fínska literatúra knižné info O knihách

Tretie dovolenkové čítanie

13.7.2016

Tretie dovolenkove citanie I

V tretích knižných tipoch na letné čítanie nejdem nikam ďaleko. Keď je úplne voľný víkend priam sviatkom, taký, kedy ste u seba doma a viac menej ani nemusíte pracovať, tak je to taká malá letná dovolenka. Pôvodne sme síce chceli ísť na Slovensko, ale v istom momente sme si povedali, že ostať doma v Brne a iba si zájsť na piknik na priehradu nie je vlastne vôbec zlý nápad.

A tak aj na knižky došlo. Dočítať rozčítané príbehy, objaviť nové. A ráno, než som sa po dvoch hodinách dostala z postele, aj tá krátka z nočného stolíka bola zrazu prečítaná. A večer tá druhá. Za posledných pár dní som (do)čítala päť kníh. Mám teraz čítacie obdobie. Po práci žiadne povinnosti, divadlo, stretnutia… lebo herci i ľudia majú prázdniny, Brno je vyľudnené, MHD mi do práce začala jazdiť inak a čochvíľa je niekto niekde inde. Však ani mi sa doma dlho nezdržíme, letenky sú už booknuté.

Takže čítam veľa a všade, páči sa mi, ako ubúda neprečítaných kníh v knižnici. Myslím, že s tým budem ešte nejakú dobu pokračovať, aby som potom mohla suverénne nakráčať do kníhkupectva a odniesť si ďalšie novinky s pocitom, že si to zaslúžim, že veď predsa tie knihy aj čítam.

Tretie dovolenkove citanie II

Anthony Dierr – Zeď vzpomínek

Od poviedok som očakávala tému podobnú ako predchádzajúci autorov román Jsou světla, která nevidíme. Vôbec som nevedela, že poviedky sú úplne iné a naviac vyšli o pár rokov skôr. Jednotlivé príbehy boli odlišné a každý o niečom inom. V ničom sa na seba neponášali, snáď len v autorovom talente zachytiť a opísať pomerne všedné okamihy. Niektoré boli slabšie, niektoré výborné.

Prvá poviedka s rovnomenným názvom a s ľahkým sci-fi námetom ma zaujala, takže prvý dojem bol celkom dobrý. Lenže nasledovala druhá, Milujte se a množte se, témou síce silná no napísaná príliš obyčajne. A tretia, ktorá mi ani v pamäti dlho neutkvela. Už som sa bála, že budem sklamaná. Potom prišla Vesnice 113 o budúcej priehrade, kvôli ktorej sa stovky obyvateľov musia proti svojej vôli odsťahovať. A ja som sa na konci pristihla, ako by sa mi páčila samostatná kniha na túto tému.

Řeka Nemunas bola krásne smutno poetická, príjemne sa čítala, ale opäť mi prišla skôr obyčajná. Celé to ale napravil Život po životě. Doerr vie úžasne opísať vojnu z pohľadu bežných ľudí. Pre mňa najlepšia poviedka. A veľmi sa mi páčila aj posledná poviedka, tá s názvom Hlubina.

Tretie dovolenkove citanie III fix

Marcus Sedgwick – Já nejsem neviditelná

Asi som úplne zabudla o čom bola anotácia alebo som sa nechala nalákať nejakou recenziou. No skrátka som si myslela, že Já nejsem neviditelná je napínavá dráma o slepom dievčati, ktoré všetkým dokáže, že aj napriek handicapu dokáže prežiť skvelý život. A ono to svojim spôsobom aj tak je, lenže je tam priveľa náhod a to ma nebavilo.

Prekvapujúco sa ale kniha číta sama, takže mi to ani netrvalo nijak dlho. A hlavnú hrdinku som aspoň spočiatku obdivovala, že sadla s malým bráškom a plyšovým krkavcom Stanom do lietadla, odletela na druhý kontinent a rozhodla sa nájsť svojho otca. Lenže to bolo celé o náhodách, takže ich tam bolo viac ako mi bolo milé. A ku koncu som už len krútila hlavou a hovorila si, že toto viac ako tri hviezdičky nedostane. Ani nedostalo. Ale ako čítanie na odpočinok k vode môže byť.

Tretie dovolenkove citanie IV

Minna Lindgrenová – Babičky: Mrtvý kuchař

Veď ja som úplne zabudla, že mám rozčítanú fínsku humornú detektívku. Ale môžu za to ostatné knihy, ktorým sa podarilo ju nejako schovať. A ako mi z nich ubúdalo, tak som sa dopracovala aj k tejto, pol roka rozčítanej knihe.

Babičky s podtitulom Mrtvý kuchař je kniha na pomedzí detektívky, humoru a sociálnej drámy. Tri kamarátky, dôchodkyne Siiri, Irma a Anna-Liisa, nemajú v domove dôchodcov Podzimní háj veľa zaujímavých činností a tak sa s vervou a v rámci svojich možností pustia do odhaľovania podozrivých činností. Jeden by nečakal, čo všetko sa tam môže diať.

