O materstve Život s Adamkom

Mýty o nosení a ako dopadol Adamko

21.5.2018

Keď som začala nosiť, okrem nadšených reakcií (dokonca aj od staršej generácie, ktorá zdôrazňovala, že na maminke je najlepšie), som mala i nejaké negatívne. A ďalší milión som si prečítala na internete, pretože vtedy som ešte čítavala mamičkovské diskusie.

Čo hrozilo Adamkovi len preto, že som sa ho rozhodla nosiť ho v šatke?

  • nenaučí sa včas chodiť
  • nebude mať pohyb
  • bude mať krivý chrbát
  • bude to mamánek
  • naučí sa tak zaspávať a nebude chcieť spávať v posteli
  • zvykne si na to
  • neosamostatní sa

Prosím pekne, takto sme dopadli. No vlastne by sa patrilo najprv povedať, ako to s tým nosením u nás je.

Prvýkrát som ho naviazala v druhom týždni. Asi mesiac som si trúfala nosiť ho v šatke iba doma alebo na záhradu, keď som vešala prádlo. Na konci šestonedelia mal premiéru na verejnosti a prespal celý festival mini v Prahe, prechádzku i nákup, celkom štyri hodiny. Odvtedy som s ním bežne chodila von, v MHD je nosenie na nezaplatenie, chodila som si čítať do parku, kým na mne spal.

Prvé mesiace býval naviazaný 3-4 hodiny denne, niekedy viac, niekedy menej, niekedy vôbec. Máme aj kočík, dokonca ho aktívne používame a už pôjde druhýkrát do servisu. K jednej šatke pribudlo pár ďalších, z tej prvej vznikol nosič. Adamko má takmer 14 mesiacov a nosí sa stále. Menej, ale nosí. Dokonca ešte občas aj zaspí.

Ešte podotknem, že o nosení som zisťovala naozaj veľa informácií, pretože hoci som bola presvedčená, že nosenie je správne, nosilo sa stovky rokov a veľa tradičných národov stále nosí, tie neprajné komentáre nahlodajú. Vedela som preto, že existujú aj zle nosítka, že nosiť dieťa čelom od seba je celé zle a akurát mu tým ničím chrbát, že je dôležité dbať na správny úväz, zaoblený chrbátik, nožičky do M, podsadenie, šatka od kolienka ku kolienku, dieťa nesmie visieť. Bola som na kurze nosenia aj na individuálnej konzultácií, kde som sa učila správne viazať, učila ma laktačná poradkyňa a ženy zo Sestrice na Kid detskom predajnom festivale tiež veľmi poradili.

Takže Adamko má za sebou 13 mesiacov nosenia a takto to s tými predpoveďami dopadlo.

Nenaučí sa včas chodiť. Prvýkrát sa postavil pred Vianocami a odvtedy sa staval, obchádzal nábytok a celkom štyri mesiace lozil. Kto sa zaujíma o psychomotorický vývoj vie, že lozenie je jedna z najdôležitejších činností a fyzioterapeuti radi vidia, keď majú deti aspoň štvrťroka odlozeného. Je to dobre na chrbát i priestorovú orientáciu. S chôdzou sme mu nijako nepomáhali, žiadne vodenie s rukami nad hlavou sa nekonalo, pretože komu by bolo príjemne tak chodiť? Sám sa do priestoru odvážil v deň narodenín a v priebehu troch týždňov čoraz viac chodil a menej lozil. Takže chodiť sa naučil sám, prirodzene, bez pomoci a včas.

Nebude mať pohyb. Veľa ľudí tak hodnotilo na základe toho, že ma s ním videli vonku. Čo predstavovalo pár minút v dopravnom prostriedku alebo pár hodín na rodinnej oslave, ktorú na mne celú prespal. Ak by nás ale videli doma, tak by naopak tvrdili, že ho nechávam veľa na zemi. Adamka som totiž od prvého prevrátenia na bruško, ktoré zvládol v treťom mesiaci, presunula z postele na zem. I vďaka tomu mal dostatok priestoru a vhodné prostredie, aby prevraty trénoval a v pol roku sa začal za hračkami plaziť. Plazenie mu vydržalo dva mesiace, kedy si povedal, že stačilo, po štvornožky to bude rýchlejšie. Veľmi rád vylieza na gauč, posteľ, stoličky i Piklerovej triangel. Od 9. týždňa k nám začala chodiť lektorka na vaničkovanie, od janurá chodíme plávať a cvičiť. Takže pohyb má.

Bude mať krivý chrbát. To zistíme až v dospelosti, ale zatiaľ má chrbát v poriadku. No myslím, že časté dávanie do lehátka prvé mesiace, pasívne posadzovanie, chodítko, vodenie za ruky a nevhodná obuv, čo sú veci, ktoré Adam nepozná, spravia s chrbtom problém, nie ergonomické nosenie v šatke.

