Tragické osudy speváčok z Isfahánu

Autor: Naïri Nahapétian
Názov: Poslední píseň z Isfahánu
Rok vydania: 2014
Vydavateľ: Host
Počet strán: 215
Orig. názov: Dernier refrain à Ispahan
Preklad: Petr Christov

. . .

Koľko kníh od iránskych spisovateľov ste prečítali? Ja pravdepodobne žiadnu. Preto ma kniha, obzvlášť detektívka, ktorú napísala iránska autorka, okamžite zaujala. A netušiac, čo od tejto viac menej neznámej spisovateľky môžem očakávať, som sa pustila do spoznávania inej kultúry.

Príbeh sa hneď na úvod rozbehol svižne. Populárna speváčka Roxana sa vracia do Iránu, odkiaľ musela kedysi utiecť. Islámska republika zakazuje ženám spievať na ulici, ale ona svoj talent zahodiť odmietla. Do rodného mesta Isfahán sa vracia, aby usporiadala koncert. V opustenom divadle však našla smrť. A tí, čo ju tam objavili, okolo nej našli symboly revolúcie – tulipány. O deň neskôr stretne rovnaký osud ďalšiu isfahánsku speváčku.

V krajine, kde vládnu politické nepokoje a ženy nie sú rovnocenné mužom, je vyšetrovanie pomerne náročné. Tam, kde chýba dôkladné policajné vyšetrovanie, prichádza na pomoc novinár a emancipovaná pôrodná asistentka. Obe postavy majú zo zavraždenými ženami niečo spoločné a chcú vedieť pravdu. Vedia však, že ich kroky sa nemusia páčiť vyššie postaveným osobám.

“Když jí přítelkyně navrhla schůzku krátce po půlnoci, Roxana neváhala a vyrazila za ní. Čtyřiadvacet hodin o ní už neměla žádné informace a krátká, lakonická zpráva dávala tušit, že Šádí potřebuje pomoc. Roxana si oblékla šaty, přes sebe přehodila plášť, přes hlavu povinný šátek a vyklouzla ze svého pokoje. Chvíli naslouchala zvukům spícího domu a pak se vydala po schodech dolů. Svým porsche zajela až do slepé uličky u starého divadla. Všimla si, že boční stěna budovy je už skoro zbouraná.”

Poslední píseň z Isfahánu má skvelý námet a odohráva sa v pre nás tajomnom, a nie veľmi známom prostredí. To pridáva knihe na príťažlivosti a u mňa bolo rozhodujúcim faktorom, prečo po knihe siahnuť. Autorka síce žije v Paríži, ale prostredie, o ktorom píše pozná, strávila tam detstvo a do Iránu sa neskôr vracala aj ako novinárka. Čitateľa určite zaujmú historické aj politické udalosti, ktoré sú v knihe spomenuté, na konci je dokonca chronologický prehľad udalostí, takže sa trošku oboznámi s pomermi.

Lenže práve skutočnosť, že tieto reálie som skôr nepoznala, zapríčinila, že som sa do knihy nedokázala poriadne začítať. Veľa veci bolo pre mňa neznámych a unikali mi dôležité detaily. V neposlednom rade sa tu objavovalo množstvo postáv a nie zrovna krátko mi trvalo, než som si ich všetkých priradila a zapamätala.

Kapitoly sú krátke, i samotná kniha má len okolo 200 strán. Okrem vrážd dvoch speváčok je do deja zakomponovaná aj obava miestnych o vyschnutú rieku. Na malom priestore veľa otázok. Detektívna zápletka ma vo výsledku neoslovila, naviac autorka veľa vecí prezradila čitateľovi a nechala tápať iba postavy, čím dej stratil určité napätie. I k záveru sa dobrala len tak mimochodom.

Naopak, získala si ma opisom spoločnosti, zvykmi, ktoré tam vládnu a realistickým vykreslením ľudí, vrátane ich predsudkov, ktoré majú hlboko zakorenené a vedú k chybným záverom. Práve tieto kultúrne odlišnosti z nej robia zaujímavú knihu. Mysím, že ako spoločenský román by ma kniha zaujala podstatne viac.

Postavy totiž nedostali dostatočný priestor, aby som ich bližšie spoznala. A určite by ma zaujímali ich osudy. Aký bol život Roxany pred emigráciou a ako sa zmenil v zahraničí? Ako sa Mona dostala k svojej práci, s akými prekážkami musela v svojej krajine bojovať, aby ju mohla vykonávať. Aký bol život Šádí alebo textára Davida? A čo tá druhá speváčka, Nádjá? Počas čítania som mala veľa otázok a nie každá bola zodpovedaná.

Ak hľadáte kvalitnú detektívku, Poslední píseň z Isfahánu nie je tá správna voľba. Ale ak hľadáte nevšedný príbeh a chcete sa trošku zamotať do problematiky islamskej krajiny, ktorá chce na jednej strane ctiť tradície a na druhej sa trochu priblížiť západnej spoločnosti, myslím, že ste našli vhodnú knihu.

3/5

. . .

„Isfahán alebo Esfahán (po perzsky اصفهان) je tretie najväčšie mesto Iránu. Isfahán je aj meno rovnomennej provincie. Leží na rieke Zájande rúd. Isfahánske námestie Nakš-e džahán je zapísané v zozname UNESCO.“ zdroj: sk.wikipedia.org