Poznámka

Adamkova izbička (prvý pol rok)

Adamkovu izbu sme zariadili ešte v čase, kedy som bola tehotná. Vedľa spálne máme úzku miestnosť, vhodnú ako šatník. Ja som v nej mala nejakú dobu knižnicu, neskôr tam bola pracovňa. Prirodzene sme sa rozhodli tam spraviť detskú izbu. Pre bábätko je ideálna, nie je veľká a najmä sa nachádza vedľa spálne, dá sa do nej prejsť iba odtiaľ.

Izba vlastne spočiatku vôbec nebola detskou izbou, ako si ju predstavujeme. Novorodenec aj tak najviac potrebuje rodičov, takže Adamko trávil prvé týždne najčastejšie na mne v šátke alebo ležal so mnou v posteli.

V izbe sme mali prebaľovací pult na komode, kde som mala zásobu látkových plienok, komodu so všetkým jeho oblečením, aktuálnym aj na ďalšie mesiace, knižnicu s knihami, pár hračiek, kreslo, stolík a lampa. To kreslo bolo najdôležitejšie, pretože Adamko patril ku kojencom, ktorý si dali na čas a kojenie zabralo vždy minimálne polhodinu. A verte mi, tú polhodinu nechcete sedieť nepohodlne. Nehovoriac o tom, že on si potom rád pospal, kľudne i na hodinu-dve a tak som ho mala na sebe, sedela som v pohodlnom kresle, na dosah ruky som mala notebook, knihy, Kindle, vodu a jedlo. Veľa jedla, prvé týždne som jedla za troch, kam sa hrabalo tehotenstvo. Šestonedelie bola iná jazda.

Izba je celkom zastrčená a teda tichá. Kedykoľvek prišla návšteva alebo bolo doma rušnejšie, pretože sa varilo, vysávalo alebo niečo montovalo, mali sme s Adamkom možnosť utiecť pred ruchom.

Myslím, že obzvlášť prvé mesiace je veľmi dôležité, aby bolo bábätko čo najmenej vystavené príliš farebnému a žiarivému prostrediu, hluku, ostrému svetlu. Po deviatich mesiacoch asi sotva túži po mumraji nášho sveta a preto sme izbu zariadili v svetlých, neutrálnych farbách.

Bola tam jednoduchá drevená hrazdička, kontrastné leporelá (písala som o nich v Leporelá pre najmenších), zopár obľúbených hračiek (Hračky pre deti do šiestich mesiacov).

No a samozrejme nechýbali dekorácie, ktoré dieťa nepotrebuje, ale rodičom robia radosť. Plagáty na stene, nástenka s fotkami, molitánový Zajko Majko, veľký plyšový medveď od mojich kolegov, nástenná lampa v tvare líšky, plagát o psychomotorickom vývoji…

Nebola tam postieľka, pretože tu mal ako balkón k našej manželskej. V nej hniezdočko a v hniezdočku Adamko. Občas spal tam, občas s nami. Ale vždy bol vedľa nás, aby cítil, že nie je sám a aby nočné vstávanie a kojenie bolo čo najpríjemnejšie.

Prvý pol rok izbička maximálne vyhovovala. Potom sa Adamko rozlozil, potreboval priestor, viac podnetov. Hrazdička ho prestala zaujímať, už potreboval niečo viac. Prebaľovací pult stačil jeden, ten v kúpeľni na práčke. Komodu s pultom sme preto na jeseň predali. Kojenie už netrvalo tak dlho, kreslo sme prehodili do spálne, v izbe zväčšili hrací priestor, aby sa mohol plaziť a neskôr loziť. Iba tam máme koberec, na prvé pokusy vhodnejšie ako studené parkety. Aj keď jemu je to jedno a najradšej bol aj tak v kúpeľni na dlažbe.

Látkové plienky sa presunuli do kúpeľne, plyšový medveď sa musel schovať, inak by mu vytrhal všetky chlpy, Zajko Majko sa z dekorácie presunul do pozície „zhodím ťa a dobijem“, Adamko sa na ňom začal vertikalizovať. Pribudlo kníh, hračiek, košíkov (Adamkove treasure baskets). Do svojej postieľky sa už nezmestil a z našej nás vytláčal. No skrátka, na jeseň sme mu objednali posteľ, prehádzali nábytok a do nového roka, po troch mesiacoch pozorovania, čo vyhovuje jemu aj nám, vstúpil s novou izbou. Ale o tej až zajtra.

3 thoughts on “Adamkova izbička (prvý pol rok)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *