Minulý víkend sme strávili na chate v lese, kúsok od Brna, takže kniha nesmela chýbať. Alebo rovno dve. Vybrala som si druhú a tretiu knižku Radky Třeštíkovej, pretože jej prvotina Dobře mi tak ma nedávno veľmi bavila. Nemohla som si vybrať lepšie. Oba romány ma neskutočne pohltili a tak pútavé čítanie, od ktorého som sa nechcela odtrhnúť, som popravde ani nečakala. Po prvej knihe som mala ako-takú predstavu o tom, ako Radka píše, no aj napriek tomu ma znova dostala.
Hoci majú obe knihy rozdielnu tému, isté spoločné znaky si nešlo nevšimnúť. Je to najmä spôsob, akým Radka rozpráva svoje príbehy. To, ako napínavo strieda postavy i časové obdobie. To, ako vysloveným vetám predchádzajú nevyslovené myšlienky. To, ako realistické postavy v jej knihách vystupujú. A v neposlednom rade to, že sa púšťa do náročnejších tém.
Veľkú úlohu v oboch príbehoch zohrávajú vzťahy. Tie rodinné, milenecké, súrodenecké i na pracovisku. S nimi to autorka naozaj vie.
Relatívne ešte novinka, dvanásť poviedok pod názvom Bábovky, stále dominuje na prvých priečkach predajností kníh. Určite za to môže meno, aké si Radka už vybudovala a lákavá obálka. Vyššie očakávania vďaka reklame a kladným recenziám sú napokon prekonané, sklamanie neprišlo. Bábovky sú úžasne prekombinovaný a miestami až prehnaný prepletenec príbehov žien. Ale to bolo na tom to najlepšie.
Asi ako nejedna čitateľka, aj ja som sa po čase trošku strácala. Tých postáv bolo naozaj veľa a rovnako tak okolností, za akých sa poznali. Ale nemala som po ruke papier a pero, takže som sa plne sústredila na dej a snažila si zapamätať kto, s kým, ako a prečo. Kto pozná koho, s kým sa ich osudy pretli, ako sa to stalo, prečo je to dôležité.
Najviac ma bavilo, že na jednu situáciu existuje viac pohľadom. Že udalosti nie sú iba také, aké ich vidí jedna postava, ale z pohľadu tej druhej vyznievajú inak. Odkrývajú sa úplne nové skutočnosti, niektoré tajomstvá a ako to už býva, stránka za stránkou dáva dohromady kompletný obraz. Ale vedela by som si predstaviť niektoré príbehy rozvinúť ešte viac. Tých tristodvadsať strán ubehlo rýchlo a koniec prišiel nečakane… a možno až skoro.
To prší moře sa mi čítalo dlhšie a ťažšie. Už to nebolo iba oddychové čítanie do húpacej siete. V prvom rade to bol komplexný príbeh o Hanke, ktorá stratila svojich najbližších skôr, ako skutočne dospela. Prvá kapitola začína tým, ako Radim, Hankin otec, spácha samovraždu. Jeho posledný deň, rozhodnutie, rozlúčka. A potom smršť nešťastných príhod, ktoré Hanku poznačia na celý život.
A taktiež Ilonu, Věru a Aleša. Ale Hanku najviac. Od otcovej smrti Hanka netancuje, jej vzťah s matkou je stále komplikovanejší, zamiluje sa do Aleša, ktorý mal byť jej brat. Vzdor, piercing, odchod k nevlastnej matke. A keď tragicky zahynie aj jej vlastná mama, zdá sa, že Hanka už nenájde cestu späť do normálneho života.
Aj tu autorka zvolila postupné odhaľovanie pravdy. Postáv už nebolo toľko, no opäť striedala ich pohľady. Najväčší priestor dostala Hanka, ale práve vďaka ostatným postavám sa dozvedáme celú pravdu. Veľmi ma zaujal aj príbeh Zori, Hankinej babičky, ktorá sa o ňu chvíľu starala.
Je zaujímavé si uvedomiť, že nie len my sa trápime, ale aj ostatní, hoci na prvý pohľad obyčajný ľudia s obyčajným životom, majú tajomstvo, ktoré ich bolí a o ktorom nerozprávajú nahlas.
Obe knižky zaujmú skôr ženské čitateľky. Ale v žiadnom prípade nejde o jednoduché romány o láske. Naopak, komplikované vzťahy sú podané prekvapivo zaujímavo, najmä v prípade To prší moře sa dotýka pomerne vážnej témy, ako nás udalosti v detstve poznačujú na celý život, aké ťažké je pre dieťa vyrovnať sa so smrťou rodičov.
V oboch prípadoch som hodnotila 5/5 a keď Radka Třeštíková príde s ďalšou knihou, nad jej kúpou nebudem vôbec váhať. Vlastne sa už teraz teším na to, čo si na náš vymyslí. Odhadujem, že to nebude nič veselé, no aj tak to prečítam jedným dychom.
No Comments