Uff, už dlho sa mi nestalo, že by som mala taký problém dočítať knihu. Obzvlášť knihu, na ktorú som sa veľmi tešila a ktorá by mala byť dobrá. A presne to sa mi stalo u Sí, vole!
Jedna cesta, tri motorky, tri denníky. Ľudia, mestá, indiáni, ostrovy i prales. Stredná Amerika. Na prvý pohľad všetko lákavé. Dve známe herecké tváre (Pavel Liška a Jan Révai) a jeden kameraman (Hynek Bernard). A aj tak to nefungovalo.
Už od prvej strany to bol spôsob, akým sa rozhodli svoju cestu písať. Denníky sú super, lenže v knihe sa zápisky všetkých troch striedajú. Väčšinou po odseku.
Iritovalo ma to od prvej kapitoly. Každý mal iný pohľad na situáciu a keď niečo začal, hneď sa preskočilo na pohľad niekoho druhého a potom tretieho alebo si zobral slovo opäť ten prvý a tak ďalej stále až do konca. Nevedela som sa začítať, chýbala tomu naviazanosť a pútavosť.
Naviac chalani sú každý iný, občas chcel každý niečo iné, dochádzalo k nezhodám, čo na konci vyústilo do emotívnej chvíle. A ani jeden nevedel španielsky, čo na zábave nepridalo (a zrovna španielčina je pomerne jednoduchý jazyk, takže keby idem na tri mesiace za ľuďmi v španielsky hovoriacich krajinách, aby som ich spoznala, naučila by som sa aspoň základy, už len z úcty k nim).
Často riešili technické záležitosti, pretože Vandrákov si môžete pozrieť aj seriálovej podobe. Má osem dielov, začala som ho pozerať. Musím ale povedať, že ani ten ma veľmi nezaujal, hoci vďaka krátkej dĺžke (jeden diel má približne 25 minút) je svižnejší.
Knihe chýbal vtip a akási iskra. Zápiskom by prospelo väčšie pretriedenie a skrátiť aspoň o tretinu, takto sme sa dozvedeli až príliš veľa zbytočných a miestami nudných informácií. Skrátka, čítanie vôbec neodsýpalo.
Vandráci vagamundos nemali väčšinu času prakticky žiadne ciele, iba približný smer. Nevedeli, kde budú nocovať ani kam sa zájdu pozrieť. Na jednej strane sloboda a príležitosť na nečakané zážitky, na druhej strane hoooodiny hľadania vhodného miesta na prespanie a bezcieľneho túlania sa zastavanými alebo nezaujímavými oblasťami.
A trochu ma sklamali aj fotografie, ktoré v knihe vôbec nevynikli a pôsobili obyčajne.
V septembri som dočítala podobný cestopis o Dominike, ktorá išla na motorke Južnou Amerikou a ten ma bavil oveľa oveľa viac. (Článok: Na motorke Južnou Amerikou.) Aktuálne mám cestopisov rozčítaných niekoľko a musím zhodnotiť, že Sí, vole patrí k tým slabším.
Príde mi to fakt škoda, pretože potenciál mala kniha obrovský. Traja kamaráti, motorky, skvelá lokalita, veľké technické možnosti, odvaha a dostatok času. Za kamerou im to zjavne sadne lepšie než v knižnej podobe.
3/5
Knihu Sí, vole! Vandráci na cestě Střední Amerikou napísali Pavel Liška, Jan Révai a Hynek Bernard. V roku 2018 vydalo nakladateľstvo BizBooks. 328 strán.
Za poskytnutie knihy k recenzii ďakujem vydavateľstvu Albatros Media.
2 komentáre
Pánové budou mít v dubnu přednášku v našem městě. Těším se, přemýšlela jsem, že si knihu přečtu, ale po tom, co jsem si přečetla Tvou recenzi, to neudělám. Věřím tomu, že živé vyprávění bude lepší 🙂
Verím, že naživo to bude skvelé a vtipné vystúpenie, určite sú to zábavné osobnosti. Vynechajú tie nudné časti a aj keď sa budú striedať v rozprávaní, určite sa budú dopĺňať lepšie než pri striedaní odsekov v knihe. Možno i seriál by som hodnotila lepšie ak by som si ho pozrela pred knihou alebo s väčším odstupom. Ale bola som ešte celkom sklamaná knihou a to sa odrazilo aj do pozerania.