala som toto chrastítko).
    • V Marks&Spencer mali posledných pár výpredajových kúskov, mala som podľa cenoviek na oblečení platiť 297 Kč (dve tričká a jedna mikina), ale mali ešte nejakú ďalšiu akciu, tak nakoniec iba 207 Kč.
    • V Reserved melónové bodyčko za 50 Kč.
    • A v H&M prebieha 20 % na detské pri nákupe nad 700 Kč, tak berieme zateplenú vestu a kombinézu na chladnejšie počasie.
  • Vrátime sa domov, ale chalanom to nedá, že ešte do Vaňkovky ideme, je tam aj Le Premier, vyhliadli si nejaké topánky.
    • Misia úspešná, oblek aj topánky kúpené. Obed sme si kúpili a zobrali so sebou domov, Adamko si v šátku pospal a ja som odišla s novým svetríkom.

Nedeľa

Pondelok

  • Dobrý článok: Musíš ho posazovat, aby se naučilo sedět
  • Zbíjanie a rezanie asi železa zrejme pôsobí ako biely šum inak si neviem predstaviť, ako dokázal Adamko zaspať v posteli a spí celé dve hodiny, aj keď vonku na ulici sa to nedá počúvať a v byte mám pootvárané snáď všetky ventilačky.
  • Poobede ideme za manželom do mesta. Posedíme v Bare, ktorý neexistuje, majú nové drinkové menu (matka storočia, s dieťaťom v bare vysedáva), navštívime novootvorený Vegan Sweet Bar, kde si môžem dať donut aj zmrzku, lebo sú bez laktózy. V kníhkupectve sa zastavím pre pár kníh, zo zoznamu si neodnášam jedinú, 60 Montessori aktivit pro miminko, pretože po prelistovaní konštatujem, že je dosť zbytočná a nič nové by mi nedala.
  • Doma sa púšťam do triedenia šatníka. Komplet celého. Zistila som, že sa zmestím do všetkých nohavíc aj šiat, ktoré som nosila pred tehotenstvom. Lenže akosi mi už polovica mojich veci nič nehovorí a tak pôjdu z domu. Všetko, čo si nechám, operiem vo voňavej aviváži. Využívam slnečné počasie, vešiam na záhrade a nemusím ani žehliť. Plán je, že cez víkend bude hotovo a ja budem mať radosť z otvorenia skrine.
    • Ale celé to začalo tým, že už dva týdne nedokážem nájsť obľúbené tričko vhodné na kojenie. Mám takých síce viac, lenže toto stálo tisícku, je pohodlné a proste ho rada nosím. Len netuším, kam som ho dala.

Utorok

  • Na materskej milujem, že sa do obeda môžem s Adamkom váľať v posteli. Maximálne si odbehnem dať pranie, povešať môžem aj neskôr, však je teplo, uschne to rýchlo.
  • Takže okrem leňošenia celý deň periem. A vešiam, triedim, premýšľam, čo si nechám, čo nechcem. Pôvodne som to chcela predať na bazári, ale keď som videla tu hromadu, kúpim radšej veľké vrecia a zanesiem to do košov na charitu. Manžel usúdil, že aj on niečo také potrebuje a nakoniec triedime aj jeho skriňu. A tak periem ešte viac a ešte pár dni budem. Päť práčok denne, viac nie, ďalšie by už nestihli večer uschnúť.
  • Adamko váľa sudy. Najradšej na posteli, pretože z postele sa dá spadnúť. Na zemi to nie je taká zábava.

Streda

  • Prišlo nám nosítko. Pred troma týždňami som poslala do Andala Care môj prvý šátok Babylonia BB Slen. Rozhodli sme sa ho dať pretvoriť v nosítko, aby mohol nosiť aj manžel. A už je hotové a ja mu ho asi budem brávať, lebo kapucka s uškami, to na šátku nemám.
  • Manžel si ráno obieha kolečko po doktoroch, má prechladnutý chrbát. Potom ostáva doma na home-office. Keď si dokončí svoju prácu, sadáme do auta. Prvá zástavka na Mendláku, obchod s fotopríslušenstvom, pošta a veganská točená zmrzlina od Božský kopeček. Odtiaľ do IKEA.
  • Adamkovi pribúda hračiek, tak aby v tom bol poriadok, zatiaľ ich má iba v košíku. V IKEA idem vytlačiť kartičku IKEA FAMILY, pretože vždy ju zabudneme doma, aj keď vieme, že tam ideme a potrebujeme ju. Adamka mám v nosítku, síce malo byť pre manžela, ale počkáme, než si chrbát dolieči, zatedy si ho užijem ja. Ale späť do IKEA. Pred sebou schody, prvý, druhý… pitomé sandálky, už som letela. S Adamkom v nosítku. Ako som dopadla ja, už ani neviem, prvá reakcia v duchu bola: „No do r**i“, druhá nahlas: „Ideme na pohotovosť“. Hlavičkou rovno na roh schodu. Jeho, nie moja.
    • Chvíľku plače, ale upokojil sa, v aute spustí znova, manžel tuším prekračuje rýchlosť, ale je to asi dobré, nekrváca, neomdlieva, neblinká, ale rozklepená som ako nikdy (ak nerátam zastavovanie kontrakcií pred cisárskym), no nesmiem si dovoliť akékoľvek zaváhanie, stres alebo slzy, Adamko by to cítil.
    • V detskej nemocnici sa hlásime na evidencii, odtiaľ na chirurgiu, chvíľku čakáme vonku, ale ľudí je málo, ide to rýchlo. Doktorka ho pozerala, Adamko sa už občas aj usmial, odkedy sme v nemocnici, ani neplače. Ideme na RTG hlavičky. Manžel ho drží, dostal taký ten oblek proti veľkému ožiareniu či čo. Ja čakám za dverami, aby som ho nerozptyľovala, musí pozerať pred seba a nie na mňa.
    • Pri manželovi je kľudnejší, na mne cíti mlieko a veru už by si aj dal. Z RTG späť na chirurgiu, to už čakáme docela dlho, ľudí pribudlo a ide sa postupne. Adamko už začína byť fakt hladný, manžel ho stále nosí, na mne hneď plače. Ale zvláda to statočne. RTG je v poriadku, sme poučení, že ho máme ešte v noci sledovať, keby dačo, okamžite sa vrátiť, inak stačí zajtra k pediatričke.
    • Adamko už začína byť celkom ospalý, s jedením vydrží až domov. Kúpeľ vynechávame, pri kojení zaspáva. Manžel má budík na každú celú hodinu, ja medzitým. V noci sa zobudí na kojenie dvakrát, inak krásne spinkal.
  • Sandálky vyhadzujem do koša.