Bude to mamánek. Nie je. Skôr tatánek. Tatino je hrdina hrdinov a keď je nablízku, tak mama ide na druhú koľaj. Ešteže kojím, inak by si na mňa občas ani nespomenul. Prirodzene si prešiel dvoma sepračnými úzkosťami, ktoré samé odzneli a v novom prostredí nemá problém prísť za cudzími ľuďmi. Mamánek fakt že nie je.

Naučí sa tak zaspávať a nebude chcieť spávať v posteli. Viete kde aktuálne spí najčastejšie? V posteli. Cez deň i v noci. Na mne už zaspí len keď je veľmi unavený. V kočíku častejšie. I v autosedačke. Ale po roku spáva najradšej v posteli, kde zaspáva pri kojení. Samého by som ho aj tak nenechala, mne sa páči, keď zaspáva v mojej prítomnosti a necíti sa sám.

Zvykne si na to. Nezvykol. Nikdy nemal problém byť aj v kočíku. Keď začal chodiť a otvoril sa mu nový svet, nosenie ustúpilo do pozadia. Možno sa ešte vráti, neviem, budem za to rada, pretože stále je to praktické. Ale nosenie nevyžaduje a nie je na ňom závislý.

Neosamostatní sa. Odhadujem, že od ročného dieťaťa sa neočakáva veľká samostatnosť, ale ak by som ho porovnala s inými deťmi jeho veku, tak samostatný je až dosť. Vie si ukázať, keď chce jesť, mliečko, spať alebo ešte (pridať jedlo napríklad). Sám jedáva lyžičkou a občas i vidličkou. Sám pije z pohára vodu. Vie sa sám zahrať a nevisí na mne, keď varím. Má učiacu vežu a asistuje pri varení. Pomáha pri upratovaní (podáva štipce, utiera handričkou, posúva vysávač a parný čistič). Sám má snahu si dať ponožky. Alebo nám. Jeho. Skrátka, vedieme ho k samostatnosti a je to na ňom poznať. Nosenie v šatke s tým nijako nesúvisí. A viete, čo robí, keď prídeme niekam na nové miesto? Ide ho preskúmať. Nedrží sa ma ako kliešť, občas sa ani neobzrie a nezamáva mi. Vidí niečo nové a prebudí sa v ňom zvedavosť.

Vlastne by som povedala, že nosenie v šatke nám prinieslo len samé výhody. Najprv mu uľavilo od bolesti bruška. Celý čas sa na mne cítil bezpečne. Nemusel mať strach, nikdy nezaspával sám. Vie, že som tu vždy preňho, verím, že aj preto sa nebojí objavovať, vie, že sa má kam vrátiť. Naviac je to praktické, do mesta i na výlety.

Takže moje odporúčanie pre všetkých nastávajúcich rodičov? Nosenie je krásne, praktické a pre deti prirodzené. Dajte na svoj prirodzený inštinkt, vyberte dobrú šatku alebo ergonomický nosič a nepočúvajte neprajné reči okolia. Našťastie ich nebýva tak veľa, ako tých milých.

Ak si nie ste istí, ako viazať a čomu sa vyvarovať, aj v malých mestách fungujú podporné skupiny. Často si tam šatky môžete vyskúšať a skúsené maminy nosičky vám všetko vysvetlia.

Tak smelo do toho, spokojné dieťa za to stojí. A vám sa na materskej otvoria úplne nové možnosti.

Mohlo by sa Vám páčiť

2 komentáre

  • Odpovedať LooneyCZ 22.5.2018 na 16:09

    O nošení existuje hodně mýtů, ale stejně nakonec nejvíc záleží na konkrétním dítěti. Znám pár případů, kdy dítě nošené v nosítku začalo odmítat kočár… A ty reakce okolí potom! Kdyby tvůj malej začal chodit třeba „až“ v roce a půl, někteří lidé by říkali, že to má z toho nošení… Ale kdybys ho nenosila v šátku, chodil by dřív? To ti nikdo nemůže s jistotou tvrdit. Zkrátka, všechno je individuální a odsuzovat nošení jen tak bez vlastní zkušenosti může jen hlupák…

    • Odpovedať Orvokki 23.5.2018 na 19:05

      To máš pravdu. Podobné reakcie bývajú na znakovanie. Niektorí tvrdia, že deti sa potom naučia neskoro hovoriť. Pritom skúsenosti znakujúcich rodičov sú opačné. A keby aj napriek znakovaniu začne hovoriť neskôr, vedel by hovoriť skôr bez znakovania? Takto sa aspoň nejako dorozumie a prekoná sa to obdobie, kedy sa dieťa vyjadrovať chce, len to ešte nevie povedať.

    Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.