O materstve Život s Adamkom

Kojenie od začiatku do konca

10.3.2019

A začnem od konca, pretože Adamka som pred viac ako dvoma týždňami úspešne odstavila od kojenia a prišlo mi veeeľmi veľa správ po tom, čo som na Instagram v stories tento detail spomenula.

Adamka som chcela odstaviť okolo dvoch rokov. On by určite rád vydržal dlhšie a mne to teoreticky nijako nevadilo, no posledné týždne ma to veľmi vyčerpávalo a v noci sa mi kojiť nechcelo. Mal opäť obdobie, kedy sa budil častejšie ako päťkrát a mne sa skrátka nechcelo, aj keď ležal vedľa mňa a prakticky som kojila v polospánku. No na psychiku i celkovú náladu to spravilo veľa a ja nechcem byť protivná mama, tak som sa rozhodla s kojením skončiť. Úplne.

Rýchly súhrn

Len v rýchlosti od začiatku. Výhradne som ho kojila do pol roka, prvé jedlá prijal prakticky okamžite (kombinovala som BLW s príkrmami), ale do roka nemal nahradené žiadne jedlo a vždy sa pred alebo po jedle ešte kojil. Po roku to začal sám obmedzovať, no stále sa kojil veľa cez deň i v noci. Keď mal rok a pol, narovinu som mu povedala, že už mi nie je príjemné, ako sa mi siape po výstrihu aj na verejnosti a že si necháme kojenie len na spinkanie. Prijal to rýchlo, ešte tak 2-3 dni skúšal, no nerobil scény, neplakal, pochopil, že mliečko bude už len na zaspávanie, denné i nočné. V noci sa budil viackrát, niekedy len dva, niekedy aj desať. Rôzne obdobia, rôzne budenia.

Predstavy vs. realita

Pred dvoma týždňami sme mali víkend doma a mňa napadlo, že to je ten správny moment. Sme doma = známe prostredie, je víkend = manžel nemusí vstávať do práce. Ja budem spať vo vedľajšej miestnosti a Adamko ostane v spálni s manželom. Tak som si to predstavovala. Realita bola, že Adamko je tak zvyknutý na moju prítomnosť, že tatina pri uspávaní odmietal, stále mu odchádzal z postele a proste odmietal zaspať. Takže som za ním prišla ja.

Zhasnúť svetlo, ľahnúť za ním a trpezlivo kľudne som mu hovorila, že teraz nájdeme nový spôsob uspávania, že mliečko už nebude a už ho nebudem kojiť. Samozrejme sa stále dožadoval, ale už z minulosti som vedela o spôsobe, ktorý mu párkrát pomohol zaspať. Niekedy totiž priamo počas kojenia nezaspal, ale ešte bol hore a tak sme spolu v tej tme ležali, ja som mu niečo rozprávala (najčastejšie čo budeme robiť na druhý deň), držala ho za ruku alebo hladkala po chrbátiku a on tak postupne zaspal.

Takže i teraz som zvolila túto taktiku. Držať za ruku, hladkať po chrbátiku, rozprávať a keď cítim, že už sa naozaj uvelebil, byť ticho a len tam ležať s ním. Zaspal. Trvalo to asi štvrťhodinu, chvíľami plakal, ale zaspal. Žiadna dvojhodinová scéna, ako som sa obávala, sa našťastie nekonala (to by som sa na odstav ešte vykašľala a skúsila to znova o pár týždňov).

V noci sa zobudil päť-šesťkrát a opakovalo sa to isté. On chcel mliečko, ja som mu kľudným hlasom hovorila, že mliečko už nebude a že teraz budeme zaspávať takto a opäť, chytiť za ruku, hladkať po chrbátiku, tíško rozprávať a potom ticho. Druhé a tretie zobudenie bolo ťažšie, tiež mu trvalo tak 10-15 minút než zaspal, ale ostatné boli rýchlovky a zaspal prakticky okamžite.

A ďalej?

Druhú a tretiu noc to s mliečkom opäť skúšal, ale povedala som mu, že tam mám „bobo“ (naše slovo keď je niečo poranené alebo bolí, Adam tak hovorí aj vadám na výrobkoch, akonáhle je na dreve tmavá škvrna, je to „bobo“). To s tým bola čiastočne pravda, lebo plný prsník fakt bolí a ja som sa kvôli tomu týždeň nevyspala a trvalo takmer dva týždne, než mi laktácia úplne prestala a ja môžem vyhodiť všetky veľké podprsenky a vrátiť sa k tým predtehotenským malým.

Na bobo ale fungoval, zaspal úplne bez plaču a v noci sa zobudil možno dva-trikrát. A odvtedy to tak je. Zaspáva rýchlejšie. Oveľa rýchlejšie. 5-10 minút a už spokojne odfukuje. Mne potom trvá ďalších 15 než sa dostanem z jeho zovretia, pretože si zvykol chytiť ma za prst alebo ľahnúť si mi na ruku a aj v spánku si ma vie opäť omotať, takže vždy je to tak niekoľkokrát, než sa uvoľním.

  • Večerné čítanie u nás nefunguje, knihy čítame od rána do podvečera, ale pred spaním ich nechce, spočítala by som na prstoch jednej ruky, koľkokrát sme za celú dobu prečítali knižiek pred spaním. Knihy si večer nenosí a nechce ich, ani keď sa ho spýtam, či si ešte budeme čítať. Ráno je to naopak, to je schopný doniesť do postele aj niekoľko kníh a ešte si hodinu s nami listovať.