Štvrtok

  • Vstávame o ôsmej, napodiv ani nie som unavená. Adamko je veselý, ani nevie, že sa mu niečo stalo. I tak ale pediatričke na kontrolu ideme. V čakárni skoro nikoho, dnes to bude rýchle. Malého pozrela, skontrolovala, prehmatala a nič závažne nenašla. Ešte ho máme 48 hodín sledovať, ale nemyslí si, že by sa niečo zhoršilo.
  • Manžel si zobral voľno, aby mohol byť s nami. Celý čas sme pri Adamkovi, on teda viacej, ja stále periem a vešiam a strhávam oprané veci. V izbe je neskutočný bordel, všade samé kôpky vyradeného oblečenia, oblečenia na pranie, už opraného, len ešte do skrine nezaradeného.
  • Poobede druhý pokus s IKEA. Tentokrát bez ujmy na zdraví, kúpime všetko, čo treba, Adamko si pospí, manžel sa tam aj naobeduje, ja nie, nemajú nič schopné bez laktózy, jahody si pýtam bez šľahačky. Adamkovi sa trávenie konečne upravilo, už ani Maltofer kvapky mu nevadia a znáša ich dobre. Tak si to nepokazím nejakým pokusom s trochou nevhodnej suroviny.
  • Na večeru k Mikimu, polhodinová prechádzka tam a potom naspäť. Ale Adamko vymýšľa, takže najprv si rýchlo zjem ja svoj tataráčik z lososa a potom manžel to svoje. Čašníčka je z Adamka nadšená a on si chvíle pozornosti užíva. To on vie.
  • Večer ho uspávam ako vždy, ale tentokrát sa po hodine budú so silným plačom. Príde mi, že má plné dutiny, ale odsať sa mi nepodarilo takmer nič. Na druhej strane, balónová odsávačka nič moc. Asi by sme predsa len mali uvažovať nad odsávačkou na vysávač (ale keď to znie tak desivo!). Podarí sa mi ho uspať a do rána sa zobudí už iba raz, prechladutie sa našťastie nerozvinulo.

Piatok

  • Ráno sa budím s tým, že dnes bude náročný deň a mám čo robiť, aby som to stihla.
  • Plienky dám prať hneď o štvrtej, kedy sa Adamko zobudí na kojenie. Ráno stíham poupratovať oblečenie, venovať sa Adamkovi, nachystať materské mlieko a o deviatej z domu. Na Českej podávam Adamka s hračkami, plienkami, oblečením a mliekom manželovi, ja odchádzam fyzioterapeutke.
    • Moja posledná návšteva u nej. Pridala mi štyri celkom náročné cviky. Budem musieť cvičiť ráno a nie až večer, kedy bývam unavená. Rozostup ešte mám, ale malý, bruško sa pekne zatiahlo. Dáva mi naň malé tejpy a dostávam povolenie začať behať. Nakoniec so mnou všetky cviky prejde ešte raz a ja utekám späť do centra. Adamko vypil celú fľašku, ale stále je hladný, píše manžel.
  • V Panos si kupujem šalát, ktorý zvládnem zjesť u manžela v práci, popri kojení. Majú tam jednu miestnosť, ktorú nevyužívajú, tak nemusím do Family Pointu ísť. Len čo Adamkovi trošku odľahne, ideme domov. Vystupujem o zástavku skôr, do kvetinárstva pre kyticu. Svokra má zajtra narodeniny.
  • Doma stihnem upratať skoro nič, ožehliť pár vecí, pobaliť rekvizity, nakŕmiť Adamka a znova na šalinu do centra. Na Českej sa k nám pridáva manžel a ideme ďalej, niekde na Viedenskú, kde nás čaká profi fotenie v ateliéri.
  • Dvojhodinovka fotenia ubieha príjemne a rýchlo, Adamko medzitým vypije jeden a pol fľaše, radšej som mlieko nachystala, z fľaše pije rýchlejšie, kojenie by bolo na polhodinu. (A vraj po treťom mesiaci sa to upraví a bude piť kratšie. Tak určite. Adamko je gurmán, on si dáva načas.) Ale dnes takmer nespal, takže ku koncu je už unavený a začína to dávať dosť najavo. No myslím, že fotky budú skvelé.
  • V centre si kupujeme večeru a rovno domov. Manžel sa venuje Adamkovi, ja zatiaľ robím veľké upratovanie. Kúpeľňa, vysávať, kuchyňa, smeti povynášať, oblečenie na vyhodenie do vriec podávať, zjesť si večeru, okúpať malého, nachystať čisté povlečenie, kojenie, uspať malého a keď bolo všetko hotovo, prišla manželova rodina. Tak som to nakoniec celé stihla.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.