Zimná vojna z pohľadu drevorubača

Autor: Roy Jacobsen
Názov: Drevaři
Rok vydania: 2010
Vydavateľ: Pistorius & Olšanská
Počet strán: 146
Orig. názov: Hoggerne
Preklad: Ondřej Vimr

. . .

Sú knižky, ku ktorým sa dostanem skôr náhodou. Malá zmienka v ženskom časopise, zachytenie rozhovoru v autobuse, keď mám zrovna ticho medzi dvoma pesničkami alebo preletenie očami článku na webe. Na väčšinu tipov, ktoré podvedome takto zachytím však rýchlo zabudnem. Či už je to na dobrú knihu, film alebo nový album obľúbenej metalovej kapely (tento rok ich vychádza až podozrivo veľa).

Dřevaři sú našťastie výnimkou. Je to kniha, ktorá presne splňuje všetko to, čím by ma kniha okamžite zaujala a zároveň je schovaná tak, že by som ju vlastne nikdy nemala stretnúť. Ak sú knihy, ktoré zbieram, sú to knihy o Fínsku a fínska literatúra. A keď zasadíte príbeh do obdobia Zimnej vojny, zatváram sa do domácej knižnice a vyjdem až po prečítaní poslednej stránky.

Na fínske čokoľvek mám zaostrený zrak a tak mi žiadne meno neunikne. Lenže Roy Jacobsen je Nór, jeho meno znie nórsky a Dřevaři mohlo znamenať všetko od ničiteľov amazonského pralesa až po statných chlapov v lesoch na Aljaške. Odkedy vyšla táto kniha, ubehlo päť rokov a za tú dobu sa stihla aj prakticky vypredať, takže keď som sa o nej dozvedela, bol celkom problém ju vôbec v kamennom kníhkupectve v Brne zohnať.

Ale podarilo sa, prečítala som ju a spokojne konštatujem, že Zimná vojna má ďalší dôležitý príbeh.

Dřevaři nie sú príbehom odvážnych vojakov, dobrovolníčok Lotta Svärd ani nepriateľa. Dřevaři predstavujú príbeh obyčajného chlapa, ktorý sa namiesto evakuácie zo strategického mesta rozhodne tam ostať. Prežil tam celý život, nič iné nepozná. Nakoniec sa mu predsa len podarí všetkých presvedčiť, aby ho nechali tak. Aj tak nikto neverí, že prežije.

Lenže Timo Vatanen je tvrdohlavý muž a ovláda remeslo, ktoré v zime potrebuje aj nepriateľská armáda, takže keď do evakuovaného a vypáleného mestečka Suomussalmi vtrhne armáda Sovietskeho zväzu, spolu s ďalšími zajatcami sa chytí sekery a ide robiť to, čo mu ide najlepšie. Získa si rešpekt a pracuje aj napriek ukrutným mrazom a neľudským podmienkam.

„Tak plynuly dny. A noci. Asi tak týden. Dřevaře sužovaly otevřené omrzliny, trpěli hlady a vypadali čím dál víc jako chodící mrtvoly, rachtající skořápky suchého masa, klopýtající přes zledovatělá a zmrzlá stračí hnízda z chvostí, smrkového jehličí a nasekaného dříví, padající přes ně, zkrápějící je slzami a hroutící se do mdlob. Zpočátku jsem jim pomáhal, pak jsem dělal všechno pro to, aby se mi ztratili z dohledu i doslechu.“

140 strán stačí na silný príbeh. Timo Vatanen nechcel byť hrdinom ale svojim spôsobom sa ním stal. Bol hrdinom pre ostatných drevorubačov, ktorí neboli zvyknutý na fínsku zimu (Suomussalmi neleží zas tak ďaleko od polárneho kruhu), bol hrdinom sám pre seba, ale zapôsobil aj na nepriateľských veliteľov.

Nikto neveril, že v okupovanom mestečku prežije, no Červená armáda asi tiež nepredpokladala, že dané územie nedokáže udržať. A po prežití jednej etapy ho čaká boj s nevyhnutnou realitou. Pôvodný obyvatelia sa vracajú a on je ten, kto kolaboroval s nepriateľom, žil v ich domovoch a z ich zásob.

Dřevaři je vlastne smutná kniha, aj keď je napísaná stroho a bez zbytočných násilných scén. Roj Jacobsen mrazivo vykreslil obdobie, počas ktorého sa dej odohrával a nadhodil niekoľko tém. Vlastné odhodlanie, boj o prežitie, spolupráca s nepriateľom a nadväzovanie vzťahov.

V žiadnom okamihu som nemala pocit, že by Timo Vatanen robil niečo zle. Bol presvedčený ostať v rodnej domovine aj keď riskoval vlastný život. Využil preto všetky svoje schopnosti vo vlastný prospech a robil to, čo robil vtedy aj dnes každý. Chcel prežiť. A ak chcel prežiť, pomôcť nepriateľovi bolo nevyhnutné. Nezabudol však pritom na to najdôležitejšie. Ľudskosť.

Timo Vatanen ostal aj napriek okolnostiam človekom a nadviazal i kamarátstvo. Jeho povaha nebola veľmi spoločenská, bol to drevorubač, muž činu, nie dlhých rozhovorov. Ale na niektorých zásadách trval. O to bizarnejšie v tom období pôsobili.

Roy Jacobsen nadhodil ďalší zaujímavý pohľad na vojnou okupované územie a vybral si na to obyčajného človeka. Vojna prináša desiatky ľudských príbehov a rôznych pohľadov a určite je dôležité poznať čo najviac z nich. Drevaři ma zaujali svojim stručným jazykom, reálnosťou i chladnou atmosférou. Naviac celkové vyznenie si môže každý interpretovať podľa seba. Nie je to kniha na oddych, radšej sa pri nej zamyslíte. Ak vám nie sú ľahostajné ľudské osudy, alebo je vám blízka téma Zimnej vojny, verím, že sa vám knihu podarí zohnať.

4/5