ňuňuňu

V noci sa budieva už len raz, dvakrát a vždy stačí sa k nemu pritúliť, miluje, keď sme úplne tvárou v tvár a dotýkajú sa nám čelá a ešte ho držím za ruky. Proste ňuňuňu rozkošné zaspávanie. I manžel povedal, že odkedy som ho prestala kojiť, tak sa k nemu v noci viac túli. Takže si vždy jedného z nás vyberie, na toho sa nalepí a spinká. Nebudí sa, neplače a mliečko už nepožaduje. Občas si ešte uvelebí hlavičku na moju hruď, ale do výstrihu sa mi nesnaží dostať.

Adamko vie rozdiel medzi „jo“ a „ee“, takže pri zaspávaní máme postup otázok:

  • Mám ťa držať za ruku?
  • Chceš hladkať po chrbátiku?
  • Mám ťa objať?
  • Mám ti rozprávať?
  • Mám byť už ticho?

V okamihu, keď odpovie „Jo“ na poslednú otázku, do piatich minút spí. Len výnimočne sa stane, že nechce aby som ho držala alebo hladkala, rozprávať mu stačí tiež krátko, zvyknem prejsť deň, ktorý máme za sebou, kde sme boli, čo sme robili a v krátkosti mu poviem, čo nás čaká na druhý deň. Pri kojení zaspával minimálne polhodinu.

Umelé pokračovacie mlieko?

UM alebo riedke kaše na noc ma ani len nenapadlo dávať, v dvoch rokoch mi to príde fakt zbytočné, ak sa dieťa stravuje pestro, zdravo a pije dostatok tekutín. Aj keby odstavím o rok skôr, tým že Adamko jedlo neodmietal (máva občas obdobia, kedy jedáva málo, ale považujem to za prirodzené a nenútim ho jesť viac), tak by som mu UM nedávala. UM je dobré pre kojenca, ktorý nemôže byť kojený, alebo matka kojiť nechce, ale u zdravého batoľaťa to považujem len za čistý biznis.

A čo spanie po obede?

Odstavenie narušilo spánok cez deň, pretože na ten nevie zaspať v posteli. Takže si ho dávam do nosiča (kočík už nemáme, no verím, že by to zvládol i tam). V nosiči spáva kratšie, hodinku – hodinku a pol. V posteli spával bežne dve, niekedy až tri hodiny.

Zmenil sa i nočný spánok. Predtým chodil spávať až medzi ôsmou až deviatou, skôr nemalo žiaden význam ho dávať do postele. A vstával okolo ôsmej. Teraz i vďaka kratšiemu dennému spánku chodí spávať o siedmej a vstáva medzi šiestou-siedmou. To nám ale nakoniec vyhovuje, pretože dvakrát týždenne začal chodiť do školičky, takže ho aspoň nemusím budiť a ja som tiež viac ranné vtáča.

Bola som prekvapená, že to tak rýchlo zvládol, ale keď premietam, aký je Adamko, tak on na zmeny reaguje naozaj dobre a vie sa rýchlo naladiť na to nové.

Ukončenie laktácie

Horšie som to znášala ja, pretože prvé dni boli bolestivé. Do úľavy som odstriekala len prvé dva dni, prvý viackrát, druhý iba ráno a večer. Potom som to nechala tak, pila som viac šalviového (ten je hnusný) a mätového (ten je dobrý) čaju, vraj to pomáha a bola som pripravená nejako zakročiť v prípade, že by mi hrozila retencia (zadržanie mlieka v prsníku). Našťastie sa tak nestalo a teraz, po dvoch týždňoch, máme kapitolu kojenia uzavretú. Mesiac pred Adamkovými druhými narodeninami.

Plus a mínus

Mne to prinieslo rovnomerné prsia (totiž sa mi od začiatku nalievalo len jedno a rozdiel býval kľudne i niekoľko čísel), pokojnejšiu myseľ a lepšiu náladu v noci, a zobralo čítanie pri kojení, ale zas aspoň mám svojich pár minút, kedy prakticky meditujem, nemusím nič robiť, len tam byť so svojim synom a ovoniavať jeho hlavičku a túliť sa k nemu, čo je proste dokonalé a raz mi to bude chýbať. Adamkovi to zobralo asi nejaké cenné látky a imunitu z mliečka, ale stravuje sa podľa mňa veľmi dobre, imunitu má tiež dobrú, tak snáď sa to nijak neprejaví. Samého ho zaspávať nenechávam ešte dlho, posteľ s nami bude môcť zdielať tak dlho, ako bude sám potrebovať, takže o nehu a blízkosť maminy nepríde.

Najlepší čas na odstav?

Možno to nakoniec nebolo úplne najvhodnejšie obdobie, pretože Adamka som odstavila v piatok, v pondelok nastúpil do školičky na adaptačný týždeň, v štvrtok mu umrel dedko (môj tatino), čo sa nás všetkých veľmi dotklo a Adam ten smútok v nás cítil, niekedy o dva-tri týždne by mal mať očkovanie proti žltačke A, čaká ho let do Španielska, púť do Santiaga… a v lete sa tiež určite nájdu dôvody, prečo by som ešte kojiť mohla a odstaviť ho až pri tretích narodeninách. Ale viem, že už by som to robila dosť proti svojej vôli a prejavilo by sa to na mojej nálade voči Adamkovi. Ja som s 23 mesiacmi kojenia spokojná, najmä keď si spomeniem na tehotenstvo, kde moja predstava bola, že kojiť budem len do roka.

A v niektorom ďalšom článku sa vrátim na začiatky, problémy, čo mi pomohlo a vlastne všetko, čo som o kojení potrebovala vedieť.

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.