Brian pracuje ako záchranár na pohotovosti. Svojej práci rozumie a robí ju najlepšie ako vie. S celým kolektívom i kolegom Leonardom si rozumie, no po drobnom a na prvý pohľad nevinnom incidente sa veci zmenia. Brian zisťuje, že možno nie je až tak obľúbený. Stačí málo a stabilnú prácu stráca v čase, kedy s manželkou očkávajú príchod potomka.
Richard sa tiež rozhodol pre prácu záchranára, ale pred mestom uprednostnil poľné podmienky a prácu v teréne, kde ho hocikedy môžu prekvapiť vlci. Keď sa po niekoľkých týždňoch vracia z ďalšieho pobytu, opäť navštívi dobrého známeho Briana. Náhoda tomu chcela, že ich ďalšie cesty povedú spolu…
… a ľudská povaha zapríčinila, že sa opäť rozdelia. Jeden (ne)šťastný kelímok od kávy spôsobil v chladnom novembri pekne horúco.
Blížili se k zimnímu přejezdu řeky Mackenzie. Nedaleko od místa, kde se silnice noří pod led je molo pro letní převoz. V období od podzimu do jara je však nahrazen silnou vrstvou ledu.
…
„Když to zpevňují. Vyvrtají díry, do nich spustí hadice a čerpadlem chrlí vodu sem doprostřed. Ta zamrzne a tak se ta vrstva ledu zpevní. Tomu oni pak říkají Icebridge.“ Brian přijal informaci a nebyl si jist, zda ho uklidnila anebo ne.
„To znamená, že mimo ty kužely ten led tak pevný není?“
Príbeh začal veľmi dobre. Úvod čitateľa zoznamuje s hlavnými hrdinami, Brianom a Richardom a ich prácou. Na pár stranách dokáže autor veľmi dobre opísať vzájomné priateľstvo, ale najmä náročnú prácu záchranárov. A neviem ako vy, ale ja mám knihy, filmy i seriály z lekárskeho prostredia rada.
Po prekročení rieky Mackenzie sa však zmení aj povaha deja. Možno bol problém u mňa, pretože som čakala iba príbeh o záchranároch pri geologických prácach. Toho som sa síce dočkala tiež, no nie v takej miere. Úseky venované ich práci a prostrediu na severe ma fascinovali, predsa len je to trochu iný svet. Je vidieť, že autor dané prostredie pozná veľmi dobre a rozumie práci záchranára, o to lepšie sa tieto časti čítali. Občas používa až poetické opisovanie, najmä prírody, čo nemusí každému sadnúť.
Čo ma bavilo menej, bol rozpor, ktorý sa objavil. Kniha tak nebola o ich práci, ale viac o malichernom konflikte medzi dvoma dobrými kamarátmi, ktorý nakoniec vyústi do drámy, ktorá by nikoho nenapadla ani v najhorších snoch. Od stále sa stupňujúcej hádka sa odvíjajú všetky ďalšie udalosti. Práve to večné hašterenie a správanie dvoch dospelých mužov mi nesedelo. Najmä sa mi nechcelo veriť, že by sa profesionáli správali tak ako sa správali v situáciach a prostredí, v ktorom sa nachádzali.
Príbehu to ale dalo zápletku, nad ktorou sa môže čitateľ zamyslieť. Ako by sa v podobnej situácii zachoval on? Nedá mi nespomenúť ešte jednu chybičku na kráse. Na môj vkus bolo v druhej polovici až pričasté pripomínanie toho, čo sa stalo pár strán dozadu. Na cca 200 stranovú knihu bez množstva postáv a komplikovaného deju trošku zbytočné.
Ak poznáte aspoň trochu autorov životopis, určite vás pri čítaní napadne otázka, do akej miery je príbeh pravdivý, čo všetko je fikcia a z čoho vôbec vznikla inšpirácia. Samozrejme, uveriteľné a reálne to je. A knihe sa nedá uprieť, že sa dá prečítať na jeden záťah. Až na niektoré pasáže je pútavá a posadená do úžasného prostredia. Na záver sú pridané ešte fotky z autorovho archívu, ale ak Na sever od šedesáté páté čítate na staršom Kindle, moc si ich neužijete.
Oproti staršej Hankovej knihe Partitura pro srdce, sa mi táto zdala slabšia. Avšak ak máte radi úprimné príbehy zo života a o ľuďoch, za vašu pozornosť rozhodne stojí.
Kniha Severně od šedesáte páte je dostupná v elektronickej podobe na wknihy.cz, 220 strán, Warbler, 2013. Za poskytnutie e-knihy ďakujem Ivane Paštrnákovej.
No Comments