O materstve

Budem mu čítať každý deň…

18.2.2018

Niečo vám prezradím. Vám, ktoré ešte nemáte deti. Tehotenstvo je obdobím plánov. Plánov, aké bude všetko nádherné a jednoduché, ako to zvládnete, keď to náhodou jednoduché nebude, ako budete vychovávať, ako si do výchovy nenecháte od nikoho rozprávať, ako nebudete opakovať tie veci, čo vám na rodičoch v detstve vadili. A tak ďalej.

Na mudrovanie mám ešte nejakú dobu čas, s jedným, sotva ročným, dieťaťom som stále matka začiatočník, ale mnohé očakávania sa už s realitou stretli. Ako dopadli píšem každú nedeľu. Dnes prvýkrát a začnem knižne.

Budem mu čítať každý deň. Od narodenia a samozrejme pred spaním.

Úplne som si to maľovala v hlave. Začnem s Harry Potterom. Už v pôrodnici. Potom som to zmenila na Mumínkov, lebo tých mám doma. Narozdiel od Pottera. Ale pointa bola tá istá. Každý večer prečítam Adamkovi kapitolu. Alebo aspoň pár strán. Bude to náš večerný rituál, pretože tak to predsa býva.

Čo mi teda nikto nepovedal je fakt, že prvé dni spí dieťa zasiahnuté silnejšou žltačkou prakticky stále. Že som ho vlastne musela budiť, aby sa aspoň napapal. Akosi nerozlišuje deň a noc, proste stále spí. Takže to svoje od narodenia som posunula na „po šestonedelí“.

Ani keď Adamkovi žltačka ustúpila, nenastal ten želaný idylický obraz o tom, ako mu večer prečítam rozprávku, nech už je akákoľvek, ani na tých Mumínkoch som netrvala, potom mu dám pusu, jednu, dve, tri, milión, pohladkám po vláskoch a on zaspí. Ha!

Náš večerný rituál prvý takmer polrok bol okúpať, masáž, do pyžamka, mama daj prso a ja po minimálne polhodine zaspím. Aj keď chcel papať, vo vode na hlad zabudol, vybláznil sa, úsmevy rozdával, ešte aj tú masáž potom si vychutnával, ale len čo mal pyžamko na sebe, tak neexistovalo žiadne naťahovanie. Kojenie a pritom zaspal.

A vlastne tak zaspáva doteraz, už 10,5 mesiacov a myslím, že ešte veeeľmi dlho bude. Už ani nekúpeme každý deň, ono to predsa len nie je najlepšie, ale keď dá večer najavo, že už je teda unavený a ochotný ísť spať, tak pyžamko, prso a spať. Nič iné nefunguje. Priestor na knihy? Vôôôôbec.

Takže večer som mu čítala raz, rozprávky Dřív, než půjdem spát, keď sa aj po vyše hodinovom pokuse o uspanie sa prebral, pozrel na mňa, usmial a išiel sa hrať. Trpezlivo som mu vysvetľovala, ako už všetky zvieratká išli spinkať a teraz je rad na ňom, desať hodín večer, aj rodičia sú unavení.

A raz o jedenástej v noci sme si spolu čítali leporelo Time for Bed. Trikrát! Myslíte že išiel spať? Samozrejme, že nie. Hračky rozhadzoval.

Ak to takto bude pokračovať aj naďalej, nebudem patriť k rodičom, ktorí deťom pred spaním čítajú. Cez deň áno, to sa nájde príležitosti niekoľko. Ale večer sú Adamkové potreby niekde inde.

Ale trošku ma to mrzí. Možno keď bude starší a bude zaspávať aj inak, ako pricucnutý na mne (čo si popravde vôbec neviem predstaviť, ale určite také raz príde), tak potom tam niekde aj rozprávku dáme. Možno keď bude knihy viac vnímať, sám si obrázkovými knižkami listovať. Možno potom nájdeme rituál, kde bude mať svoje miesto aj kniha.

A možno nie, možno budeme obaja večer tak unavení, že si proste len ľahneme do postele, prehodíme pár slov, aký fajn deň sme mali, dostane pusu, jednu, dve, tri, milión, pohladkať po vláskoch a dobrú noc. A knihu si prečítame ráno alebo v priebehu dňa.

Čítať nasilu nemá zmysel, čítanie má byť zábava.

A aby ste vedeli, ani cez deň si nečítame každý deň. Občas zabudnem, občas sa mi nechce. Čo mi v tehotenstve tiež nikto DÔRAZNE nepovedal, že čas pri deťoch uteká dva až tisíckrát rýchlejšie, ako bez nich, takže za deň nestihnem buď nič, alebo je rovno lusknutím prstu z novorodenca batoľa.

Kedy sa knihy čítajú u vás? Prišlo obdobie večerného čítania až neskôr alebo máte rituál, ktorý knihy ani nezahŕňa? Majú vôbec deti večer energiu na rozprávku?

Mohlo by sa Vám páčiť

Žiadne komentáre

Zanechať odkaz

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.