Veľmi ma bavil pohľad z ich dôchodcovskej strany. Na to, ako vidia bežné dni, snahu doktorov im predĺžiť život ďalšími liekmi,  často proti ich vlastnej vôli, nezáujem rodiny i zachádzanie od okolia. Bavilo ma, ako aj napriek situácii a častým návštevám pohrebov nestrácali na úsmeve. A bavila ma mnemotechnická pomôcka Siiri Kettunenovej na zapamätanie PIN kódu: „druhé číslo je třetí mocninou prvního, třetí je jejich rozdíl dělený třema a čtvrté je součet prvních dvou minus třetí.“ Uznajte, že keď si niekto dokáže zapamätať štyri čísla takto, tak i napriek pomalšiemu pohybu a častej únave, má hlavu v poriadku.

Pomalé tempo a dej možno zbytočne natiahnutý na 300 husto popísaných stranách, ale i tak kniha stojí za pozornosť. Naviac sa dozviete o architektúre v Helsinkách.

Tretie dovolenkove citanie V

Lena Anderssonová – Svévole

Romantický príbeh tak trochu inak. Žiadna jednoduchá vec, vzťahy sú predsa komplikované. Najmä tie, kde o vzťah stojí iba jedna strana.

Tridsiatnička Ester Nilssonová, poetka a esejistka, ktorá bola o sebe presvedčená že je rozumná. Vedie intelektuálne debaty, nemá problém argumentovať, pohybuje sa v umeleckej sfére. Dokonca žije v rozumnom dospelom vzťahu. Jedného dňa ale dostane ponuku na prednášku o umelcovi Hugovi Raskovi. Už počas prípravy začína pociťovať prvé city. Po osobnom stretnutí sa obdiv a uznanie ešte viac prehĺbi, a po naviazaní milostného vzťahu sa Esterino správanie zmení úplne. Čitateľ tak má možnosť vidieť, čo sa deje v hlave zamilovanej a zároveň odmietanej ženy, ktorá si akékoľvek gesto dokáže vysvetliť v svoj prospech, dni a týždne sa dokáže týrať a maximálne sa odovzdať takmer nulovej nádeji, že Hugo po nej naozaj túži.

Kniha je písana veľmi inteligentne, aby tak podčiarkla osobu hlavnej hrdinky. Čo z nej na jednej strane robí výnimočný romantický príbeh, iný ako všetky tie lovestory so šťastným koncom, na druhej strane to úplne najpohodovejšie čítanie nebolo. V knižke je však veľmi veľa trefným poznámok o vzťahoch a kľudne by z nej mohli citovať ženské časopisy i psychológovia. Hoci ma ku koncu prestávala baviť, stále ma niečo nútilo čítať ďalej, až do poslednej stránky.

Tretie dovolenkove citanie VI

Selma Lonning Aaro – Už budu!

Decentne sprostý názov vystihuje celú tému krátke nórskej novely. Hlavná hrdinka má problém. Problém o ktorom sa nehovorí, pretože predsa každý to robí a každý si to užíva a takže TO každý má. TO a nie problém. Lenže Julia orgazmus nikdy nezažila a rozhodla sa s tým niečo spraviť. Už budu! je otvorený a provokatívny príbeh o žene. O jej minulosti, vzťahoch, chlapoch, rodine a osobnom probléme s pestúnkou detí.

Týždeň v spálni hlavnej hrdinky, kde sa rozhodla s pomocou Mr. Rabbita dosiahnuť to, čo nikdy nezažila a zároveň celý život v spomienkach hlavnej hrdinky, ktorá cestovala, milovala, nemilovala a nakoniec sa usadila. Má muža, deti a ukrajinskú au-pairku. Svoju situáciu komentuje s nadhľadom, jemným humorom a prekvapivou úprimnosťou. Ku koncu síce strácal dobre rozbehnuté tempo, ale vzhľadom na relatívne nízke hodnotenia ma aj tak celkom bavil.

Tretie dovolenkove citanie VII

Predchádzajúce tipy

Mohlo by sa Vám páčiť

2 komentáre

  • Odpovedať Ronja 13.7.2016 na 20:43

    Jsou světla která nevidíme se mi moc líbila, tak váhám, zda se pustit i do Zdi vzpomínek, protože se bojím, aby to nebylo jako u Zusaka – Zlodějka knih nádherná, Posel už o dost slabší. Z tvého čtení mě jinak nejvíc zaujaly Babičky, třeba někdy zkusím 😉
    A s vylidněným Brnem máš naprosto pravdu, jsem až překvapená, jak je tu oproti zbytku roku mrtvo (což ale neplatí o místech u vody :D).

    • Odpovedať Orvokki 14.7.2016 na 15:17

      To je pravda, pri vode je naozaj plno. Boli sme na priehrade no a asi radšej budeme chodiť inam. 😀
      Ak nebudeš mať veľké očakávania, tak i Zeď vzpomínek by ťa si mohla páčiť, niektoré poviedky boli vážne moc pekné. Alebo si daj väčší rozostup, až ten nadšený dojem viac opadne. 🙂

    Zanechať odkaz

    Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.