Autor: Takaši Hiraide
Názov: Kočičí host
Rok vydania: 2016
Vydavateľ: HOST
Počet strán: 160
Orig. názov: Neko no kjaku
Preklad: Anna Křivánková
. . .
Kočičí host prišiel v ten pravý čas. Nie iba k manželskej dvojici príbehu, ale aj ku mne. Svojim poetickým jazykom, pomalým tempom a príjemnou atmosférou si ma okamžite podmanil. Čítala som ho v období, kedy som chcela práve takýto pokojný príbeh. Žiadne zložité, akčné či dramatické zvraty. A čítala som dlho, aj keď je to skôr novela.
Mačiatko, ktoré bezdetná manželská dvojica pomenovala Čibi, vkráčalo do ich záhrady, domčeka a života celkom nečakane. Spočiatku sa len obzerali, no veľmi rýchlo si získala ich srdcia. Tešili sa na každú chvíľku s ňou, pripravovali jej dobroty, nechávali otvorené, rozprávali sa o nej. Vedeli, že patrí chlapčekovi zo susedstva, no zároveň trochu cítili, že je aj ich.
Na pozadí toho odkrývajú svoje bežné životy, zamestnanie a úskalia s bývaním. Dej je skutočne veľmi jednoduchý. Krása je v tom, ako je napísaný, má v sebe niečo japonské. Plynutie času, opisy, atmosféra… Z príbehu vyžaduje neuveriteľný kľud, ale aj harmónia. Netuším, ako sa to autorovi podarilo, ale citlivo vystihol všetky detaily. Nejedenkrát som sa ocitla na záhradke aj ja.
Na jednej strane vám príbeh učaruje, na druhej strane, na niekoho môže pôsobiť až príliš nudne. Musí sa trafiť do nálady a som si istá, že ak vystihnete tú pravú dobu, užijete si ho ako dokonalé knihomoľské klišé – so šálkou čaju, v deke a pri okne, za ktorým padá dážď alebo jesenné listy.
4 komentáre
Mě ta kniha hodně zklamala. Ale je to patrně způsobeno i tím, co jsi zmínila – musí se člověku trefit do nálady. Očividně mám „akční“ období – lyrické popisy vůní, zvuků, barev a nálad pro mě momentálně nejsou to pravé ořechové.
Když se mi kniha nelíbí, tak ji okamžitě nabízím v bazaru, ale u této jsem to neudělala, protože si ji nechávám na dobu, kdy budu takovou meditativní četbu potřebovat. Za pár let ji třeba ocením a přehodnotím svůj současný názor.
Viem si predstaviť, že v období detektívok by Kočičí host sklamal i mňa. No teraz sa u mňa naviac nejako prebúdza aj obdobie historických románov. V minulosti som prečítala sotva jeden za dva-tri roky, teraz som po jednom siahla okamžite po druhom. Myslím, že do konca roka ešte nejaký ten diel prečítam a asi konečne i Kvítek karmínový a bíly. Naopak, môj kedysi najčítanejší žáner, severské krimi, odkladám. Zaujímavé, ako sa tie nálady menia, ale aspoň nečítam stále to isté a rozširujem si obzory.
[…] po sebe som prečítala dve knihy, ktoré spájala mačka. Kým u Kočičího hosta bola malá Čibi takmer hlavným hrdinom a čítanie bolo priam poetické, Moje kočka Jugoslávie […]
[…] Kočičí host […]