Poznámka

„To je neuvěřitelné, co v sobě staří lidi nosí za poklady…“

Lenka Jurackova Lizucha

Autor: Lenka Juráčková
Názov: Lizucha
Rok vydania: 2015
Vydavateľ: Jota
Počet strán: 176

. . .

Lizucha. Nič nehovoriaci názov, málo známa autorka, súčasná česká tvorba. Išla som čítať niečo úplne neznáme. Ale i tak som niekde v kútiku tušila, že to bude krásna knižka s podmanivým príbehom. Asi som si na to vycvičila šiesty zmysel, pretože už počas druhej kapitoly som sa musela usmievať i mračiť nad pôvabom a smútkom, ktoré autorka vzájomne prelínala.

Prvé odporúčanie hneď na úvod. Nečítajte anotáciu. Bohužiaľ Lizucha patrí ku knihám, kde sa nakladateľstvo rozhodlo pointu celej knihy prezradiť práve tam a tak by ste prišli o prekvapenie. Nie že by to bolo až tak dôležité, ale určite je v tomto prípade krajšie, keď neviete, ako sa príbeh vyvinie, než keď očakávate, kedy sa to tak konečne stane.

Príbeh začína v domove seniorov. Jedna z obyvateliek, deväťdesiatročná Lída si zo svojho života veľa nespomína. Trpí Alzheimerom a jej dni sú jeden ako druhý. Iba večer, keď sestrička zhasne svetlo, izba sa ponorí do tmavo modrej, ešte predtým ako Lída zaspí, počuje vodu. A v jej hlave sa preháňajú spomienky. Spomienky na deportáciu, pracovný tábor, muža, s ktorým to bolo celé krajšie…

„Moc toho nevěděly o politických poměrech v Evropě, ani netušily, kam se omlácené šedé vagóny s ukrajinskými dívkami vlastně přesouvají. Za dva dny dorazily k německé vesnici nedaleko Drážďan. Nevlídna stavba, která se měla stát jejich novou adresou, kdesi vzadu mřížová okna dílen, šedivá cesta. Nad lesíkem tleskala křídla velkých dravých ptáků, hnědé veverky v břízách poulily korálkové oči.“

Naproti tomu pätnásťročná Eva prežíva dni plné dobrodružstva. Má prázdniny, po nich nastúpi na gymnáziu, otec pracuje na archeologických vykopávkach v meste a sused Tomáš jej hlavu tiež zamestnáva množstvom myšlienok, tak typických pre jej vek.

Nález starého herbára, v dome určenom na demoláciu, životy Lídy a Evy nečakane prepletie.

Obzvlášť vyzdvihnúť musím jazyk autorky. Asi by som ho opísala slovom nežný. Lenka Juráčková vkladá do príbehu nádherné slova a opisy. Nemala som najmenší problém sa do príbehu začítať a s veľkou radosťou by som ho zhltla na jedno posedenie. Kniha sa čítala prakticky sama.

Spomienky nevrlej Lídy ma oslovili viacej, viem si ich predstaviť ako samostatný príbeh. Nebol by to prvý ani posledný o deportácii, živote a zamilovaní sa v pracovnom tábore, ale toto sú knihy a príbehy, ktorých nie je nikdy dosť. O niečo menej mi sadol dej s Evou a jej kamarátkou Káťou. I keď i oni dve majú niečo spoločné s Lídou a jej kamarátkou z mladosti Valjou.

Okrem samotného príbehu vyvoláva kniha v čitateľovi i otázky o samote, ktorú dôchodcovia prežívajú. Lizucha je kniha, kedy budete mať chuť po dočítaní zavolať babičke alebo sa jej pri najbližšej návšteve spýtať na jej mladosť. A určite to spravte. Pretože ako hovorí jedna z postáv v závere knihy: „To je neuvěřitelné, co v sobě staří lidi nosí za poklady…“.

Po určite knihe siahnite, osloví mladšie i staršie čitateľky a môžete si byť istý, že vám vyčaruje úsmev na tvári.

4/5

Za poskytnutie knihy mnohokrát ďakujem internetovému kníhkupectvu knihcentrum.sk, kde si môžete románovú prvotinu Lenky Juráčkovej objednať.

Lizucha

6 thoughts on “„To je neuvěřitelné, co v sobě staří lidi nosí za poklady…“

  1. Moc hezká recenze!
    Myslím, že téma starších lidí je v dnešní době docela aktuální. Když se podívám kolem sebe a vidím, jak se někteří chovají ke starším lidem, je mi z toho smutno. A každý způsob, včetně knihy, jak na tuhle skutečnost upozornit a možná ji i změnit, je určitě vítán.
    Osobně moc nemusím příběhy z války a pracovních táborů, je to na mě mnohdy až moc silné a náročné, ale na tato kniha zní velice zajímavě. Možná se k ní přeci jen jednou odhodlám 🙂

    • Ďakujem 🙂
      Témy vojny a pracovného tábora sa v tomto prípade neboj, nie je tomu venovaná dlhá pasáž a ani to nie je nijak kruté, ako podobné príbehy, kde je tomu venovaná prakticky celá kniha. V Lizuche sú to naozaj iba spomienky, vďaka ktorým obe hlavné hrdinky stretnú.
      Máš pravdu, že o správaní sa mladých k starším ľuďom sa veľmi nehovorí, i preto ma táto kniha tak príjemne prekvapila.

  2. Páni! Děkuji za skvělý tip na další českou prózu. Recenze mě opravdu nalákala, takže si půjdu knihu koupit. Vypadá to opravdu dobře, navíc ta obálka je opravdu krásná. 🙂

    • Mňa súčasná česká próza neprestáva prekvapovať, mám radosť, že som ti pomohla objaviť zaujímavú knihu. Skvelá je napríklad aj Pálenka Matěja Hořavu, od tej som sa nevedela odtrhnúť 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *