CZ a SK O knihách

Tri cesty do Santiago de Compostela

8.12.2018

Že by som rada išla na púť do Santiaga už nie je veľkým tajomstvom. Dokonca sa na to pripravujem, teoreticky i po fyzickej stránke. Rôzne knihy a články čítam najmä kvôli trase. Nájsť tu najlepšiu. Úplne najlepšie sú pre mňa postrehy tých, čo išli Camino viackrát a vždy inou cestou.

Jednou z takýchto pútničiek je i Alena Ježková, ktorá nedávno vydala knižku Poutnice aneb Tři cesty do Santiaga o svojich troch cestách.

V roku 2012 sa so skupinou ďalších známych vybrala na severnú cestu, v roku 2015 išla sama portugalskou a minulý rok prešla tiež sama francúzsku trasu.

Zo všetkých pútnikov, ktorí o svojej ceste napísali a ja som mala možnosť si ich spomienky či denníky čítať, práve táto knižka sa mi páčila najviac. Bola najúprimnejšia a pritom autorka o sebe prezradila veľmi málo. Vynecháva aj informácie o čase a koľko kilometrov už má v nohách, sústreďuje sa na podstatnejšie veci. Na púti čas ani počet krokov nie sú dôležité. Dôležitý sme my sami, čo cítime, čo vidíme, čo v nás camino zanecháva. 

Alena Ježková píše o krásnej architektúre i prírode, pútnikoch i pútnických turistoch, rôznych podobách albergues (ubytovne pre pútnikoch), ako si poradila s problémami, s akými príbehmi sa po ceste stretla. 

Keďže ju veľmi zaujímajú kresťanské a historické stavby, neraz do textu prirodzene zakomponuje nejakú zaujímavosť alebo informáciu. A aj texty týkajúce sa náboženstva ma veľmi zaujímali, hoci mám k viere veľmi ďaleko. 

Text je pútavý a číta sa ľahko. Autorka píše krásne, knihu doplnila aj o niekoľko zaujímavých čiernobielych fotografií. Naozaj radosť čítať a kniha poteší tých, čo púť do Santiaga už absolvovali aj tých, ktorí sa na ňu ešte len chystajú. A nepochybujem, že zaujme aj tých, ktorý o púti ani na sekundu neuvažovali.

Najbližšia mi bola jej posledná, minuloročná cesta. Aj ona sama priznáva, že pre ňu mala iný význam, premenila ju. 

Z čítania si odnášam aj chrobáka v hlave. Už ho mám dlhšie, no teraz sa vo mne usadil ešte viac. Môj prvý plán bol totiž ísť portugalskou cestou z Porta. No aj po opisoch Aleny Ježkovej som čím ďalej tým viac presvedčená, že to nie je trasa, akú chcem ísť, ktorá by splnila účel, kvôli ktorému chcem púť ísť. Ale o tom neskôr, inokedy a v inom článku.

Kým v mnohých iných knihách narazíte aj na informácie o výbave a pomerne známych faktoch o svatojakubskej ceste, v Poutnice ich nehľadajte. Aj tak sú zbytočné. Mimoriadne chválim historickú časť o pútnictve do Santiaga, pretože tak krásne a zaujímavo som ju ešte nikdy nevidela napísanú. 

Skrátka, Poutnice aneb Tři cesty do Santiaga bolo pre mňa nádherné čítanie, nádherne strávený čas. Veľa mi dala a verím, že si z nej veľa odnesie každý, kto po nej siahne. 

Za knižku autorke ďakujem a budem sa tešiť v januári na pútnický seminár.

Mohlo by sa Vám páčiť

2 komentáre

  • Odpovedať Dada 11.12.2018 na 19:35

    Ja som sa s púťou prvý raz stretla tento rok, keď ju absolvovala kamarátka a pravidelne na instagrame zverejňovala fotky. Asi by som si o púti rada prečítala viac (reálne púť skôr neplánujem, či?), ďakujem za tip! 😉

    • Odpovedať Orvokki 12.12.2018 na 12:30

      Tak toto je vážne najlepšia kniha, akú si môžeš o púti prečítať. Aspoň z toho, čo som už prečítala. 😊
      Ja som o púti prvýkrát počula tak 3-4 roky dozadu. Myslím tak viacej, nejak som mala povedomie, že také dačo existuje. Ale keď som čítala prvú knihu od Ladislava Ziburu, vtedy mi prvýkrát došlo, že to vlastne nemusí byť zlý nápad. No prvá myšlienka, že chcem púť prejsť, prišla až pred štvrť rokom.

    Napísať odpoveď pre Orvokki Zrušiť

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.